Prežiť - 7. kapitola

Na druhý deň ráno sa Glenn s Maggie vybrali na rabovačku, presne ako si naplánovali. Vzali si mapu a podľa nej chceli vyhľadať miesta, kde by sa dalo nájsť jedlo pre dieťa a munícia. Ostatní sa zatiaľ rozhodlí ísť vyčistiť zvyšok budovy od nemŕtvych. Znova. Musela byť niekde na druhej strane diera, cez ktorú sa dostávali dnu, inak si Becca nevedela ten neprestávajúci príval vysvetliť.

Becca si pri raňajkách sadla vedľa Carla a po očku nenápadne sledovala Daryla, ktorý znova sedel na schodoch a tam jedol. Predtým mala pocit, že ju neustále sleduje, pretože jej nedôveruje, teraz sa jej však úplne vyhýbal pohľadom. Premýšľala nad tým, či ľutuje, že ju včera objal a tak jej prejavil kúsok súcitu a možno aj náklonnosti.

„Ako sa má naša malá bojovníčka?“ opýtala sa Carla, aby sa rozptýlila a prestal konečne uvažovať o tom mĺkvom lovcovi.

Carl pokrčil plecami. „Stále len spí,“ posťažoval sa. Novorodenec ho zjavne nijako neohúril.

Uškrnula sa. „No, zatiaľ toho nemôže robiť veľa. Už si premýšľal nad jej menom?“

„Hm,“ prikývol. „Ešte som sa nerozhodol.“

Becca ho potľapkala po pleci a vstala od stola. „Zatiaľ máš čas.“ Prešla k Rickovi, ktorý už s Darylom a Oscarom pripravoval zbrane. Keďže Glenn s Maggie boli preč a po včerajšku bolo jasné, že Axel bol v boji skôr na príťaž nez na osoh, zostali bojaschopní už iba štyria. Rick ich rozdelil na dve skupiny. On sa pridal k Oscarovi a Darylovi prischla Becca. Nedokázala rozlúštiť, čo si o takomto rozdelení myslel Daryl, pretože jeho výraz bol ako obvykle úplne nečitateľný, ale ona z toho nebola veľmi nadšená. Znervózňoval ju a ak sa mala plížiť budovou plnou nástrah ohrozjúcich život, nebola to práve tá najsprávnejšia voľba. Pred ostatnými však nenamietala, aby si to náhodou nevyložil on aj ostatní zle.

Väčšinu času prechádzali chodbami mlčky, čo ju ani v najmenšom neprekvapilo a hoci za iných okolností by jej to vyhovovalo, teraz ju to znepokojovalo. Snažila sa však sústrediť na okolité zvuky a nie na to, že sa cítila v takom tichu nepríjemne. Daryl však ju príliš rozptyľoval a ona sa cítila, ako keby v tom tichu medzi nimi niečo viselo. Niečo, čo jej zo žalúdka urobilo kameň.

Lovec šiel napred a ona za ním poslušne cupitala. Obaja mali pripravené svoje zbrane, on kušu a ona dýku. Pištoľ mala pre istotu zastrčenú za opaskom, ale zatiaľ ju nebola nútená použiť a dúfala, že ani nebude musieť. Dosiaľ narazili iba na štyroch chodcov, ktorých Daryl bez ťažkostí spacifikoval. Becca s nakrčeným nosom a vykrivenými ústami preskakovala mŕtvoly, ktoré boli roztrúsené po úzkej pochodbe. Odvrátila pohľad od masy rozdrvených vnútorností a potlačila blen, ktorý jej razil hore krkom.

„Takže, Carol bude v poriadku?“ opýtala sa, keď viac nemohla vydržať ich mlčanie.

Daryl sa obzrel cez plece a prekvapene sa na ňu zadíval. „Hm,“ pritakal a znova sa sústredil na ich úlohu.

„Je skoro zázrak, že to prežila,“ skonštatovala. Ani nevedela, prečo začala práve s touto témou. Carol nebola zrovna jej oblúbenkyňa a okrem toho, dnes ráno bola natoľko v poriadku, že si k nim na chvíľu prisadla na raňajky. To jej aspoň povedal Hershel. Keď zišla dole Becca, už tam nebola.

„Hm.“

Zamračila sa na krídla na jeho chrbte a zahryzla si do pery. Fajn, ak sa nechcel rozprávať, tak bude mlčať. Bez slova kontrolovali jednu celu za druhou asi hodinu a Becca začala pomaly peniť. Ani nevedela, prečo ju to tak vytáčalo. Avšak čím hlbšie do budovy šli, tým viac chodcov stretli a nakoniec ani nebolo možné udržiavať rozhovor, aj keby snáď nejaký chceli viesť. Becca mala dokonca zopárkrát na mále a keď sa rozhodli vrátiť späť, obaja boli zadychčaní a unavení.

„Ešte stále cítiš to plece?“ z ničoho nič ju prekvapil Darylov hlas.

Zodvihla pohľad od podlahy a uprela ho na jeho chrbát. Nadvihla obočie. „Nie.“

„Hm.“

Zamračila sa. Predtým jej veľmi neprekážalo, keď reagoval iba citoslovcami, ale teraz jej to úplne pilo krv.

