Taká malá zvrátená hra: The End is not always sweeter

Rose by bola nevýslovne rada, keby sa mohla otočiť a proste mu jednu vraziť medzi oči. Och, aké krásne by bolo zlomiť mu ten dokonale vyzerajúci nos! Mala tú scénu pred očami, skoro počula hlasné plesnutie pri strete svojej ruky a jeho líca, ale vedela, že to nie je práve ten najlepší nápad. Mala by sa pokúsiť krotiť fyzické prejavy svojej zloby. Všimla si, že odkedy vstúpila do tejto miestnosti, všetky jej pocity sa záhadným spôsobom zdvojnásobili, svoju prílišnú agresivitu nevynímajúc. Amanda by mala byť teraz so svojimi obvineniami veľmi opatrná. V tomto stave bola Rose dosť náchylná fyzicky ju presvedčiť o tom, že ona nemá so žiadnou manipuláciou nič spoločné.

Veď kto by aj chcel robiť úlohu so Scorpiusom Malfoyom?!

Okej, ONA chcela... ale minulý čas v tej vete nie je náhodou. Iba si priala, aby o svojej znovuzrodenej nevraživosti voči tomu blondiakovi mohla presvedčiť aj svoje telo. Je smutné, ako ju v tej chvíli zrádzalo. Chápete, boli spolu už od začiatku, s ním sa narodila a ono jej v tej najpodstatnejšej chvíli dá takúto podpásovku?! To sa jednoducho nerobí.

Proste, priala si, aby mohla povedať, že to, čo robili jeho ruky jej telu, ju nijako neovplyvnilo. Lenže... ona nebola z ľadu, takže nebola šanca, že by to mohla ignorovať a tváriť sa, že sa nič nedeje. Obzvlášť nie vtedy, keď do konca úlohy zostávala ešte jedna minúta, ako ich ráčil oboznámiť Basil.

"Si podozrivo ticho, Ryšavka," zapriadol Malfoy. Rose zapremýšľala nad tým, či bol jeho hlas naozaj posmešný, alebo si to pod vplyvom okolností iba vyfantazírovala. Jej hlava s ňou niekedy robila čudné veci.

Tak či onak, Albín by si mal dávať pozor na ústa. Prezývka Ryšavka síce nebola až taká zlá ako Zubatá ryšaňa (možno to bolo dokonca celkom milé, to by však nepriznala), ale stále to malo dosť ďaleko od jej skutočného mena - Rose. Ona ho predsa tiež nevolá Albín! Nuž, aspoň nie nahlas.

"Nemám ti čo povedať," precedila pomedzi zuby. Stavila by sa, že on by bol tiež ticho, keby mu robila so stehnami tie isté veci, ktoré jej teraz robil on. A robil to tak dobre! Bolo smutné, že túto svoju schopnosť používal na to, aby ju týral.

"Radšej si to iba mlčky užívaš, však?"

Och, on bol taký... taký... NAMYSLENÝ! Ako môže byť jedna osoba tak hrozne samoľúba?

"Máš skôr na mysli, že mlčky trpím, nie?" podráždene vyhŕkla a zaťala zuby. Musela uznať, že jeho ruky boli jednoducho magické. Spôsob, akým sa jej dotýkal, v nej vyvolával túžbu cítiť jeho dlane na svojom tele až do konca života. Trochu desivé.

Na svojom krku cítila, ako sa jeho pery zvlnili v úsmeve a iba hádala, že to nebol milý úsmev... aspoň nie milý pre ňu. "Zabudla si, že môžem dokázať, že klameš?"

Nezabudla Akoby vôbec mohla zabudnúť?! Ale to automaticky neznamenalo, že všetko len tak bez premýšľania prizná. Možno v nej jeho konanie vyvolávalo trochu príjemných pocitov, ale rázne odmietala povedať to na hlas. Alebo skôr... odmietala to povedať jemu. "Nie, hoci sa snažím zabudnúť na fakt, že som prinútená nechať sa obchytkávať tvojimi slizkými rukami," odvrkla a na tvári sa jej objavil úškrn, ktorý sa však vyparil vo chvíli, keď pocítila, že jedna jeho ruka sa zrazu prekvapivo rýchlo rozbehla hore jej stehnom.

