Sasha nervózne pochodovala po obývačke. Každú chvíľu jej pohľad zaletel k oknu, kde slnko už pomaly zapadalo a zalievalo celý jej byt červenooranžovým svetlom. Ešte raz skúsila vytočiť Scottovo číslo, potom Stilesovo a napokon Derekovo. Ani jeden jej nezdvíhal. Mala chuť od jedu hodiť mobil o stenu, ale ovládla sa. Aj tak by jej to nijako nepomohlo. Polohlasne zanadávala práve vo chvíli, keď Olivia vystrčila hlavu zo svojej izby.
Pozrela sa na ňu, akoby jej preskočilo. „Čo robíš?“
Sasha sa zhlboka nadýchla a pomaly vydýchla. „Nič,“ odvrkla, hoci jej sestra si jej podráždenú odpoveď nezaslúžila.
„To určite. Beháš tu už skoro hodinu ako tiger v klietke. Čo sa deje?“
„Nemáš sa učiť alebo čo?“
Pokrčila plecami. „To počká. Tak čo je?“
„Nič!“
Olivia nad svojou staršou sestrou prevrátila oči. „Naozaj sa budeme hrať na mačku a myš?“
Sasha sa prinútila k pokojnejšej odpovedi. „Len som nejaká nervózna, to je všetko,“ krotko odvetila. Nechcela, aby jej sestra zavetrila, že sa niečo deje, a začala okolo toho čmuchať. Už dosť ťažké bolo vysvetliť jej rozrazenú peru, ktorá bola výsledkom dobre miereného kopanca od Isaaca, hoci to bola nehoda. Nevedela, nakoľko jej Olivia uverila, že si vrazila dverami od auta do tváre, keď chcela nastúpiť dnu. Ak jej to však zožrala, jej mienka o staršej sestre musela o niekoľko priečok klesnúť.
„Zase si našla zádrhel v zápletke knihy a nevieš ho vyriešiť?“ opýtala sa Olivia a sama jej tak ponúkla možnosť, ako sa z toho vykrútiť. „Keď si naposledy musela prepísať štvrť knihy, skoro si porozbíjala všetky taniere, čo si mala doma.“
„Hm,“ pritakala.
Jej sestra prešla cez obývačku do kuchyne, z chladničky si zobrala fľašu s pomarančovým džúsom, vybrala si pohár a vrátila sa späť. „Hej, ja to chápem, ale mohla by si aspoň prestať stále nadávať? Ruší ma to. Keď sa doučím, rob si čo chceš.“
„Jasné, prepáč,“ zašomrala.
„Hej, počula si už, čo sa stalo tomu dievčaťu?“ opýtala sa Olivia a oprela sa o dvere do svojej izby.
„Akému dievčaťu?“
„Predvčerom z ničoho nič zmizla zo svojej narodeninovej oslavy a ešte stále ju nenašli. Poviem ti, Beacon Hills je čoraz divnejšie. Najprv kŕdel vrán napadne celú školu a teraz je nezvestné dievča. A vieš, čo ešte? Dozvedela som sa od niektorých ľudí v škole, že Lydia mala minulý rok istý... kolabs. Zmizla z nemocnice po nejakej nehode a našli ju až o dva dni potulovať sa nahú v lese. ÚPLNE NAHÚ!“ Olivia pokrútila hlavou. „Hovorím ti, dejú sa tu fakt zvláštne veci.“ Odrazila od dverí a otvorila ich. „Keď budeš hľadať námet na ďalšiu knihu, možno by si sa mala inšpirovať tým, čo sa deje tu.“
„Hm, možno,“ roztržito zašomrala Sasha. Ešte než za sebou Olivia stihla zavrieť dvere, zastavila ju. „Vieš čo? Pôjdem sa prejsť alebo zájdem do kaviarne, aby si mala pokoj, okej? Možno mi zmena prostredia prospeje.“
„Iste,“ odvetila, „ale, prosím ťa, nikoho po ceste tam nezraz.“ Zaškerila sa na ňu a Sasha nakrivila ústa.
„Ohromne vtipné,“ sucho okomentovala.
Keď sa Olivia znova zabarikádovala vo svojej izbe, Sasha vhupla do čižiem, obliekla si bundu a vyšla z bytu. Kým čakala na výťah, netrpezlivo podupkávala nohou a ešte raz skontrolovala mobil. Žiadny zmeškaný hovor. Niežeby to nevedela, keďže mobil mala stále pri sebe. Zaviezla sa do podzemnej garáže, nasadla do auta a vyšla von. Slnko už úplne zapadlo, čo iba pridalo na jej nervozite. Noha na plyne takmer sama od seba zvýšila tlak a auto o poznanie zrýchlilo. Pri veľkej továrenskej budove zaparkovala vedľa Stilesovho bledomodrého džípu. Zazrela na tú rachotinu a stisla zuby. Potom jej pohľad padol na strieborný sedan, ktorý nepoznala. Derekovo auto však nikde nevidela. Keď sa viezla na najvyššie poschodie, uvedomila si, že Derek musel naolejovať výťah, pretože tento raz išiel hladko a hlavne ticho.
Keď dorazila do cieľa, cez pootvorené dvere začula Stilesov hlas. „Už nevydržím iba čakať. Mám nervy v kýbli. Úplne v kýbli!“
„Ak chceš, môžem ťa zmlátiť do bezvedomia a zobudiť ťa, keď bude po všetkom,“ odpovedal mu mužský hlas. „Niekto tu je,“ z ničoho nič sa znova ozval a jej sa stiahol žalúdok. Nebála sa, to rozhodne nie, ale nebolo jej príjemné, že Peter Hale vedel o jej prítomnosti skôr, než sa sama ohlásila. Ale čo iné by mohla čakať? Bol vlkolak, prekristovérany!
Zatlačila na ťažké posuvné dvere, ktoré protestne zaškrípali a pohľady ich oboch okamžite zaleteli k nej. Stiles naprázdno otvoril ústa a vyvalil na ňu oči. Potom naprázdno prehltol a nervózne sa usmial. Derekov strýko, ktorý bol rozvalený na pohovke akoby mu ten byt patril, si ju skúmavo premeriaval.
„Ehm, Sasha. Ahoj.“
Prižmúrila oči na hyperaktívneho tínedžera. „Volala som ti. Niekoľkokrát,“ povedala obviňujúcim tónom.
„Och, no, hm...“
Nadvihla naňho obočie, ale rýchlo od neho odvrátila zrak. „Kde je Derek so Scottom? Dnes je spln a mali vymyslieť plán, ako dostať Boyda z banky. Kde sú?“
Stiles si s Petrom vymenili pohľady, čo jej prišlo mimoriadne podozrivé. Zazrela najprv na Petra, a potom na Stilesa. „Kde sú?“ zopakovala.
„Išli do banky,“ odpovedal jej Peter bez ceremónií.
Sasha sa k nemu zvrtla a stisla pery. „Mali mi dať vedieť, keď budú mať nejaký plán. Dohodli sme sa!“ Vedela to! Vedela, že keď sa jej nikto neozýval, znamenalo to, že ju znova zo všetkého vynechali. Bolo to preto, lebo si mysleli, že je neschopná, alebo boli takí arogantní, že si mysleli, že nepotrebujú pomoc? „Išli tam len oni dvaja? Iba Derek so Scottom?“
Stiles prikývol. „Isaac je zatiaľ mimo prevádzky. Ja som sa ponúkol, že pôjdem s nimi, ale Derek ma nechcel vziať.“
Povedal to smrteľne vážne, ale bola si istá, že to bol iba žart. Stiles, ktorý bol samá ruka samá noha, proti vlkolakovi? Stala by sa z neho iba ďalšia obeť. Vrhla ostrý pohľad na staršieho vlkolaka. „A ty? Mal si snáď niečo iné na práci?“
„Na mňa sa nepozeraj, ja ešte nie som v stave bojovať. Stále sa liečim z toho, ako som vstal z mŕtvych. Doslova.“
Sasha sa od neho s opovrhnutím na tvári obrátila a prižmúrila oči na stôl za Stilesovým chrbtom. Bol pokrytý papiermi a plánmi. Bublal v nej hnev a túžba okamžite bežať do banky, pomôcť zachrániť Boyda, a potom nakopať Dereka do zadku. Vedela ale, že tam nemôže ísť len tak naslepo. Čo by robila, keď sa tam dostane? Blúdila po obrovskej budove v snahe nájsť trezor a medzitým sa stratila alebo narazila na skupinku alfov? Nie, bola nahnevaná, možno bola trochu impulzívna, ale rozhodne nebola hlúpa.
Prešla okolo Stilesa a podišla k dlhému stolu. „To sú plány banky?“ opýtala sa, hoci nepotrebovala odpoveď. Pozerala na názvy miestností, ktoré boli zakrúžkované červenou fixkou. Cítila na sebe Stilesov pohľad, kým študovala plán a snažila si zapamätať si rozloženie miestností.
„Hej, oni to zvládnu,“ povedal, ale nereagovala na to.
„Myslíš si, že Erica je naozaj mŕtva?“ opýtal sa Stiles po chvíli, ale ani na toto mu nemala v pláne odpovedať. Keď sa však ozval Peter, zistila, že tá otázka vôbec nebola mienená pre ňu.
„Vyzerám, že sa starám?“ lenivo odvetil.
„Ale ja tomu nerozumiem!“ vyhŕkol Stiles a začal pochodovať za Sashiným chrbtom. „Prečo ich nepriviazali niekde v podzemnej nore, ale držia ich v banke? Sú to alfovia, nemali by mať noru?“
„Sú to vlkolaci a nie zloduchovia z Bondoviek,“ sucho povedal Peter.
„Hej, počkať, počkať! Možno tam žijú!“ povedal tínedžer víťazoslávne „Možno im trezor v banke pripomína vlčí brloh.“
„Vlčí brloh?“
„Áno, vlčí brloh. Ty nežiješ vo vlčom brlohu?“
„Bývam v sieti podzemných jaskýň ukrytých hlboko v lese.“
Stiles znel totálne ohromene. „Ó, váu! Vážne?“
„Nie, ty idiot! Mám v centre mesta byt.“
Sasha ich počúvala iba tak na štvrť ucha. Ukladala si do pamäte informácie k plánu banky a premýšľala nad tým, či má čas vrátiť sa domov, aby si vzala nejaké zbrane. Ako taká hlupaňa si so sebou nezobrala žiadne zbrane. Jediná forma obrany, ktorú mala, bola jedna pištoľ bez rezervného zásobníka pod sedadlom vodiča v jej aute. Proti niekoľkým alfom to bolo naozaj žalostne málo. Musela prehodnotiť svoje prehlásenie, že je impulzívna, ale nie hlúpa. Možno bola trochu hlúpa.
Nevedela, kedy Derek a Scott vyrazili a obávala sa, že ak bude strácať čas, bolo pravdepodobné, že kým konečne dorazí do banky, bude po všetkom. Sťažka si povzdychla a zahryzla si do pery. Úplne zabudla, že ju má rozrazenú. Zasyčala, keď zacítila bolesť.
Neznášala, keď sa mala do niečoho hnať nepripravená. Takéto akcie nikdy nevyšli v jej prospech. Napriek tomu sa rozhodla, že ich v tom nemôže nechať samých. Jedna pištoľ jej bude musieť stačiť. Vrhla ešte posledný pohľad na plán na stole, zvrtla sa a vybrala sa k dverám.
„Kam ideš?“ ozval sa za ňu Stilesov prekvapený hlas.
Tak ako predtým, ani teraz mu nevenovala žiadnu pozornosť. Rútila sa k východu rýchlymi nedočkavými krokmi, ale dostala sa iba k tým pár schodom, ktoré viedli k dverám, keď sa pred ňou z ničoho nič zjavil Peter. Sasha zarazene zastala a neveriacky sa obzrela na pohovku za jej chrbtom, ako keby čakala, že tam sedí a to, čo pred ňou stojí, je jeho dvojník. Aj napriek toľkým rokom, čo sa potýkala s vlkolakmi, ju vedela ich rýchlosť prekvapiť.
„Čo?!“ vyštekla na neho agresívne.
„Ideš za nimi.“ Zjavne to nebola otázka, tak sa na ňu ani neobťažovala odpovedať.
„Niekto im musí pomôcť a nevidím, že by si sa ty išiel pretrhnúť,“ odsekla. Pokúsila sa ho obísť, ale znova jej zatarasil cestu. Zazrela na neho. „Uhni!“
„Veľmi rád by som ťa nechal ísť do banky plnej vlkolačích alfov, proti ktorým nemáš ani tú najmenšiu šancu, nehovoriac o ich vodcovi Deucalionovi. Problém je v tom, Alexandra, že môj synovec to nechce.“
Prižmúrila na neho oči. „Vyzerám, že sa starám o to, čo chce alebo nechce Derek?“
Jej ďalší pokus prekĺznuť vedľa neho bol opäť zruinovaný. „Bohužiaľ, nemôžem ťa pustiť.“
Mala chuť udrieť ho. Nahnevalo ju nielen to, že ju nechcel pustiť, ale to, ako povýšenecky sa k nej správal. Postaviť sa však vlkolakovi zoči-voči, aj napriek tomu, že prehlasoval, že ešte nie je úplne uzdravený, by sa pre ňu ale určite neskončilo dobre. Vedela to ona a podľa jeho posmešného výrazu to vedel veľmi dobre aj on.
