Becca vošla strieborným pickupom do väzenského areálu a Rick za ňou zatvoril bránu. Nacúvala na miesto pri plote neďaleko východu, vyskočila z auta a pridala sa ku Carol, T-dogovi a Darylovi. Oprela sa o prevrátený autobus pri bráne a čakala spolu s nimi na inštrukcie. Našťastie, zima už bola nenávratne preč, a tak bola práca vonku nebola taká nepríjemná, ako by bola pred pár týždňami.
„Dáme dovnútra aj to druhé auto. Zaparkujte ho na dvore na západnej strane väznice,“ povedal Rick.
Daryl súhlasne prikývol. „Tam vonku príliš priťahovali pozornosť.“
„Potom naložíme tie mŕtvoly, aby sme ich mohli spáliť.“
„To bude náročný deň,“ podotkol T-dog a Becca si povzdychla. Práca jej neprekážala, ale ak sa tá práca týkala smradľavých rozkladajúcich sa mŕtvol, jej nadšenie značne ochabovalo. Narovnala sa a pomaly nasledovala skupinku, ktorá si to namierila k betónovému nádvoriu pri budove.
„Kde je Glenn a Maggie?“ spýtala sa zrazu Carol. „Budeme potrebovať ich pomoc.“
„Hore v strážnej veži,“ odpovedal jej Daryl a rukou ukázal na vežu.
„V strážnej veži? Veď tam boli včera večer,“ začudoval sa Rick a Becca za jeho chrbtom prevrátila oči. Bol to mladý zamilovaný párik. Čo si asi tak myslel, že tam každý večer robia? Preukazovať si náklonnosť v cele, ktorá nemala žiadne dvere a vedľa ktorej spal Maggin otec, by asi nebol práve najlepší nápad.
„Glenn! Maggie!“ zajačal na nich Daryl a Becca si musela zahryznúť do jazyka, aby na neho nevyštekla, nech ich nechá na pokoji. Po tom všetkom strese s Hershelom si Maggie zaslúžila chvíľu pokoja.
Chvíľu trvalo, než sa dvere na veži otvorili. Najskôr vykukla Glennova hlava a potom aj jeho nahá hruď. Za pochodu si zapínal nohavice. Becca sa sama pre seba uškrnula a pocítila na lícach červeň.
„Nó?“ zakričal Glenn. „Čo je?“
„Už budeš?“ opýtal sa ho Daryl a Becca skoro vybuchla od smiechu. Rick sa uškŕňal a na Carolinej tvári taktiež ihral úsmev.
„Čo?“ nechápal Glenn.
„Pýtam sa, či už budeš,“ zopakoval lovec. Becca sa k nemu otočila a do očí jej udrel šibalský úsmev, ktorý menil jeho ostré črty tváre a zjemňoval jeho drsný výraz. Ešte nikdy ho nevidela takto sa usmievať a zarazene si uvedomila, že s tým úsmevom sa jej zdal ešte krajší. V hrudi pocítila zovretie, ktoré sa jej vôbec nepáčilo a ktoré v ich situácii vôbec nebolo vhodné. Radšej sa od neho odvrátila.
Chudák Glenn sa na nich iba díval so zaskočeným výrazom na tvári a spýtavo sa pozrel na Maggie, ktorá sa vynorila spoza neho. Asi sa mu krv ešte nenahrnula späť do hlavy, pobavene si pomyslela Becca.
„Potrebujeme pomoc!“
„Dobre, hneď sme dole,“ odpovedal Darylovi a aj s Maggie zmizol vo veži.
Ich dobrá nálada spôsobená Darylovým prekáraním však netrvala dlho. Z druhej strany väznice sa k nim blížili jediní dvaja väzni, ktorí prežili čistenie ďalšieho väzenského krídla. Hispánca zabil Rick a jedného z vysokéch černochov pohrýzol chodec. Malý černošský díler utiekol z väznice nevedno kam, takže zostali už iba Axel a Oscar, ako sa im predstavili.
Rick s ostatnými sa k nim ihneď vybral, nevôľa bola na jeho tvári hneď viditeľná. Glenn s Maggie vybehli z veže a zazerali na príchodzích väzňov, zatiaľčo Becca stála na okraji ich malej skupiny a prezerala si ich z bezpečnej vzdialenosti. Nevyzerali veľmi dobre. Najmä Alex, ten malý sivovlasý, vyzeral úplne zničene a na pokraji síl. Nedokázali už v ich časti vydržať, pretože ich gniavili rozpadávajúce sa mŕtvoly, ktorých sa nevedeli zbaviť. Ukázalo sa, že na druhej strane je spadnutá časť plotu a keď vytiahnu nejaké telo von, ihneď sa tam nahrnú chodci. Axel prosil a prosil Ricka, aby ich prijali medzi seba, presviedčal ho, že s hispáncom nemali nič spoločné, ale Rick neustúpil. Becce ho bolo ľúto. Vedela, že by mohli byť nebezpeční a vlastne o nich nič nevedeli okrem toho, že sa dostali do väzenia, ale nepripadali jej ako vrahovia. Minimálne neboli určite takí ako hispánec.
Oscar prehodil, že po týždni v tej diere radšej odídu, než by tam zostali a Rick sa zvrtol po radu k Darylovi, ktorý stál za ním. Ten záporne pokrútil hlavou a Becca na neho zostala zízať. Musel to vycítiť, pretože sa k nej zvrtol a stretli sa im pohľady. Nevedela, či z jej tváre vyčítal, čo si o tom všetkom myslí, ale zostal sa na ňu dívať dlhšie, než sa jej zdalo prirodzené a až potom sa otočil k väzňom.
Keď sa Oscar aj s Axelom nie veľmi ochotne vrátili späť do svojej časti väznice, Daryl za nimi zamkol bránu a vrátil sa späť. T-dog sa medzitým snažil presvedčiť Ricka, aby prehodnotil svoje rozhodnutie.
