Olivia sa chystala s Allison na filmový maratón u Lydii a Sasha ledva čakala, kedy konečne odíde z bytu. Nie že by jej sestra prekážala, ale Isaac ju požiadal o láskavosť a ona sa potrebovala dostať do Derekovho bytu. Ťažko by sa jej vysvetľovalo, kam ide v sobotu večer a prečo. Jej sestra mala na klamstvá a výhovorky radar. Dokázala v nej čítať ako v otvorenej knihe a momentálne nemala Sasha chuť ani inšpiráciu vymyslieť si niečo dôveryhodné. Bezpečnejšie bolo vypariť sa, keď nebude doma.
Snažila sa tváriť, že je zažratá do filmu, ktorý bežal na obrazovke, kým nervózne poškuľovala po hodinách a každú chvíľu zazerala na sestru. Ešte stále stála na tom istom mieste pred zrkadlom ako pred pol hodinou. Sasha začínala mať podozrenie, či tam údajnom filmovom maratóne náhodou nebudú aj nejakí chlapci. Presnejšie Scott. Najskôr nechcela vyzvedať, ale nedalo jej to.
„Ideš iba pozerať filmy alebo máte v pláne aj niečo iné?“
Olivia na ňu v zrkadle vrhla šibalský úsmev. Sashe sa to vôbec nepáčilo. „Jeden musí byť pripravený na všetko. Človek nikdy nevie, čo sa zomelie.“
„Nikdy som sa ti nestarala do toho, kto sa ti páči alebo s kým plánuješ randiť-“
„A ani s tým nezačneš,“ prerušila ju takmer varovným tónom jej sestra. „Mám takmer sedemnásť!“
„Kým budeš mať sedemnásť, ešte si pár mesiacov počkáš,“ pripomenula jej. „A neskáč mi do reči. Len som chcela povedať, že na tvojom mieste by som najskôr zistila, či by Allison nevadilo, keby si sa pokúsila niečo si začať so Scottom.“
Olivia sa to ani nepokúsila poprieť. Koniec koncov Sasha už aj tak dobre vedela, kto padol jej sestre do oka. Povedať, že tým nebola nadšená, ani zďaleka nevystihovalo, aký na to mala v skutočnosti názor. Jediná jej nádej bola, že Scott ju jednoducho nebude chcieť.
„Beriem na vedomie. Nie som zase taká mrcha,“ odvetila Olivia a prešla ku kuchynskému pultu, kde mala položenú kabelku. Nahádzala do nej mobil, peňaženku a žuvačky. „Neviem, čo si o mne vôbec myslíš, sestra,“ zašomrala s hlavou sklonenou nad kabelkou.
„Myslím si, že by si si mala prestať robiť nádeje.“
Videla, ako prevrátila oči, keď sa narovnala. Prešla cez obývačku, obliekla si kabát a keď jej zapípal mobil, vyštartovala z bytu tak rýchlo, že ju Sasha ani nestihla odzdraviť. Keď osamela, počkala päť minút, potom vyskočila z pohovky, a trielila z bytu aj ona.
Hoci Isaac jej poslal súradnice Derekovho bytu, keď sa dostala do priemyselnej časti mesta, začala pochybovať o tom, že sú správne. Mračila sa raz na obrazovku v aute, raz na cestu, po ktorej sa pomaly vliekla. Potom však uvidela vysokú budovu bývalej fabriky, pred ktorou bola zaparkovaná Derekova nová Toyota. Zaujímalo by ju, prečo sa zbavil svojho Camara a prečo sa nepresťahoval do normálneho bytu ako normálni ľudia. Zaparkovala vedľa jeho auta. Biele SUV vedľa čierneho. Bolo to skoro poetické.
Vyviezla sa výťahom až na samý vrch. Celú cestu ju sprevádzalo škrípanie, ako keby to mala byť jeho posledná jazda. Keď vystúpila z toho život ohrozujúceho stroja, zaklopala na jediné dvere, ktoré sa tam nachádzali. Obzrela sa za seba a cez zábradlie sa dívala na prázdnu výrobnú halu. Presťahovaním z podzemia sem si bohvieako nepolepšil.
Ťažké železné dvere sa otvorili s príslušným rámusom a ona sa zvrtla. Stál pred ňou Isaac v celej svojej impozantnej výške, no díval sa na ňu s neistým výrazom na tvári.
„Och, už si tu,“ vydýchol s náznakom úľavy a ona sa pousmiala.
Isaac bol vysoký. Prevyšoval asi o pol hlavy ešte aj Derek, pričom už on mal dosť solídnu výšku. Bol štíhly a vyšportovaný a ešte k tomu mal k dispozícii aj vlkolačiu nadprirodzenú silu, ale aj tak jej niekedy pripadal ako také malé šteniatko, ktoré mala nutkanie chrániť.
„Už ste začali?“ spýtala sa, vlkolak záporne pokrútil hlavou a nechal ju vojsť dnu. Poriadne ešte ani nevstúpila a už s ňou mal majiteľ bytu problémy.
„Čo tu robí?“ vyštekol Derek a Sasha po ňom zazrela.
