Zo slova vojna jej behal mráz po chrbte. Nielen preto, že oni boli tí slabší alebo že bude musieť zabíjať ľudí. Alebo kvôli tomu, že by mohla zomrieť. Bolo to preto, že pripravila Guvernéra o oko a bola si istá, že bude mať na chrbte nakreslený väčší terč ako ostatní. Videla tie odrezané hlavy v akváriách, vedela, že ak ju dostane, nečaká ju rýchla bezbolestná smrť.
Po Rickových slovách sa miestnosť ponorila do ticha. Nerobili si veľké nádeje, ale aj tak to prišlo ako šok. Aspoň pre ňu. Daryl si vymenil pohľad s bratom, a potom sa zvrtol k nej. Na jeho tvári nevidela strach, ale on sa ničoho nebál, takže ju to neprekvapilo. Ona bola na rozdiel od neho absolútne vydesená. Odvrátila sa a sledovala, ako Maggie objala Glenna a svoju sestru. Závidela im, že ich mal kto utešiť.
Zvrtla sa, aby sa utiahla do svojej cely. Kým bol stále svetlo, pokúsila sa rozptýliť čítaním, ale jej roztrasené nervy to neupokojilo. Bála sa nasledujúcich dní a v noci ju mátali predstavy všetkých strašných vecí, ktoré na nich čakajú. Hneď na druhý deň začali s prípravami, ale Becca nejako výrazne nemohla priložiť ruku k dielu, a tak väčšinu času strážila Judith. Nevýhoda ale bola, že ju to nezamestnávalo natoľko, aby zabránila svojim myšlienkam rozutekať sa do nesprávnych končín. A tak sedela v jedálni pri Judithinej postieľke, vkladala náboje do zásobníkov a čistila zbrane a snažila sa radšej vôbec nepremýšľať.
Keď do miestnosti vošiel Merle, Becca v duchu prevrátila očami a natočila sa chrbtom k nemu. Dúfala, že mu dôjde, že sa s ním nemieni vybavovať. Bol to jediný človek zo skupiny, ktorý by jej tam vôbec nechýbal, keby sa mu niečo stalo. Becca s ním skoro vôbec neprichádzala do kontaktu a tých párkrát, čo mala tú česť vypočuť si ten hnoj, čo sa mu zvykne rinúť z úst, jej úplne stačilo.
Vyšiel na železnú konštrukciu v ich provizórnej jedálni a zízal z obrovského okna dolu na nádvorie.
„Ten to nedá,“ zašomral si popod nos a Becca sa k nemu prekvapene otočila.
„Prosím?“
Odvrátil sa od okna a z výšky sa na ňu zamračil. „Nič!“ odvrkol. „Nemáme tu whiskey? Dočerta, vypil by som dokonca aj vodku,“ zjapal
Becca na neho znechutene zazrela. „Trhni si!“ zavrčala a odvrátila sa od neho. Našťastie v tej chvíli prišla zvonka Carol a vystriedala ju. Becca sa vstala a rýchlo trielila von. Bola v tej šedej depresívnej miestnosti zavretá celé dopoludnie, takže bola vďačná, že môže ísť donečne aspoň na chvíľu na čerstvý vzduch. A že sa zbaví Merlovej prítomnosti.
Vyšla von, pozdravila sa s Rickom a Carlom a pomaly sa šmatlala po nádvorí. Prešla okolo budovy, ale keď začula Darylov hlas, okamžite zastala. Vykukla spoza rohu a uvidela ho pomáhať Glennovi zatarasiť jeden z otvorov do neobývanej časti väznice.
„Už sa ti ospravedlnil?“ opýtal sa Glenna. Becca iba hádala, že hovoril o Merlovi, ale kto iný by sa mu mal ospravedlniť?
Glenn mu neodpovedal a Daryl sa k nemu zvrtol, keď bezpečne pripevnili mreže, aby sa cez ne nikto nedostal. „Ospravedlní sa.“
Aziat sa zohol po bedničku plnú prázdnych fliaš a preniesol ju na stôl o kúsok ďalej od nich. Položil ju s o niečo väčším dôrazom, než bolo nutné.
„Všetko napraví, dohliadnem na to,“ naliehal lovec. „Musí to nejako ísť. Chce to len trochu odpustenia, vieš?“
Aj z tej diaľky Becca uvidela, ako Glenn nahnevane stisol pery. Hodil späť látku, ktorú trhal na kusy na molotovov koktail, a podišiel k Darylovi. „Priviazal ma k stoličke, zmlátil ma, a potom ku mne hodil tuláka. To by som mohol prehltnúť, ale dal Maggie chlapovi, ktorý ju tyranizoval. Ponižoval ju! O ňu mi ide o mnoho viac ako o seba,“ povedal Glenn. „Ako by si sa cítil ty, keby to urobil Becce?“
Becce sa zrýchlil tep, ale nepohla sa ani o milimeter. Napäto čakala na Darylovu reakciu, no tá, bohužiaľ, neprišla. Chvíľu sa na Glenna iba pozeral, potom si vzal zo stola svoju kušu a bez slova odišiel. Našťastie, nešiel tadiaľ, kde sa schovávala Becca, pretože s tou jej boľavou nohou by sa pred ním nestihla ukryť. Zamieril do časti väznice, kde bola strojovňa.
