Kráčali po asfaltovej ceste tiahnucej sa lesom už niekoľko hodín, keď Rick konečne zavelil, aby zastavili a na chvíľu si oddýchli. Becce sa uľavilo a na tvárach ostatných videla, že nebola sama. Sledovala, ako si Maggie s Glennom vymenili malé úsmevy. Oni boli jediní dvaja ľudia, ktorí sa k nej za celý ten čas odvážili priblížiť. Obaja ju objali a ona sa im pokúsila opätovať úsmev, keď jej hovorili, akí sú šťastní, že je v poriadku a že je s nimi.
„Rick mi povedal o Beth a Hershelovi. Je mi to ľúto,“ povedala Becca a myslela to úprimne. Maggie prikývla, do očí sa jej natisli slzy. Keď dobehli ostatných, Becca zostala kráčať na konci skupiny. Rozhodla sa od všetkých si držať odstup.
Keď Rick zavelil na oddych, zišli z cesty a ona hodila ruksak k jednému zo stromov a zvalila sa naň. Napila sa z malej plastovej fľaše a oprela sa o kmeň stromu. Nebolo jej jasné, kam vlastne idú, ale asi to bolo aj tak úplne jedno. Na jednu krátku chvíľu jej skrslo v hlave, že by sa mohla vrátiť späť do chaty, pretože mať strechu nad hlavou bolo o poznanie lepšie, než bezcieľne sa túlať krajinou. Lenže pre všetkých tam nebolo miesto a ona vedela, že Jo mala pravdu. Nemohla byť sama, musela si nájsť skupinu. Byť sama bolo nebezpečné. Zošalela by skôr, než by ju niekto zabil.
Porozhliadla sa okolo seba. Pekná tmavovlasá žena, ktorú Becca nepoznala, sa rozprávala s Rickom. Z ich rozhovoru nevydedukovala, kto to bol, ale zdalo sa, že k ich skupine predtým nepatrila. Odvrátila od nich pohľad a presunula ho na Carla, ktorý sedel neďaleko od nej. V náručí držal Judith a kŕmil ju z fľaše. Becca si zahryzla do pery, vstala a podišla k nemu. Mrzelo ju, že ho vtedy v lese tak rýchlo odbila a že ho svojim správaním sklamala. Nechcela pôsobiť tak chladne, ale v tej chvíli bol Carl, bohužiaľ, ten posledný človek, na ktorého myslela.
„Hej,“ oslovila ho, keď si k nemu prisadla. Judith už dojedla a on odložil fľašu do vaku. Zadíval sa na ňu spoza širokého klobúka.
„Tam v lese som sa správala trochu... zvláštne. Prepáč mi to. Som naozaj, naozaj veľmi rada, že ťa znovu vidím.“ Placho sa usmiala. „A Judith tiež.“
Carl na ňu chvíľu iba mlčky upieral svoje modré oči, než s vážnou tvárou prikývol. „Otec mi povedal, aby som ťa nechal na pokoji, lebo si bola dlho preč a musíš si na nás znova zvyknúť.“
Smutne sa usmiala. „To je pravda, ale rozhodne ma nemusíš nechať na pokoji.“
Prikývol. „Je mi ľúto, že ťa Merle odvliekol preč,“ povedal a zamračil sa. „Bol to bastard.“
„Pozor na jazyk, mladý muž,“ pokarhala ho, ale jej tón neznel káravo. Neprekvapilo ju, že Carl vedel, čo sa stalo. V takej malej skupine sa sotva niečo utají. „Nemal by si si o ňom myslieť to najhoršie. Pustil ma skôr, než sme sa dostali do Woodbury.“
„Tak prečo si sa nevrátila?“
Pokrčila plecami a sklonila hlavu. Načiahla ruku k Judith, ktorá k nej vystrela svoje malé detské rúčky a Carl jej dovolil, aby si ju vzala a posadila do lona. Pobozkala ju na jemné bledé vlásky. „Nemohla som. Niečo sa stalo, niečo veľmi zlé a jednoducho som sa nemohla vrátiť.“
Samozrejme, že mu neplánovala povedať, čo sa v tú noc odohralo, ale potrebovala, aby pochopil, že sa nerozhodla len tak ich opustiť. Že jej niečo zabránilo vrátiť sa späť. Aj keď to nebola celá pravda.
Pocítila na pleci dotyk. Zodvihla hlavu a stretla sa s Carlovým smutným pohľadom. „Je mi to ľúto. Ale teraz si s nami, ochránime ťa.“
Do očí sa jej natisli slzy. Stislo jej srdce, keď si uvedomila, ako dospelo vyzerali jeho oči; už to nebol pohľad dieťaťa. Samozrejme, počas toho polroka, čo bola preč, vyrástol. Vytiahol sa a nebude trvať dlho, kým bude taký vysoký ako ona. Bola si vedomá toho, že vyrástol, ale nečakala to, ako dospel. Bol tínedžer s pohľadom takmer dospelého muža. Nemalo by to tak byť.
Pokúsila sa o úsmev, pritiahla ho k sebe, pričom mu zvrhla klobúk z hlavy, a zajala ho v pevnom objatí. „Chýbal si mi,“ zašepkala a odtiahla sa od neho. Sklopila oči. „Skoro sme rozpučili Judith,“ pokúsila sa o vtip a Carl sa na ňu zaškeril. Narafičil si klobúk späť na hlavu.
