Bolo skoro neuveriteľné, aký nádherný deň bol. Po tom, čo ich iba včera takmer postrieľali, sa skoro vyžadovalo, aby sa k nim dohnala búrka a silný vietor, čo by zodpovedalo všeobecnej nálade vo väznici. Miesto toho svietilo slnko, hoci sa už začalo pomaly ochladzovať. Počasie bolo zjavne úplne ľahostajné k ich problémom a všetkému, čo sa vo väznici dialo.
Vyšla von na slnkom zaliate nádvorie, ale držala sa pri budove. Zhlboka sa nadýchla, v hlave sa jej stále prehrával rozhovor medzi Darylom a Carol, ktorý si nechtiac vypočula, spolu s jej možno trochu neprimeranou reakciou. A tiež s neprimerane silnými pocitmi nesympatie ku Carol, ktorých sa nemohla zbaviť už... ani nevedela ako dlho. Možno nastal čas, aby začala čeliť realite. Nechcela si priznať, čo znamenal ten osteň, ktorý ju bodol, keď počula ich rozhovor, ale asi by mala. Žiarlila. Nemalo zmysel klamať si a interpretovať to ako niečo úplne iné. Žiarlila na Carol, pretože mala taký blízky vzťah s Darylom. Žiarlila na to, ako starostlivo sa k nej správal a závidela jej, že sa s ním dokázala tak pokojne rozprávať a že dokázala odsunúť nabok hnev, aby mohla vyjadriť radosť z toho, že sa vrátil. Závidela jej toto všetko, pretože ona sa k tomu nedokázala prinútiť a nevedela prečo.
Daryl ju pred pár týždňami jediný raz objal a ona začínala mať absurdný pocit, že jeho vzťah k nej bol niečim výnimočný. Že by mal najprv ísť za ňou, a až potom sa vybavovať s Carol. Pripadala si kvôli tomu ako idiot, pretože vedela, že nemala právo očakávať, že pre neho bude prvoradá. Bolo to od nej hlúpe.
Povzdychla si a pohľad jej zaletel k Maggie, ktorá sa s puškou v ruke krčila za drevenými paletami na oplotenom spojovacom moste. Neskôr ju pôjde vymeniť, aj tak nič iné nemohla robiť. Otočila sa a zvažovala, či sa vrátiť späť dnu alebo nie. Zrazu pocítila nutkanie vyhľadať Beth a oslobodiť ju od stráženia Judith. Z nejakého dôvodu zatúžila byť v prítomnosti niekoho tak nevinného a čistého, privinúť si ju k hrudi a nechať sa obklopiť nežnosťou malého dieťaťa. Vedela však, že keby vošla dnu, nevyhla by sa Darylovi.
„Becca!“
Zvrtla sa a uvidela, ako k nej kráča Rick. Kývla na neho hlavou. „Ahoj,“ hlesla. Ani jeden z nich nemal dobrú náladu.
„Ako ti je? Čo stehno?“
Pokrčila plecami. „Bolí, ale mala som šťastie. Je to iba škrabnutie.“
„Áno, Hershel to spomínal,“ povedal a sťažka sa nadýchol. „Je mi to ľúto. Nielen že ťa Daryl omylom postrelil a Guvernér si ťa pekne podal, ale ešte ťa aj postrelili.“
Neveselo sa usmiala. „Lepí sa mi smola na päty.“
Rick prikývol a na chvíľu od nej odvrátil pohľad, akoby váhal niečo jej povedať. „Bola to dobrá práca, Becca. Doteraz som nemal možnosť povedať ti to, ale keby si nezlikvidovala toho strelca, neviem, ako by to dopadlo.“
Becca sa silene usmiala a jeho uznanie prijala s vďačným prikývnutím. „Čo teraz? Čo budeme robiť? Akosi si nemyslím, že to bude Guvernérovi stačiť.“
„Vráti sa, to je isté.“
„Tak čo teda? Čo urobíme?“
Rick si povzdychol a počochral si koreň nosa. Beccu ihneď zamrzelo, že to na neho tak vyhŕkla. Ten tlak na neho musel byť obrovský. Okamžite ju pichol osteň výčitiek a prešla si rukou po tvári. „Prepáč, nemala som na teba tak vyletieť. Počula som Hershela, ako na teba kričal, aby si niečo začal robiť-“
„Mal pravdu,“ prerušil ju.
„Možno. Sčasti. Treba niečo robiť, ale to neznamená, že musí byť všetko na tvojich pleciach. Bol si policajt, si na určité veci zvyknutý a vycvičený, ale toto by bolo príliš na kohokoľvek. Nemôžeš neustále rozhodovať ty a byť za všetko zodpovedný, to sa predsa nedá ustáť. Nie, ak má človek svedomie.“
Pozrel sa jej do očí. „Vždy to bolo na mne a Hershel mal pravdu. Ja som povedal, že toto nie je demokracia. Ty si s nami vtedy ešte nebola,“ vysvetlil.
