Nevedela, ako dlho to trvalo, ale pripadalo jej, že pred dverami so Scottom a Isaacom, ktorý sa k nim neskôr pridal, sedeli celú večnosť. Od Olivie dostala ďalšie dve agresívne správy. Snažila sa ju upokojiť a vyhovoriť jej šialený nápad, že v bare stretla nejakého fešáka alebo bývalého spolužiaka, slovo dalo slovo a teraz si užíva takú menšiu jednorázovku. Keď tak nad tým však premýšľala, nechať ju myslieť si, že sa s niekým vyspala, a preto nebola celú noc doma, sa jej zdalo oveľa lepšie a bezpečnejšie, ako povedať jej pravdu.
V podzemí, kde všetci traja sedeli na zemi a na schodoch, neboli žiadne okná, ale keď začalo svitať, chladné svetlo prvých lúčov sa z chodby dostali až k nim. Tri páry očí vzhliadli a s úľavou zistili, že bolo po všetkom. Z technickej miestnosti k nim prestali doliehať zvuky a zrazu bolo na druhej strane dvier desivé ticho. Sashe sa zovrela hruď strachom. Vymenila si pohľad plný obáv s Isaacom a Scotom, keď sa všetci traja postavili a Scott sa priblížil k dverám. Pomaly ich otvoril. V absolútnom tichu zaškrípali tak nahlas, až sa strhla a prikrčila. Zišli dva schody a Scott s Isaacom, ktorí sa riadili skôr čuchom než svojimi očami, ju viedli k Derekovi, Core a Boydovi.
Pohľad, ktorý sa jej naskytol, bolo niečo, na čo asi nebola pripravená, aj keď to očakávala. Cora s Boydom ležali na zemi v bezvedomí, ale keďže ani Scott, ani Isaac nepovedali, že by nepočuli biť ich srdcia, predpokladala, že boli nažive. Derek však vyzeral oveľa horšie ako oni dvaja dohromady. Kľačal na zemi so sklonenou hlavou, sťažka dýchal a celé tričko mal presiaknuté krvou a roztrhané od vlkolačích pazúrov. Jej prvý inštinkt bolo vybrať sa k nemu, hoci ani netušila prečo. Kľakla si pred neho a pokúšala sa potlačiť vlnu zhrozenia, ktorá sa v nej zdvihla.
„Bože, Derek,“ vyjachtala a on zdvihol hlavu, aby sa na ňu pozrel. „Si v poriadku? Môžeš vstať?“ pýtala sa a keď prikývol, podoprela ho pod pazuchou a ťahal ho hore.
Keď sa pomaly postavil, pozrel sa na Scotta a Isaaca, ktorí stáli za ňou. „Odneste ich,“ hlavou kývol k svojej sestre a Boydovi. „Je tu učiteľka, postarám sa o ňu.“
„Si si istý?“ opýtala sa Sasha. „Môžem to urobiť aj ja.“
Derek mlčky pokrútil hlavou a ona si povzdychla. Nemienila sa s ním hádať, hoci s tým nesúhlasila. Veď ledva stál na nohách! Scott vzal do náručia Coru a ona pomohla Isaacovi odniesť Boyda. Bol veľký a ťažký a bola si istá, že keby Isaac nebol vlkolak, len tak ľahko by ho neodniesli. Keď vyšli zo školy, všimla si, že Chrisovo auto už na parkovisku nebolo. Keďže tam mala auto iba ona, napratali Coru s Boydom na zadné sedadlo, Isaac si sadol dopredu a Scott bežal rovno domov.
Cestou k Derekovmu bytu ani jeden z nich neprehovoril. Sasha sa neprestávala pozerať do spätného zrkadla, aby sa uistila, že tí dvaja šialení vlkolaci sú stále mimo a takmer sa zabúdala sústrediť na cestu. Nemohla si pomôcť, bola z nich trochu nervózna.
„Je po splne, už nie sú nebezpeční,“ upokojoval ju Isaac. Zjavne si všimol, kam jej neustále zabiehal zrak.
Iba niečo zamrmlala na odpoveď a zaparkovala pri bývalej fabrike. Keď Isaac odniesol s jej pomocou oboch tínedžerov do bytu, ponáhľala sa domov. Bolo niečo po piatej a ona bola taká unavená, že takmer zaspala za volantom. Adrenalín sa jej z tela už vyplavil a jediné, čo v ňom zostalo, bolo vyčerpanie.
Keď potichu vošla do bytu, vyzula si čižmy, vyzliekla bundu a okamžite zaliezla do kúpeľne. Po rýchlej horúcej sprche padla do postele a okamžite zaspala.
ooOoo
Spala takmer do druhej a keď sa zobudila, cítila sa trochu dezorientovane. Pozrela na hodiny na budíku a chvíľu na ne iba nechápavo zízala. Potom sa jej do hlavy nahrnuli spomienky na predchádzajúcu noc a z ničoho nič ju prepadlo nutkanie zistiť, ako sú na tom Derekova sestra a Boyd. Vyskočila z postele, spravila si raňajky, ktoré boli vzhľadom na danú hodinu v skutočnosti obedom, a vybrala sa k Derekovi.
