Úplnok - 6. kapitola

Sasha rozhodne nebola jediná, ktorá zažila na oslave niečo zvláštne. Stiles, Allison a dokonca aj Scott mali podobnú skúsenosť ako ona. Vzhľadom na to, že vlkolak sa nemôže opiť kvôli rýchlemu procesu uzdravovania, vedeli, že to nespôsobil alkohol, ale to muselo byť niečo iné. Hneď ako ju Scott prebral z omámenia, našli Stilesa a Allison, ktorá však po telefonáte od otca rýchlo odišla z Lydiinho domu. Oni traja sa zrazu ocitli medzi bandou rozparádených tínedžerov, ktorí boli bohvie čím otrávení a správali sa ako zmyslov zbavení.

Sasha bezradne stála pri bazéne a rozhliadala sa okolo seba. Ak mali podobné halucinácie ako ona, ani sa nečudovala, že všetci pobehovali po záhrade a správali sa nepríčetne. Pri každom vystrašenom výkriku nadskočila a zvrtla sa smerom k nemu, ale bolo ich tak veľa, že nevedela, komu má pomôcť skôr.

A potom sa jeden chalan takmer utopil. Niekto ho v tom chaose hodil do bazéna, alebo ho možno iba v zmätku nechtiac strčili a on spadol, a ten chudák začal jačať na plné pľúca, že nevie plávať. Metal okolo seba vodu a zaháňal sa rukami v zbytočnej snahe zostať nad hladinou.

Scott so Stilesom zrazu akoby zapustili korene. Zostali zízať na scénu pred sebou a ani jeden sa nepohol, aby mu pomohol. Nemohla tomu uveriť. Pobúrene a s nemalým hnevom na nich zazrela, keď okolo nich prebehla, aby chlapca dostala z bazéna. Nechápala, prečo tam len tak stáli a nepohli ani prstom. Niečo také sa na nich vôbec nepodobalo. Keď už bola skoro pri okraji bazéna a chcela sa zohnúť, aby mu podala ruku, niekto ju predbehol.

Sasha sa zarazila, keď sa zrazu vedľa nej ocitla mužská postava a ťahala vystrašeného chlapca von z vody. Otočila sa, aby mu poďakovala za to, že mu pomohol, ale odskočila dva kroky dozadu, keď zistila, že to je Jackson.

„Na čo zízate?!“ vytočene vykríkol do nitky premočený chlapec a zazrel na Scotta, ktorý ho prepaľoval pohľadom a vôbec sa to nesnažil skrývať. Keď chlapec zmizol v dome, Sasha sa ponáhľala za Stilesom a Scottom.

„Hej, to čo malo znamenať?“ opýtala sa ich. „Prečo ste tam len tak stáli ako idioti?!“

„Matt... on je...,“ koktal Stiles a neprestával sa obzerať za chlapcom, ktorý vošiel dnu.

„Čo? Kto?“

„Ten chlapec, ktorého Jackson vytiahol. On je jeho pán,“ povedal namiesto Stilesa Scott.

„Ako to môžeš vedieť?“ nechápavo sa ho opýtala.

Stiles jej potom vyrozprával, ako sa druhýkrát stretol s kanimou na školskej plavárni a tá sa vraj bála vody. Ale keďže Jackson bol kapitánom plaveckého tímu, ten strach musel pochádzať od jeho pána a nie od kanimy. To, že Jackson, ktorý nie je práve známy nezištnosťou, tomu chlapcovi pomohol, aby sa neutopil, by bola až priveľká náhoda.

„Musím ísť za otcom,“ vyhŕkol z ničoho nič Stiles a Sasha sa čudovala, čo sa to, dopekla, okolo nej deje. Tínedžer sa už zberal na odchod, no skôr než im stihol povedať, čo presne plánoval, z ulice k nim doľahol zvuk policajných sirén. Ľudia začali hromadne panikáriť. Nikto nechcel skončiť na policajnej sanici a zažiť to poníženie, keď si pre svojho opitého výrastka budú musieť prísť jeho rodičia. V húfoch začali utekať z domu a oni traja sa k nim pridali, hoci Sasha mala na konzumáciu alkoholu už dosť rokov. Keď pristúpila k svojmu autu, zastala a plesla si rukou po čele, keď si uvedomila, že nemôže sadnúť za volant, keďže pila.

„Hej, Scott!“ zvolala naňho. „Mohol by si ma odviezť do motela? Predpokladám, že ty nenafúkaš,“ poprosila ho, keď k nej dobehol.

Vždy ochotný Scott prikývol, nastúpil do jej auta a odviezol ju do motelu, kde ho vyzdvihol Stiles. Ona sa utiahla do svojej izby, dala si horúcu sprchu, zjedla balíček lupienkov a zaspala ako poleno. Keď sa ráno prebudila, cítila sa horšie, než očakávala. Vedela, že asi bude mať opicu, ale to, čo zažívala, nemohlo byť iba z prehnaného množstva alkoholu. Predpokladala, že to spôsobilo to niečo, čo im niekto pridal do pitia. Poriadne nahlas zanadávala, keď sa vyčerpane zviezla vedľa záchodovej misy a utrela si ústa do trička, ktoré mala na sebe. Prisahala, že keď zistí, kto ich otrávil, nakope mu zadok tak, že na to do smrti nezabudne.

Keď sa doplazila do spálne, zaliezla späť do postele a znova zaspala.

Napokon vstala iba pár minút po jedenástej. Keď sa pozrela na hodinky na mobile, zastonala. Rozhodne neplánovala spať tak dlho. Umyla sa, obliekla, zhltla dve tabletky proti bolesti hlavy a vypadla z motelovej izby. Nedokázala fungovať bez kávy, a už vôbec nie po takej noci, a tak zašla do prvej kaviarne, ktorá ponúkala aj pečivo a sendviče. Poslala správu Scottovi, aby jej napísal nejaké nové správy o Jacksonovi a netrpezlivo čakala na svoju objednávku. Keď jej ju servírka priniesla, vrhla sa na jedlo ako vyhladovaný sup a spratala ho v rekordnom čase. Vypila kávu a vytratila sa z kaviarne.

