Keď Becca vystúpila z auta, pribehol k nej Carl a prekvapil ju pevným objatím. Mala toho malého skrčka rada, ale netušila, že jej city boli z jeho strany až natoľko opätované. Sňala mu stále príliš veľký kovbojský klobúk, postrapatila mu vlasy a znova mu ho narafičila na hlavu. Podarilo sa jej vylúdiť na tvári aspoň polovičný úsmev, ale aj to bol úspech.
„Ako ste sa tu mali?“ opýtala sa ho.
„Fajn,“ odvetil. „Do väznice prišli noví ľudia.“
Becca stuhla. Vrhla naňho zarazený pohľad. „Noví ľudia?“
Carl prikývol, ale Becca nemala šancu sa ďalej vypytovať, pretože sa zvnútra väznice vyrútila Beth a za ňou krivkal Hershel. Keď sa Beth zvítala s Maggie, vrhla sa na Beccu a objala ju.
„Máme novinky,“ oznámil im Hershel a naznačil, aby išli dovnútra.
Tyrees, Sasha, Allen a Ben. To boli mená ich návštevníkov. Hershel im v rýchlosti vysvetlil, ako sa tam skupina dostala, ale nezašiel do podrobností. Skupina bola zatiaľ oddelená v jedálenskej časti, než sa rozhodne, čo s nimi budú robiť.
Nechal Ricka, nech sa zvíta s Judith a ostatných, nech si aspoň na chvíľu oddýchnu. Hershel išiel prezrieť Glenna a Maggie, a potom sa pristavil pri Becce. Vydezinfikoval a ošetril jej rany a potľapkal ju po pleci. Becca sa na neho vďačne usmiala.
„Vieš, vždy, keď začalo Thomasovi preskakovať, Oscar sa za mňa postavil,“ ozvalo sa z druhej strany miestnosti. „Bol to môj kamarát,“ povedal Axel Carol a ona smutne prikývla.
„Zomrel v boji,“ hlesol Rick v snahe aspoň trochu ho utešiť. Becca si nebola istá, či to malo nejaký význam.
„A čo teraz?“ opýtala sa Beth, ktorá stála s Judith na rukách na schodoch. Zišla na prízemie a podišla k Rickovi a svojmu otcovi. „Myslíte, že nám to Guvernér vráti?“
„Áno,“ odvetila Maggie.
„Len nech to skúsi!“ zasyčal Glenn a Becca na neho zazrela. Rozumela jeho túžbe po pomste, ale hnev ho úplne zaslepoval. Nechápal, že ich bolo málo a takmer už nemali náboje? Čím by bojovali? Príbormi a taniermi?
„Majú celé mesto,“ pripomenula mu Becca. „Majú viac ľudí a zbraní.“
„Hodili by sa nejaké posily,“ nadhodil Hershel a hlavou kývol k druhej miestnosti, kde boli zavretí štyria cudzinci. Rick sa na neho zadíval, a potom vrhol jeden skúmavý pohľad na dvere. Rozhodol sa ich privítať.
Keď ich Hershel všetkých predstavil, Rick ich nie veľmi prívetivo vypočúval. Tyrees, snedý statný chlap, Becce veľmi pripomínal T-doga. Postavil sa Rickovi a bez strachu, ale s rešpektom odpovedal na všetky jeho otázky, čím si okamžite vyslúžil jej rešpekt. Očividne nechceli nič iné, iba zostať v bezpečí väznice, nežiadajúc ani o jedlo, ani o vodu. Všetko si boli ochotní zohnať sami, netúžili byť pre nich bremeno. Chceli pomôcť akokoľvek, ako mohli, len aby ich nevyhnali do divočiny.
„Nie,“ znela však Rickova odpoveď.
„Prosím,“ hlesla žena, ktorú Hershel predstavil ako Sashu. Mala rovnako tmavú pokožku ako Tyreese. Becca uvažovala nad tým, či sú pár, príbuzní alebo iba pocestní, ktorí spolu putujú. „Tam vonku je to hrozné a je nás iba pár,“ naliehala.
Pokrútil hlavou. „Nie.“
Hershel a Carol sa snažili presvedčiť ho, aby zmenil názor, aby si o tom pohovorili, Rick však trval na svojom. Nechcel si zobrať na svedomie ďalšie životy, ďalších mŕtvych. Hershel však neprestal naliehať. Becce sa dokonca zdalo, že ho začína presviedčať, ale potom išlo všetko do hája. Úplne mu preplo.
Podobne ako keď ho Becca prichytila rozprávať do slúchadla od starého telefónu, teraz začal jačať na niečo, čo nevidel nikto iný iba on. Vytiahol pištoľ a zaháňal sa okolo seba.
„Čo tu robíš?!“ jačal. „Čo odo mňa chceš? Prečo si tu?“
„Oci?“ zaskočene ho oslovil Carl. Pozoroval jeho besnenie vypleštenými očami a s nechápavým výrazom na tvári.
„Nemôžem ti pomôcť! Choď preč!“ neprestal vykrikovať.
Becca na neho vyvalila oči, odstúpila od neho ďalej a stiahla za seba Carla. Nečudovala sa, keď sa nová skupinka spakovala a radšej vytrielila z miestnosti. Ostatní zostali, sledovali Rickovo besnenie a snažili sa ho upokojiť. Becca sa pozrela cez plece na Carla. Zachytil jej pohľad. Vyzeral vystrašene. Myslela si, že po tom incidente s telefónom sa dal Rick dohromady, že jeho psychické zrútenie bola ojedinelá záležitosť. Možno to však bolo iba akési prechodné obdobie a on znova upadne do šialenstva. Daryl bol preč a ak sa Rick zrúti, kto ich bude viesť? Bez vodcu nebudú mať proti Guvernérovi ani tú najmenšiu šancu.
ooOoo
Keďže Rick bol minimálne dočasne vyradený z prevádzky, velenia sa ujal Glenn. Na podlahu v jedálni nakreslil mapu a Carl mu ukázal, kde našiel Tyreesa a jeho skupinu a kadiaľ sa dostali dnu.
