Prežiť - 19. kapitola

Bethina hlava jej spočívala na stehnách a z diery v hlave jej vytekala krv, ktorá sa Becce vsakovala do nohavíc. Jej vlasy už neboli svetlé, ale sýtočervené. Becca civela na tú farbu a nechápala to. Nerozumela, čo sa dialo. Beth predsa nemohla byť mŕtva. Tak sa to nemalo skončiť. Mali ich obe zachrániť a ony by boli konečne so svojou skupinou.

Strhla sa, keď počula ďalší výstrel. Uchopila Bethinu hlavu a nahla sa nad ňu, ako keby sa ju snažila uchrániť pred prestrelkou, ku ktorej napokon ani nedošlo. Cítila na líci vlhko, keď pritisla svoju hlavu k jej. Nedýchala, ani sa nepohla. Počula niekoho rozprávať, slová sa jej zlievali v hlave do jednej veľkej masy nezrozumiteľnej hatlaniny. Niekto ju chytil za plece a ona takmer vyskočila z kože. Zdvihla hlavu a snažila sa cez uslzené oči rozoznať postavu pred sebou. Bol to Rick. Schmatol ju za rameno a začal ju ťahať hore.

„Musíme ísť,“ povedal jej. Hlas mal prázdny, ale možno iba jej sa zdalo, že bol úplne bez života.

Zacítila, ako jej zmizla váha Bethinho tela zo stehien. Zmätene sa obzrela a prvé, na čo jej dopadol pohľad, bola Darylova tvár. V hrdle sa jej zasekol vzlyk. Ak bolo niečo, na čo nikdy nezabudne, bola si istá, že to bude jeho tvár práve v tejto chvíli. Jeho výraz nikdy nevyjadroval príliš veľa emócií, ak vôbec nejaké. Vždy vyzeral, ako keby sa ho nikdy nič nemohlo dotknúť, takže keď uvidela, ako mu po lícach tečú dva potôčiky sĺz, keď videla jeho ubolený výraz, bolo to, ako keby jej niekto vrazil päsťou rovno do brucha. Pery sa mu chveli od náporu emócií. Musela sa odvrátiť. Nezniesla sa dívať do tých dvoch modrých studníc a vidieť v nich toľko bolesti.

Rick jej pomohol postaviť sa na nohy. Až vtedy zbadala na zemi pred sebou ležať Dawn s prestrelenou hlavou. Niečo jej hovorilo, že to urobil Daryl, hoci to nevidela na vlastné oči. Rick ju viedol chodbami nemocnice k východu. Vedela, že Daryl je hneď za ňou aj s Beth v náručí a vzlykala celou cestou von. Keď sa zrazu pred vchodom do nemocnice zjavil zvyšok ich skupiny a rovno pred nimi sa vynorila Maggie, Becce sa naskytol pohľad, ktoré jej trhal srdce. Najskôr sa na brunetkinej tvári usídlil úsmev, ale keď uvidela Daryla, ako nesie jej mŕtvu sestru, jej črty sa vykrivili bolesťou a ona pred nimi padla na kolená. Daryl jej položil sestru k nohám a ani Glenn nedokázal utíšiť hlasné, srdcervúce vzlyky, ktoré sa všetkým zarývali do duše.

Beth bola mŕtva a oni neboli. Becca nebola. Život mal ísť aj napriek tomu ďalej a ona si bola istá, že pôjde, ale nerozumela tomu, ako môže byť smrť človeka taká bezvýznamná. Beth bola ten posledný človek, ktorý si zaslúžil zomrieť a nezdalo sa fér, že sa život nezastavil aspoň na päť minút, aby si ju uctil a trúchlil spolu s nimi.

Becca sa zložila na zem neďaleko Bethinho tela, neschopná dlhšie sa udržať na nohách. Ignorovala bolesť, ktorá jej v dôsledku pádu vystrelila do tela, iba plakala a cítila, ako sa jej pri pohľade na Maggie začína zmocňovať aj niečo iné okrem smútku – vina.

Nepamätala si, po akom dlhom čase sa pobrali preč a ani to, kto ju prinútil postaviť sa a kráčať. Dokonca ani nevedela, ako sa dostali z mesta alebo kam išli. Nemohla sa na to sústrediť. Jedna jej časť bola stále v šoku a tá druhá si prehrávala tú scénu znova a znova. Nezostalo v nej dostatok priestoru na to, aby si všímala, čo sa okolo nej deje.