„To myslíš vážne?“ nemohol tomu uveriť Rick. „Naozaj chceš, aby bývali vo vedľajšej cele? Len budú čakať na príležitosť, kedy nám zobrať zbrane. To chceš zase spať s jedným okom otvoreným?“
T-dog pokrútil hlavou. „Ja som nikdy neprestal. No tak, zoberme ich do partie. Ak ich teraz pošleme preč, to ich môžeme rovno zabiť.“
Nikto s ním však nesúhlasil. Glennovi sa zdal Axel labilný a Carol sa bála, že by ich o všetko obrali.
„Dlho sme boli sami,“ povedala Maggie s rukami založenými na hrudi. Opierala sa o jedno z áut a žmúrila oči proti slnku. „Sú to cudzinci. Zdá sa mi čudné mať tu zrazu ľudí, ktorých vôbec nepoznáme.“
Becce sa rozbúšilo srdce a pozrela sa na staršiu s dcér Greenových.
„Nás ste k sebe zobrali,“ oponoval T-dog, narážajúc na obdobie pred Becciným príchodom.
„Prišli ste s postreleným chlapcom. Nemali sme na výber.“
Odvrátila od nej pohľad, otočila sa k nim chrbtom a iba na pol ucha vnímala rozhovor, ktorý naďalej pokračoval. Glenn sa zmienil o tom, že nevedia bojovať s nemŕtvymi a Carol neprestala prízvukovať, že majú kriminálnu minulosť. Becca sa zhlboka nadýchla, aby sa upokojila. Nemala chuť ďalej počúvať ich kecy, mala príliš veľa práce zvládnuť vlnu hnevu, ktorá sa jej pri Magginých slovách zmocnila. Zahryzla si do spodnej pery a zaťala ruky v päsť. Vedela, že by mala držať jazyk za zubami, ale nemohla si pomôcť.
„Tak to by som mala ísť aj ja, nie?“ opýtala sa stále chrbtom otočená k nim, a netaktne tak prerušila Daryla, ktorý práve niečo hovoril. Jej slová ho umlčali.
„Čo?“ Ako prvý reagoval Glenn.
„Ja len, že,“ začala a konečne sa k nim otočila tvárou, „aj ja som cudzinka presne ako Axel s Oscarom. Možno by som mala ísť aj ja, keďže sa medzi cudzincami necítite dobre.“
„Ale ja som to tak nemy-“ začala Maggie, no Becca jej nedovolila dokončiť vetu.
„Ale áno, myslela si to presne tak, ako si to povedala,“ zasyčala. Vtedy sa jej v hlave vynorili Rickove slová spred pár týždňov. Väčšina bola za, keď hlasovali, či môže zostať s ich skupinou. Väčšina. Vtedy si myslela, že bola proti nej iba Lori, čo bolo jasné hneď od začiatku, a tipovala aj Daryla. No teraz jej došlo, že to bola možno aj Maggie. „Keď ste hlasovali, či s vami zostanem, bola si proti, že?“ opýtala sa, no v skutočnosti od nej nečakala odpoveď. A Maggie jej ju ani nedala, iba sa na ňu mlčky dívala s previnilým výrazom na tvári. To jej ako odpoveď úplne stačilo. „Myslela som si, že to boli iba Lori a Daryl, ale teraz viem, že aj ty.“
„Becca-“
Zvrtla sa k Rickovi, ktorý ju oslovil, a pokrútila hlavou. „Pred pár dňami si mi povedal, že k vám patrím. Možno si jediný, kto si to myslí. A možno to bolo klamstvo,“ zaprskala, cítiac na špičke jazyka trpkú príchuť. Otočila sa a kráčala cez nádvorie do budovy. Nikto na ňu nezavolal a za chrbtom sa jej ozývalo iba ticho.
ooOoo
Becca už po piatykrát čítala tú istú vetu, ale ani tento raz sa na ňu nevedela sústrediť dostatočne na to, aby jej do hlavy prenikol jej význam. Frustrovane knihu zaklapla a odhodila ju na pohovku vedľa seba. Vedela, že nebola voči Maggie a Rickovi úplne fér. Odkedy sa k nim pridala, správali sa k nej, ako keby bola jedna z nich a okrem Lori a občas Daryla k nej nikto z nich nebol nepríjemný. No myšlienka, že tak rýchlo a chladnokrvne rozhodli o osude dvoch ľudí a ako blízko bola takému osudu ona sama, ju nahnevala a sklamala. Axel vyzeral naozaj zúfalo, keď ich prosil, aby ich prijali k sebe, a aj keď si bola Becca vedomá toho, kto sú, na rozdiel od ostatných ona nemala žalúdok vyhnať ich. No sklamalo ju najmä to, že Maggie o nej pred pár týždňami premýšľala rovnako ako teraz o Axelovi a Oscarovi.
Tiché zaklopanie na dvere, ktoré nechala otvorené, ju vytrhlo zo zamyslenia. Strhla sa, otočila sa ku vchodu a stretla sa s T-dogovými tmavými očami.
„Hej, Carl mi povedal, že si išla do knižnice,“ povedal, keď vošiel dnu. Poobzeral sa okolo seba so spokojným výrazom na tvári. „Stále nemôžem uveriť, že tu je aj knižnica. Je to tu skoro ako doma,“ pokúsil sa zažartovať, ale Becca sa nezasmiala. Prisadol si k nej a mračil sa na police s knihami. Bolo vidieť, že nie je vo svojej koži.