„Ale musí to tak byť? Je to najlepšie?“ opýtala sa ho. „Iste, predtým, keď bol tento život pre všetkých nový a všetci boli vystrašení, to musel viesť niekto, kto vedel, čo robí. Ale, Rick, už vieme, ako to teraz chodí, vieme robiť aj ťažké rozhodnutia. Nemusíš na to byť sám.“
Nepovedala mu to iba preto, že len prednedávnom sa nervovo zrútil a podľa Hershela naháňal po pozemku väznice svoju mŕtvu ženu. Povedala mu to aj kvôli tomu, že si naozaj myslela, že by to bol príliš veľký tlak pre hocikoho. Už nemal ani Lori, s ktorou by sa mohol poradiť a ktorá by mu pomohla niesť také ťažké bremeno. Jednoducho povedané, bolo jej ho ľúto.
„Čo teda navrhuješ?“
Becca sa zhlboka nadýchla a rýchlo premýšľala. Možno s tým mala začať, až keď by mala skutočný plán. „Čo takto poňať to ako vládu? Zvolíme si niekoľko ľudí, ktorí budú rozhodovať, aby to nebolo iba na jednom človeku. O všetkom sa poradia a nakoniec prídu s riešením. Spoločne.“
„Neznie to zle,“ povedal po chvíli, „ale teraz na to tak či tak nie je čas, teraz musíme konať. Glenn mal pravdu, nemáme muníciu a za chvíľu už ani jedlo. Musíme ich zohnať.“
Becca nadvihla obočie. „Plánuješ záťah? Teraz? Nie je to nebezpečné? Čo ak sa Guvernér vráti práve vtedy, keď budeš preč?“
„Ešte som sa nerozhodol, ale asi to budeme musieť risknúť. Nemáme veľmi na výber.“
„Asi máš pravdu.“ Pohľad jej zaletel k Maggie za paletami. „Potom Maggie vymením ja. S tým stehnom toho aj tak veľa nezmôžem,“ oznámila mu.
Rick si ale nebol úplne istý, že je to dobrý nápad. „Si si istá? Mala by si si oddýchnuť. Keď sem príde Guvernér, budeme ťa potrebovať.“
Nadvihla jeden kútik úst v niečom, čo sa skoro podobalo na úprimný úsmev. „Veď tam aj tak nebudem robiť nič iné, iba sedieť a sledovať okolie. Zvládnem to.“
„Dobre teda.“
Prikývla a rozhodla sa predsa len vrátiť do väznice. Znova sa ozval jej prázdny žalúdok a ona sa chcela najesť skôr, než pôjde miesto Maggie na hliadku. Rick ju však zastavil.
„Becca, ešte som niečo chcel.“
Zvrtla sa. „O čo ide?“
„Nemal som možnosť opýtať sa ťa na to, čo sa stalo vo Woodbury s Guvernérom,“ nadhodil.
Nechápavo sa zamračila. „Veď vieš, čo sa stalo.“
Pokrútil hlavou. „To som nemyslel. Povedala si, že to ty si mu vrazila sklo do oka.“
Odvrátila od neho pohľad a stisla pery. Toto naozaj nebolo niečo, o čom by sa chcela rozprávať. Najradšej by na to bola úplne zabudla.
„Nemala som na výber.“
„Nie, ja viem, isteže to viem,“ rýchlo ju uisťoval, aby si snáď nemyslela, že jej niečo vyčíta. „To som nemyslel. Myslel som... Viem, že na niečo takéto nie si zvyknutá. Jedna vec je na niekoho strieľať a niečo úplne iné je zraniť ho holými rukami. Je to ťažšie nielen fyzicky, ale aj psychicky.“
Spomenula si na ten pocit, ktorý ju zaplavil, keď uvidela Guvernéra skrúcať sa na zemi v bolestiach a z oka sa mu rynula záplava horúcej krvi a bieleho moku. Rick mal pravdu, bolo to ťažké. Bola zhrozená z toho, čo urobila, a bolo úplne jedno, že sa iba bránila. Občas, keď v noci ležala na posteli a zatvorila oči, videla pred sebou slepú krvavú masu, ktorá bola kedysi oko. Strašilo ju to a občas bola vystrašená zo seba, z toho, že to dokázala urobiť. Predtým by nikomu ani nevylepila facku a nikdy by si ani nepomyslela, že by niekomu mohla takto ublížiť. Skutočnosť, že to v sebe mala, ju desila.
„Urobila som, čo som musela urobiť, ale niekedy nie je ľahké zmieriť sa s tým,“ priznala. „Občas nemôžem uveriť, že som dokázala spraviť niečo také strašné,“ povedala a zvesila hlavu. Znova mala pred očami tú hroznú noc. Nikto sa jej dosiaľ na to nepýtal. Nebol na to čas a vo svete, kde sa zabíjali chodiace mŕtvoly, sa sotva niekto pozastaví nad tým, čo urobila. Ale ju to trápilo a Rick to zjavne vycítil. Zamrkala, keď sa jej oči naplnili slzami a zrazu zacítila na pleciach ruky.
„Viem, že je možno ťažké necítiť vinu, aj keď ide o Guvernéra, pretože máš dobré srdce, ale skús to. Nechcem, aby si sa kvôli tomu zožierala.“
Becca prikývla, hlavu mala stále zvesenú a snažila sa neplakať. Nielen kvôli tomu, ale kvôli všetkému, čo sa stalo. Keď k nej Rick pristúpil a krátko ju objal, prekvapilo ju to, ale jeho objatie vďačne prijala. Dojalo ju, že sa ju snažil utešiť.
