Prežiť - 3. kapitola

Nejedli poriadne už štyri dni a kolobeh únavy, zlej nálady a beznádeje sa znova naplno roztočil. Prešacovali niekoľko domov, ale všetky už boli vyrabované a oni nenašli vôbec nič. Keď sa z núdze utáborili neďaleko lesa, Daryl sa opäť pokúsil ísť niečo uloviť. Becca sa zhŕkla s ostatnými okolo ohňa a pritiahla si kolená k hrudi. Bola hladná a ustatá. Bojovala s nutkaním siahnuť do svojho batohu a vytiahnuť odtiaľ tú čokoládovú energetickú tyčinku, ktorú si šetrila už vyše dvoch týždňov. Vedela, že to nemohla urobiť, pretože by nebola schopná zjesť ju pred ostatnými a nechať ich dívať sa na ňu. A ani nemala chuť sa o ňu s nimi podeliť. Glenn sa usadil vedľa nej a zadíval sa do plameňov.

„Toto je asi úplne iný život, na aký si bola zvyknutá, čo?“ ozval sa po chvíli.

Becca vzhliadla a nadvihla na neho obočie. „Myslím, že nikto z nás nie je zvyknutý na takéto niečo a je jedno, aký životný štandard mal. Aj keby som nebola speváčka, ale povedzme obyčajná predavačka v supermarkete, nebolo by to pre mňa ľahšie.“

„Asi máš pravdu,“ súhlasil. „Ja som roznášal pizzu v Macone. Pred týmito sračkami som bol iba krôčik od bankrotu. Hrozilo mi, že prídem o auto a o byt a bol som príliš hrdý na to, aby som požiadal rodičov o pomoc.“

Becca prikývla na znak, že chápe, hoci v skutočnosti nechápala. Nikdy nemala hlboko do vrecka a v podobnej situácii sa ešte neocitla. „A čo vy ostatní?“ spýtala sa hladná po informáciách, ale najmä po nejakom rozptýlení, ktoré by odviedlo jej myseľ od toho, aká je strašne hladná.

„Ja som bol policajt, to už vieš,“ ozval sa Rick. „Lory vyštudovala umenie a po škole zostal doma s Carlom a tvorila.“

Štíhla tmavovláska sa usmiala do oranžového ohňa. „Vždy som bola rada, že mám umelecké cítenie, ale teraz mi je to nanič. Štetcom chodca nezlikviduješ.“

„No, teoreticky by to šlo,“ povedal Glenn a ostaní sa krátko zasmiali. V poslednej dobe bol v ich skupine smiech veľmi zriedkavým úkazom.

„T, a čo ty?“

T-dog pokrčil plecami. „Nerobil som nič výnimočné. Bol som predavač v železiarstve.“

„Čo som robil pred tým ja, už vieš,“ povedal Hershel. „Maggie chodila do posledného ročníka na univerzite a Beth chodila na strednú.“

„Čo si študovala?“ opýtala sa Becca.

„Krajinné inžinierstvo,“ odpovedala Maggie a na tvári sa jej zjavil kyslý výraz. „Ja viem, znie to strašne nudne.“

„A je?“

Zasmiala sa. „To teda áno.“

„Keby si mohla, išla by si študovať niečo iné?“

Maggie pokrčila plecami. „Zrejme áno, ale ani neviem, čo by to bolo. Je to asi smutné, čo? V mojom veku ešte nevedieť, čo by som chcela v živote robiť. Ale apokalypsa to za mňa vyriešila.“

Becca prechádzala pohľadom od jedného člena skupiny k druhému, až sa zastavila na Carol. „Carol? A čo ty?“

Trochu ju prekvapilo, keď oslovená žena sklopila pohľad akoby v zahanbení. Pozrela sa na ostatných, ale ani jeden jej neopätoval pohľad. Vôbec sa na ňu nepozreli. „Bola som doma,“ povedala po chvíli ticha. „Ed, môj manžel, nechcel, aby som pracovala. Občas som predávala susedkám kozmetiku z katalógu, aby som si zarobila nejaké peniaze navyšše, ale to sa asi nepovažuje za prácu. Starala som sa o domácnosť a o... o Sophiu.“

Becca sa zamračila. „Kto je Sophia?“ vyhŕkla, ale odpoveď jej došla skôr, než jej Carol odpovedala.

„Moja dcéra.“

Nebolo treba pýtať sa, čo sa stalo s jej rodinou. Odpoveď videla v jej smutných očiach a zrazu jej dávalo zmysel, prečo Carol vyzerala vždy tak zronene. Prísť o muža a podľa všetkého svoju jedinú dcéru muselo byť pre každého zničujúce. Becca si v duchu vynadala. Prečo nedržala radšej zobák? Ale škoda bola už napáchaná a na ich skupinu dopadlo ťaživé ticho.

Po chvíli začali ostatní diskutovať o tom, ktorým smerom sa vydajú zajtra, ale Carol sa do rozhovoru nezapojila. Ani Becca nie. Namiesto toho vstala a zamierila do lesnej húštiny.

„Hej, Becca!“ zvolal za ňou Rick a ona sa zvrtla. „Kam ideš?“

„Ehm... na vécko,“ hlesla a keď uvidela, ako sa Carl zachichotal, prevrátila oči. „Človek sa tu snaží byť diskrétny a takto to dopadne.“

Rick sa na ňu uškrnul, pokrčil plecami a ona to zobrala ako povolenie na opustenie táboriska. Zvrtla sa a ponorila sa do tmavého lesa. Klamala. Nepotrebovala ísť na toaletu, iba potrebovala vypadnúť od Carolinho prázdneho pohľadu a nepríjemného ticha. Prešla zopár metrov, oprela sa o kmeň stromu a zaklonila hlavu. Hoci bola nevýslovne rada, že už nebola odkázaná putovať sama, občas si od skupiny potrebovala oddýchnuť. Keď niekoľko dní žijete, jete, spíte a trávite každú jednu minútu dňa s ďalšími desiatimi ľuďmi, po istom čase potrebujete aspoň pár minút samoty.

Povzdychla si, zviezla sa po kmeni do drepu a oprela si lakte o kolená. Zostala tak sotva pár sekúnd, keď sa za ňou ozvalo zašušťanie a kroky. Okamžite sa napla, ale potlačila prvotný popud vyskočiť na nohy, pretože na seba nechcela rýchlym pohybom pritiahnuť pozornosť. Zostala čupieť a načúvala. Keď k nej aj so šuchotom doľahli tlmené nadávky a ona spoznala hlboký chrapľavý hlas, odľahlo jej. Pomaly sa vyštverala na nohy a vykukla spoza stromu. Blížil sa k nej s kušou opretou o plece a v druhej ruke niesol niečo, čo vyzeralo ako vrece. Celý čas do niečoho kopal, rozhadzoval jednou rukou a z úst sa mu valila záplava nadávok. Páni, ten mal ale rozmanitý slovník!