„Ehm,“ odkašľal si zrazu niekto pri nich a ona zaklonila hlavu. Týčil sa nad ňou svalnatý ryšavec v maskáčoch, zelenom tielku a s vojenskými známkami okolo krku. Jeho fúzy boli absurdné, ale k nemu to tak nejako sedelo. Hoci podoba bola iba mizivá, z nejakého dôvodu jej pripomenul Yosemita Sama z Bugs Bunnyho.
„Doteraz som nemal možnosť predstaviť seba a svoju skupinu. Som Abraham Ford, seržant Americkej armády, madam,“ povedal a natiahol k nej ruku.
Becca prekvapene zamrkala a na malú chvíľu na neho zostala zarazene zízať. Rýchlo sa však spamätala, podala Judith Carlovi a postavila sa. Prijala jeho podávanú ruku.
„Rebecca Chapmanová a ešte rozhodne nie som taká stará, aby ma niekto volal madam. Každý mi hovorí Becca.“
Abraham prikývol. „Teší ma, Becca.“ Hlavou kývol k peknej drobnej hispánke s dvomi zapletanými vrkočmi a olivovozelenou šiltovkou na hlave. Mala na sebe kratučké šortky, tričko odhaľujúce dosť solídny kus brucha a na ňom bundu. Na bokoch mala opasok s puzdrom na pištoľ. „To je Rosita Espinosová a tamto Eugene... Vlastne neviem jeho priezvisko, ale je to náš vzácny kontraband.“
Becca sa zahľadela na muža s tým najabsurdnejším účesom, aký kedy videla, a že toho už v živote videla dosť. Vyzeral ako Andre Agassi v osemdesiatych rokoch. Tiež vyzeral, že by sám neprežil ani päť minút. Ten jeho priblblý vystrašený výraz ju znechucoval.
„Vzácny kontraband?“ zopakovala po ňom s nadvihnutým obočím.
Abraham prikývol. „Ten chlapík je vedec, ktorý pracoval pre vládu. Je to jediný človek, ktorý dokáže vyriešiť tieto sračky.“
„Čo tým myslíš?“
„Odvedieme ho do Washingtonu, kde s tým správnym vybavením vylieči nákazu.“
„Je to vôbec možné?“ spýtala sa.
„Eugene hovorí, že áno a ja mu verím.“
„Takže mierime do Washingtonu?“
Vojak prikývol. „Ja, Rosita a Eugene určite. Akonáhle nájdeme vhodný povoz.“
Becca si ho pochybovačne prezerala. Abraham jej zasalutoval a nechal ju samu. Rick tomuto naozaj veril? Zvyčajne nebola pesimista, ale toto je prišlo až príliš dobré na to, aby to bola pravda. Aká bola šanca, že stretnú práve toho jedného človeka, ktorý je schopný zvrátiť apokalypsu? Nevedela, čo si o tom myslieť, ale zatiaľ jej to neprišlo veľmi dôveryhodné.
„Dobre, ľudia. Viem, že ste unavení, ale musíme sa pohnúť,“ zvolal Rick a skupina sa pobrala na odchod.
Becca si prehodila vak cez plecia. Videla, že Daryl sa pridal Rickovi na čele a tak počkala, aby mohla ísť ako posledná. Pred ňou kráčalo tmavovlasé dievča, ktoré predtým videla rozprávať sa s Rickom. Po pár minútach chôdze dievča spomalilo a zladilo s ňou krok. Becca sa zamračila na skupinu pred sebou a premýšľala, čo môže od nej chcieť.
„Ahoj,“ ozvala sa zrazu.
Becca sa k nej otočila a ona sa usmiala. Bola pekná. Nebola oslňujúco krásna ako nejaká modelka, ale aj tak bola veľmi pekná. Tmavé vlasy, tmavé oči a mierne olivová pokožka naznačovali, že by mohla mať latinskoamerické korene rovnako ako Rosita. Mala na sebe džínsy a vyťahané tmavé tričko, ktoré zakrývalo jej pekné krivky.
„Ahoj.“
„Ja som Tara,“ predstavila sa.
„Becca.“
„Viem. Kto by ťa nepoznal? Si slávna po celom svete. Glenn vravel, že si s nimi kedysi bola v skupine? Že ste boli spolu vo väznici?“ opýtala sa.
Becca prikývla. „Áno, bola. Prečo sa pýtaš?“
Tara pokrčila plecami. „Ja len, že to nevyzerá, že... no vieš, že s nimi máš dobrý vzťah,“ nadhodila a Beccu tým totálne podráždila.
„Do toho ťa nič nie je,“ odvrkla a zazrela po nej.
„Och, nie, tak som to nemyslela! Čo sa medzi vami stalo, nie je moja vec, ale... vieš, moja skupina je mŕtva, zostala som iba ja. Abraham bol predtým s Rositou a Eugenom, Tyreese a Sasha sú súrodenci a Bob je zase so Sashou. Ja som tu sama, no a ty vyzeráš, ako keby si tu tiež bola sama, aj keď si kedysi patrila k Rickovi a ostatným.“
„Kam tým mieriš?“
Tara sa od nej odvrátila a uhladila si za ucho jeden tmavý prameň vlasov. Becca na nej videla, ako znervóznela. „Len som si myslela, že by sme sa mohli... hm, spriateliť.“
„Ani ma nepoznáš.“
„Maggie a Glenn o tebe hovorili iba v dobrom,“ odvetila. „Majú ťa radi,“ dodala ešte. „Maggie povedala, že ste si boli blízke.“
Becca pokrčila plecami a povzdychla si. „To bolo už dávno.“
„Ja si myslím, že sa na tom nič nezmenilo.“
„Keď myslíš,“ zašomrala si popod nos.