Keď sa vyviezla na najvyššie poschodie, cítila sa trochu hlúpo, že klopala na mohutné priemyselné železné dvere, ktoré sa hodili skôr do fabriky ako do bytu. Najprv začula jemný škripot, potom sa dvere pohli do strany a zrazu pred ňou stál prekvapene vyzerajúci Derek. Bez slova ju pustil dnu a ona popri ňom prešla do jeho rozľahlého príbytku. Všimla si, že mal na sebe tmavofialové tričko s dlhým rukávom. Tiež si všimla, že sa mu hodilo k zeleným očiam a absolútne nechápala, prečo jej to vôbec zišlo na um. Všimla si aj tretiu vec, ale neustále upozorňovať na jeho vypracované svaly, ktoré boli vďaka obtiahnutému tričku také zreteľné, už začínalo byť otravné.
„Ako je Core a Boydovi?“ opýtala sa, keď ho pozdravila.
„Liečia sa, ale inak fajn.“
Prikývla a porozhliadla sa po miestnosti, ale tínedžerov nikde nevidela. Možno boli na poschodí. „Ty vyzeráš byť v poriadku,“ nadhodila a naschvál sa na neho nedívala. Nechcela navolať nesprávny dojem, že jej na tom až tak veľmi záleží.
„Zažil som už aj horšie.“
Tomu bola ochotná uveriť. Zvrtla sa k nemu. „Takže si sa úplne uzdravil?“
Uškrnul sa. „Prišla si ma skontrolovať? Uistiť sa, či som v poriadku?“
Zamračila sa a cítila, ako sa začína červenať. Dopekla s tým! Tak ona spraví dobrý skutok a jemu je to na posmech?! Rozhodla sa, že bolo úplne zbytočné pokúsiť sa klamať, ak sa rozhodol, že bude načúvať tlkotu jej srdca, takže sa odpovedi radšej vyhla.
„Včera som to s tou učiteľkou mohla vybaviť aj ja, nemusel si to urobiť ty. Ledva si sa mohol postarať o seba, nieto ešte o niekoho ďalšieho,“ podotkla. „Čo si jej povedal?“
Pokrčil plecami. „Nič. Vie, že by jej nikto neveril, aj keby niečo niekomu povedala. Okrem toho zachránil som jej život, takže je mi niečo dlžná.“
„Tuším si si tým až príliš istý.“
„Viem, že nič nepovie,“ odvetil a ona nadvihla obočie. „Dnes ráno som bol za ňou v škole, aby som zistil, či je v poriadku,“ odpovedal na jej nevyslovenú otázku.
Sashino obočie vyletelo ešte vyššie. „To si nevedel posúdiť včera v noci?“
Zvláštne sa na ňu pozrel, ale neodpovedal jej.
Sasha prešla okolo neho a pristúpila k veľkému oknu. Pozrela sa z výšky na mesto, stála chrbtom k nemu a povzdychla si. Pokrútila nad sebou hlavou. Prečo ju tak zarazilo, že Derek bol ráno za tou ženskou? Nebola to jej vec. „Takže je v poriadku?“ prinútila sa opýtať, no potom jej napadla iná vec.
„Hm.“
„Čo vôbec robila v takú nočnú hodinu v škole?“
„Prosím?“ začula jeho prekvapený hlas.
Trhla plecami a otočila sa k nemu. „Bola noc a ona bola v škole. Nepovedala by som, že obyčajná učiteľka má kľúče od celej budovy, tak ako sa tam dostala?“
„Je to vôbec dôležité?“
„Len mi to príde čudné.“
Povzdychol si. „To je jedno. Dôležité je, že nič nepovie.“
„Si si istý?“
„Áno.“
Pohľad jej zaletel k nočnému stolíku pri posteli. Jej dva romány boli stále na spodnej poličke v kôpke s ostatnými knihami. Ticho, ktoré sa medzi nimi rozhostilo, bolo zvláštne napäté a ona predpokladala, že Derek premýšľa nad tým, čo tam vôbec robí. Sasha nad tým premýšľala tiež.
„Mrzí ma, že som ťa obvinila z toho, že by si nechal Petra, aby sa ti dostal do hlavy, a že som predpokladala, že si vyberieš tú ľahšiu cestu a zabiješ ich,“ vyhŕkla jedným dychom, aby to mala čo najrýchlejšie za sebou. Neznášala, keď sa niekomu musela ospravedlňovať. Do tohto momentu vlastne ani nevedela, že to má v pláne.
„Povedal som ti, že ich nezabijem.“
„Ja viem,“ odvetila s povzdychom a presunula pohľad na jeho tvár. „Ale ty si nevidel svoj výraz, keď si sa rozprával v lese s Petrom.“
„Petrovi už dávno neverím tak ako kedysi. Nie po tom všetkom, čo urobil,“ povedal temným hlasom.
„Úprimne ma prekvapuje, že si s ním stále v styku. Zabil tvoju sestru, preboha!“ neodpustila si. Tomuto nerozumela už odvtedy, čo ju Isaac a Scott zasvätili do celej situácie okolo jeho strýka.
Derek odvrátil pohľad. Vyzeral, že mu vôbec nie je príjemné to, kam sa ich rozhovor uberal. „Je rodina. A okrem toho nie je to tak, že spolu bývame. Trpím ho len kvôli svorke alfov.“
„Čakáš, že ti s nimi pomôže?“ opýtala sa s nadvihnutým obočím. „Lebo doteraz nepohol ani prstom.“
„Ver mi, neočakávam od neho nič,“ povedal jej, presunul sa k pohovke a sadol si vedľa otvorenej knihy, ktorú pravdepodobne čítal, keď prišla. Sasha ho mlčky sledovala, oprela sa zadkom o stôl, ktorý stál v strede miestnosti a prekrížila si ruky na prsiach.
„Takže po všetkých tých rokoch si zistil, že tvoja sestra je nažive,“ nadhodila.
