Taká malá zvrátená hra: Someone's watching, someone's touching

Po tom morálne veľmi nízkom predstavení, ku ktorému sa Rose znížila, bol na rade Malfoy. Bolo skoro až komické, ako sa musel najprv vzchopiť a až potom bol schopný omráčene sa posadiť späť na stoličku a siahnuť po tých diabolských kartách. Skoro. A ona by sa bola schuti zasmiala, keby na tom nebola rovnako alebo možno aj horšie ako on.

Bolo úplne hrôzu vzbudzujúce, že sa takto spustila a ešte k tomu aj na verejnosti. Aj keď bolo v miestnosti iba päť ľudí, ktorí už vedia, čoho všetkého môže byť schopná, nebolo to o veľa upokojujúcejšie. Päť či päťdesiat... čo na tom záleží? Jej zahanbenie to predsa nezmenší, však?

Keď sa Scorpius načiahol po ďalšej karte, Rose sa neubránila zadržaniu dychu. Povedať, že sa modlila, aby sa tá úloha netýkala zasa jej, by bolo obrovským podcenením. Vedela, že ak by sa jej teraz Malfoy dotkol hoci iba malíčkom, vzbĺkla by ako umierajúci Fénix, ale ju by nevzkriesilo už asi nič. Ale našťastie, tento raz do toho nebola zahrnutá ona a ani nikto iný v miestnosti. Malfoy, ten arogantný bastard so šťastím, koré si vôbec nezaslúži, si totižto vytiahol Záchrankyňu. ON! Načo bude asi tak jemu?! ONA by na rozdiel od neho túto kartu mohla veľmi dobre využiť, ale, samozrejme, aby ju dostala, to by musel byť tento svet spravodlivý. A tiež by jej musel ten hore prestať hádzať polená pod nohy.

Ale keď sa Malfoy zadíval na kartu, a zistil, čo dostal, stalo sa niečo nečakané. Aby bola Rose úprimná, bola veľmi prekvapená, že sa na Scorpiusovej tvári objavil úľavný výraz. Chvíľu nad tým premýšľala a po tom, čo zvážila všetky možnosti, prečo cítil práve úľavu, zistila, že to nebolo až také nepochopiteľné. Keby dostal nejakú riadne žhavú úlohu, v stave, v ktorom sa po jej útoku na jeho hornú polovicu tela, nachádzal, by zrejme veľmi rýchlo vypadol z ich malej hry. Keď sa tak nad tým zamyslela, mal z pekla šťastie.

Po Scorpiusovi nasledovala Amanda, ktorá, ako si Rose všimla, mala na lícach povlak purpurovej farby. Vedela si predstaviť z čoho to asi tak bolo. Každopádne, brunetka sa vrhla po kartách ako hladný po dobre prepečenom kuracom stehne. Rose nad tým iba nadvihla obočie. Keď prečítala, čo má urobiť, na stole pred ňou sa okamžite objavila náhrada istého mužského orgánu. Za iných okolností by sa Rose určite červenala aj za ušami, ale po tom, čo už v tej miestnosti prežila, ju to vôbec neprivádzalo do rozpakov. Fakt smutné.

Ale aj napriek tomu, že už bola na veci podobného rázu trochu zvyknutá, rozhodne netúžila dívať sa, ako Amanda predvádza jej predstavu orálneho zblíženia sa s druhým pohlavím. Odvrátila od nej zrak a radšej sa zaoberala sebou. Definitívne sa potrebovala dať do poriadku, pretože nebolo možné, aby takto pokračovala. S touto zvýšenou senzibilitou na všetko, čo jej pripadalo aspoň trochu príťažlivé, bolo treba niečo robiť. Nemohla dovoliť, aby ju vydráždili veci, ktoré by za normálnych okolností na ňu taký vplyv nemali... alebo by jej vydráždili skôr dáviaci reflex.