„Alexandra?“ ozval sa zrazu za jej chrbtom Stiles. „Myslel som si, že sa voláš Sasha.“
Sledovala, ako Peter prevrátil oči a sťažka si povzdychol. Keby to nebol taký idiot, možno by ho aj poľutovala, že musel toho tínedžera trpieť ktovie ako dlho. „Sasha je skrátenina Alexandry!“
„Och, aha,“ zahundral. „Mimochodom, pekné meno.“
Sasha sa k nemu zvrtla s vražedným výrazom na tvári. „Nechaj si tie lichôtky!“ zavrčala. „To Derek ti prikázal, aby si mi nezdvíhal telefón, že? Znova!“ Nepotrebovala, aby jej to potvrdil, vedela, že je to tak. „Prečo ho vôbec poslúchaš? Prečo ho jednoducho neignoruješ?“
Stiles k nej vyslal neveriaci výraz a rozhodil rukami. „Stretla si už toho chlapa?! Povedal mi, že ak ti niečo prezradím, budem si zuby zbierať do zápalkovej krabičky.“
Prevrátila oči. „To boli len plané vyhrážky.“
„Nebol by som si taký istý,“ zašomral Peter, ktorý bol doteraz ticho a iba sledoval ich rozhovor.
„Áno, má pravdu,“ rýchlo sa pridal Stiles. „Dnes mi skoro zlomil ruku!“
Sasha nadvihla obočie. Bola by rada vedela podrobnosti, ale nemala na to v tej chvíli ani čas, ani chuť. „Všetci sa správate, ako keby to bola len nejaká hra. Môžu tam zomrieť, Stiles!“ vykríkla.
„A ty si myslíš, že by si tomu zabránila?“ ozval sa jej za chrbtom pochybovačný hlas.
Otočila sa k Petrovi. „Možno nie, ale aspoň by som sa pokúsila niečo urobiť na rozdiel od teba!“
„To si naozaj taká nevďačná?“ Vyzeralo to tak, že sa jej konečne podarilo nabúrať Petrovu fasádu a podráždiť ho. „Prekáža ti, že mu záleží na tom, či si živá alebo mŕtva?“
„To, že Paige je moja sestra, mu nedáva právo na to, aby-“
„Aby čo?“ skočil jej do reči. „Aby si o teba robil starosti? Aby ťa udržal čo najďalej od nebezpečenstva?“
„Aby rozhodoval za mňa!“ vykríkla.
„Hej, nechcem vám do toho veľmi vstupovať,“ ozval sa za ňou Stiles, „ale mohli by sme sa sústrediť na daný problém? Boyd je s nejakým dievčaťom uväznený v trezore v banke a my stále nevieme prečo. Musia mať nejaký dôvod!“
„Musia mať nejaký dôvod?“ opýtala sa Sasha, keď konečne prestala vrhať po Petrovi pohľadom dýky. „Tak ich zavreli v trezore. Čo je na tom?“
„To, že to nedáva zmysel. Prečo trezor? A prečo čakali až tri úplnky? Prečo ich nezabili hneď?“
„Možno si myslia, že je to poetické,“ odpovedal mu Peter. Sasha sa na neho nepozerala, ale aj tak vedela, že prevrátil oči a nebral Stilesa príliš vážne. Vlastne mohol byť rád, že ho vlkolak bral na vedomie.
„Mali tri úplnky na to, aby boli poetickí,“ nedal sa Stiles.
„No, vidíš, a tebe stačila iba hodina na to, aby si mi tak liezol na nervy, že-“ Peter sa zrazu zarazil a zastal uprostred vety. Sasha sa obzrela a nadvihla na neho obočie. Zízal do prázdna a na tvári mal sústredený výraz.
„Čo?“ neochotne sa opýtala.
„Len to pokojne dokonči!“ vyzýval ho Stiles. „Tak ti leziem na nervy, že čo?“
„Och, sklapni, Stiles!“ vyštekla na neho Sasha a neprestávala sa dívať na Petra. Niečo v jeho výraze jej hovorilo, že nestíchol len preto, aby zdramatizoval ich rozhovor. Niečo mu zišlo na um. „Čo sa deje?“
„Z čoho sú vyrobené steny?“
„Čo ja viem?“ odvetil Stiles a pozrel sa na plafón. „Z dreva a tehál...“
„Ale nie,“ vyštekol Peter a preletel okolo nich k stolu, „myslím trezor. Z čoho sú steny trezoru?“ Začal sa zúrivo prehrabávať plánmi. „Kde je to napísané? Kde je napísané, z akého materiálu je postavený?“
„Ehm, počkaj.“ Stiles k nemu pribehol a z ruksaku položeného na stoličke vytiahol akýsi štós papierov a podal ho Petrovi. Sasha k nim konečne pristúpila a sledovala, ako vlkolak listuje v papieroch.
„O čo ide?“ opýtala sa ho, ale neodpovedal. Namiesto toho rozdelil papiere na tri kopy. Jednu si nechal a ostatné dve podal Stilesovi a Sashe.
„Hľadajte,“ vyštekol bez toho, že by sa na nich čo i len pozrel.
„Prečo?“ stále nechápala Sasha a jej neochota robiť, čo jej prikáže bez akéhokoľvek vysvetlenia, konečne pritiahla Petrovu pozornosť.
Nadvihol pohľad od papierov a zaboril ho do jej očí. „Na tvoje hlúpe otázky nemáme čas, tak sa konečne pusti do práce!“
Sasha nadvihla obočie, ale vyzeral dosť podráždený na to, aby jej došlo, že situácia je vážna. Bez slova teda začala očami prechádzať po malých písmenách. Prešlo niekoľko minút, keď sa zrazu Peter narovnal a zašepkal: „Mesačný kameň.“
„Čo?“
Opäť sa jej neobťažoval odpovedať. Vrhol jeden rýchly pohľad na Stilesa. „Zavolaj Scottovi. Hneď!“
Stiles okamžite stiahol do vrecka. Mobil mu takmer vyletel z ruky, keď sa snažil rýchlo vytočiť Scottovo číslo. „Dobre, ale prečo?“
„Lebo Boyd a to dievča sa pozabíjajú. A aj Dereka so Stilesom.“
Stiles zavolal Scottovi a kým mu s Petrom hovorili, že steny trezoru sú postavené z mesačného kameňa, cez ktorý neprenikne žiarenie splnu, dokázala sa ovládať a byť ticho. Mlčala aj vtedy, keď mu Peter vysvetlil, že keď mu budú Boyd a to dievča konečne vystavení, budú oveľa zúrivejší a nebezpečnejší a budú prahnúť po krvi. Keď sa však zo Stilesovho telefónu zrazu ozval namiesto Scottovej odpovede iba akýsi nejasný buchot a zavzdychanie, čo bola jasná známka zápasu, už to nevydržala. Zvrtla sa a bez slova bežala k dverám. Počula, ako sa Peter rozbehol za ňou, ale na jej obrovské prekvapenie ju nezastavil. Išiel s ňou.
ooOoo
Keď konečne dorazili do Beacon Hills International, vchodové dvere našli roztvorené. Peter ju vďaka svojim vycibreným zmyslom informoval o tom, že tam nikto nie je, aj bez toho, aby museli vstúpiť dnu. Sasha sa naňho trochu skepticky zahľadela. Keď si to všimol, prevrátil oči.
