Úplnok - 4. kapitola

Dvere na Scottovom dome sa rozleteli.

„Ách, vďakabohu!“ privítal ju Stiles s úľavou, odstúpil od dverí a ona so zmäteným výrazom na tvári vstúpila dnu. Keď sa za ňou dvere zatvorili, Stiles zamkol a podoprel ich stoličkou. Sasha nadvihla obočie. Ako keby jedna rozheganá stolička mohla zastaviť vlkolaka!

V predsieni na ňu vyvaľovali oči dve násťročné dievčatá a jeden chlapec. Allison Argentovú videla na Katinom pohrebe, takže tú poznala, a Lydiu Martinovú si pamätala z novín. Bolo ťažké zabudnúť na tvár dievčaťa, ktoré dva dni blúdilo beaconhillskými lesmi úplne nahá. Chlapca však nepoznala. Predpokladala, že väčšina ľudí by ho považovala za pekného, ale na Sashin vkus mal trochu príliš ostré a dokonalé črty. A, samozrejme, bol príliš mladý. Modrými očami si ju nedôverčivo prezeral. Mal na tvári jemne pohŕdavý výraz, ktorý ju rozčuľoval, ale rozhodla sa ho ignorovať.

„Stiles?“ oslovila ho Allison neistým hlasom a spýtavo sa na neho dívala. Keď sa k nej otočil, nadvihla obočie a myslela si, že nenápadne kývla hlavou na Sashu.

„Och, jasné, hm, to je Sasha,“ predstavil ju a ona v duchu rozmýšľala, ako vedel, ako sa volá. Nepamätala si, že by mu povedala svoje meno, keď sa rozprávali pred potravinami. Jeho otec bol však šerif, takže to možno zistil cez neho.

„Hm?“ reagovala Allison, ktorá vyzerala, že ničomu nerozumie.

„Jackson!“ zvolal zrazu Stiles, až sa Sasha mykla, a očami preskakoval z Lydie na Jacksona. „Nehovoril si, že chceš niečo prebrať s Lydiou? Na poschodí? V súkromí?“ opýtal sa s očividným dôrazom v hlase. Jackson s tým svojím arogantným výrazom prevrátil oči. Zatiahol zmätene vyzerajúcu Lydiu ku schodom a Sasha ich sledovala pohľadom, až kým sa nestratili na poschodí.

„Kde je Scott?“ opýtala sa, akonáhle osameli. „Myslela som si, že tu bude.“

„Snaží sa zdržať Dereka.“

Sasha sa na neho zamračila. „Takže tu budeme čakať?“

„Skôr či neskôr sem prídu. Predpokladám, že to bude skôr.“

„Stiles!“

Stiles sa otočil k Allison, ktorá zrazu prerušila ich rozhovor. Na tvári sa jej zračila nedôvera. „Kto je to?“ spýtala sa agresívnym tónom a zazerala na Sashu.

„Je v pohode. Vie o vlkolakoch a kanime a prišla nám pomôcť ochrániť Lydiu,“ vysvetlil. „Sasha, to je Allison Argentová, Scottova priateľka. Teda bývalá priateľka. Teda priateľka, ktorá prestiera, že je bývalá priateľka, aby ho jej lovecká rodinka nezabila.“

Sasha sa pozrela na Allison, ktorá tiež nemohla uveriť vlastným ušiam. Na tvári veľmi peknej brunetky sa objavil plachý úsmev, ktorý jej vytvoril na lícach dve malé jamky. Po nepriateľstve a nedôvere zrazu nebolo ani stopy. „Ďakujem, že sa nám snažíš pomôcť.“

Pomaly sa zotmelo a Sasha začínala byť otrávená a hladná. Sedela na stoličke vo vstupnej hale s paralyzérom položeným na stehnách. Začínala ľutovať, že sa na to nechala nahovoriť. Adolescenti boli idioti. Radi preháňali a ona sa nechala obalamutiť ich paranojou. Myslela si to až do chvíle, keď sa Stiles, ktorý stál pri vchodových dverách a vykúkal z bočného okna na ulicu, zrazu strhol a priblížil hlavu k okennej tabuli. Sasha okamžite zbystrila pozornosť.

„Čo je?“ opýtala sa Allison, ktorá v ruke stískala malú kušu.

„Sú tu.“

Vyskočila zo stoličky a spolu s Allison sa vrhli k oknu. Sasha nakukla cez jej plece. Na chodníku rovno pred Scottovým domom stáli štyria vlkolaci vo svojej ľudskej podobe. Derek, Isaac, Erica a jeho posledná beta, ktorú v reštaurácii nazval Boyd.

„Bože,“ zamrmlal Stiles a Sasha po prvý raz uvidela na jeho tvári strach, čo bolo zvláštne. Mal byť vystrašený už dávno. „Hej, čo robíš?“ opýtal sa, keď zbadal, že Allison začala zúrivo ťukať do telefónu.

„Myslím, že musím zavolať otcovi,“ povedala roztraseným hlasom. Prsty behajúce po tlačidlách sa jej chveli.

„Ale keď ťa tu nájde, ty a Scott-“

„Ja viem, ale čo máme robiť? Neprišli nás vystrašiť, prišli zabiť Lydiu.“

Sasha sa na nich mračila a mozog jej pracoval na plné obrátky. Kde v pekle bol Scott? Ona a banda tínedžerov na štyroch vlkolakov určite nepostačia. Sasha by možno zvládla Isaaca a Ericu, keby bola na nich pripravená a mala plán, ale Dereka a toho obra Boyda? Asi ťažko.