„A čo oko? Bolí ťa?“

Trhla plecami, ale potom si uvedomila, že ju nemôže vidieť. „Asi tak, ako sa dá očakávať,“ odvetila. „Myslíš si, že sa Maggie a Glennovi podarí nájsť nejaké náboje? Už začíname načierať do železných zásob,“ pokračovala dúfajúc, že sa jej podarí udržať s ním rozhovor.

„Ak nenarazia na nejakú nedotknutú policajnú stanicu, pochybujem. Možno nájdu pár krabičiek v domoch, ale to nebude stačiť.“

Povzdychla si, no potom sa uškrnula. „Možno by sme si všetci mali zaobstarať kuše. Vyzerá to tak, že si s ňou vedel narábať už aj predtým.“

„Hm,“ pritakal.

„Neviem si predstaviť, prečo by niekto vedel narábať v dvadsiatomprvom storočí s kušou. Neuraz sa, ale nie je to práve normálne. Bol to iba koníček alebo si bol inštruktorom stredovekých bojových umení?“ opýtala sa s úsmevom.

„Koníček... sčasti. Otec bol do lovenia zvery celý zažratý a naučil to aj mňa a Merla, môjho brata.“

„Čo si teda predtým robil?“

„Prečo ťa to zaujíma?“

Becca sa zamračila a pokrčila plecami. Nechápavo sa zadívala na jeho chrbát. „Čo som robila predtým ja, už vieš, je iba fér, aby som vedela, čím si bol.“

„Keby Beth nezistila, kto si, nepýtal by som sa ťa.“

„Prečo nie?“

„Pretože na tom nezáleží.“

Zahryzla si zvnútra do líca a na malú chvíľu zmĺkla. „Takže mi to nepovieš?“

„Ako som povedal, teraz je to už jedno.“

Becca mala neuveriteľnú chuť viac na neho zatlačiť, ale neurobila to. Možno ho nepoznala veľmi dobre, ale vedela o ňom už dosť na to, aby si uvedomila, že ak na neho bude príliš naliehať, buď sa úplne uzavrie, alebo na ňu najprv vyletí a až potom sa uzavrie. Skúsila teda niečo iné. „A tú kušu si dostal aj s vestou? Je tvoja alebo si ju našiel až potom?“

„Už je moja,“ povedal. „Prečo sa pýtaš?“

„Len tak,“ odvetila s malým potmehútskym úsmevom. „Pasuje k tebe.“

Jej slová ho museli veľmi prekvapiť, pretože zrazu prestal kráčať a otočil sa k nej s nadvihnutým obočím. „Pasuje?“

„Hm,“ prikývla. „Myslím tie krídla. Si ako náš neoficiálny ochranca, náš strážny anjel, takže áno, hodí sa k tebe.“

Ak by mala jediným slovom definovať výraz, ktorý sa v tej chvíli usadil na jeho tvári, bol by to šok. Pozeral sa na ňu, ako keby totálne prišla o rozum. „Ja som pravým opakom anjela,“ zachrapčal, zvrtol sa na päte a pokračoval k obytnej časti.

„O tom pochybujem a ty si zrejme jediný, kto si to myslí,“ zavolala za ním. Daryl sa zastavil a prestúpil z nohy na nohu. Chvíľu to vyzeralo, že jej na to niečo odvetí, ale nakoniec sa znova pohol a ona sa mlčky vydala za ním.

Keď sa vrátili späť, Becca si šla okamžite umyť ruky špinavé od krvi a užiť si aspoň malú chvíľku samoty. Napätie, ktoré v ten deň cítila v Darylovej prítomnosti, bolo unavujúce a ona bola rada, že si od neho na pár minút oddýchla. Keď sa vrátila do jedálne, Rick s Oscarom sedeli za stolom a jedli. Daryl sedel na schodoch, ktoré sa už stali jeho stálym miestom, a keď vošla do miestnosti, zodvihol k nej hlavu.

„Ako to išlo?“ opýtala sa Ricka s Oscarom. Išla si nabrať cestoviny a prisadla si k nim.

„Horšie, než som čakal,“ zachmúrene odvetil. „Je ich tam viac ako minule. Musíme zistiť, odkiaľ sa berú.“

„Hm,“ prikývla. Pustila sa do jedla. Ďalej debatu nerozvádzala, pretože preferovala aspoň pri jedle nehovoriť o rozpadávajúcich sa chodiacich mŕtvolách. Keď dojedala skromný obed, vošiel dnu Hershel a sadol si z Rickovej druhej strany.

„Kde je Beth?“ spýtal sa ho.

„Išla na chvíľu s Carlom a malou von. Stále sú zavretí vo vnútri, čerstvý vzduch im všetkým prospeje.“

Hershel súhlasne prikývol. Becca vstala od stola, umyla po sebe riad a začala sa obzerať po pohári na vodu.

„Hej, dievča,“ ozvalo sa jej za chrbtom a ona sa prekvapene otočila. Na poslednú chvíľu chytila malú fľašu, ktorá letela rovno na ňu. Pozrela na minerálku v ruke. Ani nevedela, že ich ešte stále majú. „Vďaka.“ Otvorila štupeľ, poriadne si odpila a dala si ruky v bok.