Počkala, kým Glenn aj s bedničkou odíde a pustila sa za Darylom. Dúfala, že ho zastihne osamote a bude sa s ním môcť porozprávať. Už ju nebavilo to, ako okolo seba chodili po špičkách a snažili sa ignorovať jeden druhého. Teda, ona sa snažila ignorovať jeho a ten zlý pocit, ktorý mala zakaždým, keď sa na neho pozrela. Chcela to vyriešiť, udobriť sa s ním a povedať mu pravdu. Nielen preto, že sa možno blížili posledné dni jej života, ale najmä preto, že to jednoducho potrebovala. Keď však vošla do chodby, ktorá viedla do strojovne, doľahol k nej Merlov hlas.
„Hľadal som tu nejaký pervitín,“ počula ho povedať. „Hej, ja viem. Tie stračky mi ničia život, a pritom je všetko také ružové, čo?“ uchechtol sa.
Becca stisla pery. Neznášala ten jeho arogantný rehot.
„Hovoril si s Rickom?“ opýtal sa ho Daryl.
„Áno, jasné, idem do toho, lenže on na to nemá žalúdok. Cukne, to vieš, nie?“
„Keď cukne, tak cukne.“
„A ty to chceš?“
„Čo povie, to budem rešpektovať.“
Znova k nej doľahol Merlov výsmešný rehot. „Ty vole!“ odfrkol si. „Hej, bratček, máš ty vôbec nejaké gule? A ak áno, sú vôbec tvoje? Predtým si takým ľuďom hovoril ovce. Čo sa s tebou stalo?“
Becca mala chuť za tie urážlivé a posmešné reči Merlovi vyškriabať oči. Počula ho štekať na každého vo väznici, ale na Daryla dosiaľ nie. Myslela si, že jeho brat je asi jediný človek, ku ktorému cíti aspoň trochu rešpektu. Veľmi sa mýlila. Oprela sa plecom o stenu, aby trochu uvoľnila tlak na postrelenú nohu.
„Čo sa stalo s tebou a Glenom? A s Maggie?“ opýtal sa ho Daryl po chvíli a Becca nechápavo pokrútila hlavou. Ak by ho takto urážal ktokoľvek iný, bola si istá, že by mu okamžite išiel po krku. No on Merla len tak nechal, aby doňho kopal a ani mu na to nič nepovedal. Nerozumela tomu.
„Robil som už aj horšie veci,“ odvetil Merle. „Musíš už dospieť. Teraz je všetko iné. Pozeráte sa na mňa, ako keby som bol Satanáš, že som tých holúbkov odviezol. A teraz chce odo mňa Rick to isté!“ vyhŕkol. „Chce, aby som niekoho odviezol Guvernérovi tak ako predtým. No, ľudia robia, čo musia, aby prežili.“
„Lenže ja už to bez tých ľudí robiť nemôžem.“
Merle si odfrkol. „Asi potrebujú mať niekoho, ako som ja, nie? Na špinavú prácu. Toho zlého. Asi to tak bude, čo povieš?“
„Že chcem mať znova brata,“ preniesol Daryl potichu.
„Choď niekam.“
Becca sa odlepila od steny a narovnala sa. Počula kroky a vedela, že nestihne vyjsť z budovy skôr, ako ju tá osoba uvidí a v úzkej chodbe sa nemala kam schovať. Keď vyšiel spoza rohu Daryl, zarazil sa a zastal. Stretli sa im pohľady, a ten jeho sa veľmi rýchlo zmenil z prekvapeného na zahanbený. A potom na nahnevaný.
„Načúvala si?“ opýtal sa svojím typickým tichým chrapľavým hlasom, ktorý Becce rozoslal po chrbte zimomriavky. Tentokrát bol však ten hlas nahnevaný.
„Nie!“ rýchlo vyhŕkla, ale skoro okamžite si uvedomila, akú hlúposť povedala. „Teda, počula som niečo, ale nebolo to naschvál. Nečakala som, že tu bude aj Merle.“
Vyrazil k nej a Becce sa rozbúchalo srdce. Naozaj si myslela, že k nej podíde a... nevedela čo, ale mala z toho roztrasený žalúdok. Vyvaľovala naňho oči a on do nej zabáral tie svoje prižmúrené modré studnice, ale na jej prekvapenie ju bez slova obišiel a kráčal po chodbe k východu. Keď sa Becca konečne spamätala, bol už vonku. Zvrtla sa a vybrala sa za ním. Keď konečne vyšla von, bol už v polovici nádvoria.
„Daryl, počkaj!“ zvolala za ním a na jej úľavu zastal a zvrtol sa k nej, kuša prehodená cez plece. „O čom to hovoril Merle?“ opýtala sa, keď sa k nemu priblížila.
„Počula si, nie?“
Zamračila sa na neho, ale zrejme si od neho také chladné správania naozaj zaslúžila. „Počula, ale nechcem tomu uveriť. Koho chcete poslať za Guvernérom? A prečo?“
Daryl si zrazu povzdychol a odvrátil od nej pohľad. „Guvernér Rickovi ponúkol dohodu. Ak mu vydáme Michonne, nechá nás na pokoji.“
„A on s tým súhlasil?“ vyhŕkla neveriacky. Toto sa na Ricka vôbec nepodobalo. On nebol taký.