Odtiahol sa od nej, ešte raz jej stisol plece a vošiel do väznice. Becca tam ešte chvíľu postávala a užívala si teplé slnečné lúče na pokožke, než sa aj ona rozhodla vojsť dnu a konečne sa ísť najesť. Okrem toho ju už začalo pobolievať stehno a potrebovala si sadnúť.
Zotrela si zvyšky sĺz, zvrtla sa, ale okamžite sa zarazila, keď vo dverách do budovy uvidela stáť Daryla. Pozoroval ju a obhrýzal si nechty. Zdalo sa jej, ako keby sa k niečomu odhodlával. Možno jej chcel niečo povedať, ale v tej chvíli k nim pribehol Carl a čokoľvek sa Daryl chystal urobiť, bolo zatlačené do úzadia.
„Je tu Andrea!“ vyhŕkol a bežal do väznice.
Becca na chlapca vyvalila oči, a potom preniesla pohľad na Daryla, ktorý si okamžite zvesil z pleca kušu a bežal k oploteniu. Myslel tú Andreu, ktorú spomínali po vyslobodení Daryla z Woodbury? Tú, ktorá kedysi patrila k nim, ale teraz bola s Guvernérom? Hoci Becca nebola v stave bežať, keď okolo nej rýchlo preletel Rick s pripravenou pištoľou, Michonne a Glenn, aj ona vytiahla svoju zbraň a vybrala sa k plotu. Keď sa k nim pridal aj Darylov brat, Becca ho chvíľu uprene pozorovala, než sa znova sústredila na ich návštevu. Nevedela, kde bol zašitý, ale dosiaľ sa s ním vo väzení nestretla.
Cez lúku plnú nemŕtvych sa k bráne blížila štíhla blondína. Becca najprv nechápala, prečo ju chodci ešte nenapadli, zdalo sa, že si ju vôbec nevšímali. Potom uvidela, že jedného z nich mala pripevneného na kovovej tyči. Pravdepodobne pach rozkladu a zhnitého mäsa, ktorý sa z neho šíril, oklamal ostatných chodcov a ochránil ju pred ich útokmi.
Skupina ju neprivítala príliš vrelo a vyzeralo to tak, že to blondínku prekvapivo. Becca nerozumela prečo. Nevedela o tom, aké to medzi nimi bolo pred tým, než sa k nim pridala ona, ale teraz bola Andrea vo Woodbury po boku Guvernéra, ktorý sa ich už raz snažil zabiť. Nemohla sa čudovať, že boli voči nej skeptickí.
Kým sa Andrea bavila s ostatnými a pýtala sa na ľudí, ktorých Becca nepoznala, ona vyskackala po schodoch a vošla do svojej cely. Ak sa od nej dozvedia niečo podstatné, bola si istá, že jej to niekto povie, takže necítila potrebu byť pri rozhovore s ňou. Ľahla si na posteľ a s úľavou si vyložila zranenú nohu na matrac. Stehno ju začínalo bolieť viac, než dokázala dlhodobo znášať. Hoci bola stále hladná, nemienila sa vrátiť dole, keď tam teraz prebiehalo Andreino vypočúvanie. Namiesto toho zatvorila oči a snažila sa ignorovať bolestivé pulzovanie v stehne.
ooOoo
Zobudil ju Judithin plač. Zaspala tak tvrdo, že keď sa prebrala, zmätene zízala von z cely a premýšľala nad tým, aký je vôbec deň a ako dlho bola mimo. Cez veľké okná videla, že začína zapadať slnko. Jej žalúdok sa hlasno dožadoval jedla, a tak vstala z postele a zišla dole. Prekvapene sa okolo seba obzerala, keď zistila, že väznica je úplne prázdna. Vo veľkom hrnci našla zvyšky večere a keď ich spratala v rekordnom čase, vybrala sa von, aby zistila, kde všetci sú. Našla ich pri bráne vyprevádzať jedno z áut, ktoré boli zaparkované na nádvorí. Becca v ňom uvidela záblesk svetlých vlasov. To musela byť Andrea.
Keď auto vyšlo z areálu a zamierilo do lesa, všetci sa zvrtli od brány a vracali sa k svojej práci. Priskočila k nej Beth.
„Nechala som ti vo vnútri včeru,“ oznámila jej s úsmevom na tvári.
Becca jej úsmev opätovala, hoci do toho nedala tak úplne srdce. „Viem, ďakujem. Udialo sa niečo dôležité, kým som spala?“
Beth pokrútila hlavou. „Ani nie. Ako si na tom s nohou? Otec povedal, že zajtra ti previaže ranu.“
„Je to fajn. Síce to trochu bolí, ale nie je to strašné,“ odvetila jej s povzbudivým úsmevom. Vedela, že to krehké stvorenie sa o ňu bálo. „Tá Andrea,“ povedala Becca a hlavou kývla na vzďaľujúce sa auto, „sa len tak vracia späť? Je na Guvernérovej strane?“
„Nie. Teda, povedala, že nie je. Snažila sa Ricka presvedčiť, aby sa s Guvernérom stretol a nejako to spolu vyriešili. Aby nedošlo ku konfliktu.“
„Ku konfliktu už došlo,“ odfrkla si. „Zvažuje Rick, že by sa s ním stretol?“ opýtala sa jej, ale Beth jej nevedela odpovedať a neskôr sa vrátila dnu.