„Prečo ma voláš dievča?“ udivene sa opýtala. Pokiaľ ju pamäť neklamala, dosiaľ ju nikdy neoslovil jej menom. „Koľko rokov si myslíš, že mám?“

Daryl pokrčil plecami, spod prižmúrených viečok si ju prezrel od hlavy po päty a potom sa pozrel po ostatných. „Devätnásť? Dvadsať?“

„Čo?!“ vyprskla, vyvalila na neho oči a nahlas sa rozosmiala. „To mi fakt lichotí, ale si úplne vedľa. Mám dvadsaťsedem. Teda, aspoň myslím, že už by som mohla mať.“

Hneď bolo vidieť, že ho jej odpoveď zaskočila. A vyzeralo to tak, že nielen jeho. „To nie je možné,“ prekvapene vyjachtal Oscar.

Ani Rickovi sa to úplne nezdalo. „Nevyzeráš na dvadsaťsedem.“

Becca sa na ich prekvapených výrazoch dobre bavila. Rozhodne to nebolo prvýkrát, čo sa niekomu videla omnoho mladšia, než v skutočnosti bola. „Prečo by som si pridávala roky? To by nedávalo zmysel.“ Pokrčila plecami. „Asi mám dobré gény.“

Rick, ktorý sa chystal odpovedať, už nestihol reagovať. Dvere na miestnosti sa z ničoho nič rozleteli a dnu vbehol rozrušený Carl. „Niekto je pri bráne!“ zvolal. Všetkých tým postavil do pozoru.

„Čože?“ vyhŕkol Rick a vyskočil od stola.

„Pri bráne je nejaká žena,“ zopakoval Carl, zvrtol sa a bežal späť von. Rick sa za ním rozbehol a ostatní ho okamžite nasledovali.

Keď vyšli von, Carl ukázal prstom do diaľky. Becca prižmúrila oči. Najprv sa jej zdalo, že všade naokolo sú iba samí chodci, ale potom ju zbadala. Bola obklopená nemŕtvymi a v tom špinavom oblečení medzi nich skoro zapadla. Bola vysoká a štíhla, mala tmavú pokožku a na hlave dlhé dredy. Jednou rukou sa opierala o oplotenie a v druhej držala červený nákupný košík. Vzadu na chrbte mala pripevnenú nejakú palicu.

Rick s Carlom, Darylom a Beccou prešli cez lúku a ráznymi krokmi sa blížili k bráne.

„Prečo na ňu nezaútočia?“ spýtala sa udivená Becca a začudovane si ženu prehliadala. Uvidela, ako si zrazu priložila ruku na stehno a zamračila sa. Až vtedy Becca zbadala, že nohavice má zašpinené od krvi a chodci si to tiež začínali všímať. Zrazu sa k nej začali otáčať a priňuchávať k nej a keď sa jeden z nich priblížil s vycerenými zubami, siahla za chrbát a vytiahla impozantnú katanu, ktorú Becca predtým považovala za palicu. Kým sa zatackala a zložila sa na zem, stihla rozrezať hrdlo trom blížiacim sa nemŕtvym.

„Pomôžeme jej?“ opýtal sa Ricka Carl.

„Pozri,“ zvolala Becca a ukázala na nákupný košík, ktorý žena v boji pustila na zem. „Je tam sunar.“ Vymenila si veľavravný pohľad s Rickom, ktorý ihneď kývol Darylovi hlavou k bráne. Becca vytiahla pištoľ a začala strieľať na nemŕtvych, ktorí už začali obklopovať nevládne telo zo všetkých strán. Rick odomkol bránu, vytiahol pištoľ a spolu s Darylom bežali k žene na zemi.

„Je pohrýznutá?“ zvolala Becca. Keď ju Rick rýchlo prezrel, zistil, že rana na jej stehne je od guľky. Becca vybehla von a kým Daryl s Rickom zodvihli neznámu ženu a dotiahli ju za oplotenie, ona rýchlo pozbierala všetko, čo vypadlo z koša a utekal za nimi. Carl za ňou bezpečne zamkol.

Odniesli ju do väznice a položili na podlahu v jedálni. Rick ju oblial vodou, aby sa prebrala a keď sa Becca priblížila, zistila, že oblečenie má špinavé od krvi a kúskov vnútorností. Prevrátil sa jej žalúdok. Možno zabila chodca a jeho tekutiny na oblečení spôsobili, že na ňu nemŕtvi sprvu neútočili.

Keď sa žena prebrala a uvedomila si, že na ňu zíza úplne cudzí muž, strhla sa a siahla po katane, ktorú Rick položil vedľa nej na zem.

„Hej, hej, ste v bezpečí,“ povedal jej. Nohou rýchlo odkopol meč z jej dosahu. „Len pokoj, nič vám neurobíme... ak sa nepokúsite o nejakú hlúposť.“ Žena sa začala metať na zemi a pokúsila sa dostať od Ricka preč, ale ten ju schmatol za ruky a donútil ju upokojiť sa.

„Kto ste?“ opýtal sa. „Ako sa voláte?“

Nič.

„Poviete nám vaše meno?“

Žena znova mlčala. Rick vrhol pohľad na Daryla a potom kývol hlavou ku košíku. „Carl, odnes to do cely,“ povedal a znova sa sústredil na ženu. Vstal z podlahy, katanu podal Becce. Vzala si ju od neho a rozpačito na ňu hľadela. „Toto si zatiaľ necháme a tú ranu vám vyliečime.“

Cudzinka sa s ťažkosťami posadila a oprela sa chrbtom o stenu. Jednou rukou si držala strelnú ranu na stehne a zazerala na Ricka. „O vašu pomoc som sa neprosila,“ odvrkla.