Sedel na stoličke pri stole v takmer totálne prázdnej miestnosti, čítal knihu a ani sa neobťažoval odtrhnúť od nej zrak. Ak on nepreukázal toľko záujmu, aby aspoň zodvihol hlavu, ona sa rozhodla dať si s odpoveďou načas - aj keď sa to vlastne nepýtal jej.
Zišla dva schody a porozhliadla sa tam. V rohu pri rade okien od stropu po podlahu stála veľká posteľ, ktorá pravdepodobne patrila Derekovi, a na druhej strane miestnosti jediná pohovka s malým konferenčným stolíkom. Malá kuchynská linka bola v ďalšom rohu. Cez izbu oproti posteli boli masívne točité schody zo železa. Zábradlie vyzeralo viktoriánsky a na prvý pohľad sa do industriálnej budovy vôbec nehodilo, ale Sashe sa zdalo, ako keby tam aj tak zapadlo. Keď si všimla obrovskú dieru v jednej zo stien, iba nadvihla obočie. Derek asi nebol veľmi na súkromie.
„Stojím rovno pred tebou, takže sa to môžeš opýtať aj mňa,“ povedala s hranou ľahkosťou v hlase. V skutočnosti ju jeho útok podráždil. To naozaj nedokázal komunikovať civilizovane? „Hovoriť o mne, ako keby som tu nebola, je neslušné.“
Derek zodvihol hlavu od knihy a pozrel sa jej do očí. „Ako vôbec vieš, kde bývam?“
„Isaac mi poslal adresu. Požiadal ma, aby som prišla.“
Pohľad, ktorý vrhol na svoju betu, donútil Isaaca skloniť hlavu a metaforicky sa skrútiť do klbka. „Prečo, dopekla, si ju sem volal?“
„Hej!“ pobúrene zvolala a postavila sa medzi nich. Mala potrebu urobiť to, aby pred ním ochránila Isaaca, hoci Derek sa ani nezdvihol zo stoličky. Na to, čo by vlastne urobila, keby sa z nej zdvihol, odmietala myslieť. „Nechaj ho na pokoji.“
Alfa odtrhol od Isaaca zachmúrený pohľad, vrhol ho po nej, a potom sa znova vrátil k svojej knihe. Viac si ju nevšímal a ani sa nepokúsil začať rozhovor. Dobre vedela, že nič iné sa od neho ani nedalo čakať, ale aj tak ju to štvalo. Nechápala, čo proti nej stále mal.
Nervózny Isaac sa začal prechádzať pred stolom a zapadajúce slnko, ktoré prenikalo do miestnosti cez obrovské okno za jeho chrbtom, vrhalo na podlahu jeho tieň. „Viem, že som povedal, že to urobím, ale... začínam o tom rozhodnutí pochybovať. Vyzerá to nebezpečne.“
Sasha, ktorá doteraz nerozhodne postávala v strede miestnosti a obzerala sa, položila tašku na pohovku a sadla si. Cítila, ako na ňu Derek zazrel, ale pohľad mu neopätovala. Možno sa mu nepáčilo, že si spravila pohodlie aj bez toho, aby jej to ponúkol. Nuž, bolo jej to jedno.
„Nie je to také zlé,“ snažila sa uchlácholiť vynervovaného tínedžera.
Isaac zo seba vydal nesúhlasný zvuk. „Nepáči sa mi to. Vôbec sa mi to nepáči. A on sa mi rozhodne tiež nepáči.“
Zvraštila čelo a spýtavo sa pozrela najprv na jedného, a potom na druhého vlkolaka, pretože zjavne nehovoril o Derekovi. Isaac jej povedal, že sa pokúsia pomocou pazúrov získať jeho spomienky z tej noci, keď skončil v nemocnici. Presne tak isto, ako keď jej týmto spôsobom Derek ukázal svoje spomienky. Dôvod, prečo ju tam Isaac chcel, bol ten, že ona to už raz zažila. Mala však podozrenie, že to bolo možno aj preto, že ona bola rozhodne lepšia morálna opora než jeho alfa. Keď sa pozrela na jeho nadutý výraz, nemohla Isaacovi nič vyčítať.
Derek si zrazu povzdychol a ten zvuk znova pritiahol Sashinu pozornosť. „Budeš v poriadku,“ zašomral. Jeho pokojný, takmer upokojujúci tón ju prekvapil. Jeho tvár stále prezrádzala podráždenie, ale už nevyzeral tak napaprčene.
„Musí to byť práve on?“ zakňučal mladý vlkolak.
„Vie to urobiť, ja nie. Bolo by oveľa nebezpečnejšie, keby som sa o to pokúsil ja.“
„Hej, počkaj!“ vložila sa do toho Sasha. Vystrelila z pohovky a presunula sa k Derekovi. Postavila sa pred stoličku, na ktorej sedel a stále čítal (STÁLE čítal!), a založila si ruky na hrudi. „Čo myslíš tým, že nevieš, ako sa to robí? Veď mne si tak ukázal svoje spomienky.“
Derek si zhlboka povzdychol a konečne vzhliadol od tej prekliatej knihy. Vyzeral tak nezaujato, až znudene, že mala chuť schmatnúť ju a tresnúť ho ňou po hlave.