Keď Becca uvidela ísť do väznice Daryla, rýchlo od neho odvrátila pohľad, zmenila smer a vydala sa k Maggie, ktorá kráčala na svoje stanovište na hliadku. „Hej, vymením ťa,“ ponúkla sa jej, ale Maggie pokrútila hlavou.
„Iba tam idem dať brokovnicu. Rick povedal, že dnes sa Guvernér už nevráti.“
„Kvôli tomu, že tu bola Andrea?“
Maggie prikývla. „Rozhodla sa, že z nej bude akýsi mierotvorca či čo. Chce robiť vyjednávača.“
Becca skepticky nadvihla obočie. „Myslíš si, že Guvernér túži po mieri?“
Brunetka pokrútila hlavou.
„Hej, ja tiež nie,“ zašomrala Becca.
Maggie ju chytila sa plecia a ťahala do budovy. „Tak poď, dnes už aj tak nič nebudeme robiť.“
Keď vošli dnu, v miestnosti vládol zvláštny pokoj, ktorý sa k situácii, v akej sa nachádzali, vôbec nehodil. Maggie si išla sadnúť vedľa Glenna a Becca si prisadla k Beth. Odbremenila ju od Judith, ktorú si posadila na zdravé stehno. Vtisla jej na malú hlávku bozk a usmiala sa do jej jemených voňavých vláskov.
Beth vedľa nej spustila nejakú country pieseň, ktorú Becca nepoznala, a jej jemný anjelský hlas sa odrážal od holých väzenských stien. Zdalo sa, že Judith sa to páčilo, pretože sa viac pritisla na jej hruď a spokojne načúvala. Keď Beth skončila, jemne drgla do Becci.
„Si na rade,“ povedala. Keď Becca nadvihla obočie a záporne pokrútila hlavou, pokračovala: „Judith rada počúva spev.“
„Tak zaspievaj ešte jednu.“
„No ták,“ zaprosila útla blondínka. „Nepočula som ťa spievať, odkedy sme našli väznicu. Prosím.“
Becca si povzdychla a pozrela sa na dieťatko. Niekedy bolo pre ňu ťažké spievať, pretože to patrilo k jej minulému životu. Nerada si pripomínala, aké to bolo kedysi. Aký ľahký a úžasný život mala predtým. Lenže pre Judith by urobila čokoľvek.
Sklonila hlavu a venovala Judith ďalší bozk na čelo. „Chceš, aby som ti zaspievala, maličká?“ prihovorila sa jej. „Hm? Bude sa ti to páčiť?“
Zodvihla hlavu a zahľadela sa na Beth. Povzdychla si. „Tak fajn. Čo chceš počuť?“
Rozžiarili sa jej oči. „Čokoľvek, mne je to jedno.“
Becca prikývla a chvíľu premýšľala. Nakoniec sa rozhodla pre Wind of Change, ktorá bola skoro taká stará ako ona. Keď videla, že Judith svojím hlasom skoro uspala, zaspievala ešte jednu pomalú pieseň. Znova si vybrala európsku kapelu a zaspievala im Linger od the Cranberries, jeden z najväčších hitov deväťdesiatych rokov.
Keď jej hlas doznel a miestnosť sa ponorila do ticha, Judith už spokojne spala v jej náručí. Beth ju vzala a išla ju uložiť do cely. Becca ju mlčky sledovala a keď sa od nich odvrátila, stretla sa s Caroliným pohľadom. Hoci sa na ňu usmievala, Becca pocítila vo svojom vnútri príval nepriateľstva.
„Nevedela som, že poznáš aj takúto klasiku.“
Pravdepodobne to Carol myslela dobre, ale Beccu jej slová podráždili. „Myslela si si, že som rovnaká ako niektoré vypatlané popové hviezdičky? Viem rozoznať dobrú muziku.“
„Bol to kompliment, Becca,“ potichu povedala, vyvedená z rovnováhy jej nepriateľským správaním.
Becca od nej odvrátila pohľad a vstala. „Tie nepotrebujem,“ zašomrala, keď okolo nej prechádzala. Vyštverala sa po schodoch a zamierila do svojej cely, no zacítila na sebe Darylov pohľad. Vedela, že celý čas bol s Rickom hore a opieral sa o zábradlie. Ignorovala ho a vošla dnu. Prezliekla sa, hodila sa na posteľ a zatvorila oči. Keď zaspávala, snažila sa nemyslieť na zvuk smiechu istého lovca a krátkovlasej ženskej, ktoré ju dnes dostali do zlej nálady.
ooOoo
Rick sa rozhodol, že je nevyhnutné získať ďalšie zbrane a muníciu. Bolo nad slnko jasnejšie, že Guvernér s nimi ešte neskončil, a ak niečo čoskoro nenájdu, nedopadne to s nimi dobre. Bývalý šerif mal zálusk na zbrojnicu na policajnej stanici, v ktorej kedysi slúžil. Vzal so sebou Carla a na prekvapenie celého osadenstva väznice aj Michonne. Kým oni boli preč, ostatní nemali veľmi čo robiť a Becce to tentokrát celkom vyhovovalo. Jej noha si potrebovala oddýchnuť a úplne sa uzdraviť, aby bola pripravená, keď si budú musieť poradiť s Woodbury.