Vyšla spoza stromu. Bola prekvapená, že lovec si ju s tým svojim vytrénovaným sluchom doteraz nevšimol. Zrejme bol príliš nahnevaný. Zaregistroval ju až vtedy, keď ho sama ohlásila.

„Daryl?“ váhavo zvolala.

Strhol sa, zvrtol sa jej smerom a vrhol na ňu nahnevaný pohľad.

„Stalo sa niečo? Si zranený?“ spýtala sa. Možno ho zatiaľ dobre nepoznala, pretože sa s ňou veľmi nerozprával a niekedy jej dokonca pripadalo, ako keby sa jej vyhýbal, ale vedela si predstaviť, že ak by bol zranený, vyvolalo by to v ňom skôr hnev.

„Čo tu, dopekla, robíš?“ vyštekol na ňu tak prudko, až mimovoľne o krok cúvla.

„Len som bola... prejsť sa,“ váhavo dokončila, keď sa rozhodla, že jemu tú rozprávku o toalete rozhodne nepovie. Hlavou kývla na zviera, ktoré z diaľky považovala za vrece, ale ktoré bolo v skutočnosti líškou. „Vidím, že sa ti darilo.“

„Darilo?“ zlostne zvolal. „Toto je len zasraná jednohubka. Už som takmer mal jeleňa. Sledoval som jeho stopy a trafil som ho, ale ešte niekoľko metrov bežal a kým som sa k nemu dostal, dvaja z tých vyjebancov sa ním už kŕmili. Kurva!“

„Hej,“ pokúsila sa o upokojujúci tón, „ale chytil si líšku a aj to je viac než nič. Nemusíš sa kvôli tomu tak rozčuľovať.“

„Čo ty o tom vieš?“ vykríkol a priblížil sa k nej. „Ty si ho nestopovala celé hodiny, len aby ti ho vyfúkli tí vyjebanci!“

Becca znova zaspätkovala. Rozvírila sa v nej zmes hnevu, ale aj obáv nad jeho správaním. Na obavy však nebol dôvod, pretože Daryl sa s ňou viac nemienil baviť. Bez slova s rozšírenými nozdrami a výrazom nazúreného pitbula prešiel okolo nej a namieril si to k táboru. Becca tam ešte chvíľu zostala zarazene stáť a zízať do prázdna, než sa zvrtla a nasledovala ho.

Keď si sadla pri ohni na svoje miesto medzi Glennom a T-dogom, hádzala po Darylovi pohľadom dýky rovno do srdca, kým sa snažil zvliecť líšku z kožuchu. Jeho blankytné oči sa jej však vyhýbali a jej snahu dať mu najavo, ako veľmi je na neho naštvaná, úplne ignoroval. Ale aspoň sa jej potvrdilo, že by sa asi nemala pokúšať byť k nemu priateľská a rozprávať sa s ním. Nebolo to prvýkrát, čo k nej bol protivný a to jasne hovorilo o tom, že ju jednoducho nemá rád. A Becca nemala ani dostatok energie, ani chuti pokúsiť sa to zmeniť.

ooOoo

Išli už asi dve hodiny, keď sa pristavili pri ďalšom z radu opustených domov. Becca nasledovala Carol z auta, zabuchla za sebou dvere a vytiahla nôž pripravená na útok chodcov, ak by sa tam nejakí zjavili.

Postup bol vždy rovnaký. Rick, T-dog a Daryl šli do poschodového domu prví. Jediný rozdiel oproti predchádzajúcim dňom bol ten, že tentokrát ich nasledoval aj Carl. Hoci Becca už bola svedkom toho, že Carl vedel narábať so zbraňou tak dobre ako Maggie alebo Glenn, mala o takomto postupe svoje pochybnosti. Tie si však nechala pre seba. Ona predsa nebola jeho rodič. Keď bol dom bezpečný, Rick na nich krátko zapískal a celá skupina ovešaná batohmi a spacákmi sa presunula dnu. Keď Becca prechádzala okolo Daryla, ktorý stál naspodku schodiska na prvé poschodie, zarazene sa zadívala na zastrelenú sovu, ktorý zvieral v rukách a šklbal z nej operenie. Ten chlap bol očividne schopný zjesť čokoľvek. Ale... to už boli asi všetci. Tento raz Becca dokázala ovládnuť výraz tváre, nie ako vtedy pri tej vačici, no keď sa stretla s lovcovými modrými očami, aj tak mala pocit, že dobre vedel, čo si myslí. Odvrátila od neho pohľad a mlčky prešla popri ňom. Od toho incidentu v lese, keď na ňu bezdôvodne nakričal, s ním neprehovorila ani jedno slovo. Niežeby sa o to Daryl snažil.

Zložila sa s ostatnými v jednej z miestností. Sadla si na zložený spacák vedľa Beth a natiahla pred seba nohy. Bola zničená, ale nie fyzicky. Oprela sa chrbtom o stenu, keď sa zrazu vedľa nej odkiaľsi z domu vynoril Carl s dvomi plechovkami niečoho, čo Becca o chvíľu neskôr podľa etikety identifikovala ako žrádlo pre psov. Vybral vreckový nôž a otvoril konzervu. Becca na neho vyvalila oči a ostatní nemo zízali na brečku, ktorý sa chystal zjesť. Ani nevedela, čo bolo nechutnejšie. Žrádlo pre psov alebo Dary, ktorý teraz sedel na opierke pohovky rovno oproti nej a pokračoval v šklbaní sovy, ktorú mal v pláne upiecť.

Nikto Carlovi nič nepovedal. Všetci len zarazene a snáď i chápavo zízali. Becca sa už-už chystal vykríknuť, nech to neje, keď mu Rick vytrhol konzervu z ruky a šmaril ju do vyprahnutého kozuba. Becca kútikom oka zachytila, ako pri tom ostrom zvuku Daryl nadskočil a pozrela sa na neho.

