Taká malá zvrátená hra: Take a risk

Jej pohodlné topánky bez opätku vydávali tlmený tľapkavý zvuk, ako rýchlo kráčala slabo osvetlenými chodbami Rokfortu. Zase sa raz pozabudla v knižnici. Keď konečne odtrhla oči od malých čiernych písmeniek na jemne nažltlom podklade, zistila, že žalostne pretiahla večierku. V posteli mala byť už takmer pred hodinou a keby nebola prefektka, určite by sa vydesila k smrti, že ju čaká istý trest, ak ju prichytia.

Stále z toho mala dosť zlý pocit, ale keby sa na chobe zjavil nejaký profesor, jednoducho povie, že je na hliadke, hoci v skutočnosti nebola. V piatom ročníku si zvykla chodiť sa ukrývať do knižnice pred Jamesom a jej bratom Hugom a v šiestom s tým, bohužiaľ, nemohla prestať, lebo z nejakého zvráteného dôvodu si tí dvaja zasadli práve na ňu. Ako keby na Rokforte nemali dosť iných bratrancov a sesterníc, ktorých by mohli terorizovať!

Jej mama vždy hovorila, že sú presne ako kedysi strýko Fred a George. Otec jej raz za čas, keď jej mama nebola nikde v okolí, rozprával, čo všetko vystrájali na škole, ale podľa Rose boli James s Hugom oveľa horší. Im sa jednoducho nemohol nik rovnať. Jej mama dostávala list zo školy v priemere každé dva mesiace a po čase sa už ani neunúvala posielať vrešťadlo, lebo Hugo si to všetko zlízol pekne cez prázdniny. Rose si iba priala, aby na seba jačali vtedy, keď nie je ona doma, aby to nemusela počúvať.

Čo ju však na tom všetkom najviac rozčuľovalo bolo, že jej mama zakaždým dohovárala, aby na mladšieho brata a bratranca dohliadala. Čo, do pekla, to má znamenať? Ona nie je ich posraná opatrovateľka a tých dvoch idiotov rozhodne nemienila ťahať z prúserov a to obzvlášť preto, že zakaždým, keď sa predtým snažila prekaziť nejaký ich nevhodný kanadský žartík, sa to obrátilo proti nej. Ach, aha, možno práve to je dôvod, prečo sa v poslednom roku a pol tak trochu zamerali na ňu.

Blbí nedospelí fagani! Jeden by si myslel, že svojho brata by mohla ako tak regulovať, keďže je staršia, ale rozdiel medzi nimi je iba jeden rok a Hugo bol od nej už teraz o hlavu vyšší a aspoň o dvadsať kíl ťažší a to mal iba pätnásť. Naozaj sa postaviť na odpor jemu a Jamesovi malo proste trochu samovražednú príchuť. Nehovoriac o tom, ako hrôzostrašne to v jej predstavách vyzeralo. Miesto toho sa v posledných mesiacoch radšej nestara a snažila sa im vyhýbať. A najlepšia skrýša bola jednoznačne knižnica, pretože tie duté hlavy ani nevedeli, na ktorom poschodí sa nachádza.

Keď sa Rose pozrela na náramkové hodinky, bolo skoro pol jedenástej. Trochu viac zrýchlila krok, ale iba na toľko, aby to stále vyzeralo, že sa iba náhli a nie, že uteká. Práve zabáčala za roh chodby, aby sa dostala k schodisku vedúcemu na štvrté poschodie, keď odtiaľ začula kroky a hlasný šepot.

"Sklapnite, vy kreténi!" tlmene vyštekol mužský hlas, ktorý Rose ihneď spoznala. Albus sa s ním priatelil snáď už od momentu, kedy ich oboch klobúk zaradil do slizolinu. Často ho zvykol pozývať domov na prázdniny, takže Rose s ním bola v kontakte častejšie, než by jej bolo milé. Niežeby jej to naozaj prekážalo, väčšinou ho iba ignorovala a starala sa o svoje veci.

S planúcim prútikom zdvihnutým vysoko nad hlavou sa pomaly vynorila spoza rohu, prešla ku skupinke o pár krokov bližšie, než si ju všimol prvý z nich a zamrzol v pohybe.

"Ale ale... Scorpius Malfoy zakrádajúci sa so skupinkou slizolinčanov chodbami Rokfortu takmer o jedenástej v noci? To nemôže byť nič dobré," prehovorila a sledovala, ako sa Scorpiusovi pohli svaly na lícach, čo znamenalo, že silno zaťal zuby. Musela sa nad tým usmiať.

"Strať sa Weasleyová," prehovoril čiernovlasý chalan stojaci vedľa Malfoya, o ktorom vedela iba to, že bol od nich o rok starší.