Jej plán na zvyšok dňa bol veľmi jednoduchý. Potrebovala ísť do realitnej kancelárie kvôli prenájmu bytu, a potom musela písať, písať a... písať. Jej deň šiel napriek včerajším zvláštnym udalostiam ako po masle. Podarilo sa jej vytlačiť tie včerajšie preludy z hlavy a nedovolila si myslieť na svoju sestru viac, než pre ňu bolo normálne. Jedna vec jej však nedala pokoj. Scott sa jej neozýval. Skúsila mu volať, no nezdvíhal jej telefón a keď napísala Stilesovi, ten takisto neodpovedal. Keď sa chýlilo k večeru, začalo ju to naozaj znervózňovať. Preto vzala mobil a vytočila číslo, o ktorom si nikdy nemyslela, že ho bude potrebovať.

„Sasha?“ ozvalo sa na druhej strane linky neveriacky. Nemohla ho za ten tón viniť, ona sama mohla sotva uveriť, že mu volá.

„Hm, ahoj,“ neisto povedala a z nejakého dôvodu sa cítila trápne. „Povedal ti už Scott, že zistili, kto ovláda kanimu? Je to nejaký ich spolužiak – Matt.“

Z telefónu sa ozývalo iba ticho.

„Derek?“ neisto sa ozvala.

„Asi si nečítala dnešné noviny,“ pomaly povedal.

Zamračila sa a pokrútila hlavou, aj keď to bolo úplne zbytočné, lebo ju nemohol vidieť. To, ako váhavo to povedal, nemohlo veštiť nič dobré Jej vnútro okamžite pohltili obavy. „Nie. Prečo? Čo sa stalo? Pokúšala som sa spojiť so Scottom a Stilesom, ale ani jeden z nich mi nezdvíha a neodpisuje. Sú v poriadku?“ chrlila zo seba jednu otázku za druhou.

„Nie, sú v poriadku, ale niečo sa stalo - na policajne stanici,“ odvetil a v skratke jej vysvetlil, ako sa Matt dostal na stanicu, kde so zbraňou v ruke Scotta prinútil, aby boli všetky dôkazy proti nemu zničené. Potom sa pokúsil všetkých pozabíjať, Derek so Stilesom boli paralyzovaní a nakoniec tam vrazili lovci a teraz je Matt mŕtvy.

„Čo bude teraz s Jacksonom? Bude si hľadať ďalšieho pána?“ chcela vedieť. Ak to tak bolo, Mattovou smrťou sa vôbec nič nevyriešilo.

„Alebo ho už má. Kým je kanimou, stále je hrozba. Snažím sa nájsť v knihách niečo viac o kanime, čo by pomohlo, ale zatiaľ som nemal šťastie.“

„V knihách?“ prekvapene zopakovala. „Kde? Majú vlkolaci oficiálnu knižnicu, o ktorej neviem?“

„Nie,“ úsečne odvetil a Sasha by dala ruku do ohňa za to, že nad ňou práve prevrátil oči.

„Tak kde hľadáš?“

„V mojom dome.“

„V lese?“ Nemohla uveriť, že by v tých ruinách mohlo niečo zostať.

Keď jej to potvrdil, hodila na seba bundu, vzala kľúče od auta a o pár minút parkovala pred sídlom rodiny Halovcov, ktoré bolo impozantné aj napriek tomu, že polovica domu bola v dôsledku požiaru fuč. Staré drevené dosky jej vŕzgali pod nohami, keď stúpala k vchodovým dverám, z ktorých sa už dávno začala odlupovať farba. Vošla dnu a Dereka našla hneď v prvej miestnosti, do ktorej vošla. Prehrabával sa v kope veľmi ufúľaných a staro vyzerajúcich kníh.

Ani sa neotočil, keď ju oslovil. „Nemusela si prísť, aj tak tu asi nič nenájdeme.“

Sasha sa zamračila na jeho vypracovaný chrbát. Ako vždy mal na sebe džínsy a upnuté tmavosivé tričko s dlhým rukávom. Nebolo dosť tesné na to, aby to vyzeralo obscénne, ale nenápadne ukazovalo jeho vypracované vlkolačie svaly.

Och bože, prečo nad tým vôbec premýšľa?!

„Ak môžem urobiť niečo, aby sme čím skôr dostali kanimu, tak to urobím,“ odvetila mu sucho. „Okrem toho je to lepšie ako iba sedieť a čakať, kým sa niečo stane.“

Bola zvedavá, či to bol jej otrávený tón, ktorý ho donútil otočiť sa k nej, alebo niečo iné. Obzrel sa cez plece a chvíľu na ňu hľadel, ako keby premýšľal, či jej dovolí zostať alebo ju vyhodí.

Napokon kývol hlavou k jednej kope kníh. „Tie som ešte neprezrel.“

Sasha podišla k zašlej, ale veľmi peknej zamatovej pohovke, vyzliekla si bundu a keď si sadla, rozvíril sa okolo nej kúdoľ prachu. Sedela tam bez slova už vyše pol hodinu a nepodarilo sa jej ubrániť občasnému zdvihnutiu hlavy a pohľadu naňho. Ani jedenkrát jej ho neopätoval, ale niečo jej hovorilo, že si bol veľmi dobre vedomý toho, že sa na neho sem-tam pozrela. To ju však nezastavilo.

Derek zrazu, úplne z ničoho nič, zdvihol hlavu, prudko zabuchol knihu a Sasha nadskočila na pohovke. Vzhliadla od otvorenej knihy, aby zistila, čo sa deje a našla ho obráteného k dverám.

„Rozhodli ste sa,“ povedal.

Vo dverách do miestnosti stáli Boyd s Ericou. Vôbec ich nepočula prísť, ale to mali na svedomí pravdepodobne ich vlčie gény.

„Kedy?“

„Dnes večer,“ odvetil Boyd. Obe bety ignorovali jej prítomnosť, ale našťastie Sasha nebola urážlivá. Aj tak bola radšej, keď mohla iba ticho pozorovať. „Všetci budú na zápase a to bude asi najvhodnejšia chvíľa.“

Ani sa nesnažila predstierať, že nenačúva. Nechala knihu, ktorú mala položenú na stehnách, knihou a strieľala pohľadom raz na Dereka a raz na Ericu s Boydom. Zatiaľ však nemala potuchy, o čo sa jedná.

„Vieš, nie je to tak, že by sme to chceli...“ dodala Erica.

„Tak čo chcete?“

Blondína pokrčila plecami a Sashe sa zdalo, že mala zrazu na tvári smutný výraz. „Mala som práve šestnásť, tak by som si celkom rada spravila vodičák, ale keď budem mŕtva, tak to asi nebudem môcť.“

„Povedal som vám, že sa váš život zlepší za istú cenu.“

„Ale nepovedal si nám, že to bude takéto,“ namietol Boyd.