„Hej, mám nápad. Postrel jedného z nich.“

Allison sa neveriacky zadívala na Stilesa. „To myslíš vážne?“

„Povedali sme Scottovi, že sa o seba dokážeme postarať. Aspoň to skúsime nie?“

„Nie,“ zašomrala Sasha tichým, ale autoritatívnym hlasom. Obaja sa k nej prekvapene otočili. „Najskôr zavolaj Scottovi, aby sem láskavo prišiel, a až potom strieľaj,“ prikázala. „Mier na toho vysokého černocha, čo vyzerá ako hráč rugby. Isaaca s Ericou zvládneme. Dereka potom nechajte na mňa.“ Povedala to s oveľa väčším sebavedomím, než cítila. Nie že by si myslela, že na neho mala čo i len minimálny vplyv a dokázala ho presvedčiť, aby nezabil šestnásťročné dievča, ale bola si dosť istá, že jej neublíži. Snáď ho dokáže zdržať, kým... Ani nevedela čo. Nevedela, na čo čakajú. Kým príde Scott? Ten nemal proti Derekovi šancu.

„Hej, Stiles,“ oslovila ho a podávala mu paralyzér. Ukázala mu, ako ho vysunie a ako sa vypína a zapína. „Len buď opatrný. Je tam deväťstotisíc voltov. Dotkneš sa tým ľudského tela a garantujem ti, že aj vlkolak pôjde k zemi.“

Stiles si ho od nej vzal a díval sa naň so zmesou fascinácie a strachu. „A čo ty?“

Nadvihla jeden kútik, vytiahla svoje nože z matného čierneho titánu a ukázala mu ich. „Ja mám toto,“ povedala. „A pištoľ.“

Stiles na ňu vyvalil oči, potom prikývol a zvrtol sa k Allison. „Strieľaj.“

Allison prikývla a vykukla z okna. „Na Boyda?“ uisťovala sa.

„Alebo ktoréhokoľvek z tých štyroch,“ netrpezlivo povedal Stiles.

„Z troch,“ zašomrala Allison.

„Čo? Myslíš štyroch, nie?“

Allison pokrútila hlavou. „Nie, myslím troch.“

Sasha v tej chvíli priskočila k oknu a odtisla Allison nabok.

„Kde v pekle je Isaac?“ zvolal vedľa nej Stiles.

Sasha popod nos zanadávala, keď si uvedomila, čo sa dialo. Vedela, že už bol v dome. Práve sa otáčala s nožmi pripravenými na útok, keď ju niekto zozadu schmatol za bundu a šmaril na druhú stranu vstupnej haly. Zo zeme sledovala, ako Isaac odsotil Allison a Stilesa hodil do steny skôr, než stihol zapnúť paralyzér. Rýchlo sa vyštverala na nohy a bez premýšľania naňho vrhla jeden zo svojich nožov. Preletel okolo Isaacovej hlavy a zapichol sa do steny nad Stilesom. Netrafila ho, ale to ani nemala v pláne.

Isaac sa k nej zvrtol, jeho oči zasvietili na jantárovo a z hrdla sa mu vydralo zavrčanie.

„Nepribližuj sa k nemu,“ precedila cez zuby. Počula za sebou, ako sa Allison postavila a bežala na poschodie pravdepodobne za Lydiou.

Isaac sa k nej otočil celým telom, a pomaly sa k nej približoval. Sasha si pripravila nôž a dúfala, že Stiles tam nebude len tak sedieť na zemi a zízať na nich ako idiot, ale postaví sa, zapne paralyzér a použije ho.

„Znova ty?“ vyhŕkol Isaac, keď k nej kráčal. „Čo tu robíš?“

„Snažím sa zabrániť vražde šestnásťročného dievčaťa.“

„Je to vrahyňa!“ vyhŕkol, ale Sasha mu neodpovedala. Nebola tam na to, aby s ním viedla rozhovor. Videla na ňom, že sa chystá zaútočiť. Pevnejšie zovrela rukoväť noža, ale než k nej stihol prísť bližšie a skôr, než sa vystrašený Stiles spamätal a pozbieral sa zo zeme, sa spoza nej z ničoho nič vyrútila rozmazaná postava a celou silou vrazila do Isaaca. Ten sa zvalil na zem, ale nezostal tam dlho. Zrazu letel cez miestnosť na druhú stranu. Scott ho otrieskal toľkokrát, že keď dopadol na zem, aj tam zostal.

Potom vybehol hore schodmi a keď sa vrátil na prízemie, cez plece mal prehodenú Ericu. Nehýbala sa. Stiles mu s radosťou otvoril dvere a Scott oboch vlkolakov vyhodil zo svojho domu. Doslova. Potom vyšiel von na prednú terasu spolu s Allison a Stilesom. Ona zostala vo vstupnej hale.

„Už chápem, prečo ma stále odmietaš, Scott. Nie si omega, si alfa a máš svoju vlastnú svorku,“ počula povedať Dereka. „Ale vieš, že ma nedokážeš poraziť.“

„Môžem ťa však zdržať, kým príde polícia,“ odvetil Scott a z diaľky k nim zrazu doľahol zvuk policajných sirén. Sasha si vybrala tento moment na to, aby aj ona konečne vyšla z domu. Nechcela pôsobiť, že sa skrýva, hoci sa von nehrnula. Keď ju Derek uvidel stáť medzi dverami, vyvalil na ňu svoje zelené oči. Prezeral si ju od hlavy po päty so šokovaným výrazom na tvári a napokon sa na ňu zamračil.

„Čo tu robíš?“

Sasha stisla pery, pretlačila sa cez Scotta a Allison a zišla po schodoch na chodník. „Plánoval si chladnokrvne zabiť šestnásťročné dievča,“ vyštekla obviňujúcim hlasom. Nech mala predtým o Derekovi akékoľvek predstavy, jeho spomienky na Paige jej ukázali, že mal srdce. Nevedela si spojiť toho Dereka s týmto.

„Je to vrahyňa,“ povedal, ako keby nemohol uveriť, že bránila Lydiu. „Bola si pri tom, ako zabila jednu zo svojich obetí.“

Zamračila sa na neho. Ako keby si to nepamätala a bolo jej to treba pripomenúť! „A zjavne ani nevie o tom, že to urobila.“ Keď vošla do Scottovho domu, všimla si, že dievča s takmer ryšavými vlasmi na ňu vyvaľovalo svoje prekvapené zelené oči. Keby si ju pamätala z autoservisu, nejako by určite zareagovala. „Možno existuje spôsob, ako ju zachrániť. Myslel si na to vôbec?“

Derek na ňu zazrel spopod zvraštených obŕv a spravil dva kroky k nej. Zrazu sa nad ňou zastrašujúco týčil a ona nevedela, či k nej pristúpil za týmto účelom, alebo či to bol len bonus. „Toto sa ťa netýka,“ povedal, ale viac už nestihol.