„Urobil som to, lebo si mi nedala na výber. Ak si správne spomínam, nepýtala si sa ma, či viem, čo robím.“
V tom mal pravdu. Takmer ho vtedy zabila. Bola príliš nahnevaná a lačná po krvi, aby sa zaoberala takými maličkosťami.
„A niečo mi hovorí, že by si mi aj tak buď neverila, alebo by ti to bolo jedno. Mimochodom, nič sa ti nestalo.“
V tom mal tiež pravdu. Tak trochu ju obral o argumenty.
„Aj tak si mi to mohol povedať,“ naduto zašomrala iba preto, aby nemal posledné slovo on. Videla, ako prevrátil oči a vrátil sa k čítaniu. Otočila sa k Isaacovi a snažila sa ho upokojiť. „Pozri, ja som to prežila, tak to prežiješ aj ty. A buď rád, že si vlkolak, lebo tebe sa na rozdiel odo mňa tie rany zahoja,“ povedala a povzbudivo sa usmiala.
„Čo?“ vyhŕkol Derek a odložil knihu na stôl. „Čo myslíš tým, že jemu sa na rozdiel od teba zahoja rany? Tebe sa to nezahojilo?“
Pokrútila hlavou. „Zle som sa vyjadrila. Zahojili sa, ale ostali mi jazvy.“
Tmavé obočie sa stiahlo. Postavil sa. „Ukáž mi ich.“
Sasha nadvihla obrvy. „Čo? Nie!“
„Ukáž mi ich,“ trval na svojom.
„Je to len pár malých jaziev, nič hrozné.“
„Ukáž mi ich!“
„Nie!“ vyštekla s konečnou platnosťou a založila si ruky na hrudi. Nemienila mu dovoliť očumovať jej krk. A aj keby mu ich ukázala, čo asi tak chcel urobiť? Mal aj schopnosť uzdravovania, o ktorej nevedela?
Alfa ju prepaľoval svojím ostrým pohľadom, ale Sasha sa na neho mračila s rovnakou intenzitou. Keď mu došlo, že neustúpi, musel to vzdať. Stisol pery do prísnej čiary, odtrhol od nej pohľad a posadil sa. Znova sa zahĺbil do svojej knihy.
Sasha ignorovala Isaacov spýtavý pohľad a zrak jej padol na knihu, ktorú držal Derek v rukách. Prižmúrila oči na obal. Slnko aj vychádza. Ernest Hamigway.
Nikdy by ho netypovala na veľkého čitateľa a už vôbec nie na niekoho, kto číta klasiku. Odvrátila sa od neho a zamyslene putovala pohľadom po jeho byte. Keď uvidela jeho nočný stolík, ktorý bol doslova zaprataný knihami, uvedomila si, že Derek Hale vyzeral zrazu o mnoho zaujímavejšie. Na otázky o jeho voľnočasových aktivitách však nemala ani dostatok priestoru a ani neboli v danej situácii práve vhodné. „Kto to teda má urobiť, ak nie ty?“ opýtala sa ho namiesto toho.
„Peter, jeho strýko,“ odvetil Isaac rýchlo. Otočil sa k svojmu alfovi. „Vieš, že Scott mu neverí, že? Ja osobne verím Scottovi. A ani Sasha mu nedôveruje,“ dodal.
Sasha pokrčila plecami. „Nepoznám ho. Hoci, to, čo o ňom viem, vo mne dôveru teda vôbec nevzbudzuje.“
„Mne veríš?“ opýtal sa Derek svojej bety.
Isaac nevyzeral úplne presvedčene, keď mu povedal áno. Niežeby si za to Derek nemohol sám. Stačilo sa pozrieť na to, aký mal Isaac vzťah so Scottom a aký s vlastným alfom. Bolo jasné, koho mladý vlkolak uprednostňoval.
„Ale aj tak ho nemám rád,“ posťahoval sa.
„Nikto ho nemá rád,“ zašomral Derek so sklonenou hlavou a pohľadom putujúcim po stránkach v knihe.
Železné dvere sa v tej chvíli so škripotom otvorili a do miestnosti vošiel so všetkou pompou Peter Hale. Sasha musela pripustiť, že nech už mal akokoľvek zlú povesť, na niekoho, kto už raz zomrel, vyzeral prekvapujúco dobre.
„Chlapci,“ oslovil ich, ale potom, ako keby si ju len teraz všimol, pozrel na Sashu a uškrnul sa, „a dáma, len tak mimochodom, áno, to, že som vstal z mŕtvych, trochu oslabilo niektoré moje schopnosti, ale sluch mi stále slúži dobre. Takže, dúfam, že čokoľvek cítite, sa mi nebudete zdráhať povedať do očí.“
Sasha sledovala jeho drzý úsmev a svetácke správanie s nemalým pohŕdaním. Cítila v kostiach, že tohto človeka nebude mať príliš v láske.