Amanda s tým bola celkom rýchlo hotová. Rose sa chvíľu pohrávala s myšlienkou, či to aj v reále takto odfušuje alebo ju to teraz jednoducho nebavilo. Tak či onak, to naozaj nebola jej starosť. Ona mala dosť roboty sama so sebou, než aby sa zaujímala o svojich spoluhráčov. Veľa pozornosti im nevenovala, čo bolo to najlepšie, čo v tej chvíli mohla urobiť, aby sa pozviechala. Ale potom sa na rad dostal Evan a ten si vytiahol Pokušiteľa. To definitívne prebralo Rose zo zamyslenia.

Ak sa správne pamätala, tak Scorpius povedal, že ten, kto dostane kartu Pokušiteľa, môže požiadať kohokoľvek o čokoľvek. To znelo apokalypticky. Pri slizolinčanoch slovo čokoľvek znameno veľmi veľa problémov a vo chvíli, keď sa na ňu Evan hneď po potiahnutí karty pozrel, vedela, že sa tie problémy budú týkať jej.

„Daj si dolu košeľu," prikázal jej a ona na neho vyvalila oči. To bude zlé.

Nehľadiac na jej nechuť, odopla dva posledné gombíky svojej bielej košele a strhla si ju z pliec. Teraz, keď na ňu každý zízal, sa cítila viac nahá, než v skutočnosti bola. A keď sa pre to začala červenať, skôr ju to potešilo, pretože zistila, že to ešte stále dokáže.

„Poď bližšie."

Rose vstala zo svojej stoličky a jej trasúce sa nohy ju dopravily až pred Evana. Predtým sa jej zdal celkom milý, rozhodne bol milší než Basil, ale v tejto chvíli ho definitívne prestávala mať rada. Čo od nej chce?!

„Zatancuješ mi."

„Zatancujem?" prekvapene sa opýtala.

„Áno. Veľmi, veľmi pomaly," povedal. „Myslím, že vieš, aký druh tanca mám na mysli."

Podozrievavo prižmúrila oči. „Ale nubudem sa musieť vyzliekať, však?"

Uškrnul sa, ako keby odzačiatku vedel, že sa ho to spýta. „Iba ak budeš chcieť."

Určite nebude chcieť. Nikdy. Ak by mala niekomu niekedy predvádzať striptíz, bol by to jej manžel a urobila by to za zamknutými dverami ich spálne a stiahnutými roletami. A nebolo to iba kvôli tomu, že by nechcela, aby ju niekto videl nahú. Bolo to preto, že ona fakt nevedela tancovať. Takže aj napriek tomu, že ju Evan oslobodil od obnaženia sa, stále bola v dosť veľkom háji.

Práve sa chystala opýtať, či má začať tancovať len tak, keď sa zrazu odnikiaľ ozvala pomalá hudba. Rose ju nepoznala, ale keď zatvorila oči a započúvala sa do tónov, veľmi dobre si vedela predstaviť, ako hrá niekde v striptízovom klube, kde sa mladé dievčatá snažia zo zákazníkov vytiahnuť peniaze. Ale hudba nebolo to jediné, čo ju prekvapilo. Vedľa nej sa objavila oceľová tyč, na ktorú zhrozene zízala. Odmietala s tou vecou čokoľvek robiť.

„Len do toho," vyzval ju trochu pobavene Evan, keď tam stále len tak nerozhodne stála. Keby mohli pohľady zabíjať, ten slizolinčan by tam už ležal s dýkou zabodnutou v srdci.

Naozaj to nechcela urobiť, ale fakt nemala na výber. Zatvorila oči a začala pomaly pohybovať bokmi. Cítila, ako sa jej po tvári plazí červeň. Bolo lepšie, keď sa na nikoho nebude pozerať... aspoň neuvidí ten výsmech v ich tvárach. Najlepšie, ako to mohla urobiť, bolo, že sa bude snažiť zabudnúť na to, že nie je v miestnosti sama. To bolo ale trochu zložité, pretože na sebe cítila ich pohľady, ktoré sa nedali len tak ignorovať.

To, čo ju v tej situácii aspoň trochu zachraňovalo, bola hudba. Naozaj sa jej páčila a to znamenalo, že sa jej na ňu tancovalo ľahšie. Možno sa ani nepohybovala ako kačica so zlomenými oboma nohami, čo bol jej obvyklý štýl, keď prišlo ha tanec. