Glenna a Maggie našli v jednej z veľkých plechových garáží. Podarilo sa im vyslobodiť ich, ale neobišlo sa to bez strieľania a celé Woodbury bolo razom na nohách a v pohotovosti. Bežali cez mestečko, snažiac sa uniknúť z chaosu výkrikov a lietajúcich guliek, ktoré na nich pálila domobrana. A potom sa to stalo. Michonne sa zrazu od nich odpojila a Becca, ktorá bola na konci skupiny, zarazene zastala a sledovala černošku. To bola jej chyba. Do uličky pred ňou sa nahrnuli ľudia so zbraňami. Becca sa musela rýchlo ukryť, vedomá si toho, že ju oddelili od ostatných. Stála vo výklenku pritisnutá k vchodovým dverám do nejakého obchodu, srdce jej zbesilo búšilo do hrudnej kosti a nemala potuchy, čo má robiť. Mesto nepoznala a nebola si istá, či si pamätá cestu späť k oploteniu, cez ktoré sa dostali dnu, a či to tam vôbec bolo ešte prechodné. Zostala úplne sama. Jediná rozumná vec, ktorá jej zišla na um, bolo pokúsiť sa nájsť Michonne. Ak to bude potrebné, bola pripravená donútiť ju dostať ju odtiaľ.
Michonne bolo ťažké v tom chaose sledovať. Na chvíľu ju úplne stratila z dohľadu, ale než prepadla úplnej panike, zbadala v diaľke, ako štíhla postava s mečom na chrbte vošla do jedného z panelákových domov. Musela chvíľu počkať, aby sa uistila, že je ulica prázdna, a potom sa rozbehla rovno k vchodovým dverám. S pripravenou pištoľou vybehla schody na prvé poschodie. Iba jediné dvere na tom poschodí boli otvorené. Pevnejšie zovrela rukoväť zbrane a zhlboka sa nadýchla. Nenávidela strach, ktorý sa niekedy zdal byť taký silný, že ju úplne paralizuje.
Opatrne nakukla dnu. Vyzeralo to, že je to tam prázdne, a tak váhavo vstúpila. Prešla cez miestonosť, ktorá slúžila ako obývačka, k dokorán roztvoreným dverám. Nastražila uši, ale všade vládlo desivé ticho. Bola pripravená na viacero scenárov, ale pohľad, ktorý sa jej naskytol, jej vyrazil dych. Michonne stála uprostred miestnosti, ktorej celá jedna stena bola pokrytá akváriami naplnenými nazelenalou tekutinou a odrezanými ľudskými hlavami. Becca naprázdno otvorila ústa a vyvalila oči na vitríny.
„Čo je to, doriti?“ opýtala sa Becca Michonne, keď sa k nej otočila. Čierna samurajka bola však vždy skúpa na slovo a aj tentokrát iba pokrčila plecami s kamenným výrazom na tvári. „Čo tu vôbec robíš? Kto tu býva?“ chcela vedieť. Nevedela, či sa jej Michonne chystala odpovedať, ale ak to aj mala v úmysle, nestihla to. Spoza dvier za samurajkiným chrbtom, ktoré si dozeraz Becca vôbec nemala čas všimnúť, sa z ničoho nič ozval šuchot.
Becca zatajila dych a vrhla spýtavý pohľad na černošku. Tá podišla k zatvoreným dverám a s pripraveným mečom potočila kľučkou. Jediným prudkým trhnutím otvorila dvere a z tmavej miestnosti pomaly vyšlo malé dievčatko v ružových šatách s vrecom na hlave. Keď si Becca všimla, že spod vreca vedie do miestnosti hrubá železná reťaz, úplne jej vrástli od šoku nohy do podlahy. Už len pri pomyslení na to úbohé dieťa, ktoré nemohlo mať viac než možno desať rokov, zatvorené v tmavej miestnosti s obojkom na krku, jej prišlo zle.
Kým ona šokovane vyvaľovala oči na scénu pred sebou, Michonne rýchlo položila katanu na zem a odopla dievčaťu z krku ťažkú reťaz.
„Šššš, neboj sa,“ prihovárala sa jej tichým hlasom, kým ju zbavovala železa. „Nič ti neurobím.“
„Michonne,“ vyjachtala Becca so slzami na krajíčku, „čo sa to tu, dopekla, deje?“ Nielenže tí ľudia uniesli Maggie a Glenna, ale podľa všetkého boli aj úplne vyšinutí. Kto, preboha, skladuje ľudské hlavy v akváriách a priviaže malé dieťa na obojok v miestnosti bez okien? Niečo také mohol urobiť iba psychopat. Becca odtiaľ chcela čo najrýchlejšie vypadnúť, pretože čím viac sa o Woodbury dozvedala, tým vydesenejšia bola.
„Neviem,“ odvetila Michonne chrbtom k nej, stále učupená pred malým dievčatkom.
„Švihni si. Musíme odtiaľto zmiznúť,“ prikázala jej so stiahnutým hrdlom a znepokojene sa obzrela cez plece do obývacej izby. Strhla sa, keď Michonne zalapala po dychu a doľahlo k nej až príliš známe mŕtvolné chrčanie. Rýchlo sa zvrtla. Vrece bolo preč a rozpadávajúca sa pokožka a zakalené oči prezrádzali hroznú pravdu. Michonne zvierala plecia malého dievčatka a držala ju od seba v bezpečnej vzdialenosti, aby ju nepohrýzla.
„Ježiši,“ zašepkala Becca a oprela sa o stenu vedľa dvier. To dieťa bol chodec. Zapraskanie dverevenej podlahy a odistenie zbrane začula iba o stotinu sekundy skôr, než sa bytom rozniesol mužský hlas.
„Nie!“ vykríkol niekto, keď sa Michonne napriahla a chcela ukončiť trápenie toho malého dievčaťa. Becca sa okamžite napla. Ten muž musel stáť v obývačke neďaleko dvier do miestnosti, kde stála Becca s Michonne, čo znamenalo, že ju ešte nezbadal.