Na Dereka, ktorý na neho zízal s unudeným výrazom na tvári, jeho dramatický príchod rozhodne neurobil dojem. S hlasným plesknutím zatvoril knihu. „Nemáme ťa radi,“ hodil knihu na stôl a postavil sa, „tak sklapni a pomôž nám.“
„Dobre,“ odvetil Hale na jej počudovanie. „Ale najskôr by nás mohol niekto predstaviť,“ povedal a otočil sa k Sashi. Prešiel ju pohľadom od špičiek topánok až po korienky vlasov a vrhol jeden vyzývavý pohľad na svojho synovca. „Nechceš byť predsa nevychovaný.“
Niečo v jeho hlase jej hovorilo, že Dereka tými rečami provokuje. Keď sa jeho synovec nemal vôbec k slovu - vlastne iba zostal stáť s rukami prekríženými na hrudi, ukazujúc svoje impozantné svaly, a so zamračeným výrazom -, Peter sa k nej otočil s jedným nadvihnutým obočím a napriahnutou rukou.
„Peter Hale, Derekov strýko,“ predstavil sa.
Sasha nedôverčivo zazrela na jeho ponúknutú ruku. „Viem, kto ste.“
Peter sa uškrnul a ruku stiahol. Nevyzeral urazene, skôr pobavene. „Nemusíme byť predsa takí formálni, pokojne mi môžeš tykať,“ veľkodušne navrhol. „A ty si?“
„Sasha.“
„Sasha...?“
Povzdychla si a potlačila nutkanie prevrátiť oči. Nevedela si predstaviť, načo mu bolo jej priezvisko. „Sasha Krasikeva.“
V tej sekunde, ako mu prezradila svoje priezvisko, sa svaly jeho tváre dali do pohybu a on nemohol ovládnuť svoj šokovaný výraz. Otočil sa na Dereka a chvíľu sa na seba iba dívali. Derek sa na neho stále mračil a Peter vyzeral totálne vyvalene.
„Je to, kto si myslím, že to je?“
„Stojím rovno pred tebou,“ vyštekla na neho. Naozaj boli s Derekom rodina.
Upriamil na ňu svoj pohľad. „Ty si Alexandra Krasikeva. Paigina sestra.“ Nebola to otázka, iba akési uistenie.
Úprimne ju prekvapilo, že si niekto ako Peter Hale pamätal nielen jej sestru, ale vedel aj o nej. „Nikto ma nevolá Alexandra,“ hlesla zarazene, pretože nič iné jej nenapadlo.
Peter naklonil hlavu na stranu. Prezeral si ju, ako keby bola nejaký testovací subjekt. „To je teda prekvapenie. Neodsťahovala si sa po tej nehode z Beacon Hills?“
Sasha nebola príliš precitlivená, čo sa týkalo autonehody jej rodičov, ale keď to z neho vyhŕklo tak zrazu a absolútne nečakane, tak ju to zaskočilo, že nedokázala reagovať inak ako prudkým nádychom. Skôr než si stihla rozmyslieť, čo mu na to odpovie, predbehol ju Derek.
„Prestaň sa jej pýtať hlúpe otázky,“ vyštekol v rovnakej chvíli, ako chcel Isaac vedieť, o akej nehode hovorili. Mladého vlkolaka si však nikto nevšímal a Sasha by o tom radšej, samozrejme, vôbec nehovorila. „Pre toto si sem neprišiel,“ upozornil Derek svojho strýka.
„Fajn. Tak, poďme na to.“
Isaaca posadili na stoličku a Derek sa presunul k pohovke. Stále sa snažil tváriť chladne a vyrovnane, ale Sashe niečo hovorilo, že bol rovnako, ak nie viac nervózny ako Isaac. To, že bol z celej tej situácie nesvoj, nepridalo na pokoji ani jej. Prešla na druhú stranu miestnosti k Derekovi. Nechcela byť príliš blízko Petrovi a z nich dvoch v nej vzbudzoval väčšiu istotu rozhodne Derek. Sadla si vedľa neho na pohovku, ktorá mala zvláštnu neurčitú farbu, niečo medzi tmavozelenou a tmavomodrou. Kútikom oka postrehla, ako si nervózne mädlil ruky.
„Dostanem z teba viac, keď budeš uvoľnený,“ karhal Isaaca Peter a pritiahol tým jej pozornosť.
„Odkiaľ vlastne vieš, ako sa to robí?“ chcel vedieť Isaac. Peter vytasil svoje pazúry, obišiel ho a stál mu za chrbtom.
„Je to prastarý rituál, ktorý robia väčšinou alfovia, pretože si to vyžaduje dosť veľa tréningu. Stačí jeden nesprávny pohyb a môžeš spôsobiť ochrnutie. Alebo zabiť.“
Sashina hlava prudko vystrelila doprava a rozšírenými očami zazrela na Derekov profil. Mohol ju vtedy v tom Katinom brlohu zabiť! Alebo ešte horšie, mohla ochrnúť! Musel vedieť, že sa neho díva s mimoriadne nahnevaným výrazom na tvári, ale ignoroval ju. Ako takmer vždy.
„Ale.... ale ty si mal už dosť tréningu, že?“ uisťoval sa Isaac. Odpovedi sa mu však nedostalo, pretože Peter chytil za plecia a jediným prudkým pohybom zaboril svoje ostré pazúry do jeho krku.
Sasha zalapala po dychu. Vyzeralo to strašne. Celé Isaacovo telo sa neuveriteľne naplo, takmer vyletel zo stoličky, ale Peter ho svojou vlkolačou silou pridržal na mieste. Isaacove oči sa zmenili na vlkolačiu jantárovú a vyceril ostré zuby. Peter zvrátil hlavu dozadu, vytreštil oči do stropu a jeho zreničky sa zmenili z fádnej bledomodrej na žiarivo modrú. Na chladnú farbu oceánu. Dokonca aj Derek bol prekvapený prudkosťou, akou Peter zaútočil na jeho betu.