„Pred pár minútami odtiaľ odišli. Cítim ich pach,“ odpovedal jej na nevyslovenú otázku.
„Ako vieš, že odišli? Možno tadiaľto vošli.“
„Nešli hlavným vchodom.“
Sasha prikývla. Dávalo to zmysel. Okrem toho, Peter vedel o ich pláne, takže ak hovoril, že dnu nešli hlavným vchodom, verila mu. „To znamená, že sú živí. Obaja.“
„Áno, obaja,“ povzdychol si a zhlboka sa nadýchol. „Cítim ďalších dvoch vlkolakov. Derek a Scott ich museli prenasledovať.“
„Alebo oni prenasledujú Scotta s Derekom. Povedal si, že Boyd a to dievča budú prahnúť po krvi, keď počas niekoľkých mesiacov necítili spln. Takže teraz sú niekde v meste a roztrhajú na kusy prvého človeka, ktorý im príde do cesty.“ Pokrútila hlavou. „To je fakt skvelé.“
Vybrala sa k svojmu autu, ale ešte ani neotvorila dvere, keď jej došlo, že ani nevedela, kam má ísť. Kde hľadať dvoch zvlčených chlapov? „Dokážeš vystopovať Dereka, nie?“ opýtala sa Petra, keď sa k nemu otočila a prichytila ho pri tom, ako ju pozoruje.
„Samozrejme.“
„Tak na čo ešte čakáš? Musíme ísť za nimi!“
Zatváril sa, ako keby jej preskočilo. „Nenechám tu svoje auto!“
Sasha naprázdno otvorila ústa. „Robíš si srandu?!“ vybafla na neho. „Kašli na nejaké poondené auto a láskavo-“
Jej napoly hysterickú tirádu nečakane prerušilo zvonenie. Rýchlo vytiahla z vrecka mobil a pozrela na displej. Keď uvidela Scottovo meno, rýchlo zdvihla a priložila si mobil k uchu.
„Scott! Si v poriadku? A kde v pekle si?“
„Och, ahoj, Sasha,“ nervózne ju pozdravil. „No, vieš, vec sa má tak, že-“
„Ani sa neobťažuj s vymýšľaním nejakej lži,“ rýchlo mu skočila do reči. Nebol čas na siahodlné rozhovory. „Všetko viem. Práve stojím s Petrom pred bankou. Kde ste?“
„Och,“ zaskočene vydýchol. „Dobre. Potrebujeme pomoc. Boyd a Cora nám ušli a nevieme ich nájsť. Zabili jedného chlapca a Boyd takmer roztrhal dve malé deti. Musíme ich chytiť a zastaviť.“
„Oni niekoho zabili?“ opýtala sa takmer bez dychu a oči jej samé od seba zaleteli k Petrovi. Pozeral sa na ňu a ona vedela, že načúval. Otázku, kto je Cora, si zatiaľ nechala pre seba. Teraz nebol čas pýtať sa.
„Hm,“ pritakal. „Potrebujeme pomoc niekoho, kto vie loviť vlkolakov – lovca. Tak som si myslel...“
Sasha sa zhlboka nadýchla. „Pýtal si sa Chrisa? Je oveľa skúsenejší, určite vám pomôže oveľa viac ako ja.“
„Už som na to myslel, ale my dvaja teraz nemáme práve najlepšie vzťahy. Okrem toho sa rozhodol, že s týmto skončil a pochybujem, že bude ochotný urobiť pre Boyda a Coru výnimku.“
„No, to áno. Zavolám mu a zistím, kde je. Pokúsime sa ho prehovoriť obaja.“
Zložila a okamžite v mobile začala hľadať Chrisovo číslo. Zatiaľ čo čakala, kým jej zdvihne, mlčky sledovala, ako sa Peter bez slova otočil, naskočil do svojho auta a odišiel. Stihla naňho ešte zakričať, ale, samozrejme, neobťažoval sa povedať jej, kam ide. Nechápavo hľadela na zadné svetlá jeho luxusného auta.
Keď jej Chris konečne zdvihol, nepovedala mu, čo od neho chce. Horko-ťažko z neho vytiahla, kde sa nachádza, a potom mu trochu netaktne bez pozdravu zložila. Napísala Scottovi správu, nasadla do auta a rútila sa mestom smerom k supermarketu.
Pomaly prechádzala po parkovisku, a keď konečne našla červený Chevrolet, zaparkovala čo najbližšie k nemu. Vystúpila z auta, zvrtla sa a takmer narazila rovno do Scotta, ktorý sa tam zjavil z ničoho nič.
Zamračila na neho, ale na teraz sa rozhodla nekomentovať, ako ju vystrašil. „Si tu sám?“ opýtala sa ho a nakúkala mu ponad plece, ale Dereka nikde nevidela. Hovorila si, že jej túžba vedieť, či je aj on v poriadku, bola čisto profesionálna.
Scott pokrútil hlavou. „Derek s Isaacom čakajú v aute.“
„Isaac je tu?“ nadvihla obočie. Snažila sa nájsť pohľadom na parkovisku SUV-čkovú Toyotu, ale bola príliš veľká tma a bola si istá, že zaparkoval tak, aby ho nebolo tak ľahko vidieť. „Myslela som si, že ešte nie je uzdravený.“
„Nie je, ale potrebujeme pomoc.“
„Takže, Boyd a to dievča niekoho zabili,“ hlesla a pootočila hlavu tak, aby mala dobrý výhľad na východ zo supermarketu.
„Hm. Telo našla vlastne Lydia. Teraz je so Stilesom a ten mi to zavolal.“
„Lydia našla telo?“ neveriacky hlesla a pochybovačne sa pozrela na Scotta. „Len tak?“
Mladý vlkolak pokrčil plecami. „Kiežby som ti to vedel vysvetliť. Lydia je... vlastne nevieme, čo je, ale na sto percent je niečo. Z ničoho nič je schopná nachádzať mŕtve telá.“
Sasha nadvihla obočie a pokrútila hlavou. „Tak to je naozaj očarujúci talent. Neviem, prečo ma to po kanime vôbec prekvapuje,“ zašomrala. „Hm, to dievča, ktoré si spomenul... Cora. Kto je to? A prečo bola v trezore zavretá s Boydom?“
„Je to Derekova mladšia sestra.“
„Čo?!“ vyhŕkla a zvrtla hlavu k Scottovi tak rýchlo, až ju zabolelo v krku. „Myslela som si, že jeho rodina zomrela pri tom požiari! Teda, okrem jeho staršej sestry a Petra.“
„To si myslel aj on.“
„Počkaj, takže on nevedel, že je nažive?“
Scott pritakal a Sashine oči sa rozbehli po parkovisku, ako keby tam niekde mohla nájsť Dereka. Z ničoho nič jej vnútro zaliala vlna súcitu. Nevedela si ani predstaviť, ako sa musel cítiť, keď po toľkých rokoch zistil, že jeho sestra je nažive.