„To je jedno, aj tak ju dostanete. Ošetríme vám ranu, môžeme vám dať nejaké jedlo a potom vás nechať odísť,“ povedal jej a ona ho pozorne sledovala veľkými tmavými očami. Hodil jej uterák, aby si ho mohla priložiť na stehno. „Ale najskôr nám poviete, ako ste nás našli a prečo ste sem niesli ten sunar.“

Najskôr to vyzeralo, že vôbec nemieni odpovedať na Rickove otázky, pretože dlho iba tvrdohlavo mlčala. Potom sa však pomaly postavila z podlahy, dokrivkala ku stolu a sadla si naň. „Tie veci tam nechal mladý Aziat s takým pekným dievčaťom.“

Becca trhla hlavou k cudzinke a vyvalila na ňu oči. Naprázdno otvorila ústa. Hershel, ktorý bol dosiaľ v druhej miestosti aj s Beth, Carlom a dieťaťom, sa pri tej vete objavil vo dverách a vošiel dnu. Vrhol na ženu pátravý pohľad.

„Čo sa stalo?“ opýtal sa jej Rick.

„Napadli ich?“ chcel vedieť Hershel a Becca sa v duchu modlila, aby to tak nebolo. Už stratili dvoch ľudí vrátane T-doga a ona si ani len nevedela predstaviť, že by Maggie s Glennom mohli byť zrazu tiež mŕtvi. Vôbec sa jej to nezdalo reálne. Toľko zlých vecí v takom krátkom období sa jednoducho nemohlo stať.

„Uniesol ich,“ znela jej krátka odpoveď.

Rick sa k nej priblížil. „Uniesol? Kto ich uniesol?“

„Ten istý hajzel, čo ma postrelil.“

„Tí ľudia patria k nám. Povedzte nám, čo sa stalo,“ tlačil na ňu Rick. Načiahol k nej ruku a dotkol sa jej stehna. Zraneného stehna. Ženskú to vydráždilo, čomu sa Becca ani veľmi nečudovala, vyskočila zo stola a strčila do neho.

„Nedotýkaj sa ma!“ vybehla na neho. „Už nikdy sa ma nedotýkaj!“

Jej prudký pohyb zalarmoval Daryla. Okamžite na ňu namieril kušu a prst položil vedľa spúšte. „Začni hovoriť, lebo inak budeš mať väčší problém ako iba postrelenie!“ vyhrážal sa jej.

Zranená žena na neho vrhla odmeraný a naštvaný pohľad. „Nájdite si ich sami.“

Becca na neho pozrela s obavami v očiach. Nemyslela si, že to bolo nutné a jeho reakciu považovala za trocha prehnanú. Akoby sama od seba jej ruka vystrelila dohora a položila ju na Darylove napnuté svaly na ramene. „Hej, upokoj sa,“ povedala zastretým hlasom, mlčky ho presviedčajúc, aby sklonil kušu.

Až vtedy jej došlo, čo urobila. Nikdy predtým by ani nepomyslela na to, že by sa ho odvážila dotknúť, hoci aj takýmto úplne nevinným spôsobom. Rýchlo odtiahla ruku, ako keby sa popálila a cítila, že jej na líca vystúpila červeň. Modlila sa, aby bol taký sústredený na cudzinku, že si to nevšimol.

Aby sa vyhla Darylovým očiam a aby konečne dal tú kušu preč, postavila sa pred neho a pozrela sa žene do očí. „Prosím, povedzte nám, kde sú, ak to viete. Patria k nám, sú naša rodina, musíme ich dostať späť,“ žiadala ju zmierlivým prosebným hlasom. Niekedy to bol lepší prístup ako agresivita. „Ak nám to poviete, postaráme sa o vás a ak budete chcieť, pustíme vás. Ste tu z nejakého dôvodu, nie? Inak by ste sem neprišla.“

Videla jej na tvári, ako zaváhala. „Je tam mesto – Woodbury. Asi sedemdesiatpäť živých. Tam ich odviedol.“

„Celé mesto?“ vyjachtala Becca a otočila sa k Rickovi.

„Presne,“ odvetila žena a tiež sa obrátila na Ricka. „Riadi ho chlap, čo si hovorí Guvernér. Na prvý pohľad je fešák a šarmantný– ako vodca sekty.“

„Má nejaké posily?“ opýtal sa Daryl.

Prikývla. „Domobranu – polovojenských dobrovoľníkov. Na každej hradbe je ozbrojená hliadka.“

Rick si založil ruky na hrudi. „Dá sa tam dostať?“

„Majú to dobre zaistené pred chodcami, ale dá sa tam prekĺznuť.“

„A ako si vedela, že sme tu?“ opýtal sa jej s prižmúrenými očami a zjavnou nedôverou v hlase.

„Tí dvaja, ten Aziat a to dievča, hovorili o väzení neďaleko odtiaľ. Povedali, ktorým smerom, nebolo to zas také ťažké.“

Rick prikývol, odvrátil sa od nej a na chvíľu sa zadíval do prázdna. Bolo jasné, že mu to v hlave šrotuje a premýšľa, či jej má veriť alebo nie. Becca nevidela jediný dôvod, prečo by im nemala vravieť pravdu. Zlé ale bolo, že pravda nebola pre nich práve dobrá.

