Taká malá zvrátená hra: Week, week knees

Keď si sadla späť na svoju stoličku, cítila sa ako veľmi mlsná mačka, ktorá práve s nevídaným pôžitkom zjedla celú misku sladkej smotany. Jednoducho povedané – bola so sebou spokojná. Bolo to trochu čudné, veď Basila ani nemala rada, ale ako už predtým podotkla, zrejme to malo niečo spoločné s jej ženským egom. Egom, ktoré bolo do tejto noci pravdepodobne ešte neprebudené.

Takže možnože to nakoniec nebolo také čudné, ale úplne prirodzené. Čo však za nezvyčajné rozhodne pokladať mohla, bol výjav, ktorý jej momentálne ponúkal Scorpius Malfoy. Nebola si celkom istá, ale mala pocit, že kým na neho zízala, mala dokonca aj otvorené ústa. Zvrátené. Áno, bolo zvrátené a nie čudné, že ostatní vôbec neboli takí šokovaní. Ani najmenej. Tvárili sa, ako keby to bolo niečo, čo sa tam stáva dosť často. Och, pre Merlina, asi to aj bude pravda.

Výraz, ktorý mala na tvári, musel hovoriť za všetko, pretože videla, ako sa na ňu pozrel Basil a uškrnul sa.

„Všetko, čo sa stane v tejto miestnosti, tu aj zostáva," povedal a jej trochu odľahlo. Aj keď... stavila by sa, že keby to tak nebolo, Scorpius by nikdy neurobil TO.

Keď si blondiak vytiahol kartu a prečítal jej obsah, Rose sa to nezdalo vôbec také závažné. Mal proste pár minút bozkávať jedného zo spoluhráčov. Nič komplikované, však? Scorpius teda roztočil magickú šípku, na ktorú všetci v miestnosti upierali svoje zraky.

Nevedela ako ostatní, ale ona na tú červenú rozčuľujúcu točiacu sa vec tak zízala preto, lebo sa modlila, aby nepadol žreb na ňu. Vedieť, aké to je, keď vás pobozká Scorpius Malfoy, nebolo niečo, po čom by zúfalo túžila. Stačilo len, keď sa pozrela na Naomi a Amandu, ako im obom zaiskrilo v očiach a hypnotizujúcim pohľadom sprevádzali Scorpiusove pohyby, keď sa načiahol po šípke.

Určite ich už aspoň raz pobozkal a toto je výsledok. Rose si vždy predstavovala, že jeho pery v sebe majú nejaký druh jedu, ktorého sa, keď vás otrávi, už nemáte šancu zbaviť. Navždy zostanete poznačení chorobou zvanou Posadnutosť Scorpiusom Malfoyom. A ona vážne nechcela skončiť ako ostatné rokfortské slepice, ktoré po ňom šaleli. Rozhodne má naviac.

Takže nie, nechcela, aby s ním musela splniť práve túto úlohu.

Šípka rotovala a rotovala, až sa napokon konečne zastavila, ukazujúc na osobu, ktorá , sedela oproti blondiakovi. A tou osobou bol Evan Flint.

Rose bola vážne zvedavá, čo sa teraz stane. Hádala, že slizolinčan proste znova roztočí šípku, ale on, na jej obrovské prekvapenie, mlčky vstal zo stoličky a rozhodou chôdzou sa pohol na druhú stranu stola. Hnedovlasý chlapec sa s nečitateľným výrazom na tvári postavil a Rose sa zasekol dych v hrdle. Nemala poňatia, čo sa ten albín chystá urobiť, ale dala by ruku do ohňa, že to určite nebolo splnenie svojej úlohy.

A potom zistila, že keby to naozaj urobila, škaredo by sa spálila.

Flint dokonca ani nijako neprotestoval, keď ho Scorpius chytil za plecia a rýchlo k nemu nakláňal hlavu dovtedy, kým sa ich pery nestretli. Pobozkali sa. A nielen raz. Mali to robiť niekoľko minút, takže rozhodne neskončili iba pri jednom bozku.

