Sasha bola šokovaná tým, ako rýchlo sa Olivia udomácnila v Beacon Hills. Skamarátila sa so Stilesom a Scottom, čo ju ešte stále neuveriteľne štvalo, ale nedalo sa proti tomu nič urobiť. Z vlastnej skúsenosti vedela, že tí dvaja sa jednoducho vedeli ľuďom dostať pod kožu. Sestra ju presvedčila, aby predĺžila prenájom bytu ešte aspoň na mesiac. Keďže boli prázdniny, nebol to až taký problém, ale po mesiaci strávenom so Scottom, Stilesom a Lydiou, ktorá sa začínala stávať Oliviinou najlepšou kamarátkou, to vyzeralo, že odchod do Wisconsinu jej malej sestre zlomí srdce. Iba kvôli nej ho odďaľovala a Olivia začala podnikať malé kroky a prinútila ju, aby sa tam začali nenápadne usádzať.
Najprv to bolo iba pár maličkostí do bytu. Jedného dňa sa Olivia vrátila z výjazdu s Lydiou po obchodných centrách, vliekla so sebou obrovskú tašku s oblečením a z druhej začala vyťahovať rámy na obrazy, dva kvety a jednu dekoračnú misku na kľúče. Neskôr trvala na tom, že do obývačky by sa hodil koberec, čo jej Sasha nekompromisne zamietla. Keď jej začala vadiť obrovská škvrna na stene v jej izbe, vyžobrala si, aby ju celú vylíčili. Vzala vtedy Isaaca, ktorý sa ponúkol, že jej pomôže, keď bude niečo potrebovať, za slovo. Použiť zvyšnú farbu aj v iných miestnostiach bol jeho nápad, ale aj tak mala podozrenie, že ho nahovorila jej sestra. On a Olivia si celkom padli do noty, ale možno bol k nej taký milý iba preto, že Sasha mu zachránila život. Tak či onak, len tak sa predbiehali s narážkami na možnosť, že by sa tam presťahovali natrvalo.
Potom nastalo niekoľko dní krutého emocionálneho vydierania a Olivia ju úplne dorazila rečami o tom, ako sa jej nikto nepýtal, či sa chce presťahovať do Wisconsinu a teraz ju nepočúva jej vlastná sestra a rozhoduje o jej živote bez nej, hoci už nie je malé dieťa. To bolo príliš ešte aj na Sashu, a tak, vlastne ani nevedela ako, sa pomaly začala vzdávať. Nuž, a možno, iba možno, nebola tak úplne proti sťahovaniu ani ona.
Z jedného dňa na druhý sa z ich životov stala jedna masa hektických dní. Prehlásiť Oliviu do novej školy nebol zas až taký problém, keďže Sasha bola jej poručníčka už od dvadsiatky, hoci teta so strýkom si vydupali, že aspoň do konca strednej bude bývať s nimi. Obe museli letieť späť do Madisonu, aby si zbalili zvyšné veci a to, čo sa im nepodarilo napratať so sebou do lietadla, im pošle teta poštou. Najhoršie však bolo vysvetliť tete Carmen a strýkovi Simonovi, prečo sa vracia do Beacon Hills a prečo tam so sebou ťahá aj Oliviu. To jej dalo poriadne zabrať. Bola to takmer dvojhodinová debata, ktorú Sasha prinútila Oliviu pretrpieť s ňou. Koniec koncov bol to jej nápad.
„Hej, objednám pizzu,“ oznámila Sasha piatim tínedžerom sediacich v obývačke za haldami prázdnych, ale aj plných krabíc a náhodne porozhadzovaných kusov nábytku.
Stiles čítal návod na postavenie komody a mlčky krútil hlavou. Zrazu začal prudko krčiť papier do malej loptičky a nahnevane ju hodil naprieč miestnosťou. Dopadla k Sashiným nohám.
Nadvihla obočie. „Vidím, že to ide ako po masle,“ sarkasticky povedala. „Isaac ťa zavolal, lebo ty si vraj ten, čo dokáže riešiť problémy, ale keď nevieš postaviť ani pár kusov nábytku z Ikey, tak si o tom dovolím pochybovať.“
„Toto,“ vyhŕkol Stiles a prstom obviňujúco ukázal na balíčky so skrutkami, rôznymi matkami a ďalšie návody, „je dôvod, prečo Švédi zaostávajú vo vesmírnom programe, ak vôbec nejaký majú!“
„Tak si dajte na chvíľu pauzu. Prijímam objednávky na pizzu.“
„My dve chceme jednu obyčajnú s extra syrom,“ povedala Lydia a Olivia prikyvovala hlavou. Olivia sa tiež zapojila do stavania nábytku, pretože časť z neho išla aj do jej izby, ale Lydia sedela na Sashinej novej pohovke, nohy mala vyložené na starom konferenčnom stolíku a listovala v časopise. Sashe stále nebolo jasné, prečo tam vlastne bola.
„Ja chcem s klobáskou a slaninou,“ ozval sa Isaac.