„Naozaj sa mi to nepáči,“ hlesol, znejúc skôr sklamane než nahnevane. „Nepáči sa mi, že sa na nich len tak vykašleme. Aj keď sú to väzni, sú stále ľudia.“
„Som na tvojej strane,“ povedala Becca. „Rozumiem, že sa ich boja, rozhodne to nie je ideálna situácia, lenže dalo by sa to zariadiť. Mohli by sme ich na noc zamykať v inej miestnosti a cez deň by sme ich ustrážili. Mňa štve to, že to nikto ani nezvážil a že ja som sa veľmi ľahko mohla ocitnúť v takej istej situácii. Všetci sa tvária, akí sú dobrí ľudia, ale v skutočnosti nemajú najmenší problém poslať niekoho na smrť.“
„Ja viem,“ povedal T-dog a povzdychol si. „Aj mňa to štve. Tí dvaja majú na rukách možno menej krvi než my. Ale Rick je vodca, takže s tým nič nenarobíme.“
„Hm,“ zašomrala Becca, nemala na to viac čo povedať. Od vypuknutia vírusu sa stretla s kadejakými ľuďmi – zlými aj dobrými. Myslela si, že Rick a jeho skupina patria k tým dobrým. Bola sklamaná, že to vypálilo inak. Neočakávala, že k sebe priberú hocikoho, pretože ľudia boli teraz nebezpečnejší ako predtým, ale tých dvoch väzňov by zvládli. Ak by sa ukázalo, že to s nimi nefunguje, nemala by najmenšie námietky poslať ich preč. Ibaže Rick to nebol ani ochotný vyskúšať.
„V jednej veci si ale nemala pravdu.“
Becca zodvihla hlavu a tázavo sa na neho pozrela. „V akej?“
„V ich situácii by si sa neocitla. Daryl by nedovolil, aby sme ťa niekde len tak nechali,“ vysvetlil.
Nechápavo sa zamračila. Nemohla jeho slovám tak celkom uveriť. „Čo?“ bolo jediné, čo jej na to napadlo odpovedať.
T-dog pokrčil plecami. „Cítil sa za tvoje zranenie zodpovedný. Koniec-koncov, to on ťa postrelil. Nehlasoval proti tebe, hlasoval, aby si s nami zostala a myslím, že aj keby hlasovanie dopadlo inak, nakoniec by si presadil svoje.“
Becca sa znova zamračila a v duchu spracovávala jeho slová. To bol rozhodne úplne iný príbeh, ako jej povedal samotný Daryl, keď sa jej odmietol ospravedlniť, pretože to, že ju zasiahol šípom, bola podľa neho jej vlastná vina. Okrem toho, všetko, čo sa jej od neho od príchodu k ich skupine dostalo, bolo prevažné mlčanie, pár podráždených viet a zachmúrené pohľady. T-dogova verzia jej prišla veľmi nepravdepodobná, ale vedela, že nemal dôvod klamať jej.
„Prepáč, ale to mi k nemu vôbec nepasuje. Alebo si si nevšimol, ako na mňa neustále zazerá? Sleduje ma, ako keby som mala každú chvíľu vytiahnuť pištoľ a všetkých vás postrieľať,“ povedala. „Myslím si, že mi stále nedôveruje.“
„Na začiatku sme si všetci na teba dávali pozor – len pre istotu,“ dodal, keď zachytil jej pohľad. „Ale už si nám dokázala, že nám od teba nič nehrozí. Nemyslím si, že by ťa Daryl z niečoho podozrieval... aj keď človek pri ňom nikdy nevie. Ťažko povedať, čo si myslí.“
„Tak ako potom vysvetlíš jeho správanie? Viem, že ma pozoruje, nezdá sa mi to.“
T-dog pokrčil plecami. „Fakt neviem,“ odpovedal jej a postavil sa z pohovky. „Ale vlastne som ťa prišiel zavolať von. Potrebujeme pomoc s tými mŕtvolami. Ideš?“
Becca nemala najmenšiu chuť ísť von a stretnúť sa s Maggie, ale vedela, čo je jej povinnosť. S tlmeným povzdychom vstala aj ona a kráčala za T-dogom von z miestnosti.
Keď vyšli na nádvorie, už z diaľky uvidela Glenna. Bol pri vonkajšej ohrade a práve zamykal bránu, ktorá oddeľovala Axela s Oscarom od ich skupiny. Ak správne videla, Axel držal v rukách krabicu s jedlom. Aspoň že to.
Glenn sa potom vydal za Rickom a Darylom von z ich oploteného areálu nazberať drevo, aby mohli spáliť mŕtvoly a Maggie s Carol zatiaľ preparkovali autá. Becca sa zadívala na hnijúce, páchnuce telá a nakrčila nos. Zachytila T-dogov pohľad a pokrčila plecami. „Ideme na to?“ spýtala sa a on prikývol. Stihli však dať na hromadu iba tri mŕtvoly, keď Maggie vyskočila z auta a pristúpila k nej.
„Hej, Becca,“ oslovila ju s neistým výrazom na tvári.
Becca, ktorá sa práve zohýnala a chystala sa uchopiť za ruky ďalšiu z dlhého radu mŕtvol čakajúcich na presun, sa obzrela a povzdychla si. Naozaj na to nemala náladu. Telá boli ťažké a už teraz mala na čele kropaje potu a to posledné, čo chcela, bolo vybavovať sa s Maggie a počúvať jej falošné ospravedlňovanie. Chcela si len spraviť svoju robotu a mať pokoj.
„Teraz nie,“ odvrkla a zvrtla sa jej chrtom.
„Ale ja som len chcela-“
„Nie teraz,“ dôraznejšie odvetila, zodvihla s T-dogovou pomocou páchnuce telo a ťažkými krokmi ho preniesli na kopu. Keď sa narovnala, utrela si čelo a založila si ruky v bok. Keby tak nepálilo slnko, asi by to nebolo také náročné, a to nielen preto, že sa v takom teple rýchlo spotila. Páliace slnečné lúče spôsobili, že z mŕtvol vanul ten najhorší smrad, aký Becca kedy zacítila.
„Hej, pozri,“ zvolal zrazu T-dog a rukou ukazoval k vchodu do bloku C.