„Ak tadiaľ prešli oni, môžu aj Guvernérovi ozbrojenci,“ povedal Glenn, kým na kolenách študoval mapu.
„Ale prečo ste si takí istí, že nás napadne? Možno ste ho zastrašili.“
Becca vrhla jeden rýchly pohľad na Beth. Sladká mladá Beth! To dievča vôbec nebolo stavané pre tento svet, čo dokazovala aj jej naivná otázka.
„Ten psychopat mal v akváriách hlavy chodcov a ľudí, jeho trofeje. Ver mi, príde,“ ozvala sa Michonne.
Becca prikývla. „A prišiel o oko. Neverím, že sa za to nebude chcieť pomstiť,“ zachmúrene povedala, v žalúdku sa jej už len pri tej myšlienke začal tvoriť uzol strachu. Vymenila si s Michonne pohľad. Vedela, že obe mysleli na noc, keď ich Guvernér skoro zabil.
Glenn sa odvrátil od mapy a nadvihol hlavu. Porozhliadol sa po ostatných. „Zabijeme ho hneď,“ dychtivo povedal. „Teraz to nebude čakať. Prikradneme sa tam a strelíme ho do hlavy.“
„Naozaj si myslíš, že to nebude čakať?“ neveriacky vyhŕkla Becca. „Pozri sa, ako sme dopadli, keď nevedel, že prídeme. Teraz vie, že tu taká možnosť je.“
Carol pokrútila hlavou. „Nie sme predsa vrahovia.“
Glenn ju vôbec nepočúval. Vyskočil na nohy a podišiel k Michonne. „Ty vieš, kde býva. Môžeme to skončiť ešte dnes!“ naliehal. Michonne však vyzerala nerozhodne. „Tak to urobím ja sám!“ dušoval sa, ale černoška napokon súhlasila.
„Becca má pravdu,“ ozval sa konečne Hershel. „Naposledy nevedel, že prídete, a pozri, čo sa stalo. Skoro vás zabili. Zajali Daryla, Beccu s Michonne poriadne zriadili a teba s Maggie skoro popravili.“
Na Glennovej tvári sa zjavil zúrivý výraz. Pristúpil k Hershelovi. „V tomto mi nezabrániš,“ vypľul zo seba agresívne.
„Rick by to nikdy nedovolil.“
„Rick nie je v stave o niečom rozhodovať,“ zaprskal. Becca iba oči vyvaľovala na to, ako sa z vždy veselého a optimistického Glenna stal tento agresívny, popudlivý chlap.
„Dobre si to premysli,“ poradil mu Hershel. „T-dog a Lory tu prišli o život. Aj tí ľudia, čo tu boli predtým. Nestojí to za ďalšie zabíjanie. Ak je Guvernér na ceste sem, mali by sme odtiaľto odísť.“
„Och, áno? A kam by sme asi tak išli?!“
„Veď sme prežili na ceste celú zimu.“
Glenn sa nepríjemne uškrnul. „To si mal ale ešte obe nohy a nemali sme kojenca, ktorý stále jačí a privoláva chodcov.“
Hershel pokrútil hlavou. „Nemôžeme tu zostať.“
„Nemôžeme utiecť!“ zvýšil Glenn hlas. Toto bola pre Maggie posledná kvapka. Odtiahla sa od mreží, o ktoré sa dosiaľ opierala, a vyšla z miestnosti. Becca mlčky pokrútila hlavou nad jeho správaním. Glenn sa chvíľu díval na odchádzajúcu Maggie a potom sa poobzeral po ostatných. Vedel, že to prehnal, ale nemienil ustúpiť.
„Zostaneme tu,“ povedal napokon, tento raz však omnoho pokojnejším a tichším hlasom. „Ubránime to tu,“ snažil sa ich presvedčiť.
Glenn sa znova vrátil k študovaniu mapy. Becca ho mala na to ráno už dosť. Vyšla z miestnosti a vydala sa nájsť Maggie. Sedela vo svojej cele na posteli a zízala na šedú stenu naproti. Po krátkom zaváhaní vošla dnu a sadla si vedľa nej.
„Si v poriadku?“
Maggie jej neodpovedala ani nijako nereagovala.
„Maggie, on... Guvernér ťa...?“
„Znásilnil?“ dopovedala za ňu dutým hlasom.
Becca sa zamračila a zahrýzla si do pery. Prikývla.
„Nie,“ odvetila Maggie. „Donútil ma vyzliecť sa pred ním, ale nedotkol sa ma.“
„Och, to som rada,“ vydýchla Becca, pohladila ju po chrbte a položila bradu na jej plece. „Som rada, že ti neublížil.“ Maggie naklonila hlavu na stranu a oprela líce o Beccinu hlavu. „Budeš v poriadku. A Glenn tiež.“
„Ja neviem,“ hlesla Maggie. „Je taký...“
„Nahnevaný? Zúrivý?“ dokončila za ňu. „Miluje ťa, samozrejme, že je nahnevaný, ale prejde ho to.“
Maggie pokrútil hlavou. „Zdá sa, že to je to jediné, čo ho zaujíma - či ma znásilnil. O nič iné sa nestará.“
„To nie je pravda.“
„Ale je! Nechcem, aby sa na mňa tak díval, aby okolo mňa chodil po špičkách a išiel na nejakú krížiacku výpravu iba kvôli tomu, že si myslí, že ma znásilnil. Chcem, aby ma videl takú ako predtým.“
„Uvidí,“ uistila ju Becca. „Potrebuje iba čas. Potrebuje sa schladiť.“
Maggie prikývla a Becca ju nechala v cele samú. Vrátila sa späť do jedálne. Beth práve otvárala mreže, aby dnu vpustila Carla a Glenna, ktorý mal na sebe nepriestrelnú vestu a celý bol od krvi.