Rose ich s úžasom sledovala a keď uvidela, ako obaja do tej činnosti zapojili svoje jazyky, nemohla sa rozhodnúť, či ju to v skutočnosti vzrušovalo alebo sa jej z toho dvíhal žalúdok. Bolo to také... Nemohla na to nájsť slovo. Chlípne, zvrhlé, nechutné? Príťažlivé? Bozkával sa s chlapom, pre Merlina! Naozaj bozkával! Nebolo to žiadne náhodné obtretie pier. Bolo to živočíšne. Rýchle, dravé a rozhodne nie jemné.

Na chvíľu si dovolila popustiť pevnú hradbu kontroly, ktorá sa týčila okolo jej fantázie a ona si nemohla pomôcť, aby si priamo tam nezačala predstavovať, aké by to bolo, keby tak pobozkal ju. Páčilo by sa jej to? Priťahovali by ju Scorpiusove trochu hrubé spôsoby? Vzrušili by ju drsné pohyby jeho jazyka v jej ústach?

Keď pocítila, ako jej bruchom preletel divoký vír rozšantených motýľov, rozhodla sa, že áno. Určite by ju to vzrušilo a vôbec by jej neprekážalo, že by Scorpius nebol práve nežný. Možno práve preto by sa jej to tak páčilo.

Rose pevne zaťala prsty do opierky a stisla zuby, keď zacítila nepatrný ťahavý pocit v bradavkách. Zavrela oči a priala si, aby sa mohla prepadnúť pod zem, pretože práve v tej chvíli jej docvaklo, že nie je o nič lepšia než všetci ostatní. Ona sa naozaj, NAOZAJ tak veľmi vzrušila iba zízaním na Scorpiusa Malfoya bozkávajúceho iného chlapca. Už viac nemá povolené volať slizolinčanov chlípnymi prasatami, pretože sa práve zaradila medzi nich.

Akonáhle si toto všetko uvedomila, rýchlo otvorila oči a zrak jej padol na maznajúcu sa dvojicu. Nemohla sa na nich prestať pozerať. Aj keby akokoľvek veľmi chcela odvrátiť tvár, jednoducho nemohla. A potom Scorpius jemne pootočil hlavou a otvoril oči, ktoré sa stretli s tými jej. Ešte stále sa surovo bozkával s Evanom, ale jeho modré studnuce si prevŕtavali cestu jej mozgom a jej z toho rozpáleného pohľadu vyschlo v ústach.

Pomaly prehltla a v duchu na neho kričala, aby sa odvrátil alebo zatvoril oči, pretože ona sa v tej chvíli cítila ako v pasci. Veľmi dobre vedela, že nebolo v JEJ moci niečo urobiť. Ale on neprestal a ak to mohla posúdiť, mala pocit, že jeho pohľad sa stal ešte intenzívnejším. Modré hĺbky potemneli, na okamih sa presunuli k jej perám, a potom sa znova stretli s jej čokoládovými očami.

Bolo to šialené, ale keď sa na ňu tak pozeral, bolo to, ako keby skoro mohla cítiť jeho túžbu robiť všetky tie veci jej a nie Flintovi.

Jej? Och, bola si istá, že by bola viac než ochotná podrobiť sa jeho túžbe, keby v tej chvíli na niečo také došlo. A to nehľadiac na to, aké presvedčivé dôvody pre nebozkávanie sa so Scorpiusom Malfoyom číhali v skrytom kútiku jej hlavy. A niektoré sa dokonca ani neskrývali, ona ich iba ignorovala.