Becca sa zvrtla a na tvári sa jej zjavil úsmev. Hershel s Bethinou pomocou pomaly krivkal po železných schodoch na nádvorie. Podopieral sa barlami, ktoré našli v ošetrovni, a Lori, hoci bola tehotná, išla pred ním a istila ho. Carl sa vynoril spoza nich s klobúkom narafičeným na hlave a úsmevom na tvári. Prešli cez dvor bližšie k oploteniu a vtedy si ich všimla aj Maggie a ostatní.
„Hej, Hershel! Si borec!“ zajačal na neho Glenn z druhej strany pozemku. On aj s Darylom a Rickom sa práve prešmykli cez otvor v pletive s plnými náručami dreva.
„Nemôžem uveriť, že sa z toho tak rýchlo dostal,“ povedala Becca T-dogovi a uškrnula sa na neho. Aspoň jedna dobrá správa.
Statný svalovec prikývol. „Ten starec je húževnatý. Ale nepovedz mu, že som mu povedal starec.“
Becca sa zaškerila a prikývla. Zvrtla sa, aby sa s T-dogom znova pustili do práce, ale neprešla ani dva kroky, keď sa za jej chrbtom ozval Carlov výkrik.
„Pozor, chodci!“
Streľba z jeho revolvera sa ozývala širokým priestranstvom a Becca okamžite vytiahla svoju pištoľ. Keď sa zvrtla, Maggie aj s Carol im už bežali na pomoc. Z ľavej strany od väznice sa na nich valila skupina chodcov, ktorí sa k nim rýchlo približovali a rozliezali sa po dvore. Beth s Hershelom prešli k oploteným schodom vedúcim do budovy, kde sa zatvorili, a Maggie s Carlom a Lori bežali do obývanej časti väznice. Carol s Beccou sa snažili zastreliť čo najviac nemŕtvych, kým T-dog sa ponáhľal zavrieť bránu, cez ktorú sa k nim dostali nemŕtvi.
Beccino srdce sa prudko rozbúšilo, keď trafila jedného z chodcov do pleca a on ďalej pokračoval potkývanou chôdzou. Nahlas šťavnato zanadávala. V pištoli mala pätnásť nábojov, chodcov bolo veľa a dvor bol príliš malý, takže sa k nim rýchlo približovali. Nemohla si dovoliť netrafiť a to si v duchu neustále pripomínala. Bola taká sústredená, že si iba matne uvedomovala Rickove výkriky spoza brány.
Znova stisla spúšť, aby zasiahla chodca, ktorý sa zozadu zakrádal k T-dogovi, zatiaľčo on zamykal bránu. Kuhútik však skočil naprázdno.
„Kurva!“ vykríkla, od hnevu šmarila zbraň na zem a vytiahla spoza opaska na rifliach dýku. Kým však stihla spraviť druhý krok, T-dog vykríkol a Becca očami plnými hrôzy sledovala, ako sa mu chodec zahryzol do krku.
„T-dog!“ zajačala. Z Caroliných úst unikol výkrik a Becca úplne zamrzla. Nemohla tomu uveriť. Ešte pred pár minútami sa s ním rozprávala a teraz mu po ruke a pleci tiekla hustá horúca krv. Bol už prakticky mŕtvy. Ako sa to mohlo stať? A prečo? Prečo práve on?
„Becca!“ zavolal na ňu ženský hlas. „Becca, pozor!“
Pri Bethinom výkriku sa strhla a vydesene zaspätkovala. Iba niekoľko metrov pred ňou bolo aspoň šesť nemŕtvych a všetci to mali namierené rovno k nej. Z úst sa jej vydral tlmený výkrik, napriahla ruku a tomu, čo bol najbližšie k nej, vrazila dýku rovno do oka. Znova ustúpila a spacifikovala aj druhého. Cez skupinu približujúcich sa mŕtvol videla, ako sa Carol aj s T-dogom stratili v jedných z dvier vedúcich do budovy, ale oddeľovali ju od nich tie hnijúce beštie, takže sa k nim nemohla dostať. Zrazu si uvedomila, že zostala na dvore sama. Snažila sa na to však nemyslieť a sústrediť sa na prežitie. Musela vydržať, kým sa k nej cez niekoľko zamknutých brán konečne dostanú Rick, Glenn a Daryl.
Znova dva kroky ustúpila, prepichla mozog ďalším trom a sťažka dýchala od námahy a strachu. Zo šiestich chodcov piatich už zabila, ale valili sa na ňu ďalší a ďalší a Becca vedela, že je ich príliš veľa na to, aby ich zvládla sama. Modlila sa, aby si Rick s ostatnými pohol.
Prestala spätkovať, pretože vedela, že čoskoro bude pri oplotení a ona nemohla dovoliť, aby ju tam uväznili. Bol by to jej koniec. Celou váhou sa zaprela do nemŕtveho rovno pred sebou a snažila sa ho aj s ostatnými od seba odtlačiť, ale bolo to zložitejšie, než si myslela. Miesto toho, aby ich od seba dostala čo najďalej, sa pod tlakom ich tiel zrútila na zem a oni ako domino dopadli na ňu. Prvý jej úplne vyrazil dych a keď sa na ňu nahrnul aj zvyšok, bolo to, ako keby sa na ňu zrútil mrakodrap.
Becca sa zúfalo snažila dostať z dosahu cvakajúcich zubov, iba nejasne si uvedomujúc, že pod náporom tiel sotva dýcha. Vtedy sa jej v ušiach rozozvučali strely, ktoré jej začali lietať tesne nad hlavou. Telá na nej ochabovali a na jej tvár dopadol tieň. Do prehnitej lebky presne nad jej hlavou sa z ničoho nič zabodol veľký lovecký nôž. Keby Becca mohla, hruď by sa jej zbesilo dvíhala a klesala, ale keďže bola primačknutá niekoľkými telami, nebolo to možné. Tiaha sa z nej postupne odvaľovala a ona hľadela rozšírenými očami dohora. Znova na ňu dopadol tieň. Skláňal sa k nej Daryl a pátravo jej hľadel do očí.