Isaac sa začal zmietať na stoličke, snažil sa vyslobodiť z vlkolakovho zovretia, ale Peter nepovolil. Prechádzala ním triaška a pevne sa zakvačil do Isaaca. Vyzeralo to, ako keby mal jeden z nich záchvat a Sasha si vôbec nebola istá ktorý.
„Ó bože,“ vydýchla, prudko vstala s úmyslom vyslobodiť úbohého Isaaca, ale v tej chvíli, ako jej Peter prikázal počkať, sa jej okolo zápästia už obtočila Derekova ruka, aby ju zastavil. Vrhla po ňom škaredý pohľad. „Ubližuje mu!“
Tiež vstal, ale nepustil jej ruku. „Počkaj.“
„Ale-“
„Vidím ich,“ ozval sa Peter. Jeho pohľad bol upretý kamsi na druhú stranu miestnosti, ale bolo jasné, že mal pred očami niečo celkom iné ako Derekov byt. Ešte niekoľko sekúnd držal vzpierajúceho sa Isaaca vo svojom zovretí, než sa od neho konečne odtrhol a zvalil sa na stôl za ním. Isaac sa prudko predklonil a oprel sa lakťami o kolená.
Derek ju konečne pustil a ona rýchlo prebehla k Isaacovi. Kvokla si pred ním, aby mu videla do sklonenej tváre. Bol bledý a na čele sa mu perlil pot. „Isaac,“ oslovila ho, „si v poriadku?“
Zdvihol pohľad a zadíval sa na ňu svojimi ľudskými očami. Mlčky prikývol a jednou rukou si masíroval rany na krku. Siahla po jeho pleci, jemne mu ho stisla a postavila sa. V skutočnosti ju z ničoho nič ovládlo nutkanie objať ho, ale uvedomovala si, že by to z jej strany bolo asi prehnané. Stisnutie pleca bol jediný prejav podpory, ktorý si dovolila.
„Čo si videl?“ chcel vedieť Derek, keď už bolo jasné, že jeho beta je v poriadku. Ako vždy išiel rovno k veci.
„Hm, bolo to... zmätené,“ odvetil Peter svojmu synovcovi. „Boli to len obrazy.... neurčité obrysy...“
„Ale videl si niečo,“ naliehal.
„Isaac ich našiel.“
„Ericu a Boyda?“ opýtala sa Sasha.
Peter neurčito pokrútil hlavou. „Ledva som ich videl... iba záblesky.“
„Ale videl si ich,“ tlačil naňho Derek.
„Ich a ešte niečo horšie.“
Sasha nemala potuchy, čo tým chcel povedať, ale zdalo sa, že Derek ihneď pochopil, pretože z pier mu vykĺzlo jediné slovo: „Deucalion.“ Klesol späť na pohovku a zložil si hlavu do dlaní. Bolo zvláštne vidieť ho tak. Doteraz bol vždy samý testosterón, sila a arogancia. Teraz vyzeral úplne stratene.
Peter pokračoval: „Hovorili niečo o tom, že čas im čoskoro vyprší.“
„Čo to znamená?“ opýtal sa Isaac a otočil sa k Derekovi.
Ten sa naňho pozrel výrazom, ktorý nebol predzvesťou ničoho dobrého. „Že ich zabije.“
„Nie,“ oponoval z ničoho nič jeho strýko, „to nepovedal, ale povedal, že do najbližšieho úplnku budú mŕtvi.“
„Najbližšieho?“ uisťoval sa Derek a po Sashinom chrbte prebehli zimomriavky.
„Zajtra večer,“ zašepkala so stiahnutým hrdlom a vrhla znepokojený výraz na Dereka. Nevedela si predstaviť, ako sa cítil. Vedela, že k svojim betám nemal nijako extrémne blízko, ale vedela aj to, že predsa len medzi nimi muselo byť nejaké spojenie, ktoré sa vytvorilo jeho pohryznutím. Bolo to, ako keby strácal kamaráta? Súrodenca? Alebo iba známeho?
Sasha stále stála vedľa Isaaca, ktorý sedel na stoličke, a sledovala, ako odrazu Derek vyskočil z pohovky a vytiahol z vrecka džínsov mobil.
„Musíme zistiť viac. Musíme zistiť, kde sú.“
„Ako?“ chcela vedieť. Sledovala, ako vytočil číslo a priložil telefón k uchu.
„Myslím, že je jeden človek, ktorý by mohol pomôcť,“ odvetil, ale viac jej nestihol povedať, pretože sa začal rozprávať s niekým na druhej strane linky. Netrvalo jej dlho, aby vydedukovala, že to bol Scott.