„Najskôr nie, ale potom si to rozmyslel.“
„To je...,“ zmĺkla, hľadajúc vhodné slová, „choré. Kto je Rick, aby rozhodoval o Michonninom živote? Ako ju vôbec môže poslať na istú smrť ako nejakého obetného baránka? Je možno outsider, nebola s nami tak dlho, ale odkedy tu je, pomáha nám. Dokonca teraz nám pomáha pripraviť sa na Guvernéra!“
Daryl sa na ňu dokonca ani nepozrel pri jej ohnivom príhovore. Zvesil hlavu a študoval svoje obnosené topánky. Becca naprázdno otvorila ústa a zízala na jeho tmavé vlasy.
„Nemôžem uveriť, že s tým súhlasíš,“ zašepkala cez stisnuté hrdlo. Jej tón ho donútil k reakcii. Zodvihol hlavu a pozrel sa jej do očí.
„Nepovedal som, že s tým súhlasím.“
„A povedal si mu to? Snažil si sa ho presvedčiť?“
Zavrtel hlavou. „Je to jeho rozhodnutie. On je vodca.“
„To nemôžeš myslieť vážne! Keď ti povie, aby si ma hneď teraz zabil, urobíš to?“ rozčuľovala sa a rozhodila rukami. „Aj vodcovia robia chyby, ale na to nás predsa Rick má, aby sme mu pomohli vidieť veci jasnejšie.“
Daryl krátko prikývol. „Ak chceš, tak za ním choď a povedz mu to.“
„Pôjdem, a ty by si mal ísť tiež,“ povedala rozhodne. „Vieš si vôbec predstaviť, čo jej Guvernér urobí? Ty si nevidel odrazané hlavy, ktoré skladoval v akváriách, ale ja áno. Je to psychopat. Naozaj budeš mať čisté svedomie, keď budeš mlčať?“ zatlačila na neho.
Odpoveď sa však od neho nedozvedela. Dvere na väznici sa zrazu rozleteli a Rick zbehol po schodoch. Náhlil sa k nim cez nádvorie s puškou prehodenou cez plece a odhodlaným výrazom na tvári.
„Ruším to!“ vyhŕkol, keď k nim podišiel a zadíval sa na Daryla. „Budeme bojovať!“
Daryl prikývol. „Síce som mlčal, ale to rozhodnutie je správne.“
Rick trhol hlavou a otočil sa k Becce, očakávajúc od nej otázky.
„Už o tom vie,“ vysvetlil Daryl, skôr než mu to stihla prezradiť ona. „Počula ma rozprávať sa o tom s Merlom.“
Keď sa Becca stretla s Rickovým zaskočeným pohľadom, pokúsila sa o malý povzbudzujúci úsmev. „Som rada, že si zmenil názor.“
Rick prikývol, mlčky príjmajúc jej podporu, a otočil sa na Daryla. „Kde je Merle? Musím mu povedať, že sa to ruší.“
Daryl kývol hlavou k budove za Becciným chrbtom. „Pred chvíľou bol v strojovni. Ešte by tam mal byť.“
Rick odbehol a Daryl sa po chvíli nerozhodného postávania vybral za ním, ale Becca ho na poslednú chvíľu zastavila. Keď už s ním prelomila ľady a mlčanie, povie mu, čo mu pôvodne išla povedať do strojovne. Musela si iba dodať odvahy.
„Nechceš vedieť, prečo som ťa hľadala v strojovni?“ opýtala sa a on zastavil tesne pred dverami do budovy. Otočil sa k nej, pokrčil plecami a mlčal.
Čakala, že sa k nej vráti, ale keď si uvedomila, že to nemá v úmysle, povzdychla si a začala. „Išla som za tebou, pretože som sa ti chcela ospravedlniť,“ priznala sa s tlčúcim srdcom. „Bola som k tebe neférová. Priznal si svoju chybu, chcel si mi to vysvetliť a ja som sa k tebe správala hnusne. Nemala som sa tak zachovať. Prepáč.“
Čas medzi tým, keď dopovedala a tým, keď na jej slová konečne zareagoval, sa zdali ako väčnosť. Mlčky si ju prehliadal prižmúrenými očami, ako keby sa snažil prísť na to, či mu hovorí pravdu alebo je to všetko iba klamstvo. A potom sa konečne pohol a prešiel tých niekoľko krokov k nej.
„Musel som odísť.“
Becca rýchlo prikývla. „Ja viem-“
„Nie, nevieš,“ drsne odvetil a ona sa pri jeho tóne trochu mykla. Asi si to všimol, pretože keď pokračoval, jeho hlas bol jemnejší. „Veľmi dobre viem, čo je Merle zač. Viem, že je to hovädo, no rozhodol som sa pre neho, aj keď som vedel, že asi robím chybu. Lenže musel som sa o tom presvedčiť na vlastnej koži, inak by som si to neodpustil, nech už ostatní o ňom hovoria hocičo,“ vysvetlil. „Chápeš to? Musel som sa sám presvedčiť, že to bola chyba.“
„Chápem, ale to neznamená, že som menej sklamaná.“ A že ju to menej bolí.
Daryl trhol hlavou a vyhol sa jej pohľadu. „Je mi to ľúto,“ vysúkal zo seba. Jeho oči vyhľadali jej poranené stehno. „A je mi ľúto, že ťa postrelili.“
Becca pokrčila plecami. Nemala na to čo povedať.