„Si v poriadku?“ spýtal sa. „Pohrýzli ťa?“ Sklopil oči, putoval nimi po jej tele, hľadajúc uhryznutie, a Becca sa ani nepohla. Ani nemrkla. Bola úplne otrasená. Nechápala, ako to mohla prežiť. Nechápala, že sa ani jednému z nich nepodarilo zahryznúť sa jej do tela.
Daryl ňou zatriasol. „No tak, dievča, si v poriadku?“
Konečne sa mu pozrela do modrých očí a prebrala sa zo šoku. Prikývla. „A-áno. Som v poriadku,“ potvrdila.
Chytil ju pod pazuchy, Becca sa zavesila do jeho pliec, a pomohol jej vstať.
„T-dog,“ povedala priškrteným hlasom, ale viac zo seba nedostala. Cítila sa zvláštne prázdna, dokonca ani plakať sa jej nechcelo. Vedela však, že to príde neskôr. Teraz bola ešte v šoku, pretože sa všetko zomlelo tak rýchlo.
„T-dog s Carol šli tadiaľ a Lori, Carl a Maggie bežali do bloku C,“ počula povedať Beth. Daryl od nej odstúpil a ona zodvihla hlavu. Stretla sa s Rickovým divokým pohľadom. Vtedy k nim pribehol Glenn.
„Reťaze sa samé nepretrhli. Niekto ich musel preťať sekerou alebo kliešťami,“ povedal. Všetci zachytili Rickov pohľad, ktorý sa obviňujúco zaboril do Axela a Oscara, stojacich neďaleko nich. „Myslíš si, že to boli oni?“
„Kto iný?“ temne preniesol Rick a Becca vrhla jeden pohľad na väzňov. Rozhodne nebola v stave vynášať súdy, ale prečo by tam s nimi zostali, keby to spravili oni? Utiekli by alebo by na nich už dávno zaútočili, keďže teraz by mali výhodu. Svoj názor si však nechala pre seba.
Ako keby toho nebolo málo, cez reproduktory umiestnené na budove a na stĺpoch sa zrazu rozozvučal poplašný signál. Niekto ich tu zjavne sabotoval.
„Čo je to?“ vykríkol Glenn, aby prekričal ten otravný hluk.
„To má byť vtip?“ naštvane vyhŕkol Rick, namieril revolver na reproduktor a odstrelil ho. Glenn urobil to isté, ale poplach neutíchol. Becca medzitým zbadala svoju zbraň a bežala si ju vziať. Vedela, že zásobník je prázdny, ale aj tak ju chcela mať pri sebe.
„Hej!“ zajačal Rick na Oscara a Axela celý bez seba od hnevu. „Čo je to? Ako je to možné?“
„Hej, hej!“ snažil sa ho upokojiť Oscar a zdvihol obe ruky pred seba dlaňami k Rickovi. „To sú asi záložné agregáty. Sú napojené na nádrž s naftou, každý agregát riadi inú časť väznice.“
„Vieš to vypnúť?“
„Robil som tam iba pár dní, ale asi hej.“
Rick ďalej nečakal. „Ideme!“ vyštekol, schmatol Oscara za väzenskú uniformu a ťahal ho za sebou. „Poďte,“ zvolal na ostatných a bežal k budove. Keď však za sebou zbadal Beccu, zarazil sa a zastal. „Ty zostaneš tu.“
„Čo? Prečo?“
„Zostaň s Hershelom a Beth,“ prikázal jej.
„Ale-“
„Rick má pravdu,“ ozval sa vedľa nej Glenn, „zostaň s nimi.“
Becca vedela, že nemalo cenu hádať sa s nimi, pretože ich tlačil čas a dohadovanie sa by ich iba zdržiavalo. Bez slova teda prikývla a sledovala, ako sa stratili vo vchode do väznice. Zvesila plecia a zosunula sa na špinavú zem. Oplotené dvere na schodoch do budovy sa so zaškrípaním otvorili a Hershel s Beth sa k nej priblížili.
„Budú v poriadku?“ opýtala sa trasľavým hlasom Beth.
Becca zaklonila hlavu a stretla sa s vystrašenými modrými očami. Vrhla jeden veľavravný pohľad na Hershela a odvrátila sa. „Musia byť,“ zachmúrene zamrmlala. Pred očami zrazu videla, ako sa na T-doga vrhol chodec a svoje prehnité zuby zaboril do jeho pleca. Zatvorila oči, oprela sa lakťami o pokrčené kolená a zaborila tvár do dlaní. „Musia byť,“ zopakovala pridusene. Teraz im nezostalo iné, iba čakať, kým sa vrátia ostatní. Nenávidela čakanie.
ooOoo
„Ten hluk priťahuje strašne veľa chodcov.“
Becca zdvihla hlavu a pozrela sa na vonkajšie oplotenie. Po obvode sa už zhŕkla malá hŕstka nemŕtvych a ďalší sa k nim pomaly potácali zo všetkých možných strán. Otočila hlavu k Hershelovi, ktorý sedel na schodoch neďaleko od nej. Pokrčila plecami.
„Kým nenájdu spôsob, ako to vypnúť, nič s tým nenarobíme.“
„Ako sa to mohlo stať?“ opýtala sa Beth. „Ako sa sem mohli dostať?“
„Glenn povedal, že tie reťaze na bráne musel niekto preťať,“ odpovedal jej Hershel.
„Myslíte si, že to urobili tí väzni?“ váhavo sa opýtala.