Ach, kurva! Rose rýchlo pritisla stehná k sebe a začervenala sa. Dúfala, že si to nikto nevšimol... no, nikto okrem Scorpiusa, ale ten nemohol vidieť viac ako jej začervenanie, pretože pod stôl mu dovolené vidieť nebolo. V tej chvíli však už našťastie Basil rozhodol, že by tú úlohu mohli považovať za splnenú a on sa od Flinta rýchlo odtiahol.

Stále sa neprestal na ňu pozerať. Keby bola v tej chvíli Rose schopná normálne fungovať a nakopnúť svoj mozog do činnosti, určite by bola zvedavá, či ostatným to jeho večené zízanie na ňu nie je čudné. Pre ňu to rozhodne bola záhada.

„Vyzeráš trochu šokovane, Ryšavka," potichu povedal so skoro pohŕdavým úsmevom na perách a v tej chvíli sa všetky hlavy v miestnosti otočili jej smerom.

Znova sčervenala a v tej chvíli nevedela, či sa má cítiť ponížene alebo naštvane tým, že sa k nej správal tak opovržlivo. Ako keby bolo bežné vidieť Malfoya bozávať chlapa.

Keď sa konečne odtváril a ona už nebola v zajatí tých jeho prekliatych posadnutiaschopných očí, okamžite sklopila zrak k stolu a rozhodla sa, že to radšej nechá tak. V stave, v ktorom bola, bola zavážila jeho poznámka prenesená nepríjemným tónom naozaj pramálo.

Malfoy sa konečne odobral k svojmu miestu, obišiel stôl a keď prechádzal okolo nej, akoby mimochodom jej prstom prešiel od jedného ramena k druhému. Bol to jemný a úplne nevinný dotyk, ale, Merlin jej pomáhaj, ona skoro vyskočila z kože. Prekliaty albín!

***

Nebolo to fér. On si tam vedľa nej len tak sedel, tváril sa, ako keby sa ho to, čo sa stalo, vôbec nedotklo, kým ona sa takmer roztiekla na svoju stoličku. No je to spravodlivé?

Nie, rozhodne nie. Už len keď sa pozrela na tú jeho dokonalú tvár, na ktorej sa nepohol ani jeden jediný sval, ktorá sa vôbec nezačervenala, mala chuť dať mu jedno poriadne zaucho. Alebo ho zvaliť zo stoličky a rozdať si to s ním priamo na podlahe. Stavila by sa, že by sa ani nestarala, že majú publikum.

Áno, až taká úbohá bola.

Rose sa pokúsila povzdychnúť si, ale to, čo z nej vyšlo, znelo skôr ako trhané lapanie po dychu. Uvidela, ako sa jeden kútik Scorpiusových úst nadvihol a jej agresívne nutkanie zbiť ho, sa nebezpečne zvýšilo. Mal by si dávať pozor, aby od tej namyslenosti nenapučal a nezačal sa tam vznášať.

Naozaj neznášala, keď vyzeral tak samoľúbo. Ako keby vedel presne, ako sa cíti a bol si istý, že to zapríčinil on. No... zapríčinil to ON, ale to predsa neznamená, že to ten domýšľavý albín môže len tak beztrestne predpokladať.

Rose veľmi nedávala pozor na priebeh hry, ale môžete sa jej čudovať? Snažila sa upokojiť a nie ešte viac rozdráždiť svoje libido, takže keď bola na rade znova ona, Naomi do nej musela strčiť lakťom, aby ju prebrala zo zamyslenia.

Veľmi neochotne sa nahla na svojej stoličke dopredu, načiahla sa po kartách a jednu vzala.

Spoluhráčovi po vašej pravej strane.... Rozšírili sa jej oči. Och, sakra! Nie so Scorpiusom. Nie teraz!

***

Ona mala urobiť ČO?! So skutočnou hrôzou v očiach civela na kus červeného papiera s výstražnými čiernymi písmenami na jemne lesklom povrchu. Prečo sa to deje práve jej? Vyzliecť mu košelu by nebolo až také ohrozujúce, ale vyzliecť mu košeľu, zatiaľčo ho má hladiť a bozkávať na hrudi?! Robia si z nej srandu?