Chvíľu kráčali mlčky. Becca očakávala, že sa Tara pridá k ostatným a nechá ju osamote, ale mýlila sa. Zostala kráčať vedľa nej a tvárila sa, že ticho medzi nimi vôbec nie je trápne. Ale možno bolo trápne iba pre Beccu, pretože Tara sa tvárila celkom spokojne.
„Ako si sa k nim vôbec dostala?“ opýtala sa Becca, len aby zahnala mlčanie. V skutočnosti ju to málo zaujímalo.
„Och, ja... predpokladám, že vieš, kto je Guvernér.“
Vôbec sa jej nepáčilo, že spomenula práve jeho. „Viem.“
„Bola som v jeho skupine. Až po tom, čo padlo Woodbury.“
Becca sa na ňu zmätene zamračila. „Počkaj, myslela som si, že Guvernéra zabili, keď padlo Woodbury.“ Možno sa mala opýtať na podrobnosti Ricka, ale predtým jej to vôbec nenapadlo.
„Nie. Podľa toho, čo mi povedali Glenn s Maggie, napadol väznicu, ale nepodarilo sa mu ju dobyť. Utiekol a oni prijali vo väznici ľudí z Woodbury. Vtedy som ho spoznala ja a moja sestra. Žili sme zabarikádované doma s chorým otcom a mojou malou neterou. Vyzeral... nevyzeral práve neškodne, ale bol v zúboženom stave a veľmi nám pomohol. Keď zomrel otec, Brian... teda Guvernér nás presvedčil, že tam nemôžeme viac zostať. Nakoniec sme sa pridali k väčšej skupine a začal nám o Rickovi tlačiť do hlavy nezmysly. Ešte pred Terminusom sme ich napadli.“
„Ten tank vo väznici. To vy?“
Prikývla.
„Moja sestra tam zomrela. Aj moja neter. Zabil mi celú rodinu. Povedal nám, že Rick je šialenec, ktorý predtým napadol Woodbury a my sme mu to všetko uverili. V skutočnosti to bolo presne naopak.“
Becca si zahryzla do pery a spracovávala, čo jej povedala. „Je mi ľúto tvojej sestry a netere,“ zašomrala.
„Vďaka,“ povedala so smutným úsmevom na ružových perách. „Po tom fiasku vo väznici ma tam našiel Glenn. Pomohol mi, aj keď som patrila k tým zlým, a ja som mu na oplátku pomohla nájsť Maggie. Odvtedy som s nimi.“
„A čo Tyreese s tými dvomi? Oni tiež patrili do tvojej skupiny?“
Tara pokrútila hlavou. „Nie. O nich nič neviem, ale keď sme sa dostali do Terminusu, už sa s ostatnými poznali, tak si myslím, že tiež žili vo väznici,“ vysvetlila.
Keď Tyreese našiel neďaleko cesty malý potôčik, Rick im nariadil zastať, aby si všetci mohli nabrať vodu. Kým Carl s Rickom napĺňali svoje aj Beccinu fľašu, ona ochotne pestovala Judith a prechádzala sa neďaleko nich. Poodišla ďalej, hmkala jej nejakú melódiu a rozhliadala sa po okolí. Všimla si, že Rick podišiel k Darylovi a sledovala, ako sa rozprávali. Keď sa zrazu Daryl otočil a jeho pohľad dopadol rovno na ňu, vedela, že hovorili o nej. Znepokojene prestúpila z nohy na nohu a odvrátila sa od nich.
Judith väčšinu času niesol Rick alebo Carl, ale teraz sa im ponúkla, že ich na chvíľu odbremení a ponesie ju ona. Keď sa znova pohli ďalej, Becca kvôli Judith kráčala po Rickovom boku. Vedela, že by sa mu nepáčilo, keby ju nemal na očiach a ani by mu to nevyčítala. Trochu ju prekvapilo, že dieťa bolo ťažšie než očakávala. Netrvalo dlho a začali ju bolieť ruky.
„Vezmem si ju, ak ti je ťažká,“ ozval sa Rick, keď si všimol, že si ju na rukách popravovala častejšie než predtým.
Becca sa uškrnula. „Napriek všetkému to vyzerá tak, že je celkom dobre živená.“
„Snažíš sa mi povedať, že moja dcéra je tučná?“ opýtal sa, keď si ju od nej bral.
Carl sa zaškeril a ona naňho mrkla cez Rickovo plece. „To by som si nedovolila, šerif.“
Keď sa rozhodli utáboriť, zišli z asfaltky a razili si cestu riedkym lesom. Práve si pomyslela, aké bolo čudné, že doteraz nenarazili na žiadneho tuláka, keď sa jeden vynoril spoza stromu a razil si to rovno k nim. Becca pozrela na Ricka a na Judith v jeho náručí a vytiahla spoza opaska dýku.
„Postarám sa o to,“ povedala, nečakajúc na jeho súhlas. Podišla k nemŕtvej žene, odrazila jej natiahnuté ruky, strčila si ich pod pazuchu a jedným rýchlym presným pohybom jej vrazila dýku do spánku.
„Si vojačka?“ ozvalo sa zrazu za jej chrbtom.
Becca sa obzrela na Abrahama, ktorý zastal, keď okolo nej prechádzal a teraz na ňu prekvapene zízal.
