Po tom zvláštnom rozhovore s Lori, v ktorom si pred Beccou vyliala srdce, ešte chvíľu zostala sedieť na schodoch, no po chvíli vstala a vrátila sa do svojej cely. Ležala na posteli a práve rátala krvavé škvrny na stene, keď zdola začula krik.
„Carl, otvor dvere!“ jačal hlas, o ktorom vedela, že patril Rickovi. „Vezieme Hershela.“
„Oci!“ počula vykríknuť Beth.
Becca okamžite vyskočila z postele, vybehla zo svojej cely a bežala dolu schodmi. Rick už s ostatnými prechádzal cez otvor v mrežiach a na akomsi vozíku tlačil Hershela. Nevidela, čo s ním bolo, ale nehýbal sa a ona iba dúfala, že nebol mŕtvy, pretože všade bola krv.
Dotlačili ho do jednej z ciel na prízemí. „Položte ho na posteľ,“ počula povedať Ricka. „Uhryzli ho.“
„Preboha, premení sa!“ zvískla Beth a Becca, ktorá zostala stáť pri schodisku rovno pri dverách do cely, kam ho uložili, zatvorila oči. Nie, toto sa nemalo stať.
„Takže si mu ju odsekol?“ opýtal sa Lori. „Dúfam, že včas.“
Becca vyvalila oči. Odsekol čo? Keď ho prevážali, všetci sa zhŕkli okolo vozíka a ona nevidela, čo presne s ním bolo. Priblížila sa k cele a sledovala, ako Hershela presunuli na posteľ. Nachvíľu sa jej na neho odkryl výhľad aj napriek tomu, koľko ľudí bolo natlačených v malej miestnosti. Keď jej zrak padol na kýpeť, z ktorého trčalo zakrvavené mäso, takmer sa povracala. Prišiel o nohu. Hershela pohrýzli a Rick mu odsekol nohu, aby ho zachránil. Becca zaspätkovala, sadla si na schody a snažila sa zhlboka dýchať, aby sa zbavila nevoľnosti, ktorá sa jej zrazu zmocnila. Nikdy nemala problémy s pohľadom na krv, ale mäso vytŕčajúce z otvorenej rany bol zjavne iný príbeh.
„Potrebujeme obväzy,“ počula z cely Carol, ale Becca vedela, že obväzy už nemali a bodol ju osteň vyčítiek. Tie posledné, čo mali, totiž spotrebovali na preväzovanie jej postreleného pleca.
„Už žiadne nemáme,“ potvrdil Glenn.
„Tak mi prineste niečo iné. Čokoľvek!“ kričala Carol zúfalým hlasom.
Lori poslala Carla do cely po uteráky a zatiaľ utešovala roztrasenú Beth. Becca sa postavila zo schodov. Nemohla tam dlhšie zostať. Nie iba preto, že ten krik a zúfalý nárek viac nechcela počúvať a že cítila veľmi ostrý osteň viny, lebo posledné obväzy, ktoré skupina mala, spotrebovali na ňu. Bolo to aj kvôli tomu, že ona im nemala ako pomôcť.
Prešla cez roztvorené dvere a vošla do miestnosti s jedálenským stolom, pri ktorom uvidela stáť Daryla. Až keď ho zbadala, uvedomila si, že ho v skupine, ktorá priviezla zraneného Hershela, nevidela. Jednu nohu mal vyloženú na lavici pri stole, zatiaľčo kušou mieril na otvorené dvere na druhej strane miestnosti.
„Čo robíš?“ opatrne sa opýtala, pretože okamžite, ako ho uvidela v takej pozícii, ju prepadla nervozita. Daryl nikdy na nikoho alebo nič nemieril len tak. Pre istotu siahla po svojej zbrani, ktorú vždy nosila pri sebe, a zovrela v ruke jej pažbu.
„Vráť sa späť, dievča,“ prikázal jej, oči nespúšťal od tmavého otvoru vo dverách.
Becca sa už-už chystala opýtať, prečo tam tak uprene hľadí a prečo ju posiela preč, keď sa vo dverách zjavil vysoký svalnatý hispánec s dlhšími čiernymi vlasmi. Becca okamžite vytiahla pištoľ a namierila ju na neho. Hispánca nasledovali ďalší štyria muži, všetci oblečení v šedomodrých mundúroch, ktoré boli neomylne väzenské uniformy. Dvaja z nich boli vysokí statní černosi, ktorí vyzerali, že by mohli Beccu zdvihnúť jedinou rukou a ani by sa nezapotili. Ďalší dvaja boli nižší a chudí. Jeden bol mladý černoch, taký dílerský typ, a ten druhý starší chudý beloch so šedivými fúzmi, ktorý na kriminálnika vôbec nevyzeral. No ako sa hovorí, nesúď knihu podľa obalu.
Pri pohľade na nich sa Becca necítila veľmi bezpečne. Naprázdno preglgla a keď si všimla, že hispánec má vpredu za lemom nohavíc zakasanú zbraň, srdce sa jej rozbúšilo strachom.
„Zostaňte tam,“ povedal Daryl a Becca riskla rýchly pohľad na neho. Úprimne, ona bola pripravená začať panikáriť, ale lovec bol úplne pokojný a tak sa pokúsila upokojiť aj ona. Ani nevedela, či sa vlastne bála viac toho, že by po nej mohol ten väzeň vystreliť, alebo toho, že by musela strieľať ona.
„Blok C. Cela štyri je moja, gringo,“ povedal statný hispánec a jeho pohľad zrazu preskočil na Beccu, ako keby si ju všimol len teraz. Uškrnul sa na ňu. „Pusti ma tam, kráska. My dvaja sa o ňu môžeme podeliť.“
Becce po jeho slovách a nepríjemnom úsmeve prebehli po tele zimomriavky. Priala si, aby mala na jazyku nejakú drsniacku odpoveď, ale pravda bola taká, že jeho pohľad ju tak vydesil, až ju obral o slová. Stisla zbraň pevnejšie a zamračila sa na neho.
„Hej!“ skríkol Daryl a pritiahol tak svalnáčovu pozornosť. Becce odľahlo, keď na ňu prestal civieť. „Ani sa na ňu nepozeraj!“ povedal varovným hlasom. „Dnes máte šťastný deň. Štát Georgia vám udelil milosť, môžete ísť.“
Svalnáč sa ani nepohol a úplne ignoroval lovcove slová. Chvíľu mu opätoval pohľad, kým z miestnosti za Becciným a Darylovým chrbtom k nim doliehal plač a tlmené hlasy. „Čo tam robia?“ opýtal sa.
„Do toho ťa nič nie je.“
„Tak to mi radšej nehovor,“ vybehol zrazu hispánec na Daryla, vytiahol zbraň a namieril ju na neho. Becce sa zasekol dych v hrdle, keď sa lovec odrazil od lavičky, na ktorej mal vyloženú nohu, priblížil sa ku skupinke väzňov a kušu stisol o niečo pevnejšie.
„Len pokoj,“ ozval sa jeden z tých vysokých černochov. „Ten borec má odfaklenú nohu a my sme voľní. Tak čo tu ešte robíme?“
Daryl hodil rýchly pohľad na černocha, ale ihneď sa znova sústredil na hispánca. „Hovorí celkom rozumne,“ povedal.
Černoch prikývol. „Pôjdem sa mrknúť na starú.“
„No tak počkať,“ zabrzdil ho hispánec. Preskočil pohľadom z Becci na Daryla a prižmúril oči. „Partia civilistov sa len tak vláme do basy? Je dosť možné, že ani nemáme kam ísť.“
„Tak si to choď overiť,“ odvrkol Daryl a Becca zaťala zuby. Nechcela, aby toho svalnáča len tak pre nič za nič provokoval a vyvolal tam prestrelku.
„Myslím, že by sme mali vyraziť,“ poprvýkrát sa ozval malý vychudnutý starec upokojujúcim hlasom. Zdalo sa, že bol zvyšujúcim sa napätím a možnosťou strieľania asi taký nadšený ako Becca. Keď sa však pozrela na hispáncov výraz, mala silný pocit, že spoluväzňov návrh ho vôbec neoslovil.
„My nikam nejdeme,“ povedal akoby na potvrdenie Becciných myšlienok.
„Ale tu nebudete!“ vykríkol zrazu spoza Becci T-dog a ona sa strhla. So zbraňou namierenou na hispánca a v dozorcovskej nepriestreľnej veste sa zjavil vedľa nej a mračil sa na väzňov. Keď mala teraz po jednom boku Daryl a po druhom T-doga, predsa len sa začala cítiť bezpečnejšie a bola oveľa menej nervózna.
T-dogov príchod však mohutného väzňa vôbec neuzemnil práve naopak. „Hej, je to môj dom a moje pravidlá. Pôjdem, kam budem chcieť!“ vykríkol, otočil sa k nemu a namienil na neho svoju zbraň. „Mne tu nikto rozkazovať nebude. Ja som tu šéf, to vy ste sem vliezli, tak choďte do riti!“
„Ste voľní, tak vypadnite,“ povedal T-dog a mával zbraňou sem a tam, až z toho mala Becca obavy. „Na čo čakáte?“
„Je to môj barák. My nikam nepôjdeme!“
„Tu na vás nič nečaká,“ povedal Daryl. „Nechcete sa vrátiť-“
„Hej, hej, hej!“ zaznelo im zrazu od chrbta, keď vbehol Rick do miestnosti a postavil sa tesne vedľa Becci. V jednej ruke držal dozorcovský obušok a druhú mal naoko nedbanlivo položenú na pažbe zbrane zastrčenej v púzdre na opasku. „Upokojte sa. Toto snáď nebude nutné.“
Hispánec chvíľu preskakoval svojimi čiernymi očami z jednej tváre na druhú, než sa opýtal: „Koľko vás je tam?“
„Viac než dokážete zvládnuť,“ pokojne odvetil Rick.
„Vylúpili ste banku, alebo čo? Prečo s ním nejdete do nemocnice?“ nechápal svalnatý hispánec.
Becca sa zarazila a všetci štyria sa na seba začudovane pozreli. Vedeli tí väzni vôbec, čo sa tam vonku deje? Čo sa stalo so svetom, ktorý poznali?
„Ako dlho ste boli zavretí v tej jedálni?“ opýtal sa Rick.
„Asi tak desať mesiacov.“
ooOoo
„To nie je možné,“ zašomral hispánec, keď mu vysvetlili, čo všetko sa za tie mesiace stalo. Hoci vyzeral ako poriadny drsniak, bolo jasné, že to, čo sa práve dozvedel, ho poriadne vzalo. Ale koho by nevzalo, že?
„Presvedč sa o tom sám,“ povedal Rick a vyrazil smerom k dverám na nádvorie. Po chvíli váhania sa hispánec pohol za ním a cestou si zakasal zbraň späť za okraj nohavíc. Ostatní väzni ho nasledovali, potom išiel T-dog, Daryl a napokon aj Becca. Svoju berretu síce sklonila, ale podobne ako T-dog, ju aj ona držala v ruke a nezastrčila si ju za opasok. Len tak pre istotu.
Vyšli na nádvorie zapratané telami nemŕtvych, ktorých doteraz ešte nestihli spáliť. Väzni si na jej počudovanie najprv všimli slnečné lúče a mŕtvoly až potom. Kým si vychutnávali čerstvý vzduch, Becca pomaly zišla po schodoch, ale nepriblížila sa k nim, držala si odstup. Dynamika tej skupiny bola ihneď jasná. Hispánec bol boss a ten fúzatý starec bol odsunutý na koniec potravinového reťazca. O ostatných si zatiaľ nemala možnosť utvoriť mienku, keďže toho veľa nenahovorili, ale ten, z toho by mali mať rozhodne obavy a na ktorého by si mali dávať pozor, bol jednoznačne hispánec. Aspoň Becca bola dosť nesvoja už len z toho, ako sa na ňu pozeral.
„Ako ste sa sem dostali?“ opýtal sa malý černoch.
„Vystrihli sme si v plote dieru,“ vysvetlil Daryl a väzeň nadvihol obočie.
„To bolo také jednoduché?“
Daryl trhol plecami. „Keď sa chce, všetko sa dá.“
Fúzatý starec sa obzeral okolo seba a očami sa zastavoval na mŕtvolách pohodených na betóne. Pokrútil hlavou. „Dostali nejakú chorobu?“
Rick prikývol. „Áno, všetci sme nakazení.“
Becca stuhla a uprela na neho pohľad. Čo, dopekla, myslel tým, že sú všetci nakazení? O čom to hovoril?
„Ako nakazení? Ako AIDS alebo tak?“ pýtal sa starec.
„Keby som ťa zabil, strelil ti šíp do srdca, tak sa z teba stane tamto,“ povedal Daryl a ukázal na jednu z mŕtvol pohodenú neďaleko od nich. „Z nás všetkých,“ dodal.
Bolo jasné, že to bolo pre nich veľké sústo na prehltnutie, to však bolo aj pre Rebeccu. Ako vôbec mohli vedieť, že to majú všetci? Ona o takom niečom nikdy nepočula. Bola však pravda, že ak nejaký člen jej bývalej skupiny zomrel prirodzenou smrťou, nečakali, aby zistili, či sa premení.
Zo zamyslenia ju zrazu vytrhli zvyšujúce sa hlasy. Hispánec chcel ich skupinu vyhodiť z budovy a presunúť na lúku. Rick s tým, samozrejme, nesúhlasil a situácia sa začala vyostrovať. Keď T-dog s Darylom varovne namierili svoje zbrane na skupinku väzňov, Becca okamžite urobila to isté.
„Buď sa presuniete do iného krídla alebo odídte a skúste šťastie na ceste,“ povedal Daryl s kušou stále namierenou na vysokého hispánca. Ten vyzeral, že jeho návrh seriózne zvažuje. Zrazu sa jeho postoj z ničoho nič uvoľnil a na tvári sa mu zjavil falošný úsmev.
„Ak to dokázali títo chudáci, tak aj my dokážeme dobyť svoje krídlo,“ povedal.
Rick, ktorý stále vyzeral až neprirodzene pokojne na to, v akej situácii sa nachádzali, si ho chvíľu prezeral. „Ako dobre je tá jedáleň zásobená?“ opýtal sa. „Boli ste tam skoro rok, takže musela byť zásobená dobre.“
Daryl prikývol. „Ani jeden sa mi nezdá byť podvýživený.“
Hispánec do Ricka zavŕtla svoje čierne oči. „Zostalo tam iba trochu.“
„Vezmeme si polovicu a za to vám pomôžeme vyčistiť iné krídlo,“ navrhol Rick, ale malý černoch, ktorý stál vedľa hispánca, sa narovnal a vrhol naňho arogantný pohľad.
„Nepočul si?“ naparoval sa. „Zostala iba trocha.“
Rick sa neveselo uškrnul. „Podľa mňa máte viac jedla ako možností. Dáte nám jedlo a my vám pomôžeme. Vyčistíme spolu s vami blok a vy tam zostanete.“
Hispánec po chvíli prikývol. „Dobre.“
Rick k nim zrazu pristúpil o krok bližšie. „Ale by bolo jasné,“ povedal nízkym, ale o to mrazivejším a výhražnejším hlasom, „ak vás potom uvidím niekde v blízkosti našich ľudí alebo ak vás iba zacítim, tak vás zabijem.“
Becca nemala o tom, že naozaj splní svoje hrozby, žiadne pochybnosti a predpokladala, že ani väzni nie.
„Platí.“
„Dobre, poďme do kuchyne.“
ooOoo
Becce skoro oči vypadli z jamiek, keď vošli do miestnosti s potravinami a uvidela, aké poklady sa tam nachádzali. Regále boli plné konzerv, vriec s jedlom, bandasiek s omáčkami. Bol to hotový raj. Daryl prešiel okolo väzňov a prezeral si prepchaté poličky.
„Tomu hovoríte trocha?“ opýtal sa a vrhol škaredý pohľad na hispánca, keď v malom priestore prechádzal tesne okolo neho. Becca, ktorá stála v úzadí a ktorá celú situáciu pozorovala z bezpečnej vzdialenosti, sa nemohla ubrániť obdivu voči Darylovi. Hneď bolo jasné, že z impozantne stavaného väzňa vôbec nemal strach a to ju ohromilo. Donútilo ju to premýšľať nad tým, či lovec mal vôbec z niečoho strach.
„Môžete si vziať vrece s kukuricou, pár tuniakov...“
„Povedali sme polovicu!“ skočil hispáncovi do reči Rick a otočil sa k dverám za svojím chrbtom. „Čo je tam?“
„To neotváraj!“ varoval ho hispánec, ale už bolo neskoro. Rick roztvoril dvere a v tom momente ich ovanul odporný zápach výkalov. Bolo to, ako keby im niekto vrazil jednu rovno do nosa. Beccu tak naplo na vracanie, až sa musela prehnúť v páse a rukou si zakryť ústa a nos. Väzni sa na ich výrazoch rehotali ako šialení a Rick rozzúrene zatresol dvere. Vrhol na hispánca rozčúlený pohľad a ten sa škodoradostne zaškeril. „Povedal som ti, aby si ich neotváral.“
Keď si začali brať z políc svoj podiel jedla, Becca si musela zastrčiť pištoľ do nohavíc a to jej na pocite bezpečnosti príliš nepridávalo. Potrebovala však mať voľné obe ruky, takže nemala veľmi na výber. Daryl jej podal veľkú škatuľu s konzervami.
„Hej,“ zastavil ju malý černoch, keď sa zvrtla, aby konzervy zaniesla do ich bloku. „Nepoznám ťa odniekiaľ?“
Becca stuhla a zastala. Skôr, než mu však stihla odpovedať, ozval sa z druhej strany miestnosti Rick. „Nie, nepoznáš,“ odsekol a pozrel sa na Beccu. „Choď už,“ dôrazne jej prikázal a ona pridala do kroku.
Všetko jedlo neodniesli do ich bloku naraz, a tak sa Becca musela do skladu aj s ostatnými vrátiť. Už len pri myšlienke, že by sa mala znova ocitnúť v skupinke väzňov, jej nepríjemne zovrelo žalúdok, ale snažila sa svoju nervozitu nedať príliš najavo. Mala pri sebe predsa pištoľ a v sklade s nimi zostal Daryl. Nemala sa čoho báť, nie?
Keď vošla dnu, lovec sa zvrtol od potravín a pokojné modré oči sa stretli s rozrušenými zelenými. Nerozumela tomu, že mohol byť taký pokojný, keď bol obklopený štyrmi väzňami, o ktorých ani nevedel, akých hnusných činov sa dopustili, že skončili v base. Pristúpila k nemu, Daryl jej mlčky podal ďalšiu škatuľu s jedlom a ona sa zvrtla. Po celý čas cítila, ako ju prenasledovali pohľady väžňov, a bolo jej to čoraz nepríjemnejšie. Naprázdno prehltla a pokračovala v chôdzi s pohľadom upretým rovno pred seba akoby nič. V duchu sa však modlila, aby bola čím skôr pri dverách a preč z ich spoločnosti.