Z tohoto plynulo ponaučenie nikdy neprovokovať niekoho, kto má neobmedzený prístup k všetkým častiam vášho tela. Mala si to uvedomiť skôr, než ho začala urážať.

Rose sa prudko nadýchla, keď to už vyzeralo, že má doraziť do svojho cieľa. Rýchlo ho chmatla za predlaktie a nechty zaborila do jeho bledej pokožky. Vlastne ani nevedela, či ho poranila preto, lebo ho chcela zastaviť a bola naštvaná alebo preto, že keby to neurobila, asi by z jej úst vyšlo niečo, čo by sa mu veľmi páčilo. Každopádne, fungovalo to, pretože zasyčal od bolesti a ruku okamžite stiahol.

"Faul!" vyhŕkla tento raz Naomi, ktorá sedela hneď vedľa nich. "Okrem toho, že to, čo si urobila, sa považuje za násilie, ktoré tu netolerujeme, dotýkať sa ho ani nie je povolené," povedala pohľadom zaboreným do Rosinej tváre.

"To on sa chystal urobiť niečo, čo nie je povolené!" zamračene protestovala.

"Môžem sa ťa dotýkať kdekoľvek," nežne preniesol pri jej uchu Malfoy a jej sa z tónu jeho hlasu rozutekali po tele zimomriavky.

"Ty čuš," podráždene vyhŕkla. Už bola unavená z toho, aký nehorázne silný vplyv na ňu mal. Odkiaľ sa to vôbec vzalo? Síce ho považovala za príťažlivého, ale nikdy predtým k nemu necítila skutočné sympatie. Lenže najhoršie zo všetkého bolo, že o tom vedel. A rozhodol sa to zneužívať.

"Scorpius má pravdu, môže sa ťa dotýkať kdekoľvek... na rozdiel od teba. Ty to vôbec nemáš povolené," povedala Naomi. Tvárila sa, ako keby práve zjedla citrón zmiešaný so sadlom a vôbec nebolo ťažké domyslieť si príčinu. Ona jednoducho umierala túžbou byť na Rosinom mieste. Žiarlila na to, že Scorpius sa nedotýka jej, ale Rose.

Či už karma vracala Amande úder alebo nie, Rose sa v tej chvíli sústredila na niečo úplne iné. Interpretácia tej úlohy sa jej vôbec nepozdávala. Čo sú to za blbé pravidlá? Nemyslela ten svoj faul, ale to, kam smerovali Malfoyove ruky. Proste to nedávalo zmysel. "Dotýkať sa na takých miestach nemôže byť v poriadku. Neberie sa to ako nejaký druh sexu?"

Zdalo sa, že im nasadila chrobáka do hlavy, pretože všetci zostali mlčať a zmätene sa po sebe pozerali. Takže oni si ani neurobia poriadok v pravidlách a ona má na to teraz doplácať? To sa na nich akurát tak podobalo!

"Aj tak na tom nezáleží... nedopracoval som sa tam, takže je to jedno. A, mimochodom, zbytočne mrháš MOJÍM časom," dodal Scorpius.

V tomto s Malfoyom súhlasila - mrhala jeho časom, ale kto povedal, že jej to nebolo jedno? Práve naopak. Veľmi jej vyhovovalo, že môže trochu naťahovať čas a zamestnať ho niečím, čo by mu – pre zmenu - odviedlo pozornosť od zámeru priviesť ju svojimi rukami do šialenstva.

"Och, prepáč, to je mi ľúto," povedala falošne sladko.