„Nie.“
„To bol vojenský chvat - Krav Maga.“
Becca pokrčila plecami. Hoci Abraham vyzeral, že od nej očakáva odpoveď, nemienila mu líčiť svoju minulosť. Po chvíli pochopil, že toto bola jediná odpoveď, ktorej sa mu dostane, a tak sa zvrtol a s podozrievavým výrazom na tvári kráčal ďalej. Keď chcela to isté urobiť aj ona, prešiel popri nej Daryl. Ich pohľady sa stretli a on si ju pozorne premeral od hlavy po päty. Bolo jej jasné, čo ten pohľad znamenal. Jej počínanie ho prekvapilo, zrejme tak ako aj ostatných.
Becca sa od jeho modrých očí rýchlo odvrátila, počkala, kým okolo nej prejde zvyšok skupiny a opäť sa ocitla na chvoste. Bolo to lepšie než byť vpredu a cítiť, ako jej vypaľuje do chrbta dve diery.
Pomaly sa stmievalo a oni začali hľadať vhodné miesto na utáborenie. Pomaly kráčala so sklonenou hlavou, občas sa okolo seba poobzerala, aby sa uistila, že sa k nim nepribližuje žiadny chodec, keď začula, ako sa k nej začali spredu blížiť kroky. Zodvihla pohľad, zvedavá, či sa s ňou znova prišla porozprávať Tara, ale keď jej pohľad spočinul na Darylovi, skrútilo jej žalúdok. On však zrazu rýchlo uhol pohľadom, a Becce skrslo v hlave, že predsa len nemieri k nej. Dúfala márne. Bez jediného slova k nej podišiel a začal kráčať vedľa nej. Na chvíľu zapremýšľala nad tým, čo by si pomyslel, keby vedel, ako sa jej práve rozbúchalo srdce.
Jeho spoločnosť jej nebola príjemná. Z jeho tichej prítomnosti bola nervózna a ešte nervóznejšia bola z toho, že to bolo iba ticho pred búrkou. Vedela, že sa k niečomu odhodlával a zvieralo jej z toho všetky vnútornosti. Stisla pažbu zbrane v puzdre. Jeho mlčanie – ich mlčanie – ju privádzalo do šialenstva. Už asi stokrát si v duchu povedala, že sa ho opýta, čo od nej chce, ale nevedela sa prinútiť urobiť to.
„Je mŕtvy.“
Presne v tej sekunde, keď to vyriekol, si uvedomila, že toto bol po šiestich mesiacoch prvý raz, čo počula jeho hlas. Aké úbohé bolo, že sa jej pri tom rozutekali po tele zimomriavky?
„Ja,“ zachrapčala a musela si odkašľať. „Viem, Rick mi povedal,“ odvetila. Vedela, že nemohol myslieť nikoho iného iba svojho brata. Ako keby ju chcel uistiť, že sa ho viac nemusí báť. Aj keby bol nažive, Merla by sa nebála.
„Je mi to ľúto,“ dodala po chvíli. Síce si to zašomrala popod nos, ale vedela, že ju počul, pretože sa k nej otočil. Neopätovala mu pohľad. Sklonila hlavu a dívala sa na svoje špinavé topánky.
„Mne je to ľúto - to, čo urobil.“
Becca zodvihla hlavu a pozrela sa na neho. Hľadel pred seba a mračil sa na pomaly zapadajúce slnko. Zase si ohrýzal kožu na palci. „Ak to má byť ospravedlnenie za tvojho brata, tak ho od teba nechcem. Neospravedlňuj sa za niečo, za čo nemôžeš.“
Úkosom sa na ňu pozrel, ale skoro okamžite uhol pohľadom. „Bol to môj brat. Prišli sme o teba kvôli nemu na... ani neviem, ako dlho to už je, ale vyzerá to ako večnosť.“
„Šesť mesiacov. Plus mínus.“
„Pol roka,“ zašomral popod nos. „Zdalo sa mi to dlhšie.“
Becca pokrčila plecami. Pre ňu to bol ako druhý život. Život pred znásilnením a po ňom.
„Si v poriadku?“
Strelila po ňom zarazeným pohľadom. Nikto jej dosiaľ takú otázku nepoložil. Ani Rick, ani Maggie alebo Glenn. Nikto nechcel vedieť, ako jej je.
Zhlboka sa nadýchla a premýšľala nad odpoveďou. Vedela, že nebola v poriadku a mala pocit, že už ani nikdy nebude.
Trhla plecami. „V rámci možností.“
„Nevrátila si sa,“ hlesol po chvíli.
Pozrela sa na jeho profil. Zrazu ju prepadlo nevysvetliteľné nutkanie zahladiť mu vlasy, ktoré už boli také dlhé, že mu po stranách zakrývali uši, za ucho. Pri tej myšlienke sa začervenala a radšej odvrátila pohľad. „Vysvetlila som to Rickovi. Nepovedal ti?“
Tento raz to bol on, kto pokrčil plecami. „Možno si sa nechcela vrátiť. Kvôli tomu, čo urobil Merle.“
„Viem, že v tom išiel sám. Povedal mi to, než ma pustil,“ odvetila.
Ticho, ktoré sa medzi nimi rozprestrelo, nebolo príjemné. Bolo napäté a ona vedela, že na niečo čakal. Na jej odpoveď - zrejme. „Nemohla som sa vrátiť späť,“ povedala napokon.
Zacítila na sebe jeho pohľad. „Chceš o tom hovoriť?“
S ním? Pokrútila hlavou. Nechcela sa rozprávať o tom, ako musela utiecť pred chodcami a chytili ju tí bastardi. Nechcela ani hovoriť o Jo, pretože jej smrť bola ešte stále príliš čerstvá. Okrem týchto dvoch vecí asi ani nebolo nič, o čom by sa mohli rozprávať. Možno tak ešte fakt, že na neho myslela celú tú dobu, kým bola preč. Že jej hrozne chýbal a že keď si myslela, že ich všetkých vo väznici zabili, skoro to zabilo ju. Nič z toho mu však povedať nemohla. Nechcela.