Keď vyšli z betónovej džungle a dostali sa na lúku na okraji lesa, začali kopať hrob. Maggie sedela na suchej tráve a plakala. Becca urobila to isté. Prešla neďaleko ku stromu, oprela sa oň a pomaly sa zviezla na zem. Už nevzlykala, ale nechala horúce slzy, nech jej pomaly stekajú po tvári. Prázdnym pohľadom civela do diaľky a snažila sa nepozerať na Ricka a Daryla, ako hĺbia jamu. Pravidelný monotónny zvuk, ktoré vydávali rýle narážajúce na zem, sa však nedali zablokovať a tie ju udržiavali v prítomnosti. Oprela si ruky o kolená a zvesila hlavu. Cítila sa ako vtedy, keď zomrela Jo. Bolo to také nečakané, že tomu sotva mohla uveriť presne ako vtedy.

Začula, ako sa k nej približujú niečie kroky. Niekto si vedľa nej sadol, ale nezdvihla hlavu, aby zistila, kto to je.

„Je mi to ľúto,“ počula Taru. „Nepoznala som ju, ale je mi ľúto, že ste ju stratili.“

Becca neodpovedala. Nemala na to čo povedať. Sedeli tam niekoľko minút... pravdepodobne niekoľko desiatok minút, keď sa Tara postavila a načiahla k nej ruku.

„Poď, musíme ísť.“

Zodvihla hlavu, najprv sa pozrela na jej podávanú ruku, a potom uprela zrak za ňu. Jama bola vykopaná a oni sa chystali pochovať Beth. Dovolila Tare, aby jej pomohla vstať a spolu kráčali cez lúku k zatiaľ prázdnemu hrobu. Otec Gabriel sa začal nahlas modliť, ale Becca ho sotva počúvala. Rick s Darylom a Glennom opatrne položili útle telo do hrobu a začali ho zakopávať. Cez záplavu hustých hnedých vlasov, ktoré jej sčasti zakrývali tvár, sa pozrela na Carla. Mal sklonenú hlavu a ona mu nevidela do tváre, ale vedela, že plače, podľa toho, ako sa nepatrne chvel. Rick stál s Judith v náručí vedľa neho a jednu ruku mal prehodenú cez chlapcove chudé plecia. Carol pri nich ticho plakala. Jej bledomodré oči boli naplnené slzami a zrazu vyzerala ako tá Carol, ktorú si Becca pamätala z väznice. Bezmocná a bezbranná.

Nebol to však Carolin a Carlov tlmený plač, ktorý napĺňal priestranstvo okolo nich. Boli to Maggine hlasné vzlyky do Glennovej hrude. Keď otec Gabriel skončil a oni zaplnili hrob zemou, všetci sa vzdialili a nechali tam Maggie s Glennom samých.

Becca podišla k stromu, pri ktorom sedela pred pohrebom a uložila sa na zem. Z diaľky pozorovala, ako Abraham založil oheň a z dodávky vybral tašku so zásobami jedla z kostola. Ani nevedela, prečo sa vlastne nevrátili späť, ale predpokladala, že ako všetko v poslednej dobe, aj situácia v kostole sa zvrtla a všetko šlo do riti. Možno je už zamorený tulákmi. Nie že by ju to priveľmi zaujímalo.

Pomaly sa začalo stmievať, keď sa konečne z lesa vynoril Daryl. Videla ho stratiť sa v húštine krátko po Bethinom pohrebe a neukázal sa celé hodiny. Vrátil sa s prázdnymi rukami a pochmúrnym výrazom na tvári. Prešiel všetkých, ktorí sedeli pri ohni, pohľadom, až jeho oči zaleteli do diaľky rovno k nej. Becca okamžite sklonila hlavu a trasľavo sa nadýchla. Keď nabrala odvahu znova vzhliadnuť, sedel s ostatnými pri ohni a mlčky zízal do ohniska. Odľahlo jej, že si ju nevšímal, no zároveň ju to zabolelo viac, než čakala. Nečudovala sa však, že s ňou nechcel mať nič spoločné. Ona sama by sa na seba ani nepozrela po tom, čo sa stalo... po Bethinej smrti. Vyhýbal sa jej, ona sa vyhýbala jemu a celkom jej to vyhovovalo, pretože vôbec nebola schopná pozrieť sa mu do očí. Rovnako ako Maggie. Vedela, čo v nich uvidí, a bála sa toho. Vina, ktorú cítila, bola dostatočne silná na to, aby ju stiahla ku dnu. Nevedela, či by ju zvládla vidieť ešte aj v ich očiach.

Sledovala, ako sa Tara zrazu postavila a zamierila k nej. „Začína byť zima a musíš aj niečo zjesť,“ povedala, keď k nej podišla. „Poď si sadnúť k ohňu.“

„Je mi fajn.“

„Nie, nie je.“ Čupla si pred ňu. „Pozri, všetci sme zdrvení, ale musíme ísť ďalej.“

Becca pokrútila hlavou. „To nie preto... ja, nemôžem tam ísť.“

„Prečo?“

„Lebo nemôžem!“

Tara nevyzerala, že by jej rozumela, ale to ani nemohla. Nevedela, že Becca mohla zabrániť Bethinej smrti. Malajej zabrániť. Mala vedieť, že Beth si skryla tie nožnice. Mala vedieť, že sa niečo chystá urobiť, keď pristúpila k Dawn. Mala jej v tom zabrániť, mala niečo urobiť, ale neurobila. Iba tam stála a nechala Dawn, nech jej vystrelí mozog z hlavy.