„Hm,“ zamumlal a díval sa na ňu, ako keby vôbec nechápal, prečo tam ešte stojí.
„Naozaj si nemal ani potuchy, že by mohla prežiť?“ užasnuto sa opýtala. Aký šok to pre neho musel byť, keď zistil, že Cora žije? Že žila celé tie roky, kým on si myslel, že zostal úplne sám?
„Nie, vôbec.“
„Som rada, že je nažive,“ hlesla. Vôbec si nebola istá, prečo mu to hovorí a podľa toho, ako sa na ňu Derek pozrel, to nebolo jasné ani jemu. Aby zakryla svoje rozpaky, ktoré sa jej znenazdania zmocnili, sklonila hlavu, so záujmom si začala prezerať svoje topánky a odkašľal si. „Mohol by si mi vysvetliť, prečo si ma znova zo všetkého vynechal?“ opýtala sa, vzhliadla na neho a ihneď vedela, že ho zaskočila takou rýchlou zmenou témy. Na jej útok vôbec nebol pripravený.
„Myslela som si, že sme sa dohodli, že vám pomôžem zachrániť Ericu a Boyda,“ povedala. „Mimochodom, Erici mi je ľúto,“ dodala, keď si uvedomila, že jej Isaac povedal, že ju naozaj našli mŕtvu.
Zrazu to bol Derek, ktorý od nej odvrátil pohľad. Sledovala, ako na jeho profil dopadali z obrovského okna slnečné lúče a zvýrazňovali jeho zaťatú čeľusť.
„Nemáš právo za mňa rozhodovať,“ povedala, keď mlčal tak dlho, až jej došlo, že jej nemienil odpovedať. To ju trochu nahnevalo. „Nemáš právo niekomu zakázať zdvihnúť mi telefón a odpovedať na moje správy!“
„Nebudem sa ti ospravedlňovať za to, že sa ťa snažím udržať nažive!“ prudko na ňu vyhŕkol a podľa jeho tónu hádala, že sotva potláčal hnev. Nuž, to boli dvaja!
„Kto sa ti o to prosil?“ vyštekla. „Nie si za mňa zodpovedný, som zodpovedná sama za seba!“
„Pozri sa na to, čo sa stalo Paige!“
Zmienka o jej sestre jej na chvíľu odfúkla vietor z plachiet, a to najmä preto, že to nečakala. Rýchlo sa však spamätala. Pevne stisla pery do prísnej čiary. „Je nie som Paige,“ odvetila nútene pokojným hlasom. „To, čo sa jej stalo, sa podľa všetkého v danej situácii môže stať komukoľvek v meste. Ak sa alfovia rozhodnú, že si pôjdu zaloviť, nikto nebude v bezpečí.“
„Lenže je rozdiel vrhať sa im rovno do cesty a žiť si svoj život tak, ako keby si o nich ani nevedela,“ namietol.
Sasha pokrútila hlavou. „Pozri, chápem, že možno kvôli Paige si myslíš, že na mňa musíš dozerať, ale to je hlúposť. Nepotrebujem, aby si ma strážil a neželám si, aby si ešte raz urobil niečo podobné ako včera.“
„To už nebude potrebné. Boyd a Cora sú späť.“
„Lenže alfovia sú stále tu,“ zdôraznila.
„A to sa ťa vôbec netýka.“
„To myslíš vážne?“ nechápavo povedala. „V Beacon Hills som už niekoľko mesiacov a za ten čas sa Isaac, Scott, Allison, Lydia a dokonca aj Styles, aj keď som sama šokovaná, že ho sem zaraďujem, stali mojimi priateľmi. Naozaj si myslíš, že ak ich bude niekto ohrozovať, aj keby to boli alfovia, tak sa budem len nečinne prizerať?“
„Neublížia im.“
Pokrútila hlavou. „Ako to môžeš vedieť?“
„Pretože nejdú po nich. Idú po mne. Preto uniesli Ericu s Boydom,“ vysvetlil.
Sasha nechápavo nakrčila čelo. „Nerozumiem. Ak ťa chceli nalákať do banky, aby ťa zabili, prečo to jednoducho neurobili, keď si tam bol so Scottom?“
Derek si povzdychol, naklonil sa dopredu a položil si lakte na kolená. Zložil si hlavu do dlaní, znova si sťažka povzdychol a vzhliadol na ňu. „Nechcú ma zabiť. Chcú, aby som sa k nim pridal.“
Informácia, ktorú jej práve odhalil, ju na krátku chvíľu obrala o slová. Musela sa dvakrát zhlboka nadýchnuť, aby si urovnala myšlienky a strávila, čo jej povedal.
„Prečo teda uniesli Ericu a Boyda?“ opýtala sa.
„Zrejme aby ma nalákali.“
„Ale ako vieš, že ťa chcú do svojej svorky?“
Naklonil hlavou do strany. „Ako si sama povedala, ak by ma chceli zabiť, mali na to príležitosť.“
Sasha sa objala rukami a párkrát si nimi prešla po ramenách, ako keby jej bola zima. „Niečo mi hovorí, že to, že ich plán zlyhal, ich len tak neodradí.“
„Samozrejme, že nie.“
Zahryzla si do pery. „Čo budeš robiť?“
Pokrútil hlavou. „Neviem.“
„Nevieš?“ prekvapene zakvílila. Derek vždy vedel, čo robiť. Fakt, že teraz ani on nemal potuchy, ako im v tom zabrániť, ju vystrašil.
„Pôjdeme po nich,“ ozval sa zrazu dievčenský hlas odniekiaľ zhora.