Povzdychla si a počochrala koreň nosa. Boli na tom biedne. Tých málo potravín, ktoré sa im podarilo pred pár dňami uchmatnúť z obchodu, bolo nenávratne preč a teraz prakticky hladovali. Daryl sa snažil loviť, kedykoľvek na to bola možnosť, ale zdalo sa, že tí prekliati chodci si začali pochutnávať nielen na ľuďoch, ale žrali už aj ich potravu. Boli hladní, oslabení a unavení. Všetci z toho už boli vyčerpaní a keď sa Becca okolo seba poobzerala, videla len prázdne pohľady a povädnuté kútiky úst.

T-dog, ktorý sedel na stoličke pri okne, zrazu zasyčal do mŕtvolného ticha, ktoré sa medzi nimi rozhostilo, a Rick vykukol von. Valilo sa na nich niekoľko desiatok chodcov. Všetci sa ako na povel vyškriabali na nohy, pobrali si veci a utiekli cez zadné dvere do záhrady. Bežali k autám zaparkovaným neďaleko na ceste. Keď boli pri nich, Rick chytil Beccu za lakeť. Otočila sa k nemu a prekvapene pozerala na pištoľ, ktorú držal v načiahnutej ruke a podával jej ju. Nadvihla na neho obočie.

„Teraz je tvoja šanca,“ povedal iba a ona ihneď pochopila. Znamenalo to, že jej dôveroval dostatočne na to, aby jej vrátil zbraň, ak mu dokáže, že s ňou vie narábať a netárala len tak dovetra.

Vzala si od neho pištoľ, otočila sa a zamierila na chodca, čo najďalej od nich, ale nie zas tak ďaleko, aby si nebola istá, že trafí. Zhlboka sa nadýchla, vydýchla a strelila. Keď nemŕtveho trafila rovno do čela, usmiala sa sama pre seba. Ešte to nezabudla. Pete by bol na ňu hrdý, keby videl, ako dobre strieľala. Zasiahla ešte ďalších dvoch, aby bolo Rickovi jasné, že to nebola náhoda a potom odistila zbraň. S očakávaním sa k nemu otočila.

„Môžem si ju nechať?“

Rick súhlasne trhol hlavou a keď sa k nim chodci priblížili, doslova ju strčil do auta. Prešli niekoľko kilometrov, keď zastavili na ceste, aby sa dohodli, ako budú ďalej postupovať. Glenn rozložil na kapotu zeleného Hyundaia mapu a všetci okrem Beth a Carla, ktorí boli na stráži, a Lori, ktorá zostala sedieť v aute, sa zhŕkli okolo. Becca stála trochu opodiaľ, pretože ona tú krajinu aj tak nepoznala, a počúvala ich rozhovor. Bolo ťažké vyhýbať sa stádam nemŕtvych, ktorí ako keby ich prenasledovali, a začali im dochádzať možnosti. Vyzeralo to tak, že už ani nemali kam ísť. Nakoniec sa však rozhodlo, že pôjdu do Newnanu a odtiaľ na západ. Všetci súhlasili, hoci iba vlažne. Nikto nebol ďalším pochodom nadšený, ale nemali inú možnosť.

Kým T-dog s Beth šli k potoku nabrať vodu a Rick s Darylom odišli na lov, Becca sa oprela o auto a nastavila tvár slnku. Snívala o tom, že konečne narazia na miesto, ktoré by bolo dostatočne bezpečné na to, aby sa tam usadili. Aby konečne prestali utekať, zastavili sa a začali konečne žiť.

Nevedela, ako dlho si užívala teplo slnečných lúčov a sladkotrpkú príchuť svojich predstáv, keď ju zo zamyslenia prebrali rýchle kroky a Rickov vzrušený hlas.

„Našli sme niečo!“ zvolal na nich, len čo sa vynoril aj s Darylom po boku spoza krovia. „Konečne sme niečo našli!“

ooOoo

Keď Rick povedal, že konečne niečo našli, rozhodne si nepredstavovala, že to bude väznica, hoci rozumela, prečo sa mu to miesto zdalo bezpečné. Väzenie bolo ohradené dvomi radmi plotov s ostnatými drôtmi, ktoré tvorili akýsi tunel so štrkovou cestičkou. Bolo tam niekoľko strážnych veží, veľká lúka, ktorá bola od betónového dvora oddelená drôteným plotom s veľkou bránou. Bolo celkom logické usadiť sa tam. Predtým fungovalo väzenie tak, aby sa odtiaľ nikto nemohol dostať von a teraz by pokojne mohlo fungovať na opačnom princípe. Vyzeralo to sľubne, no Becca aj tak skepticky nadvihla obočie. Problém bol totiž v tom, že to miesto bolo zamorené chodcami. Aj na lúke, aj na dvore sa ich potulovalo viac než dosť a bohviekoľko ich čakalo vo vnútri v rozsiahlej budove.

Rick rozstrihal plot a celá skupina sa nahrnula do priestoru medzi dvoma plotmi, ktorý lemoval pozemok väzenia. Oplotene ich z jednej strany chránilo pred vonkajším svetom a z druhej pred chodcami v areáli väznice. Glenn zabezpečil dieru v oplotení, aby sa cez ňu nedostali nemŕtvi a všetci utekali po škrtovej cestičke k bráne na lúku, pri ktorej bol z vnútorenej strany prevrátený autobus. Buď sa odtiaľ snažili dozorcovia dostať a nepodarilo sa im to alebo ho tam prevrátili kvôli tomu, aby sa chodci cez bránu nedostali dnu. Druhá brána, ktorá oddeľovala lúku a dvor pri budove, bola dokorán roztvorená a všade sa to hemžilo tými chodiacimi mŕtvolami.

„Je to dokonalé. Ak sa nám podarí zavrieť bránu, aby sa tam nedostali ďalší, tak do večera zlikvidujeme všetkých chodcov a lúka je naša.“

Glenn sa ihneď ponúkol, že pobeží naprieč lúkou k bráne a zavrie ju, aby cez ňu neprúdilo viac chodcov, ale zasiahla Maggie.

„Nie, je to samovražda.“

„Som najrýchlejší,“ trval na svojom, ale ani Rick s jeho rozhodnutím nesúhlasil. Poslal ho spolu s Maggie, Beth, T-dogom a Lori na jednu stranu plotu, aby cez diery prepichovali chodcov. Daryl s Carol išli do jednej veže, odkiaľ mali strieľať na chodcov na lúke a dláždiť tak Rickovi cestu, a Hershela s Carlom zasa k druhej veži. Všetci sa pobrali na svoje stanovištia a Becca zostala zarazene stáť namieste, lebo jej nepridelil žiadnu úlohu. Pozrela sa na neho so zamračením na tvári.