"Malo by ti byť. Kedy sa ti naskytne ďalšia príležitosť mať na sebe ruky niekoho, ako som ja?“

Rose nad jeho nadutosťou podráždene prižmúrila oči. „Ak myslíš vychudnutého chumaja s predpotopnými názormi na čarodejnícky spoločenský rebríček, tak takých je na Rokforte neúrekom. Keď sme už pri tom, nechápem, prečo si myslíš, že si niečo špeciálne. A hoci tvoja očividná záľuba v bozkávaní sa s rovnakým pohlavým skutočne je nezvyčajná, nemyslím si, že by to bolo pre ženské pohlavie príťažlivé,“ rýpala do neho.

Spokojne sa uškrnula, keď začula, ako pobúrene zalapal po dychu. Ak nechcel, aby na neho použila svoj podrezaný jazyk, nemal jej na to dať príležitosť. Tiež ju nemal rozčuľovať a zachádzať rukami tam, kde nepatrili, takže to bola výlučne jeho chyba.

Ako nemá odpoveď na jej slová zovretie na jej stehne povážlivo zosilnelo a ona bola nútená zahryznúť si do pery, aby nedala najavo nahlas svoj nesúhlas s jeho hrubým správaním. Avšak keď sa jeho ústa zrazu premiestnili na jej plece, zanechávajúc za sebou vlhkú cestičku, a on sa zubami pomstychtivo zaboril do jej pokožky, nebolo nič, čo by mohla urobiť, aby zabránila myknutiu svojho tela. Okamžite sebou trhla, napriek jeho pevnému zovretiu sa vystrela, aby o neho nebola opretá chrbtom a natočila sa k nemu.

„Preskočilo ti?!“ vykríkla tenkým zhrozeným hlasom, ale to sa od neho už odvrátila a ustarostene kontrolovala škodu, ktorú na jej pleci urobil. Parchant! Odtlačky jeho zubov lemovalo jemné začervenanie a ona mohla očakávať, že červeň sa o niekoľko hodín premení na podliatinovú sivomodrú.

„Musíš mať rada ten druh bolesti, Ryšavka,“ zamyslene zamumlal a hoci jej uprene zízal na chrbát, nesnažil sa ju znovu k sebe pritisnúť.

„Aký druh bolesti? O čom hovoríš?“ neprítomne sa spýtala Rose, pretože bola ešte stále plne zamestnaná prezeraním si rany. Preto keď sa Scorpius odrazu bez varovania vymrštil a pritlačil sa na jej chrbát, znova sa preľaknuto strhla.

„Ten druh bolesti,“ šepkal jej zastretým hlasom do ucha, kým jeho ruky sa plazili po jej páse, aby ju mohol objať, „ktorý ti prináša zároveň aj potešenie.“

Rose sa sama pre seba zachmúrila, kým sa jej svaly chveli v napätom očakávaní. Nemala ani poňatia, o čom blondín hovoril, ale spôsob, akým to povedal, jej ponúkal iba zúžený výber možností. Cítila, ako sa jeho horúci dych kĺže po jej krku, hoci pery sa jej pokožky nedotkli. Jednou rukou ju pevne chytil za zadok, tak pevne, až ju to zabolelo a bola si istá, že aj tam bude mať modrinu a zároveň jej ušný lalôčik uväznil vo svojich ústach.

Zhlboka sa nadýchla a sťažka preglgla. Nemohla sa rozhodnúť, či má zasyčať od bolesti nad jeho nešetrným stískaním alebo vzdychať pri pocite jeho zvedavého jazyka na jej uchu.

„Musí sa ti to páčiť, lebo inak si neviem predstaviť, prečo by si ma tak nehorázne provokovala,“ zapriadol jej do ucha.

Provokovala! Ona jeho?! Ako sa vôbec opovažuje niečo také vypustiť z úst? Že mu jazyk neodpadne! Bol to on, kto ju takto mučil. To on je k nej arogantný a povýšenecký. To on ju chcel chytať na miestach, na ktoré nebolo dovolené siahať doteraz nikomu. Takže kto tu koho provokuje?!