Becca vrhla jeden rýchly pohľad na Hershela. Starec si povzdychol, stískal v ruke svoje barly. „Ťažko povedať. Ale nikto iný tu nie je.“
Becca pokrútila hlavou. „Nechcem sa ich zastávať, ale ak by to urobili, prečo by zostali len tak nečinne stáť a nenapadli nás, keď sme sa rozdelili?“
Hershel na to nemal odpoveď. „Neviem. Nedáva to zmysel.“
Ohlušujúci randál, ktorý sa rinul z reproduktorov, zrazu stíchol a Becce zostalo od toľkého hluku zvoniť v ušiach. Bolo to, ako keď sa po koncerte konečne vrátila domov alebo do svojej hotelovej izby, a zrazu si po takom dlhom čase v hluku nevedela zvyknúť na ticho.
„Nemali by tu už byť? Sú preč nejako dlho,“ ozval sa do ticha Bethin jemný hlások.
Becca sa zhlboka nadýchla, aby upokojila svoje podráždené nervy. Mala chuť zhúknuť na tínedžerku, aby konečne sklapla, ale radšej si zahryzla do jazyka a zaťala ruky do pästí. Vtedy začula rýchly dupot a približujúce sa kroky. Zodvihla hlavu a keď uvidela, ako k nim bežia Rick, Glenn, Daryl a Oscar, vstala zo zeme.
„Hershel!“ zvolal Glenn
Starec sa s Bethinou pomocou postavil na nohu. „Nenašli ste ich?“
„Mysleli sme, že sa vrátili,“ odpovedal mu Glenn.
Všetci traja pokrútili hlavami.
„A čo T-dog? A Carol?“ chcel vedieť.
Becca sa zamračila. „T-doga pohrýzli. Videla som to,“ povedala s pohľadom upreným do zeme. Nebola schopná pozrieť sa im do očí.
„Neprežili to,“ pochmúrne povedal Daryl a Becca na neho zazrela.
„Ako to môžeš vedieť?“ osopila sa na neho v tej istej chvíli, ako na neho zhúkol aj Rick.
„To ešte neznamená, že neprežil nikto. Vrátime sa tam. Daryl, Glenn, poďte-“ Rick zmĺkol, keď jeho slová prerušil ten najzvláštnejší, najnepravdepodobnejší zvuk, aký si len vedeli predstaviť. Becca vyvalila oči a naprázdno otvorila ústa. Dych sa jej zasekol v hrdle, keď si uvedomila, že to, čo počuje, je detský plač. Plač novorodenca.
Rick sa zvrtol a pohľady ich všetkých smerovali naprieč nádvorím ku vchodu vedúcemu do časti C. Viditeľne otrasená a uplakaná Maggie sa k nim pomaly blížila s Carlom za pätami a v zakrvavenách rukách niesla dieťa zabalené do malej džínsovej bundy. Beccine oči zaleteli ku dverám, ale nikto ďalší z nich nevyšiel.
„Och, bože,“ zašepkala a pritisla si ruku na ústa.
Maggie vyzerala ako troska. Celá sa chvela a len tak-tak dokázala udržať dieťa na rukách. Glenn jej ihneď bežal na pomoc a Rick sa úplne zrútil. Beccine oči sa naplnili horúcimi slzami. Keď sa odvrátila od toho srdcervúceho výjavu, stretla sa s Darylovými smutnými modrými očami. Zacítila, ako jej dve osamelé slzy skĺzli po lícach.
„Nie! Bože, nie, nie,“ neprestával opakovať Rick cez vzlyky.
Becca odtrhla pohľad od Daryla a zvrtla sa k Rickovi. Vtedy si tam všimla stáť Carla. S meravým výrazom na tvári sa uprene díval do zeme a v ruke pevne zvieral svoj revolver. Triasol sa po celom tele a Becce sa pri tom pohľade zlomilo srdce na dve polovice.
Pristúpila k nemu, kľakla si pred neho a, ignorujúc jeho vyhýbavý pohľad, ho objala. V tej chvíli úplne stŕpol. Jedna jej časť čakala na chvíľu, kedy ju od seba odstrčí, no odrazu pustil zbraň z ruky a tá z treskotom dopadla na betón. Ruky jej obtočil okolo krku a objal ju tak silno, ako keby na tom závisel jeho život. Hlasno zúfalo sa rozvzlykal a neprestajne jej do ucha šepkal slová, pri ktorých ju mrazilo na celom tele. „Zabil som ju. Zastrelil som mamu.“
Nevedela, ako dlho ho objímala, ale kolená jej za ten čas úplne zmeraveli a boleli ako čert. Keď sa od nej Carl odtiahol, jeho tvár už bola suchá, no nemenej smutná. Becca sa pomaly postavila. Keď jej nohy zaprotestovali, zavrávorala a Carl ju okamžite chytil.
„V poriadku?“
Vyslala k nemu malý neveselý úsmev a prikývla. Carl sa zohol, zastrčil si svoju zbraň späť do púzdra, kam patrila, a pristúpil k Maggie. Daryl sa zatiaľ snažil vzkriesiť Ricka, ktorý bol úplne mimo, a vyzeralo to tak, že nevníma nič, čo mu hovorí. Dosiaľ sa ani nepostavil zo zeme, kde kľačal a nariekal. Maggie priniesla dieťa k svojmu otcovi, aby ho prezrel. Bolo to dievčatko.
„Ako ho budeme kŕmiť?“ opýtal sa Daryl, keď to vzdal s Rickom a pristúpil k nim. „Máme niečo, čo by mohlo jesť?“
„Dobrá správa je, že vyzerá zdravo,“ podotkol Hershel. „Zlá je, že potrebuje sunar, a to veľmi rýchlo. Inak neprežije.“
Daryl rázne pokrútil hlavou. „Nie, to sa nestane. Musí žiť!“ oduševnene povedal a prehodil si kušu cez plece. „Je nás iba pár. Hneď idem niečo zohnať.“
„Idem s tebou,“ okamžite sa ponúkla Maggie a dieťa podala Carlovi. Glenn však pokrútil hlavou.