„Povedal som vám, ako prežiť! Prežijete vo svorke a bez alfy nie ste svorka.“

„Vieme.“

Derek sa k nemu zarazene otočil a Sasha premýšľala, čo tým chcel Boyd povedať, pretože sa zrazu sa zatváril previnilo.

Ich alfovi sa na tvári vzápätí usadil výraz pochopenia. „Chcete si nájsť inú svorku,“ vyhlásil, nepýtal sa. „Ako ju vôbec nájdete?“

„Myslím, že sme ju už našli,“ odvetil Boyd.

Tento raz spozornela aj Sasha. Odložila knihu, vstala z pohovky a postavila sa vedľa Dereka. „Našli ste ďalšiu svorku? Tu v Beacon Hill?“ prekvapene sa spýtala a prekrížila si ruky na hrudi. Rozhodne také niečo nečakala.

„Boli sme v lese neďaleko mesta a z ničoho nič sme počuli zavýjanie. Bolo to... neuveriteľné. Ako keby ich bolo desať alebo možno aj viac,“ povedala Erica.

„Alebo možno iba dvaja,“ odsekol Derek. „Viete, čo je to Beau Geste efekt? Keď vlci vyjú naraz a rýchlo menia tóninu, traja môžu znieť ako dvadsiati.“

Ani Derekove slová ich nepresvedčili. Nestarali sa o to, či naozaj narazili na svorku, ku ktorej by sa mohli pridať, alebo budú musieť ešte hľadať. Rozhodli sa odísť a trvali na svojom. Sasha úkosom vrhla pohľad na Dereka. Odchod svojich biet musela byť preňho rana pod pás.

Boyd sa na neho ľútostivo pozrel. „Prehrali sme, Derek. Je koniec. Odchádzame.“

Derekovi sa rozšírili nozdry a potemnel mu pohľad. „Nie, neodchádzate. Utekáte. A keď raz začnete, už s tým neprestanete.“

Keď ani Boyd, ani Erica nič nepovedali, iba sa zobrali a odišli, v dome nastalo ťaživé ticho. Derek sa rukami oprel o starý drevený stôl, na ktorom boli chaoticky porozkladané knihy, a párkrát sa zhlboka nadýchol. Potom sa z ničoho nič zahnal, knihy preleteli cez miestnosť a s buchotom dopadli na zem.

Sasha zostala stáť pár krokov od neho, nevediac, čo robiť, a mlčky ho pozorovala. Potom jej to však nedalo. „Naozaj si očakával niečo iné?“ opýtala sa. Jednoducho si to nemohla odpustiť.

Derek sa obzrel cez plece a jeho pohľad po nej hádzal poriadne naostrené dýky.

„Pozri, viem, že to asi nechceš počuť, ale sú to tínedžeri a predpokladám, že keď si ich premieňal, o niektorých nebezpečenstvách si im nepovedal. Fakt sa čuduješ, že chcú žiť normálne bez neustáleho strachu o život?“

„Ale naučil som ich, ako používať zmysly a ako bojovať. Vedia, ako prežiť!“

„To ešte neznamená, že chcú život, v ktorom musia bojovať o prežitie,“ namietla. Sledovala, ako prešiel k jednému z okien, prudkým pohybom si založil ruky na hrudi a zízal na les, ktorý sa rozprestieral okolo domu. „Napadlo ti vôbec, že možno by nechceli odísť, keby si... čo ja viem... prejavil trochu záujmu?“

„Nie som ich otec. Nebudem ich vodiť za ručičku.“

Pokrútila hlavou. „To ani nevravím, ale nemá byť svorka ako rodina? Nemali by ste mať medzi sebou nejaký vzťah? Možno si ich mohol uistiť, že bude všetko v poriadku a že to zvládnete. Niekedy stačí iba to.“

Derek sa nahnevane zvrtol. „A ty si odkedy taký expert na vlkolakov a svorky? Nič o tom nevieš, tak ma nepoučuj!“

Možno ho strata jeho biet zasiahla, ale to ešte neznamenalo, že si frustráciu a hnev mohol vybíjať na nej. Zamračila sa na neho. „Takto fungujú medziľudské vzťahy, Derek, nie iba svorka. Nikto nebude chcieť zostať s cudzincom a pomôcť mu poraziť nejakú mytologickú príšeru. Pre priateľa by to možno boli ochotní urobiť, ale pre niekoho, kto budí dojem, že sú mu úplne ľahostajní? Asi ťažko.“

Namosúrený vlkolak sa od nej odvrátil, prešiel cez miestnosť a zmizol niekde v dome. Sasha zostala vyvalene zízať na schodisko v hale. Keď sa nevrátil ani po piatich minútach, vošla do haly. „Derek?“ zvolala, ale nikto neodpovedal. „Derek!“ skúsila to znova. Chvíľu ešte počkala na odpoveď, o ktorej už tušila, že nepríde, a potom sa rozhodla odísť. A poriadne za sebou tresla dverami. Takto sa správal, keď mu niekto povedal niečo, čo sa mu nepáči? Jednoducho odíde a odmietne sa s tým človekom rozprávať? Správal sa ako nevychované decko.

ooOoo

Myšlienka, že by mala byť v Beacon Hill ešte jedna vlkolačia svorka, bola mierne povedané znepokojujúca. Ani Derek nevyzeral, že by ho to potešilo, a nebolo sa čomu čudovať. Ďalšia svorka by pre neho znamenala boj o teritórium. Nech už na neho bola akokoľvek nahnevaná za to, že sa správal ako idiot a nechal ju stáť v napoly rozpadnutom dome, netúžila po tom, aby sa zrazu rozpútala vlkolačia vojna. Keď zaparkovala pred motelom, ešte stále nemohla uveriť, že ju tam nechal stáť ako tĺkla a rozhodol sa len tak bez slova odísť. Alebo sa tam možno niekde schoval, aby jej nemusel čeliť. Bolo to absurdné.

Odomkla svoju izbu, vošla dnu a zvalila sa na posteľ. Zapípal jej mobil.

„Nie teraz,“ zastonala, prevalila sa na brucho a vytiahla zo zadného vrecka džínsov tenký biely prístroj.

Správa bola od Scotta.

Jackson je mŕtvy.

Sasha vystrelila do sedu a ďalších päť sekúnd ako obarená zízala na tú jedinú vetu. Bola schopná odpísať iba dve slová.

Ako? Kedy?