Rovno nad hlavami začuli šramot, po ktorom nasledovalo výhražné zasyčanie. Všetci sa zvrtli a vyvrátili hlavy dohora. Po streche Scottovho domu sa plazila kanima, zvrtla sa k nim, vycerila na nich svoje čierne zuby a tak rýchlo, ako sa zjavila, bola zrazu preč.

„MÔŽE MI NIEKTO POVEDAŤ, ČO SA TU, DOPEKLA, DEJE?!“

Všetky oči dopadli na Lydiu, ktorá vyrazila z domu, ako keby mala za pätami samotného Kerberosa.

„Och, bože, je to Jackson.“

ooOoo

Sasha sa stále neveriacky dívala na miesto, kde zoskočila zo strechy kanima a stratila sa niekde v temnote večerného mesta. Alebo skôr by mala povedať Jackson premenený na kanimu. Počula, ako Derek prikázal Boydovi, aby odtiaľ dostal Ericu a Isaaca, ktorí ležali nehybní na tráve vedľa chodníka. Allison odviezla vystrašenú a totálne zmätenú Lydiu domov a Derek sa chystal vyraziť za Jacksonom. Scott ho zastavil.

„Nezabiješ ho!“

Derek odstrčil Scottovu ruku, ktorá spočívala na jeho pleci a veľavýznamne sa na neho pozrel. Ani nemusel otvoriť ústa, aby im bolo všetkým jasné, že to je presne to, čo mieni urobiť. Vyšklbol sa mladému vlkolakovi a nadľudskou rýchlosťou vyrazil za kanimou.

Scott so Stilesom si vymenili vystrašené pohľady. „Rýchlo! Musíme ich dohnať!“ zhúkol Scott na kamaráta a už bol na polceste k Stilesovmu modrému džípu. Kým oni nasadali do auta, Sasha zostala stáť sama na ulici nevediac, čo robiť. Nebola to jej starosť. Ale na druhej strane nezaplietla sa už do toho tým, že sa snažila zabrániť Derekovi zabiť Lydiu? A nebola do toho tak trochu zapletená dokonca ešte predtým, keď kanima rovno pred jej očami zabila automechanika?

Šomrajúc popod nos nadávky sa rozbehla k svojmu autu, nastúpila a rýchlo vyrazila za modrým džípom. Ani si netrúfla povedať, koľko pravidiel cestnej premávky porušila, kým sa konečne dostali pod spleť mostov v pochybnej časti mesta so starými opustenými budovami fabriky. Sasha sa dostala po kovové oplotenie a zaparkovala tak, aby jej auto nebolo príliš na očiach. V diaľke uvidela Dereka a obrovského jaštera, ako bojujú. Kanima odhodila Dereka a vrhla sa naňho. Derek schmatol odkiaľsi zo zeme len tak pohodené odpadnuté dvere z auta a použil ich ako štít pred ostrými pazúrmi, ktorými sa naňho hrozivo zaháňala.

Sasha priskočila k plotu, začala sa naň štverať, ale vtom sa na druhej strane z ničoho nič zjavilo veľké terénne auto a osvetlilo celú scénu pred sebou. Derek sa vrhol za jeden zo stĺpov na moste, keď z auta vyskočil Chris Argent a začal strieľať po kanime. Pri pohľade naňho Sasha zoskočila z plota a ukryla sa pred nemilosrdnými xenónmi. To posledné, čo teraz potrebovala, bolo stretnúť sa s nejakými lovcami.

Argent na kanimu vystrieľal celý zásobník, ale zdalo sa, že ani to nestačilo. Jašter sa odrazil od steny stĺpu, celou silou nohami vrazil do Argenta a zvalil ho na zem. Potom sa zvrtol a stretol sa zoči-voči so samotným Gerardom. Jašter sa k nemu približoval a Sasha s nepochopením a úžasom sledovala, že vyslúžilý lovec sa ani nepokúsil vytiahnuť zbraň. Iba tam stál a nič nerobil. Zatajila dych, vytiahla z puzdra zatiaľ nepoužitú pištoľ a odistila ju. Nebola nútená ju však použiť a prezradiť sa. Kanima bola čím ďalej, tým bližšie pri Gerardovi, ale ešte skôr než sa stihla dostať úplne k nemu, spoza auta vyskočil Scott, vrazil do nej a odhodil ju preč. Kanima sa vydala na útek a Scott ju po jednom podobne zmätenom pohľade na Gerarda, ktorým sa na tú scénu dívala aj Sasha, rozbehol za ňou.

Sledovala, ako sa Chris pomaly zviechal zo zeme. Gerard zostal stáť pri aute a uprene sa díval do diaľky smerom, ktorým bežala kanima a neskôr aj Scott. Sasha prižmúrila oči a rozhliadala sa po okolí, ale Dereka nikde nevidela. Bolo viac než pravdepodobné, že aj on bežal za kanimou.