„Si si istá? Po tom, čo si práve prežila... možno by si nemala ísť.“
Mladá brunetka pokrútila hlavou. „Nie, musím ísť. Už kvôli Lori.“
Keď Glenn uvidel jej odhodlaný výraz, rezignoval a viac sa ju nesnažil presvedčiť. „Tak fajn.“
„Ja idem tiež!“ rýchlo vyhŕkla Becca a pristúpila k Darylovi, aby bolo jasné, že to myslela vážne. Na jej údiv však Daryl záporne pokrútil hlavou. Zrazu ju chytil za lakeť a odviedol ju pár krokov od skupiny.
Stíšil hlas. „Niekto sa musí postarať o to malé,“ povedal jej. „Rick je úplne mimo, ten to nezvládne.“
Becca prekvapene zamrkala, keď jej došlo, že má úplnú pravdu. Rýchlo súhlasila a on krátko trhol hlavou. To, čo ju však naozaj šokovalo, bolo, že to bol práve on, kto si to ako prvý uvedomil a kto myslel predovšetkým a výlučne na dieťa.
„Hej, vy ostatní choďte k plotu,“ povedal tento raz nahlas. „Keby sa ich tu nahromadilo viac, máme problém.“
Všetci súhlasne kývali hlavami, ale v tej chvíli ich pozornosť upútal Rick. Z ničoho nič sa zrazu vyšvihol na nohy, vrhol sa po sekere, ktorá ležala na zemi neďaleko od neho a bežal do vnútra.
„Rick!“ zavolala na neho Maggie, ale už bol preč. Odvrátila sa od neho a keď ich začal Daryl naháňať, aby vyrazili, kým je ešte svetlo, bežala za ním. Nakoniec sa však ukázalo, že keby išli autom, trvalo by to oveľa dlhšie. Darylova motorka bola praktickejšia než auto, ale zmestil sa na ňu iba jeden pasažier, a tak sa Glenn vrátil späť k nim.
„Vezmem ju? Nie je ti ťažká?“ opýtala sa Carla Becca, keď sa všetci pomaly vracali späť do budovy. Carl jej pomoc odmietol a tak vedľa neho poslušne kráčala dnu.
ooOoo
Bola si istá, že Daryl s Maggie sa snažili vrátiť späť čo najskôr, ale po niekoľkých hodinách vytrvalého hysterického plaču, sa pristihla, ako v duchu nadáva ako pohan. Keď malé dieťa pestovala na rukách a snažila sa ho utíšiť, hoci vedela, že sa jej to nepodarí, pomaly skĺzala do stavu zúfalstva. Všetci už boli z toho jačania unavení, ale najviac to doliehalo na to malé. Skrčenú tváričku malo až fialovú od plaču a každú chvíľu vzlykalo a lapalo po dychu, až sa Becca obávala, že si naozaj ublíži.
„No tak, prosím,“ dohovárala jej, kým sa s ňou prechádzala z jednej strany miestnosti na druhú. „Ja viem, že si hladná, robíme všetko, čo sa dá. Ale, prosím, prosím, prestaň aspoň nachvíľu plakať.“
Samozrejme, nepomohlo to. Becca sa porozhliadla po miestnosti. Carl, Beth a Hershel sedeli za okrúhlym stolom a všetci vyzerali vyčerpane. Ona sama už bola unavená na smrť a keby to dieťa tak vytrvalo neplakalo, určite by zaspala v tej sekunde, ako by si sadla. Glenn, ktorý sa z čakania išiel zblázniť, sa vybral von vykopať hroby a Axel s Oscarom ho takmer okamžite nasledovali. Na druhej strane Rick... ten sa dosiaľ neukázal. Becca chápala, že bol rozzúrený, veď práve stratil ženu! Lenže teraz mal dve deti, o ktoré sa musel postarať a ona jeho správanie musela odsudzovať. Nemohla si pomôcť.
Deň sa prehupol do večera a Becca si s tým malým rozzúreným stvorením sadla na lavičku pri stôl. Už ju prestalo baviť pochodovať od jednej steny k druhej nehovoriac o tom, že po celom dni na nohách ich už mala ako z olova. Po očku sa pozrela na Carla, ktorý neprehovoril, odkedy sa jej priznal, že zastrelil Lori. Bála sa oňho, ale nebola si istá, či bola teraz tá správna chvíľa na rozhovor, ak by vôbec o nejaký stál. Možno potreboval viac času, veď všetko sa udialo tak strašne rýchlo. Jeho mama je mŕtva sotva pár hodín a on už sa musí starať o svoju malú sestru. Namiesto svojho otca, ktorý sa vybral na nejakú šialenú misiu.
„Hej, niečo som počula!“ vyhŕkla zrazu Beth a všetci okamžite spozorneli. A mala pravdu. Netrvalo dlho, dvere sa rozleteli a dnu vbehol Daryl s Maggie a Glennom za pätami. Becca s plačúcim dievčatkom v náručí vstala z lavice.
„Beth,“ zavolala Maggie svoju sestru.
Kým Maggie rýchlo zarábala sunar, Daryl sa dlhými krokmi prihnal k nej. Odhodil kušu aj s pončom, ktoré mal na sebe a natiahol k nej ruky. Becca nadvihla obočie, ale keď sa k nej priblížil natoľko, že jej do nosa vrazila vôňa jeho tela, a stretla sa s jeho pohľadom, poslušne mu dieťa podala.
„Chyť jej hlavičku,“ inštruovala ho, kým sa snažila ignorovať fakt, že pri ňom ešte nikdy nebola takto blízko, keď práve nebola v bezvedomí. A že jeho ruky sa obtreli o jej prsia, keď si od nej s veľkou opatrnosťou prevzal dieťa. Hoci ten dotyk nemal so sexuálym absolútne nič spoločné, nezabránilo jej to, aby sa začervenala. Cítila, ako jej zahoreli líca, ale Daryl našťastie venoval svoju plnú pozornosť malému človiečiku vo svojich rukách, a nevšimol si to.
