Prežiť - 2. kapitola

Ráno ju zobudila Beth. Zaklopala jej na dvere a cez zábranu z dreva zavolala, že je čas vstávať. Becca sa posadila na posteli a v duchu kvetnato zanadávala, keď jej do pleca vystrelila bolesť. Bohužiaľ, rana bola na takom mieste, že keď pohla hlavou alebo rukou, ihneď to zacítila. Dokonca stačilo, že len dýchala a svaly na hrudi, ktoré sa ťahali až od pleca, jej zranenie nástojčivo pripomínali. Možno sa ten Robin Hood vyhol kľúčnej kosti a nezlomil ju, ale miesto, do ktorého ju zasiahol, bolo veľmi nešťastné. No aspoň sa po noci strávenej v posteli cítila sviežo a oddýchnuto. Ani sa nepamätala, kedy naposledy sa vyspala takto dobre a presne vedela, čomu to má pripísať. Pocit bezpečia, ktorý v nej skupina vyvolala, jej dovolil pokojne prespať celú noc bez toho, aby sa neustále v strachu budila. Dokonca aj s jej predchádzajúcou skupinou bola nútená byť stále v stredu a spať s jedným okom otvoreným.

Vyzliekla sa z modrého supermanovského trička. Bolo síce pohodlné a pred apokalipsou by komiksové tričko ocenila, ale teraz nebol veľmi dobrý nápad nosiť žiarivé farby, ktoré boli patrné už z diaľky. Miesto toho vytiahla z komody obyčajné biele tielko a tenký čierny sveter so šnúrovaním vo výstrihu. Podobne ako džínsy aj tričko so svetrom jej boli trochu úzke, ale kým v tom oblečení vedela dýchať, bolo jej jedno, či ho má obtiahnuté alebo nie. Prezrela si opraté veci, ktoré boli porozkladané na podlahe, aby rýchlejšie uschli. Stále boli vlhké a pár z nich malo aj napriek jej včerajšiemu úsiliu viditeľné škvrny. Niekoľko špinavých tričiek hodila do koša v rohu miestnosti a nahradila ich novými z komody. V kúpeľni si umyla zuby a kefku aj so zubnou pastou si vložila do batoha.

Keď zišla dole, všetci boli nakopení v obývačke a balili si veci. Becca zastala medzi dverami a neisto ich sledovala. Bolo jasné, že sa chystali odísť. Otázka však bola, či ju vezmú so sebou, alebo bude znova ponechaná napospas osudu. Rick bol prvý, kto si ju všimol nerozhodne postávať.

„Becca, dobré ráno,“ pozdravil ju a na jeho tvári sa dokonca zjavil malý úsmev, ktorý mu napriek nervozite opätovala.

„Ahoj,“ pozdravila ho a pohľadom prešla po ostatných. Boli zaneprázdnení a sotva jej venovali pozornosť, iba pár z nich k nej vyslalo neurčitý pohľad a znova pokračovali v práci. Jediná Beth ju obdarila širokým úsmevom od ucha k uchu.

„Dobré ráno,“ potichu všetkých pozdravila, hoci nečakala žiadnu reakciu. Na jej veľké prekvapenie jej väčšina z nich pozdrav opätovala. Lori sa k nej v tej chvíli otočila, stisla pery a znova sa od nej odvrátila. Bol to jasný znak nepriateľstva.

Jediný, kto ju dosiaľ tvrdohlavo ignoroval, bol Robin Hood s kušou prehodenou cez plece. Iba si ju prezeral s miernym zamračením na tvári, čo v nej vyvolávalo nemalú nervozitu a úprimne povedané, možno aj trochu strašilo. Neodvrátil sa ako ostaní, ale si ju prezeral od hlavy po päty prižmúrenými očami. Lori aspoň svojim stisnutím pier vyjadrila, aký má k nej postoj, ale čo si o nej myslel Daryl, nemala potuchy.

„Ako si sa vyspala?“ spýtal sa Rick a pritiahol k sebe jej pozornosť.

„Lepšie než v posledných pár týždňoch,“ odvetila. „Odchádzate,“ nadhodila dutým hlasom.

Rick prikývol. „Nie je to tu bezpečné, nie je tu žiadne oplotenie a sme príliš na očiach. Chceme nájsť miesto, kde by sme sa mohli usadiť a kde by mohla Lori porodiť.“

Beccin pohľad okamžite vystrelil k jeho žene a jej veľkému bruchu. To isté jej povedal aj včera. „To je rozumné,“ povedala a prikývla. „Rodiť v pochode by asi nebolo najlepšie ani pre ňu, ani pre dieťa.“

„Áno, preto musíme odísť a hľadať ďalej.“

Rick sa cez miestnosť vybral k nej a naznačil jej hlavou, aby ho nasledovala do inej časti domu. Becca naprázdno preglgla a zachytila lovcov pohľad. Opätovala mu ho dúfajúc, že tak pred ním zakryje svoje obavy, a potom sa vybrala za Rickom. V kuchyni sa oprel o linku a prezeral si ju rovnakým pozorným pohľadom ako pred chvíľou lovec. Jediný rozdiel medzi nimi bol ten, že Rick nemal potrebu zastrašovať ju svojím zazeraním.

„Včera sme o tebe hovorili,“ začal a ona si zahryzla do pery. Vedela, že v nasledujúcich chvíľach sa rozhodne o jej osude. Založila si ruky na hrudi v obrannej póze.

„Myslela som si,“ zašomrala popod nos.

„Nemali sme v úmysle priberať ďalších ľudí. Sami nemáme nič a uživiť skupinu je ťažké aj bez človeka navyšše,“ povedal a ona prikývla. Chápala, že nechcel ohroziť skupinu a svoju rodinu. Rozumela tomu, ale to ešte neznamenalo, že necítila zlosť. „Vieš vôbec z tej zbrane strieľať?“ nečakane sa opýtal.