„Aj ja!“ vyhŕkli Scott so Stilesom naraz.
Sasha sa uškrnula na Stilesa. „Ty ju dostaneš, až keď postavíš tú komodu,“ rypla si doňho.
Vyvalil na ňu oči a naprázdno otvoril ústa. „Héj, nie som tu jediný, kto ešte nič nepostavil! Scott ani nerozozná rozdiel medzi skrutkou a matkou, ale jemu nič nepovieš!“
„Ale Scott aspoň prispieva svojim svalmi, čo sa o tebe nedá povedať.“ Stiles na ňu urazene zagánil a ona sa zachichotala. V duchu si opakovala objednávku, keď vytáčala číslo do pizzérie, aby nakŕmila tú hordu hormonálnych tínedžerov.
ooOoo
Natlačila všetky prázdne krabice od pizze do vreca na odpadky a postavila ho vedľa vchodových dvier, aby ho nezabudla vyniesť do smetiaka. Postavila na stolík plechovky s kolou.
„Tak a do práce!“ zvolala. „Ešte musíte postaviť moju posteľ a ja vám garantujem, že ak do večera nebude hotová, budem spať v posteli jedného z vás.“
Stiles sa na ňu desivo zaškeril. „Mňa otec vždy učil deliť sa o veci, takže... si u nás vítaná.“
Olivia po ňom hodila jeden z papierových návodov a Lydia prevrátila oči. Scott sa veľmi nenápadne chichotal a snažila sa ukryť za plechovku s kolou.
„Len aby som ťa nezobrala za slovo. Neviem, čo by si povedal, keby som sa ti nasáčkovala do izby.“
„Myslím, že by som sa vôbec nenahneval,“ zašomral Stiles s úškrnom. „Ani by mi nevadilo, že by si mohla byť moja- Au!“ Chytil sa za rameno a vrhol na Scotta nahnevaný pohľad. „Čo je?“
Sasha na neho prižmúrila oči. „Mohla by som byť tvoja čo?“
Keď sa k nej Stiles otočil a uvidel jej výraz, sťažka prehltol. Svojimi hnedými očami začal behať po celej miestnosti. „Tuším som sa dostal na tenký ľad.“
„To teda áno, kamarát,“ zachichotal sa Scott. „Snažil som sa ťa varovať, ale už bolo neskoro.“
„Mohla by som tvoja čo?“ zopakovala Sasha hlasnejšie.
„Na tvojom mieste by som si dobre rozmyslel, čo poviem,“ radil mu Isaac.
Stiles po nich vrhal jeden zúfalý pohľad za druhým. „Nóóó, mohla by si byť moja... staršia sestra,“ vydýchol úľavou a zaškeril sa na ňu. „Alebo mladá sexy teta.“
Vankúš, ktorý poletel rovno do jeho tváre, išiel od Olivie. Nebol taký rýchly, aby sa mu uhol. „Nebuď nechutný!“ vyštekla jej sestra a Sasha prevrátila oči. S tým chlapcom nebolo niečo v poriadku.
Kým ostatní boli zamestnaní nábytkom, prekvapujúco aj vrátane Lydie, Sasha podišla k Isacovi, ktorý sedel na podlahe zohnutý nad zásuvkou, ktorú skladal, a sadla si na kraj pohovky.
„Hej, je niečo nové s Ericou a Boydom?“ opýtala sa ho stíšeným hlasom. V pozadí boli pustení Simpsonovci, na ktorých sa Stiles občas zasmial, a tak dúfala, že ju Olivia nezačula. Ona bola vlastne jediná v miestnosti, ktorá nevedela nič o nadprirodzených bytostiach, ktoré obývali Beacon Hills.
Isaac mlčky pokrútil hlavou. Keď mu zazvonil telefón, priložil si ho k uchu, chvíľu počúval, a potom z ničoho nič vstal.
„Prepáč, ale musím ísť,“ ospravedlnil sa jej cestou k chodbe. Jeho nečakaný odchod pritiahol pozornosť aj ostatných, a zrazu všetci zdvihli hlavy a zízali na jeho chrbát.
„Hm, dobre,“ hlesla trochu rozpačito. Isaacova tvár sa tým jedným telefonátom zmenila s uvoľnej na vážnu a ona jednoducho vedela, že sa niečo deje. Vrhla jeden rýchly pohľad na Scotta. Musel počul ich jednostranný rozhovor, ale s Olivou v miestnosti sa ho nemohla nič opýtať.
Isaac sa rozlúčil, ale Sasha ho nenechala odísť bez vysvetlenia. Vyskočila z pohovky a nasledovala ho k vchodovým dverám. Tam ho zastavila.
„Hej, je všetko v poriadku?“
„Hm,“ pritakal.
„Volal ti Derek, že?“ hádala.