„Možno keby som...“ jeho hlas sa vytratil a Becca sa na neho zamračila, pretože jej došlo, čo jej chcel povedať.
„Počkaj,“ povedala, „snáď si nemyslíš, že je to postrelenie tvoja chyba. Za to predsa nemôžeš!“
„Keby som nebol odišiel, možno by sa to vôbec nestalo.“
Pokrútila hlavou. „Lenže to nemôžeš vedieť. Premýšľať nad tým nemá zmysel, tak ako nemá zmysel viniť sa za niečo, čo si nezapríčinil.“
Keď sa mu Becca bližšie prizrela a uvidela výraz jeho tváre, aj keď sa všemožne snažil odvrátiť ju od nej, užasnuto zistila, že svoje slová myslel úplne vážne. Naozaj si jej zranenie kládol za vinu.
„Ja ťa za to neviním a ani ty by si sa nemal,“ dodala dojato. Váhavo načiahla k nemu ruku a dotkla sa jeho svalnatého pleca. Jemne ho stisla. „Myslím to vážne. Prestaň sa obviňovať.“
Po jej slovách konečne zodvihol hlavu a zadíval sa jej do očí. Tak ako mnohokrát predtým, aj teraz jej ich oceľovo modrá farba vyrazila dych. Prikývol a, možno sa jej to iba zdalo alebo si to možno iba vyfantazírovala, no vyzeralo to, že aspoň časť z napätia, ktoré sa držalo v jeho postoji, zmizla.
ooOoo
Beth s Carol pripravili jedlo a oni si v jedálni dali neskorý obed. Becca síce namala hodinky, ale predpokladala to podľa polohy slnka a podľa toho, ako veľmi bola hladná. S miskou kukuričnej kaše a pár kúskami sušeného mäsa sa išla posadiť. Odkedy tam dotiahli aj druhý stôl, miesta bolo dosť pre každého, ale Daryl aj tak zvyčajne sedával na schodoch pri dverách. Preto ju prekvapilo, že zamieril k nej, keď si nabral svoju porciu. Sadol si vedľa a ona automaticky stuhla. Už si tuším začala pomaly zvykať na to, že sa jej srdce rozbúchalo o niečo silnejšie zakaždým, keď bola v jeho blízkosti. Zároveň ju ale k nemu niečo ťahalo ako magnet a aj napriek nervozite jej bola jeho blízkosť príjemná.
Keď dojedli, väčšina zo skupiny išla von pokračovať v obranných opatreniach a Becca zostala do vnútri strážiť Judith, ktorá veľmi rýchlo zaspala. Uložila ju v cele na posteľ, obložila vankúšmi a zvrtla sa na dochod, no vo dverách stál Rick.
„Ach,“ zaskočene vydýchla. Vôbec ho nepočula. „Deje sa niečo?“
Zavrtel hlavou. „Som rád, že ste si to s Darylom vysvetlili.“
Prekvapene zamrkala. „Ako to vieš?“
„Aj slepý vidí, že sa ti už viac nevyhýba.“
Becca pokrčila plecami a povzdychla si. „Chápem, prečo odišiel, ale to neznamená, že sa stále trochu nehnevám a že ma nesklamal. Ale bojujem s tým, len... je to ťažké.“
Rick prikývol. „Merle je jediná rodina, ktorá mu zostala.“
„Je to s ním vybavené?“ opýtala sa. „Myslím na to s Michonne,“ upresnila, aj keď vedela, že Rick presne vie, o čo jej ide.
„Hej.“
„Ako to zobral?“
Trhol plecami. „Ako Merle. Mal plnú hubu sťažností a sarkastických poznámok.“
„Myslíš si, že to s ním bude fungovať?“
„Bude sa musieť správať normálne, inak pôjde preč, a tento raz s ním Daryl rozhodne nepôjde. Merle to veľmi dobre vie, takže si myslím, že bude sekať dobrotu.“
„Pre Darylovo dobro dúfam, že máš pravdu,“ povedala Becca.
Videla na Rickovi, že jej chce ešte niečo povedať, ale v tej chvíli sa dnu vrátila Beth a on si to rozmyslel. Išiel von pomáhať Glennovi a Darylovi a Beth si sadla s knihou v ruke k spiacej Judith. Becca tiež premýšľala, že by si išla hore do cely ľahnúť a niečo prečítať, ale cítila sa hlúpo, že ostatní vonku pracujú a ona by mala polihovať - aj keď mala postrelené stehno, ktoré ju začínalo poriadne bolieť. Išla si aspoň sadnúť do jedálne, aby trochu uľavila namáhanej nohe, a tam ju po pár minútach našiel Merle.
„Hej, Angličanka, nemáš čo robiť?“
Becca prevrátila očami. „Vieš, že mám meno, nie?“
„Potrebujem parťáka. Čo povieš?“ povedal Merle a jej otázku ignoroval.
Nadvihla obočie. „Na čo?“
„Idem vyčistiť ďalšiu časť väznice, aby sa mohla uzavrieť a Guvernér sa tadiaľ nedostal dnu,“ vysvetlil a oprel sa o zárubňu mrežovaných dvier. Založil si ruky na hrudi. „Ideš do toho?“
„Nie som práve v stave bojovať s chodcami,“ pripomenula mu.