Beccu zaskočila náhla zmena témy, ale rýchlo prikývla. „Nemám ju len na okrasu.“

„Neviem si predstaviť jediný dôvod, prečo by sa mala slávna speváčka učiť strieľať.“

„Môj otec je... bol policajt rovnako ako ty-“

Rick jej rýchlo skočil do reči. „Ako vieš, že som bol policajt?“

Becca pokrčila plecom. „Chodíš ako policajt, nosíš zbraň ako policajt a rozhliadaš sa po okolí ako niekto, kto za každých okolností očakáva to najhoršie. Môj otec sa zvykol správať podobne, tak mi to došlo. Okrem toho ten opasok je policajný,“ vysvetlila a kývla k jeho pásu. „Otec bol detektív. Vyšetroval vraždy a keďže videl, čoho všetkého sú ľudia schopní, naučil ma strieľať zo zbrane. Nebola som v tom príliš dobrá, lebo som to nepokladala za dôležité. Nezaujímalo ma to. Keď vypukla epidémia, utiekla som s Petom, mojím bodyguardom. S ním som trénovala a zlepšila si mušku. Tá zbraň bola jeho.“

„Kde je Pete teraz?“

Becca od neho odvrátila pohľad a zadívala sa z okna do zanedbanej záhrady. Po zime už začala zo zeme klíčiť burina. „Čo myslíš?“ ostro sa spýtala a zmierovala sa s trpkou príchuťou na jazyku. To, čo sa stalo s Petom, bola pre ňu citlivá téma. „Je preč.“

„Zabila si ho?“

Jeho otázka ju tak šokovala, že sa k nemu ihneď zvrtla. „Čo?! Ako sa opovažuješ? Bol to môj kamarát!“ vykríkla. Nadávku na Rickovu adresu, ktorá sa jej drala na jazyk, s obtiažami prehltla. Chcela mu presne povedať, čo si o tej jeho otázke myslí, ale vedela, že by to nebolo múdre. „A povedala som ti už včera, že som nezabila žiadneho človeka.“

Krik, ktorý Becca narobila, privolal Lori, ktorá sa nečakane zjavila vo dverách. Oboma rukami si držala objemné brucho a preskakovala ustaraným pohľadom z jedného na druhého. „Hej, je všetko v poriadku?“ opýtala sa svojho manžela.

Becca mlčala a so založenými rukami sa na oboch mračila. Rick sa od nej konečne odvrátil a pozrel sa na svoju ženu. „Všetko je fajn.“

„Už si jej to povedal?“

Becca nadvihla obočie.

„Ešte som nestihol.“

„Čo si mi mal povedať?“ chcela vedieť.

„Včera sme hlasovali, či s nami zostaneš,“ odvetila Lori namiesto svojho manžela.

Becca sa zhlboka nadýchla. Lori jej ani včera nepripadala príliš prívetivá a dnes vyzerala ešte v horšej nálade. Hádzala po Becce jeden podozrievavý pohľad za druhým a nútila ju očakávať to najhoršie. Lenže už bolo o nej rozhodnuté a nič, čo by im povedala, by ich názor asi nezmenil. „A?“

„Väčšina bola za,“ odvetila.

Znamenalo to, že niektorí boli proti. Pre Beccu však bolo dôležité, že viac nemusela byť sama, a zo srdca jej spadol obrovský kameň, o ktorom ani nevedela, že tam je. Alebo skôr, tak si naň zvykla, že ho už ani nevnímala. Keď sa tak nad tým zamyslela, samota bola jednoznačne to najhoršie na jej putovaní. Nie nemŕtvi, nie nedostatok jedla či málo spánku. Bola to osamelosť.

„Môžeš s nami zostať, ak chceš,“ dodal Rick a znova bol na jeho tvári ten malý úsmev. „Ale veľa si od toho nesľubuj, ako som povedal, nič nemáme.“

Na Beccinej tvári sa zjavil úsmev prezrádzajúci jej ohromnú úľavu. Prikývla. „Idem sa pobaliť.“ Prešla cez miestnosť okolo Lori. Becca nemusela byť génius, aby vedela, že hlasovala proti nej. Predpokladala, že ďalší, kto ju tam nechcel, bol lovec. Na chodbe sa zvrtla a zaborila pohľad do Rickových modrých očí. „Ďakujem.“

Vybehla po schodoch a náhlila sa do izby. Keď už sa ju rozhodli prichýliť, rozhodne nebude riskovať, že ju tu nechajú kvôli tomu, že je príliš pomalá a nestihla sa zbaliť. Všetko oblečenie nedbanlivo nahádzala do cestovného vaku, prihodila tam aj šampón so sprchovým gélom, ktorý našla včera v kúpeľni, a vytiahla načaté dvojkilové vrecko sušeného ovocia a orieškov. Bolo ešte takmer plné. Zimnú bundu natlačila do ruksaku a zapla ho. Hodila na seba kožák a ruksak si prehodila cez zdravé plece. Keď rýchlo zišla z poschodia, zistila, že skupina sa zberala na odchod a väčšina z nich bola už vonku a nakladala batožinu do áut. Lori okolo nej bez slova prešla nasledovaná Rickovým ostrým pohľadom. Nevedela prečo, ale mala pocit, že medzi tými dvomi vládlo napätie, ktoré nemalo nič spoločné s tým, že Lori ju nechcela v skupine.

„Raňajkovali ste?“ opýtala sa Ricka, ktorý sa zohýbal, aby vzal posledné dve tašky, čo boli pohodené na zemi.

Pri jej otázke sa na ňu pozrel, ako keby jej úplne preskočilo. Bola si vedomá toho, že to bola hlúpa otázka a zacítila, ako sa mierne začervenala. Podala mu vrecko, ktoré mala schované pod pazuchou poranenej ruky. „Nie sú to síce bohvieako výdatné raňajky, ale je to lepšie ako nič. Každému by sa mohlo ujsť aspoň za hrsť.“

Rick si od nej vzal plastový sáčik. „Ďakujem.“

„Keď ste z môjho vaku brali autolekárničku, museli ste tam nájsť jedlo. Prečo ste si ho jednoducho nevzali?“

„Povedal som ti, že takí nie sme.“

Becca prikývla a v duchu sa pousmiala. Možno naozaj vyhrala jackpot, keď ju lovec trafil šípom do pleca. „Podelím sa s vami so všetkým, čo mám, ale musíme šetriť, pretože aj moje zásoby sú limitované. Pred desiatimi dňami sa mi podarilo naraziť na malé potraviny, ktoré ešte neboli úplne vybielené a nemotalo sa tam príliš veľa nemŕtvych. Iba vďaka tomu som prežila.“

Becca nasledovala Ricka von z domu, zišla z prednej terasy a zastala pred autami, ktoré tam boli zaparkované. Rick okamžite spozoroval jej zaváhanie a ukázal na zelený SUV-čkový Hyundai. „Zvezieš sa s nami,“ povedal jej, hodil tašky do kufra a vybral sa aj so sušeným ovocím za Carlom a Lori.

Becca z pleca zhodila batoh a snažila sa ho jednou rukou napasovať do už tak plného priestoru. Keď sa jej to podarilo, zaregistrovala za sebou kroky nasledované tichým chrúmaním.