„Fajn,“ povedal po chvíli. Mykol hlavou k Hershelovi. „To je Hershel, on sa postará o tú ranu. Je to otec toho dievčaťa, čo uniesli,“ dodal. S týmito slovami sa vybral do

miestnosti, kde mali cely. Daryl a Becca ho ihneď nasledovali.

ooOoo

„Ako vôbec vieme, či jej môžeme veriť?“ opýtal sa Oscar, ktorý sa opieral o zábradlie na schodoch vedúcich k jej cele. Becca sedela hneď pri ňom na predposlednom schode. Vzhliadla k nemu.

„Prečo by klamala?“ opýtala sa. „Nič by tým nezískala.“

„Ide o Maggie a Glenna,“ zvolala Beth, ktorá stála vedľa nej na schodoch. „Nie sú tu a ona vie, kam ich odviedli. Tak o čom ešte diskutujeme?“

„Nediskutujeme, privediem ich,“ povedal Daryl.

„Majú to tam zabezpečené, sám ísť nemôžeš,“ oponoval Rick.

„Ja idem!“ rýchlo povedala Beth.

Becca v tej chvíli vyskočila zo schodu, na ktorom sedela, a pokrútila hlavou. „Nie, nejdeš. Ja idem.“

„Aj ja,“ pridal sa Axel a veľavraným pohľadom sa zadíval na Oscara. Ten chvíľu vyzeral nerozhodne, bolo jasné, že sa mu do toho vôbec nechce, no napokon prikývol.

Rick sa na nich všetkých zadíval. „Tak teda dobre,“ povedal. „Hneď vyrazíme, choďte sa nachystať.“

ooOoo

Rick zaparkoval zelený Huynday na krajnici a strieborný pickup zastal rovno za ním. Najskôr chceli ísť iba jedným autom, ale rýchlo im došlo, že Glenn s Maggie by sa už do SUV-čka nezmestili. Rozdelili sa teda na dve skupiny. Rick šoféroval Hyunday, Becca sedela vedľa neho a dozadu posadili Michonne, ich navigátorku. Daryl, ktorý riadil pickup, si vzal do auta Oscara. Axel, hoci bola jeho snaha o pomoc šľachetná, zostal vo väznici. Rick tak rozhodol vo chvíli, keď sa dozvedel, že Alex ani nevie, ako funguje zbraň.

„Ako ďaleko to je?“ opýtal sa Rick Michonne, keď vystúpili z auta a chystali sa povyberať všetku muníciu.

„Dva kilometre, možno tri. Majú stráže, je bezpečnejšie ísť pešo,“ povedala, vytiahla z kufra auta svoj meč a prehodila si ho na chrbát. Rick jej vrátil katanu, a hoci Becca nemohla prísť na jediný dôvod, prečo by im od nej malo hroziť nebezpečenstvo, nebola si úplne istá, či to bolo najrozumenejšie. Niežeby ju Becca z niečoho podozrievala, ale cítila sa pri nej akási nesvoja.

Keď pobrali z áut všetky veci, vošli medzi stromy. Iba chvíľu kráčali tichým lesom, než si uvedomili, že ten pokoj je len zdanlivý. Najprv sa tam objavilo iba pár chodov, ktorých si ako prvý všimol Daryl, čo nebolo vôbec prekvapivé. Hravo ich zvládli, ale ani sa nenazdali a odvšadiaľ sa na nich začali valiť desiatky a desiatky ďalších. Zrazu nimi boli obklopení. Becca rýchlo vytiahla dýku a zabila dvoch nemŕtvych, ktorí boli najbližšie k nej. Pištole, samozrejme, použiť nemohli, pretože by ich mohli začuť až do Woodbury a to by pre nich znamenalo obrovské problémy. Okrem toho, taký hluk by iba prilákal viac tých monštier. Oscar vedľa nej sa zahnal sekerou a tá sa prudko zabodla do lebky.

„Je ich tu príliš veľa,“ začula za sebou Daryla. „Musíme ísť.“

„Poďte. Bežte!“ prikázal im Rick. Becca sa rýchlo zvrtla a utekala za skupinou. Bežali riedkym lesom niekoľko minút, až narazili na malú ošarpanú chatrč stojacu na malej čistinke. Vleteli dnu a zamkli dvere. Len čo vošli, Becca sa skoro povracala. Pritisla si ruku na nos a ústa a naprádzno prehltla.

„Ježiš, to je smrad,“ počula Daryla. A to už bolo čo povedať, keď sa on sťažoval. Vo vnútri bolo šero a strašný neporiadok, ale aj tak si všimli zdroj toho zápachu.

„Čo je to?“ opýtala sa Becca, neskrývajúc znechutenie.

Rick pokrčil plecami. „Asi líška,“ hádal, no potom ho zaujalo niečo na druhej strane malej miestnosti. Na starej posteli zahádzanej vecami bola prikrývka, ktorá niečo ukrývala. Alebo niekoho. Naznačil Darylovi, aby sa pripravil. Pomaly sa približoval k posteli s pripravenou pištoľou. Becca zatajila dych. Keď prudko odhodil prikrývku, z postele niekto vyskočil. Zízal na nich špinavý, zanedbaný starec s hustou prešedivenou bradou a červenou čiapkou na hlave. A brokovnicou v ruke, ktorou mieril na Ricka.

„Čo tu robíte? To je môj dom!“ začal na nich vrešťať. „Vypadnite! To je môj dom! Môj dom!“ neustále opakoval.