Sasha zdvihla pohľad, Derek sa otočil na pohovke a obaja sa dívali, ako Cora pomaly zostupuje po železných točitých schodoch. Bolo to štíhle dievča a vyzerala byť o pár centimetrov nižšia než Sasha. Oblečené mala čierne legíny a sivý voľný sveter, dlhé tmavé vlasy mala vo vrkoči. Keď zišla dolu a otočila sa tvárou k nim, očami prešla zo svojho brata na Sashu.
„Ešte nie si v poriadku, Cora, mala by si sa vrátiť do postele,“ povedal jej Derek, keď vstal. Založil si ruky na hrudi a nakrčil obočie.
Jeho sestra prevrátila oči. „Je mi fajn.“ Svoju pozornosť znova upriamila na Sashu. Nepatrne prižmúrila oči. Nevyzerala byť priateľsky naladená.
Na Sashinej tvári sa objavil malý úsmev. „Ahoj, ja som Sasha,“ predstavila sa, keďže Derek to zjavne vôbec nemal v pláne. To ho naozaj nikto nenaučil slušné spôsoby? „Teší ma.“
Cora jej úsmev neopätovala, vlastne jej ani neodpovedala. Namiesto toho od nej bez záujmu odvrátila pohľad a pozrela sa na brata. Zjavne bola celá po ňom. „Musíme udrieť čo najskôr. Ver mi, že Deucalion nebude čakať dlho, kým sa ohlási a garantujem ti, že to nechceš zažiť. Teraz máme na našej strane ešte element prekvapenia.“
„Cora,“ povzdychol si, „ešte nie si úplne zdravá.“
„Nebudem sedieť na zadku a čakať, kým si po nás prídu!“ prudko vyhŕkla. „Chcem bojovať!“
„Viem.“
„Pomôžeš mi dostať ich?“
Sasha preskakovala pohľadom z jedného súrodenca na druhého a snažila sa necítiť sa urazene, že Cora sa tvárila, ako keby v miestnosti vôbec nebola. Nešlo jej do hlavy, že TOTO bola prvá konverzácia po toľkých rokoch, počas ktorých si Derek myslel, že je Cora mŕtva. Ale možno sa s ňou zvítal a objal ju ako normálny človek ešte pred Sashiným príchodom, ibaže jej niečo hovorilo, že to tak nebolo. Keby bola na ich mieste ona s Paige, vyzeralo by to úplne inak.
„Musíme si to premyslieť a musíš sa úplne vyliečiť,“ naliehal jej brat, ale jeho slová Coru iba rozzúrili.
„To nemyslíš vážne!“ vyhŕkla. „Nemôžem uveriť, že som kvôli tebe hnila tri dni v tom sprostom trezore. Keď som počula, že sa objavil nový alfa... jeden z Halovcov... vieš, ako dlho som na niečo také čakala?! Máš vôbec potuchy, aké to bolo, keď som zistila, že si nažive?“
Sasha sa na mladú Haleovú zamračila, ale takmer vzápätí od nej odvrátila pohľad, aby ho uprela na jej brata. Derek sa na ňu díval tými svojimi veľkými olivovozelenými očami a vyzeral, ako vlčie šteňa, do ktorého práve niekto kopol. Bolo úplne jasné, že slová jeho sestry mu vôbec neboli ľahostajné a zranili ho.
Musela si zahryznúť do jazyka, a vôbec nie iba obrazne, aby nahlas nevyslovila svoj názor a aby Core nepovedala, aby láskavo trochu ubrala. Nebola to jej vec a nemala právo miešať sa do ich rodinných záležitostí. Vedela si predstaviť, že nielen Core by sa nepáčilo, keby do ich hádky zasiahla, ale s najväčšou pravdepodobnosťou by sa jej nepoďakoval ani Derek.
„Prepáč, že som ťa sklamal,“ hlesol tónom, ktorý donútil Sashu odvrátiť od neho pohľad a uprene sa dívať na svoje topánky. Nebola zvyknutá vidieť ho takého ublíženého. Vnútro jej zaplavila zmes ľútosti a hnevu. Cora sa voči nemu nesprávala férovo. Riskoval pre ňu život a ona mu teraz čistila žalúdok kvôli tomu, že sa nechce bezhlavo vrhnúť do nebezpečenstva, ale ju chce ochrániť?
„Pôjdem po nich, či už s tebou alebo bez teba,“ vyprskla na brata, zvrtla sa a rýchlymi nahnevanými krokmi sa blížila k vchodovým dverám. So škripotom ich otvorila a keď ich zatvárala, poriadne nimi treskla. Sasha na chvíľu mlčky obdivovala jej silu. Tie železné dvere vôbec neboli ľahké.
Otočila sa k Derekovi, ktorý vyzeral tak unavene, ako sa pravdepodobne aj cítil. „Je milá.“
Zazrel na ňu.