„Čo plece?“ ozval sa jej za chrbtom zachrípnutý hlas. Zvrtla sa.

Keď sa včera stretla s pôvodcom svojho zranenia, nemala veľmi čas prezrieť si ho, pretože sa rýchlo vyparil do kuchyne a ona potom šla na poschodie. Teraz, keď sa k nemu otočila od kufra auta, nasala do seba celý jeho zjav, nie iba jeho hypnotické nezábudkovomodré oči. Mal bledú pokožku, ktorá už začínala preukazovať prvé známky ľahkého opálenia, hnedé rovné vlasy mal mierne vyrastené a bola si istá, že o pár mesiacov mu začnú padať do očí. Jeho črty boli ostré, akoby v úplnej symbióze s jeho chrapľavým hlasom a motorkárskym zjavom. Za jeho výrazné lícne kosti by nejedna žena vraždila. Becca si s prekvapením uvedomila, že pod nánosom jemnej špiny a neupravenosti, je v skutočnosti veľmi pekný, no takým tým drsným, surovým spôsobom. Bol ako neopracovaný diamant.

„Bolí,“ stručne odvetila a sledovala, ako do seba hodil posledné sušené ovocie a oriešky, ktoré mal v dlani. Jej sušené ovocie a oriešky. Rýchlo prežúval a prezeral si ju. Prehltol a olízal si prsty na pravej ruke. Becca sa snažila, aby pri tom nevychovanom geste nenadvihla obočie.

„Bola to nehoda,“ nadhodil, pravý ukazovák si priložil späť k perám a začal si na ňom obhrýzať necht.

Tento raz obočie nadvihla. „To má byť ospravedlnenie?“

„Nie,“ stručne odvetil s prstom stále pri ústach a očami prilepenými na jej tvári. „Neurobil som to naschvál, ty si sa mi priplietla do cesty,“ povedal, ako keby to malo vysvetliť, prečo jej nemieni povedať ani jedno blbé prepáč.

Becca na neho zostala civieť, mierne zaskočená jeho prístupom. Mala to ale už podľa jeho včerajšieho chovania asi čakať. Rozhodla sa to radšej nekomentovať. „Mimochodom, som Rebecca Chapmanová. Becca, ak chceš,“ predstavila sa, ale ruku sa mu rozhodla nepodať. Nemala ani najmenší záujem dotknúť sa jeho pooblizovaných prstov.

Lovec prikývol. „Daryl Dixon.“

„Daryl, odchádzame,“ ozval sa zrazu za Beccou Rick a zabuchol dvere na kufri auta tak rázne, až nadskočila.

Lovec prikývol. „Vďaka za jedlo,“ zašomral, než sa zvrtol a kráčal k svojej motorke. Becca za ním chvíľu hľadela, potom prešla k zadným dverám zeleného Hyundaia, aby nastúpila. Rick ju však zastavil a podával jej jej sekeru. Becca si ju vzala a stretla sa s jeho pohľadom.

„A pištoľ?“

Záporne pokrútil hlavou. „Až ti budeme plne veriť a dokážeš, že s ňou vieš narábať.“

To jej veľmi nedávalo zmysel. „Ako vám mám dokázať, že strieľam dobre, keď mi nevrátiš zbraň?“ spýtala sa, mračiac sa na neho.

„Neboj sa, príležitosť sa určite nájde,“ uistil ju Rick, obišiel auto a sadol si na miesto vodiča. Becca vkĺzla dozadu vedľa Carla a usmiala sa na neho. Keď sa zadívala z okna auta, zrak jej padol na zaprášenú čiernu motorku.

„Ako sa mu podarilo dostať ma sem na motorke? Bola som v bezvedomí.“

Zacítila na sebe v spätnom zrkadle Rickove modré oči. „Povedal, že ťa k sebe priviazal vašimi opaskami, aby si nespadla.“

Becca sa odvrátila od spätného zrkadla. Opasok celkom dôveryhodne vysvetľoval, prečo cítila tlak na hrudi, keď sa prebrala krátko po nehode. Otočila sa ku Carlovi, ktorý sedel vedľa nej a ktorý stále chrúmal oriešky so sušeným ovocím.

Usmiala sa na jeho rozžiarenú tvár. „Chutí?“

Carl sa zaškeril a prikývol.

***

Chodili od domu k domu. Čo iné im zostávalo? Vyrabovali, čo sa dalo, prespávali v cudzích posteliach alebo na tvrdej zemi a ráno sa zasa pohli ďalej. Toto bol teraz ich život. Jej život. Beccine ťažko naškrečkované zásoby jedla boli preč akoby švihnutím čarovného prútika do dvoch dní. Mali obrovské šťastie, že Daryl bol veľmi skúsený a zručný lovec, inak by boli v poriadnej kaši. Na Lori si to večné trmácanie, samozrejme, vyberalo svoju daň a Rick bol čím ďalej podráždenejší a nervóznejší, pretože sa im ani po týždni nepodarilo nájsť nič permanentné. Becca bola tiež podráždená, ale nebolo to kvôli tomu, že boli neustále na pochode. Bolo to preto, lebo jej Rick stále nevrátil zbraň a ju to štvalo. Niežeby sa nevedela ubrániť aj bez nej, doteraz ju proti chodcom ani nepotrebovala, ale bola to istota, ktorá jej jednoducho chýbala a bez ktorej sa aj napriek tomu, že už nebola sama, necítila bezpečne. Bola na tú zbrať navyknutá a chcela ju späť. S Rickom však nepohla, ale aspoň jej dal veľký lovecký nôž, ktorý našli pri jednej rabovačke, a s ním sa jej zabíjalo nemŕtvych ľahšie ako s jej malou sekerou. Nehovoriac o tom, že to bolo rýchlejšie.

Prvé dva dni sa viezla v aute s Rickom, a potom si presadla k T-dogovi a Carol. Lori k nej bola stále chladná a veľmi rezervovaná a pozitívne nereagovala ani na Beccinu snahu roztopiť ten ľad, ktorý z nej sálal. Z jej prístupu bolo Becce jasné, že vôbec nemá záujem to zmeniť, a tak to vzdala. Keď sa k tomu pridalo tiché napätie medzi manželmi, na ktoré dosiaľ nenašla žiadne vysvetlenie, opýtala sa T-doga, či by mohla cestovať s nimi. Ani on, ani Carol proti tomu nič nemali a boli ochotní dopodrobna jej porozprávať, ako sa spoznali a ako sa dostali až sem. Becca im na oplátku tiež povedala niečo málo o svojom živote po konci sveta.