„Chce, aby som sa vrátil do bytu.“
Zarazila sa. „Do akého bytu?“
Pokrčil plecami. „Už sa nemusíme skrývať pred Argentovcami a bývať na pochybných miestach. Má byt.“
„Och, dobre,“ odvetila. Potom jej niečo zišlo na um. „Vadí mu, že si tu? U mňa?“ spýtala sa. Nevedela si predstaviť ani jediný dôvod, prečo by to malo Derekovi prekážať, ale niečo také sa na neho jednoducho podobalo. Rozhodne by ju to neprekvapilo.
Isaac ale vyzeral prekvapene. „Čo? Nie, jasné, že nie! Volal mi preto, že ideme hľadať aj s Petrom Ericu a Boyda.“
„Vy ich stále hľadáte?“ hlesla prekvapene. „Už sú to skoro štyri mesiace.“
„Áno, a čo?!“ prudko zavrčal.
„Nie, počkaj, tak som to nemyslela,“ rýchlo povedala. Vedela si predstaviť, ako to muselo vyznieť. „Len som.... ja neviem. Ale tak som to nemyslela. Peter, to je ten Derekov strýko, však? Ten, čo ho zabil, a potom ho Lydia oživila?“
Isaac ju zasvätil do veľa tajomstiev, o ktorých dovtedy nevedela, vrátane faktu, že Lydia bola...niečo. Rozhodne niečo nadprirodzené, ale nikto presne nevedel čo, a čo vlastne dokáže.
„Hej, ten.“
„Dáš mi vedieť, ak sa dozvieš niečo nové?“
Mlčky prikývol. „Prepáč, že nemôžem zostať a viac pomôcť,“ ospravedlnil sa. Vyzeral v tej chvíli tak neskutočne milo, až sa musela usmiať.
„Pomohol si viac, než som čakala. Choď, nech na teba nemusia čakať. Obaja vieme, že Derek je poriadne nevrlý ešte aj vtedy, keď má dobrú náladu, tak radšej nemeškaj.“
Isaac sa na ňu zaškeril, vyšiel von a zatvoril za sebou dvere. Keď sa vrátila do obývačky, Scott na ňu cez miestnosť uprene zízal. Stavila by sa, že načúval. Premýšľala nad tým, prečo tiež nepomáhal Derekovi nájsť svojich bývalých dvoch spolužiakov. Vedel vôbec o tom, že ho stále hľadajú? S povzdychom si prisadla ku skupinke a zadívala sa na chaos okolo seba. Ešte to potrvá, kým to všetko postavia a jej byt bude plne obývateľný.
ooOoo
Prvý školský deň.
Ráno strávila Olivia v kúpeľni aspoň hodinu, ale Sasha to chápala. Prvé dni v novom prostredí boli vždy tie najhoršie a každý chce urobiť dobrý prvý dojem. Pochlipkávala z horúcej kávy a sledovala, ako sa jej sestra napcháva ríbezľovým mufinom, v druhej ruke má telefón a niekomu horúčkovito vypisuje. Dúfala, že to nebol ani Scott, ani Stiles. Stilesovej hyperaktivity mala v poslednej dobe už plné zuby a aj napriek tomu, že Scott sa vlastne zdal ako veľmi milý chlapec, bol zároveň aj vlkolak. To, že bol vlkolak, prevážilo fakt, že vyzeral ako modelový príklad dobrého chlapca, ktorý by jej ako priateľ jej sestry vôbec nevadil. Olivia sa vedela zabuchnúť aj do oveľa horších chuligánov.
„Lydia píše, že včera prišla tá jej kamarátka, ktorú som ti spomínala.“
„Allison?“
Stiles sa raz zmienil, že Chris aj so svojou dcérou odišli do Francúzska a nikto nevedel, či sa vôbec vrátia. Ona sama o tom naozaj pochybovala. Prečo by sa chceli vrátiť na miesto, kde prišli o väčšinu svojej rodiny?
„Hm,“ pritakala s očami prilepenými na displeji. „Och, bože!“ vyhŕkla z ničoho nič. „Včera mali nehodu a Lydiino auto je v oprave. Rovno do predného skla im skočil jeleň a celý predok má roztrieskaný.“
Sashina ruka s hrnčekom sa zastavila na polceste k ústam. Vyvalila oči na sestru. „Čo? Je v poriadku?“
„Vraj jej nič nie je.“
„Mám ťa teda odviezť do školy, keď Lydia nemôže?“
Olivia potriasla hlavou. „Nie. Napísala mi, že ju odvezie Allison a zastavia sa aj po mňa.“
„To je od nich milé,“ zašomrala Sasha.
Olivia zoskočila zo stoličky a vbehla do svojej izby. Keď sa o desať minút vrátila, už na sebe nemala pyžamo. Schmatla tašku z pohovky a za neodbytného pípania telefónu bežala ku dverám. „Už sú tu. Musím ísť. Čau!“
Ani ju nestihla odzdraviť. Keď osamela, siahla po poslednom ríbezľovom koláčiku a sadla si s ním k počítaču. Ešte si nestihla prečítať ani všetky nové e-maily a už jej pípla sms-ka od Olivie.
Tomu neuveríš! Zistila som, že Allison žije v tom istom dome ako my! Bomba!