Nestihla sa dostať veľmi ďaleko, keď sa v miestnosti ozval mužský hlas. „Pôjdeš vyčistiť to krídlo s nami, kráska?“ opýtal sa jej hispánec a pristúpil k nej. „Môžeš tam s nami zostať. Čo na to povieš? Sľubujem, že sa o teba postaráme.“
Becca sa zvrtla a keď zbadala výraz, ktorým jej pomaly putoval po tele, o krok od neho odstúpila. Nechcela pred ním vyzerať, že má z neho strach, ale nedokázala ten popud potlačiť.
„Vďaka, ale asi si to nechám ujsť,“ podarilo sa jej povedať. Jej hlas znel istejšie, než dúfala, ale aj tak si bola istá, že hispánec dobre vedel, aká bola z neho nesvoja. Určite to na nej bolo vidieť.
Skôr než jej stihol odpovedať, sa pred ňu však z ničoho nič natlačil Daryl a zablokoval jej výhľad. V jej v zornom poli sa zrazu ocitli šedé anjelské krídla prišité na chrbte koženej vesty, ktorú neustále nosil. Stisol čeľusť a zazrel na hispánca. „Nepovedal som ti, aby si sa na ňu ani nepozrel?“
Becca nakukla ponad Darylovo plece. Hispánec ho prepichoval vražedným pohľadom a ona sa v duchu pripravila na problémy. Už-už čakala, že medzi nimi dvomi príde k potýčke a mlčky preklínala škatuľu, vďaka ktorej nemala voľné ruky, aby mohla rýchlo vytiahnuť zbrať, ak by bolo treba. Vtedy sa vo dverách do skladu zjavil Rick, ktorý sa vrátil po ďalšiu várku. „Čo sa deje?“ opýtal sa, len čo uvidel, v akých bojových pozíciách stoja obaja muži.
„Nič, gringo,“ odvetil hispánec a zodvihol ruky na znak, že nemá v úmysle vyrábať žiadne problémy. „Len tu tak kecáme.“ Uškrnul sa cez Darylovo plece na Beccu a odstúpil od nich.
Daryl sa k nej zvrtol, chytil ju za lakeť a odviedol ju až k dverám a k Rickovi.
„Zanes to do nášho krídla, ale viac sa nevracaj,“ prikázal jej potichu.
Becca prikývla, na chvíľu sa stretla s Rickovým pohľadom, a potom rýchlo trielila zo skladu. Nemusela sa pýtať, prečo ju tam viac nechceli. Ani ona sa tam netúžila vrátiť.
ooOoo
Keď bola späť v bloku C, zašla sa pozrieť na Hershela. Keď však vošla do jeho cely, zistila, že je stále v bezvedomí a podľa Loriných slov sa jeho stav zatiaľ vôbec nezmenil. Iba čakali, či to prežije. Nič iné im nezostávalo.
Becca s ťažkým povzdychom vyšla z cely a prešla do druhej miestnosti. Sťažka dosadla na lavicu a zložila si tvár do dlaní. Stále zo seba nedokázala striasť šok z toho, čo sa stalo tomu starému dobrákovi. Chuderky Maggie a Beth! Nevedela si ani predstaviť, ako sa museli cítiť, keď uvideli ranu po jeho chýbajúcej nohe.
„Hej,“ pozdravil ju Glenn, ktorý si sadol k nej a ona zodvihla hlavu.
Kývla na neho. „Nie si s Maggie a Beth?“ prekvapene sa opýtala.
Glenn pokrčil plecami. „Maggie s ním chcela zostať sama,“ povedal a zmĺkol. Bol spotený, bledý a vyzeral vystrašene. „Potrebujú tam pomoc?“
Chvíľu jej trvalo, kým jej došlo, že hovorí o sťahovaní potravín zo skladu. Potom pokrútila hlavou. „Nie, myslím, že to zvládajú.“
„Poslali ťa sem?“
Prikývla. „Podľa Daryla a Ricka tam nie som v bezpečí,“ sucho povedala, stále znechutená hispáncovými nepríjemnými rečami, no najmä jeho pohľadmi. „Úprimne povedané, aj tak by som sa späť veľmi nehrnula.“
Zdalo sa, že Glenn ihneď pochopil, prečo mala radšej zostať tu a nepýtal sa jej na to. „Ako to bude s nimi fungovať? Navrhol už Rick niečo?“ opýtal sa jej.
„Dohodli sa, že si vezmeme polovicu jedla a za to im pomôžeme vypratať jeden z blokov. Tam budú žiť a k nám sa ani nepriblížia,“ vysvetlila.
„Myslíš si, že to bude fungovať?“
Najprv chcela pokrčiť plecami, ale potom si to rozmyslela a pokrútila hlavou. „Nedávam tomu veľké šance. Jeden z nich, ten, čo vyzerá, že je ich vodca, je naozaj nebezpečný. Neverím, že sa skôr či neskôr o niečo nepokúsi.“ Povzdychla si a rukou pri prešla po tvári. „Je to nahovno. Konečne sme našli niečo bezpečné a aj tak musíme spať s jedným okom otvoreným.“
Glenn prikývol. Oprel sa lakťami o kolená a zvesil hlavu. Becce ho prišlo ľúto. Vyzeral vyčerpane, a to sa deň ešte ani nechýlil ku koncu. Muselo to byť kvôli strachu o Hershela a o Maggie.
„Glenn,“ potichu ho oslovila. „Keď sme boli s tými väzňami vonku, Rick povedal niečo, čo.... Povedal, že tým vírusom, ktorý toto všetko spôsobil, sme nakazení všetci. Je to pravda?“ opýtala sa s tlčúcim srdcom. Ani nevedela, prečo sa obávala jeho odpovede. Záležalo vôbec na tom? Aj tak podľa Darylových slov premena nastane až po smrti a čo sa stane po tom, čo zomrie, by jej malo byť ukradnuté.
„Je,“ znela jeho stručná odpoveď.
Becca na neho zízala s otvorenými ústami. „Ale... ale... nikde som o tom nepočula,“ chabo protestovala.
„Dozvedeli sme sa to pred pár mesiacmi v CDC v Atlante. Predpokladali sme, že ak ešte niekde budú ľudia, bude to centrum pre kontrolu chorôb, a nemýlii sme sa. Nebolo to však také ružové, ako sme si predstavovali. Bol tam jeden doktor, jediný, ktorý zostal nažive, a ten nám to povedal. Stále sa snažil pracovať na lieku, ale budova už nemala dostatok energie na fungovanie. Potom mu úplne preskočilo a chcel nás aj s celou budovou vyhodiť do povetria. Dostali sme sa odtiaľ len tak-tak.“
Becca sa zhlboka nadýchla a pomaly vydychovala. Nemalo by to na situácii nič meniť, ale tá správa v jej mysli aj tak spravila zo sveta ešte o niečo ponurejšie miesto. Znamenalo to, že sú oveľa viac v riti, než si myslela.
Nevedela, čo má na to Glennovi povedať, ale než sa vôbec začala snažiť nad tým premýšľať, vošiel do miestnoti Rick a za ním T-dog. Obaja niesli vrecia a kývli Glennovi na pozdrav. Ten bol ihneď na nohách a nasledoval ich, aby im pomohol, alebo aby zistil, aká je situácia s väzňami. Becca zostala sedieť na svojom mieste otočená tvárou k dverám, odkiaľ prišli. V prstoch pocítila mravenčenie od túžby vytiahnuť pištoľ a položiť ju pred seba na stôl. Zostala tam však nepohnuto sedieť a v duchu sa pýtala, kde je Daryl. Nechali ho, aby strážil väzňov niekde mimo ich ciel?
Z druhej miestnosti k nej doľahol Rickov príkaz, aby Hershela pripútali k posteli. Beccino obočie nadskočilo. Samozrejme, bol to logický krok, čo jej došlo, keď si to nechala uležať v hlave. Zrejme si ešte stále nezvykla na to, že v tomto svete sa museli robiť pre bezpečnosť ľudí aj veci, ktoré hraničili s extrémami.
Keď začula, ako Lori vysvetlil, že pomôžu väzňom vyčistiť iné krídlo, aby sa tam mohli nasťahovať, zbystrila pozornosť. Vstala od stola a keď sa vo dverách znova objavil Rick s T-dogom, pristúpila k nim.
„Idete vyčistiť blok pre väzňov?“ opýtala sa, hoci už poznala odpoveď. Museli to urobiť čo najrýchlejšie, aby dostali basistov čo najskôr z ich blízkosti. Nemohli ich nechať len tak sa tam potulovať samých. To bol zrejme aj dôvod, prečo s nimi Daryl zostal.
Rick namiesto odpovede trhol hlavou.
„Potrebuješ, aby som-“
„Nie,“ povedal skôr, než stihla dokončiť vetu. „Sú nevyspytateľní, najmä ten hispánec. A podľa Daryla si sa mu akosi príliš zapáčila, takže bude lepšie, keď tu zostaneš.“
Becca vrhla rýchly pohľad na T-doga, než sa znova pozrela Rickovi do očí. „Si si istý? Nemusíš si robiť starosti, dám si na nich pozor.“ Maggie bola úplne vyradená z prevádzky a Glenn dostal príkaz zostať pri Hershelovi pre prípad, keby sa premenil. To znamenalo, že už dostali iba Rick, T-dog, Daryl a ona. Bez nej to boli iba traja ľudia, čo bolo na boj s nemŕtvymi a potenciálne aj s väzňami žalostne málo.