„Dobre,“ hlesol.
Rozhostilo sa medzi nimi ticho a ona predpokladala, že ich rozhovor sa skončil. Čakala, že sa od nej vzdiali a pôjde za Rickom alebo Carol, ale zostal kráčať vedľa nej. Trochu ju to rozhodilo, no snažila sa nevšímať si ho.
„Ty... hm, hneváš sa na mňa?“
Beccina hlava vystrelila dohora. Vyvalila na neho oči. „Čo?“ vyhŕkla.
Šokovalo ju, že niečo také povedal, ale ani zďaleka nie tak veľmi ako fakt, že sa trafil do čierneho. Aj keď si myslel, že je to z úplne iných dôvodov. Na to, aby vedel tú pravú príčinu, by musel vedieť pravdu o tom, čo sa stalo, keď ju Merle pustil.
„Ako si na také niečo prišiel?“
Trhol ramenami a popravil si kušu prehodenú cez plece. „Tam v lese... vyzeralo to tak.“
„Nikoho z vás neviním z toho, čo urobil tvoj brat. To som ti predsa už povedala,“ odvetila.
„Tak prečo potom...?“ otázku nedokončil. Asi nevedel, ako ju dokončiť, ale ona presne vedela, čo sa pýtal. Počula v hlave jeho slová. Prečo si sa tak správala? Prečo si nás neobjala ako Carol? Prečo si držíš odstup? Prečo sa mi vyhýbaš?
Becca si povzdychla a pevne schmatla popruhy svojho ruksaku. „Prešiel dlhý čas,“ hlesla. Úporne sa snažila nájsť slová, ktoré by to aspoň trochu vysvetlili. „Zmenila som sa. Všetci sme sa za ten čas zmenili.“
„Áno, asi,“ zašomral. Z ničoho nič boli jeho slová rýchle a plné hnevu. „Keby som vedel, čo sa chystá urobiť-“
„Viem,“ skočila mu do reči. Vedela presne, čo chcel povedať.
„Prepáč.“
Pokrútila hlavou. „Povedala som ti, že nie ty sa máš ospravedlniť. Ak si myslíš, že ťa čo len minimálne viním za to, čo urobil Merle, mýliš sa.“
„Takže môžeme začať odznova? Zabudnúť na to, čo sa stalo a začať s čistým štítom?“
Zabudnúť? Nemal potuchy, o čom hovoril. „Nemôžem zabudnúť,“ zamrmlala popod nos, ale nemyslela tým Merla. Ibaže on to nevedel. „Ale teraz som tu a to je hlavné.“
Keď sa konečne utáborili, už sa skoro zotmelo a oni rýchlo rozložili oheň. Pousádzali si okolo neho. Becca dlho nepremýšľala nad tým, kde je jej miesto. Ihneď si to namierila ku Carlovi, ktorý v lone pestoval Judith. Zjedli biednu večeru, ktorú ulovil Daryl a väčšina z nich sa začala ukladať na spánok. Becca videla, ako sa Carol kamsi vytratila a neušlo jej ani to, že zanedlho na to ju nasledoval aj Daryl. Zovrelo jej hruď.
Odvrátila pohľad od miesta, kde sa stratili v tme a položila si bradu na skrčené kolená. Zožieralo ju, že
nevedela, čo bolo medzi nimi. Ako ďaleko sa posunul ich vzťah, kým bola preč? Pol roka bolo viac než dosť času na to, aby sa priateľstvo a obyčajné sympatie vyvinuli do niečoho oveľa väčšieho.
Ľahla si a dala si pod hlavu ruksak. Bola unavenejšia, než si myslela a hoci sa niektorí pri ohni ešte rozprávali, jej sa už začali zatvárať oči. Vtedy vedľa seba počula kroky. Otvorila oči a nadvihla hlavu. Na zem vedľa nej dopadla kuša a hneď na to aj Daryl. Nedíval sa na ňu, iba si strčil vak pod hlavu a zízal na oblohu. Začal si obhrýzať necht na palci.
Becca sa prevalila na stranu chrbtom k nemu a zovrela ruky v päsť. Ľahol si vedľa nej. Síce nie nejako blízko, ale bolo to vedľa nej. Prečo nebol s Carol? Miatlo ju to.
Zodvihla zrak a v slabom oranžovom svetle plameňov sa stretla s Carlovým pohľadom. Slabo sa naňho usmiala a on jej úsmev opätoval. Potom zatvoril oči, jeho úsmev povädol a ona si povzdychla. Už nebola sama a bol to dobrý pocit.
ooOoo
Na druhý deň pokračovali v ceste. Becca si nebola istá, či vôbec niekto vedel, kam idú, ale aj keby nie, jej to bolo úplne jedno. Ona nemala cieľ, kam by sa chcela dostať. Úplne jej stačilo prežiť.
Hneď ráno ju znepokojilo, keď zistila, že v predchádzajúcu noc sa zrejme niekto obšmietal okolo ich táboriska. Daryl v tú noc niekoho počul v kroví, ale nikoho tam nezbadal. Ak sa niekto dokázal úspešne zakrádať pri Darylovi, Becca vedela, že to bol dôvod na obavy.