Chvíľu nechápavo pozerala na správu. Chris predal ich rodinný dom? A bývajú v tom istom ako ona? To bola naozaj zvláštna náhoda. Odpísala jej krátku neurčitú odpoveď a išla na Netflixe hľadať nejaké seriály. Stihla si pozrieť štyri časti nového sci-fi seriálu, než sa rozhodla, že bolo načase, aby prestala zaháľať a vybrala sa do mesta. Potrebovala vrátiť knihy do knižnice, požičať si ďalšie, zašla do potravín a drogérie a pokúsila sa nájsť jedálenský stôl, ktorý by sa jej páčil a zároveň by sa hodil do bytu.
V obchodoch s nábytkom sa jej nič nepáčilo, a tak sklamane kráčala po parkovisku k svojmu autu, keď jej začal zvoniť telefón. Vytiahla ho z kabelky a zamračila sa na neznáme číslo. Keď sa jej žena na druhej strane linky predstavila ako Scottova mama, Sasha zastala a srdce sa jej rozbúšilo.
„Stalo sa niečo?“ prestrašene sa pýtala. Vedela, že je sestrička v nemocnici, takže telefonát od nej nemohol veštiť nič dobré.
„Hm, volala som vám kvôli Isaacovi. Derek ani Scott nezdvíhali telefón, ale-“
„Je v poriadku?“ opýtala sa. „Čo sa stalo?“
„Priniesli ho sem včera po nehode na motorke, ale uzdravuje sa. Preto som volám. Uzdravuje sa príliš rýchlo a je treba ho odviezť z nemocnice, aby to nikto nezistil, ale Scott-“
Sasha ju ani nenechala dopovedať. Skočila jej do reči, štekla do telefónu, že tam hneď bude a zložila.
Keď zaparkovala na parkovisku pri nemocnici, uvidela v diaľke, ako sa rozleteli vchodové dvere a vybehli z nej tri postavy. Alebo skôr dve postavy vybehli a ťahali za sebou tretiu. Vystúpila z auta a sledovala, ako sa Derek snaží napratať Isaaca v bezvedomí do auta.
„Hej, Scott!“ zavolala naňho a pobehla k nim. „Tvoja mama mi volala kvôli Isaacovi.“
„Odíď!“ vyštekol Derek a zamračil sa na ňu.
Zamračenie mu s radosťou opätovala. „Čo? Prišla som-“
„Musíme ísť, Sasha,“ prerušil ju Scott naliehavým hlasom, naskočil do auta a zabuchol dvere.
Až teraz jej došlo, že tam niečo nesedelo. Vyzeralo to tak, že Isaaca nielen odvážali domov, ale pred niekým utekali.
Zvrtla sa a šprintovala k svojmu autu. Keď vycúvala z parkovacieho miesta, Derekov teréniak už vychádzal z parkoviska na cestu. Musela poriadne šliapnuť na plyn, aby za nimi ako tak stíhala a bola si istá, že keby ju v tej chvíli chytili poliši, prišla by o vodičák až do konca svojho života. O niekoľko desiatok minút zastavila pred Derekovým zdevastovaným domom uprostred lesa. Neobťažovala sa s klopaním, proste vletela dnu.
„Hej, kto to bol v tej nemocnici?“ počula Scotta. „Ten alfa.“
Alfa? V Beacon Hills?
„Konkurenčná svorka,“ odvetil Derek. „Je to môj problém. Viem, že chceš pomôcť, a pomohol si, za to som ti dlžný, ale teraz choď domov.“
Sasha sa priblížila k miestnosti, odkiaľ počula ich hlasy a zostala stáť v otvorených dverách. „V Beacon Hills je ďalšia svorka?“ vyhŕkla.
Samozrejme, ani jeden z nich nebol prekvapený jej prítomnosťou.
Derek po nej vrhol nahnevaný pohľad. „Čo tu robíš?“
Prevrátila oči. „Čo asi?!“ odvrkla. „Scottova mama mi volala kvôli Isaacovi, tak som okamžite vyrazila do nemocnice. A čo iné si čakal po tej scéne pred nemocnicou? Že pôjdem domov?“ nahnevane sa pýtala. Buď si myslel, že je totálne bezcitná, alebo mu tak hrozne liezla na nervy, že ju nezniesol mať vo svojej blízkosti.
Derek jej neodpovedal, iba stisol pery a zazrel na ňu. Ona sa na neho na oplátku zamračila, ale potom jej pohľad dopadol na Isaaca natiahnutého na jedálenskom stole.
Jej hlas zmäkol. „Hej, bude v poriadku? Scottova mama povedala, že sa uzdravuje, ale nevyzerá tak.“
„Poranil ho alfa.“
Zamračila sa. Vedela, že rany, ktoré spôsobil alfa, sa nehojili tak rýchlo ako ostatné. „Nehojí sa? Ale Scottova mama-“
„Melissa,“ prerušil ju Scott.