Becca sa s obavami obzrela na dvere, na ktoré už začali trieskať nemŕtvi. Ich mŕtvolné vzdychy a syčanie bolo počuť aj cez hrubé drevené steny. Chatrč síce nebola v takom zlom stave, ale ak by bolo chodcov dostatočne veľa, mohli by vyvaliť dvere. „Priťahuje ich sem!“ zvolala.

„Vypadnite! Vypadnite! Hneď!“

„Nejako ho umlčte,“ ozvala sa Michonne, ktorá sa tiež každú chvíľu pozerala na vchodové dvere.

„Všade vonku sú chodci!“ povedal Rick. „Len pokoj, prestaňte na nás mieriť a neurobte nič unáhlené.“ Becca, ktorá stála v rohu miestnosti za Darylom, napäto sledovala, ako sa Rick zohol a pomaly položil svoju mačetu na zem.

„Všetko je v poriadku,“ dohováral mu upokojujúcim hlasom, ktorý sa zdal v porovnaní s hlukom zvonka, úplne absurdný. „Som policajt, všetko je v poriadku,“ povedal, no chlap, ktorý vyzeral úplne ako bezdomovec, nabil brokovnicu a oči mu preskakovali od jedného k druhému. Vôbec sa nezdal mentálne v poriadku.

„Chcem vidieť odznak!“ vykríkol.

„Dobre, dobre,“ rýchlo súhlasil Rick. „Len sa upokojte. Odznak mám vo vrecku, tak tam teraz pomaly siahnem. Dobre?“

Chlap prikývol, v očiach mal divoký výraz. Alebo skôr šialený. Rick pomaly skláňal ruky, keď zrazu rýchlym pohybom odvrátil hlaveň brokovnice, a tá vypálila presne na miesto, kde stál Daryl. A kde bola aj Becca, ktorá stála hneď za ním. Daryl sa vrhol do strany, aby sa vyhol guľke, ale Becca nemala také reflexy. Zacítila okolo seba horúci vánok, začula zasvišťanie a než si vôbec uvedomila, čo sa deje, vedľa jej hlavy bola v drevenej stene diera veľkosti päste. Stuhla, v úplnom šoku vyvalila oči do prázdna. Stačili by dva centimetre a tá diera by bola v jej hlave. Striasla sa a zhlboka dýchala, aby ovládla svoje rýchlo tlčúce srdce.

Kým ona sa snažila spamätať sa z toho, že opäť raz o vlások unikla smrti, chlap sa vymanil z Rickovho zovretia a pobehoval po miestnosti ako kura s odrezanou hlavou. Až kým ho Michonne neprepichla katanou. Chlap sa zložil na zem a miestnosť sa ponorila do ticha. Becca presunula svoj vyvalený pohľad na černošku. O krok ustúpila a pätami narazila do steny. Rick, Oscar aj Daryl sa na ňu tiež zarazene zadívali.

Becca si nemohla prestať v hlave opakovať: ‚Naozaj ho práve zabila? Len tak? Úplne chladnokrvne, ako keby o nič nešlo? S kým to vôbec stála v jednej miestnosti?‘

Daryl pribehol k vchodovým dverám, cez ktoré sa neprestávali dobíjať chodci a nakukol von cez škáru v nedbanlivo zatlčených doskách. „To bude hrdinská smrť,“ sucho preniesol a otočil sa k telu na zemi. „Otvoríš mi dvere,“ povedal Michonne, keď sa zohol a schmatol mŕtvolu pod pazuchy.

„To nemyslíte vážne!“ zvolal Oscar a vyslovil tak presne to, čo preblesklo hlavou aj Becce. Lenže chlap bol už mŕtvy a bolo treba myslieť prakticky. Bolo treba prežiť.

„Už je aj tak mŕtvy,“ sťažka zo seba dostal Rick, ktorý pomáhal Darylovi zdvihnúť mŕtvolu. „Pozri sa cez zadné dvere, či je tam čistý vzduch.“

Michonne otvorila dvere a Daryl s Rickom rýchlo vyhodili von ešte teplé telo. „Poďme, rýchlo,“ súril ich Rick, v behu sa zohol po mačetu a ponáhľal sa cez zadný východ von z chatrče.

ooOoo

Becca zastala a snažila sa lapiť dych. Krvilačnej tlupe chodcov síce unikli, no ona bola stále dosť otrasená na to, aby asi to na nej všimli aj ostatní. Cítila na sebe Michonnin pohľad, ale neopätovala jej ho. Miesto toho sa od nej odvrátila. Nechcela, aby svalnatej černoške došlo, že nie je zase až tak nad vecou.

„Hej, Becca,“ oslovil ju Rick a chytil ju za plece. Sklonil sa k nej, aby sa jej pozrel do tváre. Stíšil hlas. „Si okej?“

Becca mu pohľad opätovala. Naprázdno prehltla. „Skoro mi odstrelil hlavu.“

Rick ihneď pochopil, že fyzicky bola v poriadku. Len sa nevedela spamätať z toho, že jej ten šialený magor takmer vypálil desaťcentrimentrovú dieru rovno do hlavy.

„Ja viem. Prepáč,“ rozpačito odvetil. Asi nevedel, čo by jej mal na to povedať. Ona sama nemala potuchy, čo by ju upokojilo, ale zrejme iba potrebovala čas na to, aby prekonala to obrovské preľaknutie.