„Neubližuj jej. Ide predsa o mňa. Ona kvôli tomu nemusí trpieť,“ hovoril vystrašený hlas, ktorý sa k nej približoval.
Začula jemné buchnutie a strhla sa. Dýchala tak zbesilo, až sa bála, že ju ten muž začuje a odhalí ju. V spotených dlaniach pevne zovrela pištoľ a urputne sa snažila zastaviť chvenie v rukách. Viac sa pritisla ku stene.
„Ona už nič necíti,“ odvetila Michonne.
„Prosím. Neubližuj mojej dcére,“ naliehal na ňu, ale Michonne zrazu stvrdli črty tváre a Becca pokrútila hlavou. Černoška jej však nevenovala pozornosť, napriahla ruku a jediným hladkým ťahom prepichla dievčaťu hlavu.
Výkrik, ktorý jej naplnil ušné bubienky, ju tak vydesil, až nadskočila, a to najmä preto, že to vôbec nečakala. Statná postava sa zrazu prehnala okolo nej, nevšímajúc si nikoho a nič okrem jej úhlavného nepriateľa – Michonne. S jačaním sa vrhol na samurajku. Udrel ju do tváre a obaja sa zvalili na zem. Becca sa prebrala zo šoku a snažila sa zamieriť na toho chlapa, ale riskovala, že trafí aj Michonne. Vedela, že jej nezostalo nič iné, iba sa pokúsiť dostať ho od nej.
Rozbehla sa a vrazila do neho celou silou. Keď si uvedomil, že má proti sebe dve protivníčky namiesto jednej, schmatol Beccu za vlasy a šmaril ju rovno do nádrží s odrezanými hlavami. Becca zajačala, keď ju chytil vzadu za hlavu a prerazil ňou jedno z akvárií. Vyvalila sa ňu odporne páchnuca tekutina, ale než jej stihol tvár pritlačiť k odrezanej hlave v nádrži, ktorá zbesilo cvakala zubami, Michonne mu priložila púzdro od katany na krk. Obmedzený prívod vzduchu ho donútil pustiť Beccu a ona a zviezla na zem. V hlave jej hučalo, svet okolo nej sa vlnil a cítila sa úplne dezorientovaná. Zacítila, že jej niečo tečie po tvári, ale nemala čas preskúmať to. Niečo nad jej hlavou tresklo. Vzhliadla a uvidela, ako Michonne vletela do ďalšej nádrže a celý jeden rad sa s ňou zrútil na zem. Becca sa stihla na poslednú chvíľu uhnúť, ale Michonne skončila pod kovovou konštrukciou a spŕškou skla.
Keď si uvedomila, že teraz sa v jeho hľadáčiku ocitla ona, zúrivo sa začala obzerať okolo seba, aby našla svoju zbraň. Uvidela ju pohodenú na podlahe iba neďaleko od nej. Vedela, že išlo o sekundy a hneď sa po nej vrhla, ale nedostala sa ďaleko. Zrazu jej niekto podrazil nohy a ona tvrdo dopadla na zem. Zvalilo sa na ňu ťažké telo, silná ruka sa jej obtočila okolo krku a priškrtila ju. Snažila sa ho zo seba zhodiť, odtlačiť jeho telo zo svojho, metala so sebou, chcela mu lakťom vraziť do tváre, ale pod jeho váhou bola úplne bezmocná. Kútikom oka zazrela veľký kus skla trčiaci zo železnej konštrukcie, do ktorej boli vsadené vitríny, a uvedomila si svoju šancu. Vedela, že ak niečo rýchlo neurobí a ak sa Michonne ihneď nedá dohromady, ten chlap ju zadusí.
Načiahla sa a zovrela v dlani ostrý kus skla. Snažila sa ignorovať prenikavú bolesť v dlani, keď sa jej sklo zarylo do mäsa a sťažkosťami sa jej ho podarilo vytiahnuť zo železného rámu. Natočila hlavu a sklo, ostré ako žiletka, mu zapichla do hlavy. Rovno do oka. Strašný zvierací rev sa jej rozozvučal v ušiach a jeho tiaha bola zrazu preč. Vyškriabala sa na nohy. S hrôzou zízala raz na zraneného muža a raz na svoje doráňané, zakrvavené ruky. Ako sa to mohlo takto posrať? Ako to mohla urobiť?
Do očí sa jej natlačili slzy, keď zhrozene odstúpila od muža, ktorý sa na zemi zmietal v bolestiach s obrovským kusom skla trčiacim z oka. Okolie začala vnímať až vo chvíli, keď sa Michonne s ťažkosťami vymanila spod konštrukcie a vyštverala sa na nohy. Rýchlo našla svoju katanu a so zúrivým výkrikom sa zahnala na muža.
„Nie!“ skríkol zrazu ktosi odo dvier a ony sa okamžite zvrtli ku vchodu. Stála tam žena so zvlnenými blond vlasmi a pištoľou namierenou na Michonne. Jej výraz prezrádzal absolútny šok.
„Čo si to urobila?“ zhrozene zašepkala.
Michonne sa na ňu mlčky dívala. „Becca, vezmi svoju zbraň,“ prikázala jej zrazu.
Becca najprv zaváhala. Nemienila riskovať, že ju tá ženská na mieste odbachne, ale vyzeralo to, ako keby sa tie dve poznali. Okrem toho, keby ich chcela zabiť, urobila by to hneď. Pomaly, aby náhodou blondínu nepopudila, prešla k svojej zbrani a zodvihla ju. Potom sa postavila vedľa Michonne, ktorá sa sústredene dívala blondíne do očí. Pomaly ju obišli a na Beccinu úľavu ich žena nechala odísť.