Nemohla len tak prísť k ostatným a tváriť sa, že sa to nestalo. Nemohla sa pozrieť Maggie do očí, pretože krv jej sestry bola rovnako tak na jej rukách ako na rukách Dawn. A už vôbec sa nemohla pozrieť na Daryla. Nikdy predtým ho nevidela plakať, dokonca ani keď si mysleli, že Carol zomrela. Ibaže teraz plakal kvôli Beth a ona bola za jej smrť čiastočne zodpovedná. Ako by sa k nim vôbec mohla priblížiť?

„Nemôžeš tu sedieť celú noc,“ naliehala Tara, lenže Becca mohla a mala to v pláne. Ešte nenabrala dostatok odvahy na to, aby im čelila.

Keď Tara videla, že jej neodpovie, povzdychla si a vstala. „Neviem, čo ti behá po rozume, ale rozmysli si to, prosím ťa.“

Zvrtla sa a kráčala späť k ohnisku. Becca videla, ako podišla k Rickovi, niečo mu vravela a on sa potom otočil a jeho pohľad spočinul na nej. Prikývol a Tara si išla sadnúť vedľa Maggie.

Becca vedela, že bolo len otázkou času, kedy sa k nej Rick vyberie a nemýlila sa. Prešlo desať, možno dvadsať minút, keď vzal jednu z konzerv a zamieril k nej. Mlčky si vedľa nej sadol, otvoril konzervu a zapichol do nej plastovú lyžičku. Podal jej ju, no Becca pokrútila hlavou.

„Už je otvorená a nebudem ju brať späť,“ povedal a strčil jej ju do ruky. Nemala inú možnosť, než si ju vziať. Chvíľu zízala na neurčitý obsah, a potom si vložila jedno sústo do úst. Bolo to bravčové s hráškom a bolo oveľa lepšie, než vyzeralo.

„Ako ti je?“

Namiesto odpovede iba trhla plecami.

„Daryl mi povedal, ako ste spadli so sanitkou z mosta, a potom ťa ešte aj zrazilo auto.“

„V tej nemocnici ma dali dohromady,“ odvetila. „Ironické, nie?“

„Prečo tu sedíš sama?“

Pretože sa nemohla pozrieť Maggie a Darylovi do očí, ale to mu nemienila hovoriť.

„Keď to doješ, vrátiš sa so mnou a nie neberiem ako odpoveď. Vieš, že je nebezpečné byť tu sama. Kedykoľvek by sa mohol z lesa vynoriť tulák.“

„Pochybujem, že budem môcť zaspať,“ zašomrala a v tichosti prežúvala mäso s hráškom, „takže nemŕtvy by ma neprekvapil.“

„Tak si aspoň budeš môcť zobrať prvú šichtu,“ odvetil a chytil ju za predlaktie. Keď sa na neho pozrela, pokračoval: „Neodídem odtiaľto bez teba.“

„Si tvrdohlavý. Už ti to niekto povedal?“

Rick sa usmial, ale trvalo iba pár sekúnd, kým mu kútiky znova povädli. „Lori mi to zvykla hovoriť.“

„Mala pravdu.“

Keď dojedla, Rick od nej vzal prázdnu plechovku a odhodil ju do krovia. Vstal a vytiahol na nohy aj ju. „Všetci si želáme, aby tu bola Beth s nami, ale nie je. Viem, že stratiť ju, keď sme ju práve našli, bolí, ale musíme sa s tým zmieriť.“

„Viem,“ hlesla. Zmierila sa s tým, že už nikdy neuvidí svoju rodinu. Zmierila sa aj so smrťou svojho bodyguarda a Jo, takže si bola istá, že sa zmieri aj s Bethinou smrťou. To však nebol dôvod, prečo sa stránila zvyšku skupiny.

„Tak poď.“

Založila si ruky na hrudi a nahrbila chrbát, ako keby sa snažila objať sama seba. Sklonila hlavu a kráčala za Rickom ako jeho tieň. Lúku už takmer pohltila tma a ostatní sa pomaly začali chystať na spánok. Keď sa k nim priblížili, dala si záležať na tom, aby jej zrak ani jeden raz nepadol na Daryla alebo Maggie. Zadné dvere dodávky boli otvorené a ona si sadla na jej okraj vedľa Noaha. Keď k nej Rick znova pristúpil, v rukách mal jej mačetu, dýku a pištoľ. Chňapla po nich a keď boli všetky zbrane na svojom mieste, zodvihla hlavu a spýtavo sa na neho zadívala.