Scorpius sa k nemu otočil a zamračil sa. "Sklapni, Basil!" zasyčal.

Rose nadvihla na tmavovlasého chlapca obočie. "Povedať to je dosť odvážne, ak zvážime, že som prefektka, ktorá vás nachytala potuľovať sa hradom po večierke," zapriadla. To, že ona robila de facto to isté, si s radosťou nechala pre seba. Užívala si, ako ho po jej slovách Scorpius počastoval ešte nazúrenejším pohľadom.

"Pozri, Weasleyová..."

"Áno?" rýchlo ho prerušila a snažila sa, aby jej nezačalo mykať kútikmi. Toto si naozaj užívala.

"Proste odíď a predstieraj, že si nás nestretla." Zasmiala sa.

"Čo za to?"

Scorpius sa zatváril trochu bezradne, otočil sa k svojim spolupáchateľom na pomoc, ale všetci mlčali. Vedel, že vyhrážať sa jej a zastrašovať ju nebude fungovať, takže musel hrať podľa jej pravidiel. Okrem toho, aj keby sa o to pokúsil, bol si istý, že najneskôr do dvadsiatichštyroch hodín by sa to dozvedel Albus a vymlátil by mu mozog z hlavy. Škoda, že Rose bola jeho obľúbená sesternica.

"Peniaze?" potichu vyriekol a Rose sa zasmiala znova, tentokrát o trochu hlasnejšie.

"To si na zlej adrese a veľmi dobre to vieš." Hoci bola Weasleyová, časy, keď sa meno jej rodiny spájalo s nedostatkom peňazí, boli dávno preč.

Vzdychol si. "Čo teda chceš?"

Pokrčila plecami a oprela sa o stenu. "Zo všetkého najprv chcem vedieť, čo to tu chystáte."

"To nie je tvoja vec," vyhŕkol Basil skôr, než mohol Scorpius povedať prvé slovo.

"Povedal som ti, aby si držal hubu!" oboril sa na neho blondiak, ale potom sa znovu obrátil k Rose.

"Nechystáme sa robiť nič nebezpečné, ak ti ide o to," uistil ju. "Ideme sa iba zabaviť."

Rose zadvihla obočie a usmiala sa. "Zabaviť? Čo si to nepovedal skôr? Mne by sa rozhodne hodilo užiť si trochu zábavy."

V tej chvíli sa spoza Scorpiusa vynorilo nízke dievča s dlhými blond vlasmi a celkom solídnou veľkosťou dekoltu, ktorá ju počastovala nepriateľským pohľadom. "Vidíš medzi nami nejakého chrabromilčana? Toto je iba pre slizolinčanov."

"Och, fakt?!" vyhŕkla nadšeným hlasom a falošne sa na ňu usmiala. "No tak to by som potom asi mala informovať Slughorna, aby sa pridal. Ako vedúceho fakulty slizolinu, ho iste neodmietnete."

Otočila sa k Scorpiusovi. "O aký druh zábavy ide?"

"Je to iba hra," odpovedal, prestúpil z nohy na nohu a dal si ruky do vreciek tmavých nohavíc.

"Aká hra?"

"Trochu... pikantná hra."

Rosino obočie sa znova nadvihlo skoro až ku korienkam vlasov, ale tento raz sa vôbec netvárila pobavene.

"Nejde o TO," rýchlo povedal, keď uvidel jej výraz a znova si vzdychol. "Tak čo chceš za to, aby si mlčala, že si nás tu videla?"

Aj by odpovedala, keby mala potuchy, čo zákerné by od neho mohla žiadať. Kým rýchlo premýšľala, začula, ako ďalší chlapec povedal: "Nech sa k nám pridá!"

Jej oči sa rozšírili a ona zostala zízať na hnedovlasého slizolinčana, ktorý to povedal.

"Zrazil si sa s posraným hypogrifom, Flint?!" vyhŕkol Basil, ale v tom z tieňa vystúpilo ďalšie dievča, ktoré bolo posledným členom ich podarenej skupinky a ktoré si, ako si Rose už stihla všimnúť, neustále natáčalo prameň svojich dlhých hnedých vlasov na prst.

"Počkaj," povedala, prezrela si ju od hlavy po päty a pokrčila ramenami. "Aj tak nám jedno dievča chýba." Otočila sa na Scorpiusa a čakala, ako na to zareaguje, pretože on bol zjavne ten, kto to všetko viedol. Čo znamenalo, že to bol pravdepodbne on, kto to vymyslel.