Scott jej stručne, veľmi stručne, vylíčil, čo sa stalo na lakrosovom zápase a Sashu obostrela hrôza. Ešte väčší šok zažila, keď jej napísal, že Gerard ovládal kanimu po Mattovej smrti. To, že by sa niekto z rodiny, pre ktorú bolo lovenie vlkolakov niekoľkostoročnou tradíciou, spolčil s kanimou, bolo nemysliteľné. Zaujímalo ju však, prečo jej o tom nepovedal Derek. Vedel to vôbec?

Povzdychla si, sadla si na kraj postele a spustila nohy. Čo teraz? Ak bol Jackson mŕtvy, tak je koniec, nie? Môže sa pokojne vrátiť domov. Lenže zmluvu na prenájom bytu na nasledujúce dva mesiace už podpísala. Okrem toho, niečo jej hovorilo, že sa to ešte neskončilo. Prečo by Gerard dopustil, aby Jackson zomrel, keď ho zjavne na niečo chcel použiť? Alebo už Jackson poslúžil svojmu účelu a on sa ho pohodlne zbavil? Lenže čo bol ten účel?

Vstala, prešla ku skrini a vytiahla kufor. Naozaj sa jej nechcelo, ale bolo načase pobaliť sa. Pohádzala väčšinu svojho oblečenia na posteľ a snažila sa ho ako tak úhľadne poskladať do kufra. Práve brala svoju kozmetiku zo sprchového kúta, keď jej znova zapípal mobil. Prebehla do izby, schmatla telefón zo stola a srdce jej vynechalo jeden úder, keď si prečítala správu od Scotta.

Stiles sa stratil.

Ani sa neobťažovala odpisovať mu, ale rovno mu zavolala.

„Čo myslíš tým, že sa stratil?“

„Jednoducho zmizol!“ vyhŕkol Scott. Jeho hlas bol podfarbený obavami. „Hral na zápase, potom sa všetky svetlá zrazu vypli, ľudia začali panikáriť a keď sa znova zapli, Jackson ležal uprostred ihriska mŕtvy a Stiles bol preč.“

„Nešiel jednoducho domov?“ opýtala sa tú najlogickejšiu otázku.

„Jeho otec bol na zápase. Neodišiel by bez toho, aby mu to povedal. Nezdvíha telefón a nikto o ňom nevie. Jeho otec je z toho na prášky.“

„Ale keď je po kanime, tak už nič nehrozí, nie?“ snažila sa ho upokojiť.

„Nó...“

„Čo?“ vyhŕkla, keď nepokračoval. „Čo si mi nepovedal?“

„Gerard bol pred pár dňami za mnou. Vyhrážal sa, že zabije moju mamu a každého, koho poznám,“ váhavo povedal.

Sasha bola, mierne povedané, vyvedená z miery. „Čo?! Čo od teba chce? A prečo si nič nepovedal?“

„Chce dostať Dereka.“

„A od teba chce, aby si mu ho naservíroval na striebornom podnose,“ dokončila. Zatvorila oči, mozog jej pracoval na plné obrátky. Zhlboka sa nadýchla, aby sa upokojila. „Myslíš si, že takto ťa k tomu chce prinútiť? Tým, že unesie Stilesa?“

„Je to možné.“

Sasha sa musela znova zhlboka nadýchnuť, lebo ju zaplavila vlna takej zúrivosti, že mala chuť niečo rozbiť. Pre toto odišla od lovcov. Niektorí vôbec nemali škrupule. Neštítili sa použiť ľudí ako návnadu alebo zabiť mladého vlkolaka, ktorý nikomu neublížil. Ak Gerard naozaj uniesol Stilesa, tento raz zašiel priďaleko.

„Idem k Argentovcom,“ povedala rozhodným hlasom a iba ťažko potláčala obrovský hnev, ktorý v nej bublal. „Ak tam je, nájdem ho,“ uistila ho, „aj keby som musela toho vyšinutého starca zabiť.“

„Sasha, počkaj-“

Zložila. Nepotrebovala, aby jej povedal, že to bolo nebezpečné. Vedela to aj bez neho. Vzala kľúče od auta, pištoľ aj s rezervným zásobníkom a svoje obľúbené vrhacie nože. Vyletela zo svojej motelovej izby, prebehla cez parkovisko a keď už bola takmer pri svojom aute, zaškrípali za ňou brzdy a nejaký idiot ju skoro nabral na kapotu. Otočila sa, aby tomu kreténovi poriadne vynadala, no pri pohľade na červený Chevrolet sa zarazila. Keď z neho vystúpil Chris Argent, reflexívne siahla po pištoli, ktorú mala zastrčenú vzadu za opaskom. Gerardove činy z neho zrazu urobili jej nepriateľa. Ruku nechala položenú na pažbe tak, aby to videl a bol si vedomý toho, že sa nebude zdráhať vystreliť na neho, ak sa o niečo pokúsi.

„To je zaujímavé,“ sucho povedala. „Práve som mierila k tebe.“

Nadvihol obočie. Nebola si istá, či preto, že mala ruku na zbrani, alebo ho prekvapilo to, čo povedala. „Kvôli Erice a Boydovi?“

„Čože?“ zarazene vyhŕkla. „Čo je s Ericou a Boydom?“ prudko sa opýtala.

Chris sa zatváril, ako keby prezradil niečo, čo nemal. Potom si porazenecky povzdychol. „Gerard ich u nás väznil.“

Kedy sa to stalo? Veď iba pred pár hodinami boli v Derekovom dome! Veci sa diali akosi rýchlejšie, než bolo podľa nej normálne. „Väznil? Minulý čas? Čo je s nimi teraz? Zabili ste ich?“ chrlila zo seba a ruku, v ktorej držala pištoľ, pevne stisla. Začínala sa jej potiť dlaň.