„So mnou nerátaš?“ opýtala sa.

„Na také niečo som ani nepomyslel,“ uistil ju. „Ty zostaneš tu a budeš strieľať odtiaľto. Z veže by si to mala s pištoľou príliš ďaleko, ale si dobrá, budeš mi spoza brány kryť chrbát.“

Becca prikývla a vytiahla spoza džínsov pištoľ. Rick podišiel k bráne a stretol sa s jej pohľadom. „Veľa šťastia,“ popriala mu a on prikývol. Otvoril bránu, Becca ju za ním rýchlo zatvorila a vošiel do jamy levovej. Okamžite sa postavila do pozície a začala páliť. Na malú chvíľu, keď sa všetci zo skupiny rozpŕchli a ona tam zostala s Rickom, ju prepadlo podozrenie, že jej nepridelil žiadnu úlohu preto, že ju nemali v úmysle nechať s nimi. Uľavilo sa jej, keď zistila, že to tak nie je a o to viac sa sústredila, aby ani jeden náboj vypálený z jej zbrane nevyšiel nazmar.

Rick zatiaľ šprintoval naprieč lúkou až k bráne na betónový dvor. Zatiaľčo Daryl s Carol sa ho snažili chrániť z veže, Becca strieľala všetko, čo sa k Rickovi priblížilo zozadu. Iba jedenkrát mal Rick na mále a druhý raz ho takmer odkrágľovala sama Carol, ale podarilo sa mu zatvoriť bránu a dostať sa do strážnej veže na lúke relatívne ľahko. Zatresol dvere, vyšiel na vežu a tiež začal strieľať na chodcov. Trávnatým priestranstvom sa ešte dlho ozývali výstrely a keď stíchli, lúka bola bezpečná.

Carol s Darylom zišli zo svojej strážnej veže a s úsmevmi od ucha k uchu sa blížili k Becce a ostatným. Jemný úškrn, ktorý zdobil lovcovu tvár, bol prvý náznak úsmevu, ktorý na ňom za tie tri týždne videla. Niekedy si až myslela, že ten človek ani nie je schopný niečoho takého jednoduchého, ako je úsmev.

„Strieľala si dobre,“ pochválil Carol a ona sa na neho hrdo zaškerila. Obaja prešli cez bránu na voľné priestranstvo a Becca ich mlčky nasledovala.

„Odkedy sme odišli z farmy, nemali sme toľko priestoru,“ nadšene vyhŕkla Carol a zasmiala sa.

Zabezpečili bránu, utáborili sa v strede lúky a zapálili oheň. Zanedlho sa zotmelo. Rick išiel už asi po šiestykrát obhliadnuť oplotenie, aby sa znova uistil, že nikde nie je diera a že ich žiadny chodec neprekvapí, kým budú spať. Daryl si zatiaľ vzal hliadku pri plote. Vyštveral sa na prevrátený väzenský autobus pri bráne a s kušou v ruke sa rozhliadal po okolí.

Maggie s Glennom sa pri ohni usadili vedľa Hershela a Becca si sadla z Glennovej druhej strany. Keď si naplno uvedomila, že všade okolo nej sú dva rady pevného oplotenia a že nemusí ísť spať s jedným okom otvoreným, pomaly sa aj z nej začalo vyplavovať napätie. Lori s Carol pripravili skromnú včeru a kým všetci jedli, Carol naložila jednu porciu do misky a šla s ňou k autobusu. Becca sledovala, ako jej Daryl pomohol vyliezť hore a ona mu podala jedlo. Chvíľu sa rozprávali, keď sa zrazu Carol otočila k nemu chrbtom a on jej začal masírovať plece. Becca nadvihla obočie a odvrátila od nich tvár. Vyzeralo to síce ako nevinné gesto, ale jej sa to z nejakého dôvodu zdalo príliš intímne na to, aby ich pri tom sledovala. Uvedomila si, že to bol prvý fyzický náznak náklonnosti, ktorý u nich spozorovala a iba ju to utvrdilo v domnienke, že medzi nimi niečo bolo.

„Hneď zajtra dáme všetky tie telá na hromadu,“ povedal T-dog a vyrušil ju z premýšľania. „Keby sme si pod plotom prekopali kanál, mohli by sme mať z toho potoku vedľa stály prísun vody.“

„Pôda je dobrá,“ pridal sa Hershel a poobzeral sa okolo seba, hoci kvôli tme toho nemohol vidieť veľa. „Mohli by sme začať pestovať zeleninu – uhorky, rajčiny, sóju.“

Becca ich počúvala, ako si robia plány do budúcnosti a nerozhodne si zahryzla do pery. Ešte sa nedostali ani na dvor a Hershel už hovoril o tom, čo všetko by tam zasadili. Nebola síce poverčivá, ale ona bola, čo sa týkalo dlhodobého plánovania, oveľa opatrnejšia. Pripadalo jej hlúpe robiť si nádeje vo svete, v ktorom sa všetko tak veľmi rýchlo mohlo zmeniť na sračky.

Keď Hershel vyzval Beth, aby im zaspievala, Becca zodvihla pohľad a uprela ho na malú chudú blondínku. „Ty spievaš?“ opýtala sa jej a usmiala sa, keď si všimla, že Beth sa začervenala.

„Iba trochu,“ priznala. „Ale nie som ani zďaleka taká dobrá ako ty.“

„Zaspievaj nám Penny Riley,“ presviedčal ju otec. „Nepočul som ju od doby, čo zomrela mamička.“

„Túto nie, oci, prosím,“ zaprosila Maggie a jej otec mlčky prikývol.

„A čo tak Pripime si na rozlúčku?“ navrhol Hershel.

Beth sa poobzerala po ostatných. „Oci, nikoho to nezaujíma.“

„Prečo nie?“ opýtal sa Glenn v tej istej chvíli, ako Becca povedala: „Ja by som si to rada vypočula.“

Beth po chvíli váhania predsa len začala spievať. Maggie sa k nej pridala pri druhej slohe a Becce sa objavil na tvári ďalší úsmev. Poznala tú pieseň, veď to bola stará írska barová odrhovačka, ale nechcela sa do toho sestrám pliesť. Niečo jej hovorilo, že toto bol rodinný moment, do ktorého nemala právo zasahovať. Kým sa Beth z hrdla ozýval anjelský hlások, prišiel k ohňu Daryl s Carol a napokon aj Rick.