Ani nevedela, ako sa dostali z mestečka. Všade pobehovali ozbrojení polovojaci, nočnou oblohou sa neustále ozývali zlovestné výstrely, ale Becca s Michonne sa dostali do ohrozenia iba párkrát a vždy ich z toho vysekala zručná samurajka. Keby nebolo jej, Becca by bola už dávno mŕtva. Stále jej trešťalo v hlave, sotva dokázala kráčať rovno a šok z toho, čo vykonala, jej ochromoval svalstvo a zdravý úsudok. Nedokázala by ani dostatočne rýchlo zareagovať, keby k niečomu došlo. Keď konečne našli za múrmi Woodbury zvyšok Beccinej skupiny, ich privítanie nebolo také vrelé, ako očakávala.
„Kde si, sakra, bola?“ začula Ricka zavrčať na Michonne. „Ruky hore!“
Becca sa vysúkala spopod vagóna a sťažka sa postavila.
„Becca!“ zvolal Rick, keď ju zbadal. Pozrel sa na jej doráňané telo a nechápavo na ňu vyvalil oči. „Čo sa ti stalo? A kde si zmizla? Nemohli sme ťa nájsť.“
Na odpoveď nemala čas, pretože v tej chvíli bola úplne zaujatá vlnou úľavy, ktorá sa ňou prehnala, keď po jeho boku uvidela stratenú zamilovanú dvojicu. „Maggie, Glenn,“ vydýchla a rýchlo objala Maggie, pretože bola pri nej najbližšie. Aj ona mierila zbraňou na Michonne, ale Becca to zatiaľ nekomentovala. Potom si všimla, že Glenn sa predkláňal a skrúcal v bolestiach. Jeho tvár vyzerala, že si na nej zatrénoval skúsený boxerista. „Glenn, preboha!“ zhrozene zvolala.
„Becca, čo sa ti stalo?“ znova sa jej opýtal Rick. Namiesto nej však odpovedala Michonne.
„Mali sme malý stret s guvernérom.“
Becca na ňu vrhla prekvapený pohľad. To bol Guvernér? Takže Michonne zabila Guvernérovu nemŕtvu dcéra a ona ho pripravila o oko? To bolo naozaj úžasné.
Unavene si povzdychla. A teraz, keď sa konečne na chvíľu zastavila, si uvedomila, že jej stále niečo steká po tvári. Dotkla sa líca a keď odtiahla prsty, zistila, že sú krvavé. Už jej bolo jasné, prečo Rick vyzeral tak zhrozene, keď ju zbadal. Rýchlo sa porozhliadla okolo seba a snažila sa preklenúť tmu naokolo. „Kde sú Oscar a Daryl?“
„Oscara dostali,“ zachmúrene povedal Glenn.
„A kde je Daryl, nevieme,“ doplnila ho Maggie.
Becca sa k nej prudko zvrtla, hruď jej stisla neviditeľná ľadová ruka. Nečakala, že v nej tá jediná veta vyvolá niečo také silné. Prešlo veľa času, odkedy jej naposledy na niekom záležalo viac než ako na členovi skupiny a spolubojovníkovi. Skoro zabudla, aký dokázal byť strach ochromujúci a bolestivý. Ak mala dosiaľ pochybnosti, či k Darylovi začínala cítiť sympatie, teraz jej bolo jasné, že to bola holá pravda.
„Nevideli ste ho?“
Becca s prázdnym pohľadom pokrútila hlavou a Michonne urobila to isté. Rickove črty stvrdli v prívale hnevu. Pristúpil k Michonne a uprel na ňu svoj rozzúrený pohľad. „Už máš čo si chcela, hm? Ak sa Darylovi niečo stalo, tak prisahám, že-“
„Priviedla som vás sem, aby ste zachránili svojich priateľov,“ skočila mu Michonne do reči. „A to ste aj urobili.“
Rick vyzeral, že každú chvíľu vybuchne, ale nakoniec sa od nej odtiahol. „Dík za pomoc,“ sarkasticky zo seba vypľuľ.
„Musíme ho dostať späť,“ hlesal Becca, keď sa na chvíľu ocitli v úplnom tichu. Pozrela sa Rickovi do očí a vedela, že vyzerala nielen hrozne dobito, ale s tým vystrašeným výrazom na tvári, musela pôsobiť ako úplná chudera. Bolo jej to ale jedno. „Musíme sa pre neho vrátiť,“ povedal pevnejším hlasom a vrhla jeden chladný pohľad na Michonne. Keby sa od nich neoddelila, keby zostali všetci spolu, možno by tam Daryl nezostal. Tá možnosť ju nehorázne rozčúlila. „Pomôžeš nám nájsť ho,“ precedila pomedzi zaťaté zuby. Musela sa veľmi snažiť, aby dokázala skrotiť svoj hnev a aby na ňu nezvreskla.
Becca bola, samozrejme, prvá, ktorá sa zastrájala na záchrannú misiu, ale Rick jej veľmi rýchlo skrížil plány.
„Ty s nami nejdeš,“ pokojne, ale nekompromisne jej povedal.
„Čo?!“ vybehla na neho neveriacky. „Čo myslíš tým, že nejdem?“
Rick na ňu vrhol jediný pohľad, zastavil sa na každej jej rane a pokrútil hlavou. „Si zranená. Zavedieš Glenna k autám a počkáte nás tam. Privedieme ho späť.“
„Nie som na tom tak zle, aby som nemohla ísť,“ protestovala.
„Nie si na tom tak dobre, aby si mohla bojovať.“
„Michonne je tiež zranená.“
„Ona nevyzerá tak zle ako ty. A nemám dôvod brať na ňu ohľad,“ povedal a zazrel na samurajku.
Zachmúrila sa. „Rick-“
„Nebudem o tom viac diskutovať, Becca. Urobíš, čo som ti povedal. Pôjdeš s Glennom k autám a tam ma počkáte. Ak by si s nami išla, mohla by si byť iba na príťaž a všetko iba skomplikovať. To by si chcela?“
Becca zahanbením sklopila pohľad k zemi. Samozrejme, že to posledné, čo chcela, bolo prekážať v Darylovej záchrane, ale nepáčilo sa jej, keď musela len tak nečinne sedieť a čakať. Rick mal pravdu, ale ona neznášala, keď bola bezmocná. No musela si pripustiť, že bola zranená a mohla by nechtiac urobiť nejakú hlúposť. Možno keby jej Guvernér hlavu neprehnal cez sklenenú stenu akvária, bola by v oveľa lepšom stave. Zranenia hlavy sú však ošemetné a aj sama si priznala, že sa na podobnú akciu veľmi necítila.