„Nie,“ odvetil pokojnejšie, než by čakala. „Pustil som ich.“

Sashine obočie poskočilo. „Prečo?“

„Lebo nepredstavujú hrozbu.“

Prešla ho pohľadom od hlavy po päty a usúdila, že nemal dôvod klamať jej. Veď to on jej prezradil, že ich chytili. „Stiles sa stratil,“ prešla k veci, pustila zbraň a založila si ruky na hrudi. „Myslíme si, že ho má tvoj otec. Vieš vôbec o tom, že po Mattovi ovládal kanimu on? Chce od Scotta, aby mu pomohol dostať Dereka a vyhráža sa zabitím jeho mamy.“

Argent nevyzeral byť prekvapený ničím, čo mu povedala, hoci si nebola istá, či to iba hral alebo to už vedel. Možno to tušil. „V mojom dome nie je. Ak aj bol predtým, teraz už nie. Som si tým istý.“

Zamračila sa na neho. „Prečo by som ti mala veriť?“

„Pretože aj ja chcem Gerarda zataviť. Jeho praktiky sú extrémne. Dostal sa Allison do hlavy a snaží sa z nej spraviť rovnakého chladnokrvného vraha, ako bola moja sestra. To nedovolím.“

„Prečo si vlastne tu? Prečo si prišiel za mnou?“

„Zostal som sám a chcem to ukončiť,“ pomaly povedal, slová z neho išli ťažko. „Nastúp si.“

Naozaj začínala pochybovať o svojom zdravom rozume, keď nasadla do jeho auta. Vytiahla mobil a vytočila Stilesovo číslo, ale nehlásil sa jej. Zachmúrila sa na Chrisa a rýchlo naťukala správu. Kým jej konečne odpísal, sedela na sedadle ako na ihlách.

Som doma a nič mi nie je.

Neuľavilo sa jej. Ak ho mal stále Gerard, ľahko mu mohol vziať telefón a napísať správu namiesto Stilesa. Znova mu zavolala a tentokrát po štyroch zazvoneniach konečne zdvihol.

Znel podráždene. „Čo je?“

Odľahlo jej možno viac, než by si bola myslela. „Len som sa chcela uistiť, že si naozaj v poriadku. Scott vravel, že si len tak zmizol. Čo sa stalo?“

Začula hlboký povzdych. „Ále nič. Som v poriadku.“

„Si si istý?“

„Áno. A aj keby som nebol, môj otec je šerif, takže...“

„Bol to Gerard?“

Na druhej strane bolo chvíľu ticho. „Áno,“ znela jeho krátka odpoveď a tichý povzdych.

Sashi sa znova zmocnil dobre známy hnev. „Naozaj ti nič nie je?“

„Ježiš, už som ti povedal, že nie!“ vyletel na ňu tak prudko a nečakane, až sa strhla. Zacítila na sebe Chrisov pohľad.

„Dobre teda,“ zašomrala. Z jeho reakcie jej bolo jasné, že to nebola tak úplne pravda, ale očividne o tom nechcel hovoriť. Nevedela, ako ukončiť ich krátky rozhovor, tak mu len povedala ahoj a zložila.

„Je v poriadku?“ ozvalo sa vedľa nej.

Zvrtla sa k nemu. „Vraví, že áno, ale nemyslím si to. Niečo sa muselo stať,“ odvetila. Všimla si, ako Chris silnejšie zovrel volant.

„Čo si myslel tým, že sa Gerard snaží zmeniť Allison na tvoju sestru?“ opýtala sa po chvíli. Bola nervózna a nedokázala len tak ticho sedieť.

„Gerard využil smrť mojej ženy na to, aby do Allison zasial nenávisť ku všetkým vlkolakom. A nielen to. Učí ju, ako má byť krutá a nemilosrdná. Snaží sa ju premeniť na vraha tak, ako to urobil s Kate. Ani ona nemala ku koncu nijaké zábrany.“

Sasha sklopila pohľad a zízala na stehná. Veľmi dobre vedela, o čom hovoril. Hoci z nej sa nikdy nestal vraždiaci robot bez svedomia, o nenávisti a túžbe po pomste vedela svoje. Tiež jej s Victorovou pomocou úplne zatemnili rozum.

„To ona chytila Ericu a Boyda,“ ozval po chvíli a Sasha sa na neho pozrela. Zuby mal zaťaté tak silno, až mu poskakoval sval na čeľusti. „Takmer ich zabila. Keď som videl, ako strieľa jeden šíp za druhým do ľudí, s ktorými chodila do školy a ktorých stretávala každý deň a pritom sa zdalo, že jej na tom vôbec nezáleží... Stáva sa z nej niekto, koho ani nespoznávam.“

„Viem, čo tým myslíš,“ váhavo odvetila. Zacítila na svojom profile jeho pohľad. „Aj zo mňa sa skoro stal niekto, koho som vôbec nepoznala, keď som bola s lovcami. Preto som odišla.“

Nepýtal sa jej na podrobnosti a ona bola za to vďačná. Keď zahol k miestnej nemocnici, hodila po ňom spýtavý pohľad, ale ani nestihla otvoriť ústa, aby sa ho opýtala, prečo tam idú, keď uvidela na parkovisku Scotta s Isaacom, ako nesú nejaké vrece. Veľké vrece. Také, do ktorého by sa zmestilo ľudské telo. Zrazu mala nepríjemný pocit, že je to presne to, čo v tom vreci je.

Zastali v uličke neďaleko nich. Svetlá z auta osvetlili oboch vlkolakov, Scottovi sa vyšmykol jeden koniec vreca a to dopadlo na asfalt. Chris so Sashou vyšli z auta a ona nadvihla obočie.

„Budem hádať. Je to Jackson, však?“ opýtala sa, ale Scott jej neodpovedal, iba na ňu prekvapene civel. Obaja na nich prekvapene civeli. Presunula svoj pohľad na Isaaca a on pokrčil plecami.

„Si tu sám...“ podotkol Scott s pohľadom upreným na Chrisa.

Chris sa zachmúril a povzdychol si. „Pozri, Scott, nemáme toho veľa spoločného, ale niečo áno. Máme spoločného nepriateľa.“

Scott prikývol. „Veď preto sa ho snažím dostať odtiaľto preč,“ povedal a hlavou pohodil k vreci na zemi. Sashi nebolo úplne jasné, načo ho prenášajú niekam inam, keď bol mŕtvy, ale vedela, že nebolo vhodné v tejto chvíli prerušiť ich rozhovor.

„Nemyslel som Jacksona,“ odvetil Chris. „Myslel som Gerarda. Dostal sa Allison do hlavy a robí jej to isté, čo Kate. Viem, že ju strácam a ty tiež.“

Mladý vlkolak znova prikývol. „Ja viem. Musím to všetko napraviť. Tak... necháte nás ísť?“

Chris potriasol hlavou. „Nie. Moje auto je rýchlejšie.“

ooOoo

Kým Chris šoféroval, Sasha Scottovi v rýchlosti vysvetlila, čo tam vlastne robí a uistila ho, že Stiles je doma a v poriadku. Scott ich navigoval do priemyselnej časti mesta a oni začali kľučkovať medzi veľkými továrenskými budovami.