„Teraz niečo zaspievaj ty,“ vyzvala ju Beth a Becce zamrzol úsmev na perách. Odkedy spievala naposledy, prešlo už veľa času. Porozhliadla sa okolo seba a stretla sa s tvárami plnými očakávania. Becca sa nikdy nehanbila spievať pred publikom; ani by nemohla, keďže to bolo jej živobytie. No zrazu medzi týmito ľuďmi, ktorých sotva poznala a na ktorých záviselo jej prežitie, pocítila zvláštny ostych. Pozrela sa za Beth, kde stáli Daryl s Carol a jej oči sa stretli s modrým oceánom. Zacítila, ako jej zahoreli líca a rýchlo odvrátila pohľad.

Zrazu jej došlo, že to nebola skupina, pred ktorými sa hanbila. Bol to Daryl. A ani za ten svet si nedokázala vysvetliť, prečo tak reagovala.

„Myslím, že by sme si už mali ísť ľahnúť. Je neskoro a všetci sú unavení,“ snažila sa z toho vyvliecť. T-dog však začal prostestovať, pridala sa k nemu Beth, Maggie, Glenn a napokon aj Rick, ktorý si sadol vedľa Lori a dojedal zvyšky.

Becca po chvíli zdráhavo súhlasila. „Dobre teda. Jednu pieseň.“ Naprázdno prehltla. „Pre Maggie a Glenna,“ dodala ešte, keď sa rozhodla, čo im zaspieva. Prvé slová z nej vychádzali váhavo a ona sa tvrdohlavo dívala do plameňov, aby jej pohľad náhodou neskĺzol k Darylovi. Say you won’t let go nebola jej pieseň a po toľkom čase si nebola úplne istá textom, takže musela párkrát zaimprovizovať. Keď zmĺkla, lúka sa ponorila do absolútneho ticha.

„Váu,“ vyjachtal T-dog a ona na neho nadvihla jeden kútik úst.

„Bolo to nádherné,“ nečakane ju pochválila Lori.

„Ďakujem,“ zamrmlala Becca, pritiahla si kolená k hrudi a položila si na ne bradu. Odvážila sa vzhliadnuť a stretla sa s Darylovým pohľadom, o ktorom vedela, že na ňu upieral, odkedy začala spievať.

„Je to tvoja pieseň?“ ozvala sa do ticha Maggie.

Becca sa k nej otočila vďačná za rozpýtlenie, a uvidela jej v očiach slzy. Pokrútila hlavou. „Nie, naspieval ju môj kamarát.“

„Mali by sme si pospať,“ ozval sa zrazu Rick a prerušil tak dojímavý moment. „Zajtra budeme mať ťažký deň.“ Vysvetlil im, že chce vyčistiť dvor od chodcov a dostať sa do budovy. Keďže nemŕtvi v areáli boli prevažne väzni alebo dozorcovia, predpokladal, že to tam vypuklo dosť skoro a to by znamenalo, že vo vnútri zostalo veľa zásob jedla, zdravodníckych potrieb, oblečenia a možno aj munície.

Becca si povzdychla a zvalila sa na chrbát. Všetci sa uložili do svojich spacákov a ona s privretými očami sledovala, ako Daryl odložil svoju kušu a ľahol si na miesto vedľa Carol. Becca sa k nim otočila chrbtom a zatvorila oči. Zajtra ich naozaj čakal ťažký deň.

ooOoo

Rick rozhodol, že on, Daryl, T-dog, Glenn, Maggie a Becca pôjdu na nádvorie, kým zvyšok skupiny bude lákať chodcov k plotu a prepichovať ich dýkami alebo čímkoľvek, čo mali poruke. Dohodli sa, že nebudú používať pištole, pretože nábojov mali po včerajšku povážilo málo, a tak sa museli spoliehať iba na svoje ruky. Hoci z toho mala Becca trochu obavy - predsa len sa nepovažovala za nejakú extra bojovníčku - bola celkom rada, že ju Rick začal považovať za právoplatnú členku skupiny a že nebola zaradená medzi tých, ktorí iba stáli za plotom a z bezpečia chodcom prepichovali hlavy.

Keď vošli na dvor preplnený pohybujúcimi sa hnijúcimi telami, vytvorili kruh, aby ich zo žiadnej strany nemohli chodci prekvapiť. Postupovali pomaly, ale úspešne a Becca si pomyslela, že to ide ľahšie, než si predstavovala. Možno to však bolo aj preto, že o väčšinu chodcov sa postarali chlapi a k nej a Maggie sa ich dostalo iba minimum. Zrazu sa však T-dog oddelil od skupiny.

„Aha, to sa bude hodiť,“ vyhŕkol a utekal o pár metrov ďalej po štít z nepriestreľného materiálu, ktorý zjavne patril niektorému z dozorcov.

„T-dog!“ vykríkli Rick s Beccou naraz. T-dog schmatol štít, odrazil ním jedného chodca, ktorý sa na neho vrhol a bežal ku skupine. Chodec však nebol mŕtvy. Becca, pretože bola pri ňom najbližšie, sa k nemu rozbehla a vrazila mu dýku rovno do hlavy.

„Becca, vráť sa!“ zakričal na ňu Rick, ale vtedy už bežala späť. Srdce jej bilo námahou a adrenalínom. Uškrnula sa na Ricka, ktorý sa na ňu na chvíľu nechápavo zahľadel, a postupovali ďalej. Vedela, že nerozumel, prečo sa usmieva, ale on nemohol vedieť, aká vydesená bola. A aká hrdá na seba bola, že nabrala dostatok odvahy a urobila, čo bolo treba urobiť. Nuž a, samozrejme, bola rada, že pri tom svojom prekonávaní strachu nezomrela. Prešli popod oplotený most, ktorý spájal dve časti budovy, ale Rick ich zrazu hamoval naspäť. Valili sa na nich nemŕtvi dozorcovia oblečení do nepriestreľných viest a ochranných heliem. Daryl na jedného vystrelil, no šíp sa odrazil od vesty a chodec kráčal ďalej k nim. Jeden z nich sa vrhol na Beccu a ona ho od seba rýchlo odtlačila. Pozrela sa na Glenna a Maggie, ktorí do nich mlátili mačetami, ale cez nepriestreľný materiál sa nedostali. A potom Maggie zarazila jednému nôž zospodu do brady a on sa sklátil na zem.

„Videl si to?!“ rozjarene vyhŕkla na Glenna s úsmevom na tvári.

Kým oni bojovali s chodcami, Rick s Darylom zatvorili jednu časť nádvoria, z ktorého sa na nich začala hrnúť ďalšia skupina nemŕtvych.