„Dobre, ľudia, bude to ako vždy. Ja, Daryl a T-dog ideme prví, ostatní počkajú, kým prezrieme dom a zatiaľ sledujú okolie. Keby ste uvideli chodcov, zakričte,“ inštruoval ich Rick, hoci Becca to nepovažovala za nevyhnutné. Ako sám povedal, ich postup bol vždy rovnaký.

Rick rozrazil dvere poschodového domu a všetci traja sa nahrunuli dnu so zbraňami pripravenými na útok. Ostatní sa zatiaľ rozostavili okolo vchodu do domu a striehli na zablúdených nemŕtvych. Keď po chvíli vyšiel Daryl von a kývol im, že môžu ísť dnu, Lori si uľahčene vydýchla a hnala sa aj s Carlom za svojím manželom. Becca počkala, kým vojdú do domu aj ostatní a hodila jeden rýchly pohľad na Daryla. V jednej ruke držal svoju čiernu kušu a v druhej... Becca nakrčila nos a odvrátila sa. Bola to vačica? Vždy preferovala, keď nevedela, čo jedla. Mala potom oveľa ľahší spánok a žalúdok sa jej neprevracal od znechutenia. Prešla okolo neho do domu ako posledná a stretla sa s jeho upreným pohľadom. Vedela, že si všimol, ako zareagovala na jeho úlovok, ale nekomentoval to.

Zložili si veci v najväčšej miestnosti v dome a keďže Becca vošla ako posledná, nezostalo pre ňu už miesto ani na pohovke, ani v jednom z kresiel. Veľmi ju to však netrápilo, už si na tvrdú zem zvykla. Zhodila z pleca batoh, dosadla vedľa neho a keď zodvihla hlavu, stretla sa s Hershelovým pohľadom.

„Plece je v poriadku?“ opýtal sa a ona prikývla.

„Stále to trochu bolí, ale rana sa hojí rýchlejšie, než som čakala. Myslím, že za chvíľu už nebudem ani potrebovať obväz.“

Hershel sa zatváril spokojne. „Neskôr sa pozriem, či to ešte potrebuje previazať.“

Becca znova prikývla, nemala k tomu čo dodať. Už pred nejakým časom prestala ďakovať za jeho ošetrovateľské služby. Ale pravda bola taká, že keby nebolo ich, žiadnu ranu by nemala a ošetriť by nepotrebovala. Toto si však nechala pre seba.

Prešla pohľadom všetkých v miestnosti a zadívala sa na svoje kolená. Ich tváre vyzerali bezútešne a vyčerpane. Nechcela sa pozerať na toľkú beznádej a zrazu pocítila silnú túžbu vytratiť sa odtiaľ. Keď vošla do miestnosti Carol a oznámila im, že z vodovodu netečie voda, Becca rýchlo vyskočila zo zeme.

„Vedľa domu som videla studňu, môžem ísť po vodu,“ dobrovoľne sa prihlásila, len aby vypadla z tej atmosféry úplného zúfalstva.

„Dobre,“ súhlasil Rick, „T-dog pôjde s tebou.“

Becca na neho prevrátila oči. „Je to iba pár metrov od domu, Rick, viem sa o seba postarať. A keby niečo, zakričím.“

Chvíľu to vyzeralo, že bude namietať, ale nakoniec iba prikývol a nechal ju ísť samu. Vonku na schodoch prednej terasy sedel Daryl a pytval vačicu. Becca od toho vývaju decentne odvrátila hlavu, preskočila jeho nohy a zoskočila zo schodov.

„Hej, kam ideš?“ zvolal za ňou.

„K studni po vodu,“ odvetila bez toho, aby sa k nemu otočila a celý čas, kým nezašla za roh domu, cítila na chrbte jeho pohľad. Keď prišla k studni a začala z nej vo vedre vyťahovať vodu, uvedomila si, že si celý ten proces predstavovala až príliš rozprávkovo. Neuvedomila si, akú silu v rukách bolo treba vyvinúť, aby vytiahla plné vedro. Sotva bola v štvrťke a rana v pleci sa začala bolestivo ozývať. Cítila, ako jej od námahy a bolesti vystúpili na čele kropaje potu. Zrazu jej však lano niekto vytrhol z ruky a ona nadskočila od prekvapenia a strachu. Keď zistila, že to bol Daryl, ustúpila od neho o dva kroky a zrazene ho sledovala. Dopekla s jeho tichým krokom a blbým zvykom zakrádať sa za ľuďmi! Nechápala, ako bolo možné, že ho nezačula ani vtedy, keď už bol blízko pri nej.

„Ako si to vedro chcela vytiahnuť až hore s tým ramenom?“ zašomral skôr pre seba, než pre ňu a pomaly ťahal vedro hore. Svaly na rukách sa mu od námahy napínali a priťahovali jej pozornosť. Ak mala byť úprimná, Daryl bol ten posledný človek, od ktorého by čakala pomoc. Jeho drsný vzhľad a často nevrlá nálada nekričali práve ľudomil a džentlmen, ktorý bol dámam v ťažkostiach vždy na porúdzi.

„Nerátala som s tým, že to bude také ťažké,“ priznala a cítila, ako jej zahanbenie sfarbilo líca načerveno.

„To mi došlo.“

Vytiahol jedno vedro, položil ho na zem a Becca mu podala druhé. Daryl ho spustil dolu, nabral vodu a začal ho vyťahovať. Ona zatiaľ zdravou rukou zdvihla už vytiahnuté vedro a vybrala sa smerom k domu. Prešla však sotva pár krokov, keď jej pozornosť upútalo zašušťanie, ktoré sa nieslo z húštia za domom neďaleko studne. Zastala, zvrtla sa k Darylovi, aby sa uistila, že sa jej to iba nezdalo a stretla sa s jeho ostražitým pohľadom. Keď sa vzduchom roznieslo chrapčanie a sykot mŕtvol, jeho ruky zastali v pohybe a iba ticho čakal. Becca rýchlo položila vedro na zem a vytiahla z púzdra lovecký nôž, ktorý jej nedávno podaroval Rick. Keď sa spoza kríkov vynorili dvaja chodci, bola pripravená.