„Ako to išlo?“ opýtala sa ich Beth.
„Chodby pred kotolňou sú zase plné,“ povedal Glenn.
„Ale ten úsek sme už vyčistili!“ vyhŕkla Beth a zatvorili za nimi mreže.
„Je to nepretržitý prúd chodcov,“ povedal Carl a sadol si na lavicu pri stole.
Hershel, ktorý tiež sedel pri stole, pokrútil hlavou a zadíval sa na Glenna. „Iba strácame čas. Guvernér je už iste na ceste sem a my sa zaoberáme chodcami.“
„Je to ako z dažďa pod odkvap,“ povzdychla si Carol.
Glenn ich pozoroval prižmúrenými očami, až vybuchol. „Tak naposledy,“ povedal dôrazným hlasom hraničiacim s krikom, „útek prichádza do úvahy.“
„Lenže ak sú chodby znova plné chodcov, je iba otázka času, kým sa dostanú aj sem,“ namietla Carol.
„A čo ak tadiaľto prechádza stádo?“ opýtal sa Axel. „Alebo sa tu usadili.“
„Máme proti sebe chodby plné nemŕtvych a ešte aj Guvernéra. Je nás iba pár, Glenn, toto nezvládneme,“ pridala sa k nim Becca. „Chápem, že odtiaľto nechceš odísť, ale čo chceš, aby sme robili?“
„Tak fajn. Preskúmame druhý koniec väznice a zistíme, kadiaľ sa sem dostali,“ navrhol Glenn.
„Vážne tam chceš ísť?“ opýtal sa ho Hershel.
Glenn prikývol. „Pôjdem autom, budem rýchly.“
„Budem šoférovať,“ ponúkol sa Axel, ale Glenn ho odmietol.
„Pomôž radšej s opevnením. Vezmem si Maggie.“
Becca nadvihla obočie. Pochybovala, že Maggie má na jeho spoločnosť zrovna teraz chuť. Hershel mal ten istý názor.
„Si si istý, že s tebou pôjde?“ opýtal sa ho. Glenn vyzeral tou otázkou trochu zaskočene, ale neodpovedal na ňu. Zvrtol sa a namieril si to k celám.
Becca si povzdychla a keď sa Carol s Axelom vybrali von stavať provizórne opevnenie, išla za nimi. Ešte ani nebol obed a ona už bola úplne grogy. Vlastne bola vyčerpaná už od rána. Nebola si istá, či spala v noci viac než hodinu či dve. Nemohla zaspať, pretože nedokázala prestať myslieť na Daryla. V hlave si tisíckrát prehrala ich rozhovor, neustále analyzovala jeho aj svoje slová a snažila sa prísť na to, čo mohla povedať inak alebo čo ďalšie mohla povedať, čo by ho presvedčilo, aby zostal. Nakoniec ju z toho rozbolela hlava a keď sa to pridalo k jej dobitému telu, tá noc rozhodne nepatrila k najlepším. Najradšej by sa teraz zvalila na pohovku v ich malej knižnici a zdriemla si, ale vedela, že si nemohla dovoliť oddych, nech už prebdela noc z akéhokoľvek dôvodu.
Mlčky sa šuchtala za Axelom a po očku sledovala Carol. Becca si nemohla pomôcť, ale predpokladala, že ju Darylov odchod viac zasiahne. Okrem tých pár sĺz, ktoré deň predtým vyronila, na nej vôbec nebolo poznať, že sa niečo stalo. Ale zase ani Becca nepreplakala noc - hoci ju prebdela - tak by ju možno nemala súdiť príliš skoro. Spomenula si na rozhovor medzi Carol a Beth, ktorý si nechtiac vypočula vo svojej cele. Beth bola nahnevaná, že Daryl odišiel, ale Carol ju prosila, nech nie je. Vraj má Daryl svoje zásady, preto odišiel. Nuž, ak boli tie jeho zásady to, že opustí skupinu, s ktorou bol skoro rok, keď ho najviac potrebujú, tak potom bolo asi len dobre, že odišiel. Takých ľudí tu nepotrebovali. Len si priala, aby necítila takú hlbokú ľútosť a sklamanie.
Zvyšok poobedia pomáhala stavať zábrany, za ktoré by sa mohli v prípade paľby skryť. Keď boli hotové a ona si neochotne vypočula dojímavý príbeh o tom, ako sa Axel vlastnou hlúposťou dostal do basy, vytratila sa z nádvoria a vošla do budovy. V jedálni našla sedieť pri stole Hershela s utrápeným výrazom na tvári. Prisadla si k nemu.
„Ako ti je?“ privítal ju otázkou.
Becca trhla plecami a na dobitej tvári sa jej objavila znechutená grimasa. „Všetko ma bolí,“ popravde povedala.
„Máš šťastie, ešte si z toho vyviazla celkom dobre.“
„Hm,“ neochotne pritakala. „Videl si Ricka?“
„Nie. Ešte pred obedom išiel niekam von a odvtedy sa nevrátil.“
„Teraz by sa nám hodil psychiater,“ zašomrala, ale potom sa nakrátko uškrnula. „Jeden čas som si myslela, že by zo mňa mohla byť psychiatrička. Potom som ale zistila, že by som musela absolvovať medicínu, a to sa mi zas až tak nepáčilo.“
Hershel si povzdychol. Zdalo sa, že dnes nemal náladu na žarty.