„Kde si ich vzal?“

„Michonne ich zobrala z kostola, keď odtiaľ utiekli. Myslel som si, že ich asi budeš chcieť naspäť.“

Becca prikývla a takmer sa jej podarilo vďačne sa usmiať. „Ďakujem.“ Keď ju za opaskom ťažila známa váha zbraní, hneď sa cítila oveľa bezpečnejšie.

„Pozri, ak chceš, môžeš mať prvú šichtu, ale myslím si, že by si si mala oddýchnuť. Abraham a Rosita sa už ponúkli.“

„Nie,“ pokrútila hlavou, „aj tak pochybujem, že budem môcť zaspať. Vezmem si prvú hliadku.“

Rick nevyzeral, že s tým súhlasí. Čakala jeho protesty, ale nakoniec iba prikývol a pobral sa ku Carlovi a Judith, ktorí už boli uložení pri ohni a ľahol si k nim. Riskla jeden pohľad na Daryla, ale aj ten už ležal s kušou položenou vedľa seba. Nevedela, či už spal alebo mal otvorené oči, pretože mu dobre nevidela do tváre.

Úplne zabudla, že vedľa nej sedí Noah, takže keď prehovoril, strhla sa. „Je mi ľúto to, čo sa stalo s Beth,“ povedal, jeho hlas prešiel do šepotu. „Bolo to správne dievča.“

„Bola oveľa viac,“ hlesla Becca a počochrala si oči. Od sĺz ich mala unavené a vyštípané. „Choď si ľahnúť.“

„Vyzeráš, že sa čochvíľa zložíš,“ povedal namiesto toho, aby ju poslúchol. „Si si istá, že chceš mať hliadku? Ja ešte nie som unavený.“

„Som v pohode. Ak chceš tak veľmi pomôcť, môžeš ma potom vystriedať. Zobudím ťa,“ navrhla mu a on súhlasil. Potom vstal, išiel si ľahnúť k ostatným a Becca osamela. Prázdnym pohľadom sa dívala pred seba na telá roztrúsené okolo ohniska. Prirodzene sa zamerala na Daryla. Len čo sa na neho pozrela, znova jej oči zvlhli. Od nešťastia v nemocnici sa na ňu vôbec nepozrel. Ani raz. Nemalo by to až tak veľmi bolieť, ale bolelo.

S povzdychom od neho odvrátila pohľad a zamrkala, aby zahnala slzy. Bola unavená z plaču, ale vedela, že by pravdepodobne nezaspala. Vytiahla zbraň z puzdra a išla si sadnúť o pár metrov ďalej pri strom, aby jej dodávka nezastierala výhľad na okolie. Položila si pištoľ na stehná, oprela sa o kmeň stromu a sledovala lúku a les.

Vedela, že to bude dlhá noc. Neznášala hliadky, pretože neznášala, keď bola v noci sama iba so svojimi myšlienkami. Nebolo veľa pekných vecí, na ktoré by mohla myslieť a v poslednej dobe sa jej schopnosti udržať si dobrú náladu kamsi vytratili, takže málokedy bola schopná ubrániť sa čiernym myšlienkam.

ooOoo

Musela zaspať tesne nad ránom, pretože sa zrazu strhla zo spánku a do jej vedomia prenikli hlasy jej skupiny. Rozlepila opuchnuté unavené oči a zažmúrila do slnka. Najradšej by ich bola znova zavrela, pretože sa cítila, ako keby ju prešiel parný valec a potrebovala by ešte aspoň desať hodín spánku, ale to nebolo veľmi reálne. Sadla si, prešla si rukou po tvári a oprela si lakte o pokrčené kolená.

Maggie sedela neďaleko v Glennovom náručí a zízala od prázdna, zatiaľ čo Glenn sa ju snažil prehovoriť, aby sa naraňajkovala. Becca vstala, prešla cez kemp k taškám so zásobami a vylovila odtiaľ fľašu s vodou. Poriadne sa napila a počochrala si opuchnuté oči, keď zacítila, akoby ju niekto sledoval. Odtiahla ruku a obzerala sa okolo seba, až sa jej pohľad stretol s párom modrých očí. Daryl sa však okamžite odvrátil a tváril sa nezaujato.

Becca sa zhlboka nadýchla. Z hrdla sa jej dral vzlyk, ale rýchlo sťažka prehltla, odhodila fľašu a ponáhľala sa k okraju lesa. Až keď sa stratila v húštine, dovolila si naplno sa rozplakať. Prehla sa v páse, oprela sa rukami o kolená a nedokázala zastaviť prúd sĺz, ktoré sa jej rinuli z očí. Neverila, že jej ešte zostali nejaké slzy, ale očividne sa mýlila.