„V jednej veci má však pravdu. Ak zaútočíme my, budeme mať na našej strane výhodu, pretože to nebudú čakať.“
„Kto?“ opýtal sa jej trpkým hlasom. „Ja, Scott, Boyd a Isaac? Traja vlkolaci na celú svorku alfov? Rozmetali by nás na prach.“
„Nie. Cora je vlkolak, nebude trvať dlho a bude v úplnom poriadku. Mohli by sme požiadať aj Chrisa, aby nám pomohol.“
Derek si odfrkol. „Iste. Už ho vidím, ako si ide nohy dolámať, aby mi pomohol.“
„Alfovia predstavujú hrozbu aj pre ľudí, nie iba pre teba. Chris to pochopí a pomôže rovnako ako s kanimou.“
„O čo sa stavíš?“
Prevrátila oči. Prečo musí byť taký tvrdohlavý? Zahryzla si do pery a premýšľala, či by dokázala presvedčiť niektorých svojich bývalých kolegov, aby im pomohli s alfami. Bola si istá, že keby svojej bývalej skupine povedala o alfoch, Viktor by sa išiel preraziť, aby ich mohol spacifikovať. Jeho však nemyslela, pretože si bola viac než istá, že spolu s alfami by vyvraždil všetkých vlkolakov bez rozdielu a nebezpečenstvo znamenal aj pre ňu. Trevorovi však dôverovala, on nebol ako Viktor. A možno ešte Jennifer. Nebola si úplne istá, či to stálo za taký risk, ale každopádne to bola jedna z možností.
„Si dlho ticho.“
Zdvihla hlavu a s prekvapením zistila, že sa na ňu skúmavo díva. Z nejakého dôvodu si spomenula na ten ponižujúci incident spred niekoľkých dní v kaviarni a zacítila, ako sa jej zapálili líca. Odkašľala si. „Premýšľala som. Možno by sa mi podarilo zohnať nejakých lovcov, mojich priateľov-“
„Nie.“
„Ani si ma nenechal dohovoriť!“
„Pretože to je zlý nápad. Myslíš si, že by nás nechali nažive? Zabili by alfov, ak by sa im to vôbec podarilo, a potom by zabili aj nás.“
Sasha od neho odvrátila zrak. Samozrejme, mal pravdu, väčšina by to bola urobila, takže sa s ním kvôli tomu nemohla hádať. „Viem,“ hlesla. „Lenže nie všetci sú takí. Chris taký nie je a vo Wisconsine mám priateľa, za ktorého by som dala ruku do ohňa. Som si istá, že by som našla aj ďalších lovcov, ktorí vedia rozoznať medzi dobrým a zlým vlkolakom.“
Derek však pokrútil hlavou. „Je to príliš riskantné.“
„Čo teda chceš robiť? Čakať na nich a privítať ich s otvorenou náručou? Chceš sa k nim snáď pridať?!“
„Samozrejme, že nechcem!“
„Tak čo teda?!“ vykríkla. Začínala byť z neho zúfalá.
„Neviem.“
Rozhodila rukami, cítiac sa úplne v koncoch. „Skvelé. Vážne skvelé. Čo najskôr musíme niečo vymyslieť, pretože oni nebudú čakať, kým sa rozhýbeme.“
„To viem. Nepotrebujem, aby si mi to pripomínala.“
„Len sa snažím pomôcť,“ odvrkla. Zjavne mu už liezla na nervy, a tak sa rozhodla, že svoju návštevu viac nebude predlžovať. Zvrtla sa a kráčala k dverám. Keď ich otvorila, ešte sa k nemu zvrtla. „Ak sa ma budeš znova snažiť odstaviť, nebudem volať, ale rovno prídem, tak nech ti to ani nenapadne.“
Derekov stoický výraz jej prezradil, že sa nebude obťažovať odpovedať jej. Vyšla teda z jeho bytu a následne aj z budovy. Kráčala po štrkovej ceste k svojmu autu, keď si všimla Coru, ktorá z nepochopiteľných dôvodov cvičila hneď za rohom. Chvíľu sledovala, ako robí kliky a čudovala sa, že jej nevadia kamienky a špina na zemi, ktoré sa jej určite zabárali do dlaní. Pristúpila k dievčaťu a jej telo vytvorilo na tom jej tieň.
„Cora?“
Dievča zodvihlo hlavu. Ani neprestala s klikami, keď na ňu vyštekla: „Čo?“
„Hm, viem, že ma do toho vôbec nič nie je, ale tam hore si bola k Derekovi trochu krutá. Len sa ťa snaží ochrániť.“
Pohľad, ktorý na ňu Cora vrhla, ju donútil vážne sa zamyslieť nad tým, prečo si myslela, že bol dobrý nápad starať sa do toho.
„Máš pravdu, nič ťa do toho nie je.“
„Ale aj napriek tomu ti niečo poviem.“ V tej chvíli konečne prestala s klikami, postavila sa a založila si ruky na hrudi. Nielenže mala Derekove črty, ale mala ešte aj jeho spôsoby. „Kedysi som mala staršiu sestru, ale zomrela, keď mala šestnásť. Vieš, čo by som dala za to, aby som sa ocitla v tvojej situácii? Aby som zistila, že moja sestra žije? Paige určite nevstane z mŕtvych, ale ty máš svojho brata späť a zdá sa, že si to vôbec nevážiš. Nebudem ťa poučovať a hovoriť ti, čo máš robiť, ale uvedom si, že máš obrovské šťastie. Ja by som za to dala čokoľvek.“
Cora na ňu prižmúrila oči a stisla pery. „O tvoj názor som ťa neprosila.“
Sasha si toho bola dobre vedomá. Vlčica bola podobne náladová ako Derek a vyzerala byť rovnako agresívna. Keď okolo nej prešla a takmer do nej vrazila plecom, bola vlastne rada, že to bola jej jediná fyzická reakcia. S povzdychom sa zvrtla, pár sekúnd pozorovala Coru, ako mizne v diaľke a až potom sa pohla k autu. Otvorila dvere a chystala sa nasadnúť, keď zrazu rovno vedľa nej doskočil Derek. Nemala potuchy, odkiaľ sa tam nabral, ale takmer jej spôsobil infarkt. Strhla sa a z hrdla sa jej vydral výkrik.