Začula v diaľke zaškrípanie pneumatík a vedela, že to musel byť Stiles. Zaistila zbraň, zastrčila ju späť do puzdra, nasadla do auta a vyrazila. Jej snaha dobehnúť a najmä nájsť Stilesa, ktorý sa jej úplne stratil z dohľadu, bola však náhle prekazená. Najskôr ju zozadu aj napriek zatemneným oknám osvetlili blikajúce modré a červené svetlá, a potom počula sirénu. Vrhla rýchly pohľad do spätného zrkadla, potom na tachometer a nahlas šťavnato zanadávala. Vyhodila smerovku a zastala na krajnici. Keď k nej podišiel policajt, dúfala, že by to mohol byť šerif Stilinsky a nejako by sa z toho vykrútila, ale také šťastie nemala. Vypýtal si od nej doklady a ona už vedela, že ju rýchla jazda mestom vyjde pekne draho. Podala mu vodičský preukaz a doklady od auta a pohľadom poľovala v diaľke po Stilesovom modrom terénnom aute. Bolo to však beznádejné. Dobre vedela, že je už preč.

ooOoo

Keďže po tom, čo ju zastavili policajti, nemala potuchy, kde Stilesa a Scotta hľadať, znechutená sa vrátila do svojej motelovej izby. Bola nervózna, keď nevedela, čo sa deje a aj napriek tomu, že napísala Scottovi asi desať správ, ani na jednu neodpovedal. Bola úplne odtrhnutá od celého diania a neniesla to dobre. Vydržala byť hore skoro do jednej a čakať, kým sa jej niekto ozve, ale potom to vzdala a išla spať.

Na druhý deň ráno sa zobudila hladná a so zlou náladou. Obliekal sa, napísala poslednú agresívnu právu Scottovi, schmatla laptop a vybrala sa do svojej obľúbenej kaviarne na raňajky. Keď si sadla k malému stolíku v rohu miestnosti s kávou, porciou miešaných vajíčok a jedným jahodovým muffinom, jej nálada bola stále na bode mrazu. A potom jej zapípal mobil.

Všetci sme v poriadku.

Zízala na tých pár slov a nemohla tomu uveriť. To bolo naozaj všetko, čo sa jej Scott obťažoval napísať?! Nemohol byť aspoň o trochu detailnejší? Znechutene hodila mobil na stôl, zapla laptop a otvorila zložku s materiálom na svoju rozpísanú knihu. Otvorila wordovský dokument a čítala si posledných pár strán, ktoré napísala. Prešla si poznámky napísané k deju a premýšľala nad jeho ďalším vývojom. Napísala skoro dve strany, čo jej trvalo dlhšie, než by sa jej páčilo, keď jej zazvonil telefón. Chňapla po ňom a keď si prečítala Trevorovo meno, rýchlo sa prihlásila.

„Niečo pre teba mám,“ povedal jej do telefónu. Jeho hlas znel nadšene.

„Hm?“

„O kanime. Konečne sa mi niečo podarilo vyhrabať, aj keď neviem, nakoľko ti to pomôže.“

„Čo? Vážne?“ vyhŕkla trochu hlasnejšie, než bolo nutné. Vyslúžila si za to pár škaredých pohľadov od zákazníkov kaviarne, v ktorej sedela. Stíšila hlas. „Čo si zistil? A odkiaľ?“

„Jeden kamarát zo Chicaga mi poslal pár strán z nejakej starej knihy. Spomína sa tam kanima, ale háčik je v tom, že je to v latinčine. V starej latinčine.“

Sashino nadšenie spľaslo rovnako rýchlo, ako narástlo. „V starej latinčine? Ako to mám, dopekla, preložiť?“

„Nemám ani potuchy. Nepoznám nikoho, kto by ovládal latinčinu, nieto ešte starú latinčinu.“

„No skvelé,“ sarkasticky zašomrala a podoprela si rukou hlavu.

„Pošlem ti ten dokument na mail. To je asi všetko, čo pre teba môžem urobiť,“ povedal a vzápätí jej znova zapípal mobil a na počítači sa jej rozblikala ikonka e-mailu.

„Už mi to došlo.“ Klikla naň, otvorila nový e-mail a rozbalila prílohu. Zízala na znôžku písmen tvoriacu jednotlivé slová, ktorým vôbec nerozumela. „Skvelé. Ako keby som sa dívala na japončinu. Ale aj tak ďakujem, Trevor, naozaj si mi pomohol.“

„To nestojí za reč. Ak budeš ešte niečo potrebovať, daj mi vedieť.“

Sasha sa s ním rozlúčila a položila. Zavrela wordovský dokument a priblížila si fotky z dokumentu, ktorý jej poslal Trevor.

„Ten biely Range Rover vonku je tvoj?“

Sasha nadskočila na stoličke a prudko zaklapla laptop. Vzhliadla a jej pohľad sa stretol s pohľadom Chrisa Argenta, ktorý sa nad ňou týčil ako stožiar. Usmial sa na ňu, ale bol to umelý, nútený úsmev.

„Je to pekné auto. Spoľahlivé,“ pokračoval, keď mlčala. „Zdalo sa mi, že som ho už niekde videl. Tuším to bolo včera v noci pod mostom pri starej fabrike.“

Doriti! Myslela si, že bola dostatočne opatrná a nikto si ju tam nevšimol. Prinútila sa konečne otvoriť ústa. „Čo by som robila v noci pri nejakej starej fabrike?“

„To je presne tá otázka, na ktorú odpoveď by som aj ja rád vedel,“ povedal a bez pozvania si sadol na stoličku oproti nej. „Čo si tam robila, Sasha?“ opýtal sa a prehnane zdôraznil jej meno.

Snažila sa nevyzerať prekvapene. Naozaj sa o to pokúsila, ale aj tak sa jej úplne nepodarilo potlačiť svoju reakciu a na pár sekúnd na neho vyvalila oči, než sa ovládla. Jej anonymita práve vyletela von oknom. Vedela, že nemalo zmysel niečo zapierať. „Odkiaľ viete, ako sa volám?“

„Dostalo sa mi do uší, že niekto zháňa informácie o tvorovi, ktorý sa volá kanima. Nebolo také ťažké sledovať nitky ku zdroju a zistiť, o koho ide. A včera som ťa tam videl.“

Prezerala si jeho tvár v snahe prísť na to, čo od nej vlastne chce. Mierne prešedivené vlasy mal nakrátko ostrihané a ošľahanú tvár pokrývalo pár dňové strnisko. Jeho bledomodré oči sa zabárali do jej zelenomodrých.

„Čo odo mňa chcete?“ opýtala sa.