Nevedela, ako dlho tam nariekala, ale ostatní si museli všimnúť, že je preč, pretože za sebou zrazu začula kroky. Rýchlo sa zvrtla v hlúpej nádeji, že by to možno mohol byť Daryl, ale nebol to on. Bol to Carl. Stál tam s klobúkom narafičeným na hlave a smutne sa na ňu díval.

„Čo tu robíš?“ spýtala sa a potiahla nosom.

Carl pokrčil chudými plecami. „Videl som ťa sem ísť a nevracala si sa,“ odvetil. „Nemusíš sa hanbiť za to, že plačeš kvôli tomu, čo sa stalo Beth.“

Becca pokrútila hlavou a pokúsila sa usmiať, ale skončilo to tak, že sa jej podarila iba hlúpa grimasa. „Nehanbím sa,“ odpovedala. „Ja len...“ Nedokončila a pokrútila hlavou. Odvrátila sa od tínedžera, ktorý ju sledoval jastrabím pohľadom. Pravda bola taká, že po jeho slovách sa skutočne hanbila. Nie však preto, že plakala, ale kvôli tomu prečo plakala. Hanbila sa za to, že jej slzy nepatrili zosnulej Beth, ale Darylovi. Plakala kvôli jeho správaniu, kvôli tomu, že priepasť medzi nimi sa stále zväčšovala. Kvôli tomu, že sa cítila tak sama. Plakala kvôli sebe a to ju zrazu napĺňalo nekonečnou hanbou a znechutením. Ako mohla byť taká sebecká, keď Beth len včera zomrela? Ako sa mohla starať iba o seba?

„Otec sa chce o niečom porozprávať. Hľadal ťa.“

Becca prikývla so sklonenou hlavou a vybrala sa do kempu. Keď prechádzala okolo neho, pocítila na ruke dotyk a zastala.

„Aj mne chýba,“ povedal potichu vyrovnaným hlasom. Hlasom oveľa pokojnejším, než by sa od chlapca jeho veku očakávalo.

Stisla mu ruku. „Ja viem.“ Najprv zaváhala, ale potom sa vymanila ruku, strhla mu klobúk z hlavy a pevne ho objala. Keď ho pustila, pobozkala ho na čelo a klobúk mu nasadila späť na hlavu.

Rick stál pri dodávke spolu s Michonne, Glennom a tým divným chlapíkom s otrasným účesom. Tým, čo vyhlasoval, že je nejaký vedec, ktorý mieri do Washingtonu, aby zachránil svet. Podľa Rosity a Abrahama to celé bola jedna veľká sračka, presne tak, ako predpokladala. To hovädo všetkých oklamalo, aby ho Abraham ochraňoval. Becca nemala vôbec chuť byť v jeho prítomnosti, ale rozhodla sa prehltnúť svoju zášť.

Keď kráčala smerom k nim, ihneď si všimla, že tam nebol Daryl, čo jej prišlo zvláštne. Ak sa o niečom rozhodovalo, Rick mal Daryla vždy po ruke, ale tento raz tam chýbal. Becca ho nevidela ani nikde v kempe. Premýšľala nad tým, či nešiel náhodou na lov. Pri tej myšlienke ju však nečakane prepadol nepríjemný pocit, ale tak trochu aj úľava.

„Noah práve hovoril o mieste, ktoré by mohlo byť bezpečne. Má tam rodinu a je to tam ohradené,“ povedal Rick. „Býva tam zhruba dvadsať ľudí. Beth tam chcela ísť s ním.“

Pri Bethinom mene Becca sklonila hlavu a uprela pohľad na svoje topánky.

„Kde je to?“ opýtal sa Glenn.

„Richmond vo Virgínii.“

Ako niekto, kto bol v Amerike iba na návštevu, nemala potuchy, kde to bolo. Glenn to však zjavne vedel. „Je to dosť ďaleko,“ povedal.

Rick prikývol. „Áno, bude to dlhá cesta, ale ak to vyjde, bude posledná, ktorú budeme musieť absolvovať.“

„Čo ak to tam nebude bezpečné?“

„Tak pôjdeme ďalej.“

„A nájdeme niečo nové,“ pridala sa Michonne. Glenn však ani po ich slovách nevyzeral povzbudenejšie.

Rick tiež videl jeho nerozhodnosť. „Nemôžeme sa len tak naslepo potulovať. Musíme mať nejaký cieľ,“ povedal.

Becca sama pre seba prikývla, mlčky s ním súhlasiac. Práve v takejto chvíli, keď jedného z nich stratili a boli všetci smutní a deprimovaní, potrebovali mať nejaký cieľ. Potrebovali mať nejaký dôvod každý deň normálne fungovať. Ona teda určite.