„Dá sa dohromady?“ opýtala sa po chvíli. „Daryl je preč a Glenn je síce bystrý, ale je tiež prchký a plný hnevu. Nedokáže teraz myslieť s chladnou hlavou. Potrebujeme ho.“
„Ja viem.“ Postavil sa a siahol po barlách. „Pôjdem ho nájsť a skúsim si s ním pohovoriť.“
Becca chvíľu sledovala jeho odchod, ale potom vstala a prešla do druhej miestnosti. Vzala Judith z Bethinho náručia a nakŕmila ju, kým malá blondínka chystala večeru. Krátko potom zaspala, Becca ju uložila na posteľ a chvíľu sa na ňu túžobne dívala. Keby tak aj ona mohla zaliezť do postele a spať. Asi tak rok.
„Ideš von?“ ozval sa jej za chrbtom Bethin hlas. „Možno ešte s niečím potrebujú pomôcť.“
„Iste,“ neochotne zašomrala a vydala sa za tínedžerkou.
Keď vyšli von, Becca prižmúrila oči proti slnku a zatienila si rukou výhľad. Na druhej strane pozemku pri plote stále Hershel, opieral sa o barle a cez plot sa rozprával s Rickom. Aj na takú diaľku sa jej Rick videl netypicky roztržitý. Dúfala, že sa Hershelovi podarí presvedčiť ho, aby sa konečne vrátil dnu a vzchopil sa. Vedela, že to pre neho nebolo ľahké, ale toto bol ten najmenej vhodný čas na nervové zrútenie.
Becca pokrútila hlavou. V tej chvíli sa okolo nej prehnal Glenn oblečený do nepriestrelnej vesty s pištoľou v ruke. Mieril k striebornému pickupu.
„Hej, Glenn!“ zvolala naňho a pobehla, aby ho dohnala. „Dúfam, že nejdeš do Woodbury.“
„Nie,“ odvetil, „idem iba na pochôdzku, skontrolovať okolie.“
Tažko sa jej tomu verilo. „Môžem ísť s tebou?“
„Nie je treba. Zvládnem to.“
„Chceš ísť sám? Ako si môžeš myslieť, že je to dobrý nápad?“ vyletela na neho, nahnevaná, že chce takto riskovať, keď sa každú minútu môžu objaviť pred ich bránami ozbrojenci z Woodbury.
Glenn, očividne frustrovaný, rozhodil rukami. „Nemôžem tu len tak sedieť. Musím niečo urobiť!“
„Ježiši, včera si išiel iba po poondený sunar a pozri sa, ako si dopadol!“ vyhŕkla a ukázala na obrovský monokel, ktorý mu svietil na tvári ako maják.
„Hovoríš, že je to moja vina?“
„Nie-“
„Robil som, čo som mohol!“ skočil jej prudko do reči.
„Glenn,“ oslovila ho tento raz upokojujúcim hlasom. „Nikdy som nepovedla, že je to tvoja vina. Obaja dobre vieme, čia je to vina, ale to je teraz jedno. Ten hnev, čo v sebe máš, chápem to, ale nie je dobré poddávať sa mu. Si ako zmyslov zbavený, odháňaš od seba Maggie a nekonáš rozumne.“
Zazrel na ňu. „Keď je Daryl preč a Rickovi straší vo veži, zodpovednosť prechádza na mňa. Musím niečo urobiť.“
„Máš pravdu. Daryl odišiel a Rick je momentálne nepoužiteľný, ale čo s nami bude, ak sa stane niečo aj tebe? To si rovno môžeme začať kopať vlastné hroby.“
Ani jej na to neodpovedal, iba po nej vrhol posledný pohľad plný hnevu, zvrtol sa a naskočil do auta. Zdalo sa jej, že sa úplne rozpadajú a najzvláštnejšie bolo, že si nemyslela, že to bolo kvôli Rickovi. Hoci predtým ho vždy považovala za tmel skupiny, za časť, bez ktorej by nevedeli fungovať, zmenila názor. Rozklad skupiny sa začal Darylovým odchodom. Možno keby vedel, ako veľmi dôležitý pre nich bol, neopustil by ich. Nuž, a možno to vedel, ale bolo mu to jedno.
Sledovala, ako pickup prešiel cez bránu a opustil nádvorie. Vôbec z toho nemala dobrý pocit. Pohľadom preletela cez lúku. Hershel stále stál pri plote a zhováral sa s Rickom. Náhle sa Rick však zvrtol a kráčal preč od väznice. Povzdychla si a otočila sa k budove. Naozaj nevedela, čo s nimi bude. Vykročila ku Carol a Axelovi, ktorí postávali neďaleko nej a zhovárali sa. Carol sa smiala na niečom, čo jej povedal, a Becce prišlo veľmi zvláštne, že si dokázala v ich situácii zachovať dobrú náladu. Podráždilo ju to. Nestila sa k nim však priblížiť, keď sa priestranstvom ozval ohlušujúci výstrel a Axel sa priamo pred jej zrakom zrútil s prevŕtaným čelom. A potom ďalší a ďalší, až nebodo počuť nič iné, iba zlovestné výbuchy z hlavní zbraní.