„Zvládnem ich, vytiahni to vedro,“ povedala smerom k Darylovi a vykročila k chodcom. So skupinou bola iba pár dní, ale už cítila, ako ju to zmenilo. Bola s nimi oveľa odvážnejšia a už sa nebála ísť chodcom v ústrety namiesto toho, aby pred nimi utekala, ako to robila doteraz. Vedela, že jej vždy niekto bude kryť chrbát, keby došlo k najhoršiemu. Keď bola sama, musela myslieť na to, že jej nikto nepomôže, ak by sa dostala do ťažkostí. Okrem toho si brala príklad z Maggie, ktorá bola aj napriek svojmu nežnému zjavu drsná bojovníčka a z nemŕtvych nemala vôbec strach. Keď ju Becca prvýkrát uvidela bez váhania sa vrhnúť v ústrety chodcom, myslela si, že tomu dievčaťu úplne preskočilo, ale hneď vzápätí sa presvedčila, že staršia zo sestier Greenových nie je žiadna krehká snežienka. S nožom narábala zručne a strach ako by bol pre ňu úplne cudzie slovo. Becca ju za to obdivovala a chcela sa jej aspoň trochu podobať nehovoriac o tom, že ostatným musela dokázať, že môže byť právoplatný člen skupiny, o ktorého sa nikto nemusí starať.

Podišla k prvému chodcovi, natiahla ruku a schmatla ho za vlasy. Vždy bolo lepšie držať si ich od tela, pretože niektorí boli prekvapivo silní a ak by ich pustila bližšie, nemala by čas vyhnúť sa pohrýznutiu alebo škrabancu. Áno, dokonca aj škrabanec bol fatálny. Vrazila mu dýku rovno do oka a chodec sa s chrčaním zrútil na zem. Oči bolo to najistejšie miesto, kam bodnúť, pretože sa cez ne ľahko dostala k mozgu. Ak bol chodec nemŕtvy dlhšie, zvládla by to aj cez spráchnivenú, zhnitú lebku, ale človek nikdy nevedel, či sú čerství alebo už majú niečo za sebou.

Keď odhodila jedného chodca, vybrala sa k ďalšiemu. Jedným okom sledovala kríky, či sa ich odtiaľ náhodou neplíži viac. Načiahla ruku, aby ženskú schmatla za tmavé špinavé kadery, keď v tom okolo nej presvišťal šíp a zabodol sa jej rovno medzi oči. Becca nadskočila, sledovala, ako sa chodec rýchlo zrútil na zem a zvrtla sa k Darylovi. Ten práve skláňal svoju impozantnú kušu a stoicky jej opätoval pohľad.

Zamračila sa. „Mala som ju,“ povedala podráždeným tónom, zohla sa a tak, ako to videla robiť Daryla už mnohokrát, nohou pridržala chodcovu hlavu a vytiahla z nej jeho šíp. Keď sa k nemu znova otočila, iba pokrčil plecami a prehodil si kušu na plece. Jeho totálny nezáujem ju vytáčal. Mala chuť vykríknuť na neho, že ju vystrašil, keď jej okolo hlavy presvišťal jeho šíp a že ju mohol trafiť, ale Becca vedela, že to nebolo pravdepodobné. Ak si bola o Darylovi v niečom stopercentne istá, bolo to to, že nikdy neminul.

„Vezmi vedrá dovnútra, ja sa pôjdem pozrieť, či ich tu nečíha viac,“ prikázal jej.

Nemala práve chuť poslúchnuť ho, ako keby bola nejaký poslušný psíček, ale aj tak sa pohla k nemu po vedro. Vrazila mu šíp do ruky možno o niečo dôraznejšie, než bolo nutné, ale ani trochu ju to nemrzelo.

„Nepotrebujem pestúnku,“ precedila pomedzi zuby, zdvihla jeho vedro a išla vziať to, ktoré nechala predtým na zemi. Daryl jej neodpovedal, ale Becca to ani nečakala. Stisla zuby nad bolesťou v pleci a rýchlo priniesla obe vedrá s vodou do domu

Kým sa voda prevárala v kuchyni, informovala ostatných o incidente, ktorý sa stal pri studni, a tom, že Daryl išiel skontrolovať okolie. Pri slove chodci sa Rick s T-dogom naraz postavili a vyrazili ihneď za Darylom. Ona sa usadila späť k svojmu vaku, zaklonila hlavu a zatvorila oči. Ani nevedela ako a zadriemala. Zobudila sa až na buchnutie vchodových dverí. Za oknami už bola tma a miestnosťou sa niesla vôňa pečeného mäsa. Becce zaškŕkalo v žalúdku. Vedela, že jedlo nebude ani zďaleka také dobré, ako dobre voňalo, pretože nemali žiadne korenie ani soľ, ale aspoň bude mať konečne v žalúdku niečo teplé. Ukázalo sa, že okrem vačice sa Darylovi podarilo chytiť dvoch divých zajacov. Keď vzala do úvahy, čo a koľko toho zjedli za posledný týždeň, považovala to za takú malú hostinu.

„Dobré ráno.“

Becca sa otočila a stretla sa s T-dogovými tmavými očami. Trochu zahanbene sa usmiala a kývla mu hlavou. „Nemala som v úmysle zaspať.“

T-dog pokrčil plecami. „Aj tak nebolo čo iné robiť,“ uistil ju a ona sa vďaka tomu cítila aspoň o niečo menej vinne. „Choď si vziať jedlo skôr, než ti nič nezostane.“

Becca vďačne prikývla. T-doga mala rada. Hoci mal výzor zápasníka, stihlo jej už dôjsť, že srdce mal zo zlata a bol to správny chlap. On, Glenn a Beth ju prijali medzi seba takmer okamžite a rozprávali sa s ňou asi najčastejšie. A Carl, samozrejme. Toho si získala proviantmi zo svojho batohu. V duchu sa uškrnula nad jej prvým rozhovorom s T-dogom.

„Takže... čítal som, že si chodila s nejakým raperom...,“ načal T-dog hneď prvý večer, čo sa pridala k ich skupine. Nenašli vtedy dom, v ktorom by mohli prečkať noc, a tak sa rozhodli utáboriť v lese. Ani jeden toho v tú noc veľa nenaspal zo strachu, že by ich napadlo stádo chodcov, ktorých tam bolo v poslednej dobe neúrekom.

„Áno,“ zdráhavo pripustila a zízala do plameňov. Noci boli stále chladné a bez ohňa by vonku asi pomrzli.

„Aký je v skutočnosti?“ spýtal sa posmelený T-dog nadšeným hlasom. „Mám všetky jeho albumy, jeho pesničky sú pecky.“

Becca sa k nemu otočila a nadvihla obočie. „Vidím, že si fanúšik, čo?“

T-dog prikývol. „Neuraz sa, ale ty nevyzeráš ako niekto, kto sa dá dokopy s raperom.“

Uchechtla sa. „Očividne ani nie som. Celý náš krátky vzťah môžem nazvať jedine veľkou chybou v mojom úsudku. Nechcem ti brať ilúzie, ale väčšieho kreténa by si našiel asi ťažko.“

Ešte stále jej bolo do smiechu, keď si spomenula na výraz, ktorý sa objavil na T-dogovej tvári. Nuž, áno, ľudia si slávne osobnosti väčšinou veľmi idealizovali.