Kým mu Derek referoval, čo sa dozvedel od Petra, Sasha sa oprela o jedálenský stôl za sebou a keďže cítila na sebe Petrov dotieravý pohľad, ona sa mu snažila vyhnúť. Prechádzala pohľadom po všetkom v byte okrem neho. Ak si odmyslela tú obrovskú dieru v stene a ak by ten priestor nebol taký do očí bijúco prázdny, mohol by z toho byť luxusný byt. Do zorného uhla sa jej dostala Derekova pohodlne vyzerajúca posteľ s tmavými obliečkami a niekoľkými huňatými vankúšmi. Totálne odnikiaľ sa v nej zrazu usídlila túžba vliezť do tej postele, ponoriť hlavu do vankúšov a vdýchnuť ich vôňu. Sasha sa pri tej myšlienke odrazila od stolu tak rýchlo, ako keby bol do nej niekto pustil elektrinu. Čo sa to s ňou, dopekla, dialo?
Isaac aj s Petrom sa na ňu prekvapene pozreli a jej sa začali zapaľovať líca. Intenzívne zízala na stenu nad Derekovou posteľou, len aby jej pohľad náhodou neskĺzol na jeho strýka a on nejakým záhadným spôsobom nezistil, na čo práve myslela. Niežeby si nemyslela, že Derek bol príťažlivý, ale doteraz to nikdy nepovažovala za niečo relevantné. Nezáležalo jej na tom predtým a nezáležalo jej na tom ani teraz. Však?
Kým sa Derek stále rozprával so Scottom a Sasha sa okato snažila vyhnúť očnému kontaktu s kýmkoľvek v miestnosti, znova ju upútal nočný stolík s kôpkou kníh. Prižmúrila oči, keď zbadala veľmi známy obal knihy. Spravila tri kroky dopredu a zostala zarazene zízať na dve knihy úplne navrchu. Naklonila hlavu na stranu a zahryzla si do pery, aby potlačila samoľúby úškrn.
„Scott povedal, že Deaton by mohol vedieť, čo robiť. Máme sa stretnúť na veterinárnej klinike o pätnásť minút.“
Sasha sa otočila k Isaacovi. Jeho tvár prezrádzala, že je z toho, ako na neho Peter vyskúšal svoje ex-alfovské schopnosti, ešte trochu otrasený, a tak sa rozhodla ísť tiež. Išla by však aj v prípade, keby bol v úplnom poriadku, pretože sa chcela dozvedieť, kde sú Erica s Boydom a či je nejaká šanca na ich záchranu. A, samozrejme, chcela vedieť aj to, prečo mal Derek na svojom nočnom stolíku jej knihy.
ooOoo
Keď dorazili na veterinárnu stanicu, Sasha vo svojom aute a Derek s Isaacom v Derekovom novom SUV-čku, Stilesova rachotina a Scottova motorka už boli zaparkované pri budove. Peter sa s nimi rozhodol nejsť, pretože podľa jeho slov sa ho to vôbec netýkalo. Absolútne ju to neprekvapilo.
Všetci traja vošli do ordinácie, kde už bola v strede nachystaná cínová vaňa plná vody a kociek ľadu. Neubránila sa nadvihnutiu obočia. Isaac stál nad vaňou a sledoval ľadovú vodu s nerozhodným výrazom na tvári. Scott so Stilesom zatiaľ prinášali ďalšie a ďalšie vrecia s ľadom.
„Musíme ti spomaliť srdce natoľko, aby si sa dostal do stavu, ktorý je veľmi podobný tranzu. Budeš napoly premenený a to nám umožní dostať sa do tvojho podvedomia,“ vysvetľoval veterinár na plný úväzok a akýsi vlkolačí radca na polovičný.
„Ako pomaly mu musí byť srdce?“ opýtal sa Scott.
„Veľmi pomaly.“
Derek sa na neho zamračil. „Ako veľmi pomaly je veľmi pomaly?“
„Takmer vôbec.“
Sasha si s Isaacom vymenila znepokojený pohľad. „Ako veľmi je to nebezpečné?“ opýtala sa.
„Naozaj chceš, aby som odpovedal?“ opýtal sa Deaton a Isaac namiesto nej záporne pokrútil hlavou.
„Nie, ani nie.“
„Hej, ak si myslíš, že je to príliš riskantné, nemusíš to robiť,“ ozval Derek. Sasha naňho vrhla prekvapený pohľad. Hoci vedela, že mu jeho beta rozhodne nebola úplne ukradnutá, zriedkavo to dal takto najavo.
Isaac sa však nedal odradiť. Vyzliekol si tričko a so sústredeným výrazom na tvári vkĺzol do ľadovej vody. Zuby mu drkotali a pokožka mu už pri tak krátkom kontakte začala blednúť. Ponoril sa do vody úplne celý, ale keď mu po chvíli začal dochádzať kyslík, pokúsil sa vstať. Vytreštil vlkolačie oči a vyceril nebezpečné zuby, ale Derek ho chytil z jednej strany za plece, Scott z druhej a snažili sa ho udržať pod vodou. Zmietal sa v ľadovej vode, no po krátkom boji zatvoril oči a jeho telo ochablo. Sashina prvá myšlienka bola, že je po ňom a takmer sa vrhla ku kadi, aby ho odtiaľ vytiahla, ale keď nikto vrátane Deatona nevyzeral vystrašene, ovládla sa.
„Budem s ním hovoriť iba ja. Príliš veľa hlasov ho iba zmätie a prebudí sa,“ varoval ich Deaton a všetci poslušne prikývli.