„Och, vďaka. Melissa povedala, že preto ho potrebuje dostať z nemocnice. Lebo sa začínal uzdravovať.“
Sledovala, ako Derek položil na stôl nejaké byliny a začal ich trhať. „Na povrchu sa zahojil, ale vo vnútri nie.“
„Vieš mu pomôcť?“
„A čo asi tak robím?“
Vrhla po ňom namosúrený pohľad. Čo mu, dopekla, urobila? Musel k nej byť za každých okolností nepríjemný? „Je ten tón naozaj nutný?“
„Hej, nerád vás ruším, ale keď už som tu,“ povedal Scott skôr, než jej mohol Derek odpovedať a zadíval sa naňho, „tú láskavosť by si mi mohol vrátiť aj teraz.“
ooOoo
Sasha nemala potuchy, o akej láskavosti to hovoril, ale keď to zistila, priala si, aby radšej o ničom nevedela.
„To si robíš srandu!“ S otvorenými ústami civela na horák v Derekovej ruke a Scotta, ktorý sedel v kresle, pripravený nechať sa potetovať na vlkolačí spôsob.
„Scott, zbláznil si sa?“
Tínedžer pokrútil hlavou. „Už som sa rozhodol a toto je jediný spôsob.“
„Lenže toto nie ihla s farbou, ale horák!“ vyhŕkla. Bola naozaj jediná v tej miestnosti so zdravým rozumom? No, možno ešte Stiles, ktorý prišiel zo školy rovno k Derekovi a ktorý teraz stál po Scottovom boku. Vyzeral, že každú chvíľu omdlie. „Derek!“
„Je to jeho rozhodnutie.“ Staršieho vlkolaka jej pohoršenie zjavne nijako nevzrušovalo.
„Áno, lenže je to iba hlúpy impulzívny tínedžer, ktorým zmietajú hormóny.“
„Hej! To, že mám len šestnásť, ešte neznamená, že neviem, čo chcem.“
„Ja nepochybujem o tom, čo chceš, ale o tom, či to neskôr neoľutuješ. A tiež mám pochybnosti o tom, ako sa k tomu dopracuješ,“ odvetila so zrakom stále upreným na horák. Zodvihla pohľad o niečo vyššie a zistila, že Derek sa na ňu díva. Zamračila sa naňho. „Ty by si mal byť ten rozumný a vyhovoriť mu to.“
„Ja som sa dal tiež v takom veku potetovať.“
„Och, skvelé,“ zašomrala. „To si teda pomohol!“
„Tak chceš teda tie dva pásy, že?“ opýtal sa ho Derek a zjavne sa rozhodol viac si ju nevšímať. Scott prikývol.
Sasha si porazenecky povzdychla. Vedela, že tento boj prehrala. „Prečo dva pásy? Neveríš snáď Derekovým umeleckým schopnostiam?“ Nedalo jej to, musela si doňho rypnúť. Ignorovala jeho varovný pohľad a nespustila oči zo Scotta.
„Nie, ja... je to len niečo, čo som nakreslil,“ odvetil a pokrčil plecami.
„Prečo je to pre teba také dôležité?“ opýtal sa Derek.
„Vieš, čo znamená slovo tetovanie?“
Stiles sa takmer pretrhol, aby odpovedal ako prvý. „Označkovať niečo!“ vyhŕkol s úškrnom na tvári a mrkol naňho. Mrkol na Dereka! Keby sa práve ten vlkolak nechystal použiť horák na inú poloľudskú bytosť, určite by sa na tom zasmiala.
„V tahitčine áno, ale v samojčine to znamená otvorená rana. Plánoval som si dať tetovanie na osemnáste narodeniny. Vždy som ho chcel, ale rozhodol som sa dať si to teraz. Ako odmenu.“
„Za čo?“
„Za to, že som nezavolal ani nenapísal Allison celé leto, aj keď som chcel. Aj keď to bolo niekedy ťažké. Snažil som sa jej dať priestor, tak ako chcela.“ Povzdychol si. „Po štyroch mesiacoch to bolí rovnako. Stále je to ako...“
„Otvorená rana,“ pošepky dokončila zaňho Sasha. Scott prikývol a sklonil hlavu. Veľmi dobre vedela, o čom hovoril. Strata takmer celej jej rodiny tiež spôsobila ranu, ktorá sa nikdy nezahojí. Otočila hlavu, cítiac na sebe niečí pohľad, a stretla sa s Derekovými olivovo zelenými očami. Rýchlo sa zvrtla a zhlboka sa nadýchla. „Ak to teda naozaj chceš...“
„Len dúfam, že vieš, čo robíš,“ povedala Derekovi a ten mlčky prikývol.
„Prichystaj sa na to, že tá bolesť bude horšia než čokoľvek, čo si doteraz zažil,“ varoval ho.
„Och, no tak to je skvelé,“ zaskučal Stiles a Sasha nakrivila pery.
„Toto je asi signál, že už mám odísť, pretože na toto sa pozerať nemienim.“ Obišla Dereka a vybrala sa do vedľajšej miestnosti, kde stále ležal na stole Isaac. Počula za sebou nejaký šuchot a Stilesove sťažnosti.