Glenn schmatol nemŕtveho za helmu, nastavil T-dogovi jeho krk a ten mu jedným rýchlym pohybom prepichol hlavu. Keď už vedela, ako na to, aj Becca sa vrhla na svojho nemŕtveho protivníka v dozorcovskej uniforme. Zatlačila ho k stene, zranenou rukou mu vyvrátila hlavu a rovnako ako Maggie aj ona mu vrazila nôž zospodu do hlavy. Keď ochabol, odskočila od neho a on sa zošuchol po stene. Pozrela sa na ostatných a vrhla sa im na pomoc. Pribehla k ďalšiemu nemŕtvemu, znova ho schmatla za helmu a chystala sa mu vraziť nôž do hlavy, keď sa zrazu z ničoho nič zložil k zemi. Becca prekvapene vzhliadla. Rovno pred ňou stál Daryl s kušou na chrbte a ubabraným loveckým nožom v ruke. Kývol na ňu hlavou a ona sa trochu zháčene zamračila. Mala tú situáciu pod kontrolou, nechápala, prečo si myslel, že potrebuje pomoc.

Keď bol dvor vyčistený, Becca si založila ruky v bok a chvíľu zhlboka dýchala. Stáli pod spojovacou chodbou a zvažovali ďalšie kroky.

„Vyzerá to tu bezpečne,“ povedal Glenn, ktorý tiež sťažka oddychoval.

„To áno, lenže toto je civilista,“ ozval sa Daryl a ukázal na ženu s prerazenou lebkou ležiacu neďaleko nich na zemi.

„No jasné, takže vnútri to môže byť plné zombíkov,“ zhodnotil T-dog.

Becca takou myšlienkou vôbec nebola nadšená, ale čo sa dalo robiť? Povzdychla si a kým sa ostatní ešte rozprávali, vnútorne sa pripravovala na ďalší boj. Bola unavená, ruky ju od námahy boleli, ale nemali na výber. Ak dnes nechceli znova spať pod holým nebom, museli vojsť do väznice.

Bola chrbtom otočená k dverám, z ktorých sa po schodoch dalo dostať na spojovací most nad ich hlavami, a ani si nevšimla, že dvere nie sú zatvorené. Došlo jej to až vtedy, keď ju niekto alebo niečo chytilo zozadu za plecia a oprela sa o ňu váha ľudského tela. Becca vykríkla a pod nečakanou tiahou zavrávorala. Zvrtla sa a ocitla sa zoči voči prázdnym zakaleným očiam. Keď však chcela cúvnuť, potkla sa o jedno z nehybných tiel a spadla. Jej poranené plece narazilo na tvrdý betón, oči sa jej zaliali slzami a ona v duchu zanadávala. Našťastie, chodec na nej nepristál, čo by jej bolesť iba zhoršilo. T-dog ho stihol schmatnúť za vestu, odtiahol ho z nej a spacifikoval ho. Becca zvraštila tvár. Prečo to musí zakaždým schytať jej hojace sa plece? Takýmto tempom bude trvať mesiace, kým bude znova v úplnom poriadku.

„Hej, si v poriadku?“ spýtal sa jej nad hlavou Rick a ona mu opätovala pohľad. Prikývla a chytila ho za podávanú ruku. Keď jej pomohol postaviť sa, Becca skúsila pohnúť rukou.

„Narazila si si to plece, že?“ opýtala sa Maggie.

„Je mi fajn,“ odvetila a začula, ako si Daryl nie veľmi nenápadne odfrkol. Zazrela na neho.

„Ideme dnu,“ informoval ju Rick. „Mala by si sa vrátiť k ostatným. Ak je to tam zamorené chodcami, zranená budeš pre nich ľahká korisť.“

„Nič to nie je, Rick, budem v poriadku.“

Daryl pristúpil vedľa Ricka. „Rick má pravdu, ak sa vnútri niečo zomelie, nebudeme mať čas zachraňovať ťa.“

Becca na neho znova zazrela. Čo mal za problém? To bolo už druhý raz, čo niečo podobné naznačil. Dobre, prvýkrát sa naozaj dostala v tom obchode do problémov a zachránil jej zadok, ale aj tak. „To ani nebudete musieť,“ odvrkla urazene. „Len som sa trochu udrela, to je všetko. Idem s vami.“

Rick na chvíľu zaváhal, ale napokon prikývol a oni sa vybrali k dverám do budovy. Vyšli po železných schodoch lemovaných oplotením. Daryl chytil kľučku dverí a pozrel sa na Ricka, ktorý už čakal s pripravenou dýkou. Rick prikývol, Daryl odtisol dvere a Becca zadržala dych. Tlupa chodcov, ktorých čakali, že na nich zaútočia, však nikde nebola. Všetci si vymenili začudované pohľady a vošli do prázdnej budovy. Prešli cez miestnosť so okrúhlym stolom a lavicami do časti s celami. Všade bol hrozný neporiadok a v pár celách ležali chodci, ale inak to tam bolo celkom prázdne. A nie úplne najhoršie. Becca napoly očakávala, že v miesnosti nebudú žiadne okná a keďže o elektrine nemohlo byť ani reči, pripravovala sa na život v tme. Príjemne ju prekvapilo, že do vysokých pevných múrov bolo osadených niekoľko veľkých okien, cez ktoré prúdilo slnečné svetlo.

Keď sa uistili, že blok C je úplne bezpečný, Maggie s Beccou sa vybrali po zvyšok skupiny. Rick, T-dog, Glenn a Daryl zatiaľ vypratávali telá z ciel a nosili ich von, aby ich neskôr mohli spáliť. T-dog už odnášal posledné telo, keď sa vo dverách zjavila Lori s Hershelom a v tesnom závese bola Beth s Carol a Carlom. Becca videla na ich tvárach zmes úľavy a pochybností. Ona sama si nebola celkom istá, ako sa má cítiť, keďže bude odteraz spávať vo väzenskej cele, ale nemohli si vyberať.

„Je to tu bezpečné?“ opýtala sa Lori. V jednej ruke ťahala spacák a cez plece mala prehodený veľký ruksak.

Rick prikývol. „Táto časť áno.“

„A čo zvyšok väznice?“ ozval sa Hershel.

„Zajtra ráno nájdeme jedáleň a ošetrovňu,“ povedal Rick. „Daryl a ja máme kľúče od mreží, takže budeme oddelení od zvyšku budovy.“

Beth sa porozhliadla okolo seba. Na jemnej, takmer ešte detskej tvári mala nerozhodný výraz. „To budeme spať v celách?“

„Ja v žiadnej klietke spať nebudem,“ zahundral Daryl a prehodil si kušu cez plece.