„Ale ak nepôjdem, budete na to iba traja,“ pripomenula mu. Nie že by v neverila v ich schopnosti, ale traja proti celému osadenstvu Woodbury bolo predsa len príliš málo.
Rick prikývol. „To síce áno, ale využijeme moment prekvapenia. Guvernér určite nepočíta s tým, že sa vrátime.“ Becca si povzdychla a prikývla.
„Vezmi si so sebou vak, kde je lekárnička. Aspoň Glennovi ošetríš zranenia a sebe tiež,“ dodal Rick.
„Dobre teda,“ rezignovala. Skontrolovala zásobník na zbrani a zo zadného vreca na rifliach vybrala rezervný, ktorý bol ešte plný. Podala mu zbraň aj so zásobníkom. „Sú tam tri náboje a tento je plný.“
„Becca, zbraň potrebuješ.“
Kývla hlavou na Glenna. „Glenn jednu má a ja mám zas toto,“ ukázala na dýku pripevnenú k opasku. „Vonku sú iba chodci a tých zvládnem aj bez zbrane. Vy ju potrebujete viac.“ Rick viac neprotestoval a vzal si ju od nej. „Veľa šťastia,“ hlesla.
Počkala, kým sa Glenn rozlúči s Maggie, a obaja sa vydali smerom k miestu, kde nechali svoje autá. Cesta vôbec nebola jednoduchá. Absencia akéhokoľvek osvetlenia spôsobila, že všade bola tma ako v rohu a oni mali iba jednu, jedinú baterku. Becca si vôbec nebola istá, či je schopná doviesť Glenna do bezpečia, ale on mal našťastie oveľa lepší zmysel pre orientáciu ako ona. Keď mu vysvetlila, kde nechali autá, do cieľa doviedol skôr on ju než naopak.
Dostať sa tam im trvalo dlhšie, než predpokladala a mala podozrenie, že kvôli tme si poriadne nadišli. Niekoľkokrát sa museli kvôli Glennovi zastaviť, aby si mohol odpočinúť, ale aj jej padli občasné prestávky vhod. Nebolo to ani tak kvôli krvácajúcej dlani a dobitému telu, ako kvôli závratom, ktoré sa jej niekoľkokrát zmocnili.
Keď sa konečne dostali k zaparkovaným autám, nasadli dnu a Becca vytiahla z vaku lekárničku. Pokúsila sa ošetriť Glennovi rany, ale ten sa od nej odtiahol a zízal von oknom do nepreniknuteľnej tmy. Becca si povzdychla a aspoň ona si poutierala zakrvavenú tvár. Pritlačila si kúsok obväzu k rane na hlave, z ktorej tieklo najviac krvi, a obviazala si dlaň.
„Čo sa stalo?“ opatrne sa opýtala do ticha v aute.
„Uniesli nás,“ hlesol.
Becca skoro prevrátila oči v stĺp, ale ovládla sa, hoci k nej bol otočený chrbtom a nevidel jej do tváre. „Ako? A prečo?“
Glenn trhol plecami, potom sa k nej otočil. „Možno kvôli pomste,“ povedal. Keď uvidel jej nechápavý výraz, dodal: „Bol to Merle.“
Vôbec jej to neobjasnil. „Kto je Merle?“ opýtala sa ho.
„Darylov starší brat.“
Vytreštila na neho oči. „Čo?“ vyhŕkla. „Myslela som... Carol povedala, že je mŕtvy.“
Glenn prižmúril oči a zaťal zuby, čeľusť mu len tak podskočila. „Keď sme ho nechali pripútaného k potrubiu na streche obchodného domu v Atlante, nebol mŕtvy. Ale potom sme sa poňho vrátili a on tam nebol. Zostali po ňom iba putá a ruka. Odrezal si ju. Mysleli sme si, že s takým zranením sám neprežije. Zjavne sme sa mýlili.“
Becca sa zhlboka nadýchla. „Preboha,“ zašomrala. „A Daryl ani nevie, že jeho brat je nažive.“
„Dozvie sa to.“
Obrátila sa k nemu a zadívala sa na neho so spýtavým výrazom na tvári. „Naozaj si myslíš, že vás odvliekol, lebo sa chce pomstiť?“
„Ktovie. Pracuje pre Guvernéra a vytiahol z nás, kde je väznica. Je dosť veľké hovädo na to, aby zlikvidoval celú skupinu a ani okom nemihol.“
„Ale jeho brat je s nami!“ protestovala. Jednoduchu tomu nemohla uveriť.
Glenn trhol plecami. „Daryla by ušetril a ostatných naservíroval Guvernérovi na striebornom podnose.“
Pokrútila hlavou a zadívala sa rovno pred seba do tmavej noci. „Kriste, to je vážne zvrátené.“
„No hej, ale od Merla sa nedá očakávať nič iné. Daryl zvykne byť nevrlý, ale aj keď má výnimočne zlú náladu, k Merlovi sa ani nepriblíži. Je to psychopat.“
„Myslíš si... myslíš si, že sa k nim Daryl pridá? Ku Guvernérovi? Kvôli bratovi?“
Pokrútil hlavou a ani nezaváhal. Zjavne si bol poriadne istý svojím presvedčením. „On nie je taký ako Merle alebo Guvernér, to vieš, nie? A ani by nedovolil, aby nás pozabíjali.“
Becca síce prikývla, ale vo vnútri ju zamrazilo. Týmto sa všetko menilo a ju to desilo. „Tiež si to myslím,“ povedala po chvíli, „ale nezabúdaj, že krv nie je voda.“
ooOoo
Čakanie bolo dlhé a ubíjajúce. Becca bola nasmrť unavená a hoci vedela, že so zranením hlavy by nemala zaspať, nadránom to nevydržala. Hlava jej odvisla na stranu a plávala v nevedomí, až kým ju neprebralo Glennovo drgnutie.