Zazrela na naňho a zhlboka sa nadýchla. Srdce jej bilo opreteky. „Skoro si mi spôsobil zástavu srdca!“ obvinila ho.
„Prepáč,“ zamumlal.
„Čo chceš?“ spýtala sa podráždene, lebo ešte stále sa nespamätala z toho, ako ju vyľakal.
„Čítal som ich.“
Sasha na neho chvíľu hľadela. Čakala, že bude pokračovať a osvetlí jej, o čom hovorí, ale on sa tváril, že skončil. „Hm?“
„Tvoje knihy. Čítal som ich,“ vysvetlil, čo zapríčinilo, že sa jej znovu rozbúchalo srdce rýchlejšie. A to práve vo chvíli, keď sa konečne začalo upokojovať. Vôbec nechápala, prečo jej záležalo na jeho názore, ale nemohla poprieť, že to tak bolo.
„Povedal si, že si ich nečítal.“
Pokrčil plecami, čo v nej vyvolalo dojem, že nemá záujem svoju lož vysvetliť. „Páčili sa mi. Myslím si, že sú dobré,“ povedal.
„Od teba je to naozaj kompliment. Súdiac podľa zbierky kníh, ktoré som videla v tvojom byte, to vyzerá tak, že tvoja latka je dosť vysoko,“ odvetila, cítiac sa trochu trápne a zahanbene, pretože vedela, že jej do tváre vystúpila červeň. Bolo až smiešne, ako ju jeho slová potešili a akú hrdosť zrazu pocítila.
Derek znova pokrčil plecami a oprel sa o jej auto. „Čítam len to, čo ma baví.“
Sasha mlčky prikývla, akosi nevedela, ako ďalej pokračovať. Celkom rada by konečne nasadla do auta a nechala vsiaknuť tento nový fakt do jej vedomia niekde doma so šálkou kávy a tabuľkou čokolády. On tam však stále stál a ona vôbec netušila prečo.
„Nebudem sa ti ospravedlňovať za to, že sa ťa snažím udržať nažive,“ povedal jej z ničoho nič.
Povzdychla si. „A ja sa s tebou nebudem o tom znova hádať.“ Vedela, že ak by mu opätovne prízvukovala, že je bývalá lovkyňa a dokáže sa o seba postarať, viedlo vy to iba k ďalšej výmene názorov. „Rozhodujem sama za seba a ty sa s tým budeš musieť zmieriť. Na tvojom mieste by som nestrácala čas s takýmito hlúposťami, ale by som išla za svojou nájdenou sestrou. Myslím, že po toľkých rokoch máte čo doháňať.“
„Najskôr musí vychladnúť, inak ma nebude vôbec počúvať,“ utrúsil.
Uškrnula sa na neho. „Tuším ste si podobnejší, než sa na prvý pohľad zdá,“ rypla doňho. Derek na ňu zazrel a ona to vzala ako znak, že by sa už mala vytratiť. Nastúpila do auta a on sa nahol k otvoreným dverám. „Porozprávaj sa s ňou, nech neurobí nejakú hlúposť,“ povedala ešte.
Prikývol, zostal však stáť v otvore, takže dvere nemohla zatvoriť. Nadvihla obočie, keď zbadala na jeho tvári výraz, ktorý tam videla naposledy v kaviarni, keď si vypočul ten ponižujúci rozhovor medzi ňou a jej sestrou.
„Čo?“ opýtala sa, zrazu sa cítila nesvoja. Uškrnul sa, čo považovala za mimoriadne podozrivé.
„Tvoja sestra si myslí, že som kus.“
Sasha naňho najprv vyvalila oči, a potom očervenala ešte aj na miestach, kde nedopadalo slnko. „Sklapni!“ vyštekla na neho, načiahla sa po dverách a Derek musel odskočiť, keď nimi trhla a zatresla ich. Ešte aj za zatvorenými dverami počula, ako sa smial.
ooOoo
„To si mi ani nemohla poslať posratú správu, že?!“
Sasha sedela na pohovke, pred sebou mala otvorený laptop a snažila sa pred Oliviou tváriť kajúcne. Nechala ju vynadať jej a aspoň desaťkrát si vypočuť, ako sa bála, keď sa včera nevrátila domov, bola preč celú noc a nezdvíhala jej telefón.
„Už po dvadsiatykrát prepáč!“
Jej sestra si k nej prisadla aj s miskou slaných lupienkov a natlačili si ich niekoľko do úst. Zapla televíziu a začala prepínať programy. „Aspoň mi povedz, kto to bol. Predpokladám, že bol dobrý, keď si tam zostala celú noc,“ povedala a uškŕňala sa s plnými ústami čipsov.
Sasha po nej úkosom zazrela. „Nič ťa do toho nie je,“ odvetila. Olivia prišla sama k záveru, že strávila vášnivú noc s nejakým chlapom a ona jej to nevyvrátila. Bolo lepšie, keď si myslela toto, než keby jej mal povedať pravdu. Nevedela si predstaviť, ako by jej vysvetlila, že väčšiu čas noci naháňala a pokúšala sa polapiť dvoch rozzúrených vlkolakov, ktorí prahli po krvi.
„Bol to Derek?“
„Nie!“
„Hm, odpovedala si až príliš rýchlo,“ naťahovala ju. „Asi som trafila klinec po hlavičke.“
Sasha sa k nej otočila s vytočeným výrazom na tvári. Pohár jej trpezlivosti sa rýchlo napĺňal. „Nebudem sa s tebou o tom rozprávať a nie, nebol to Derek,“ precedila cez zaťaté zuby.