Becca na tú najmenšiu chvíľu vytreštila na mŕtveho oči, a potom sa okamžite hodila na zem a doplazila sa za plechovú skriňu na dokumenty, ktorú tam dovliekli z jednej z kancelárií vo väznici. Carol tiež reagovala rýchlo. Išla k zemi aj s Axelom, a teraz ležala na voľnom priestranstve a pred výstrelmi ju chránilo iba nehybné telo, ktoré na seba pohotovo prevalila. Becca sa obzrela. Neďaleko od vchodu do väznice zbadala čupieť Beth a Carla. Rýchlo vytiahla pištoľ, ktorú si zvykla nosiť neustále pri sebe, a vykukla spoza skrine. Nemala potuchy, odkiaľ na nich strieľali, mala pocit, že guľky lietajú odvšadiaľ.
Na druhej strane presne pred vchodom do areálu stálo terénne auto, z ktorého sa vykláňal Guvernér so samopaľom v ruke. Aj na tú diaľku videla, že cez poranené oko má previazanú pirátsku pásku. Vedela, odtiaľto ho nemala šancu trafiť, to by musela mať pušku. S tlčúcim srdcom si tiež uvedomila, že Rick je vonku, na druhej strane plotu a je úplne sám. Nikde ho nevidela a úprimne dúfala, že sa iba kdesi v tráve skrýva a že tam neleží s prestrelenou hlavou ako Axel.
Zrazu streľba ustala. Počula za sebou vykríknuť Maggie, ktorá k nej bežala z väznice a v náručí niesla samopaly. Vymenili si vydesené pohľady a podala jej jeden samopal. Becca svoju zbraň zaistila.
„Beth!“ zakričala na ňu. Vedela, že blondínka je neozbrojená. Čupla si a čo najopatrnejšie jej hodila svoju pištoľ. Carl stál po Bethinom boku s pripraveným koltom a Becca sa vôbec nepáčilo, že bol tam vonku, ale nebolo bezpečné ho poslať cez nádvorie dovnútra. Nehovoriac o tom, že by ju pravdepodobne ani neposlúchol.
Vtom sa vonkajšia brána do areálu rozletela na obe strany a na lúku sa vrútilo malé nákladné auto. Dvere na korbe sa otvorili a zvnútra sa začali valiť haldy nemŕtvych.
„Doriti! Hershel je na lúke!“ vyhŕkla Becca, ale v tej chvíli s tým nemohli urobiť nič, pretože streľba sa opäť naplno rozprúdila.
Becca tento raz presne vedela, odkiaľ im hrozilo najväčšie nebezpečenstvo. Vykukla spoza plechovej skrine na jednu zo strážnych veží. Obsadil ju Guvernérov človek a ostreľoval ich puškou. Becca s Maggie sa ho snažili zostreliť, ale nikdy im nedovoliť vystrčiť sa von na dosť dlhú dobu na to, aby mohli poriadne zamieriť a zasiahnuť ho. Becca sa už po niekoľkýkrát na poslednú chvíľu stiahla za skriňu a strhla sa, keď salva guliek narazila do skrine a tá sa povážlivo zatriasla. Ak by sa zrútila, ona aj Maggie by zostali pred strelcom úplne nekryté, a to znamenalo iba jedno. Bolo by po nich.
„Carol, bež!“ vykríkla Maggie a kým oni dve strieľali na vežu, Carol zo seba zhodila Axelovu mŕtvolu a bežala do bezpečia k Beth a Carlovi.
Becca sa obzrela na Maggie. „Musíme ho dostať,“ zbytočne povedala, ale nedokázala si pomôcť. „Čo keby si ho rozptýlila a ja sa ho pokúsim zostreliť?“ kričala, aby prehlušila streľbu.
Maggie mlčky prikývla a začala hlava-nehlava strieľať do veže. Becca sa pokúsila zamieriť, ale okamžite sa musela stiahnuť. Jedna zo striel preletela tesne okolo jej hlavy a ona nahlas šťavnato zanadávala. Srdce jej ešte nikdy nebúšilo tak rýchlo.
„Nefunguje to!“ vykríkla Becca. „Čo keby som sa viac vyklonila a skúsiš ho trafiť ty?“
„Zbláznila si sa? Chceš, aby ťa zabil?“
„Tak čo chceš robiť?“
Maggie sa poobzerala okolo seba a znova sa otočila na Beccu. „Neviem.“
„Musíme ho dostať. Tak... ja neviem, vystrčme sa obe a snáď ho jedna z nás trafí.“ Bol to mizerný plán, ak sa to tak vôbec dalo nazvať, ale to bolo to jediné, na čo sa Becca zmohla. Ona nebola zrovna vojnový stratég.
V duchu napočítala do troch, dala Maggie signál, každá sa vystrčila z jednej strany a začali páliť na strážnu vežu. Becca cítila, ako jej od tepla a strachu tečie pot po čele. Zaštípali ju oči, ale nemohla si dovoliť pustiť pušku a utrieť ho. Viac sa naklonila vľavo. Keďže bola praváčka, nebola to pre ňu práve ideálna pozícia a musela sa vystrčiť spoza skrine oveľa viac než Maggie. Pokúsila sa zamieriť, ale bez úspechu. Frustrovaná sa znova prikrčila za úkryt, počkala, kým doznejú strely a skúsila to znova rovnako ako Maggie. Vykukla von, zhlboka sa nadýchla, odstúpila od skrine a čo najrýchlejšie zamierila. Vypálila pár striel a zrazu uvidela vojaka na strážnej veži padnúť ako podťatého. Ani sa jej nestihol na tvári vyformovať úškrn a sklátila sa na zem aj ona. Prekvapene zamrkala na nebesky modrú oblohu. Nedokázala pochopiť, čo sa stalo. Pocítila, ako ju niekto schmatol za ruky a vliekol ju po zemi do bezpečia.
Objavila sa nad ňou Maggina hlava. „Preboha!“ vyhŕkla, ale Becca na ňu iba nechápavo civela. Zodvihla sa na lakte a vtedy to uvidela. Obrovskú krvavú škvrnu na ľavom stehne. Ten strelec zo strážnej veže ju predsa len trafil. Zvláštne, vôbec necítila bolesť.