„Ale ako sa tam vôbec dostala? A kde bola celý ten čas?“
„To sa jej bude môcť opýtať, keď ich chytíme,“ odvetil. „Hej, už ide.“
Sasha sa rýchlo zvrtla k budove a sledovala Chrisa, ako sa s plnými taškami v rukách blížil k svojmu autu. Vyrazili a kým sa k nemu dostali, nakladal už nákup do kufra. Jeho vytrénované uši ich museli zaregistrovať, pretože keď zatvoril kufor, zrazu sa zvrtol a mieril na Scotta pištoľou. Nadvihol obočie.
„Ehm, dobrý,“ vyjachtal Scott s vytreštenými očami a nervózne sa usmial.
Teraz to bola Sasha, kto nadvihol obočie. Toto mal byť nebojácny vlkolak? Správal sa ako prvák v prvý deň v škole.
„Čo chcete?“ vyštekol na nich. Bolo jasné, že ho ich spoločnosť nepotešila.
„Potrebujeme tvoju pomoc,“ povedala Sasha, ale nechala na Scottovi, nech mu vysvetlí podrobnosti. Čím dlhšie hovoril, kým zamračenejší však Chris bol.
„Prečo by som sa mal starať o Derekovu príbuznú? A Boyda vôbec nepoznám! Ani neviem jeho priezvisko.“
„Boyd je jeho priezvisko,“ odvetil Scott. Toto nevedela ani Sasha.
„Ako sa teda volá?“
„Vernon.“
Teraz chápala, prečo ho každý volal Boyd.
Keďže videla, že debata medzi lovcom a vlkolakom zrejme neprinesie ovocie, rozhodla sa do toho vložiť. „Môžeš na nás prestať mieriť? Sme pred supermarketom v centre mesta, prekristovérany! Prekvapuje ma, že nás ešte nikto nezbadal.“
„Na teba nemierim.“
Sasha nadvihla obočie, Chris na ňu prižmúril oči, ale potom si povzdychol a strčil pištoľ znova do puzdra.
„Pozri sa,“ oslovil ju, „sledoval som, ako môj otec úplne vymyl mozog mojej dcére. Takmer ju premenil na vraha. Tento svet...“ jeho pohľad zaletel ku Scottovi, „tvoj svet ten môj takmer úplne zničil. Moja žena, sestra, otec... Prečo by som mal do toho znova vpadnúť?“
„Pretože ľudia budú umierať,“ povedal Scott. „A tiež preto, že ty vieš, ako chytiť Boyda a Coru bez toho, aby sme ich museli zabiť.“
„To vie aj Sasha.“
„Áno, ale toto nie sú obyčajní vlkolaci. Nemohli sa premeniť tri úplnky a to z nich robí beštie. Sú silnejší a krvilačnejší a s niečím takým som sa doteraz nestretla. Okrem toho máš omnoho väčšie skúsenosti. Potrebujeme tvoju pomoc, Chris,“ povedala naliehavým hlasom. „Nie iba kvôli nim dvom, ale aj preto, aby sme ochránili ľudí v meste. Už zabili jedného chlapca,“ priznala.
Chris k nej vrhol prísny pohľad. Bolo jej jasné, že voči tomu nebol ľahostajný.
„Pozri, ak si si o mne niečo zistil, tak vieš, že tvojim pocitom rozumiem lepšie než ktokoľvek iný. A predsa tu stojím a pomáham im, lebo nechcem, aby zomreli nevinní. Allison o tom vôbec nemusí vedieť a môže to byť iba jednorazová pomoc. Ale, prosím, nechceme, aby zomrel niekto ďalší. Či už vlkolak alebo človek.“
Starší lovec sa na ňu dlho iba mlčky pozeral. Zhlboka sa nadýchol a vrhol pohľad do prázdna, kamsi za Sashino plece. „Dobre teda,“ hlesol. „Kde ste ich videli naposledy?“
ooOoo
Vrátili sa do lesa. Chris čupel pri stopách, ktoré zanechali Boyd s Corou a suchým tónom oznámil Isaacovi, že ich celkom slušne postúpal a doteraz sa vlkolaci snažili sledovať svoje vlastné stopy. Keby nebola situácia tak vážna, určite by sa na tom bola zasmiala. Stála medzi Chrisom a Scottom. Dereka mala takmer rovno oproti sebe, ale po počiatočných nabrúsených pohľadoch ju úplne ignoroval a neprehovoril s ňou ešte ani jedno slovo.
Kým Chris rozprával, Derek si založil ruky na hrudi a, keďže mal iba tričko s krátkym rukávom, vystavil tak na obdiv svoje pôsobivé bicepsy. Ona mala na sebe koženú bundu s kožušinovou podšívkou, pretože noci už bývali chladné. Na malú chvíľu jej napadlo, či mu nie je zima, ale takmer vzápätí sa za svoje myšlienky zahanbila.
„Tak čo budeme robiť?“ opýtal sa Derek so svojím typickým zachmúreným výrazom a prebral ju tak zo zamyslenia. Napriek tomu, že im Chris prišiel pomôcť, nevyzeralo to, že by tým bol vlkolak nadšený.
„Sústredíte sa na čuch. Vlci dokážu stopovať svoju korisť stovky míľ iba na základe pachu a vytrénovaný lovec využije ich čuch na to...“ Chris nechal vetu visieť vo vzduchu a pozrel sa na Sashu.
Nevedela, či si ju nejakým spôsobom preveroval, ale poslušne ju dokončila namiesto neho. „Aby ho chytil. Dokážu zachytiť pach na vzdialenosť až dve míle, čo hrá v náš prospech. Môžeme ich prilákať k sebe alebo ich odlákať niekam inam.“
Chris prešiel ku kufru svojho auta a začal odtiaľ vyberať všetko, čo budú potrebovať na ich dolapenie. Sashe hodil ďalekohľad na nočné videnie.
„Derek, dokážeš zachytiť stopu svojej sestry?“ opýtal sa ho.
Bola by úprimne prekvapená, keby povedal áno. Podľa jej očakávania záporne pokrútil hlavou a stisol pery. Avšak ešte predtým, než zareagoval na Chrisovu otázku, jeho pohľad na pár krátkych stotín sekundy zaletel k nej. Nedokázala si predstaviť prečo.
„Dobre. Ozajstný problém nastane, keď sa dostanú z lesa a priblížia sa k mestu. Nelovia kvôli jedlu, ale kvôli primitívnemu pudu, a to situáciu trochu sťažuje.“
„Ale keď ich chytíme, nezabijeme ich,“ prízvukoval im Scott.
„Čo ak ich nebudeme môcť chytiť?“ opýtal sa Derek skôr, než to mohla urobiť Sasha. Taká možnosť bola totižto veľmi reálna.