„Neviem, či ti verím. Keby to bolo na mne, na sto percent by som si dala povedať.“
„Olivia!“
Úškrn. „Žiarliš?“
Sasha sa zahnala a buchla ju do ramena.
„Ó bože, fajn!“ Pošúchala si boľavú ruku. „Nemusíš ísť hneď do vývrtky, už som ticho,“ zašomrala. „Ale nabudúce, keď budeš mať ďalšie rendez vou, daj mi aspoň dopredu vedieť, že neprídeš domov.“
„Žiadne ďalšie nebude.“
Olivia nadvihla obočie s pohľadom upreným na obrazovku. „Och, to bolo také zlé?“
Tentokrát, keď sa pokúsila buchnúť ju, sa jej sestra stihla uhnúť. „Prestaneš už s tým?“
„Dobre, dobre!“ smiala sa a ponúkla jej lupienky. Sasha si pár vzala a načiahla sa po laptope na konferenčnom stolíku. „Hej, čo to je?“
„Čo?“ opýtala sa Sasha, keď si položila počítač na stehná. Olivia sa k nej nahla a zízala jej na krk. „Čo robíš?“
„Máš tam niečo... nejaké malé ranky.“ Naklonila sa dozadu, aby lepšie videla a uhladila Sashe pár pramienkov, ktoré jej nezachytila gumička. „Sú štyri, nie päť a majú tvar polkruhov. Čo to je?“
Sasha stuhla. „Nič,“ vyhŕkla.
Jej sestra sa zrazu uškrnula. „Neurobil ti to ten tvoj fešák? Vyzerá to ako od nechtov.“
„Olivia! Už toho mám naozaj dosť!“
Jej sestra prevrátila oči. „Bože, nebuď taká suchárka, bol to len vtip. Aj keď by nemusel byť.“
Sasha stisla pery a vrhla na ňu podráždený pohľad. „Nemáš sa čo učiť?“ vyštekla.
Vydala záporný zvuk a zúrivo žula čipsy. „Ale keď už o tom hovoríš, asi by si mala vedieť, že zajtra máme rodičovské.“
„Čo?“
„Rodičovské,“ zopakovala tónom, ako keby si o Sashi myslela, že má o koliesko menej.
„To si mi nemohla povedať skôr?“
Pokrčila plecami. „Zabudla som. A okrem toho, neviem o tom, že by si mala nejaké plány. Takže zajtra o piatej by si asi mala prísť do školy.“
„No skvelé,“ zamrnčala.
ooOoo
Nebolo to prvý raz, čo išla Sasha na rodičovské združenie. Odkedy sa stala Oliviiným zákonným zástupcom, chodila do školy namiesto tety ona. To však neznamenalo, že to bolo niečo, čo by si užívala. Jej sestra nebola hlúpa, ale nepatrila ani medzi najlepších študentov. Väčšinou všetko zvládala, ale z chémie a fyziky bola žalostný podpriemer, a preto keď sa blížila k dverám profesora Harrisa, ktorý učil chémiu, stiahol sa jej žalúdok.
Oliviin chemikár vyzeral presne tak, ako si Sasha predstavovala, že bude vyzerať. Chudý, okuliarnatý a bledý v tvári - pravdepodobne vôbec nechodil von, ale stále bol zavretý kdesi v laboratóriu a venoval sa pokusom. Keď vošla do miestnosti, pozrel sa na ňu zo svojho miesta za katedrou a nadvihol hnedé obočie ponad tenký rám okuliarov. Zjavne si myslel, že tam nemala čo robiť. Nemohla ho za to však viniť, s takou reakciou sa nestretla po prvýkrát.
„Pomôžem vám?“ opýtal sa podráždeným tónom. Ešte povedal len prvú vetu a už jej bol nesympatický. Vlastne, bol jej nesympatický ešte predtým, než vôbec otvoril ústa.
Sasha sa pokúsila o malý úsmev. „Prišla som za vami – na rodičovské.“
Jeho obočie vyletelo ešte vyššie. „Nevyzeráte, že by ste mohli byť rodičom niektorého zo študentov.“
Bez vyzvania vošla do miestnosti, prešla k prázdnej stoličke pred jeho stolom a sadla si. Nemienila čakať, kým si spomenie na dobré spôsoby. „Ani nie som,“ odvetila. Tento raz sa z jej tváre vytratil úsmev, ktorým chcela prelomiť ľady, a jej hlas ochladol. „Som sestra Olivie Krasikeva a zároveň aj jej zákonný zástupca. Naši rodičia sú mŕtvi,“ povedala a dúfala, že jej posledná poznámka spôsobí, že sa bude za svoje neokrôchané správanie aspoň trochu hanbiť.
„Och, samozrejme, prepáčte,“ zaskočene zo seba vydal a začal listovať v nejakých zložkách, ktoré mal porozkladané na stole. „Olivia Krasikeva,“ zamumlal si popod nos a vytiahol jeden zakladač. „Pokiaľ viem, vaša sestra vyniká v niekoľkých predmetoch, ale chémia k nim nepatrí. Jej vyučovacie výsledky sú prinajmenšom znepokojujúce.“
Sasha si v duchu útrpne povzdychla. Naozaj to nechcela počúvať. Bola si vedomá toho, že Olivia bola na chémiu blbá, nepotrebovala, aby jej to niekto prízvukoval. A čo na to mala vôbec povedať?