"Ona nie je typ, ktorý by sa dal na hovoriť na niečo podobné, Amanda," povedal Scorpius hnedovláske a Rose sa zamračila. Aký typ? Kto o nej kedy povedal, že je nejaký typ?! A ako mohol Malfoy vedieť, čo by spravila a čo nie. Nevie o nej ani holé prd, ale hneď ju pokojne zaškatuľkuje.

"Ako môžeš vedieť, že nie som ten typ?!" spýtala sa trochu naštvane, pričom posledné dve slová musela vytisnúť spomedzi pevne stisnútých zubov. "Vôbec ma nepoznáš, Malfoy."

"Nie, ale Albus o tebe dosť často rozpráva."

Nadvihla obočie. "A z toho usudzuješ, že máš právo rozhodovať o tom, aký som typ?" odsekla a vyslala po ňom pohľad, ktorý by mu mal minimálne naznačiť, ako ju podráždil. "Urobme to takto," povedala napokon, "vy mi dovolíte zúčastniť sa vašej malej hry a ja sa nikdy pred nikým nezmienim, že mám čo i len tušenia, čo stvárate po nociach. Dohoda?"

Scorpius neveriacky pokrútil hlavou a pristúpil k nej o pár krokov bližšie. "Nevieš, do čoho sa púšťaš," zašepkal.

"Myslím, že zvládnem akúkoľvek hru, ktorú vaše obmedzené mozočky vymysleli," tlmene odpovedala, aby to nezačula tá tlupa za jeho chrbtom. Hoci Rose nepatrila práve k tým, ktorí by sa niečoho len tak zľakli, ale povedať bande slizolinčanov, že sú idioti, keď s nimi stojí úplne sama v noci na opustenej chodbe, by nebolo odvážne ale vrcholne retardované.

"Ak sa Al niekedy dozvie, že som ti to dovolil, urobí zo mňa žrádlo pre psov."

"Tak zariaď, že sa to nedozvie," povedala Rose a zodvihla bradu v tvrdohlavom geste. "Máme dohodu?"

"Fajn!" povedal tento raz tak, aby ho počuli aj ostatní, zvrtol sa a odomkol dvere, ktoré si všimla až teraz. Otvoril ich, magicky zapálil svetlo a otočil sa k nej. "Dámy majú prednosť."

***

V miestnosti toho nebolo veľmi veľa. V strede stál okrúhly stôl obkolesený šiestimi stoličkami, čo bol vlastne jediný nábytok, ktorý sa tam nachádzal. Na stenách bolo pripevnených pár sviec, ktoré vytvárali šero a podľa Rose aj dokonalú atmosféru pre striptízový klub, hoci v nijakom v živote nebola. Všimla si, že na stole bol položený balíček kariet, jedna hracia kocka a niečo, čo vyzeralo ako buzola, ale bolo to o niečo väčšie a neoznačovalo to svetové strany.

Keď boli všetci dnu, postavili sa okolo stola. Rose si už chcela ísť sadnúť, keď si všimla, že nikto z nich si nesadol, a tak zostala stáť aj ona. Počkali, kým Scorpius uvalil na miestnosť pár ochranných kúziel, potom podišiel k nej, vzal zo stola kocku a podal jej ju.

Rose si ju vzala a nadvihla na neho obočie.

"Hoď ju," vyzval ju a ona urobila, ako jej kázal. Kocka sa chvíľu kotúľala po povrchu stola, vydávajúc na nervy idúci zvuk, kým donečne dopadla s dvomi čiernymi bodkami na vrchnej strane.

"Dva," oznámila, čo však bolo zvytočné, pretože sa na ňu všetci pozerali.

"Každá stolička je označená číslom," vysvetľoval jej blondiak," aby sme si nemohli vyberať sami, vedľa koho budeme sedieť. Dvojka je tamto." Ukázal na druhú stranu. Rose prešla okolo stola k svojej stoličke, pri ktorej stál zrovna Basil. Ten po nej prešiel nepriateľským pohľadom, ale nakoniec ustúpil a nechal ju sadnúť si.

Úprimne, už sa jej to prestávalo páčiť. Hádzali kockami, aby si nevyberali sami, kde budú sedieť? Čo je to, nejaký druh ruskej rulety? Kým ostatní hádzali kockami a sadali si na svoje miesta, ona sa snažila potlačiť v žalúdku nepríjemný nervózny pocit, ktorý sa však začínal zmiešavať s podivným vzrušujúcim očakávaním. Keďže doteraz neboli zaznamenaní nijakí nezvestní študenti, nemohlo to byť až také zlé, nie?