Merle si odfrkol. „Myslíš to škrabnutie?“ výsmešne sa opýtal. „Zvládnem ich aj sám, ty tam budeš len pre prípad, že by sa niečo zvrtlo. Iba záloha. A samozrejme, budeš mi robiť spoločnosť,“ uškrnul sa. Pravdepodobne predpokladal, že to bol zvodný úsmev, ale podľa nej vyzeral oplzlo.
Podozrievavo na neho prižmúrila oči. „Prečo ja? To nemôžeš zavolať niekoho iného?“
„Všetci sú vonku,“ odvetil jednoducho. „Ostala si iba ty. Tak ideš či nie?“
Becca si povzdychla a neochotne vstala. Naozaj s ním nechcela ísť, ale ak to bolo pre dobro skupiny, zatne zuby a vydrží jeho sprosté reči. Nasledovala ho tmavými chodbami väznice a hoci jej povedal, že jej pomoc zrejme nebude potrebovať, pre istotu vytiahla pištoľ.
„Tak kde to je?“ spýtala sa netrpezlivo. Zdalo sa jej, že idú až príliš hlboko do budovy.
„Hneď za rohom. Vyčistíme to, ostatní to potom zahladia a vrátime sa späť.“
Prešli okolo cely, v ktorej bol zavretý nemŕtvy, a ten sa okamžite vrhol na mreže a naťahoval k nim hnijúce ruky. Becca sa mu vyhla so znechuteným výrazom na tvári.
Uprela pohľad na Merlov chrbát. „Naozaj si myslíš, že by sa tadiaľto dostal Guvernér? Akosi o tom pochybujem.“
„Takže na to kašleme?“ opýtal sa. Priblížil sa k dvom chodcom, ktorí sa vynorili z druhého rohu chodby a jedným rýchlym pohybom im prepichol hlavy nožom na protéze. Potom sa k nej otočil. „Vidíš? Nemusela si pohnúť ani prstom.“
Becca prevrátila oči a vydala sa k nemu. Nechcela, aby si myslel, že je zbabelá. Prešla okolo neho, prekročila chodca na zemi a snažila sa ignorovať čoraz nástojčivejšiu bolesť v stehne. Nemienila mu to vešať na nos, aby sa jej potom mohol vysmievať, že je mäkkýš a nič nevydrží. Spoza rohu sa k nej donieslo chrčanie mŕtvol. Pištoľ dala späť do púzdra a radšej vytiahla nôž. Nesmeli plytvať nábojmi. Lenže skôr, než sa chodci vynorili na chodbu, Becca začula tupé zadunenie a hlavu jej preťala bolesť a zmätok. Spadla do prázdna.
ooOoo
Becca bola nešetrne prebraná za jediným účelom – aby kráčala po vlastných nohách. Zistila, že ruky má zviazané pred sebou káblom a v hlave jej stále dunelo. Do zorného uhla sa jej dostal Merlov vyškerený ksicht. Zastonala, keď ju schmatol za zviazané ruky a vytiahol na nohy, ako keby nevážila viac než pierko.
„Vstávaj, princezná, nemysli si, že ťa budem niesť celú cestu do Woodbury.“
Neochotne ho poslúchla, lebo v podstate nemala na výber a keď zatiahol za lano, ktoré bolo pripevnené k jej rukám, potkýnala sa za ním. Viedol si ju ako psa na vôdzke. Becca sa zmätene rozhliadala okolo seba. Les a jediná asfaltová cestu, ktorá sa tiahla do diaľky za obzor, jej prišla známa. Ciest navlas rovnakých ako táto bolo v okolí niekoľko desiatok, no keď jej zrazu došiel význam jeho slov, spoznala ju.
„Do Woodbury?“ pomaly, tažkopádne zo seba dostala. „O čom to hovoríš? A prečo si ma zviazal?“
„Ty, moja malá Angličanka,“ zaškeril sa na ňu, „si vyhrala jednosmerný lístok do zasľúbeného mestečka. Škoda, že si to veľmi neužiješ.“
Potrebovala pár desiatok sekúnd, než jej došlo, čo sa deje - mozog mala ešte stále zahmlený od rany, čo od neho utŕžila. Darylov brat alebo nie, keby mohla, najradšej by ho poriadne nakopala.
„Michonne mali vydať Guvernérovi,“ povedala prázdnym hlasom. „Rick si to však rozmyslel.“
Merle prikývol. Zaťahal za lano, keď spomalila. V hlave jej trešťalo a bolela ju noha, ale nedal jej na výber. „Hej,“ potvrdil, „Rick cukol ako taká zbabelá malá kunda. Ale prečo neobetovať jedného pre dobro všetkých?“
Becca zavrtela hlavou. „Guvernér chcel Michonne nie mňa.“
Krátko nepríjemne sa zarehotal. „Och, Guvernér bude celý bez seba, keď sa mu dostaneš do rúk. Michonne možno zabila jeho dcéru, ale ty si ho pripravila o oko. Povedal by som, že by sa s tebou rád vyrovnal rovnako ako s našou Nubíjskou kráľovnou. Nuž, máš smolu. Keby ju Rick tak nestrážil, dostal by som sa k nej a teraz by bola na tvojom mieste.“
„Prečo?“
„Prečo sa s tebou chce vyrovnať? To snáď uhádneš aj sama.“
„Nie. Prečo to robíš? Rick rozhodol, že budeme bojovať.“
„Rick je idiot. Prečo plytvať nábojmi a riskovať porážku, keď nás môže zachrániť obetovanie jedného človeka? Iba jedného.“
„Naozaj si myslíš, že to bude Guvernérovi stačiť?“ opýtala sa s nadvihnutým obočím. Merle Guvernéra poznal, žil s ním vo Woodbury niekoľko mesiacov, musel predsa vedieť, čo je to za psychopata.