Keď sa všetci rozpŕchli, aby si každý našiel miesto na spanie, Becca zostala nerozhodne stáť v strede miestnosti. Videla, ako Glenn s Maggie zamierili do jednej z ciel na prízemí. Povzdychla si a vybehla hore železným schodiskom, ktoré viedlo na oceľovú konštrukciu a k ďalšiemu radu ciel. Predsa len, Maggie s Glennom bol mladý párik a hoci si nemyslela, že si to tam začnú pred všetkými rozdávať, nepotrebovala sa každý deň pozerať na ich cukrovanie.

Prešla na koniec konštrukcie a vybrala sa doprava. Vošla do prvej cely, ku ktorej sa dostala a hodila sa na posteľ. Svoj spacák aj s ruksakom šmarila na zem. Bola celá zašpinená od chodcov, ale vyplavenie adrenalínu z tela spôsobilo, že bola príliš unavená na to, aby s tým niečo urobila. Okrem toho hľadať miestnosť so sprchami nemienila ísť sama a vedela, že aj ostatní si potrebujú odpočinúť. Chytila sa za plece a zatvorila oči. Hoci bolesť bola iba mierna, trochu ju znepokojovalo, že jej rana neustále dostávala zabrať.

Keď začula na schodoch kroky, vstala a vykukla von. Uvidela Carol s Lori, ako vyšli hore a na rázcestí železnej konštrukcie sa vybrali vľavo. Keď zmizli v jednej z ciel, Becca sa chystala znova zvaliť na posteľ, no zastavili ju ďalšie kroky. Do jej zorného uhla sa zrazu dostal Daryl. Vyšiel hore, hodil svoje veci hneď vedľa schodov a ľahol si do uličky. Keď si strčil pod hlavu batoh, jeho pohľad dopadol rovno na Beccu.

Zahanbila sa, že ju pristihol, ako ho pozoruje, ale našťastie sa nezačervenala. „Ty nebudeš spať v cele?“ povedala, hoci v duchu sa pýtala sama seba, prečo sa s ním vôbec vybavuje, keď doteraz k nej bol vždy iba protivný. Vysvetlila si to tak, že len chcela nejako zahovoriť, že ju nachytal, keď sa na neho dívala.

„Už som povedal, v klietke spať nebudem.“

Becca prikývla. Zvrtla sa a chystala sa odtiaľ okamžite vypariť, no zastavil ju jeho hlas. „Nemal by ti tú ranu na pleci prezrieť Hershel?“

Becca zamrkala. To boli tuším prvé milé slová, ktoré sa jej od neho dostali, odkedy jej prederavil telo. Pokrútila však hlavou. „Nie, je mi fajn.“

Čakala, že jej na to niečo povie, že jej bude oponovať, no on si ju iba mlčky prezeral a hrýzol si necht na palci pravej ruky. Becce to bolo až smiešne, pretože zakaždým, keď to robil, a on si hrýzol nechty dosť často, jej pripomenul malého hanblivého školáčika a Becca si slovo hanblivý s Darylom jednoducho nedokázala spojiť. Chvíľku mu opätovala pohľad, no keď sa jej začali zapaľovať líca, rýchlo zmizla vo svojej cele. Ľahla si na posteľ, ktorá bola o niečo pohodlnejšia, než vyzerala, a premýšľala, prečo Daryl nespí v miestnosti s Carol.

ooOoo

Rick vyložil všetku muníciu, čo mali, na stôl. „Celkom to ujde. Zábleskové granáty, aj slzné tu sú. Neviem, ako na nich budú fungovať, ale vezmeme ich so sebou,“ povedal.

Daryl vzal jednu z dozorských heliem a vylial z nej zvyšok brečky, ktorá zrejme pozostávala z krvi a moku. Becca, ktorá stála opodiaľ a opierala sa o stenu, nakrčila nos. „Dofrasa, to na seba rozhodne nedám,“ povedal a tú nechutnú helmu odhodil. Becca s ním v tichosti súhlasila.

„Becca,“ oslovil ju Rick. Becca na neho vrhla spýtavý pohľad. „Nechcem, aby si si to zle vysvetlila, ale ty s nami nepôjdeš.“

„Čože?“ vyhŕkla, odrazila sa od steny a narovnala sa. Hodila veľmi rýchly pohľad na Daryla, ktorý ju sledoval ich výmenu. Mala taký pocit, že práve odtiaľ fúka vietor, aj keď mu deň predtým povedala, že je v poriadku. „To kvôli tomu včerajšku?“

„Ja viem, že si myslíš, že si v poriadku,“ začal Rick, „ale nechcem nič riskovať. Nevieme, koľko ich tam je a ak sa stane niečo podobné ako vtedy v potravinách-“

„No veď práve!“ skočila mu Becca do reči. „Rick, potrebujete pomoc každého, kto s nimi vie bojovať, pretože by ich tam mohlo byť veľa.“

„Nie, ak si zranená.“

„Vyzerám, že som zranená? Iba som sa udrela!“ naliehala, no Rick bol neoblomný.

Pokrútil hlavou. „Nebudem o tom s tebou diskutovať. Je to moje posledné slovo.“

Becca sa pozrela na T-doga, o ktorom dúfala, že ju podporí, no ani on nebol na jej strane. „Súhlasím s Rickom. Ak budeš oslabená, nikomu nepomôžeš a okrem toho, potrebuješ si to poriadne vyliečiť.“

Zvesila plecia a povzdychla si. „Fajn,“ zašomrala a zahryzla si do pery. „Ale keby bol na mojom mieste jeden z vás, ani by sa neuvažovalo o tom, že by ste nešli.“ Nechcela to povedať nahlas, ale vedela, že ju tam nechceli len preto, že bola žena. Zranená žena, aby bola presná. A zranená žena bola zjavne slabšia ako zranený muž.

Ukázalo sa, že Becca nebola jediná, koho tam nechali. Carl sa nadul ako papuča, keď mu otec povedal, že zostane so ženami a bude na ne dávať pozor. Keby sa niečo pokašľalo, vraj bude na ňom, aby sa o ne postaral a ochránil ich. Becca si nebola istá, či mu na tú báchorku skočil, ale jeho nafúkaný výraz po chvíli spľasol. Určite to tak vyzeralo, keď s vážnou tvárou otcovi prikývol.