Chris chvíľu premýšľal a Sasha ho pozorne sledovala. „Možno ich nemusíme chytiť,“ ozvala sa a všetky pohľady boli zrazu na nej. „Čo ak stačí, ak ich niekam naženieme a udržíme ich tam do úsvitu?“
Lovec sa na ňu na chvíľu zadíval s uznanlivým výrazom na tvári, ale bol preč tak rýchlo, že si to možno iba predstavovala. „Hneď na okraji mesta je škola. Takto večer by tam už nemal byť nikto, že?“
„Chceš ich tam zavrieť?“ opýtal sa Derek.
Chris prikývol. „Ak je tam miestnosť, ktorá má dostatočne pevné dvere a nemá okná.“
„V podzemí je technická miestnosť, kde sú boilery a sklad,“ navrhol Isaac. „Má veľké oceľové dvere.“
Znelo to sľubne. Chris vybral z auta obrovskú tašku, vytiahol z nej ultrazvukový vysielač. Hodil ho Sashe a kým Chris ostatným vysvetľoval, čo to je a na čo slúži, ona si ho nedbanlivo prehadzovala v rukách.
„Vydáva zvuk vysokej frekvencie, ktorú počujú len vlkolaci,“ povedal. Sasha sa v duchu zlomyseľne uškrnula a stisla malé tlačidlo navrchu vysielača. Všetci traja vlkolaci sa akoby na povel strhli a prikryli uši rukami.
„A je pre nich veľmi nepríjemný,“ dodala s úškrnom, keď ho po pár sekundách vypla. Predsa len, nechcela, aby prišli o sluch. Derek na ňu vrhol nahnevaný pohľad a oči mu zrazu zažiarili načerveno. Vyzeral, že by jej najradšej vytrhol vysielač z ruky, šmaril ho na zem a rozdrvil ho podrážkou svojej topánky. Aj napriek tomu sa na neho Sasha zaškľabila. Dúfala, že pochopil, že to mal za to, že si dovolil rozhodovať o nej bez toho, aby mal na to čo i len minimálne právo.
Chris im rozdelil vysielače.
„Takže toto ich navedie do školy?“ uisťoval sa Derek, vzal si dva do ruky a prehliadal si ich.
„Áno. Potom už bude na vás, aby ste ich dostali do tej miestnosti.“
„A nebolo by jednoduchšie ich proste zabiť?“ ozval sa Isaac. Ruky mal strčené vo vreckách bundy a nedôverčivo zazeral na vysielače, ktoré si ostatní brali od Chrisa.
Sasha na neho vrhla zamračený pohľad a ladne pretočila cez prsty vysielač, ako keby to bol nôž. „Dúfam, že žartuješ, lebo keby si to myslel vážne, znova to zapnem.“
Scott pokrútil nad Isaacom hlavou. „Bude to fungovať,“ povedal s presvedčením v hlase, aj keď to znelo trochu neisto.
Vlkolaci sa rozbehli každý svojím smerom a Chris so Sashou nasadli do svojich áut, aby tak spolu s nimi vytvorili z vysielačov cestu, ktorá Boyda a Coru prinúti ísť do školy. Keď svoju úlohu splnila, zaparkovala neďaleko školy a konečne mala chvíľu pokoja. Pohľad jej dopadol na mobil hodený vedľa riadiacej páky. V pravidelných intervaloch na ňom svietilo malé zelené svetielko. Až teraz jej došlo, že odkedy odišla z domu muselo prejsť niekoľko hodín. Povzdychla si. Vedela, čo v mobile nájde a nemýlila sa. Len čo ho odblokovala, privítalo ju niekoľko zmeškaných hovorov od Olivie a niekoľko sms-iek. Dočerta! Úplne zabudla, že Olivia sedí v byte a čaká, kedy sa vráti domov.
Zodvihla hlavu od mobilu. Chcela sestre napísať, že je všetko v poriadku a iba stratila pojem o čase, ale najskôr sa potrebovala uistiť, že je okolo nej všade pokoj a nezakrádajú sa k jej autu vlkolaci. Rozhliadala sa po okolí, ale ani Boyda, ani Coru zatiaľ nikde nevidela. Zrazu však zbadala niečo iné. Za budovou školy tesne na okraji lesa uvidela postavu. Keby nemala ďalekohľad na nočné videnie, nemala by šancu zbadať Petra, ako sa zakráda do lesa. Zamračila sa a pokrútila hlavou. Čo tam, dopekla, robil? Na ich záchrannej misii sa ani nepodieľal! Nevidela ho, odkedy sa vyparil spred banky a predpokladala, že nemal ani ten najmenší záujem riskovať svoj krk, aby im pomohol.
Sedela v aute niekoľko sekúnd a premýšľala nad tým, čo robiť. Petrova prítomnosť, keďže nevedel nič o ich pláne, ju vyviedla z miery a to, že absolútne nevedela, čo mal za lubom, ju znervózňovalo ešte viac. Čo ak všetko pokazí? Čo ak tam bol preto, aby všetko pokazil?
Podráždene si povzdychla. Olivia bude musieť počkať. Zastrčila mobil do vrecka džínsov, vzala svoj paralyzér, vyskočila z auta a bežala smerom, kde videla Petra vchádzať do lesa. Predierala sa húštinou tak dlho, až začala pochybovať o svojom rozhodnutí. Možno bola jeho prítomnosť iba náhoda a ona bola zbytočne paranoidná. Možno urobila chybu, keď opustila svoje stanovisko. Vtedy začula v diaľke hlasy.
„Cora žije.“
„Počul som,“ odpovedal Peter Derekovi. „Čo keby sme usporiadali uvítaciu oslavu, keď z nej nebude nezastaviteľné vraždiace zviera?“
Priblížila sa ešte o niečo viac a postavila sa za strom. Vzhľadom na to, že boli obaja vlkolaci, mal by ju začuť aspoň jeden z nich, ale zatiaľ sa ani len nepozreli jej smerom. Možno však o nej vedeli a jej prítomnosť odignorovali. To by sa na takú arogantnú dvojku podobalo.
„Nevyzeráš potešene.“
Videla, ako Peter trhol plecami. „Čo mám na to povedať? Je zbytočné nadchýnať sa niečím, čo môže byť o pár hodín iba vzdialená spomienka. Alebo sa ich snáď nechystáš zastaviť?“
„Samozrejme, že áno.“
„Tak vidíš. Zabiješ ich a to je vlastne účel tejto celej šarády.“
Bolo to neuveriteľné, ale Sasha aj z diaľky a v tme videla, ako sa Derek zamračil. „To sa nestane.“
Peter nadvihol obočie. „Nie? A ako to chceš urobiť?“ spýtal sa, ale nepočkal, kým mu synovec odpovie. „Máš dve možnosti. Buď ich zabiješ alebo ich necháš ešte chvíľu pobehovať po meste a keď sa rozvidnie, bude po nebezpečenstve.“
„To chceš? Aby som ich nechal tak? Malo by mi byť jedno, že zabijú nevinných ľudí?“
„Radšej by si ich zabil?“
„Povedal som ti, dokážem ich chytiť,“ naliehal.