Keď sa znova vydali na cestu, Becca sa akosi ocitla pri Sashe a Bobovi, ale veľmi rýchlo si uvedomila, že to bola chyba. Cukrovanie tých dvoch a ich debilná hra na ‚dobré v zlom‘ jej liezli na nervy, nehovoriac o tom, že sa okolo nich obšmietala Carol a tú naozaj nepotrebovala vidieť. Radšej sa rozhodla udržať si čo najväčší odstup a opäť sa presunula na koniec skupiny k Tare.
Nudný deň a mŕtvolné ticho zrazu narušili výkriky a volanie o pomoc. Všetci ako na povel stuhli a dívali sa jeden na druhého. Nikto sa ani nepohol, nikto sa nehrnul do nebezpečenstva kvôli niekomu cudziemu... až na Carla. Po chvíli uvažovania Rick predsa len podľahol synovmu naliehaniu a rozbehol sa smerom, odkiaľ k nim doliehal mužský hlas. Ostatní ho ihneď nasledovali. Dobehli k asi dva metre vysokej skale, na ktorej sedel muž – černoch - odetý v čiernom a snažil sa vyhnúť kostnatým rukám nemŕtvych, ktoré sa ho snažili chytil a stiahnuť na zem. Bolo ich iba pár a hravo si s nimi poradili. Muž nemotorne zliezol zo skaly a skôr, než sa prehol v páse a vyvracal pred nimi obsah svojho žalúdka, stihla si všimnúť kňazský kolárik. Becca sa znechutene odvrátila, a to nielen kvôli jeho zvracaniu. Vyzeral ako nejaké vystrašené decko, čo sa jej hnusilo.
„Ďakujem. Som Gabriel,“ predstavil sa.
„Máte nejakú zbraň?“ spýtal sa ho Rick.
Kňaz sa zasmial. „Vyzerám na to, že mám zbraň?“
„Je nám úplne u riti, ako vyzeráte,“ ozval sa Abraham a Becca nadvihla kútiky úst. Tie slová jej vzal z úst, hoci ona ich neplánovala povedať nahlas.
„Nemám žiadne zbrane. Mojou ochranou je slovo božie.“
Beccine obočie vyletelo až ku korienkom vlasov. To bol naozaj taký idiot?
„Hej, to sme videli,“ sarkasticky zašomral Daryl.
Všetci si ho nedôverčivo prezerali. Vyzeral až príliš nevinne a čisto. Doslova. Na čiernom obleku nemal jedinú škvrnu, bol oholený a čierne topánky sa mu na slnku leskli. To, čoho ale nemal nadostač, bolo zrejme jedlo, pretože sa hneď opýtal, či nemajú niečo na jedenie.
„Máte tábor?“ spýtal sa, keď mu dal Carl pár pečených gaštanov.
„Nie,“ odvetil Rick a podozrievavo si ho prezeral. Bol rovnako vysoký ako on, štíhly a holohlavý. Becca očami ešte raz prešla po jeho obleku a pokrútila hlavou. Kto by si teraz dal na seba sako? „A vy?“
„Ja... mám kostol,“ odvetil a vyvaľoval na nich oči.
„Zdvihnite ruky nad hlavu!“ prikázal mu a začal ho prezerať. „Koľko nemŕtvych ste zabili?“
„Ja?“ prekvapene vyjachtal. „Ani jedného.“
„A koľko ľudí ste zabili?“ pýtal sa Rick ďalej.
Po zápornej odpovedi začal bľabotať niečo o tom, že svoje hriechy vyznáva iba Bohu a Becca prestala počúvať. Naozaj si myslel, že po tom, čo nejaký vírus takmer vyhladil ľudstvo, je vhodné tárať o Bohu? Becca prevrátila oči a pomaly sa šuchtala za Rickom, keď ich kňaz viedol do svojho kostola. Sledovala okolie a zazerala naňho. Neverila mu. Niečo jej na ňom jednoducho nesedelo. Napriek tomu však mierili do jeho príbytku, alebo do božieho príbytku, ktorý spravoval, pretože mať strechu nad hlavou prevažovalo nad podozreniami. Okrem toho bolo ich v skupine dosť a mali zbrane. Dokázali sa popasovať s problémami.
„Hej, než sa to stalo, sledovali ste nás?“ opýtal sa ho Rick.
Gabriel pokrútil hlavou. „Vystačím si sám. Živí sú rovnako nebezpeční ako mŕtvi, nemyslíte?“
„Nie, živí sú horší,“ vyletelo Becce z úst. Bola rovnako prekvapená ako ostatní, že sa ozvala, lebo to vôbec nemala v úmysle. Stisla pery o odvrátila od kňaza pohľad. Ako magnet ju pritiahli Darylove oči, ktoré sa na ňu dívali tak uprene, až sa na chvíľu nemohla nadýchnuť. Naprázdno prehltla a prinútila sa pozrieť inam.
Keď prišli k malému drevenému kostolu natretému nabielo, bol ako oáza uprostred lesnej húštiny. Najskôr vošli dnu s pripravenými zbraňami Rick, Daryl, Michonne, Glenn a na Beccino prekvapenie aj Carol. Keď sa uistili, že je to dnu bezpečné, Rick potichu zapískal a oni sa pomaly začali presúvať dnu.
Becca prešla pohľadom po dvoch radoch drevených lavíc a oltári. Vzhliadla a chvíľu zízala na obrovský kríž. V duchu si posmešne odfrkla a odvrátila pohľad.