„Nesmieš-“
„Ja viem,“ povedala a ospalo si povzdychla. „Ale ty by si mal, spánok ti prospeje. Zobudím ťa, keď sa vrátia,“ ponúkla sa. Glenn najskôr protestoval, ale napokon aj jeho zmohla únava. Becca zostala sedieť na mieste spolujazdca a zízala na rozvidnievajúcu sa krajinu. Potichu si začala pospevovať, aby sa udržala v stave bdelosti.
Vrátili sa, keď už bolo slnko vysoko a Beccu prestalo baviť počúvať v aute Glennovo chrápanie. Vystúpila von, privrela dvere, aby ho nezobudila a nadýchala sa čerstvého vzduchu. Ponaťahovala si stuhnuté ubolené svalstvo, oprela sa o auto a založila si ruky na hrudi. Vtedy začula z lesa šuchot a tiché hlasy. Okamžite sa narovnala a siahla po dýke. Opatrne prešla pár krokov a cez húštie zazrela niekoľko postáv. Keď uvidela tmavú ženu so samurajským mečom, vdýchla úľavou a dvakrát buchla po aute, aby zobudila Glenna. Potom sa s tlčúcim srdcom rozbehla k vracajúcej sa skupine. Ihneď jej bolo jasné, že sa vrátili vo väčšom počte, než odchádzali a keď jej zrak padol na Daryla, ktorý mal síce malý rez na líci, ale inak vyzeral úplne v poriadku, skoro sa od úľavy rozplakala.
„Rick! Och, vďakabohu!“ vykríkla.
Pribehla k nim, ale svoj prvý popud, ktorý ju nútil skočiť na lovca a vystískať z neho dušu, silou vôle potlačila. Musela vynaložiť značné úsilie, aby skrotila svoje rozbúrené emócie. Nebola si istá, ako by niekto ako Daryl zareagoval na takýto nečakaný prejav sympatií. A to najmä pred toľkými svedkami. Preto keď k nim dorazila, podišla k Rickovi a so šťastným úsmevom ho objala. Potom sa vrhla na Maggie.
„Ste všetci v poriadku?“ opýtala sa, keď sa od nej odtiahla a pohľadom prechádzala po celej skupinke. Zastavila sa na Darylovi, ktorý si od nich držal odstup, a stál ďalej od nich. Prikývol na znak, že je v poriadku, ale zamračene si prezeral jej tvár. Becca si za ním ihneď všimla vysokého statného chlapa s výzorom motorkárskeho obra, ktorý mu vykúkal cez plece. Putovala po ňom pohľadom, až jej zrak padol na jeho ľavú ruku. Alebo skôr na to, čo nahrádzalo jeho ľavú ruku. Namiesto nej mal totiž k lakťu pripevnenú železnú náhradu, ktorá mala na konci dlhý nôž. Vyzeralo to tak, že o triedu prevýšil aj kapitána Hooka. Skôr než sa stihla opýtať, kto to je, hoci to vytušila z Glennovho rozprávania, ozvala sa Maggie.
„A čo Glenn?“ chcela vedieť.
„Je v pohode,“ odvetila Becca, ale v tej chvíli k nim pribehol už aj on. A rozpútalo sa peklo.
Hneď ako Glenn zbadal chlapa, ktorý stál za Darylom, namieril na neho pištoľ a začal kričať, že to on je ten, kto ich zajal a keby nebolo jeho, nikto z nich by tu teraz nebol. Daryl na neho zasa začal kričať, aby na nich prestal mieriť, ale Maggie sa pridala k svojmu priateľovi spolu s Michonne, ktorá napriahra svoj meč, a zrazu kričal každý na každého a Becca tam len ohromene stála nevediac, čo robiť.
„Hej, pomohol nám dostať sa odtiaľ,“ bránil Daryl svojho brata.
Rick zrazu tiež vytiahol zbraň a začal sa ňou oháňať na Michonne. „Daj ten meč preč!“ prikázal jej.
„A ty na mňa láskavo prestaň mieriť!“ zrúkol Daryl na Glenna a zahnal sa po jeho pištoli.
Becca, ktorá dala svoju pištoľ Rickovi, bola jediná neozbrojená, a tak len stála a vyvaľovala na všetkých oči. Zrazu sa z pre Beccu úplne nepochopiteľných dôvodov začal Merle uchechtávať.
„Ale, ale, bratček, z teba sa stal, tuším, úplný domorodec!“
„No hlavne že ty si sa dal dokopy s tým magorom.“
Merle trhol plecami. „Je to borec, to sa musí nechať. A teraz si to pekne krásne rozdáva s tvojou kamarátkou Andreou,“ povedal smerom k Michonne, otvoril ústa a zakmytal jazykom v sexuálnej narážke. Becca sa od neho odvrátila so znechuteným výrazom na tvári. Už začala chápať, prečo všetci hovorili, že Merlovo zmiznutie bolo to najlepšie, čo sa mohlo Darylovi stať. Bola v jeho prítomnosti sotva pár minút, ale už vedela, že to bol hulvát.
„Čo? Andrea je vo Woodbury?“ zarazene vyhŕkol Glenn.
„Hej, hneď vedľa Guvernéra,“ potvrdil Daryl.
Becca sa k nim opäť otočila tvárou. „Kto je Andrea?“
Rick k nej rýchlo zaletel pohľadom. „Kedysi patrila k nám. Keď sme utekali z Hershelovej farmy, stratila sa nám. Mysleli sme si, že to nezvládla,“ povedal. Potom uprel svoj pohľad na Michonne. „Ty poznáš Andreu?“
„To teda pozná,“ pobavene odvetil namiesto nej Merle. „Celú zima sa s tou blonckou k sebe túlili. Táto núbijská kráľovná mala dvoch tulákov bez rúk, s odseknutými čeľusťami... Vodila ich na reťaziach. Je to celkom ironické, keď si tak teraz-“
„Drž hubu, Merle!“ zahriakol ho Daryl.