Sasha stála vedľa Stilesa pri nohách vane s rukami založenými na hrudi a nervózne si hrýzla spodnú peru. Deaton oslovil Isaaca, ktorého podvedomie bolo zjavne vydesené už iba pri myšlienke, že by si mal spomenúť na tú noc, kedy ho dostala svorka alfov. Spočiatku nebol schopný im povedať žiadne podrobnosti, ale čím viac hovoril, tým vydesenejší bol. A Sasha tiež. Podľa toho, čo im povedal, Boyd hovoril o tom, že keď nastane spln, nebude môcť kontrolovať svoju vlkolačiu časť. Obaja, Boyd aj Erica, sa podľa jeho slov báli toho, čo urobia jeden druhému v noci splnu.
„Ak budú spolu, keď bude spln, rozorvú jeden druhého na kúsky,“ zašomral pochmúrne Derek a pokrútil hlavou.
Všetko išlo v podstate hladko až do chvíli, keď ho Deaton požiadal, aby zistil, kde vlastne je. Z ničoho nič sa Isaac prudko posadil a neprestajne opakoval: „Sú tu. Sú tu.“
Keď so sebou začal zmietať a hrozilo, že prevráti celú vaňu, Derek so Scottom sa na neho vrhli, aby ho udržali vo vnútri a neublížil ani sebe, ani nikomu z nich, ale nezdalo sa, že by to pomáhalo.
„Musíte ho tam udržať,“ naliehal Deaton a Derek, ktorý prudko dýchal od námahy, sa k nemu zvrtol a zazrel na neho.
„Snažíme sa!“
Isaac okolo seba kopal nohami, zaháňal sa rukami a keď to vyzeralo, že do vlkolaci nezvládnu, v rovnakej chvíli sa Stiles so Sahou vrhli k vani a chytili ho za nohy.
„Vôbec to nefunguje!“ rozčuľoval sa Derek, keď Isaac neodpovedal na ďalšie Deatonove otázky. „Isaac, povedz mi, kde si!“ zakričal na neho. „Kde si?!“
„Derek, mätieš ho!“ vyštekol na neho veterinár, ale vlkolak si ho nevšímal.
„Isaac! KDE SI? Povedz mi, kde si!“
Ak nevidel, že to, ako na neho tlačil, a ako kričal, vôbec nepomáha, tak musel byť slepý.
„Dostáva sa do šoku!“ vystrašene zvolal Deaton a Sasha to už nevydržala. Pustila Isaacovu nohu a chytila Dereka za plece.
„Derek, prestaň. Iba to zhoršuješ!“
Ignoroval ju. Bol taký sústredený na Isaaca a taký frustrovaný z toho, že sa im zrejme nepodarí zistiť, kde ich väznia, že zo seba dokonca ani nestriasol jej ruku. Proste jej neodpovedal.
„KDE SI?!“
Isaacove zreničky sa zrazu rozšírili, zahnal sa všetkými údmi a vymrštil sa do sedu. A nohou kopol Sashe, ktorá bola zohnutá v nesprávnom čase na nesprávne miesto, rovno do úst. Náraz ju hodil trochu dozadu, a ona odstúpila o dva kroky. Na pere pocítila bodavú bolesť a v ústach mala zrazu pachuť železa. Derek sa otočil a prekvapene na ňu zízal.
„Och, doriti! Sasha!“ zvolal Stiles a valil na ňu svoje nevinné hnedé oči. Sasha pokrútila hlavou a ústami mu naznačila, že je v poriadku.
„Je to trezor! Je to trezor v banke!“ vykríkol zrazu Isaac. Posadil sa a Scott mu pomohol vyliezť z kade. Pohľadom prechádzal po všetkých v miestnosti. „Čo?“ opýtal sa, keď mu nikto neodpovedal. Vtedy si všimol jej rozrazenú peru. „Och, bože, to ja? Prepáč! Prepáč, Sasha!“
„To nič,“ hlesla a vrhla po ňom slabý úsmev.
„Nepamätáš si, čo si povedal tesne pretým, než si sa prebral, že?“ povedal Stiles a pritiahol tak Isaacovu pozornosť.
„Nie.“
Stiles sa zhlboka nadýchol. „Povedal si, že keď ťa chytili, zavreli ťa do miestnosti s mŕtvolou.“
„Akou mŕtvolou?“
„Ericou. Povedal si, že je to Erica.“
Isaac na neho zostal zarazene zízať. Otočil sa aj k ostatným, ako keby dúfal, že mu nepotvrdia Stilesovu verziu, ale všetci mlčali, kým on sa pod huňatou osuškou triasol od zimy a šoku. Derek z čiernej športovej tašky vytiahol suché oblečenie a hodil mu ho. Kým sa Isaac prezliekal, v miestnosti bolo hrobové ticho. Nikto nemal náladu na rozhovor.
Sasha pristúpila k dlhému pultu, vypláchla si ústa a vodu sfarbenú krvou vypľula do drezu. Keď sa zvrtla, rovno sa za jej chrbtom číhal Derek. Odstúpila by od neho, keby mala kam.
„Si v poriadku?“ opýtal sa, očami putoval k jej ústam.