Beth to k nej ťahalo preto, že počúvala jej piesne a bola jej fanúšička. A Glenn... Glenn bol jednoducho dobrák od kosti a veľmi milý chalan, s ktorým si vedela predstaviť priateľstvo aj vo svete pred epidémiou.

Povzdychla si, zahnala spomienky do úzadia a vyškriabala sa na nohy. Zdalo sa, že teraz bola úplne schopná zaspať aj posediačky opretá o stenu. Pamätala si časy, keď by bez úplnej tmy a ticha o spánku nemohla ani uvažovať. Prešla cez dom do kuchyne a skepticky sa zadívala na zvyšky, ktoré zostali na plechu. Nevyzerali vábne a bolo toho žalostne málo, ale mohla si za to sama - nemala zaspať.

„Už toho veľa nezostalo,“ ozvalo sa jej za chrbtom a ona nadskočila. Carol prešla okolo nej k plechu položenému na špinavej kuchynskej linke a jedlo preložila na tanier, ktorý jej podala.

Becca si ho od nej vzala a pokrčila plecami. „Čo už narobíš.“

„Mám ti od Hershela odkázať, aby si za ním išla kvôli preväzu, keď sa zobudíš. Je hore v jednej zo spální.“

Becca prikývla, sadla si na stoličku a rýchlo do seba nahádzala zvyšné mäso. Hodili by sa k nemu pečené zemiaky, ale o tých nemohla ani snívať. Keď vyšla na prvé poschodie, Hershela našla veľmi rýchlo. Vošla do izby, ktorú zdieľal s Beth a on jej prikázal, aby si sadla na posteľ. Odviazal jej obväz, nanovo vyčistil ranu so zbytkom alkoholu a použil nový preväz. Becca dúfala, že to bolo už naposledy.

„S tou malou fľaštičkou alkoholu a pochybnými obväzmi je skoro zázrak, že si nedostala infekciu,“ podotkol Hershel, keď spratával použité obväzy.

Becca sa sama pre seba usmiala. „Viem, už ste mi to povedali asi stokrát.“ Ona sama bola prekvapená, že to s jej zranením išlo tak hladko.

Keď sa vrátila dole do obývacej miestnosti, vyhrabala zo svojho batoha zubnú pastu a aj s kefkou vkĺzla do kúpeľne. Oprela sa o umývadlo, nabrala odvahu a pozrela sa do zrkadla. Na tvári mala pár šmúh, ktoré si ihneď utrela, ale myslela si, že bude vyzerať oveľa horšie. Olivovozelené oči dávno stratili svoj bývalý lesk a jej čokoládovohnedé vlasy, ktoré kedysi vyzerali tak zdravo a bohato, boli zrazu zvädnuté a bez života. Jej jemné črty tváre sa síce nezmenili, ale vyčerpanie ju zostarovalo, hoci stále vyzerala mladšie, než v skutočnosti bola. Povzdychla si, otočila sa k zrkadlu chrbtom a vyčistila si zuby. Keď sa vrátila do obývacej izby, na zemi pri stene si rozložila svoj spacák. Izby na poschodí už boli obsadené a ona zostala spať dole aj s Carol, T-dogom, Rickom a Darylom. Ľahla si, zababušila sa do spacáku a zatvorila oči. Vedela, že dúfať v lepší zajtrajšok bolo zbytočné, ale dúfala aspoň v pokojné sny.

***

Začiatkom druhého týždňa so skupinou sa Becca konečne mohla vzdať nosenia zimnej bundy. Jej rana na pleci bola síce citlivá, ale už ju nebolela a to považovala za taký malý zázrak. Stačilo iba pár dní a už vedela, že toto boli ľudia, s ktorými sa chcela pretĺkať epidémiou napadnutým svetom. Nepotrebovala veľa času na to, aby si uvedomila, že oni neboli len akási skupina, boli ako rodina. Kryli si navzájom chrbát, starali sa o seba a záležalo im na sebe a Becca zúfalo túžila patriť k nim. Bola ochotná začleniť sa k nim za každú cenu, hoci si od nich zatiaľ držala trochu odstup.

Po ďalších dvoch dňoch bezcieľneho putovania a vyhýbania sa tlupám nemŕtvych, narazili na malé zapadnuté mestečko s jediným obchodom s potravinami. Bolo to však aspoň niečo a oni si súrne potrebovali doplniť zásoby jedla. Zastavili na okraji mestečka a Rick zostavil tím, ktorý zvyčajne chodil na rabovačky - on, T-dog, Daryl a Glenn. Občas s nimi chodila aj Maggie, ale tento obchod bol malý a nepotrebovali toľko ľudí.

Práve si všetci traja vyprázdňovali vaky, aby ich mohli naplniť jedlom, ak nejaké nájdu, keď k nim pristúpila Becca.

„Rick,“ oslovila ho a on na ňu vzhliadol od ruksaku, „chcem ísť s vami,“ povedala mu.

Rick sa narovnal. „Počula si, čo som povedal Maggie. Obchod je malý, vystačíme si.“

„Ja viem, ale aj tak chcem ísť,“ naliehala. Bola s nimi už vyše týždňa a dosiaľ im s tým boľavým plecom nebola veľmi nápomocná. Chcela im dokázať, že im môže so všetkým pomôcť a že nie je iba na príťaž.

Rick sa na ňu nerozhodne zadíval. „Si si istá? Podľa Hershela ešte nie si úplne zdravá.“

„Som v poriadku,“ uistila ho. Všimla si pohľad, ktorý hodil na Daryla. Chcel vedieť jeho názor a Becca sa k nemu s očakávaním otočila. Lovec si ju prehliadol od hlavy po päty a pokrčil plecami.

„Ak chce ísť, nech ide,“ povedal Rickovi, „ale ak sa dostane do šlamastiky, ja ju z nej ťahať nebudem.“

Becca stisla pery, ale svoj uštipačný komentár si radšej nechala pre seba a otočila sa k Rickovi. Ten napokon prikývol a ona sa pripravila spolu s nimi.