„Pôjdeme ja, Michonne a Noah. Tyreese tiež povedal, že by išiel. Nemusíme tam ťahať celú skupinu, ak by to náhodou nevyšlo,“ vysvetlil Rick. „Ideš s nami?“

Tá otázka bola adresovaná Glennovi, ale váhal. Keď okamžite neodpovedal, chopila sa slova Becca.

„Ja pôjdem,“ ponúkla sa, a potom sa otočila ku Glennovi. „Asi by si mal radšej zostať s Maggie. Teraz ťa potrebuje.“ Rozhodla sa, že radšej pôjde naverímboha do Richmondu, ako byť teraz v Magginej prítomnosti. Vedela, že to bolo zbabelé, ale ak sa jej mohla vyhnúť, tak určite skočí po takej príležitosti. Potom si však s hrôzou uvedomila, že bolo viac než pravdepodobné, že sa výpravy zúčastní aj Daryl. To posledné, čo potrebovala, bolo vtesnať sa do malého auta a presedieť tam s ním niekoľko hodín. Lenže Daryl tam nebol a možno s nimi ani nepôjde.

„Becca, len nedávno ťa zrazilo auto. Nemyslím si, že si v takej kondícii, aby si mohla ísť s nami,“ protestoval Rick.

„Som v poriadku.“

„Rick má pravdu,“ ozvala sa Michonne. „Nevieme, do čoho ideme. Mohlo by to byť zlé.“

„Zvládnem to,“ tvrdohlavo trvala na svojom.

„Becca-“

„Nie, Rick,“ skočila mu do reči, „naozaj to zvládnem. Idem s vami.“ Skúmavo si ju premeriaval a ona mu odvážne opätovala pohľad mračiac sa, ale potom jej zmäkli črty tváre. „Prosím.“

„Ak si si naozaj istá, že budeš v poriadku, tak dobre.“

Rick potom rozpustil ich malé stretnutie, ale keď sa chystala odísť aj Becca, zastavil ju.

„Nechcel som, aby si zostala iba kvôli tvojim zraneniam. Povedal som to aj preto, lebo si myslím, že si potrebuješ oddýchnuť. Kvôli tomu, čo sa stalo.“

Pokrútila hlavou. Asi tomu vôbec nerozumel. „To je práve dôvod, prečo chcem ísť. Nemôžem tu zostať a len sedieť. Nemôžem.“

Tento raz ju nezastavil, keď sa od neho vzdialila. Pálila ju na jazyku otázka, kam sa vytratil Daryl, ale radšej ju prehltla. Rick im nakázal, aby si vzali potrebné veci a boli prichystaní každú chvíľu vyraziť. Becca narýchlo zjedla malú konzervu s fazuľami a keďže mala zbrane už dávno pripravené, iba čakala, kým sa zavelí na odchod.

Tyreese už prešľapoval pri dodávke a rozprával sa Noahom, keď sa k nim priblížila aj Michonne. Becca sa k nim vybrala, no práve v tej chvíli uvidela neďaleko od nich vyjsť z prítmia lesa Daryla. Zastala a sledovala ho. Svoju kušu mal prehodenú cez plece, ale neniesol žiadny úlovok. Mal sklonenú hlavu a plecia zhrbené. Podišiel k Rickovi, chvíľu sa rozprávali, Daryl na chvíľu zaletel pohľadom k nej a záporne pokrútil hlavou. Rick prikývol, zvrtol sa a kráčal k dodávke. Becca od nich odvrátila pohľad a pocítila obdobný pocit sklamania, ale aj úľavy, ako keď sa zobudila. Otázka zostávala, či s nimi Daryl odmietol ísť predtým alebo až potom, čo sa dozvedel, že ide aj ona.

ooOoo

Bolo teplo a sparno. Dusili sa v dodávke piati a nevyspatá Becca sa miestami prichytila, ako jej hlavá padá nabok a pomaly zaspáva. Keď konečne zastali, dodávkou mierne trhlo a ona sa strhla. Trochu zmätene pozrela z okna a zízala na okolitý les. Vystúpili z auta a Noah ich viedol riedkym lesom k ich komunite. Keď sa k nej priblížili, narazili na ostnaté drôty, ktoré chránili jej okolie. Obozretne sa približovali k obrovskej vstupnej bráne, ale po ostreľovačoch, ktorí tam podľa Noaha mali byť, nebolo ani stopy. Z druhej strany brány bolo počuť iba ticho a Beccino srdce skleslo až kamsi do žalúdka. Nebolo to dobré znamenie a ak mala súdiť podľa výrazoch na tvárach ostatných, mysleli si to isté, čo ona. Michonne sa vyšplhala na bránu. Nemusela ani nič hovoriť, stačil jeden pohľad na jej tvár a vedeli, že vo vnútri nie sú živí ľudia.