Pokrčil plecami. „Neviem, ale za pokus to stojí.“
Becca zvesila hlavu a potriasla ňou zo strany na stranu. Namiesto strachu či rezignácie, či dokonca snahy presvedčiť ho, aby ju nevydal Guvernérovi, v nej vzkypel hnev. Nedokázala si takúto reakciu odôvodniť. Prečo plytvala čas na hnev namiesto toho, aby sa aspoň pokúsila zmeniť jeho názor? Možno si podvedome myslela, že si to nakoniec rozmyslí.
„Nebude to fungovať,“ vypľula zo seba nečakane a Merle sa obzrel cez plece.
„Pravdepodobne.“
Nahnevane stisla zuby. „Takže ty si ochotný obetovať môj život za ‚pravdepodobne‘? Čo je to, kurva, s tebou? Ak nesúhlasíš s tým, ako rozhodol Rick a nechceš bojovať s Guvernérom, mal si odpáliť do riti a nechať nás na pokoji.“
Bolo jej jasné, že ho prekvapila. Výbuch hnevu a nadávok od niekoho, kto ide na popravu, istotone nečakal. Nereagoval však hnevom. Na jej počudovanie sa jej to pokúsil vysvetliť. Alebo si to možno len potreboval odôvodniť sám pred sebou.
„Nie, chcem byť s bratom a môj brat chce byť vo väznici. Tento výlet možno pomôže, aby tam zostal. A ak sa to podarí, možno mi odpustí.“
Vytreštila na neho oči. „To si robíš srandu!“
Trhol plecami. „Musíš hrať s tým, čo dostaneš. Ja nič viac nemám.“
„Takto chceš dosiahnuť, aby ti brat odpustil? Tým, že odvedieš na smrť jedného člena jeho skupiny?“ Buď Daryla vôbec nepoznal alebo bol väčší idiot, než si prvotne myslela.
Merle jej neodpovedal. Odvrátil od nej pohľad a kráčal ďalej po ceste. Becca sa pozrela na svoje ruky, aby preskúmala kábel, ktorým bola zviazaná, ale vedela, že nemá šancu dostať sa z provizórnych pút. A aj keby sa jej to podarilo, s postrelenou nohou by mu nedokázala utiecť.
Išli už dobrú pol hodinu, keď zaťahala za povraz. „Bolí ma noha. Nezabudol si náhodou, že pri prestrelke som to schytala?“
„Podľa toho starca to bolo len škrabnutie,“ prehodil cez plece. „Kráčaj ďalej.“
„Neviem, ako dlho budem môcť ešte ísť,“ zagánila na neho. Nevymýšľala si, iba aby ho naštvala alebo aby oddialila príchod do Woodbury, naozaj pochybovala, že to vydrží oveľa dlhšie.
Keď o niekoľko minút neskôr narazili na ošarpaný dom s ešte staršie vyzerajúcim autom pri ceste, Becca sa skoro potešila aj napriek tomu, čo by to pre ňu znamenalo skorší príchod do mestečka. Ukázalo sa však, že auto je nefunkčné. Merle zabuchol dvere a pozrel sa na Beccu.
„Sorry, Angličanka, budeš to musieť vydržať.“
Becca na neho zazrela, na jazyku mala niečo uštipačné, ale rozhodla sa tento raz prehltnúť svoj komentár. Nahnevane pochodovala za ním a zatínala zuby zakaždým, keď sa ozvalo poranené stehno – čo bolo stále. Na čele sa jej začal perliť pot a ona bola čím ďalej tým podráždenejšia a nahenvanejšia. Keď prišli k malej usadlosti s niekoľkými domami na prenájom, Merle si to ihneď namieril k jednému z viacerých áut odstavených na parkovisku. Najskôr však Beccu priviazal o stĺp na dome neďaleko auta, aby sa nepokúsila utiecť.
To, že vedel naštartovať auto iba pomocou drôtov, ju vôbec neprekvapilo. Čo ju prekvapilo, bolo, že starý čierny mercedes skutočne naštartoval. A potom začal húkať alarm. Becca sa okamžite začala rozhliadať po okolí na prichádzajúcich chodcov. Lákal ich k nim hluk, ktorý narobilo auto a Becca, privizana k stĺpu s nepoužiteľnými rukami, nemala veľa možností, ako sa im ubrániť.
„Merle, chodci!“ vykríkla, keď sa dvaja z nich dostali až príliš blízko k nej. „Poď sem!“
Keď sa na ňu vrhli, bolo jasné, že sa im nebude môcť vyhýbať donekonečna. Uhla sa páchnucim rozkladajúcim sa rukám a podarilo sa jej jedného kopnúť do brucha. Ten druhý sa však na ňu natlačil a ona sa mu nemala ako vyslobodiť. Už takmer cítila jeho zuby na svojej pokožke. Pomyslela si, že možno radšej zomrie takto ako rukou Guvernéra. Potom sa ozval výstrel a chodec ju zrazu pustil. Spadol k jej nohám s prestrelenou hlavou. Druhý výstrel a aj druhý nemŕtvy sa prestal hýbať. Blížili sa k nim však ďalší. Merle k nej rýchlo priskočil, odviazal lano a popohnal ju do naštartovaného auta. Keď bola dnu, naskočil aj on a prudko dupol na plyn.