„Vzadu za kostolom sme našli nepojazdný minibus. Otec Gabriel povedal, že ho nepotrebujeme. Opravíme ho a máme na čom odísť,“ povedal Abraham Rickovi, ale bol dosť hlučný na to, aby ho počuli všetci v miestnosti. „Chápeš, čo je v stávke,“ dodal ešte, keď Rick mlčal.
„Áno, chápem.“
„Nechceš si oddýchnuť?“ opýtala sa ho Michonne, ktorá stála neďaleko Ricka. Becca si vlastne až teraz uvedomila, že nemá na chrbte svoju katanu. Zrejme o ňu prišla v Terminuse.
„Trochu si oddýchneme, potom spomalíme a všetko sa zrazu poserie,“ vyštekol na ňu vysoký červenovlasý vojak.
„Nech nás už čaká čokoľvek, potrebujeme zásoby,“ odvetila mu Michonne.
„Presne tak,“ pritakal Rick. „Voda, jedlo, strelivo. To sú nateraz naše priority.“
„Ten minibus počká,“ ozval sa zrazu za ňou Daryl a ona nadskočila. Ani nevedela, kedy sa za ňu prikradol. „Zožeň radšej fazuľu.“
Abraham vyzeral sklamane. Pohľadom prechádzal po ostatných členoch skupiny, ale vyzeralo to tak, že všetci súhlasili.
„My budeme robiť to, čo Rick,“ povedal mu Glenn, keď na neho dopadli Abrahamove bledomodré oči. „Už sa nerozdelíme. Okrem toho má pravdu.“
Ani Tara, Tyreese a jeho sestra neboli ochotní pustiť sa len tak na verímboha do Washingtonu. Keď sa Abraham otočil k nej, Becca zaskočene nadvihla obočie.
„A ty, vojačka?“
Nechápala, prečo chcel vedieť aj jej názor. Aj tak bolo jasné, že sa nikam nejde, ak teda nechcel vyraziť iba on so svojou malou trojčlennou skupinkou.
„Nevolaj ma tak,“ podráždene odvrkla. „Povedala som ti, že nie som vojačka.“
„Naozaj nie je,“ ozvala sa zrazu Tara, ktorá sedela vpredu na lavici a pozorovala ich. „Len mi nehovor, že ju nepoznáš.“
Becca si útrpne povzdychla a odvrátila sa, keď sa Abraham otočil k Tare s nadvihnutým obočím.“
„Mal by som?“
„No jasné, že mal. Je známa po celom svete.“ Keď mu to stále nezapínalo, vyslovila vetu, ktorú začínala Becca naozaj nenávidieť. „Becca je speváčka.“
„Bola,“ zašomrala si popod nos. Nevedela, či ju niekto počul.
„Poznajú ju všade vo svete. Patrí medzi najznámejšie britské speváčky,“ povedala a pokrútila hlavou. „Nechápem, že ju nepoznáš. Na vojenských základniach ste nemali internet alebo čo?“
Keď sa stretla s jeho prekvapeným pohľadom, stisla zuby. „Ale niekto ťa musel trénovať.“
„Neviem, prečo sa pýtaš na môj názor, ale ja súhlasím s Rickom,“ povedala napätým hlasom a založila si ruky na hrudi. Úplne ignorovala jeho komentár. To naozaj nevedel rozoznať, keď o niečom nechcela hovoriť? „Myslím si, že je blbosť ihneď sa niekam vybrať a ani sa neuistiť, či vôbec budeš mať dostatok jedla na to, aby si tam vôbec dorazil. Okrem toho, je v tom minibuse vôbec benzín? A ak nie, kde ho chceš zohnať? Určite je už všetok preč.“
„To sa dá všetko vyriešiť.“
„Och, áno? Tak si to vyrieš, pretože pre mňa je prvoradý plný žalúdok.“
Možno reagovala príliš prchko, ale bolo jej to jedno. Prečo by mala riskovať vlastný život kvôli niekomu koho ani nepoznala? Bolo jej úplne fuk, či Eugene vyhlasoval, že dokáže všetko zvrátiť a zničiť vírus, alebo nie. Ako mohla vedieť, či hovoril pravdu? Mala veriť iba jeho slovu? Mala nasadiť život za niečo, čo mohla byť lož? Možno mal vo Washingtone iba svoju rodinu a vedel, že sám sa tam nikdy nedostane, a rozhodol sa ich využiť.
Obišla ho, prešla k prednej časti kostola, hodila svoje veci k prvej lavici a sadla si vedľa Tary. Pohľadom prechádzala po prázdnych plechovkách s jedlom, ktoré boli rozostavené po obvodových múroch.
Z miestnosti vedľa oltára vyšla Carol. „Nie je tu voda,“ zvolala na Ricka.
„Bral som ju z neďalekého potoka,“ povedal kňaz. „V mojej pracovni sú prázdne bandasky.“
„Pôjdem ich naplniť,“ ponúkla sa a Rick, ktorý nad tým chvíľu premýšľal, prikývol.
„Pôjdem s tebou,“ ozval sa za Beccou hlboký chrapľavý hlas a ona sa okamžite napla ako struna. Ignorovala pocit, ktorý to v nej vyvolalo, alebo sa o to aspoň snažila. Zaťala ruky v päsť a sledovala, ako Daryl podišiel ku Carol a spolu vošli do kancelárie.
„Odkiaľ ste vzali toľko jedla?“ opýtal sa Rick, keď si prezeral plechovky pri stenách.