Keď Rick, Maggie, Glenn, T-dog a Daryl odchádzali, zapriala im veľa šťastia a išla si sadnúť na schody rovno oproti mrežovým dverám. Tie sa za nimi zatvorili, Carl ich zamkol, a oni sa jej stratili z dohľadu. Chlapec sa otočil a Becca sa na neho usmiala. Na jej prekvapenie k nej podišiel a sadol si vedľa nej na schody.

„Koľko máš vlastne rokov?“ opýtala sa, keď si uvedomila, že to nevie.

Carl k nej otočil hlavu a usmial sa od ucha k uchu. „Trinásť,“ povedal, zjavne hrdý na svoj vek.

„Trinásť,“ nahlas zopakovala Becca a na tvári sa jej zjavil diabolský úškrn. „Nie je to vek, v ktorom sa už chlapci začínajú zaujímať o dievčatá?“ opýtala sa a takmer vybuchla smiechom, keď uvidela, ako zrazu jeho tvár vzbĺkla.

„Čo?“ vykoktal a odvrátil sa od nej. „Dievčatá? Fúj!“

Becca sa rozosmiala. „Prosím ťa, koho chceš oklamať? Že fúj! Myslíš si, že som si nevšimla, ako často sa obšmietaš okolo Beth?“

„Lebo sme kamaráti!“ ihneď vykríkol, ale potom sa zarazil. „Teda... neviem, o čom hovoríš.“

„A ja si myslím, že vieš,“ podpichla ho. „Ale ak chceš, aby to zostalo tajomstvo, z mojich úst to nevyjde,“ sľúbila mu. „Tešíš sa na bratčeka alebo sestričku?“ opýtala sa, aby toho chudáka ďalej netrápila. Mala pocit, že ak sa začervená ešte viac, jeho líca tento raz vzbĺknu doslova. Myslela si, že ho tou témou trochu rozveselí, ale on iba trhol plecami. Možno si ani vôbec nevedel predstaviť, ako to vôbec bude, keď sa to malé narodí. A ktovie, či vôbec niekedy bol pri takom malom dieťati, a tak ani nevie, na čo sa pripraviť.

„Už ste si premysleli, ako sa bude volať?“

Carl pokrútil hlavou. „Mama mu nechce dať meno, kým sa nenarodí.“

Becca prikývla. To bolo celkom logické. „Ani si nad tým nepremýšľal?“ Keď Carl znova pokrútil hlavou, Becca si zahryzla do pery. Nevedela, či by mala v tej téme pokračovať a či mu to nie je nepríjemné. Hoci nevedela, aké problémy boli medzi Rickom a Lori, musel to vidieť aj Carl a mohol si myslieť, že to bolo kvôli dieťaťu. Alebo aj nie. Becca naozaj nevedela, čo si má myslieť.

„Mne sa vždy páčilo meno Sebastian,“ povedala po chvíli ticha. Usmiala sa. „Dievčenských mien sa mi páči priveľa na to, aby som si vybrala len jedno.“

„Hm,“ vlažne zareagoval Carl.

Povzdychla si. Nechápala, prečo ten chlapec tak zrazu zosmutnel. „Vieš čo?“ vyhŕkla, keď si na niečo spomenula. „Niečo pre teba mám. Počkaj tu.“ Vystrelila na nohy, utekala hore po schodoch a vošla do svojej cely. Chvíľu sa musela prehrabávať vo vaku, ktorý sa ešte neodvážila vybaliť, kým našla, čo hľadala. Keď si znova prisadla ku Carlovi na schody, strčila mu do ruky svoju poslednú čokoládovú energetickú tyčinku. „Daj si. Schovávala som si ju celé týždne, ale myslím, že ty sa jej potešíš viac ako ja.“

Keď sa na ňu Carl pozrel, jeho oči žiarili. „To naozaj? Môžem ju zjesť?“ nemohol tomu uveriť.

Becca sa usmiala a prikývla. „Ale mohol by si sa podeliť s mamou. Vieš, ona a bábätko teraz potrebujú veľa energie, aby boli obaja zdraví.“

Ako na zavolanie sa práve vtedy pri nich zjavila Lori a pýtala sa, čo robia. Carl jej nadšene ukázal sladkosť, ktorú dostal, a rozšklbol obal. Vstal, rozlomil tyčinku napoly a jednu časť podal Lori.

Jeho mama sa na neho usmiala. „Nie, Carl, tá tyčinka je tvoja.“

„Becca povedala, že polovicu mám dať tebe a bábätku a má pravdu. Mala by si viac jesť, aby bolo to malé zdravé.“

Lori zostala na chvíľu na Carla zarazene civieť, než si od neho vzala polovicu tyčinky. Carl potom kamsi odbehol a jeho mama k Becce načiahla ruku. Tá sa na ňu pozrela s nechápavým výrazom na tvári. „Zjedz ju, je pre teba,“ potvrdila svoje slová a sledovala, ako sa Lorine hnedé oči naplnili slzami.

Sťažka dosadla na schod vedľa Becci. „Ďakujem. Po tom, ako som sa k tebe správala, si to vôbec nezaslúžim.“

Becca iba pokrčila plecami. Nemala k tomu čo povedať.

„Ja len... nechcela som, aby si s nami zostala, pretože už tak bolo ťažké zohnať jedlo pre toľko ľudí. Bola som sebecká,“ posledné slová zašepkala. „A potom, keď som videla, ako si rozumieš s Carlom a ako ťa obdivuje, zatiaľ čo ja s ním mám veľmi... komplikovaný vťah, asi... asi som žiarlila.“

„Žiarlila?“ prekvapene po nej zopakovala Becca. „Lori, Carl je tvoj syn a miluje ťa viac, než ti práve dáva najavo. Ale je v puberte a ešte k tomu musí vyrastať v takomto svete. Nemôžeš sa čudovať, že má občas výkyvy nálad, ale nikdy nepochybuj o tom, že ťa má rád tak veľmi, ako len syn môže mať svoju mamu rád.“

Lori si povzdychla. „Ja viem, je toho naňho veľa.“

„Na teba tiež. Vyzeráš unavene,“ povedala Becca. „Zjedz tú tyčinku a choď si ľahnúť. Aj tak nemáme čo robiť.“

Lori jej návrh chvíľu zvažovala, potom prikývla a odišla do svojej cely. Becca si oprela hlavu o studené železné zábradlie. Nezostalo jej nič iné len čakať. A Becca neznášala čakanie.

2. kapitola / 4. kapitola