„Som v poriadku,“ povedala dutým, prekvapeným hlasom. „Nič to nie je.“
„Postrelil ťa, to nie je nič,“ povedala Carol, ktorá sa zrazu ocitla vedľa nej. Becca si okrajovo uvedomovala, že streľba ustala a väznica sa ponorila do ticha. Vrhla pohľad na lúku hemžiacu sa chodcami.
„Choďte pomôcť Hershelovi!“ vyhŕkla, ale medzitým sa už na lúku vrútil Glenn na pickupe, naložil krivkajúceho veterinára a Michonne do auta a viezol ich na nádvorie. Beth a Maggie sa rozbehli otvoriť im bránu a pustiť ich dnu, ale Carol s Carlom zostali pri nej.
„Musíme to rýchlo ošetriť,“ vystrašene povedal Carl a Becca sa na neho upokojujúco usmiala. Nechcela, aby bol vystrašený.
„Nie je to vážne, ani to necítim.“
„To kvôli návalu adrenalínu,“ povedala Carol. „Keď sem príde Glenn, odnesieme ťa dovnútra a Hershel ťa ošetrí, inak si koleduješ o otravu krvi.“
Carl ju chytil za ruku a stisol jej ju. Becca mu videla v očiach strach a natisli sa jej pri tom pohľade do očí slzy. Nerozumela, prečo si ju Carl tak obľúbil, ale vyzeralo to, že mu prirástla k srdcu.
„Hej, budem okej,“ snažila sa ho presvedčiť, hoci keď sa posadila, zasyčala od bolesti, prekvapená, že sa rana ozvala tak nečakane a intenzívne. Rukou prikryla miesto, z ktorého jej vytekala horúca krv a zaťala zuby, keď zistila, že to bolí oveľa viac, než čakala. Obzrela sa k bráne a sledovala, ako Maggie pomohla Hershelovi z auta.
„A čo Rick?“ zakričala na nich.
„Je v poriadku,“ odvetil Hershel, objal svoje dcéry a vybral sa k nej. Zastal rovno nad ňou. „Je vonku za plotom na druhej strane. Ešte šťastie, že sa tam ukázal Daryl s Merlom, inak neviem, ako by to dopadlo.“
„Daryl?!“ zalapala po dychu a neverila, že naozaj počula z Hershelových úst Darylovo meno. V tej sekunde boli bolesť aj postrelené stehno úplne zabudnuté. Pokúsila sa postaviť, nepočúvajúc protesty ostatných, ale zrútila sa rovno na zadok. Zamračila sa od bolesti, ktorá jej vystrelila do nohy. „Povedal si Daryl? On je tu?“
Hershel prikývol. Privolal Glenna, aby jej aj s Maggie pomoholi postaviť sa. „Vynorili sa z lesa a pomohli Rickovi.“
Keď sa dostala na nohy, vulgárne zanadávala, aj keď sa snažila ovládať, keďže pri nej stál Carl. V čom to bolo, že to vždy schytala ona? pýtala sa sama seba. Zaletela pohľadom k miestu, kde naposledy videla Ricka a mala pocit, že jej na pol sekundy prestalo tĺcť srdce. Možno aj na dlhšie.
Bol tam. Pri plote stáli tri postavy a keď uvidela, že jedna z nich držala v rukách kušu, srdce sa jej roztĺklo tak rýchlo, až si myslela, že jej vyskočí z hrude.
ooOoo
„Máš šťastie. Tá guľka sa iba ošuchla, ale aj tak to je dosť škaredé zranenie. Asi ti tam zostane jazva.“
Becca zazrela na previazané stehno a zaksichtila sa. Pozrela sa na Hershela a pokrčila plecami. „Nechystám sa v najbližšej dobe zaradiť do svojho šatníka minisukne.“
Oči jej neustále behali von z cely. Ostatní boli ešte na nádvorí a čakali, kým sa Rick s Darylom a Merlom dostanú cez lúku k väznici. Čakala, že sa vo vnútri objavia každú chvíľu a bola z toho nervózna.
„Mala by si si ísť ľahnúť, na jeden deň toho bolo na teba dosť. Najprv tá nakladačka vo Woodbury a teraz ešte aj postrelené stehno. Tuším ti dávame poriadne zabrať,“ zavtipkoval, ale Becca sa nezasmiala. Mal pravdu.
„Tiež som si kládla otázku, prečo to schytám vždy ja. Skoro to vyzerá, že ste pre mňa nebezpeční,“ zašomrala, iba spoly sarkasticky.
Hershel ju potľapkal po ruke. „Ale teraz vážne, Becca, choď si ľahnúť. Dnes už aj tak nič nespravíš.“
Hoci chcela počkať, kým príde dnu Daryl, napokon ho predsa len poslúchla a pomaly dokrivkala k schodom k horným celám. Vyteperila sa hore a vošla do svojej cely. Aj tak si nebola istá, či sa s Darylom chcela práve teraz stretnúť. Stále bola rozzúrená, že sa na nich vykašľal a ešte bola aj podráždená kvôli prostrelenému stehnu. Pravdepodobne by mu nepovedala nič pekné. Nebol preč dosť dlho na to, aby túžba vidieť ho bola väčšia ako jej hnev nad tým, že ich opustil.