Znova ten falošný úsmev. „Chcem vedieť, prečo si tu. Prišla si zastaviť kanimu? Nežiadali sme o posily.“

Sasha na neho prižmúrila oči. Skúšal ju? Ak sa na ňu vypytoval, určite mu nezabudli povedať, že pred niekoľkými mesiacmi skončila s dráhou lovkyne. Pokrútila hlavou. „Nie, keď som sem prišla, nevedela som o nijakej kanime. Ale keď už som tu, rada by som vedela, čo mi tu hrozí,“ povedala a ľahostajne pokrčila plecami. „Poznať svojich nepriateľov je kľúčové, či nie?“

„A napriek tomu si včera nezasiahla.“

„Pokiaľ si dobre pamätám, nebola som jediná.“ Nevedela, ako zareaguje na to, že vie, že jeho otec kanimu nezabil, keď mal možnosť. Na chvíľu si myslela, že možno bude nahnevaný alebo sa to bude snažiť poprieť, či nejako ospravedlniť, ale neurobil ani jedno z toho. Jednoducho ju ignoroval.

„Počul som, že vraj si od nás odišla,“ nadhodil. Nachvíľu sa odmlčal, pozrel jej ponad plece, a potom sa jej znova zadíval do očí. „Nevyzerá to tak.“

Sasha stisla pery a prižmúrila na neho oči. „Nie som ako vy. Nepatrím k vám.“

Argent prikývol, ako keby presne vedel, čo tým myslí. „Keby si si to rozmyslela, zišla by sa nám nejaká pomoc.“ Vstal prešiel pohľadom po stole, a potom sa vrátil k jej očiam. „Zvláštne,“ zľahka povedal, „ani si sa neopýtala, kto som.“

„Viem, kto ste,“ zašomrala. Dívala sa, ako sa na ňu uškrnul, zvrtol sa a kráčal k dverám.

Keď vyšiel z kaviarne, pohľadom ho cez okná sledovala, až kým nastúpil do auta, naštartoval a odišiel. Až potom sa jej uľavilo, ale šok stále pretrvával. Ešte dobrých desať minút sedela nepohnuto na stoličke a zízala do prázdna, kým jej chladla káva na stole. Potom sa prebrala z ohromenia, prinútila sa nepremýšľať nad tým, čo sa práve stalo a sústrediť sa na oveľa dôležitejšie veci.

Znova otvorila laptop, pripojila sa na internet a začala hľadať vhodný prekladač, ak taký vôbec existoval, aby mohla preložiť dokument od Trevora. Bude jej to trvať celú večnosť.

ooOoo

Dva dni a pár hodín. Presne toľko jej trvalo, kým krvopotne preložila päť strán posratej starej latinčiny. Celý ten čas sotva vyšla zo svojej izby a prázdne krabice od jedla na donášku sa povaľovali po podlahe okolo postele a na oboch nočných stolíkoch. Vyzeralo to, ako keby tam bývala banda lenivých spratkov. So znechuteným výrazom na tvári pozbierala všetky odpadky a natlačila ich do koša, kým sa snažila krotiť svoje nadšenie nad tým, čo zistila. Jej inštinkt bol okamžite to oznámiť Scottovi a možno aj Derekovi, ale bolo tesne pred obedom a ona naposledy jedla deň predtým, nehovoriac o tom, že sa nesprchovala už dva dni a vlasy si neumyla ešte dlhšie. A bola skoro do štvrtej hore.

Najskôr sa postarala o svoju hygienu, potom zjedla celý balík sušienok, ktoré našla v kabelke a na ktoré úplne zabudla, potom padla do postele a okamžite zaspala. Keď sa zobudila, bolo niečo po tretej. Obliekla sa, dala sa do poriadku a vyrazila sa najesť, pretože jeden balíček sušienok bolo príliš málo na to, aby sa cítila najedená.

Po ceste z reštaurácie sa zastavila v stánku, aby si kúpila miestne noviny a nasadla do auta. Zaviezla sa k starému ošarpanému vstupu do nepoužívanej podzemnej stanice metra, ktorú postavili, keď sa starosta Beacon Hills rozhodol, že tam bude metro. Zišla po schodoch, prešla dvoma chodbami a vošla do obrovskej miestnosti, ktorej dominoval nefunkčný vozeň. Prišlo jej zvláštne, že dosiaľ ani jeden z vlkolakov nezistil, že sa niekto cudzí zakráda na ich územie, no len čo podišla bližšie k vozňu, pochopila prečo.

Zvnútra k nej doľahli rozrušené hlasy niekoľkých tínedžerov.

„Zomiera?“

„Čo urobíme?“

Zrazu sa okolo nej rozľahol hlasný ženský výkrik plný bolesti.

„Ty si jej zlomil ruku?!“

„Aktivuje to proces uzdravovania,“ vysvetlil hlbší hlas, ktorý rozhodne patril dospelému chlapovi. Derekovi.

Sasha pribehla k vozňu, vošla dnu a našla na zemi Ericu, ktorú v náručí podopieral Stiles. Z rozdriapanej pokožky na ruke sa jej valila karmínová krv. Scott sa na tú scénu díval s rozšírenými očami a obavami vpísanými v tvári.

„Čo sa stalo?“ vyhŕkla Sasha šokovane, keď k nim pribehla.

Boli takí zaneprázdnení Ericou, že si ju všimli, až keď ich oslovila. Všetky pohľady boli zrazu na nej a jeden bol prekvapenejší než druhý. Derek sa od nej odvrátil so stiahnutým čelom a sústredil sa na pomoc svojej bete. Erica sa medzitým úplne zrútila na Stilesa a niečo mu potichu hovorila.

Scott vstal zo sedadla a pristúpil k nej. „Hej, čo tu robíš?“

Sasha mu neodpovedala, iba sa dívala na zvíjajúcu sa Ericu. Keď sa ako tak upokojila a konečne sa začala uzdravovať, Derek vstal, prudko sa zvrtol a vyletel z vozňa. Scott ho nasledoval a Sasha trielila za ním. Keď vyšla von, Scott sa Dereka nepochopiteľne pýtal, či vie, kto je kanima. Myslela si, že už všetkým bolo dostatočne jasné, že to bol Jackson.