„Je to tak!“ bránil sa Merle s drzým úškrnom. „Vytiahli sme ich z lesa a zachránili. Andrea mala už na mále, skoro zomrela.“
„Preto je teraz s ním?“ opýtala sa Maggie Michonne.
Lenže Michonne tvrdohlavo mlčala a neprestala nenávistne zazerať po Merlovi. Ten odpovedal za ňu. „No áno, sú ako dve hrdličky. Čo s tým už narobíš, že, šerifko? Máš okolo seba iba samých klamárov,“ zasmial sa. Ten chlap zjavne nevedel, kedy zatiahnuť spiatočku a zmĺknuť.
„Drž hubu!“ okríkol ho Rick, očividne vytočený z jeho sprostých zádrapčivých poznámok.
„Ale no, pozrime sa na to. Fakt dojímavé! Toľko zbraní a žiadny náboj-“
„Drž hubu, Merle!“ vykríkli Daryl a Glenn, ale Merle sa nedal len tak ľahko umlčať.
„Trhni si!“ zrúkol na svojho brata. „Ste obyčajná banda sráčov-“
Jeho začínajúcu tirádu ukončil Rick, ktorý ho tresol pažbou zbrane do zátylku. Merlovo veľké telo sa zviezlo na zem a Daryl na neho zostal pozerať s niečím, čo Becce veľmi pripomínalo opovrhnutie, v tvári. Potom sa pozrel na Ricka a Becca stuhla v obave, či nebude svojho brata brániť, ale o nič sa nepokúsil. Dobre vedel, že si to Merle zaslúžil.
„Debil,“ zamumlal si popod nos.
Becca si povzdychla a nasledovala ostatných späť k autám. V autolekárničke pohľadala čistú gázu a navlhčila ju ho trochou vody. Počkala, kým Daryl podíde bližšie a vybrala sa k nemu.
„Vyčistím ti to,“ ukázala na jeho ranu na líci. Bola si vedomá toho, aký zarazený pohľad po nej hodil, ale nevšímala si to. Nerozumela, prečo ho to prekvapilo. Zaklonila hlavu a párkrát opatrne prešla vlhkým obväzom po reze. „Alkohol ani dezinfekciu sme nevzali, toto musí stačiť,“ povedala mu. Keď od neho odtiahla ruku, pozrela sa mu do očí. Na chvíľu ju znepokojilo, ako blízko seba stoja, ale odolala nutkaniu odstúpiť od neho, pretože vedela, že by si to mohol zle vysvetliť. „Si v poriadku? Myslím okrem tej rany.“
Prikývol, nespúšťal z nej oči. Niekedy Beccu až znepokojovalo, aký prenikavý pohľad mal. Vysielal po jej tele zimomriavky, ktoré v tejto situácii vôbec neboli žiadúce. Na krátku sekundu jej skrslo v hlave, či z neho mala iba ona taký pocit alebo bol jeden z tých ľudí, ktorí mali jednoducho takú silnú charizmu, že pri ich intenzívnom pohľade mal človek pocit, že mu vidí až na dno duše.
„Čo sa ti, dopekla, stalo?“ opýtal sa jej zrazu chrapľavým hlasom a očami prechádzal po jej dobitej tvári. „Nemala by si ošetrovať mňa, ale seba. Vieš vôbec, ako vyzeráš?“
„Viem,“ odvetila a pokrčila plecami. „S Michonne sme sa stretli s Guvernérom. Ako vidíš, neprebehlo to veľmi dobre.“
Daryl na chvíľu uprel pohľad na zem. Videla, ako si žužle spodnú peru, a potom k nej znova vzhliadol. „Tú ranu na hlave treba ošetriť.“
Becca prikývla. „Už som sa ju pokúšala vyčistiť, ale kým sa nevrátime, nič iné s tým nenarobím.“
Daryl trhol hlavou na znak, že ju počul a zahľadel sa jej ponad plece do diaľky. Videla, ako jednou rukou silno zvieral popruh na kuši.
„Takže... tvoj brat je nažive,“ hlesla.
„Hm.“ Očividne mu nebolo do reči, ale v rozhovore ani nemohli pokračovať, pretože v tej chvíli k nim prišiel zvyšok skupiny.
„Musíme si to prebrať, Daryl,“ začal Rick a lovec od nej okamžite o dva kroky odstúpil. Pozrel sa na ich vodcu. „Všetci vieme, aký je Merle. A po tom, čo urobil... nebude to s ním fungovať.“
„Musí!“ namietol Daryl. „Pozri, Guvernér teraz už s najväčšou pravdepodobnosťou mieri k väznici. Merle vie, ako uvažuje, to sa nám môže hodiť.“
„To on mučil Glenna! Nechcem s ním byť vo väznici!“ ozvala sa Maggie.
Glenn pokrútil hlavou. „To naozaj chceš, aby spal v tej istej budove ako Carol alebo Beth?“
„Hej, Merle nikoho neznásilnil!“
„Jeho kamoš áno!“ zvolal Glenn a Maggie na neho vyvalila oči. Rovnako ako Becca, ktorá sa ihneď s obavami a bolesťou v hrudi zadívala na Maggie. Nevyzerala, že by si prešla niečím takým traumatickým, ale čo ona o tom mohla vedieť? Možno to vie veľmi dobre skrývať.
„Tí už kamoši nie sú. Nie po dnešku.“
Rick pokrútil hlavou. „Je nemožné, aby tam Merle býval a nešiel si hneď so všetkými po krku.“
„Takže ho vykopneš a poslednú samurajku si vezmeš domov?!“
„Tá s nami nepôjde,“ povedal Rick.
Tento raz to bola Becca, ktorá protestovala. „Sama to nezvládne. A priviedla nás za Glennom a Maggie.“
„A potom sa na nás vykašľala.“
„Tak ju aspoň otec ošetrí,“ naliehala Maggie.