„Héj! Prečo ona môže ísť a ja nie?“
„Lebo ona je žena a ty si... chlapec. Budeš ho držať.“
Keby necítila takú silnú averziu voči pohľadu na škvariacu sa kožu, určite by proti Derekovmu vysvetleniu protestovala, ale keďže bol v tomto na jej strane, bola radšej ticho.
Keď Derek zapol horák a priblížil sa k Scottovej pokožke, jeho bolestivé vrčanie rozvibrovalo celý dom vrátane Sashinho vnútra. Keď miestnosť stíchla, uľavilo sa jej. Nakukla dnu a uvidela Scotta vyvaleného v kresle. Vyzeralo to, že je v bezvedomí.
„Bude v poriadku?“ opýtala sa.
„Samozrejme, že bude v poriadku.“
Sasha vrhla jeden rýchly pohľad na Stilesa. Jeho ešte stále takmer detská tvár bola bledá ako stena a pohľad mal vyvalený. Vyzeral, že bude každú chvíľu vracať. Vošla dnu. „Nemôžem uveriť, že si to urobil,“ zašomrala s pohľadom upretým na nehybné telo.
„Bola to láskavosť. Chcel to,“ obhajoval sa Derek, ale Sasha rýchlo pokrútila hlavou.
„Áno, ja viem, ale... aj tak tomu nemôžem uveriť.“
Nemohla uveriť tomu, že sa mu to nehnusilo. Že bol taký chladný, keď niekomu spôsoboval takú bolesť, hoci ho o to Scott požiadal. Sledovala, ako po Scottovom orosenom čele kĺže jedna osamelá kvapka potu a cítila, ako sa na ňu sústredili Derekove zelené oči.
„Keby som nevedel, čo robím, tak to nespravím.“
„Tak v to dúfam.“
Scott sa s trhnutím prebral a keď sa trochu spamätal, prezrel si svoje nové tetovanie. Vyzeral byť potešený výsledkom Derekovho vyčíňania na jeho bicepse. Vôbec tomu hlúpemu malému masochistickému vlkolakovi nerozumela. Celý šťastný si obliekol sveter a aj so Stilesom za pätami sa pobral na odchod. Sasha ich nasledovala, ale obaja chlapci zastali pri otvorených dverách. Scott na ne chvíľu prekvapene pozeral.
„Hej, nafarbil si dvere,“ zvolal a bruškami prstov sa dotkol červenej farby. „Prečo si nafarbil dvere, keď tu nebývaš? A prečo iba jednu stranu?“
„Scott... choď domov.“
Derekova vyhýbavá odpoveď sa Sashe nezdala a zrejme ani Scottovi, pretože z ničoho nič vytasil svoje ostré pazúry a do pár sekúnd zoškriabal celú Derekovu prácu. Pod červenou farbou sa na vchodových dverách vynímal znak namaľovaný načierno. Otočil sa k Derekovi.
„Tie vtáky v škole a včera nehoda s jeleňom... je to ako v tú noc, keď ma pohrýzol alfa. Koľko ich tu je?“
O akých vtákoch v škole to hovoril? Sasha ešte nestihla spracovať ani túto informáciu, keď hodil Derek do pléna ďalšiu bombu.
Sklonil hlavu, hlboko si povzdychol a vyslovil vetu, pri ktorej jej padla sánka až na podlahu: „Celá svorka. Alfa svorka.“
„Čo?“ šokovane vyhŕkla Sasha. „Alfa svorka? To nie je možné.“
„Počkaj, to sú akože všetci alfovia? Ako to vôbec funguje?“ chcel vedieť Stiles.
„Vraj majú vodcu. Volá sa Deucalion,“ odvetil Derek a znova si povzdychol. Išlo to z neho ťažko a bolo jasné, že sa zdráha odpovedať im. „Vieme, že majú Boyda a Ericu. Peter, ja a Isaac sme ich hľadali posledné štyri mesiace.“
„A ak ich nájdeš, čo budeš robiť s alfa svorkou?“ opýtal sa Scott.
„Budem sa snažiť zohnať nejakú pomoc.“
Nemohla tomu uveriť. Nemohla uveriť, že po kanime, o ktorej si mysleli, že ju nezvládnu poraziť, sa ocitli v ešte väčšej sračke. A ako keby toho nebolo málo, bola to sračka, ktorá nad nimi visela už štyri mesiace a o ktorej sa im Derek rozhodol nepovedať. Naozaj si myslel, že to bol iba jeho problém? Že ak je v meste konkurenčná svorka, a ešte k tomu svorka alfov, tak sa to nijako nedotkne Scotta? A tým pádom aj Stilesa a pravdepodobne Allison? A on napriek tomu mlčal.
Keď Stiles so Scottom vyšli z domu, Stiles sa pobral k svojmu rozheganému džípu a Scott zamieril k bielo-zelenej motorke. Počula, že si na ňu vraj šetril celé leto. Stála v otvorených dverách a pozerala sa, ako odchádzajú.