Sasha rýchlo prikývla a vyhla sa jeho pohľadu, ktorý sa zaboril do jej očí. „Nič to nie je.“
„Krvácaš,“ upovedomil ju, ako keby si toho nebola vedomá.
Rukávom si utrela bradu, ale Derek pokrútil hlavou. Takmer uhla hlavou, keď z ničoho nič zodvihol ruku a natiahol ju k nej. Nedôverčivo ho sledovala. Palcom jej zotrel spod pery a z brady zvyšky krvi.
„Och,“ zaskočene vydýchla. Nebola však asi jediná, ktorú to prekvapilo, pretože Derekov výraz bol zrazu tiež akýsi zarazený. „Vďaka,“ hlesla zachrípnuto.
Derek sa bez odpovede rýchlo zvrtol. Podišiel k už oblečenému Isaacovi, ktorý si sadol na stôl pri stene a osuškou sa snažil vysušiť si vlasy.
„Nemôžem uveriť, že Erica je mŕtva,“ zašomral.
„Nie je mŕtva!“ prekvapujúco nahnevane mu odporoval Derek.
„Hej, nepočul si, čo povedal, keď sa prebral?“ opýtal sa ho Stiles. „Povedal, že to telo je Erica. Ako inak si to vykladáš?“
„Povedal tiež, že v tom trezore je ďalšie dievča. Kto to teda je?“
Scott rozhodil rukami. „Možno je to to dievča na motorke. Tá, čo mu pomohla dostať sa odtiaľ.“
„Nie,“ oponoval Isaac. „Ona nebola ako my. Tá, čo bola s Boydom v trezore, je vlkolak.“
„Čo urobíme?“ konečne sa ozvala Sasha a pristúpila k nim, hoci si dávala dobrý pozor na to, aby mala od Dereka odstup. Postavila sa radšej vedľa Stilesa.
„Dostaneme ich von. Dnes v noci.“
„Nemôžete tam len tak napochodovať, Derek,“ zabrzdil ho Deaton a alfa sa naňho zamračil. Bolo jasné, že nemal rád, keď mu niekto odporoval. A už vôbec nie, keď to bol iba človek.
„Ak sa dostal dnu Isaac, dostaneme sa aj my.“
„Potrebujeme plán,“ ozval sa Scott, akoby jej čítal myšlienky. Presne to isté sa chystala povedať aj ona.
„Ako chceš pripraviť plán na vlámanie sa do trezoru za menej než dvadsaťštyri hodín?“ vyštekol na neho Derek. Zjavne už strácal nervy. Na jednej strane chápala, že keď vedel, kde je Boyd, nechcel len tak stáť so založenými rukami, ale vtrhnúť tam nepripravený by mohla byť samovražda.
Stiles na mobile zistil, že do banky sa pred pár rokmi už niekto vlámal a odvtedy bola zavretá. Dohodli sa, že on a Scott zistia, ako sa zlodeji vlámali do trezoru, a potom pripravia vlastný plán na záchranu. Keď sa dvaja pubertiaci vytratili a zostali tam iba oni traja s Deatonom, Isaac natlačil svoje mokré oblečenie do tašky a pristúpil k nej s krotkým výrazom na tvári.
„Bolí to?“ opýtal sa.
Sashu jeho starosť úprimne prekvapila. „Nie,“ uistila ho, „kašli na to.“
„Naozaj mi je ľúto,“ zašomral a sklopil pohľad.
„Isaac, ani si nevedel, čo robíš. Nie je to tvoja vina,“ zdôraznila a on zdráhavo prikývol. Keď pomohli Deatonovi upratať vaňu, Isaac sa pobral do Derekovho auta, kým ona ďakovala Deatonovi za pomoc. Potom sa aj ona pobrala k východu a Derek sa šuchtal za ňou.
„Hej,“ zastavila ho, než stihol otvoriť dvere na svojom aute. Sasha by vedela vymenovať iba minimum áut, ktoré boli škaredšie ako Derekove, ale to mu nechcela povedať. Okrem toho, kritizovať chlapovo auto nikdy nemôže dopadnúť dobre. „Chcela som sa niečo opýtať ešte u teba, ale nebol na to čas.“
„Hm?“ vyzval ju s nadvihnutým obočím.
„Ako sa ti páčia moje knihy?“
Vedela, že ho obrala o slová a vychutnávala si svoj triumf. Ak však nechcel, aby vedela o tom, že ich má, nemal ich nechať na svojom nočnom stolíku.
„Videla som ich pri tvojej posteli, tak by ma zaujímalo, čo si nich myslíš,“ povedala s nevinným výrazom na tvári, ale v duchu sa samoľúbo škerila. Teraz to bola ona, kto ho prekvapil.
„Nečítal som ich.“
„To určite,“ povedala s úškrnom. Otvorila dvere na svojom aute a nastúpila dnu. Keď vycúvala z parkovacieho miesta, Derek ešte stále stál pri svojej Toyote a sledoval, ako odchádza. Zaradila sa do nočnej premávky a potichu si povzdychla. Pár mesiacov pokojného života opäť vystriedali nebezpečné kreatúry a všadeprítomná hrozba smrti. A ešte k tomu bude musieť vymyslieť, ako vysvetlí Olivii, že bola preč celé popoludnie až do večera. A že má rozrazenú peru.