Rozhodla sa, že namiesto ničnerobenia pôjde do knižnice, ktorú nenavštívila už niekoľko dní a nakŕmi aspoň svoju dušu. Kniha, ktorú začala čítať krátko po tom, čo sa dostali do väznice, bola stále pohodená na jedinej pohovke v miestnosti so záložkou označujúcou, kde skončila. Pohodlne sa usadila a pustila sa do čítania, ale nesedela tam ani hodinu a dnu vošla Beth s tým, že jej prišla vymeniť obväz.
Becca odložila knihu nabok a prekvapene nadvihla obočie. „Ty? Prečo nie Hershel?“ opýtala sa.
„Chcem sa to naučiť,“ odvetila Beth. „Nemôže byť naškodu vedieť, ako sa postarať o rany, keby.... vieš, keby s nami niekedy otec nebol.“
Becca prikývla. Rozumela, čo tým blondínka myslela a chápala, že nedokázala tie slová vysloviť nahlas. „Tak fajn,“ povzdychla si, postavila sa a stiahla si rifle.
Beth bola o poznanie pomalšia ako Hershel, ale Becca trpezlivo čakala, kým ranu preventívne očistila a previazala čistým obväzom.
„Všimla som si niečo.“
„Čo?“ opýtala sa Becca.
„Nerozprávaš sa s Darylom. Si na neho nahnevaná,“ povedala jej. Krčila sa pri jej stehne a keď k nej vzhliadla, Becca sa stretla s jej neuveriteľne modrými očami. „Je medzi vami také napätie, že sa pri vás skoro nedá normálne dýchať.“
Zamračila sa na blondínku. „Ty sa tiež na neho hneváš kvôli tomu, že od nás odišiel. Že nás opustil.“
„Hnevala som sa, ale už nie.“
„Prečo nie?“
Beth pokrčila útlymi plecami. „Lebo sa vrátil a chce pomôcť. A preto, že je živý a zdravý. Na tom predsa záleží.“
Becca sa mykla, keď jej Beth pritlačila gázu s dezinfečným prostriedkom na ranu silnejšie, než bolo nutné. Povzdychla si. „Kiežby som to tiež tak videla. Teda, som rada, že sa mu nič nestalo, kým bol preč, ale, úprimne, čo sa už len jemu mohlo stať? Je to Daryl, on nás ešte všetkých prežije!“ vyhlásila. Potom zvesila hlavu a chvíľu sledovala Bethine prsty, ako pracujú. „Nedokážem to len tak hodiť za hlavu,“ povedala potichu.
Beth prikývla. „To je predsa jasné, rozumiem tomu.“
Naozaj? Lebo Becca tomu nerozumela, tak ako by mohla Beth? Nadvihla na ňu obočie. „Fakt?“
„Hm,“ prikývla, opätovala jej pohľad a jej ruky sa prestali pohybovať. „Máš ho rada a on ťa opustil. Keby ti na ňom tak veľmi nezáležalo, nezasiahlo by ťa to tak.“
Becca na ňu vyvalila oči a Beth sa usmiala. Sklonila pohľad, pokračovala v obväznovaní, ale Becca neprestala civieť na jej hlavu. Záležalo jej na Darylovi, to bolo úplne jasné. Lenže záležalo jej aj na zvyšku skupiny. Ale že by ho mala rada? Na pomenovanie vzťahu medzi nimi sa jej tie slová zdali až príliš silné. Vedela, že mala rada Carla, Glenna a T-doga. Mala rada aj Beth a Maggie. Ale Daryla? Priťahoval ju, to bolo nesporné, ale nebola si istá, či patril do tej istej kategórie ako ostatní. Najmä v tejto chvíli nie. Cítila sa ako idiot, že nad tým toľko premýšľala. Vo chvíli, keď Beth skončila, vo dverách do knižnice sa zjavil Merle. Plecom sa opieral o zárubňu a zízal na ne.
„Ale, ale, Angličanka“ zatiahol s úškrnom na tvári, „čo to tu vidím? Pekné nohy, to musím uznať.“
Becca skoro dostala infarkt, keď ho tam uvidela stáť a zízať na ňu. Okamžite vyskočila na nohy a nasúkala sa do nohavíc, ale kým sa obliekla, poriadne si ju poprezeral. Beth na neho vyvaľovala oči a Becca sčervenela hnevom a zahanbením.
Zazrela na neho. „Čo chceš?“
„No tak, Angličnka, nie je nutné takto sa vytáčať, veď som ti zložil kompliment,“ povedal jej s úlisným úsmevom na tvári. Z nejakého dôvodu sa rozhodol nevolať ju jej menom, ale prezývkou, ktorú jej dal, neustále narážal na jej pôvod.
„Čo chceš, Merle?“ zopakovala nahnevaným tónom.