„Len si chcel, aby ti to Erica potvrdila,“ obviňujúco vyhŕkol mladší z vlkolakov.

Derek mlčky prikývol a jeho oči vyhľadali Sashine. Zamračil sa na ňu. „Čo tu robíš?“ opýtal sa jej. „A odkiaľ vôbec vieš, kde žijem?“

„Čo sa stalo Erice?“ znova sa opýtala a Derekove otázky nechala nezodpovedané.

„To kanima. Jackson nás napadol v školskej knižnici, ale bolo to skôr varovanie než pokus naozaj nám ublížiť,“ odpovedal jej Scott, kým Derek sa na ňu neprestal mračiť. Sadol si na prázdny kovový sud, ktorých sa tam spolu s ostatným bordelom povaľovalo niekoľko, založil si ruky na hrudi a zazeral na ňu.

„Čo tu robíš?“ zavrčal.

Sasha mu opätovala zamračenie. „Chcela som s tebou hovoriť. Vlastne s vami oboma,“ odvetila. „A skôr, než sa znova opýtaš, ako som ťa našla, tak si spomeň, že som ťa sledovala niekoľko týždňov bez toho, aby si si to všimol. Ako inak by som ťa mohla vtedy chytiť?“ povedala s nadvihnutým obočím. Derek naštvane stisol zuby a odvrátil od nej tvár. Zrejme zahanbením.

„Počkať... čo?! Ty si lovila Dereka?!“

Povzdychla si a pokrútila hlavou. Úplne zabudla, že Scott o tom nevedel. „To nie je dôležité a tohoto sa to vôbec netýka.“

„O čom si so mnou chcela hovoriť?“ znova sa ozval Derek a tento raz vôbec neznel podráždene, skôr unavene.

Sasha vytiahla z vrecka na džínsoch mobil a vyhľadala fotografie textu, ktoré jej poslal Trevor. „Požiadala som jedného kamaráta, aby mi zistil všetko, čo sa dá, o kanime. Najskôr nič nenašiel, ale potom mu nejaký známy poslal toto.“ Podala mu mobil a on si mlčky prezeral odfotené strany knihy. Keď zodvihol hlavu, podal mobil Scottovi a obrátil sa znova k nej.

„Ako tomu mám rozumieť? Je to vôbec normálny jazyk?“

„Je to stará latinčina a trvalo mi niekoľko desiatok hodín, než som sa cez tých päť strán prelúskala.“ Vyšklbla Scottovi telefón a našla v ňom svoj amatérsky preklad. „Za správnosť neručím, ale robila som, čo bolo v mojich silách,“ povedala, pokrčila plecami a začala čítať. „Rovnako ako vlka aj kanimu ovplyvňuje mesiac. Jej sila je najväčšia pri splne. Aj kanima je spoločenský tvor, ale kým vlk hľadá svorku, kanima hľadá pána. Je mutáciou vlkolačieho génu, ktorý sa nedokázal úplne vyvinúť. Gén zostane zmutovaný, kým sa nevyrieši jeho minulosť, ktorá mu bráni v premene. Kanima je nástrojom pomsty svojho pána,“ dočítala. Scott s Derekom ju pozorne počúvali a teraz sa na ich tvárach zračil sústredený výraz.

„Znamená to, že Jacksona niekto ovláda,“ povedal Scott a ona prikývla.

„Ten text obsahuje aj príbeh o kňazovi z Južnej Ameriky, ktorý použil kanimu na zabitie vrahov vo svojej dedine. Puto medzi kanimou a pánom ale tak zosilnelo, že potom mohol zabiť kohokoľvek.“

„Ó bože, to je zlé,“ ozvalo sa jej zrazu za chrbtom. „To je mega, masívne, obrovsky zlé!“ Stiles zoskočil z vozňa a sledoval ich rozšírenými hnedými očami. Vyzeral ako laň, na ktorú sú namierené reflektory. „Znamená to, že Jackson môže zabiť kohokoľvek, koho chce jeho pán, nie? Musíme zistiť, kto ho ovláda.“

Derek prikývol. „Musíme ich zastaviť. Oboch.“

Scott sa zrazu zhlboka nadýchol a pomaly vydýchol. „Tak dobre,“ povedal, „pomôžem ti zastaviť ho. Ako súčasť tvojej svorky.“ Derek naňho vrhol prekvapený pohľad. „Urobím to však pod jednou podmienkou. Chytíme ho, nezabijeme.“

„A?“

„A urobíme to tak, ako poviem.“

Derek si povzdychol. Bolo očividné, že nebol veľmi nadšený, ale nemal až toľko možností. Všetci štyria vedeli, že sám to nedokáže. Potreboval Scottovu pomoc.

„Môžete rátať aj so mnou,“ potichu povedala Sasha. Scott k nej vyslal vďačný pohľad, ale to, čo sa v tej chvíli zjavilo na Derekovej tvári, sa ani trochu nepodobalo na vďaku. Nevedela rozoznať, či bol viac prekvapený alebo nahnevaný.

„Prečo?“ opýtal sa jej tak prudko, až sa zrazila. „Prečo sa do toho vôbec pletieš? Nie je to tvoja vec. Ani tu nebývaš, čo mi pripomína... Nemala si byť už dávno preč?“

Zachmúrila sa na neho. „Ak je v mojej moci zabrániť tomu, aby si niekto urobil zo šestnásťročného chlapca svoj súkromný nástroj na vraždenie, tak to urobím. A keď už sme pritom, prečo sa do toho pletieš TY? Prečo nenecháš Argentovcov, aby sa o to postarali? Je to ich parketa, nie?“ opýtala sa a založila si ruky na hrudi.

Derek rukami pevne stisol okraj suda, na ktorom sedel a odvrátil od nej tvár.