Rose sa rozzúrene zavrtela, aby zo seba striasla jeho ruky, ale bolo to nemožné. Držal sa jej ako kliešť a ešte aj cítila, ako sa mu pery na jej pokožke vlnia v spokojnom samoľúbom úsmeve. Presne tak – vysmieval sa jej! V ich vzťahu to síce nebolo nič nové, ale ona toho už mala plné zuby.

„To ty provokuješ mňa, Malfoy, takže sa ani nesnaž hodiť vinu na mňa. A musím ťa sklamať, ale tvoje sado maso chúťky nezdieľam,“ zavrčala.

„A predsa sa ti to páči,“ nežne preniesol a jej tvár sa sfarbila do purpurova hnevom a zahanbením. Páčilo sa jej, že ju bozkával, to nemohla poprieť ani pred ním, ani pred sebou, ale predstava, že by sa jej mali páčiť jeho surové dotyky, bola absurdná.

A predsa, keď nad tým Rose chvíľu popremýšľala, nebolo to až také hrozné. Jej myseľ sa viac sústredila na jeho nežné maznanie perami než bolestivé zatínanie prstov do svojho zadku, ale ten pocit tam, samozrejme, aj tak bol. Visel nad jej pôžitkom ako temný závan niečoho drsného a výsostne erotického, dodával tomu žážitku pikantnú príchuť. Bolesť bola každou chvíľou znesiteľnejšia, už jej toľko neprekážala a ona sa pristihla pri tom, že ju začína považovať za vzrušujúcu.

Oči sa jej nad tým uvedomením šokovane rozšírili a ona tlmene vzlykla. „Malfoy, nie,“ zúfalo vydýchla. Musel s tým prestať. Jenoducho musel!

„Bolí to,“ zamrnčala a v okamihu, ako to Scorpius začul, sa od nej okamžite odtiahol, ako keby sa popálil.

Rose sa posunula na kresle viac dopredu, aby sa ho dotýkala čo najmenej a snažila sa zastaviť chvenie svojho tela. Páčilo sa jej to! Nemohla uveriť, že sa jej to naozaj páčilo... a práve preto to musela ukončiť. Nemohla mu dovoliť, aby ďalej pokračoval a tváriť sa, že jej skutočne ublížil, sa zdalo byť celkom účinným spôsobom, ako to docieliť.

„Weasleyová, ja...“ začal zaskočene Malfoy, ale Rose ho rozčertene prerušila.

„Nevolaj ma Weasleyová! Mám svoje meno.“ Nemala potuchy, prečo na neho kvôli tomu tak vyletela, ale na jej obranu treba povedať, že bola poriadne mimo.

„No, áno. Ja, nechcel som...,“ jachtal a Rose ho napäto počúvala, „naozaj som nechce...“

„Čas!“ vyhŕkol v tej chvíli Basil. Vrhla po ňom nevľúdny pohľad a v duchu zaškrípala zubami. Chcela, aby Malfoy dokončil, čo začal, pretože... pretože sa jej zdalo, že sa jej chce ospravedlniť, lenže on mlčal. Kiežby to tak bolo, ale ona sa to, bohužiaľ, zrejme nikdy nedozvie.

***

Rose sedela meravo na stoličke a otupene zízala na stôl pred seba. Úkosom sa pozrela na Malfoyov profil. Jeho tvár bola ukážkou bezchybnej symetrie. Kombinácia mramorovej bledosti a ostrých, ale nie hrôzu vzbudzujúcich čŕt bola jednoducho dokonalá, hoci často až mrazivo chladná. Avšak keď sa na neho pozrela tento raz, jeho drsná krása sa zdala prívetivejšia, oblejšia, menej hranatá. Všimla si, že jeho líca sa konečne sfarbili jemným ružovkastým povlakom a jemne sa usmiala.

Tak predsa! Predsa len nie je až taký imúnny, ako sa zdalo. Aspoň sa tento raz nemusí cítiť kvôli svojim pocitom hlúpo.