Jej panika tento raz nemala nič spoločné s tým, že by nevedela, ako to urobiť, ale skôr to bolo o tom, že... že on je Scorpius Zasrane Príťažlivý Malfoy a ona je Rose Weasleyová, ktorá momentálne trpela chorobou 'neznesiteľná nadržanosť na Scorpiusa Malfoya'. Toto by mohlo jej zúfalstvo celkom spoľahlivo vysvetliť.

S obavami v očiach sa zadívala napravo, odkiaľ na ňu Scorpius so záujmom zízal. Zjavne ju svojimi očami vyzýval mysliac si, že tú úlohu nebude ochotná splniť. Nuž, o jej ochote by sa jednoznačne dalo debatovať, ale ona to mala v pláne splniť. Nehľadiac na to, ako veľmi to nechcela urobiť, keď už sa raz na to dala, nemôže pri prvej väčšej prekážke stiahnuť chvost a zdupkať.

Alebo môže? Vlastne, či môže alebo nie, nebolo v tej chvíli vôbec relevantné. Zásadná otázka sa týkala toho, či by jej dôstojnosť prežila čelný stret s jej zbabelým útekom. No na druhej strane... zostane jej po skončení tej hry vôbec nejaká dôstojnosť? Nebolo by rozumnejšie uštedriť jej malý podraz v podobe úteku, ako ju potom pod náporom zvrhlostí, ktoré ju donútia urobiť, úplne rozdrviť?

Faktom však zostalo, že kým nad svojou situáciou v duchu dlhočizne polemizovala, jej telo sa chovalo ako úplne odpojené od jej vôle. Len tak z ničoho nič vstalo, prešlo tri kroky ku Scorpiusovi, ktorý už tiež stál a postavilo sa pred neho. A to všetko bez toho, že by mu Rose dala čo i len náznak príkazu, aby sa začalo hýbať. Zjavne myslelo samo za seba a bolo dychtivé splniť úlohu s blondiakom. Merlin jej pomáhaj.

Bolo jasné, že si albín myslel, že tú úlohu nesplní. To preto sa tváril tak pobavene, hoci Rose do smiechu vôbec nebolo. Jasné bolo tiež to, že ona sa rozhodla zatnúť zuby a urobiť to, nech už to malo stáť čokoľvek. Možno, ale iba možno, by ho mohla vyviesť z rovnováhy tak isto, ako on privádza do vývrtky ju. Nebolo predsa možné, aby po tom všetkom, čo sa už udialo v miestnosti, bol stále chladný ako cencúľ. To ju nútilo cítiť sa nemorálne a zvrhlo, keďže ona bola celkom nažhavená. Bolo na čase zmeniť to.

Priblížila sa k nemu a neisto mu položila ruky na plecia. Stále sa tak nadradene uškŕňal, keď sa k nej naklonil.

„Nehovor mi, že to naozaj ideš urobiť."

Rose sa zamračila, ale potom sa jej tvár rozžiarila a keď sa rozhodla pre iný prístup, usmiala sa. „A prečo nie?"

Scorpius nechal otázku nezodpovedanú a jej to viac menej vyhovovalo. Nechcela vedieť, čo urážlivé alebo provokujúce by jej na to povedal. Ona mala teraz v pláne útočiť rukami a nie slovami.

Myslela si, že začať jemným hladením po pleciach a ramenách by mohol byť celkom dobrý nápad... nemala sa zase až tak veľmi kde ponáhľať. Prešla mu oboma rukami po krku, pomaly zišla na plecia, potom ramená a kĺzavými pohybmi sa približovala k jeho zápästiam.