Keď už boli všetci usadení na svojich miestach a iba Malfoy zostal stáť, Rose si všimla, že naľavo od nej sedí tá obdarená blondínka a stolička napravo je prázdna. Keďže však nemala tušenia, čo budú robiť, nevedela, či je dobré alebo zlé, že bude sedieť vedľa nej práve on.

Pozorovala, ako podal balíček s kartami Evanovi Flintovi, ktorý sedel vedľa blondínky, a potom si sadol vedľa nej. "Ten, kto si vytiahne šestku vždy mieša," šepol jej do ucha, kým sledovala, ako Flint šikovne narába s kartami. Och, šikovne, asi nebolo slovo, ktoré mala použiť. Ten chalan miešal karty ako prekliaty krupiér! Rose si bola úplne istá, že ak príde v miešaní rad na ňu, vyrobí si poriadnu hanbu.

Po pár sekundách, keď už boli karty premiešané, ich Flint položil znova do stredu stola vedľa tej veci veľmi podobnej kompasu a oprel sa na svojej stoličke.

"Pravidlá sú jednoduché," ozval sa znova Scorpius a ona sa k nemu otočila. "Ideme po poradí podľa toho, aké číslo si hodila. Každý si ťahá z kopy kariet, na ktorých sú rôzne úlohy, jednu. Jediné, čo ťa od splnenia úlohy môže zachrániť, je, ak dostaneš Záchrankyňu. Tú si ponecháš, ale nemusíš ju neskôr použiť, to je iba na tebe. Potom je tam ešte karta s názvom Pokušiteľ, ktorá ti dáva úplne voľnú ruku. Ak si ju vytiahneš, môžeš požiadať kohokoľvek o čokoľvek...no, ak to nie je životu nebezpečné, samozrejme, a tiež to nemôže byť nijaká forma sexu. To je všetko."

"Dobre... ale o čo hráme? A kto vlastne vyhráva?"

"Vyhráva ten, kto najdlhšie vydrží," odpovedala blondínka vedľa nej.

Rose sa na ňu nechápavo pozrela. "Kto najdlhšie vydrží?"

Prikývla. "Kto najdlhšie vydrží neurobiť sa."

V tej chvíli jej úplne vyschlo v ústach a zacítila, ako jej tvár obliala horúčava. Cítila, že sa práve červená tou najtmavšou karmínovou, akú dokáže jej pokožka vyprodukovať a horúčkovito sa modlila, aby to prestalo.

"Zahŕňa to aj nedovolené dotýkanie sa," zapojila sa do debaty Amanda. Rose si bola dosť istá, že tým myslela masturbáciu a úprimne mala v tej chvíli chuť zaliezť pod stôl a zostať tam až do doby, kedy jej ten sprostý rumenec konečne nezmizne z tváre.

"Už premýšľaš, že zoberieš nohy na plecia?" uštipačne sa spýtal Basil, ktorý sedel naproti nej a zasmial sa.

Červenovláska sa na neho zamračila, ale nereagovala a otočila sa k Scorpiusovi. "Čo dostane ten, kto vyhrá?"

"Dovolenie," stručne odvetil, ale to pre ňu nebola nijaká odpoveď, a tak pohla hlavou trochu na stranu a čakala, kým nebude pokračovať. "Dovolenie vyspať sa s kýmkoľvek v tejto miestnosti."

Na sekundu na neho zostala zízať skoro s otvorenými ústami, kým sa prebrala z ohromenia. "A prečo by to mala byť výhra?"

"Nie je to očividné?" odvedil jej Malfoy a hlavou naznačil, aby sa porozhliadla.

Keď sa tak na nich dívala, až teraz jej došlo, že slizolinčania, ktorí s ňou sedeli pri stole, patrili k tým najpríťažlivejším študentom, ktorí sa dali v slizolinskej fakulte nájsť. A stavila sa, že so slizolinskou povahou im ani veľmi nevadilo, že to, čo robia, je fakt nechutné. Vyspať sa s niekým naozaj sexy bolo zrejme to jediné, čo ich zaujímalo. Ako jej to pomaly dochádzalo, rýchlo začala ľutovať, že bola taká kolosálne hlúpa a dala sa na to.

Čo ak si niekto vyberie ju?! Rozhodne nemala v pláne stratiť svoje panenstvo s nejakým nechutným slizolinčanom kvôli retardovanej hre, ktorú vymyslel Scorpius Malfyo!

Rýchlo sa otočila ku Scorpiusovi a zvraštila nos. "Zúčastňuje sa toho aj Al?"

"Nie veľmi často," odpovedala jej miesto Malfoya blondínka a Rose zostala obarene zízať na povrch stola. Už nikdy sa nebude na Albusa pozerať tými istými očami.