Vysoký motorkár trhol plecami. „Nič, len som išiel okolo a uvidel vás. Prečo si neužiť malú peep show, keď sa mi sama ponúka na striebornom podnose?“
Becca stisla pery. „Si nechutný,“ vyštekla.
„Ale no tak, nebuď taká nedotklivá. A nerob zo seba neviniatko. V Hollywoode ste si to určite rozdávali s kadekým.“
„Nežila som v Amerike, ty hlupák!“ Otočila sa k Beth, ktorá vedľa nej stále nerozhodne postávala a v rukách zvierala použité, trochu zakrvavené obväzy. „Môžeš ísť, Beth,“ povedala jej. Nechcela, aby musela počúvať Merlove chlipné reči.
„Si si istá?“
Becca prikývla. „Jasné, choď.“
„Ty sa tiež strať,“ zavrčala smerom k Merlovi, keď Beth vyšla z miestnosti. „A viac ma neotravuj.“
Merle bol k jej príkazom zjavne hluchý. Alebo ho bavilo dráždiť ju. „To vystúpenie včera celkom ušlo. Dúfal som, že by si mohla zaspievať niečo iba pre mňa. Vieš, taká súkromná seansa.“
Jej obočie vystrelilo dohora. „To si uhádol! Vyzerám na to, že túžim byť v tvojej prítomnosti dlhšie, než je nevyhnutné?“
Pokrútil hlavou. „Ts, ts, ts, to nie je veľmi slušné. Čo takto starému dobrému Merlovi preukázať trochu lásky?“
Zamračila sa na neho. „Správaš sa, ako keby si si myslel, že ťa odtiaľto nevyhodíme, ak prekročíš hranice. A podľa mňa si už veľmi blízko tých hraníc. Lenže tentokrát s tebou Daryl nepôjde, to dobre vieš,“ povedala. „Tak čo keby si zavrel ústa a nechal ma na pokoji?“
Videla, že to, čo povedala, sa ho dotklo. Predpokladala, že to spôsobila tá časť o Darylovi, že druhýkrát by ich kvôli bratovi neopustil. Čakala od neho nejakú urážku alebo že na ňu niečo vykríkne, ale on sa len silene usmial. „Nie je s tebou žiadna zábava, Angličanka. Vôbec,“ dodal, zvrtol sa a kráčal preč.
Becca chvíľu zazerala na miesto, kde predtým stál, ale napokon sa znova pohodlne usadila a vrátila sa ku knihe. Nenechá si predsa zničiť dopoludnie kvôli niekomu, ako je Merle.
ooOoo
Skôr ho vycítila, než by ho bola počula prísť. Sedela na pohovke, oči jej putovali po malých písmenách a bola úplne sústredená na dej v knihe, keď zrazu zacítila, že nie je v miestnosti sama. Zdvihla hlavu a pozrela sa k dverám očakávajúc tam Merla. Vôbec by sa nečudovala, keby si zmyslel, že ju znova príde trochu pootravovať. Vo dverách však nestál on, ale Daryl. Nepotešilo ju, že jej srdce začalo byť rýchlejšie.
„Beth povedala, že tu bol Merle a mal nejaké blbé reči.“
Becca nadvihla obočie. „Merle má iba blbé reči,“ odvetila, odvrátila od neho hlavu a pozornosť opäť preniesla na knihu v rukách.
„Ak s ním budeš mať nejaké problémy, povedz-“
Becca si odfrkla s očami prilepenými na stránke knihy a skočila mu do reči: „Tvojho brata zvládnem, nepotrebujem, aby si mu kvôli mne čistil žalúdok.“
Očakávala, že odíde, no on tam mlčky stál a jeho prítomnosť jej nedovoľovala sústrediť sa na čítanie. Tupo zízala na knihu, ktorú zvierala v rukách a cítila, že každý sval v tele má napnutý na prasknutie.
Vošiel dnu a oprel sa o stenu vedľa otvorených dvier. Becca podráždene stisla pery, zaklapla knihu a otočila sa k nemu.
„Čo chceš?“
Ak niečo o Darylovi vedela, tak to bolo to, že nikdy neokolkoval. Nezačínal slovami ‚potrebujeme sa porozprávať‘, jednoducho začal hovoriť a išiel hneď k veci. Preto od neho nečakala nič menej.
„Musel som odísť.“
Naprázdno prehltla, odložila knihu a pritiahla si kolená k sebe. Možno bola stále nahnevaná, ale bola ochotná počúvať.
„Nebolo to ľahké rozhodnutie.“
Odfrkla si. „Vtedy v tom lese sa mi vôbec nezdalo, že by sa ti ťažko rozhodovalo či ostať alebo odísť.“
„Raz som ho už opustil, nemohol som to urobiť znova. Nemohol by som so sebou žiť.“
„A s vedomím, že si pre nás Guvernér ide a pozabíja nás, si žiť mohol?“
Sklopil oči. „Viem, že som nemal odísť,“ potichu zachrapčal.
Zamračila sa, keď jej pri jeho slovách zovrelo hruď. Nechcela, aby jej ho bolo ľúto a nechcela, aby ju jeho slová dojali. Nechcela, aby ju pohľad na jeho tvár plnú ľútosti obmäkčil. Chcela byť nahnevaná, pretože hnev zvládala oveľa ľahšie než tie ostatné emócie, ktoré pri ňom zvyčajne cítila.