„Ty nejdeš?“ začula za sebou. Kyslo sa usmiala do diaľky. Naozaj musel byť taký ohromne milý? Takmer sa to nedalo zniesť.
Zvrtla sa a založila si ruky na hrudi. Bola to neomylne bojová póza. Chcela, aby mu bolo jasné, že sa práve nechystá na príjemný rozhovor. Nadvihla obočie. „Vyhadzuješ ma?“
„Nie, ale bola si na odchode.“
„To bolo predtým, než som sa dozvedela o alfa svorke. Prečo si nič nepovedal?“ neveriacky sa opýtala. „Vieš o tom už štyri mesiace a mlčal si! Možno, keby si bol otvoril ústa, nevystavila by som svoju sestru takej hrozbe a nikdy by som sa sem nepresťahovala.“
„Nie je to tvoja vec,“ bolo jeho vysvetlenie.
Neveriacky na neho vyvalila oči. „Ak to nejakým spôsobom ohrozuje moju sestru, ktorá tu žije, tak to je aj moja vec!“ nahnevane odsekla. To, čo ju štvalo asi najviac, bolo, aký bol v porovnaní s ňou pokojný. Ako keby sa nič nedialo.
„To som tým nemyslel,“ potichu odvetil.
„Tak čo si tým myslel?“
„Odišla si od lovcov a s týmto životom si skončila. Nechcel som ťa do toho znova zatiahnuť a ohroziť ťa. Nie, ak to nie je absolútne nevyhnutné.“
Zrazu jej akosi nebolo jasné, či sa mala cítiť dotknutá tým, že rozhodol za ňu alebo vďačná, že sa ju v podstate snažil chrániť.
Zhlboka sa nadýchla. „Ty o tom nerozhoduješ,“ odvetila o poznanie miernejšie. „Čo chcú? Ak sem prišli, tak predpokladám, že je to za nejakým účelom. Prečo chytili Ericu a Boyda?“
„Neviem.“
Sasha si povzdychla. Mala chuť sa ho opýtať, či vedel vôbec niečo, ale zdalo sa jej to príliš agresívne. Pozrela sa cez Derekovo plece na Isaaca ležiaceho na stole. „Povedal si mu, aby mi nič nehovoril?“ Keď jej neodpovedal, neveriacky pokrútila hlavou. „Bude naozaj v poriadku? Je mimo už dosť dlho.“
„Vylieči sa.“
„Vieš, čo sa mu stalo? Melissa spomenula nehodu na motorke, ale Isaac nemá motorku.“
Pokrútil hlavou, ale mal bod k dobru za to, že sa tváril, že ho to naozaj trápilo.
„Mal si povedať, že zmizol. Je to Isaac!“
„Odkedy sa tak veľmi staráš o vlkolakov? Nebolo to tak dávno, čo si na mňa poľovala, aby si ma zabila.“
Vrhla po ňom pobúrený pohľad. „To bola úplne iná situácia a ty to dobre vieš!“ vyštekla. „Isaac je vlkolak, ale je to tiež iba chlapec. A kamaráti sa s mojou sestrou, prekristovérany! Naozaj si myslíš, že mi je ľahostajný?“
Derekova odpoveď bolo pokrčenie pliec.
„Čo budeš robiť s alfami? Nie že by som ťa podceňovala, ale jeden alfa proti celej svorkealfov? To neznie v tvoj prospech.“
„Najprv musím nájsť Boyda a Ericu. A potom uvidím.“
Než mu mohla na to niečo Sasha odvetiť, Isaac sa zrazu pomrvil a nadvihol sa na lakťoch. Vyvalil na nich svoje modré oči, hoci stále vyzeral oťapene. Svetlé kučeravé vlasy mu stáli na všetky strany.
„Kde je? Kde je to dievča?“
Derek si so Sashou vymenili nechápavé pohľady.
„Aké dievča?“ opýtal sa Derek.
„To, ktoré ma zachránilo.“
ooOoo
„Kde si bola?“ zaútočila na ňu Olivia, akonáhle otvorila dvere do bytu. Sedela na pohovke v tureckom sede, na stehnách mala položený laptop a v pozadí boli pustení jej obľúbení Simpsonovci.
„Hm?“
„Kde si bola? Som doma už vyše hodinu a ani si mi nenechala odkaz, že niekam pôjdeš.“
Och. „Ehm, bola som vonku. V obchode.“ Ani jej nenapadlo napísať Olivii, kde je, aby si nerobila starosti. Asi bývala sama príliš dlho.
Sestra sa obzrela cez plece. „Kde máš tašky?“
„Bola som pozrieť nábytok, ale nemali nič, čo by som chcela. Hovorila som ti, že chcem jedálenský stôl,“ pohotovo odvetila, ale vlastne to nebola lož. Naozaj bola v nábytkárstve, len tam nebola celú tú dobu, čo bola preč. „Aký bol prvý deň v škole?“ opýtala sa, aby zmenila tému.