„Dohodol som sa s Derekom, že sa tu stretneme.“

„S Derekom?“ vyhŕkla a cez plece vrhla na Scotta prekvapený pohľad. „Prečo? A prečo vlastne vezieme Jacksona preč?“

„Pretože to vyzerá tak, že nezostane dlho mŕtvy,“ odpovedal jej Isaac.

Sasha naňho nadvihla obočie. „O čom hovoríš?“

„Uvidíš,“ povedal Scott, keď zastali. „Sme tu.“

Podráždilo ju, že sa jej nedostalo odpovedí na jej otázky, ale keď všetci začali vystupovať z auta, nasledovala ich aj ona. Len čo za sebou zabuchla dvere, začula z konca ulice zvláštny zvuk. Pozrela sa pred seba, kde poriadny kus asfaltky osvetľovali svetlá z auta. Niečo k nim bežalo po štyroch. Rýchlo sa to k nim približovalo a keď sa to dostalo do svetla, Sasha zistila, že to iba vyzeralo ako zviera, ale v skutočnosti to bol človek. Derek. Odrazil sa od zeme, urobil vo vzduchu salto a keď dopadol, zodvihol hlavu a jeho oči žiarili rubínovo červenou.

Nadvihla obočie. To naozaj?! Ani sa neobťažovala potlačiť prevrátenie očí.

„Som tu kvôli Jacksonovi, nie kvôli tebe,“ ihneď ujasnil Chris.

„Z nejakého dôvodu ma to veľmi neupokojilo,“ odvetil Derek. Pozrel sa cez Chrisovo plece, na chvíľu sa zastavil pohľadom na nej a jeho oči zrazu stratili svoju červenú farbu. Potom sa sústredil na Scotta a Isaaca. „Zaneste ho dovnútra,“ prikázal im a hlavou pohodil smerom k budove, pri ktorej stáli.

Sasha kráčala za nimi do budovy, keď sa zrazu vedľa nej zjavil Derek. Vyzeral zachmúrene, ale to nebolo nič výnimočné.

„Toto je druhýkrát, čo ťa vidím s Argentom. Tuším sa z toho stáva tvoj zvyk.“

V duchu si odfrkla a mlčala. Ešte stále bola nahnevaná kvôli tomu, ako sa k nej správal v jeho dome. Keď boli všetci dnu, Scott s Isaacom nie veľmi jemne hodili Jacksona na zem a odstúpili od neho.

„Kde sú Peter a Lydia?“ opýtal sa Scott Dereka.

Sasha sa zamračila. Neznášala, keď nevedela, čo sa deje. Niekto by ju konečne mohol dať do obrazu.

„Hej, kto je Peter?“ opýtala sa tlmene Isaaca, vedľa ktorého stála.

Vysoký kučeravý chlapec sa k nej zvrtol a prešiel ju svojimi modrými očami. Tváril sa nedôverčivo. „Derekov strýko,“ odvetil napokon. „Podľa toho, čo som počul, zabil Allisoninu tetu, Derek mu rozdriapal hrdlo a zabil ho, a potom ho Lydia oživila.“

„Eh... Čo?“ Vedela, že Beacon Hills priťahovalo nadprirodzeno ako magnet, ale niečo také šialené nečakala. Isaac jej neodpovedal, pretože priestorom továrne sa zrazu rozľahol Scottov naliehavý hlas a ten pritiahol ich pozornosť.

„Hej, počkaj. Povedal si, že vieš, ako ho môžeme ho zachrániť!“

„Už je neskoro,“ odvetil Derek.

„Ale... ale čo-“

„Rozmýšľaj, Scott! Ovláda ho Gerard a zmenil ho na svojho súkromného strážneho psa!“ vykríkol Derek. „To on ho nechal zomrieť, aby sa premenil na niečo ešte väčšie a silnejšie.“

Chris krútil hlavou. „Nie. Ak sa Jackson má premeniť, môj otec by neriskoval-“

„Samozrejme, že nie,“ ozval sa za nimi mužský hlas a po Sashinom chrbte prebehli zimomriavky. Všetci sa otočili k Gerardovi, ktorý stál rovno pred nimi a aj napriek svojmu veku pôsobil hrozivo. „Niečo také nebezpečné a mimo kontroly je treba zlikvidovať.“

Sasha kútikom oka uvidela pohyb a otočila sa. Sledovala, ako sa Derek zahnal, v mesačnom svetle uvidela jeho pazúry, ale Jacksonova ruka z ničoho nič vystrelila do vzduchu. Ostré pazúry kanimy sa zaborili do Derekovho brucha a Sasha zalapala po dychu. Zdvihol vlkolaka do výšky a odhodil ho cez polovicu miestnosti.

Sasha zaspätkovala, rýchlo vytiahla zbraň a obzrela sa za seba na miesto, kde dopadol Derek. Odolala nutkaniu ísť za ním a sústredila sa radšej na Jacksona, ktorý mal byť mŕtvy, ale očividne nebol. Kanima pre ňu a ostatných predstavovala hrozbu a Derek sa vedel rýchlo vyliečiť. Vravela si, že bude určite v poriadku. Jej pozornosť pritiahla postava, ktorá sa zrazu mihla za starým Argentom. Vzápätí sa jej do uší dostalo zasvišťanie a Isaac vedľa nej sa ako podťatý zložil k zemi. Sasha na neho najskôr iba obarene zízala, ale potom sa k nemu vrhla a pomohla mu postaviť sa. Z pleca mu trčal šíp.

Scott k nim pribehol, odbremenil ju od ťažkého vlkolaka a vliekol ho k Derekovi. Chris začal strieľať po kanime a ona sa k nemu pridala. Plaz bol však taký rýchly, že si nebola istá, či ho trafila aspoň jeden raz. Obom došli náboje v rovnaký čas, ale Jackson zrejme považoval Chrisa za väčšiu hrozbu, pretože sa vrhol naňho. Vyrazil mu z ruky zbraň a vrhol sa naňho. Odzbrojený Chris sa vydal na útek. Sasha sa rozbehla za nimi, v behu vymenila zásobník a zúrivo začala strieľať do chrbta kanimy. Niekoľkokrát ňou trhlo, keď sa náboje zaborili do jej tela. Celou silou odhodila Chrisa, zvrtla sa k nej, uhla sa ďalším strelám a výhražne na ňu zasyčala.