Dostať sa k potravinám nebolo až také ťažké. Zakrádali sa spletitými uličkami malého mestečka najtichšie, ako sa dalo, a vďaka Rickovmu a Darylovmu opatrnému vedeniu boli nútení zabiť iba zopár chodcov, ktorých zvládli ľavou zadnou. Potichu vošli jeden za druhým do obchodu a Rick im naznačil, aby sa rozdelili a každý si vzal jednu uličku. Becca stískala v ruke nôž a cítila, ako sa jej od potu pomaly kĺzal v dlani. Vedela, ako zabiť chodca, ale aj tak bola vždy nervózna a bála sa, že sa stane niečo neočakávané a ona to nezvládne. Zhlboka sa nadýchla, aby sa upokojila. Toto bol teraz svet, v ktorom žila, a ona sa musela prispôsobiť. Nemohla byť s nervami v koncoch zakaždým, keď pôjdu zháňať jedlo.

Nakukla do svojej uličky. Uistila sa, že je prázdna, zastrčila si nôž za opasok, zvesila z pliec batoh a otvorila ho. Nebolo tam toho veľa a bolo na prvý pohľad jasné, že obchod bol už niekoľkokrát obeťou vyhladovaných pocestných. Becca nahádzala do vaku pár instantných polievok, dva balíčky krekrov, tri konzervy červenej fazule a jednu konzervu hrášku. Zo zeme zodvihla pár balíčkov žuvačiek a dva balíčky piškót. Oči jej zažiarili ako svetlušky, keď spopod regála uvidela vytŕčať roh čohosi, čo vyzeralo ako obal od čokolády. Keď sa ukázalo, že mala pravdu, skoro sa od šťastia rozosmiala a začala tancovať. Dokonca to bolo veľké balenie. Becca ju rýchlo hodila do ruksaku a okamžite sa dala na štyri dúfajúc, že pod regálmi nájde ešte nejaké poklady. Zbadala tam zatúlanú konzervu s paštétou, jedno zhnité jablko, fľašku koly a jackpot – gigantické balenie ryže.

Musela sa strčil hlbšie pod regál, aby dosiahla na objemné balenie. Špičky prstov sa už dotýkali plastového vrecka, keď za chrbtom začula známe mŕtvolné chrčanie a hnilobný zápach. Strhla sa, snažila sa dostať spod regála, ale bola zastrčená príliš hlboko. Zaprela sa rukami o podlahu a vytlačila sa z úzkeho priestoru. Hneď ako bola voľná, otočila sa na chrbát a chcela spoza opaska vytiahnuť svoju novú dýku, ale už bolo príliš neskoro. Chodec bol pri nej, zakopol o jej nohy a zvalil sa rovno na ňu. Becca vykríkla, načiahla ruky pred seba, aby si ho udržala čo najviac od tela, a do pleca jej vystrelila prudká bolesť. Znova vykríkla a zaťala zuby. Chodec sa metal, chrčal na ňu, vzpieral sa a obklopoval ju svojím odporným pachom rozkladu a hniloby, z ktorého sa jej prevracal žalúdok.

Becca vedela, že nemá šancu dostať sa k dýke, pretože rukou s poraneným plecom by ho od seba neudržala dosť dlho na to, aby ju vytiahla spoza opaska a bodla ho. Na čelo jej od námahy vystúpili kropaje potu. Dlhšie to už nevydrží a jediná možnosť, ako z toho vyviaznuť živá, bola, že sa nejako pretočí na neho. Problém bol v tom, že bol príliš ťažký a ona bola už aj tak oslabená zranením a bojom s jeho metajúcim sa telom. Cítila, ako jej povoľuje zranená ruka a do očí sa jej natlačili slzy. Prečo teraz? Prečo musí zomrieť teraz, keď našla skupinu, ktorá vyzerala tak sľubne? Zadržala vzlyk, ktorý sa jej dral z hrdla a pripravila sa na neodvratný koniec, keď jeho obrovská váha zrazu zmizla z jej tela. Chodec sa odvalil na stranu a vzduchom sa rozleteli kúsky jeho roztrieskaného mozgu. Becca sa strhla a automaticky zatvorila oči, keď pár fŕkancov dopadlo na jej tvár. Keď ich znova otvorila, skláňal sa nad ňou Daryl a vpíjal sa do nej svojím nezábudkovým pohľadom.

„V poriadku?“ spýtal sa.

Vyvalila na neho oči a naprázdno prehltla.

„Pohrýzol ťa?“ dožadoval sa, keď mlčala. Becca rýchlo pokrútila hlavou. Za Darylom sa už ozývali rýchle kroky a hlasy dožadujúce sa vysvetlenia, čo mali znamenať tie výkriky.

„Becca, si v poriadku?“ počula Glenna.

Posadila sa a pohľad jej padol na troch mužov náhliacich sa k nim zo vzdialenejšieho konca uličky. „Áno, nič sa nestalo,“ zvolala stále ešte trochu otrasená a pomaly sa postavila. Chytila si plece a zamračila sa. Bolesť bola späť.

„Čo sa stalo?“ chcel vedieť Rick, keď k nim všetci pristúpili.

Becca si zahryzla do pery a odvrátila od nich pohľad. Tak veľmi im chcela dokázať, že je schopná robiť niečo produktívne a prvú šancu, ktorú dostane, takto kolosálne zbabre. „Našla som pod regálom veľké balenie ryže. Bolo ďaleko, tak som sa strčila pod regál a keď som ho začula,“ hlavou ukázala na nehybného chodca na zemi, „nestihla som sa odtiaľ dostať dostatočne rýchlo. Spadol na mňa a s ja som nemohla vytiahnuť dýku a zabiť ho.“

„Ale si v poriadku, nie?“ uistil sa Rick.

Becca prikývla. „Iste, nič mi nie je, len to znova trochu začalo bolieť,“ povedala a rukou zvierala svoje úbohé rameno.

Rick si povzdychol a vošiel si rukou do hnedých zvlnených vlasov. „Nemal som nás rozdeliť, mali sme chodiť po dvoch.“

Becca sa na neho dívala s neistým výrazom na tvári. Predpokladala, že jej bude nadávať do hlupáň a povie jej, že ju už nikdy nevezme na žiadnu rabovačku a možno jej nepoužiteľný zadok vykopne zo skupiny. Ale miesto toho si myslel, že to bola jeho vina.

„Vypadnime odtiaľto,“ ozval sa zrazu po chvíli ticha. „Aj tak tu dokopy nič nie je.“

Všetci súhlasne zamrmlali a pohli sa k východu.