„Čo odo mňa teraz chceš?“ vyštekla. Jej ostrý tón ho asi prekvapil, pretože zodvihol hlavu a zaboril do nej svoje modré oči. „Aby som ti zatlieskala, že si sa uráčil vrátiť? Nemám ti náhodou aj prestrieť červený koberec? Čo odo mňa očakávaš?“
Čakala, že sa nahnevá. Chcela, aby sa na ňu nahneval, pretože to by zodpovedalo človeku, ktorý ju pred pár dňami opustil. Nechcela, aby vyzeral, ako keby mu tými slovami dala facku. Zdalo sa jej, akoby jej chcel na to niečo odvetiť, ale miesto toho iba zvesil hlavu a pokrútil ňou. Vyzeral porazene, keď sa zvrtol a odišiel z knižnice. Becca však nepocítia zadosťučinenie, ktoré potrebovala a očakávala. Namiesto toho sa cítila otrasne.
ooOoo
Rick sa vrátiť späť so zbraňami. S množstvom zbraní. Becca ich nikdy toľko pokope nevidela. Nikdy ani nevidela na vlastné oči granáty, ale všetko v živote bolo raz po prvýkrát. Ich výlet sa ukázal byť nadmieru úspešný a priniesol viac ovocia, než očakávali, ale stále mali jeden problém. Voči osadenstvu vo Woodbury ich bolo žalostne málo a to nevyváži ani fakt, že sú teraz dobre ozbrojení. A Becca bola ešte aj zranená.
Hershel jej na druhý deň prezrel ranu. Bola škaredá a bolela, ale najviac ju trápilo, že ešte stále krívala a že v prípade boja nebude môcť fungovať na sto percent. Keď prišla do väznice znova Andrea s návrhom na stretnutie Ricka a Guvernéra, Becca sa utiahla do Bethinej cely a odbremenila ju od Judith, aby sa aj ona mohla ísť pozdraviť so starou známou. Sadla si na úzku posteľ a položila si dieťa na zdravú nohu. Niekedy sa jej zdalo až neskutočné, že v takom svete môže existovať niekto taký nevinný a bezbranný. Oprela sa o stenu, privinula si Judith k sebe a potichu začala spievať.
„Celkom ti to s ňou svedčí.“
Becca zodvihla hlavu a uvidela stáť v otvore do cely Ricka. Usmiala sa a zľahka pobozkala Judith na hlavu. „Zbožňujem ju, je to taký malý zázrak, ale neviem si predstaviť, že by som teraz mala dieťa. Našťastie je to veľmi málo pravdepodobné.“
Rick k nej podišiel a vzal si od nej Judith, pretože ona by sa s dieťaťom na rukách s tou zranenou nohou nepostavila. „To nikdy nevieš.“
Becca prevátila oči. „Čo povedala Andrea?“
Ich vodca si sťažka povzdychol a vrásky na čele sa mu prehĺbili. „Zajtra sa stretneme s Guvernérom.“
Mlčky prikývla. Čakala to. Bolo treba sa aspoň pokúsiť o mier, hoci si nerobila veľkú nádej. „Kde?“
„Na pol ceste medzi väznicou a Woodbury je nejaká stará fabrika. Vyrážame hneď ráno.“
„Kto s tebou pôjde?“
„Daryl a Hershel.“
Becca nadvihla obočie. „Hershel? Nie je to trochu riskantné?“
Rick pokrútil hlavou. „Zajtra sa o nič nepokúsi, nedávalo by to zmysel.“
„Si si istý?“
„Nie,“ hlesol a povzdychol si. Judith potichu zamrnčala. „Ale bude tam aj Andrea a naozaj si nemyslím, že sa o niečo pokúsi v jej prítomnosti. Podľa toho, čo povedala, sa stále snaží zachovať si pred ňou tvár.“
„Aké šance tomu dávaš?“
„Nie veľké,“ odvetil a Becca sklonila hlavu. Nie že by tú odpoveď neočakávala, ale rozhodne to nebolo to, čo chcela počuť. „Becca, ešte niečo som chcel,“ oslovil ju tlmeným hlasom. Jeho tón si vyslúžil jej úplnú pozornosť.
„O čo ide?“ opýtala sa a vstala.
„Daryla to mrzí,“ povedal z ničoho nič. „Nie je to moja vec, ale mala by si vedieť, že mu je ľúto, že odišiel, aj keď to možno nepovedal.“
„Prečo mi to hovoríš?“
„Pretože sa tým zožiera a myslím si, že potrebuje, aby si mu odpustila.“
ooOoo
Becca stála pri dvoch spojených stoloch a spolu s ostatnými kontrolovali a nabíjali zbrane, ktoré priniesli Rick, Michonne a Carl. Potrebovali sa ustiť, že sú pripravené, nabité a spolu s rezervnými nábojmi rozmiestnené po väznici tak, ako im nakázal Rick. Aspoň sa niečím zabavili, kým čakali na Ricka, Daryla a Hershela, až sa vrátia zo stretnutia s Guvernérom.