Keď jej znova došli náboje, odhodila pištoľ, vytiahla svoje dva nože a s tlčúcim srdcom a rozšírenými očami sledovala, ako sa k nej kanima približuje. Nedostal sa však k nej. Akoby odnikiaľ zrazu pred ňu skočil Derek vo svojej vlkolačej podobe. Bol taký rýchly a svižný, že sa len ťažko dalo uveriť, že bol iba pred niekoľkými minútami dosť vážne zranený. Prakticky do nej sotil, aby ustúpila a nechala troch vlkolakov, nech si s ním poradia. Ale aj keď boli traja na jedného, nevyzeralo to, že by mali vyhrať. Dereka znova zasiahla do brucha, zaborila svoje pazúry poriadne hlboko do mäsa a vlkolak sa zvalil na zem. Keď sa hneď nepostavil a zostal tam ležať, Sasha pocítila osteň znepokojenia. Možno dokonca viac než to.

Keď Derek nebol schopný pokračovať v boji, Isaac, ktorý sa už pozviechal zo svojich zranení, sa chystal zaútočiť a zabrániť kanime, aby ešte viac dokaličila jeho alfu. Vtedy sa všetko zvrtlo. Spoza Isaaca sa vynorila Allison, o ktorej Sasha ani nevedela, ako sa tam tak nenápadne dostala, a v pästiach zvierala podobné nože ako mala ona sama. Rýchlo trhla rukami v dvoch smeroch a zasiahla vlkolakov chrbát. Isaac sa k nej otočil, chcel ju odstrčiť, ale ona sa šikovne uhla, a tento raz mu nožmi rozdriapala brucho a hruď. Mladá lovkyňa zdvihla ruky a chystala sa zapichnúť svoje nože do Isaaca, nepochybne ho mala v úmysle zabiť.

Sasha sa napriahla, dobre namierila a modlila sa, aby netrafila Allisoninu ruku, lebo v tom prípade by ju Chris asi zabil. Nezasiahla jeden z jej nožov presne tak, ako chcela, ale bolo to dosť na to, aby jej ho vyrazila z ruky. Pekná brunetka prekvapene vzhliadla, Sasha medzitým vyrazila k nej, odtlačila zraneného Isaaca stranou a sotila do tínedžerky.

„Prestaň!“ zavrčala na ňu. „Nechcem ti ublížiť, ale ak budem musieť-“ Ani ju nenechala dokončiť a opätovala jej odsotenie. Sasha bola nútená odstúpiť, zapotácala sa, ale keď sa Allison pokúsila dostať namiesto k Isaacovi k Derekovi, razom mala okolo krku obtočenú Jacksonovu jašteriu ruku, ktorá ju zastavila. Sasha vypleštila oči a zaspätkovala od nich. Nechápala, čo sa deje.

„Ešte nie, drahá,“ povedal Gerard a Allison na neho neveriacky vytreštila svoje tmavé oči. Sasha si nevedela predstaviť výraz, ktorý by viac vyjadroval pocit zrady, ako ten, ktorý mala teraz na tvári jeho vnučka.

„Čo robíš?“ zmätene sa opýtala svojho starého otca.

„Robí to, kvôli čomu prišiel,“ odvetil namiesto neho Scott.

Gerard vyzeral jeho slovami prekvapený a možno aj trochu ohúrený. „Zistil si to v tú noc pred nemocnicou, že? Keď som sa vyhrážal tvojej mame. Videl som, že si mal niečo v pohľade... Cítil si to, však?“

„Zomiera,“ ozval sa Isaac, ktorý stále ležal na zemi. Sasha sa k nemu zvrtla. Dialo sa toho tak veľa a tak rýchlo, že na neho úplne zabudla. Vyzeral byť však v poriadku. Hlboké škrabance po Allisoniných nožoch sa pravdepodobne ešte nezahojili, ale ten proces sa už musel začať.

„Zomieram,“ potvrdil Gerard. „Nanešťastie veda ešte nenašla liek na rakovinu. Ale vlkolačí gén áno.“

Allison sa v tej chvíli pokúsila vymaniť zo zovretia kanimy, ale docielila iba to, že Jackson jej ešte viac zovrel krk. Začali jej kĺzať po lícach slzy.

„Si monštrum,“ vypľuval Chris. Keď Allison zalapala po dychu, pretože zovretie na jej krku bolo znova o niečo tesnejšie, vrhol nenávistný, ale zároveň zúfalý pohľad na svojho otca. „Ju zabiješ tiež?“

„Keď príde na prežitie, obetujem aj vlastného syna!“

Sashe prešli po chrbte zimomriavky. Sklonila hlavu a jej pohľad dopadol na posledný nôž, ktorý jej ešte zostal. Ten druhý hodila po Allison. Vedela, že kanimu nemá šancu zabiť. Nebola si istá, či vôbec bolo niečo, čo by zabezpečilo, že ak kanimu zabijú, mŕtva aj zostane. O Gerardovi to však neplatilo. Stihla by sa k nemu dostať skôr, než by ju dostala kanima? Pochybovala o tom. Nepáčilo sa jej však len tak tam stáť a nečinne sa dívať na to, čo sa odohrávalo rovno pred jej zrakom. Isaac musel vycítiť, že niečo chystá, pretože sa nestihla pohnúť ani o pol centimetra, keď jej na zápästie dopadla jeho ruka. Pozrela sa na neho a on nenápadne pokrútil hlavou naznačujúc jej, aby nerobila hlúposti.

Stačilo od Gerarda jedno slovo a Scott schmatol Dereka. Stále bol zranený a nebol schopný sa mu ubrániť, takže Scott ho bez ťažkostí zavliekol k Gerardovi.

„Nerob to, Scott! Keď dostane, čo chce, zabije ma a bude alfa.“

„Presne tak,“ odvetil Gerard a ešte mal aj tú drzosť usmievať sa. Sasha sa musela ovládnuť, aby na starca neskočila a nezmyla mu ten arogantný úškrn z tváre poriadnou fackou. „Lenže on to vie a predsa to urobí, pretože potom dostane Allison. Urobí pre mňa túto maličkosť a môžu byť spolu. Ty si jediný kúsok skladačky, ktorý nezapadá, Derek.“

„Prepáč!“ vyhŕkol Scott. Držal Dereka zozadu za krku a nútil ho do predklonu. „Musím to urobiť.“

Derek sa držal za poranené brucho a jeho vlkolačia tvár bola plná bolesti. Sasha to už nevydržala. Jednoducho sa na to nemohla pozerať. Srdce jej búšilo v ušiach, vykročila smerom k nim nevediac, čo vlastne plánuje urobiť, ale Isaacov stisk na jej zápästí zosilnel.