Možno Beccu doteraz ovládal hnev. Možno v kútiku duše chovala nádej, že nakoniec všetko dopadne dobre. Čím dlhšie išli a čím bližšie boli Woodbury, tým rýchlejšie ju hnev opúšťal a konečne sa dostavil strach a panika. Ak ju vydá Guvernérovi, zomrie. A nadôvažok k tomu čokoľvek ju tam čakalo, vedela, že rýchla smrť to nebude a nemohla s tým nič urobiť. Nemohla utiecť a nemohla Merla premôcť. Vedela, že slzy jej pri ňom nepomôžu, nezdal sa byť ten typ. Jediné, čo teraz mohla robiť, bolo rozprávať.
„Takže, toto je tvoja práca? Vyvážaš smeti?“
Uškrnul sa. „Nebuď na seba taká prísna, chrobáčik.“
„Guvernér, Rick... hneď ako niekto potrebuje vyniesť nočník, naklušeš ty.“ Merle sa z pre ňu nepochopiteľných dôvodov zarehotal. „V tom je tvoj brat iný,“ dodala.
„Áno, to je. Rick povie skoč a on sa opýta ako vysoko.“
Becca pokrútila hlavou. „Nie. Rick ho potrebuje. Rešpektuje ho. Preto nežiadal od neho, aby zaviedol Michonne Guvernérovi.“
„Nie, chcel, aby to klaplo.“
„Pche!“ odfrkla si. „Pokojne si to nahováraj. Toto mohla byť tvoja šanca - nový začiatok, ale ty si sa rozhodol podraziť ich. Za toto ťa vyženú a nikto ťa nebude oplakávať ani Daryl nie. Má novú rodinu.“
Tento raz zabrnkala na citlivú strunu. „Keď sa do mňa budeš ďalej navážať, ten jazyk ti vyrežem,“ odsekol. Becca vedela, že je to planá vyhrážka, ale mohol jej zaviazať ústa, čo by jej nehralo veľmi do kariet. Rozhodla sa, že na chvíľu radšej zmĺkne, ale nehodlala sa vzdať.
„Takže, ak tomu správne rozumiem, robíš to kvôli bratovi,“ skúsila to znova po pár minútach. „Chceš, aby ti odpustil a myslíš si, že ak ho udržíš pri ľuďoch, na ktorých mu záleží, podarí sa to. Ale to, že jedného z tých ľudí zabiješ, ti nejako uniklo, nie? Ako sa bude tváriť Daryl, keď to zistí?“
Merle trhol plecami. „Je praktický, pochopí to.“
„Mýliš sa. Možno je praktický, ale niečo takéto ti nikdy neodpustí. Povedal mi, že nesúhlasí s tým, aby Rick vydal Michonne a to ju ani dobre nepozná. Ja a Daryl – sme priatelia, a, brat alebo nie, toto ti neodpustí,“ zopakovala.
„Trochu preceňuješ jeho city k tebe, nie? Alebo to ty si si ho postavila na ten piedestál? Mňa neoklameš, videl som tie zamilované pohľady, ktoré si na neho stále vrhala. On to možno nevidí, lebo je aspoň taký slepý ako teraz Guvernér, ale ja nie. Ja som si to dobre všimol,“ uškrnul sa a prikyvoval hlavou. „Ale čo chce taká slečinka ako ty s mojím bratom? S obyčajným lúzrom? Povedala si si, že pridáš trochu korenia do svojho zaužívaného milostného života? Že teraz, keď je svet v riti, skúsiš aj takého sedliaka ako Daryl?“
Becca skoro nemohla uveriť vlastným ušiam. Skoro. „Prečo o ňom takto hovoríš? Je to tvoj brat, prekristovérany!“
„Lebo je to pravda. Je to obyčajný povaľač – nula. Vieš, čo robil predtým? Nič! Behal mi za zadkom a robil, čo som mu prikázal. Čo by na ňom mohla vidieť taká bohatá hviezdička na hollywoodskom nebi?“
„Daryl nie je nula a je mi úplne jedno, čo robil predtým. Takisto ako je jedno, čo som robila predtým ja. Ako môže záležať na tom, či som bola bohatá alebo nie? Ak už niečo, tak sme všetci oproti Darylovi v nevýhode. On sa týmto životom dokáže pretĺkať aj sám. Nepotrebuje nikoho, ničiu pomoc, ale my ostatní by sme skôr či neskôr zhebli.“
„To síce áno, ale ja nehovorím o tom. On je obyčajný buran a ty si distingvovaná princeznička, ktorá hovorí ako postraná anglická kráľovná. Nemôžete byť odlišnejší.“
„Čo to má spoločný s tým, o čom sme sa bavili? Spriatelili sme sa. Ak ma vydáš Guvernérovi, skončil si uňho a ak ťa Rick za to nezastrelí, určite ťa vyhodia z väznice. A, ako som povedala, pochybujem, že tentokrát pôjde Daryl s tebou.“
Videla, že na neho majú tie slová účinok. Ruku, ktorú mal položenú na volante, stisol tak pevne, až mu vystúpili žili. Rozhodla sa ešte viac zatlačiť.