Nevedela, ako ostatní, ale Becca bola taká nervózna, že mala žalúdok ako na vode a nebola schopná premýšľať o ničom inom ako o tom, čo sa tam teraz asi tak deje. Keď ráno odchádzali, rozlúčila sa s Rickom a Hershelom, ale nedokázala sa prinútiť ísť aj za Darylom. Ani nevedela, čo by mu povedala po tom, ako sa k nemu zachovala v knižnici, ale teraz si vyčítala, že bola taká zbabelá.
„Skôr by sme mali časť tých zbraní naložiť na nákladiak a navštíviť Guvernéra. Veď vieme, kde je, nie?“ ozval sa zrazu do ticha Merle. Celý čas stál vo dverách a pozoroval ich.
Glenn, ktorý sa práve chystal ísť von, zastal a zvrtol sa k nemu. „Navrhuješ, aby sme tam išli a zabili Guvernéra?“
„Presne.“
Michonne položila pušku, ktorú držala v ruke a založila si ruky v bok. „Povedali sme Rickovi a Darylovi, že tu zostaneme.“
„Zmena plánu. Sedieť na striedačke, keď je môj brat tam vonku? To mi príliš nevonia.“
Glenn pokrútil hlavou. „Naši by nevedeli, že prídeme. Mohli by ich vziať ako rukojemníkov alebo ich zabiť. S najväčšou pravdepodobnosťou by sa to posralo.“
„A aj sa to poserie,“ zdôraznil Merle.
Carl sa otočil k Merlovi a zazrel na neho spoza veľkého šiltu na svojom kovbojskom klobúku. „Otec sa o seba dokáže postarať.“
„Prepáč, chlapče, ale tvoj otec môže byť veľmi skoro o hlavu kratší.“
Becca sa zamračila. Carl vybehol z miestnosti a ona svoj hnev namierila na pôvodcu Carlovho rozrušenia. „Čo je to, dopekla, s tebou? To sa naozaj musíš za každú cenu správať ako kretén?“
Hodila pištoľ na stôl k ostatným zbraniam a vykrivkala z miestnosti. Carla našla vonku na nádvorí. Sedel na jednom zo stolov a pichal do neho svojím loveckým nožom. Podišla k nemu a sadla si vedľa neho.
„Merla nepočúvaj, je to idiot.“
„Ja viem,“ ozvalo sa spod klobúka.
„Nebudem ti klamať, to, čo robí tvoj otec, je nebezpečné, ale svet je taký, odkedy sa začala apokalypsa. A on sa o seba vie postarať, v tom máš pravdu. Nuž, a je s ním Daryl,“ dodala ešte, „on nedovolí, aby sa mu niečo stalo.“
Carl zodvihol hlavu a zažmúril oči do slnka. „Viem, že otec sa vráti, nebojím sa. Len... Merla neznášam. Nechcem, aby tu bol.“
Becca si povzdychla. „Tak to sme dvaja.“
„Lenže je to Darylov brat, aj keď sa už nepodobajú.“
„Čo myslíš tým, že sa už nepodobajú?“ opýtala sa prekvapene.
Carl pokrčil plecami. „Boli s nami v kempe pri Atlante, keď to všetko vypuklo. Vtedy bol Daryl rovnaký ako Merle. Ľahko sa nahneval a kričal. A púšťal sa do bitiek. Niekedy som sa ho bál,“ priznal.
„Tak to sa potom veľmi zmenil.“
„Hm,“ pritakal chlapec a zoskočil zo stola. Vzal dve krabičky s nábojmi, ktoré mal vedľa seba a ktoré si Becca doteraz ani nevšimla. „Idem to dať na most,“ povedal a odbehol preč.
Vtedy sa z väznice ozval výstrel. Becca sa strhla a zvrtla sa. Najrýchlejšie, ako to bolo možné, krivkala k budove. Keď sa dostala dnu, preletela pohľadom vytočeného Merla, zadychčaného Glenna, ktorý ležal na zemi, a Beth s pištoľou v ruke.
„Čo sa stalo?“
Ticho, ktoré panovalo po jej otázke, sa jej vôbec nepáčilo. Merle zavrčal, kopol do stola a odišiel kamsi preč. Becca ho sledovala, kým sa jej nestratil z dohľadu, a potom sa opýtala znova.
„Merle chcel ísť silou mocou za Guvernérom. Nesúhlasili sme,“ odvetil Glenn.
„Možno by sme ho mali zamknúť v cele,“ zašomrala len tak napoly úst, ale vedela, že kým pre nich Merle nebude predstavovať skutočnú hrozbu, neurobia to. Kvôli Darylovi.
Keď boli so zbraňami hotoví, Becca zašla do knižnice po rozčítanú knihu a vrátila sa do svojej cely. Nechcela sa zahrabať v knižnici, pretože chcela byť pri tom, keď sa Rick s Darylom a Hershelom konečne vrátia. Keď však prišli, nemali pre nich dobré správy.
„Stretol som sa s Guvernérom a sedeli sme spolu dosť dlho,“ povedal Rick. „Chce väznicu a chce sa nás zbaviť. Chce nás zabiť za to, čo sme urobili vo Woodbury. Ideme do vojny.