„Ale no tak, Derek. Koľko škody môžu napáchať? No tak zabijú pár bezdomovcov. Čo je na tom? Choď domov, nechaj to na Scotta. Nech je on v tom svojom morálne čierno-bielom svete hrdina tak ako vždy. My dvaja žijeme na hranici, v šedi,“ povedal Peter a na chvíľu sa odmlčal. Keď ani jeden z nich neprehovoril, Sasha vyšla zo svojho úkrytu. „Ale aj keby ich zabil, zostaneš alfom a vždy môžeš vytvoriť nových vlkolakov.“
Jeho komentár iba živil jej odpor k nemu. Nemohla uveriť, že tak ľahostajne a chladne hovoril o možnej vražde svojej netere. Prižmúrila oči na Petrov chrbát a kým na neho vrhala dýky, všimol si ju Derek. Jeho oči zaleteli k nej. Nadvihol obočie.
Peter sa otočil a keď ju uvidel, uškrnul sa. „Alexandra, aké prekvapenie! Nemáš byť vo svojom aute pri škole?“
Škaredo na neho zazrela. „Čo tu robíš? Zjavne si neprišiel pomôcť, tak prečo si tu?“ rovno sa ho opýtala a ani sa nesnažila krotiť svoj útočný tón.
„Len som sa prechádzal tu po okolí, keď som uvidel svojho synovca,“ odvetil škrobene, „a rozhodol som sa pozdraviť ho.“
Neznášala ho. Neznášala jeho arogantné vystupovanie, povýšenecký tón a sprosté reči.
„Samozrejme, ako inak,“ precedila pomedzi zaťaté zuby a jej pohľad zaletel znova k Derekovi. „Nezabudol si náhodou, že máme niečo na práci?“ Nedokázala si odpustiť podráždený tón, pretože bola podráždená. Dvaja po krvi bažiaci vlkolaci boli na úteku a on sa tu vybavuje so svojím zradným strýkom!
Derek jej na to nič nepovedal, iba sa mierne zachmúril. Peter si však svoje poznámky rozhodne neplánoval odpustiť.
„No, zrejme už pôjdem,“ veselo preniesol. „Vy dvaja budete čoskoro zaneprázdnení a ja rozhodne nechcem prekážať.“
Keď okolo nej prechádzal a vyzývavo sa na ňu pozrel, zaškrípala zubami, ale to ho iba rozosmialo. Kretén! Sledovala ho, kým sa jej nestratil z dohľadu, a potom sa zvrtla k Derekovi. Stačil jej jeden pohľad a bolo jej úplne jasné, že nebol dvakrát nadšený z toho, že tam bola.
„Čo tu robíš? Mala by si byť pri škole a dávať pozor,“ povedal obviňujúcim tónom.
Trhla plecami. „Keď som uvidela Petra, ako sa sem zakráda, išla som za ním,“ povedala. „Bol vždy taký psychopat, akým sa javí teraz?“ neodpustila si.
Dereka jej slová nepobavili, ale ani ich nepoprel. „Musíme sa vrátiť,“ povedal a pohol sa smerom k nej.
„O čo mu ide?“ vyhŕkla, keď prechádzal okolo nej a ona sa k nemu pridala. „Ako môže chcieť, aby sme ich zabili? Veď tu ide aj o jeho neter!“
Sasha si dávala dobrý pozor na to, kde stúpa. Les síce osvetľoval mesiac v splne, ale to ešte neznamenalo, že bola výborná viditeľnosť. To posledné, čo potrebovala, bolo rozpleštiť sa Derekovi rovno k nohám. Zodvihla pohľad od zeme a úkosom sa zadívala na vlkolaka kráčajúceho vedľa nej. Pozeral sa rovno pred seba a tváril sa, že tam nie je. Keď si už-už myslela, že jej neodpovie, konečne sa ozval.
„Nemyslím si, že chce, aby sme Coru zabili, ale podľa neho to je najjednoduchšie riešenie.“
„Najjednoduchšie riešenie?!“ vyhŕkla pobúrene. „To mu tvoja sestra ani nestojí za to, aby sa trochu namáhal nájsť iné riešenie? Také, ktoré by nezahŕňalo jej smrť?“ Bola taká rozhorčená, že zabudla regulovať svoju hlasitosť a Derek na ňu sykol, aby sa utíšila.
„Peter... je už raz taký,“ odvetil po chvíli.
„A to ti nevadí?“ neveriacky sa spýtala.
Derek sa zhlboka nadýchol. Vyzeral, ako keby mu jej otázky liezli na nervy. „Je rodina.“
„Veď práve,“ zašomrala.
Z ničoho nič vlkolak spozornel a zastal. Sashe sa automaticky rozbúšilo srdce. Niečo sa dialo.
„Čo je?“ zašepkala, ale nestihol jej odpovedať. Mihla sa popri nej jeho vysoká postava, ktorá neprirodzene rýchlo šprintovala ku škole a ju nechala ďaleko za sebou. Hoci vedela, že ho nemá šancu dobehnúť, švihla si aj ona a dala sa do behu.
Keď konečne dorazila k cieľu, bola zadychčaná a na čele sa jej začali perliť kropaje potu. Cítila, ako jej na lícach od námahy vyrašili dve červené škvrny. Derek stál pred vstupom do školy akoby na ňu čakal a, ak sa jej to nezdalo, samoľúbo sa na ňu pozrel. Zamračila sa na neho. Len si z nej vystrelil, však? Alebo sa chcel vyhnúť jej otázkam, a tak si povedal, že bude dobrý nápad predstierať, že začul niečo, čo jej ľudské uši nemohli. Kretén.
Vošiel do budovy, ale Sasha ho nenasledovala. Uvidela, ako sa k nej blíži Isaac a vyšla mu naproti. „Všetky vysielače sú umiestnené?“ opýtala sa.
Isaac prikývol. „Scott aj s Argentom sú už tiež tu. Už nám zostáva iba čakať,“ odvetil a vtedy nočné ticho preťalo dlhé a hlasné zavytie.
Sasha sa mimovoľne strhla a dych sa jej zrýchlil. Cora a Boyd už neboli ďaleko. „Zdá sa, že nebudeme musieť čakať dlho. O chvíľu sú tu,“ zašepkala, ako keby sa bála, že ak bude hovoriť hlasnejšie, dvaja zbehlí vlkolaci ju začujú. Pre istotu vytiahla paralyzér a zapla ho. Putovala očami po parkovisku, ale ani Scotta, ani Chrisa zatiaľ nevidela. S ustarosteným výrazom sa otočila k Isaacovi. Už-už sa nadychovala, aby sa ho opýtala, kde sú, keď Isaac z ničoho nič vyvalil oči na niečo za jej chrbtom a vzápätí sa jej dostalo do uší zúrivé zavrčanie. Sasha sa rýchlo zvrtla a ocitla sa zoči voči Core a Boydovi. Cerili na nich svoje ostré zuby a dlhé pazúre mali pripravené na útok.