„Ak si chceš brata získať, pomôž mu ochrániť ľudí, na ktorých mu záleží. Nestavaj sa proti nemu, aby si ho ochránil, pretože sa ti za to nepoďakuje, práve naopak. Zachráň jeho ľudí. Bojuj s ním, nie proti nemu,“ povedala. „Môžeme sa spolu vrátiť. Otoč auto, vráťme sa späť a budeme bojovať spolu.“
Odfrkol si. „Na to zabudni.“
„Prečo nie?!“ frustrovane vyhŕkla. Už sa jej zdalo, že ho začínala presviedčať.
„Nemôžem sa vrátiť! Čo to fakt nechápeš? Nemôžem!“
Becca sa zamračila. „Prečo?“
Zrazu z ničoho nič stupil na brzdu a auto zatalo v strede cesty. Naklonil sa k nej a rozrezal kábel. Becca si uvoľnila ruky a počochrala si dotlačené zápästia. Vrhla na Merla nechápavý pohľad.
„Vráť sa k nim ty. Pripravte sa na to, čo príde. Mňa čaká niečo na vlastnú päsť.“
Strčil jej do ruky jej nôž a ona tupo zízala najprv na nôž a potom na neho. „Čo chceš robiť?“ opýtala sa, ale Merle jej nemienil odpovedať. Doslova ju vystrčil z auta, zatresol dvere a so šrípaním pneumatík sa odrazil od asfaltu.
Úľava, ktorá sa rozliala celým jej telom, netrvala dlho. Nevedela, čo Merle plánoval, ale mala tušenie, že to malo niečo spoločné s Guvernérom. Zvrtla sa a začala kráčať. Vedela, že ostatných nestihne varovať včas na to, aby mu zabránili urobiť čokoľvek, čo sa rozhodol urobiť, ale kvôli Darylovi sa chcela dostať do väznice čo najrýchlejšie, aby mal aspoň nejakú šancu. Veľmi rýchlo jej však došlo, že precenila svoje sily. Postrelené stehno, v ten deň už aj tak dosť namáhané, bolestivo protestovalo čím ďalej tým nástojčivejšie. Nakoniec pomaly krivkala po ceste a v duchu kvetnato nadávala.
Situácia sa iba zhoršila, keď natrafila na chodcov z mestečka, kde Merle ukradol auto. Nasledovali zvuk motora, takže ju nemalo prekvapiť, že sa s nimi stretla. Porozhliadla sa po okolí a zhodnotila situáciu. Bolo ich viac, než dokázala zvládnuť, aj keby bola úplne zdravá a mala by pri sebe okrem jediného noža aj svoju pištoľ.
Rozhodla sa, že najbezpečnejšie bude zísť z cesty a obísť tlupu cez les, ktorý lemoval cestu z oboch strán. Nebola nadšená z toho, že si bude musieť nadísť a ešte aj cez nerovný lestný terén, ale naozaj nemala na výber. Bojovať s nimi by bola samovražda. Vytiahla nôž, zišla na krátku trávnatú plochu a vošla medzi stromy. Musela zájsť do lesa hlbšie, než plánovala, ale snažila sa udržať smer aj napriek tomu, že už nevidela hlavnú cestu. To posledné, čo potrebovala, bolo, aby sa teraz stratila.
Keď sa ich konečne striasla, vyšla z lesa a narazila na asfaltku. Chvíľu sa rozhliadala okolo seba a premýšľala, kde vlastne je, keď sa zrazu zo vzdialenej zákruty vyrútil strieborný pickup. Becca stuhla a vbehla medzi stromy. Ak to bol niekto z Woodbury a zbadal ju, v podstate bola už mŕtva. Keď sa však auto priblížilo, zistila, že pickup sa nápadne podobá na ten, ktorý majú vo väznici. Becca si odfukla úľavou a na chvíľu zložila hlavu do dlaní. Takže ju našli.
„Vďakabohu,“ zašomrala. Odrazila sa od stromu, za ktorým sa skrývala a vyšla na cestu. So širokým úsmevom zamávala na rýchlo sa približujúce auto. Zahrialo ju pri srdci, že sa ju vybrali hľadať, ale tento pocit rýchlo vystriedal ľadový chlad, ktorý sa jej usadil hlboko v žalúdku. Keď bolo auto dostatočne blízko na to, aby rozoznala jeho značku, zistila, že to nie je ich pickup. Obostrela ju hrôza.
Zvrtla sa, zbehla po malom trávnatom briežku a potkýnavo bežala medzi stromy. Auto so škripotom zastalo. Becca už bola skoro v lese, keď za sebou počula otváranie dverí a zasvišťanie, ktoré nevedela identifikovať. Zrazu sa okolo nej obmotalo lano, stiahlo jej ruky a hrudník a trhlo jej celým telom. S výkrikom sa zrútila na zem a lano ju vlieklo po zemi späť k ceste. Nezáležalo na tom, ako veľmi bojovala a snažila sa z neho vyvliecť, bolo to márne, čo jej potvrdil aj rehot, ktorý počula za sebou. Keď konečne zastala, sklonili sa nad ňou štyria muži. Jeden z nich, ten, ktorý si ju pritiahol lanom, mal na hlave kovbojský klobúk. Zaškeril sa na ňu a ukázal jej svoje špinavé zuby.
„Ale, ale, koho to tu máme?“