Sledovala líniu jeho upreného pohľadu, až narazila na Amandu, stojacu obďaleč tak, aby na ňu mali všetci dobrý výhľad. Och, áno. Jasné, že minútový striptíz celkom peknej brunetky nebude Malfoyovi ľahostajný. Nikto so správne fungujúcim telom by nebol voči niečomu takému nevšímavý, takže ho Rose za jeho zízanie ani nevinila. Bolo to predsa prirodzené a, ako sa už zmienila, Amanda bola celkom pekné dievča. Mrcha,ale pekná.

Ju na rozdiel od svojich mužských spoluhráčov táto úloha veľmi neoslnila. Nemala záujem pozerať sa na pomaly sa vyzliekajúce dievča, hoci... mohla by od nej odkukať nejaké pohyby a triky, pretože to vyzeralo, že sa s týmto Amanda nestretla po prvý raz. Viete, len tak do budúcnosti pre prípad, že by to od nej vyžadoval jej priateľ. Lenže na druhej strane mala Rose pocit, že kým bude mať priateľa, ktorému by bola ochotná urobiť striptíz, bude mať dosť času preštudovať si o tom všetku literatúru, ktorá existuje. A nie, Malfoy sa v tejto chvíli neráta! To, že v ten večer mala skoro stále čudné nutkanie hádzať sa na neho, aby ho mohla cítiť na svojom tele, bolo irelevantné.

Karty to mali našťastie dobre vypočítané a skôr, než by si Amanda musela dať dole aj spodné prádlo, jej jeden minútový časový limit vypršal. Po nej bol na rade Basil a to bolo už o niečo pozoruhodnejšie. Mal za úlohu to isté, čo kolo pred ním Amanda, ibaže v podaní Basila bolo zadanie oveľa pútavejšie. Musíte predsa uznať, že Rose sa každý deň nestretáva s pohľadom na chlapca, ktorý názorne ukazuje, ako by sa mu páčilo, aby ho niekto orálne uspokojil.

Skoro sa zasmiala nad tým, ako znechutene sa zatváril, keď si prečítal úlohu na karte. Hoci mu to vôbec nezazlievala, trochu sa čudovala. Myslela si, že tým slizolinčanom nepríde odporné už absolútne nič. Asi sa mýlila. Keď Basil svoju polminútovú povinnosť doviedol do konca, tváril sa dokonca ešte znechutenejšie ako na začiatku. Kto vie, ako by sa tváril, keby Malfoy musel bozkávať miesto Evana jeho.

„Tak to bude zaujímavé,“ zamumlal vedľa nej Malfoy veselo a nabúral sa tak do toku jej myšlienok.

Rose zvedavo zodvihla hlavu, aby zistila, z čoho je taký nadšený a uvidela na stole pred sebou malú misku s pár kockami ľadu. Nechápavo sa mračila, kým sledovala, ako Evan vzal jednu kocku medzi prsty, pristúpil k Naomi a pomaly jej ňou začal kĺzať po krku, pleciach a putoval až k medzierke medzi prsiami. Rose sa nečudovala, že sa Naomino dýchanie o pár sekúnd neskôr stalo rýchlejším a hlbokým. Ona by pravdepodobne reagovala rovnako, najmä keď zobrala do úvahy kontrast medzi mrazivým pocitom, ktorý vyvolávala ľadová kocka a horúcimi perami, ktorými Flint zlízaval mokré cestičky na jej koži. Musel to byť strhujúci zážitok a Rose by vôbec nebola proti, keby to niekto skúsil aj na nej. V súkromí, samozrejme.

Zdalo sa, že Naomi z toho bola pekne mimo, ale úloha bola našťastie pre ňu časovo limitovaná, takže skôr, než by sa mohla priblížiť vypadnutiu, musel Evan prestať. To, čo sa potom objavilo na blondínkinej tvári, bola zmes sklamania a čistého vytrženia. Určite ani ona sama nevedela, či jej odľahlo alebo ľutuje, že sa úloha skončila tak rýchlo. Bolo pre ňu však dosť blbé, že po tom zážitku bola na rade práve ona.