„Som,“ odpovedal Rick pevným hlasom a pristúpil k nej bližšie. „Viem, čo robíš, Becca, ale nie je to nutné. Patríš k nám. Nemusíš nám už nič viac dokazovať, nevyženieme ťa odtiaľto.“
ooOoo
Becca nervózne pochodovala pred Hershelovou celou. Neznášala, keď musela iba čakať. Čakať, či sa Hershel preberie alebo sa premení. Čakať, či sa Rickovi, T-dogovi a Darylovi podarí bezpečne vyčistiť krídlo pre basistov. Neznášala, keď nemohla nič robiť a musela iba nečinne sedieť. Frustrovane si povzdychla, vybehla hore po schodoch a vošla do svojej cely. Ľahla si na posteľ a zízala na šedý plafón. Jej nervozita na chvíľu ustúpila hrejivému pocitu, ktorý sa jej zmocnil, keď si spomenula na Rickove slová. Neplánujú sa jej zbaviť a berú ju za svoju. To bol dobrý pocit. Ani si nepamätala, kedy naposledy sa cítila takto bezpečne a spokojne.
Nevenovala pozornosť tlmeným rozhovorom z prízemia do tej chvíle, než sa zdola ozval Lorin výkrik.
„Úplne si sa zbláznil?!“ ozývalo sa miesnosťou a odrážalo od chladných stien.
„V pohode. Zabil som dvoch chodcov,“ odvetil jej Carl a Lori išla do vývrtky.
„Vidíš toto? To sa stalo, keď sme boli spolu.“
„Potrebovali sme to! Tak som to priniesol,“ začal zvyšovať hlas aj Carl.
„To som rada, ale nema- “
Vtedy Carlovi praskli nervy a zrúkol na svoju mamu. „Láskavo ma prestaň buzerovať!“
Becca, ktorá už neležala na posteli, nadvihla obočie a vyšla z cely. Kráčala po schodoch, keď sa do hádky vložila aj Beth a zahriakla napáleného Carla. Jej výčitka očividne zabrala, pretože Carl sa bez slova zvrtol a vybehol z cely. Prefrčal okolo Becci a stratil sa kdesi za dverami na opačnej strane miestnosti. Becca nakukla do cely, v ktorej sa rozhostilo napäté ticho. Lori vyzerala vyčerpane a utrápene.
„Idem za ním,“ povedala do ticha a Lori sa pokúsila o vďačný úsmev, no bohužiaľ jej to nevyšlo.
Carla našla sedieť v jednej z miestností neďaleko ich ciel. Vošla dnu a do očí jej ihneď udreli police pripevnené na steny, ktoré boli odhora až dole naplnené knihami. Zažiarili jej oči. Takmer nemohla uveriť tomu, čo vidí. V strede miestnosti stála veľká vyšúchaná pohovka, ktorá toho mala už očividne veľa za sebou, a na nej bol učupený Carl s knihou v lone. Becca odtlačila svoje obrovské nadšenie do úzadia a sústredila sa na Carla. Ani nezodvihol hlavu, keď si k nemu prisadla.
„Ty si našiel knižnicu?“ zbytočne sa opýtala, ale musela nejako prelomiť ľady.
„Hm,“ zabručal Carl s očami stále prilepenými na stránke knihy, ktorú mal položenú v lone.
„A vraj si zohnal obväzy a dezinfekciu pre Hershela. Dobrá práca,“ pochválila ho.
„Pche!“ odfrkol si. „Mama si nemyslí, že to bola dobrá práca.“
Becca prikývla hlavou, hoci sa na ňu nepozeral a nemohol to vidieť. „Ale myslí. Tiež si však myslí, že si tam nemal ísť sám. Viem, že to nechceš počuť, ale má pravdu. Možno sa tu cítiš viac v bezpečí ako vonku, ale nie je to tu bezpečné, Carl.“
Carl zrazu prudko zabuchol knihu a vyskočil z pohovky. „Vedel som, že aj ty mi za to vynadáš!“
„Ja ti nenadávam,“ snažila sa ho uchlácholiť. „Pozri, čo sa stalo, stalo sa. S tým sa už nedá nič robiť. Len chcem, aby si mi sľúbil, že sa viac nebudeš po väznici potulovať sám. Ak budeš chcieť niekam ísť, len mi to povedz a pôjdem s tebou.“
Spoza širokého kovbojského klobúka sa na ňu díval pár modrých nahnevaných očí. Vyzeralo to, že po nej hodí knihu, ktorú držal v ruke, a odíde preč, taký vytočený výraz mal. Namiesto toho z ničoho nič zvesil plecia, sklopil zrak a mlčky prikývol.
„Dobre,“ povedala. „Chceš sa vrátiť späť alebo si tu so mnou zostaneš čítať? Teraz aj tak nemôžeme robiť nič iné iba čakať.“ Carol rýchlo prikývol, skočil späť na pohovku a Becca si išla nájsť nejakú knihu na čítanie.