Bolo to skoro absurdné. Po tom všetkom, čo prežila, čo všetci prežili, by ju takáto situácia predsa nemala až tak vydesiť. Veď koľkokrát za posledný rok sa ocitla blízko smrti? A ona sa aj tak takmer zloží ako nejaká chudera. Najhoršie na tom ale bolo, že tá guľka skoro trafila aj Daryla a keby sa nebol uhol, teraz by si na jeho tele pochutnávali tie hnilobné monštrá. Ibaže on bol na rozdiel od nej úplne v pohode. A to ju neskutočne štvalo nehovoriac o tom, že tomu nerozumela. Vedela, že Daryl bol ako... superman. Nikdy nevidela nikoho, kto by si vedel lepšie poradiť v takých ťažkých podmienkach ako on, ale vytáčalo ju, že bol taký strašne pokojný v situáciách, kedy ona šalela od strachu. Existovalo vôbec na svete niečo, čoho by sa bál? Existovalo niečo, s čím by si nevedel poradiť?

Namrzene nakrčila pery a keď sa ostatní pohli ďalej, začala kráčať za nimi. Viedla ich Michonne s Rickom, potom šiel Daryl s Oscarom a Becca uzatvárala ich malú skupinu. Celkom jej to vyhovovalo, pretože potrebovala chvíľku osamote, aby predýchala svoj hororový zážitok.

K Woodbury dorazili tesne pred zotmením. Mestečko vyzeralo presne, ako im opísala Michonne. Bolo zabezpečené provizórnymi hradbami, na ktorých stáli hliadky a striehli na chodcov. Vedeli, že za denného svetla by cez hradby neprekĺzli, takže museli počkať, kým sa zotmie. Presunuli sa ďalej od mesta a zložili si veci za hustým krovým, aby sa ustili, že sú krytí. Becca si sadla na trávu a skontrolovala zásobník. Vedela, že je plný, ale potrebovala niečo robiť. Zložila si z pliec ruksak, kde mala ďalšie zásobníky, vodu, trochu jedla a svoju autolekárničku, ktorú doplnila zásobami z väzenskej ošetrovne.

„Vyzeráš povedomo,“ ozvalo sa zrazu tlmene a Becca zodvihla hlavu. Michonne, ktorá sedela o pár metrov od nej, sa na ňu uprene dívala svojimi tmavými očami.

„Nie, nevyzerám,“ odvrkla, aby jej dala jasne najavo, že teraz nemá náladu na priateľský rozhovor. Bola nervózna a bála sa toho, čo sa udeje v nasledujúcich hodinách. Napriek tomu, že vedela dobre strieľať, a to bol zrejme aj dôvod, prečo ju so sebou Rick vzal, ešte nikdy nestrieľala na ľudí. Živých ľudí. A ani po nej ešte nikto nestrieľal.

„Carl vybral meno pre malú,“ z ničoho nič povedal Rick a upútal tak jej pozornosť. Becca nevedela, či na to v tej chvíli naozaj myslel alebo s tým prišiel iba preto, aby od nej odvrátil Michonninu pozornosť. Za čo mu bola, samozrejme, vďačná.

„Naozaj?“ opýtala sa. „Aké?“

Usmial sa, čo bolo v poslednej dobe veľmi zriedkavé. „Judith. Mal učiteľku, ktorá sa tak volala. Mal ju rád.“

„Je to pekné meno,“ odvetila, vďačná aspoň za takéto malé rozptýlenie. Daryl s Oscarom mlčali a Michonne, ako outsider, k tomu nemala čo povedať. Rozhovor úplne utíchol a všetci napäto čakali, kým zapadne slnko. Sedeli skrčení za kríkmi aspoň hodinu, než černoška rozhodla, že bolo bezpečné vyliezť.

Potichu sa priblížili k Woodbury, ukryli sa za pár starých nepojazdných áut zaparkovaných po obvode mestečka a sledovali stráže na hradbách. Jediný zvuk, ktorý k nim doliehal, boli cikády a škŕkanie žiab. Vyzeralo to tak, že mesto už spalo, čo im nahrávalo do kariet.

Becca sa strhla, keď sa za ňou ozvalo zašuchotanie a kroky. Všetci sa zvrtli a zízali na Michonnin chrbát.

„Hej, čo je?“ nahnevane zašepkal Rick. „Počkaj!“

Michonne však už bola preč. Rick nahnevane zaťal čeľusť. „Došľaka!“ zanadával, ale ani jeden sa za ňou nerozbehol. „Keď budeme dnu, budeme sa musieť rozdeliť.“

„Len ťažko môžeme skontrolovať všetky domy, keď tam majú toľko stráží,“ podotkol Daryl a Becca s ním mlčky súhlasila. Michonne povedala, že vo Woodbury žilo viac než sedemdesiat ľudí, takže bolo jasné, že to miesto musí byť veľké. Pozostávalo z viacerých blokov a to znamenalo, že tam bolo príliš veľa budov na to, aby ich stihli prezrieť.

Rick prikývol, no vtedy sa za ich chrbtami z ničoho nič z húštia niekto vynoril. Všetci štyria sa zvrtli s pripravenými zbraňami a nechápavo zízali na Michonne.