„Jacksona mám na zodpovednosti ja,“ neochotne zamrmlal.

„Prečo?“ spýtala sa úprimne prekvapená.

„Lebo som ho pohrýzol.“

Sasha na neho zostala na tri krátke sekundy zízať, potom si povzdychla a pokrútila hlavou. „Prečo ma to neprekvapuje?“

Vlkolak na ňu zazrel, ale nič nepovedal.

„Hej, vy dvaja, môžete si to nechať na neskôr? Keď tu už nebudeme? Vlastne to mi pripomína, že tu už nemusíme byť,“ povedal Stiles. „Takže si to tu užite!“ Nespravil ani dva kroky, keď sa zarazil, zvrtol sa k nim a zaboril svoj pohľad do Dereka. „Ona sa ťa pokúsila uloviť? Kedy? A prečo?“

Sasha sa uškrnula. „Nepokúsila, podarilo sa mi to.“

Stiles sa zasmial. Ten idiot sa v Derekovej prítomnosti naozaj zasmial! „No to je dobré! Veľkého zlého vlkolaka dostala malá neškodná slečinka!“ Pohľad, ktorý po ňom starší vlkolak vrhol, ho rýchlo umlčal. A taktiež pohlavok, ktorý mu Sasha veľkodušne venovala.

„Áu!“

„Ešte raz povieš, že som neškodná slečinka a na vlastnej koži sa presvedčíš o opaku!“ zavrčala.

„Dobre, dobre. Ježiši, nemusíte byť obidvaja hneď takí napálení,“ sťažoval sa a rukou si prechádzal po zátylku, kam ho Sasha udrela.

„Namiesto kladenia hlúpych otázok by ste mi ty,“ ukázala na Stilesa, „a ty,“ prstom namierila tento raz na Scotta, „mohli vysvetliť, prečo ste sa mi neobťažovali zdvihnúť telefón alebo odpovedať na sms-ky v tú noc, keď ste naháňali kanimu.“

„O čom to hovoríš, veď som ti poslal správu!“ protestoval Scott a rozhodil rukami.

„Ale na DRUHÝ deň! A bola to iba jedna veta, ktorá nevysvetľovala absolútne nič!“

„Och, aha.“

Nadvihla na neho obočie. „To je všetko, čo mi povieš? Aha?!“

Stiles, ktorý sa na nich teraz neskryte zabával, chytil Scotta za plece a ťahal ho preč odtiaľ. „Radšej poď, než po tebe začne vrhať tie svoje nože.“ Vrhol Sashu jeden široký úsmev a zasalutoval. „My padáme!“

Keď obaja odišli, Derek a Sasha osameli. Erica bola stále vo vozni a spamätávala sa z útoku a na miestnosť zrazu dopadlo ťaživé ticho. Z nejakého dôvodu znervóznela.

„Mala by si sa vrátiť domov.“

Nadvihla obočie. „Do motela alebo do Wisconsinu?“

„Tam teraz bývaš? Vo Wisconsine?“ opýtal sa. Očividne o tom nevedel, ale prečo by si mal zisťovať, kam sa podeli sestry jeho bývalej priateľky, keď im zomreli obaja rodičia?

Prikývla. „V Madisone.“

„Tak potom by si sa tam mala vrátiť. Alebo chceš dopadnúť ako Paige?“

Zmienka o jej sestre bola taká nečakaná, až jej to vyrazilo dych. Chvíľu sa nedokázala spamätať a v Derekových očiach videla, že presne takú reakciu očakával. Ale prečo?

„Prečo ju spomínaš?“

„Chceš tu zomrieť ako ona?“ opýtal sa namiesto odpovede. „Nie je ťa tu treba. S kanimou si poradíme aj sami.“

Sasha otvorila ústa a nakrčila obočie, keď jej zišlo čosi na um. Snažil sa ju ochrániť? Myslel si, že zmienkou o Paige ju tak nahnevá a možno aj zraní, že si hneď teraz zbalí kufre a odíde? Alebo to iba zle pochopila?

Odkašľala si. „Som vycvičená, Derek, viem sa o seba postarať. Ak so mnou nechceš spolupracovať, tak fajn, na to máš právo, ale nemôžeš mi nič zakazovať ani prikazovať,“ povedala takým pokojným hlasom, až ju to samú prekvapilo. Bola však dostatočne rázna, aby tomu snáď porozumel aj tvrdohlavý vlkolak.

Buď ho jej slová obrali o reč, čo sa jej nezdalo veľmi pravdepodobné, alebo jednoducho nemal náladu naťahovať sa s ňou, pretože náhle zmĺkol a iba na ňu zazeral. Keď bolo jasné, že ich rozhovor je na konci, Sasha okolo neho prešla a bez slova kráčala preč. Vyšla na pustú ulicu a keď nasadala do auta, zapípal jej telefón. Bol to Scott a prosil ju, nech mu pošle preklad toho dokumentu o kanime. Keď to urobila, naštartovala a vyrazila späť do motelu. Do svojej izby sa vrátila s taškou plnou jedla. Prezliekla sa do pyžama, hoci bolo iba šesť hodín, vliezla do postele a na stehná si položila laptop. Zapla ho a vyhľadala zložku so svojou novou knihou. Mala plán a bola žalostne pozadu. Pustila sa do písania.

ooOoo

Zobudilo ju zvonenie. Ešte so zalepenými očami chňapla po telefóne a prihlásila sa. Na druhej strane sa ozval Oliviin pobavený hlas.

„Zobudila som ťa?“ spýtala sa a zachichotala sa jej rovno do ucha.

Sasha zastonala, posadila sa a oprela si hlavu o čelo postele. „Hm,“ pritakala.