„Plánuješ to urobiť ešte dnes alebo tu budeme nocovať?" mrzuto vyštekol Scorpius, ale Rose si z toho nerobila ťažkú hlavu. Veľmi dobre vedela, prečo je taký podráždený. Mohol oklamať kohokoľvek v miestnosti, ale ju nie. Neotravovalo ho to ani zďaleka tak, ako sa snažil, aby to vyzeralo. Cítila, ako sa občas zachvel, keď ho zľahka hladila, takže snažiť sa obalamutiť ju mrzutým vystupovaním, bolo fakticky zbytočné.

Pokračovala vo svojich pomalých pohyboch, až sa dostala k zápästiam, po ktorých jemne prešla palcami. Vedela, že ho to muselo štekliť a keď ho podľa jej očakávania striaslo, spokojne sa uškrnula. Kto by povedal, že plniť tú úlohu bude také uspokojujúce.

Rozopla oba gombíky na rukávoch jeho draho vyzerajúcej košele a končekmi prstov vystúpila k jeho pažiam. Napodiv cítila pod košeľou jemné, ale pevné pletence svalov. Bola pravda, že Scorpius bol kapitánom slizolinského metlobalového družstva na pozícii triafača, takže vypracované svaly na rukách by nemali byť takým prekvapením, lenže Malfoyovská genetika bola dosť silná a on zdedil muskulatúru po svojom otcovi - ergo niekedy vyzeral trochu vychrtlo. Okrem toho, pod tým množstvom hábov, z ktorých sa skladala ich školská uniforma, nebolo možné vidieť presnejšie obrysy tela, takže preto bola Rose málinko zaskočená tým, čo zacítila. A tiež potešená. Nútilo ju to predstavovať si, ako vyzerá bez košele. A to ju zase nútilo netrpezlivo sa vrhnúť na gombíky, ktoré jej v tom pohľade pre bohov bránili, ale ona bola silnejšia.

Dvakrát sa zhlboka nadýchla, aby nestratila sebakontrolu. Trochu sklonila hlavu, oči plne sústredené na prácu svojich prstov, a odopla prvý gombík. Bola k nemu tak blízko, že keď nosom vydýchla vzduch, obtrel sa o pokožku jeho krku.

„Nenaťahuj to tak, Weasleyová, chcem to mať konečne za sebou," zachrapčal Scorpius a Rose sa pri drsnom zvuku jeho hlasu skoro zachvela. Bolo to to najerotickejšie, čo kedy vo svojom živote počula. Jeho hlas bol chrapľavý, zastretý túžbou a ona zrazu musela bojovať s o poznanie silnejšou žiadostivosťou. Och, mala vedieť, že tento slizolinčan ju raz privedie do pekla.

„Naozaj?" potichu sa spýtala, priblížiac pery k jeho uchu, aby ju lepšie počul. „Chceš, aby som tu urobila rýchlo? Zbesilo a drsne?" pomaly vyslovila posledné slová, kým jej horúci dych pohládzal jeho tvár.

Nemyslite si, ona dobre vedela, že sa správa bláznivo. Alebo skôr viac než bláznivo, správala sa chlípne a vzhľadom na vzťah, ktorý bol medzi nimi dvomi, aj úplne nevhodne. Ale nemohla si pomôcť. Bol to ten jeho hlas, ktorý ju naštartoval, bolo to niečo v ňom, čo jej jasne povedalo, že ju chce a ona z toho išla zošalieť.

Bola už pri treťom gombíku a jeho hruď sa začínala celkom pekne odhaľovať jej lačnému pohľadu. Zhypnotizovane hľadela na tú mramorovú bledosť, pomaly sa nahla a zľahka sa dotkla perami miesta pod jeho krkom. To bolo dovolené, nie?

Scorpius sa zachvel v momente, ako sa jej ústa stretli s jeho pokožkou a keď váhavo vystrčila špičku jazyka, aby ho ochutnala, začula jeho tlmené zalapanie po dychu a na svojich bokoch zacítila tlak. Začudovane sa zadívala dolu a zízala na pár bledých rúk s dlhými elegantnými prstami, ako oblapujú jej telo. Kedy sa to stalo? A prečo si to doteraz vôbec nevšimla?