„Idem prvá,“ oznámila im, zvrtla sa a znova sa stratila v tme. Becca zarazene zízala na miesto, kde iba pred chvíľou stála a úporne sa snažila upokojiť svoje rozbesnené srdce. Hodila očkom po Rickovi, ktorý vyzeral nadmieru vytočene. Ani sa mu veľmi nečudovala. Daryl si s ním vymenil veľavýznamený pohľad a Rick sa iba viac zachmúril. Becca vedela, čo to znamenalo. Michonne nebola spohľahlivá, mohli od nej očakávať iba problémy a mali by si na ňu dávať pozor. Ten pohľad tiež znamenal, že jej ani jeden z nich nedôveruje.

Či jej už verili alebo nie, vedela, ako sa dostať za hradby a to bolo teraz ich prioritou. Rýchlo ju nasledovali do temnoty k neveľkej štrbine v plechovom oplotení, cez ktoré sa celkom poľahky dostali dnu. Becce to prišlo až príliš jednoduché, ale nevyslovila svoje obavy nahlas. Zaviedla ich cez zadné dvere do jednej z prázdnych budov.

„Tu ťa väznili?“ opýtal sa Rick s pripravenou pištoľou, zatiaľčo Daryl pristúpil k vchodovým dverám, odhrnul záves a vykukol dnu.

„Vypočúvali ma tu,“ odvetila Michonne.

„Nevieš, kde inde by mohli byť?“

„Hej,“ zvolal Daryl, „nehovorila si, že je tu zákaz vychádzania?“ spýtal sa. Rick priskočil k oknu a tiež vyzrel na ulicu. Becca s Oscarom zatiaľ zostali strážiť Michonne.

„Cez deň sú ulice plné ľudí. Musia to byť oneskorenci.“

Rick pokrútil hlavou. „Ak sem niekto príde, budeme mu rovno na rane. Musíme odtiaľto vypadnúť.“

„Mohli by byť u neho v byte,“ navrhla.

Daryl sa k nej otočil od okna dverí. Vyzeral nahnevane. „Ano? A čo ak nie?“

„Tak sa pozrieme niekde inde,“ zdôraznila.

Rick na ňu zazrel a obišiel ju s pohľadom prilepeným na jej tvári. „Povedala si, že nám pomôžeš.“

„Robím, čo môžem.“

„Tak kde teda, dočerta, sú?“ po prvýkrát sa ozval Oscar.

Ani jeden nebol s tou situáciou spokojný. Michonne ich zaviedla do nepriateľského hniezda a oni si mysleli, že vie, kde držia Glenna a Maggie. Ukázalo sa, že nevedela ani hovno a oni boli teraz v naozaj ťažkej situácii. Rick ich zavolal do druhej miestnosti. Michonne na nich zazrela, keď sa od nej vzďaľovali a Becca mlčky pokrútila hlavou. Čo ak ich zaviedla do pasce?

„Hej, ak sa to poserie, vykašleme sa na ňu,“ boli prvé slové, ktoré im Rick povedal. Zjavne s ňou už stratil trpezlivosť.

„Myslíš si, že by nás zaviedla do pasce?“ vyslovil Oscar jej obavy a Becca si od nervozity a, čo si budeme nahovárať, aj strachu zahrýzla do pery. Vyslala letmý pohľad k černoške. Neverila jej, ale nechcela veriť tomu, že to bola iba pasca, pretože v tom prípade by boli naozaj v riti. Nemali by žiadnu šancu dostať sa odtiaľ živí.

„Toto je ako keď slepec naviguje slepca,“ znechutene povedal Daryl. „Rozdelíme sa,“ navrhol.

Rick prikývol, no skôr než im dal rozkazy, prednými dverami otriaslo zaklopanie a v zámku zašramotili kľúče. Becca skoro dostala infarkt. Stuhla na mieste a s hrôzou zostala zízať na vchodové dvere. Rick ju stiahol za stenu a priložil si prst na pery, aby jej dal najavo, že má byť ticho. Mlčky prikývla. Na chvíľku zapremýšľala nad tým, či už neoľutoval, že ju vzal so sebou, keď sa dosiaľ ukázala ako úplne neschopná a nepotrebná. A veľmi ľahko vystrašená.

„Hej, viem, že ste tu!“ ozval sa mužský hlas. „No tak, vylezte. Dobre viete, že tu nemáte čo robiť. Kto je tu?“

Kroky sa blížili k ich skrýši a keď bol muž už celkom pri nich, Rick na neho vyskočil pritisol ho k stene a namieril mu pištoľ na hlavu. Daryl s Oscarom na neho tiež namierili svoje zbrane, takže Becca to už nepovažovala za potrebné. Objala sa rukami a sledovala, ako Rick prinútil muža kľaknúť si.

„Daj ruky za chrbát,“ prikázal mu. Daryl ho spútal. „Kde sú všetci?“

„Ja neviem,“ vyjachtal muž v šiltovke, otrhanej kockovanej košeli a obnosenom tričku. Vyzeral vydesene, čo Becce neuniklo.

„Držíte tu našich ľudí, tak mi povedz, kde, doriti, sú!“ naliehal Rick a neustále mieril mužovi na hlavu.

Postarší muž sa pri pohľade na jeho zbraň skoro zložil. „Ja fakt neviem,“ vystrašene zakňučal. Keď bolo jasné, že naozaj nemá o ničom ani potuchy, Rick mu natlačil do úst kus handry a Daryl ho zozadu udrel pažbou svojej kuše do hlavy. Becca sa strhla, keď muž padol k zemi, a vrhla vyčítavý pohľad na lovca. Mohli ho k niečomu pripútať. Bolo to naozaj nutné?

6. kapitola / 8. kapitola