Tak pohodlne, ako sa len dalo, sa usalašila na úzkej posteli a už po chvíli cítila, ako sa jej začínajú zatvárať viečka. Keď Hershel prišiel o nohu, spotrebovali takmer všetky analgetiká, ale vo väzení a na rabovačkách ich pár ešte našli. Starec ju donútil vziať si jednu tabletku a zdalo sa, že úľava od bolesti, vyčerpanie z boja a úbytok adrenalínu spôsobili, že onedlho bola úplne tuhá. Kedysi by nebola schopná tak rýchlo zaspať, ale tento svet prevrátený naruby ju naučil vážiť si odpočinok.
Po prebdenej prechádzajúcej noci musela byť naozaj grogy, pretože, hoci sa párkrát v noci zobudila, úplne sa prebrala až na druhý deň ráno. A aj to nie dobrovoľne, zobudila ju hádka.
„Neodídeme!“ začula rázne povedať Ricka. Bol to jeho hlas, ktorý ju vytrhol zo spánku. A bolesť v stehne, ak mala byť úprimná. Nebolo to však nič, čo by sa nedalo prežiť a rozhodne to nebolelo tak, ako keď ju postrelil Daryl. Naozaj to bolo iba škrabnutie.
Odpoveď na Rickove slová bola spŕška protestov od Maggie, Hershela a dokonca aj od Beth. „Keď Rick povedal, že neutečieme, tak neutečieme,“ povedal Glenn, ktorého Rickov názor určite potešil, pretože on bol prvý, kto odmietol odísť z väznice.
A potom začula iný hlas. Ten jej však nebol taký známy ako ostatné, musel to byť teda Merle. „Budeme žiť ako potkany.“
„Máš snáď lepší nápad?“ opýtal sa ho Rick. V jeho hlase bolo jasne počuť podráždenie.
„Mali sme sa odtiaľto včera v noci vytratiť a prehraný boj nechať tak. Lenže teraz je to už bezpredmetné. Už má určite zvedy na všetkých cestách. Keď vám tým autom prerazil bránu, to vám ešte len zazvonil pri dverách. Môžeme sa síce schovať tu, ale on má zbrane a prevahu. Ak rozmiestni okolo dosť strelcov, pokojne nás môže nechať vyhladovať.“
„Dáme ho do iného krídla,“ povedala naštvane Maggie.
„Nie, má pravdu.“
Becca stuhla. Cítila, ako sa jej stiahol žalúdok, keď počula Darylov hlas. Posadila sa na posteli a rukami pevne stisla okraj matraca, kým ďalej načúvala. Maggie Merla obvinila, že je to jeho vina, čo bola úplná pravda, ale Beth ju zahriakla a pýtala sa, čo vlastne spravia.
„Hovoril som, že máme odísť. A teraz je Axel mŕtvy a Becca zranená,“ povedal Hershel. „Nemôžeme tu len tak sedieť.“
Čakala, čo mu na to odvetí Rick, ako rozhodne, ale miestnosť naplnilo ticho. To však iba do chvíle, keď ho preťal Hershelov výkrik.
„VRÁŤ SA!“ zahučal. Beccu jeho výbuch tak prekvapil, že sa postavila a pomaly vykrivkala z cely. Každý krok bol bolestivý. Len čo sa vynorila na železnej konštrukcii, všimla si Daryla opretého o zábradlie iba o pár metrov od nej. Pozeral sa na dianie dole, ale keď si všimol vedľa seba pohyb, zvrtol sa k nej. Ona sa však na neho nepozrela. Tvrdohlavo odmietala vôbec pripustiť jeho prítomnosť, keď vedela, že je v úplnom poriadku a vrátil sa k nim.
„Ide to s tebou z kopca. Všetci vieme prečo, ale teraz nie je tá správna chvíľa. Kedysi si povedal, že toto nie je demokracia, tak sa podľa toho chovaj! Zveril som ti do rúk osud svojej rodiny, tak už sa konečne daj dokopy a niečo rob!“
Becca ešte nikdy nepočula niekoho takto hovoriť s Rickom. So zatajeným dychom čakala, ako na to zareaguje. Nevybuchol, čo ju prekvapilo, iba sklonil hlavu a odkráčal preč z miestnosti. Po jeho odchode zostalo visieť vo vzduchu napäté ticho. Becca sa zhlboka nadýchla, stisla zábradlie, na ktorom mala položené ruky a odhodlala sa zvrtnúť k Darylovi. Sledoval ju. Nevedela, ako dlho mu opätovala pohľad, kým bola konečne schopná odtrhnúť oči od jeho modrých studníc. Vyzeralo to, že odkedy vyšla zo svojej cely, nepohol sa ani o milimeter a celý čas na ňu zízal. Pohľadom pomaly skĺzol po jej tele k obviazanému stehnu. Nepovedal však jediné slovo, ani ju nepozdravil, ani sa jej neopýtal, ako jej je. Vôbec nič. Stisla pery, zvrtla sa a vošla do svojej cely. Vzala si čisté oblečenie a namierila si to do umyvární. Potrebovala zo seba zmyť krv a pot. A tiež potrebovala súrne cikať.
Daryl sledoval každý jej pohyb celou útrpnou cestou po konštrukcii a dolu schodmi. Nechcela viac znášať jeho uprený pohľad, ale s postreleným stehnom sa nemohla pohybovať tak rýchlo, ako chcela. Keď bola konečne preč z jeho dohľadu, uľahčene si vydýchla.
ooOoo
Sprcha jej padla dobre, hoci zariadiť, aby si nenamočila obväz, bola skoro heroická úloha. Prečistila si myseľ a očistila telo, čo bolo presne to, čo potrebovala. Búrku v jej vnútri, ktorú vyvolal Darylov návrat, však nezažehnala. Bilo sa v nej príliš veľa protichodných pocitov na to, aby sa mohla len tak ľahko upokojiť. Keď ich opustil, zažila to najväčšie sklamanie, odkedy sa svet, tak ako ho všetci poznali, skončil a nebolo pre ňu jednoduché sa z toho spamätať, hoci sa k nim vrátil a zachránil Rickovi život. A malý zákerný hlások v tom najhlbšom vnútri jej šepkal do ucha, že keby zostal, možno by neskončila s postreleným stehnom.