„Mala si ťažkú noc? Ja som vedela, že si tam nešla písať, ale chodiť po baroch a diskotékach.“

„To iste,“ zašomrala. „Písala som asi do štvrtej do rána. Koľko je vlastne hodín?“

„Asi desať.“

„Desať?!“ vyhŕkla Sasha, otvorila oči a vystrela chrbát. „Prečo nie si v škole?“

„Upokoj sa, je sobota.“

„Och, vážne?“

Takmer počula, ako Olivia prevrátila oči. „Zase si v tom svojom písacom móde, kedy nevieš o ničom a o nikom?“

„Vieš, že niekedy, keď sa do toho pustím, nemôžem prestať.“

„Kedy si konečne budem môcť niečo prečítať?“

Sasha si povzdychla. „Neviem, ale ide mi to pomaly.“

Na druhej strane linky zostalo na chvíľu ticho. „Tým mi chceš povedať, že sa tak skoro nevrátiš domov?“

„Nemám potuchy, kedy sa vrátim,“ pripustila a zízala na stenu oproti posteli. „Je doma všetko v poriadku?“

„Hm.“

„Dúfam, že tú chémiu si si už opravila.“

Jej sestra zavrčala. „Ako keby niekedy v živote budem potrebovať chémiu! Je to zbytočný predmet, ktorý Collinsová preceňuje viac, než je zdravé.“

„Je jedno, či to budeš potrebovať alebo nie, ale prepadnúť nemôžeš. Je to jasné?“

„Kedy som povedala, že mám v pláne prepadnúť?“

„Nikdy, ale tvoje známky hovoria samy za seba.“

„Och, bože, ak ma mieniš pucovať kvôli škole, tak radšej skladám. Keď si nevyspatá, nikdy sa s tebou nedá normálne hovoriť. Maj sa.“

Sasha sa uškrnula. „Cez týždeň ti zavolám a znova sa opýtam na chémiu. Čau.“

Zložila, so zastonaním vstala z postele a zamierila do kúpeľne. Keď z nej vyšla, prezliekla sa, vzala tašku, kľúče od auta a išla na raňajky. Spala necelých šesť hodín a zúfalo potrebovala aspoň pol litra silnej kávy.

Keď jej čašníčka priniesla k stolu objednávku, vzhliadla od telefónu, kde si na internete čítala správy a vrhla sa na hrnček s pariacou čiernou tekutinou. Pridala mlieko, odpila si, ale ihneď nadskočila, keď si popálila jazyk. Za sprostosť sa platí.

Pustila sa do sendviča a vytiahla z tašky noviny. Predná strana vyzerala ako reklama na horor. Hlboko v lese bol zabitý dvadsaťtriročný mladík, ktorému niekto alebo niečo rozpáralo brucho. Jeho tehotná priateľka je v nemocnici a zotavuje sa zo zranení. Sasha mala podozrenie, že vedela, kto bol páchateľom. Pozrela sa na dátum na novinách a uvedomila si, že sú včerajšie. Vedeli Scott s Derekom, že kanima znova zaútočila? Pozrela na mobil položený na stole, ale odolala nutkaniu zavolať Scottovi a opýtať sa ho, či vie o ďalšej obeti. Jedno však bolo isté. Museli niečo urobiť, pretože ľudia zomierali a ak ho nezastavia, budú zomierať aj naďalej.

Listovala novinami, až sa dostala k časti s realitami a prenájmami bytov. Jeden inzerát ju zaujal väčšmi ako ostatné. Keď si však uvedomila, čo robí, zatvorila noviny a natlačila ich do tašky. Kedy si povedala, že zostane v Beacon Hills dlhšie? Kedy začala premýšľať nad tým, že by si namiesto fádnej motelovej izby prenajala byt? Prišla sem za jedným, jediným účelom, a to bolo zabiť Dereka. Vlkolak však stále žil a mal pravdu v tom, že už dávno mala byť na ceste domov. Potom však narazila na kanimu a lovkyňa v nej prebrala kontrolu nad jej životom, hoci by jej malo byť jedno, že nejaký prerastený plaz zabíja ľudí, na mieste, ktoré čoskoro opustí.

Beacon Hills kedysi nenávidela a teraz zvažuje, že by tu zostala dlhšie. Bolo to skoro, ako keby ju tu držalo neviditeľné puto. Ako keby bola konečne na správnom mieste. Spomenula si na telefonát s Oliviou spred pár týždňov. Mala jej sestra pravdu? Naozaj tu podvedome chcela zostať?

ooOoo

Práve si maľovala nechty načierno, keď sa jej motelovou izbou rozľahlo zaklopanie. Z hrdla sa jej vydralo podráždené zavrčanie, zazrela na dvere, vyskočila z postele a opatrne ich otvorila. Jej zamračenie sa zmenilo na prekvapený výraz, keď pred dverami našla stáť Chrisa Argenta.

„Ako viete, kde bývam?“ vyhŕkla prvé, čo jej zišlo na um.

„Máme svoje zdroje,“ tajomne odvetil. Nenaznačil jej, že by chcel ísť dnu, čo ocenila, pretože by ho aj tak nepustila.

„Čo chcete?“ išla rovno k veci.

„Máme plán na dolapenie kanimy.“

Nadvihla obočie. „A čo ja s tým?“

„Zaujímalo by ma, či by si sa nechcela pridať. Pred pár dňami som ti povedal, že by sa nám zišli posily.“

„Lenže ja už nepatrím k lovcom.“

Argent pokrútil hlavou. „Istým spôsobom k nám budeš vždy patriť, a ty dobre vieš prečo. Ak sa rozhodneš, že chceš dostať kanimu, tu je moja adresa. Vyrážame o desiatej.“

Podal jej malý lístok a ona si ho od neho mlčky vzdala. Bez pozdravu sa zvrtol a kráčal k svojmu červenému terénnemu Chevroletu. Sasha za ním zatvorila dvere a žmolila v kúsok papieru. Chcela dostať kanimu, ale nechcela sa znova zapliesť s lovcami. Lenže ak oni mali aspoň nejaký plán, kým Scott s Derekom zatiaľ hrali mŕtvych chrobákov... Zhlboka sa nadýchla a vrátila sa späť k lakovaniu nechtov. Kým bude večer, mala ešte niekoľko hodín na rozmyslenie.