Noah rýchlo preskočil bránu a oni ho nasledovali.

Mestečko, ktoré malo byť ich záchranou, bolo prázdne. Niektoré domy boli vypálené a všetky boli zdevastované. Po širokých uliciach sa potulovalo pár tulákov. Noah sa zrútil, klesol na asfalt a rozplakal sa. Becca od neho odvrátila pohľad. Oči sa jej naplnili slzami už iba pri pohľade na neho, ale jeho vzlyky boli to, čo ju dorazilo. Otočila sa chrbtom k ostatným a zotrela si z líc dve slzy. Kriste, veď ho ani nepoznala! Nechápala, ako sa v takom krátkom čase mohla zmeniť na také klbko nervov.

Rick s Michonne rozhodli, že keď už tam boli, spravia rýchly prieskum a vezmú veci, ktoré by sa im hodili. Tyreese sa ponúkol, že zostane so vzlykajúcim Noahom a Becca za to bola vďačná. Ona s ním rozhodne nechcela zostať.

Prechádzali uličkami s kedysi peknými poschodovými domami a prehľadávali ich. Každý z nich mal cez plece prehodené vrece na odpadky so svojim úlovkom.

„To miesto nie je vôbec zlé,“ povedala Michonne, keď sa stretli na križovatke aj s Rickom. „Sú tu veľké garážové brány. Mohli by sme ich použiť ako zátarasu, kým by sme opravili spadnutú ohradu.“

Už aj Becce napadlo, že na tomto mieste by sa mohli usadiť. Vyzeralo to tam pekne, bolo to naozaj ako malé mestečko. Rozhodne to bolo oveľa komfortnejšie ako väznica.

Rick však záporne pokrútil hlavou. „Sme priamo v lese a nemáme žiadny výhľad. Ktokoľvek by nás mohol vidieť, ale my by sme nevideli nikoho. Práve to sa tu pravdepodobne stalo.“

„Stromy by sme mohli vyrúbať a postaviť z nich ohradenie,“ nedala sa odradiť Michonne.

Podľa Beccinho názoru to bolo príliš veľa práce a zrejme by to aj tak nestačilo. Čo chcela? Vyrúbať celý les kolom dokola? Vrhla spýtavý pohľad na Ricka, ale z jeho výrazu tváre nevedela posúdiť, aký mal na to názor.

Michonne jeho mlčanie vzala ako dobrý signál. „No tak! Pôjdeme sa pozrieť?“ Vybrala sa k časti ohrady, ktorá bola zrútená, ale keď sa cez ňu dostala von, zrazu stála na poli plnom mŕtvol. Becca sa znechutene pozerala na kusy tiel roztrúsených po zemi.

„Čo sa tu, dočerta, stalo?“ zamumlala a odvrátila od toho hororového výjavu zrak. Pri bližšom skúmaní zistili, že ohrada bola úplne zničená na viac než iba jednom mieste.

„Washington,“ ozvala sa zrazu Michonne.

„Hm?“ nechápala Becca.

„Eugene o liečbe klamal, ale jeho nápad mal logiku.“

Becca na ňu vrhla neveriaci pohľad. „Ja nejdem nikam, kam by ma mala poviesť tá zmija. Je to klamár!“

„Klamal o tom, že to vylieči, ale došlo mu, že iba vo Washingtone budeme mať šancu,“ oponovala jej Michonne. „Sme blízko. Čo ak sú tam ľudia? Čo ak sa tam žije bezpečne?“

„To nemyslíš vážne!“ vyhŕkla Becca. „Pozri sa okolo seba! Nikde nie je bezpečne a nikto na nás nečaká s otvoreným náručím. Nie sú žiadne tábory ani kempy. Ani vo Washingtone, ani inde. Toto je všetko, čo máme a ak si nevytvoríme nejaké útočisko my, tak žiadne mať nebudeme,“ odvrkla možno trochu ostrejšie, než bolo nutné.

„To chceš zostať tu vonku?“ pustila sa do nej černoška. „Žijeme tu ako zvieratá. Washington je aspoň nejaká šanca, nádej. Je to lepšie, než iba prežívať, pretože to je to, čo robíme.“

„Či sa budeme pretĺkať tu alebo v hlavnom meste je úplne jedno.“

Michonne vrhla pohľad na Ricka, ktorý bol dosiaľ necharakteristicky ticho. Iba mlčal a zamyslene si ju prehliadal. „Je to sto kilákov, ale je to naša nádej. Vy nechcete mať ešte aspoň jednu šancu? Ešte jednu možnosť?“ opýtala sa ho.

„Hm, hej,“ prikývol. V tej chvíli ich vyrušil povedomý zvuk, ktorý sa približoval z lesa. Tulák. Všetci traja sa k nemu otočili, ale ani jeden z nich sa nepohol, aby ho zabil. „Mali by sme ísť,“ rozhodol Rick. „Je to sto kilometrov.“

Becca aj Michonne sa k nemu prekvapene pozreli. Michonne sa usmiala.