„Áno, viem,“ odvetila a naozaj sa snažila, aby jej tón neznel agresívne. „Sestra nie je príliš na vedu, je skôr umelecky založená. Nuž, všetci nemôžeme byť géniovia.“
„To je síce pekné, ale či už má na chémiu vlohy alebo nie, je to povinný predmet, ktorý musí úspešne absolvovať, a na to géniom byť nepotrebuje. Obávam sa, že ak poriadne nepridá, tento ročník nezvládne.“
„Ó bože,“ zašomrala Sasha a zhrozene prešla si rukou po tvári. Vedela, že Olivia nemala dobré známky, ale nemala potuchy, že to bolo až také zlé. Dostatočnú by už nejako prehltla, ale prepadnúť nepripadalo do úvahy!
„Pozrite, napriek tomu, že to vyzerá zle, je ešte len štvrťrok. Dá sa to opraviť,“ povedal chlácholivým tónom. Z ničoho nič bol milý a ona sa na neho zarazene zadívala. Tá zmena jej, ktovieprečo, nebola po chuti.
„Áno, veď ja jej dohovorím. V žiadnom prípade nesmie prepadnúť.“
„Viete,“ povedal, spravil malú pauzu a pozrel sa jej rovno do očí, „keby ste chceli, môžem ju doučiť,“ ponúkol jej.
„Vy doučujete?“
Usmial sa a bolo to priam desivé. „Nie, ale môžem urobiť jednu výnimku, ktorá potvrdzuje pravidlo,“ povedal tónom, ktorý nemohla uveriť, že počuje. Naozaj sa s ňou pokúšal flirtovať?!
Sasha sa musela ovládnuť, aby jej obočie nevyletelo až do vlasov. „Ehm, to je... to je od vás veľmi... pozorné,“ vyjachtala. „Opýtam sa jej a porozprávam sa s ňou ohľadom tých známok. Určite s tým niečo spraví, za to vám ručím. Dovidenia,“ rozlúčila sa, nečakala ani na jeho reakciu, rýchlo vstala a trielila odtiaľ preč.
„Keby ste niečo potrebovali, dajte mi vedieť. Kontakt na mňa nájdete na stránke školy,“ počula ešte za sebou, cez plece sa naňho umelo usmiala a už jej nebolo. Nemienila tam zostať tak dlho, aby mal možnosť pokračovať v tom pokuse o flirt. Alebo ju nedajbože niekam pozvať.
Keď prišla domov, bola totálne vyšťavená. Vyzliekla si koženú bundu a tašku hodila v obývačke na pohovku. „OLIVIA!!!“
Jej sestra vystrčila hlavu zo svojej izby. Aj napriek vzdialenosti, ktorá ich delila, videla, že mala na tvári výraz plný obáv. Samozrejme, oprávnene.
„Čo, dopekla, je s tvojím chemikárom? Čo má za problém?“ vychrstla na ňu.
Olivia vyzerala, že jej odľahlo. S najväčšou pravdepodobnosťou preto, že jej nezačala hneď čistiť žalúdok, ale to ešte nevedela, že to príde neskôr. Vyliezla z izby, prešla cez chodbu a išla si sadnúť na pohovku. Sasha vošla do kuchyne, vytiahla zo skrine víno, otvorila ho a aj spohárom ho položila na pult. Naliala si, vyskočila na barovú stoličku a poriadne si odpila. Sestra ju mlčky sledovala.
„Toto bolo jedno z najhorších rodičovských.“
„Bol k tebe otrasný, že? Je to totálny kretén!“
Sasha ju prepichla pohľadom a zavrtela hlavou. „Nie. Teda, najprv bol nepríjemný, ale potom bol milý. Desivo milý.“
Olivia nadivhla obočie. „Čo? Tak to muselo byť prvýkrát v jeho živote.“
„Ešte divnejšie je, že so mnou flirtoval.“
„ČO?!“ vyhŕkla a otvorila ústa.
„Hej.“
„To je nechutné.“
Sasha zazrela na sestru. „Ver mi, ja to viem. Mala som z neho zimomriavky.“
„Pozval ťa na rande alebo čo?“
„Našťastie nie. Vyparila som sa odtiaľ skôr, než sa o niečo pokúsil. Už nikdy nepôjdem na rodičovské. A tebe radím, aby si si opravila známku z chémie. Ponúkol sa, že ťa bude doučovať, takže ak do dvoch týždňoch neschytáš niečo lepšie ako štvorku, budeš mať po chlebe, dievča, lebo jeho ponuku prijmem.“
Vyzeralo to, že jej slová ju fakt vystrašili. „To by si mi neurobila!“ vyhŕkla.
„Stavíš sa? Podobný rozhovor s ním už nikdy nechcem viesť, je ti to jasné?“
„Veď hej,“ zašomrala.
„Budeš sa učiť, až sa ti bude z hlavy pariť a ak tomu nerozumieš, popros Allison alebo Lydiu, aby ti pomohli. Alebo sa opýtaj niekoho v škole, či nedoučuje, pokojne im zaplatím.“
„No len sa nepretrhni,“ zahundrala jej sestra a Sasha po nej vrhla zničujúci pohľad.
„Robím to pre teba, Olivia, nie pre seba. Ale ak chceš prepadnúť a učiť sa celé leto na skúšky, je to tvoje rozhodnutie, no potom sa mi nesťažuj.“
„Veď som povedala, že dobre! Ježiši, to musíš byť hneď taká?“
Včera pomáhala zabrániť dvom vlkolakom zmasakrovať polovicu mesta a dnes riešila hroziace prepadnutie z chémie, trápne pokusy o flirt vyciveného učiteľa a podráždenú tínedžerku. Svojho života mala niekedy plné zuby.