Toto poznanie ju na chvíľu rozptýlilo, ale nebolo to natoľko dôležité, aby ju to donútilo zabudnúť na to, že pred ňou stojí takmer polonahý Scorpius a ona sa práve snaží zistiť, či sa jej páči chuť jeho pokožky. Trochu odhrnula vrchnú časť jeho košele a kým ústami prechádzala po jeho kľúčovej kosti, druhou rukou ho hladkala na boku tesne nad opaskom jeho nohavíc. Chutil trochu slano, ako keby bol jemne spotený - a Rose sa ani nečudovala, pretože ona sama mala pocit, že sa roztopí - ale páčilo sa jej to. Veľmi.

„No tak, Weasleyová!" vyhŕkol drsným hlasom a trhol jej zápästím preč od svojho tela. Rose zodvihla hlavu a zahľadela sa mu do očí. Z toho pohľadu jej zostalo horúcejšie než doposiaľ. „Zbytočne to predlžuješ. Alebo sa ti to nebodaj zapáčilo?" dodal posmešným tónom, ale ju to vôbec neurazilo. A hoci to bola pravda, nezačervenala sa zahanebním. V tej chvíli jej to bolo jednoducho jedno.

„Ako keby si si to TY neužíval," zamrmlala popod nos, no vedela, že to aj tak počul. A mlčal. Jeho odpoveď neprišla, ale ona ju ani nepotrebovala. Načo slová?

Vykasala mu košelu z nohavíc, rozopla ďalšie dva gombíky a už jej zostával iba jeden, ale v tej chvíli už bola jeho hruď prakticky úplne odhalená jej pohľadu. A jej sa tak veľmi páčilo, čo videla. Zľahka, skoro úctivo sa dotýkala rukami jeho už nie až tak prekvapivo vypracovaného brucha a jej pery sa zatiaľ venovali jeho krku.

Vedela, že to, čo robila, už prestala byť zábava. Začínala to byť kvalitná predohra a ona bola tak veľmi blízko k tomu, že sa proste už viac nestarala, ale pravda bola, že ho nechcela urobiť. A, áno, vedela, že keby pokračovala v tom, čo robila, nemal by šancu. Koniec koncov to, čo ju tlačilo do brucha, keď bola k nemu pritlačená, jej ponúklo celkom dobrý dôkaz.

Naozaj to nechcela skončiť, ale keď si uvedomila svoje dôvody, nemohla uveriť, že jej fyzická túžba takto hanebne zatemnila jej zmysel pre normálnosť. Nikdy nemala v pláne urobiť ho v tejto úlohe, hoci by si zaslúžil to poníženie prvého vypadnutého. Chcela mu iba dokázať, že je niekto, kto mu dokáže strhnúť tú jeho tvrdú nedotknuteľnú masku chladu a nezáujmu. Lenže, teraz sa zrazu pristihla, že jej motívy sa zmenili. Chce, aby v hre zostal dlhšie preto, aby s ním mohla robiť ešte nejakú úlohu. Najlepšie takú, ktorá zahŕňa dotýkanie sa a bozkávanie, lebo to je očividne to, čo ju dokáže poriadne nažhaviť.

Neochotne sa od neho odtiahla, odopla mu posledný gombík a rýchlo mu strhla košeľu z pliec.

„Hotovo," zamrmlala, hodila mu košeľu, bez jediného pohľadu na jeho božské telo sa zvrtla a sadla si na svoju stoličku. Keď uvidela, ako na nich všetci zízajú, niektorí s otvorenými ústami, začervenala sa. Ak si o nej niekto z nich pred touto úlohou stále myslel, že je netýkavka, teraz už nebolo pochýb o tom, že rozhodne nie je.