Z knihy, ktorú si vybrala, prečítala skoro tridsať strán, keď jej napadlo, že by sa mali vrátiť späť a zistiť, či sa Rick s ostatnými nevrátili alebo či sa náhodou konečne neprebral Hershel. Hoci chodba, na ktorej bola knižnica, sa zdala prázdna, Becca neupustila zo svojej ostražitosti. S rukou na rúčke noža, ktorý mala strčený za opaskom, kráčala aj s Carlom späť k ich celám. Všade bolo hrobové ticho, ale to zanedlho preťal Bethin vystrašený výkrik.
„Pomôžte mu! Pomôžte mu niekto! Prosím!“
Becca sa s Carlom za pätami rozbehla a hnala sa do Hershelovej cely. Keď sa tam dostali, Lori mu už dávala masáž srdca a Maggie aj s Beth nariekali v kúte cely. Becca sa zvrtla ku Carlovi, ktorý zostal stáť medzi dverami a vyvalenými očami pozoroval umierajúceho starca.
„Carl, čo keby si-“
„Lori! Nie!“ zajačala zrazu Maggie, Becca sa otočila a uvidela, ako ju Hershel schmatol za vlasy, keď sa mu snažila dať umelé dýchanie, a ťahal ju k sebe. Maggie s Beccou sa naraz vrhli na brunetku a odtiahli ju od neho. Hershel takmer okamžite znova upadol do bezvedomia.
Všetky štyri ženy v cele sa na neho vystrašene dívali a hrude sa im od návalu adrenalínu a strachu rýchlo dvíhali a klesali. Becca vrhla jeden rýchly pohľad na Carla. Nepohol sa zo svojho miesta pri vchode do cely a neprestal sa na Hershela dívať rozšírenými očami. Teraz však na neho mieril svojou zbraňou.
„Carl,“ jemne ho oslovila. Nechcela, aby sa zľakol a nechtiac ho zastrelil. „Odlož zbraň. Už je to v poriadku.“
Vrhol na ňu jeden rýchly pohľad a poslúchol ju. Becca sa zvrtla k vystrašeným sestrám a Lori, ktorá vyzerala, že ďalší podobný incident ju pošle na druhý svet. Zložila si ruky na hrudi a oprela sa o stenu. „Mali by ste si oddýchnuť. Zostanem tu s ním,“ ponúkla sa, ale všetky tri svorne pokrútili hlavou. Becca pokrčila plecami. „Fajn, tak tu zostaneme všetci.“
ooOoo
Netrvalo dlho a Glenn, ktorého si Becca vlastne ani nevšimal, že sa niekam vyparil, sa vrátil späť. Pridal sa k ich malej skupinke v Hershelovej cele a so založenými rukami sa oprel o zárubňu. Čakali v tichosti, pretože v takej situácii nebolo čo povedať.
Becca bola usadená na zemi s chrbtom opretým o stenu. V ruke držala svoj nôž a z nudy si ním čistila priestor za nechtami. Už prešiel skoro rok, odkedy mala manikúru. V duchu sa začudovala, že jej také niečo napadlo v tak napätej situácii. Sedela tam ako na ihlách a nohy sa jej takmer chveli túžby vyskočiť hore a ísť zistiť, aká je situácia s väzňami. Alebo aspoň vypadnúť von na čerstvý vzduch a vytratiť sa z tej dusivej pohrebnej nálady.
Keď sa Rick, Daryl a T-dog konečne vrátili späť, Carl ich okamžite informoval o tom, že Hershel prestal dýchať a Lori ho zachránila. Už tak dosť naprataná cela bola zrazu úplne preplnená, keď sa tam natlačil aj T-dog s Rickom. Becca vstala z podlahy, zasunula si dýku za opasok a s rukami prekríženými na hrudi sa oprela o stenu. Vrhla rýchly pohľad na Daryla, ktorý zostal stáť vonku a jednou rukou sa opieral stenu vedľa otvoru do cely. Chcela sa spýtať, ako to dopadlo s väzňami, ale vedela, že teraz nebola tá správna chvíľa. Keď sa zrazu začal Hershel preberať z bezvedomia a obe sestry zvýskli od radosti, Becca to už nevydržala a vyšla z cely. Cítila, že by mala nechať Hershela s jeho rodinou samého a ona sa ako súčasť ich rodiny ešte necítila.
Prekĺzla cez otvor okolo usmiateho Carla a Daryla, ktorý na ňu uprel svoj záhadný pohľad. Sklopila oči a pokračovala v ceste až von na nádvorie. Sadla si na stôl, nohy vyložila na lavicu a mlčky sledovala zapadajúce slnko. Hershel sa prebral a Rick s T-dogom a Darylom sa vrátili späť nezranení. Napriek tomu, aký katastrofálny sa ten deň spočiatku zdal, nedopadlo to pre nich všetko najhoršie.