Rick si povzdychol. „Je nevypočítateľná.“
„To je pravda,“ pritakal Daryl, „nevieme, čo je zač.“
„Lenže mne zachránila život,“ ozvala sa znova Becca a Rick s ostatnými sa na ňu zarazene pozreli. „Uvidela som, ako sa od nás vtedy oddelila. Zastavila som, lebo som nevedela, čo sa deje, a keď som vás chcela dobehnúť, zistila som, že mám odrezanú cestu. Nezostalo mi nič iné, len ju sledovať. Išla do Guvernérovho bytu a tam... mal tam miestnosť, ktorá bola plná nádrží s nejakou tekutinou a odrezanými hlavami chodcov aj ľudí. Držal tam na reťazi svoju dcéru - nemŕtvu dcéru. Vtedy tam prišiel Guvernér a Michonne jej pred ním prepichla hlavu. Bol by nás obe zabil, keby nebolo jej.“
„To ona mu vypichla oko?“ opýtal sa Daryl.
Becca do seba prudko nasala vzduch a sklonila hlavu, aby sa na nich nemusela dívať. Pozrela na svoje ruky, ktoré stále niesli stopy krvi. Jej aj jeho. „Nie. To som bola ja,“ zašepkala. „A keby mi nepomohla, Guvernér by ma bol zabil. Zachránila ma.“
Na chvíľu sa medzi nimi rozhostilo ticho. Potom sa ozval lovec. „Lenže my ju nepoznáme a Merle je rodina.“
„Je to tvoja rodina,“ povedal Glenn. „Ale moja rodina, moji príbuzní... tí stoja tu a čakajú, až sa vrátime do väznice.“
Rick prikývol a pozrel sa na lovca. „Ty do tej rodiny patríš, ale on nie.“
Daryl sa na neho zadíval, sklonil hlavu a pokrútil ňou. „Nič nechápete,“ zamrmlal. Od lesa sa k ním doniesli Merlove stony a nadávky. Začal sa preberať. Daryl sa narovnal a prikývol. „Dobre, fajn. Postaráme sa o seba sami.“
Becca stuhla a vrhla po ňom neveriaci pohľad. Srdce v hrudi sa jej na malú chvíľku zastavilo a potom začalo bolestivo búšiť strachom.
„Ale tak som to nemyslel!“ dušoval sa Glenn.
„Keď nie on, tak ani ja.“
„To predsa nemyslíš vážne!“ vyhŕkli Maggie s Glennom naraz. „Nemusíš to robiť,“ naliehala Maggie.
Daryl trhol plecom. „Predtým sme boli tiež iba my dvaja.“
„Zostaň,“ hlesla brunetka.
Až doteraz v sebe Becca nenašla silu prehovoriť, ale konečne našla stratený hlas. „To naozaj len tak odídeš?“ potichu sa opýtala.
„Ty by si urobila to isté!“ prudko sa bránil a ona na neho zostala zaskočene zízať. Aj Becca mala kedysi staršieho brata a musela priznať, že keby sa tam v tej chvíli objavil, neváhala by ani na jedinú sekundu. Ale ona tú skupinu nepoznala tak dlho ako Daryl a jej brat nebol skazený dement, ktorý mal na svojho mladšieho brata zjavne vždy zlý vplyv.
„A čo Carol? Čo jej máme povedať?“ opýtal sa Glenn.
„Ona to pochopí.“
Becca pokrútila hlavou a naštvane vydýchla. Zrazu akoby mávnutím prútika sa jej strach premenil na hnev. A hnev bol pre ňu rozhodne oveľa produktívnejšia emócia. „Ale ja nie!“ vypľula zo seba, ako keby ju tie slová pálili na jazyku. „Máš pravdu, Guvernér teraz už určite spriada plány, ako nás napadnúť a ty chceš len tak odísť? Ich je celé mesto, majú zbrane a výcvik. Nás je iba hŕstka, nemáme proti nemu šancu! Chceš mi povedať, že naozaj môžeš odísť s čistým svedomím? S vedomím, že nás zabije?“
Daryla jej výbuch očividne prekvapil a keby mala súdiť podľa pohľadov na tvárach ostatných, ani oni to nečakali. „Ja som to s nimi nezačal a ani Merle nie,“ bránil sa.
Vyvalila na neho oči. „On to nezačal?“ neveriacky po ňom zopakovala. „Veď on uniesol Magie a Glenna a dotiahol ich do Woodbury. Keby ich nechal na pokoji, nič z toho by sa nestalo! Pozri, ja tvojho brata vôbec nepoznám, ale stačilo mi byť v jeho prítomnosti iba pár minút na to, aby som vedela, čo je to za človeka. Nie je taký ako my a ty nie si ako on. Naozaj chceš nechať v sračkách ľudí, ktorí ti kryli chrbát, ktorí sa o teba starali a ktorým na tebe záleží, kvôli nemu? Kvôli niekomu, kto si za túto situáciu môže sám? Chceš nás len tak opustiť?“
Teraz vyzeral lovec ešte zarazenejšie. Zdalo sa, že vôbec nedokáže nájsť tie správne slová alebo argumenty a iba sa na ňu díval. Pohľadom prešiel všetkých naokolo, otočil sa k okraju lesa, kde sa jeho brat už zviechal zo zeme, a potom sa znova zaboril do Becciných oči. „Je moja rodina.“
Tá jediná veta oslabila jej ohnivý, pálčivý hnev a dala priechod pocitu krivdy a zrady. Nemohla si pomôcť, cítila to od neho ako zradu. Objala sa rukami a úporne bojovala so slzami, ktoré sa jej chceli natlačiť do očí. „Myslela som si, že my sme tvoja rodina,“ hlesla, „ale možno pre teba nič neznamenáme.“
Daryl, ktorý asi nevedel, čo jej na to odpovedať, od nej odtrhol pohľad a obišiel ju. Rick s Glennom sa za ním vybrali, ale Becca s Maggie ostali stáť na mieste. Počuli, ako mu dohovárali, snažili sa ho presvedčiť, aby si to ešte rozmyslel, ale lovec bol tvrdohlavý a na bratovi mu záležalo.