„Bola to náhoda,“ odvetil otec Gabriel. „Z každoročných potravinových darov. Začalo to práve vtedy, keď sme ich nazhromaždili. Bol som tu sám a zásoby mi vydržali dlho, ale potom sa začali míňať a musel som jedlo hľadať. Prezrel som všetky okolité objekty okrem jedného. Je tam plno tých... vecí.“
„Koľko?“
„Tak desať možno viac.“
Rick prikývol. „Desať ich snáď zvládneme.“
Sasha sa okamžite prihlásila, že ona a ten jej frajer Bob pôjdu s ním. „Tyreese tu môže zostať a strážiť Judith,“ navrhla.
Becca sa pozrela na svalnatého černocha, ktorý pestoval batoľa. Nadvihla obočie. Takže ona, nízka chudá sestra, ide bojovať s tulákmi, zatiaľ čo jej veľký nabúchaný brat zostane strážiť nemluvňa? Musela si zahryznúť do jazyka, aby nepovedala niečo urážlivé a pravdivé. Tuším sa na ňu nalepilo príliš veľa z Joiných manierov a teraz sa musela sakramentsky krotiť, aby nahlas nepovedala to, čo si myslí.
„Rátaj aj so mnou,“ ozvala sa Michonne.
Rick prikývol. „Tak to by sme mali. Ja, Bob, Sasha, Michonne a otec Gabriel pôjdeme po zásoby.“
„Ja?“ okamžite sa opýtal kňaz. Prekvapenie a šok mal napísané rovno na tvári, ani sa to nesnažil skrývať. „Nebudem vám tam nič platný. Veď ste ma videli. Ja na toto nie som.“
Aj napriek tomu mu Rick trval na svojom. Skôr, než sa začali pripravovať na odchod, sa ozvala Becca. „Ja idem tiež,“ povedala a zízala pritom na Tyreesa. Keď sa im stretli pohľady, nepríjemne sa uškrnula. Tri ženy sa dobrovoľne prihlásili, že pôjdu po zásoby a on zostáva s dieťaťom v kostole? Chcela, by sa cítil trápne, ak to človek ako on vôbec dokázal. Darylovo správanie v nej zapálil niečo agresívne, no neľutovala, že tým pohľadom dala Tyreesovi jasne najavo, čo si o ňom myslí.
„Je ich tam len desať. Nemusíš ísť aj ty.“
Becca sa pozrela na Daryla, ktorý práve vyšiel s bandaskami zo sakristie a postavil sa vedľa Carol. Jeho ochranársky pud ju vôbec nepotešil. Skôr to v nej vyvolalo opačnú reakciu. „Nepotrebujem tvoje povolenie,“ povedala. Snažila sa, aby z jej tónu nebolo počuť, aká nahnevaná bola. Nie však na Tyreesa, ale na Daryla. Daryla a Carol. Možno však hnev nebolo úplne presne to, čo cítila.
„Daryl má pravdu, Becca, je nás dosť.“
Zazrela na Ricka. Nechápala, prečo ju tam nechcel. Vedel, že vie bojovať, a to pravdepodobne lepšie než všetci ostatní. Alebo sa ju snažil chrániť? Možno v inej situácii by ju to potešilo, ale teraz ju to iba podráždilo. Posmešne si odfrkla, vstala a vyšla von z kostola. Zišla po schodoch, prešla až k drevenej nabielo natretej ohrade a oprela sa o ňu.
Keď za sebou začula kroky, neobzrela sa. „Hej, si v poriadku?“ opýtal sa jej Rick. Podišiel k nej a tak ako ona sa oprel lakťami o ohradu.
Becca sa narovnala, otočila sa k nemu a založila si ruky na hrudi. „Nemáš právo niečo mi zakazovať. Rozhodujem o sebe sama.“
Rick prikývol. „Áno, to je jasné. Viem, že by si to zvládla a nechcel som ti niečo prikazovať alebo zakazovať. Chcel som ťa o niečo poprosiť, no odišla si skôr, než som to stihol urobiť.“
Podozrievavo si ho prezerala. „O čo?“
„My ideme do mesta, Daryl s Carol po vodu a Abraham s ostatnými opravujú minibus. V kostole zostáva iba Tyreese, Carl a Judith. Potrebujem, aby tu s nimi zostal niekto schopný. Niekto, kto bude vedieť moje deti ochrániť, keby to potrebovali.“
„Ja?“
Prikývol. „Nielen preto, že ti s nimi dôverujem. Ak by sa niečo stalo mne... Carl ťa má veľmi rád. Mal by mať pri sebe niekoho, koho má rád, ak sa niečo zvrtne a nebudeme sa môcť vrátiť.“
Becca sa zhlboka nadýchla a odvrátila sa od neho. Cítila sa trochu zahanbene. Sledovala, ako Michonne, Sasha, Bob a otec Gabriel vyšli z kostola a pomaly schádzali po schodoch. Čakali na Ricka.
„Nehovor to. Nehovor ‚ak sa nebudeme môcť vrátiť‘. Nie som poverčivá, ale radšej také niečo nehovor.“ Otočila sa k nemu. „Ak odo mňa chceš, aby som tu zostala kvôli Carlovi a Judith, zostanem.“
„Ďakujem.“
Becca mlčky prikývla a keď sa pobral k čakajúcej skupine, zízala mu na chrbát.
„Becca,“ ozval sa, keď z ničoho nič zastal a zvrtol sa k nej. „Keď sa vrátime, chcem s tebou ešte hovoriť.“
Prikývla. Snažila sa, aby jej na tvári nebolo vidno, ako zrazu znervóznela. O čom s ňou mohol chcieť hovoriť? Nech už to bolo čokoľvek, nemala z toho dobrý pocit.