„To nemôžeš myslieť vážne,“ hlesla Becca, teraz skôr užasnutá, než nahnevaná.

„Pôvodne sme tam aj tak chceli ísť.“

„Pretože sme si mysleli, že ten idiot pozná liek.“

„Myslím si, že to stojí za tú námahu.“

Odfrkla si. „Možno ty...“

„RICK! RICK!“

Všetci traja otočili hlavy smerom, odkiaľ prichádzal Noahov krik. Na tú najkratšiu chvíľu úplne zamrzli v pohybe, a potom sa rozbehli za hlasom. Našli ho na verande jedného z poschodových domov, ako sa snaží dostať zo spárov dvoch nemŕtvych. Keď ich spacifikovali, dychčiaci Noah sa postavil na nohy a oprel sa o biele drevené zábradlie.

„Rick, Tyreese!“

„Kde je?“

„U nás doma. Pohrýzli ho.“

ooOoo

Tyreese bol mŕtvy. Becca si želala, aby zabudla na to, čo všetko tomu predchádzalo. Bohužiaľ, bola si istá, že už nikdy to nebude môcť dostať z hlavy.

Keď ho našli v jednej z miestností v Noahovom dome, bol už takmer v bezvedomí. Jediná možnosť, ako sa ho pokúsiť zachrániť, bolo amputovať mu ruku, podobne ako to urobili s Hershelovou nohou.

„Becca, poriadne ho chyť, nech sa nehýbe,“ kričal na ňu Rick, zatiaľ čo on mu schmatol ruku a ťahal ju smerom od tela.

Michonne sa napriahla, Becca jej uvidela na tvári výraz plný hrôzy, ale nezaváhala a ohromnou silou sa zahnala. Tyreesom trhlo a vykríkol. Becca, ktorá pri ňom čupela a držala ho za plecia, spadla na zadok a na jej tvár dopadlo pár kvapiek jeho krvi. Nemali čas ani mu ošetriť ranu, pretože sa k ním začali dobíjať ďalší tuláci. Rick s Noahom ho zdvihli na nohy a všetci odtiaľ bežali preč. Okolo vstupnej brány sa nazbieralo niekoľko nemŕtvych a Tyreesa zrazu Rick sotil do jej náručia.

„Zvládneš ho podržať?“ opýtal sa, ale nečakal na jej odpoveď, pretože Michonne sa už podarilo otvoriť bránu a na nich sa začala valiť skupina nemŕtvych.

Becca sa snažila uniesť Tyreesovu váhu, ale už po pár sekundách sa s ním zviezla na zem. Cítila, ako jej tričko nasakuje jeho krvou.

Keď spacifikovali tulákov, bežali. Bežali po ceste, potom do lesa, až narazili na ostnaté drôty. Horko ťažko ho cez ne prevliekli a utekali k autu. Natlačili ho doňho a Rick vyrazil do ich kempu. Tyreese medzitým omdlel a neboli ešte ani v polovici cesty, keď museli zastaviť. Zomrel opretý o dvere auta z jednej strany a o Beccino plece z druhej. Vytiahli ho z auta na cestu a Michonne sa postarala o to, aby sa nepremenil.

ooOoo

Vykopali hrob. Ďalší. Dva hroby za dva dni.

Becca si z tváre zmyla jeho krv, ale tričko, ktoré ňou bolo nasiaknuté, si nemohla vymeniť za druhé. Škvrna zaschla a zmenila sa z červenej na hnedú. Nedokázala prestať zízať na ten fľak počas celého pohrebu.

Večer sa uložili okolo ohňa. Dlhú dobu nikto neprehovoril, až kým sa Rick neodhodlal oboznámiť ich s ich nový plánom – ísť o Washingtonu. Nikto neprotestoval. Vzhľadom na to, aké boli ich posledné dni, na to ani nikto nemal náladu alebo energiu. Becca jeho slová púšťala jedným uchom dnu a druhým von. Občas sa odvážila zdvihnúť pohľad, aby našla Daryla, ale ten si ju vôbec nevšímal. Viac než hocičo iné túžila, aby k nej prišiel a ako vtedy vo väznici ju objal. Túžila po tom, aby sa necítila tak nekonečne sama a cítila jeho blízkosť. On však podobne ako ostatní mlčky zízal do ohňa a jediný indikátor toho, že vnímal, čo sa okolo neho deje, bolo nepatrné zdvihnutie hlavy, keď sa dozvedel o ich novom cieli.

Rick potom rozdelil hliadky na noc a všetci sa uložili na spánok. Na druhý deň hneď ráno vyrazia do Washingtonu.