„No skvelé,“ zašomral vedľa nej Isaac a ona sťažka prehltla. Pevnejšie stisla paralyzér a pripravovala sa na boj. V tom sa však z parkoviska z ničoho nič vyrútilo veľké SUV zbesilo trúbiac. Chris zahnal oboch vlkolakov smerom ku vstupu do školy, ale namiesto toho, aby vošli dnu, kde na nich už čakal Derek, obaja vyskočili na strechu a ďalej unikali. Všetci traja zostali neveriacky zízať na miesto, kde len pred chvíľou stáli Cora a Boyd Ani jednému nenapadlo, že by sa pokúsili ísť ponad školu namiesto cez ňu.
„Čo budeme, dopekla, robiť?“ vyhŕkla Sasha, keď k nim zvnútra dobehol Derek a konečne sa zjavil aj Scott. Pozrela sa na Chrisa. „Musíme ich nalákať späť.“
Lovec prikývol. „Niekto musí otvoriť zadné dvere.“
Sasha vôbec nepremýšľala a automaticky sa pohla, aby bežala na druhú stranu budovy, ale na jej plece dopadla čiasi ruka. „Nie, ja som rýchlejší,“ zastavil ju Isaac a už ho nebolo.
Chvíľu sa za ním pozerala. Samozrejme, že bol rýchlejší, bol predsa vlkolak! Akosi pozabudla na to, že pri tomto love stáli vlkolaci na jej strane. Alebo skôr ona stála na ich. Vošli do budovy, aby tak zabránili vlkolakom vyjsť cez vchod a mohli ich zahnať do technickej miestnosti v podzemí.
Začuli, ako sa rozleteli dvere, chodbami sa ozýval beh dvoch párov nôh, až konečne spoza rohu vyleteli dve postavy. Keď sa Cora snažila prekĺznuť okolo Dereka, vrazil do nej plecom a sotil ju do Boyda. Veľkých černoch útočne zavrčal a vyceril zuby. Derek sa postavil vedľa Scotta a zavrčanie mu opätoval.
„Chyťte si nás,“ vyzval ich.
Core ani Boydovi nebolo viac treba a vrhli sa na nich. Len že v tej chvíli, práve v tej chvíli, sa chodbou rozozvučalo zvonenie mobilu. Sashe zmeravelo srdce. Bol to jej mobil. Rýchlo siahla do vrecka džínsov, zbadala Oliviino meno a okamžite zrušila hovor. Bolo však už neskoro. Pritiahla pozornosť dvojice krvilačných vlkolakov a oni sa namiesto Dereka zamerali na ňu. Keď sa otočili jej smerom s úmyslom vrhnúť sa na ňu, úplne jej vyschlo v ústach. O krok ustúpila a pripravený paralyzér vytasila pred seba ako meč. Ani jeden z nich dvoch sa k nej však nedostal. Derek pred ňu skočil tak nečakane a tak blízko, až ho takmer nechcene potriasla. Keď sa k nim pokúsil Boyd priblížiť, Scott do neho so zavrčaním vrazil celým telom a vysoký černoch letel cez polovicu chodby. Derek potom šmaril Coru do skriniek, ako keby nič nevážila a obom sa im podarilo vlkolakov nahnevať dosť na to, aby úplne zabudli na Sashu. Scott s Derekom sa rozbehli smerom k technickej miestnosti a Cora s Boydom ich vo svojom rozčúlení slepo nasledovali.
Sasha rýchlo napísala Olivii stručnú sms-ku, aby sa o ňu nebála. Vedela, že keď sa vráti domov, bude ju čakať vysvetľovanie, na ktoré sa vôbec netešila. Keď strčila telefón späť do vrecka džínsov, bežala za Scottom a Derekom. Nevedela, kde je technická miestnosť, ale úplne stačilo nasledovať vrčanie. Zišla po strmých schodoch k Derekovi, ktorý stál pri pevných oceľových dverách. Scott sa mu zarazene díval na chrbát.
„Hej, sú vo vnútri? Vyšlo to?“ opýtala sa, keď zbehla dolu.
„Vyšlo,“ odvetil Scott, ale netváril sa, že sa mu uľavilo, ako by očakávala. „Máme však problém. V miestnosti je ešte niekto okrem Cory a Boyda.“
„Čo?!“ šokovane vyhŕkla. „Ale... je noc, škola má byť prázdna,“ vyjachtala. „Musíme ísť dnu!“
„Nie,“ ozval sa tichým vážnym hlasom Derek. Neotočil sa k nej, zostal zízať na dvere pred sebou. Videla, ako ruku, ktorú mal položenú na kľučke, zaťal do päste.
„Akože nie?!“ takmer zajačala.
Neodpovedal jej, namiesto toho sa obzrel na Scotta. „Zatvor za mnou dvere a nechaj ich zavreté.“
Mladý vlkolak na neho vyvalil oči. „Ty tam chceš ísť sám?“
„Zbláznil si sa?“ vyštekla Sasha a valila na Dereka oči snáď ešte viac ako Scott. „Ak tam pôjdeš, buď zabiješ ty ich alebo oni teba.“
„Neboj sa, nemám v úmysle ich zabiť,“ sarkasticky zaprskal a ona sa na neho urazene zamračila.
„Naozaj si myslíš, že to hovorím len kvôli nim? Nechcem, aby si ich musel zabiť, ale tiež nechcem, aby sa stalo niečo tebe. Chcem, aby všetci prežili, jasné?“ Jej slová konečne pritiahli jeho pohľad. „Ideme tam všetci traja. Chris je ešte hore, stačí, ak ho zavoláme.“
Derek pokrútil hlavou.
„Sasha má pravdu,“ podporil ju Scott, ale Hale mal vlastnú hlavu.
„Nie!“
Sasha ho schmatla za ruku. „Derek, dočerta! Čo si od tohto sľubuješ?“
„To, čo sa deje, je moja chyba!“ vybuchol. „Ja som za to zodpovedný. Ak tam niekto má ísť, tak som to ja.“ Otvoril dvere rýchlejšie, než stihli zareagovať, vytrhol sa jej, vkĺzol dnu a zatresol ich za sebou. Sasha chvíľu neveriacky valila oči na dvere, a potom siahla po kľučke, ale Scott ju chytil za plece. Obzrela sa.
„Nechce, aby sme tam išli.“
„Je mi úplne jedno, čo chce alebo nechce,“ odvrkla a nakrčila na neho čelo. Znova sa pokúsila otvoriť dvere a znova jej v tom zabránil.
„Je to jeho rozhodnutie, Sasha.“
Pokrútila hlavou a zhlboka sa nadýchla. Snažila sa potlačiť strach, ktorý bol pre ňu úplne cudzí. Nemalo by jej záležať na nejakom vlkolakovi, no vyzeralo to tak, že záležalo. „Čo ak ho naozaj zabijú?“
„Je to jeho rozhodnutie,“ zopakoval.