Jemne chvejúcou sa rukou siahla po karte a Rose sa pre seba uškrnula. Tento raz už nevyzerala tak veľmi horlivo ako predtým. Je zázrak, čo s vami dokáže urobiť malá kocka ľadu nežne sa kĺžuca po pokožke, nasledovaná ničími perami.

Naomi splnila svoju úlohu veľmi rýchlo, keďže sa jednalo iba o krátke bozkávanie sa s osobou rovnakého pohlavia. Našťastie, osud v tomto prípade Rose ušetril od malej lezbickej predohry a ona bola za to úprimne vďačná. Niežeby Naomi vyzerala zle, ale ona toho mala na jeden večer už vyše hlavy.

Keď sa konečne dostal rad aj na ňu, zmocnil sa jej ten nepríjemný zvieravý pocit tak, ako to bolo doteraz takmer zakaždým. Nevedela, ako dlho zvyčajne ich zábavka trvala, ale ona mala pocit, že môže byť už okolo jednej hodiny v noci a to ju vôbec nepotešilo. Okrem toho, že keby ich teraz niekto chytil mimo ich fakulty, mali by enormné problémy, bola Rose tiež hrozne unavená. Zdalo sa to byť neuveriteľné, pretože pri všetkom tom, čo sa tam dialo, človek jednoducho musel byť čulý a v očakávaní, ale ju to už vážne vyčerpalo.

Sklesnuto sa načiahla po kartu, pozrela sa na ňu a v tej chvíli najviac zatúžila po tom, aby sa zem otvorila a navždy ju v sebe pohltila. Mlčala, zízala na tú vetu a čítala ju znova a znova, ako keby dúfala, že sa stane nejaký zázrak a tie písmená zmiznú. Dúfať v niečo také bolo nanajvýš hlúpe, ale ona si nedokázala pomôcť. Toto nemohla urobiť. Nikdy.

Presné znenie úlohy bolo: Vyznať spoluhráčovi po svojej pravej strane lásku.

Čiže Malfoyovi. Rose nebola až tak znechutená tým, že to bol práve on. Aj keby tam sedel niekto iný, nemohla by to urobiť. Bolo to príliš... osobné. Slová "milujem ťa" boli predsa TIE slová. Boli magické a posvätné a ona neplánovala povedať ich niekomu úplne prvý raz vo svojom živote takto. Bolo predsa úplne absurdné povedať to niekomu iba preto, lebo jej to prikázali hlúpe karty. To predsa nemôže urobiť.

„Zamrzla si, Weasleyčka?“ uštipačne sa ozval Malfoy a to ju prebralo.

Postavila sa a v ruke kŕčovito zvierala kartu. Všetci sa na ňu dívali s očakávaním v očiach a ona im tie pohľady stŕpnuto opätovala.

"Čo je na tej karte?" spýtala sa nedočkavo Naomi.

Mlčala. Veľmi dobre vedela, že oni by nikdy neporozumeli. Nikdy by nepochopili, prečo bola ochotná nechať sa obchytkávať a tancovať pred nimi polonahá, ale nie je schopná povedať jednu hlúpu neškodnú vetu. Boli to iba dve slová... pár písmen a vyzeralo úplne smiešne, že z toho robila takú veľkú vec, lenže pre ňu to niečo znamenalo. Ale oni boli slizolinčania... samozrejme, že by ten rozdiel nespoznali. Nemohla im povedať pravdu. Nemohla im povedať, čo je na tej karte a prečo to nemôže splniť. Aspoň nie bez toho, aby ju vysmiali a ona v ten večer zažila už poníženia viac, než dosť. Vedela, že jej zostávala už iba jedna možnosť. Rýchlo schmatla košeľu, zvrtla sa a bez slova odtiaľ utiekla.

KONIEC

pokračovanie poviedky: Špinavé hry