Kým ho Becca mlčky sledovala, uvedomila si, že vyzeral, ako keby mal s držaním dieťaťa skúsenosti. V duchu uvažovala, či to bolo preto, že kedysi mal vlastné dieťa alebo možno niekto z jeho rodiny, alebo to bol obyčajný základný inštinkt. Či to bolo tak alebo onak, zarazene sledovala, ako si ju k sebe privinul a pestoval ju. Maggie o chvíľu pribehla s fľaškou plnou sunaru a keď jej ju Daryl priložil k malým ústočkám, miestnosť sa konečne ponorila domilosrdného ticha.
„No tak, len si daj,“ prihovoril sa jej a keď dieťa začalo poslušne ťahať mlieko z fľaše, Daryl zodvihol pohľad a s nadšeným výrazom sa na nich zadíval. Šťastne, s úľavou sa usmial.
Becca si založila ruky na prsiach. Nemohla sa na neho prestať pozerať. Z nejakého dôvodu považovala to, ako vo svojich silných, svalnatých rukách držal to malé bezbranné dievčatko, za neskutočne zvodné a dojímavé zároveň. A ten roztomilý úsmev, ktorý pritom mal na tvári, bolo niečo, čo na ňom dosiaľ nevidela. Sklopila pohľad a zahabila sa, že jej v takej situácii vôbec zišlo na um, že Daryl s dieťaťom v náručí vyzerá tak neuveriteľne príťažlivo. Možno to bol ten kontrast medzi drsným lovcom s hlbokým chrapľavým hlasom a bezbranným nežným dievčatkom, ktorý ju tak dostal dovaru. Ani za milión rokov by si nebola pomyslela, že sa z neho vykľuje niekto, kto sa bude tak veľmi starať o novorodeňa.
„Už má nejaké meno?“ opýtal sa, keď malé zmĺklo a vytrvalo ťahalo z fľašky.
Otázka bola zjavne namierená na Carla, ktorý pokrútil hlavou. „Ešte nie. Ale hovoril som si, že možno Sofia alebo Carol. A Andrea, Amy, Jackie, Patricia... alebo Lori.“
„Hm, áno,“ zarazene zašomral Daryl. „No? Čo sa ti páči? Hm? Malá bojovníčka?“ prihovoril sa jej. Keď ostatní počuli jeho prezývku, každému na tvári vylúdil úsmev. „To sa ti páči, že?“ opýtal sa jej s úsmevom. Zodvihol hlavu a váhavo, takmer zahanbene sa pozrel na ostatných. „Malá bojovníčka. To je dobré nie?“
Maggie, Beth, Glenn a Hershel sa zasmiali. Všetkých to rozosmialo okrem Becci, ktorá sa zmohla iba na dojatý úsmev, pretože v hlave jej to úplne šrotovalo. Ako blesk z jasného neba ju do hlavy udrela myšlienka, či jej momentálna náklonnosť k Darylovi je naozaj iba momentálna. Nebola si totižto úplne istá, že to bolo iba tým malým balíčkom šťastia, návalom adrenalínu a faktom, že ju v ten deň znova zachránil pred veľmi škaredou a bolestivou smrťou.
„Malá bojovníčka. To sa ti páči,“ neprestal sa jej nežne prihovárať. „Páči sa ti to, chrobáčik?“
Becca si prešla rukou po tvári a odvrátila sa od neho. Ak by to nebola urobila, mala podozrenie, že sa jej začne roztápať srdce.
Keď sa novorodenec najedol, všetci boli nasmrť vyčerpaní a každý sa mlčky pobral do svojej cely. Becca s obavou sledovala Carla. Lori bola mŕtva a Rick bol na stále na svojej vražednej misii niekde v budove väznice. Vedela, že by chlapec nemal zostať sám, no len čo sa objavila vo dverách jeho cely, povedal jej, aby ho nechala samého, a to ešte ani neotvorila ústa.
„Si si istý?“ nedala sa len tak ľahko odbiť. „Nemusíš sa ta zo han-“
„Som,“ prerušil ju. „Chcem byť sám.“
Becca si nerozhodne zahryzla do spodnej pery a prezerala si ho. Sedel na kovovej väzenskej posteli s tenkým matracom, otcov klobúk mal stále nasadený na hlave a pohľad upieral na svoje špinavé, opotrebované topánky. Nechať ho tam samého sa jej nezdalo ako ten najlepší nápad, ale ani si nebola istá, či by mala na neho tlačiť. Napokon sa rozhodla, že mu dopraje čas a samotu, presne ako si želá.
„Tak fajn. Ale keby niečo, vieš, kde ma nájdeš.“
Carl mlčky prikývol, ale asi sa na ňu nepozrel. Becca si povzdychla a pomaly sa vybrala hore kovovými schodmi do svojej cely. Rozhodlo sa, že dieťa zostane s Beth a Hershelom, ktorý sa oň najlepšie dokázal postarať, keby sa niečo zvrtlo. Bola rada, že šichta s novorodencom nepadla na ňu, pretože bola taká unavená, že sa ledva doplazila do svojej cely. Mlčky prešla okolo Daryla, ktorý bol uložený na podlahe hneď pri zábradlí, a ktorý nespal. Dávala si dobrý pozor na to, aby sa im náhodou nestretli pohľady a keď konečne vošla do svojho skromného kráľovstva, zvliekla zo seba špinavé oblečenie a iba v spodnom prádle sa schúlila pod prikrývku. Zatvorila oči a snažila sa vypustiť z hlavy všetky myšlienky a spomienky na dnešný hororový deň, dúfajúc v pokojný spánok a aspoň trochu oddychu.