„Počkajte,“ zastavila ich Becca. „Keď ma už kvôli tej ryži skoro dostal, neodídem bez nej.“ Ľahla si na brucho a znova sa nasúkala do úzkeho priestoru pod regálom. Dosiahla na vrece s ryžou a s miernymi obtiažami sa dostala von. Glennovi len tak zažiarili oči, keď sa pozrel na päťkilové balenie. Becca nemala potuchy, ako sa mohlo dostať pod regál, ale bolo jej to jedno. Hlavné bolo, že tam na nich čakalo a oni budú mať v najbližších dňoch čo jesť. Zbalila ruksak, vyložila si ho na plecia a potichu zanadávala, keď sa rana ozvala, ako keby bola čerstvá. Nasledovala Ricka s T-dogom von z obchodu a tou istou cestou sa pobrali k ostatným.

***

Keď sa vrátili späť a ukázali skupine svoj úlovok, pri pohľade na Beccinu korisť zavládlo všeobecné nadšenie. Becca s nesmelým úsmevom príjmala jemné potľapanie po zdravom pleci a hoci o slovách ‚dobrá práca‘ trochu pochybovala, pretože nebyť Daryla, nebola by tam ani ona, ani jedlo, padlo jej to dobre. Nehovoriac o tom, že ju to akosi viac začlenilo do ich skupiny.

V tú noc si našli nocľah v jednom z domov v okrajovej časti, ktorá nebola veľmi zamorená chodcami, a Carol sa s úsmevom na tvári podujala uvariť im večeru. Becce prenechali malú izbu s jednou posteľou a Hershel sa jej pozrel na boľavé plece. Našťastie to nebolo nič vážne, jednoducho ho príliš namáhala a teraz za to musí platiť.

Po povinnej prehliadke od zverolekára sa šla najprv osprchovať - zase v studenej vode - a zmyť z tváre fŕkance odumretého mozgu. Keď sa prezliekla do čistého oblečenia a oprala to, čo mala v ten deň na sebe, pobrala sa na prízemie k ostatným, kde už rozvoniavala večera. V žalúdku jej na odpoveď zaškŕkalo. Nevedela sa dočkať, kedy si do úst znova vloží niečo teplé a chutné. Vošla do miestnosti, kde boli všetci usadení buď na pohovke alebo na zemi a ihneď si všimla, že Daryl tam nie je. Zvrtla sa a išla prehľadať dom. Našla ho stáť v tme na zadnej terase s kušou po boku a cigaretou v ruke. Zdalo sa, že aj jemu sa z obchodu niečo ušlo, pretože predtým ho nikdy fajčiť nevidela. Vyšla von a on sa k nej na sekundu otočil, než odvrátil pohľad.

„Ehm,“ odkašľala si Becca a v duchu sa pýtala sama seba, prečo je, dopekla, nervózna. Nikdy nebývala pri ľuďoch nervózna. Pri svojej práci si zvykla jednať s kade-kým a to ju naučilo vystupovať sebavedomo. No pri ňom sa vždy cítila maličká ako akási zahanbená škôlkarka. „Ďakujem,“ dostala zo seba.

Zvrtol sa a nadvihol na ňu obočie. „Za čo?“

„Za to, že si ma v tom obchode zachránil. Bez teba by som bola teraz mŕtva... alebo skôr nemŕtva.“

Pokrčil plecami. „Čo iné som mal robiť?“

„No, povedal si predsa, že ak sa dostanem do šlamastiky, nebudeš ma z nej ťahať.“

Oči, ktoré sa v tej tme zdali čierne a nie blankytnemodré, sa do nej na krátku chvíľu zabodli, než sa odvrátil a otočil sa chrbtom k nej. „Keby si tam exla, nenašli by sme ryžu a znova by sme išli spať s prázdnymi žalúdkami. Povedal by som, že sme si kvit,“ zašomral.

Becca nadvihla obočie na jeho zátylok a pokrútila hlavou. Naozaj jej povedal, že jej život je hodný jedného balenia ryže? Kretén!

Zvrtla sa, bez slova vošla do domu a v obývačke naštvane dosadla na zem. Kým čakala na večeru, prisadla si k nej Beth. „Čo sa deje?“ opýtala sa jej. „Bolí ťa plece?“

„Nie.“

„Tak čo potom?“

Becca si povzdychla a trhla ramenami. „Robin Hood je idiot.“

Beth sa usmiala. „Ja viem. Ale nie je vždy zlý, je iba trochu náladový.“

„Hm,“ zabručala Becca. Naozaj nevedela, čo si o ňom mala myslieť. Carol jej raz povedala, že oproti tomu, aký býval Daryl výbušný, je teraz hotovou oázou pokoja. Stále sa občas dokázal kvôli niečomu veľmi nahnevať a vtedy trochu strácal hlavu, ale už nebol taký popudlivý ako kedysi. S ostatnými teraz vychádzal oveľa lepšie, hoci občas z jeho úst vyleteli tvrdé a kruté slová, ktorými ľudí dokázal raniť. Rick ho však rešpektoval a záležalo mu na jeho názore a vyzeralo to, že si boli celkom blízki. Podľa Carol bol dôvod, prečo sa zrazu tak zmenil, to, že už nebol pod vplyvom svojho idiotského brata a zistil, že ľuďom, s ktorými je v skupine, na ňom naozaj záleží.

Tak či onak, Becca jeho staré ja nepoznala, a tak nemohla považovať jeho terajšie správanie za príjemnú zmenu. Ani nevedela, do akej miery mohla Carole veriť, pretože sa jej zdalo, že bola príliš zaujatá. Becce sa totiž videlo, akoby medzi nimi dvomi niečo bolo. Nebolo to v ničom konkrétnom, nikdy sa nedržali za ruky ani sa nikdy nepobozkali, ale Becca to videla v spôsobe, ako sa s ním rozprávala a tiež v tom, že Daryl sa s ňou rozprával častejšie než s ostatnými s výnimkou Ricka. Bolo to, ako keby medzi nimi bolo nejaké spojenie, len nevedela aké.

Keď ich Carol zavolala na večeru, všetci sa nahrnuli do kuchyne, pobrali si svoje prídely a spolu sa navečerali v obývačke. Becca sa pousmiala. Skoro to vyzeralo ako sviatočná večera s celou rodinou. Krátko po jedle sa uchýlila do súkromia svojej malej izby. Zakaždým, keď našli nejaký bezpečný dom na prespanie, striedali sa v tom, kto bude spať v posteliach a kto na zemi. Za iných okolností by to bolo Becce úplne jedno, ale keďže ju znova bolelo plece, mäkká posteľ bola pre bezbolestný spánok predsa len lepšia ako tvrdá podlaha. Umyla si zuby, vyzliekla sa a vyčerpaná padla na božsky mäkký matrac.

1. kapitola / 3. kapitola