„Carol z toho bude na prášky,“ tupo vyhŕkla Becca, vlastne ani nevedela, prečo to povedala.
Maggie k nej pristúpila a položila jej ruku na plece. „Nie iba ona.“
Becca nadvihla obočie a otočila sa k nej. „On a Carol si boli najbližší.“
„K tebe má blízko tiež.“
Odvrátila sa od brunetky a zahľadela sa na Ricka, ako stojí pri Darylovi a rozpráva sa s ním. V hrudi jej zrazu vytryskol slabý pramneň šťastia, ale ona ho rýchlo zadupala. Ani nevedela, či to bola pravda a či na tom vôbec záležalo, keď odchádzal. Aj tak ho zrejme už nikdy neuvidí.
Keď sa ho opýtala, či ich chce opustiť, v skutočnosti naňho celé jej vnútro jačalo inú otázku. Chceš opustiť mňa? Ale nepovedala to nahlas, pretože vedela, že na to nemá právo. Čokoľvek sa medzi nimi dvomi začalo rozvíjať, rozhodne to nebolo v štádiu, kedy by si naňho mohla nárokovať. Bola tu však aj možnosť, že si ich sotva patrné zblíženie zle vysvetlila. Možno si to iba nahovárala a vôbec mu na nej nezáležalo.
Podruhýkrát v ten deň sa jej z ničoho nič zmocnila silná túžba rozbehnúť sa za ním a vrhnúť sa mu do náručia. Bolesť a tvrdohlavosť jej v tom však zabránila. Ak mienil odísť a opustiť ich – opustiť ju -, tak ona mu nemieni ukázať, ako jej na ňom záleží.
Odišiel a oni nasadli do áut. Becca s Michonne do pickapu a Rick, Maggie a Glenn do zeleného Hyundaia. Kým Becca šoférovala, v hlave sa jej predháňali jedna myšlienka za druhou, ale bola príliš unavená a ubolená, aby sa pokúsila nejakú z nich uchopiť. Nakoniec sa v nej však usídlila jedna jediná. Daryl odišiel a v jej duši zostalo prázdno a ľútosť. Ktovie, aký vzťah by sa bol medzi nimi rozvinul. Vedela, že teraz sa už nikdy nedozvie, čo všetko by pre ňu mohol znamenať.
Išli iba desať minúť, keď museli zastať, pretože im v ceste bránil spadnutý strom a auto. Becca odparkovala a vyskočila z auta, ale Michonne povedala, nech zostane dnu. Rick, Maggie a Glenn už boli pri aute a chystali sa ho otlačiť do priekopy, aby tadiaľ mohli prejsť. Keď k nim prišla Becca, Glenn práve otváral dvere auta, aby ho odbrzdil, ale zvnútra sa na neho vyrútil tulák. Glenn s ním tresol na zem a nohou mu rozkopal hlavu. Zúrivo po ňom stúpal, až kým sa bolestivo nechytil za rebrá.
„Nezabili ste ho,“ zasyčal na Ricka a odhalil im skutočný dôvod svojej zúrivosti.
„Kvôli tomu sme sa tam predsa nevrátili,“ pokojne odvetil Rick.
„Och, áno, máš pravdu,“ vyštekol Glenn. „Išli ste tam po Daryla a ten sa na náš vykašľal a zdrhol! A Guvernér stále žije!“
„Daryl mal predsa prednosť.“
„Mal som tam byť!“
Rick pokrútil hlavou. „Nebol si v stave, aby si tam išiel.“
„A Maggie áno?!“ vykríkol.
Becca pokrútila hlavou a obrátila sa k nim chrbtom. Nechcelo sa jej počúvať, ako na seba jačia. Oprela sa o bok auta a zviezla sa na zem. Ruky si oprela o kolená a zvesila hlavu. Bola unavená.
„Po všetkej tej námahe, po všetkom, čo sme pre neho urobili, si Daryl len tak odíde?“
„Mal na to svoje dôvody,“ povedal Rick, ale keď sa na neho Becca pozrela, videla, že ani jemu sa to nepáčilo. Alebo lepšie povedané, aj on tým bol rovnako sklamaný ako všetci ostatní, ale nebol nahnevaný. Glenn a Becca áno.
„No jasné, pokojne si to aj ďalej nahováraj,“ odvrkol. „Ale nič to nemení na tom, že sme až po krk v sračkách.“
„A to chceš, aby som išiel za ním a žobral ho, aby sa vrátili? Urobil Merlovi uvítací ceremoniál?! To chceš?“ zajačal na neho Rick, ktorý už tiež stratil nervy. „Daryl odišiel, tak sa s tým zmier!“
„No a čo ona?!“ zahulákal a rukou pohodil k Maggie.
„Čo ja?“
Glenn nespustil zrak z Ricka, ju si vôbec nevšímal. „Vieš vôbec, čo jej, doriti, urobil?“
„Prečo to tu vyťahuješ?!“ naštvane vyhŕkla Maggie. Oprela sa rukami o korbu auta a odvrátila od nich pohľad. „Toto môžeme prebrať aj vo väznici, teraz musíme odtlačiť to auto.“
Becca si povzdychla a išla jej pomôcť, ale Glenn zavrtel hlavou. „Vy si preberajte, čo chcete. Ja končím.“ Zvrtol sa a išiel si sadnúť do auta. Nikto to viac nekomentoval a radšej rýchlo odtlačili auto a uvoľnili cestu.
Keď sa vrátili do väznice, Becca vošla do brány prvá. Sledovala, ako pri vchode Rick vystúpil z auta a objal Carla, ktorý ich spolu s Carol pustili cez bránu. Rozprával sa s Carol, chytil ju za plece a ona sklonila hlavu. Objal ju. Becca zaparkovala pri budove a zostala chvíľu sedieť v aute. Carolin zronený výraz rozoznala aj v spätnom zrkadle.