„Nie,“ zašepkal jej do ucha. „Nemôžeš nič urobiť.“

Mohla. Mohla urobiť aspoň niečo. Mohla sa pokúsiť. Sledovala, ako si Gerard vyzliekol sako a vyhrnul jeden rukáv na košeli. V ľavej ruke stále zvierala nôž. Riskovala by Allisonin život, keby sa pokúsila vrhnúť nôž do Gerarda? Začala zdvíhať ruku a dúfala, že Isaac prestane blbnúť a nechá ju urobiť, čo bolo treba, ale on jej aj v tomto pokuse zabránil. Stál za ňou a držal obe jej ruky za chrtom. „Prestaň!“ zasyčal jej do ucha nahnevane. „Iba by si to zhoršila.“

Čo mohlo byť horšie?

Scott násilím zaklonil Derekovi hlavu, prinútil ho otvoriť ústa a zahryznúť do Gerardovej ruky. Starec vykríkol od bolesti, ale keď sa odtiahol, mal na tvári triumfálny výraz. Derek sa zrútil na zem, Isaac konečne pustil Sashu a obaja prebehli k alfovi. Keď sa z rany po zuboch na Gerardovej ruke začala zrazu valiť čierna tekutina, všetci zalapali po dychu a nechápavo naňho zízali.

„Čo...? Čo je to?“ vyhŕkol Gerard so zmesou strachu a zlosti v hlase.

„Mali ste svoj plán,“ povedal Scott, „ale ten som mal aj ja. Pamätáte sa, ako vám na policajnej stanici vypadli z vrecka lieky a ja som vám ich podal? Vymenil som ich.“

Starec vytiahol z vrecka nohavíc krabičku s liekmi, chvíľu na ne hľadel, a potom mu to došlo. Zúrivo sa zadíval na Scotta a rozdrvil kapsule v pästi. „Jarabina!“ vypľul zo seba ako jed. No jarabina po pohryznutí v jeho tele naozaj tak pôsobila. Ako keby užil jed.

Keď sa mu začala čierna tekutina rinúť nielen z rany na ruke, ale aj z očí a úst, klesol na kolená, vyvracal čiernu krv a zrútil sa na zem. Kanima, ktorá stále držala Allison, prekvapene pozerala na svojho pána, ktorý sa plazil po zemi ako postrelený pes a vypľúval zo seba čiernu masu.

„ZABI ICH! VŠETKÝCH ICH ZABI!“ zajačal a vzápätí v bezvedomí dopadol na betón.

Kanima uvoľnila zovretie na Allisoninom krku a ona to využila. Vrazila jej lakeť do tváre, odstúpila od nej a v tej chvíli sa zrazu odnikiaľ vynoril Stilesov staručký džíp a nabral kanimu na kapotu. Sasha zízala na Stilesa za volantom a Lydiu, ktorá sedela vedľa neho.

„Dostal som ho?“ pýtal sa Stiles a vyzeral... tak ako Stiles. Tak trochu vystrašene, tak trochu zmätene, trochu komicky a trochu odvážne. Keď sa ale kanima otriasla a skočila na jeho auto, obaja z neho rýchlo vyliezli. Stiles prebehol ku Scottovi, ale Lydia zostala a otočila sa ku kanime. Sasha nechápala, že Jackson ešte žil. To ten tvor naozaj nikdy nezomrie? Čo ešte musia urobiť?

Keď videla, ako Lydia, ktorá nemala doteraz ani potuchy, že existujú nejakí vlkolaci, stála úplne bezmocná zoči voči kanime, zovrelo jej žalúdok. Vrhla sa k nej s úmyslom odtiahnuť ju od neho, ale niekto ju schmatol za lakeť a zastavil ju. Snažila sa ho striasť, ale docielila iba to, že zovretie zosilnelo. Naštvane sa otočila, aby Isaacovi povedala, nech ju pustí, ale namiesto na Isaaca jej zrak dopadol na jeho alfu vo svojej vlkolačej podobe. Ich oči sa stretli a ona sa dívala do zlovestnej rubínovej farby. Trhla rukou, aby sa vyslobodila, ale jeho stisk nepovolil. Mlčky pokrútil hlavou. Bolo jej jasné, že ju nepustí.

Zvrtla sa späť k Lydii. S prekvapením zistila, že kanima na ňu nezaútočila. Lydia mu niečo podávala a zrazu pred nimi nestál jašter, ale Jackson. Odstúpil od Lydie a Derek, cítiac svoju príležitosť, pustil Sashinu ruku a vrhol sa naňho. Presne v tej istej chvíli sa k nemu z druhej strany miestnosti rozbehol aj niekto iný. Ďalší vlkolak. Derek zabodol do Jacksonovho brucha svoje pazúry a neznámy vlkolak zaboril tie svoje do jeho chrbta. Jackson dopadol na zem, kde ho chytila Lydia.

Derek zaspätkoval a Sasha si všimla, že jeho tvár znova vyzerala ľudsky. Pôsobil zarazene, ako keby ho naozaj mrzelo, že to musel urobiť. Lydiine srdcervúce vzlyky napĺňali rozľahlú halu a trhali Sashe srdce. Pohľad na uplakanú Lydiu s mŕtvym Jacksonom v náručí vohnal slzy do očí aj jej. Zahryzla si do pery a obtočila si okolo pása ruky, ako keby sa snažila objať sa.

Lydia opatrne položila Jacksonovu hlavu na zem a vstala. Plecia sa jej chveli a na tvári mala výraz bolesti, keď prešla niekoľko krokov k Scottovi a Stilesovi. Vo chvíli, keď už Sasha myslela, že je konečne po všetkom a odľahlo jej, absolútne ticho, ktoré tam panovalo, prerušilo škriabanie nechtov po betóne. Derek sa zvrtol a ona zaostrila pohľad na Jacksona. Všetci so zatajeným dychom zízali na telo na zemi. Jackson zrazu otvoril oči, vstal a jeho tvár sa začala meniť. Sasha zacítila, ako ju niekto potiahol za ruku. Narazila do Derekovho pleca a on ju stiahol za seba. Keď sa Jacksonove oči zmenili na ľadovo modrú, zuby sa zašpicatili a na tvári mu narástlo ochlpenie, všetkým bolo jasné, že sa konečne premenil na to, po čom od začiatku tak zúfalo túžil. Na vlkolaka.