„Fajn. Keď už som tam poznala Lydiu, Scotta a Stilesa, tak to vôbec nebolo také zlé. Predstavili ma ostatným deckám. A Allison vyzerá super. Bývajú o dve poschodia vyššie.“
„Hm,“ zašomrala Sasha, vošla do kuchyne a dala variť vodu na čaj. Vytiahla zo skrinky dva potlčené hrnčeky, čo jej pripomenulo, že musí kúpiť aj taniere, poháre a šálky, a do oboch dala vrecká s čajom.
„Hej, dnes v škole sa stalo niečo fakt divné.“
„Čo?“
„Na hodine angličtiny sa z ničoho nič na oblohe objavil obrovský kŕdeľ vrán a... nikdy som nič podobné nevidela ani som o ničom takom nepočula, ale zrazu jeden narazil do okna učebne. A keď hovorím narazil, tak myslím takou silou, že bol na mieste mŕtvy. Ale potom to urobil ďalší a ďalší, až prerazili okná a vleteli dnu. Boli ich desiatky. Niektorí boli dokonca zranení, lebo ich poškriabali a doďobali. Riaditeľ zavolal políciu.“
Sasha vyletela v kuchyne. „Čo?! Si v poriadku?“ pýtala a pozorne si ju prezerala.
Olivia prikývla. „Ukryla som sa so Stilesom a Lydiou pod lavicu. Scott mal šťastie, že tam nebol. Iba chvíľu predtým ho zavolali z učebne a už sa nevrátil.“
„Zistili, čo sa stalo? Prečo to urobili?“
„Pochybujem. To by sa asi museli opýtať nejakého zoológa alebo veterinára, nie? Bolo to také zvláštne. Ako keby spáchali rituálnu samovraždu.“
„Nehovorila si, že včera skočil jeleň rovno do predného skla Lydiinho auta?“ spomenula si. Olivia prikývla. „Čo sa všetky zvieratá zbláznili?“ šomrala si popod nos a vrátila sa do kuchyne, aby zaliala čaj. Jednu šálku priniesla Olivii, ktorá si prezerala na facebooku profily nových spolužiakov, a sadla si vedľa nej.
„Takže okrem toho hitchcockovského zážitku to bolo v pohode? Ešte neľutuješ, že si ma prinútila presťahovať sa?“
„Robíš si srandu?“ vyhŕkla Olivia s očami stále prilepenými k obrazovke. „Je to tu oveľa lepšie ako v Madisone. A vieš, čo sa mi páči úplne najviac?“
„Čo?“
„Že tu nie je taká veľká premávka a toľko veľa ľudí.“
Sasha sa uškrnul a štuchla ju lakťom do boku. „Kto by bol povedal, že v hĺbke duše si vlastne vidiečanka.“
„Och, sklapni!“
Staršia zo sestier sa na ňu zaškerila, ale jej úsmev po chvíli pomaly zvädol. Po tom, čo sa dozvedela od Dereka a Isaaca o svorke alfov, nebola až taká nadšená z toho, že tu býva aj so svojou šestnásťročnou sestrou. Mohla sa vyhýbať vlkolakom akokoľvek chcela, ale to by jej ešte nezaručilo bezpečie. Paige bola dostatočne jasný dôkaz toho, že aj keď nemáte so svetom nadprirodzena absolútne nič spoločné, ešte to neznamená, že sa jedného dňa nemôžete omylom ocitnúť rovno v strede toho sveta. A potom sa z vás stane poľutovaniahodná vedľajšia škoda.
„Mimochodom, tá Allison vyzerá byť fakt milá. Ale nemá takmer vôbec vyplnený profil a minimum fotiek,“ sťažovala sa Olivia a zúrivo klikala trackpadom. „Nie je to divné?“
Sasha pokrčila plecami. „Ani ja nemám vyplnený profil a iba jednu fotku.“
„Ale ty nie si tínedžerka, pre ktorú je také niečo prirodzené,“ odvetila Olivia a prevrátila oči.
„Chceš tým povedať, že som stará?“ varovne sa opýtala, ale kútiky úst mala obrátené dohora.
Jej sestra pre svoje vlastné dobro radšej neodpovedala, iba sa tak napoly uškrnula. „Mám ale zlú správu,“ povedala.
„A to je?“
„Od Lydii som sa dozvedela, že Allison chodila so Scottom. Teraz sú rozídení, ale vyzerá to tak, že Scott ju stále chce.“
Sasha nadvihla obočie. „A?“
„Hm, no...“
Došlo jej to síce oneskorene, ale predsa len jej to došlo. Zvrtla sa k sestre celým telom a pevnejšie zovrela v ruke šálku. „Nehovor mi, že sa tvoj radar zameral na Scotta.“
„Nechápem, prečo ťa to vôbec prekvapuje. Je milý, slušný, vie byť celkom zábavný a... tie svaly! Máš oči, nie? Nemôže ťa to tak prekvapiť.“
Takže jej sestra ide po vlkolakovi. No skvelé.