Po ceste naspäť v duchu dúfala, že keď sa vráti, lovec bude niekde vonku na stráži a ona sa s ním nebude musieť znova stretnúť. Možno bolo zbabelé odďaľovať to, ale jednoducho sa na rozhovor s ním necítila - ak by sa teda s ňou chcel rozprávať, čo tak zatiaľ vôbec nevyzeralo. Odľahlo jej, že keď vošla do mietnosti s ich celami, bola skoro prázdna. Vyskackala po schodoch, vošla do svojho malého kráľovstva a hodila zubnú pastu a kefku do batohu pri posteli. Sadla si a chvíľu jemne masírovala pokožku na poranenom stehne. Bolelo ju, ale na bolesť si začala pomaly privykať.
Jej pokoj narušili zvuky zdola. Začula kroky niekoľkých ľudí a ihneď na to hlasy. Vyzeralo to tak, že zastali rovno pri schodoch a Rick niekomu povedal, aby išiel na hliadku. Keď to Becca počula, postavila sa z postele. Ak mal ísť niekto na hliadku, bola to ona. Sedieť vo veži a čakať bol presne ten typ práce, ktorý bol pre človeka v jej stave ako stvorený. Zarazila sa však a cúvla naspäť dovnútra, keď sa k nej doniesol Darylov hlas.
„Pôjdem do veže. Postrieľam polovicu chodcov, nech sa ten plot dá opraviť.“
„Alebo môžeme bránu zatarasiť autobusom,“ navrhla Michonne.
„Než sa vôbec dostaneme na lúku, vystrieľame všetky náboje,“ oponoval Hershel.
Nie veľmi prekvapivo to bol práve Glenn, ktorý nahnevane vyštekol, že sú tam v podstate uväznení a dochádza im jedlo a munícia.
„To už sme raz zažili alebo nie?“ povedal Daryl.
„Ale to bolo ešte predtým, než sa k nám dostal votrelec,“ zasyčal Glenn. Zjavne ešte nestihol prehltnúť fakt, že Merle bol teraz s nimi. Nečudovala sa mu, muselo to byť pre neho ťažké. Podľa toho čo povedal, to bol práve Merle, kto ho vo Woodbury tak parádne zmlátil.
Tento raz patril nahnevaný hlas Darylovi: „Musíme to zase preberať? Merle tu zostane, je teraz s nami. Zvykni si na to! Vy všetci.“
Ťažké kroky dopadli na železné schody a niekto rýchlo vyšiel po schodoch. Becca zatajila dych a natlačila sa k stene, čo najďalej od vchodu do cely, aby ju nebolo vidieť. Vedela totiž veľmi dobre, kto vyšiel hore.
Keď sa všetci rozišli a išli po svojom, Becca skúšobne vykukla z cely, ale miesto pri schodoch, kde predtým spával Daryl, bolo prázdne. Zamračila sa a uvažovala nad tým, kam išiel. Keby išiel dole, musela by ho počuť. Rozhodol sa snáď presťahovať do cely?
Uvedomovala si, aké hlúpe a zbabelé jej správanie bolo, ale bola hore uväznená. Bola hladná a rada by si išla spraviť raňajky, ale stále sa zdráhala čo i len pohnúť. Po pätnástich minútach, kedy si v duchu plynule a farbisto nadávala do zbabelcov a do všeličoho iného, začula na schodoch ľahké kroky.
„Ani som ti nestihla povedať, že som rada, že si sa vrátil,“ počula Carolin jemný hlas.
„Kam?“ posmešne sa spýtal Daryl a Becca skoro dostala zástavu srdca, keď jej došlo, že jeho hlas je oveľa bližšie, než by čakala. Musel byť iba pár metrov od nej. Možno o jednu celu ďalej od tej jej. „Do tohoto?“
„Je to náš domov,“ odvetila Carol.
„Je to hrobka.“
„Tak tomu hovoril T-dog. Vlastne to tak bolo, kým si ma nenašiel,“ povedala a na chvíľu zmĺkla. „Je to síce tvoj brat, ale nehodí sa k tebe. Nenechaj sa od neho kaziť. Pozri, kam si sa až dostal,“ jemne mu dohovárala. Na chvíľu stíchla, a potom sa miestnosťou rozľahol ich tichý smiech.
Becca zovrela dlane v päsť. Vstala a došuchtala sa k vchodu do cely. Kašľala na to, že nechcela, aby vedel, že tam bola, pretože rozhodne nemienila počúvať ich cukrovanie. Vyšla na konštrukciu a čo najrýchlejšie, ako to bolo možné, sa dovliekla ku schodom. Dívala sa rovno pred seba a to jediné, na čo sa sústredila, boli schody, ktoré si vybrala za svoj cieľ. Nedovolila si obzrieť sa za seba, aby videla, v ktorej cele sú a aby sa stretla s ich pohľadmi. A hoci si urputne hrýzla do jazyka a v duchu si prikazovala, aby mlčala, napokon to nevydržala.
„Keď sa ti tu tak nepáči, nemal si sa vrátiť,“ vyštekla bez obzretia, ale dosť nahlas na to, aby ju obaja počuli. Ani nezastala a relatívne rýchlo zoskackala zo schodov. Prešla cez miestnosť, cez jedáleň a namierila si to von na nádvorie. Keď prešla okolo políc so zásobami jedla, ani sa tam nepristavila. Úplne ju prešla chuť.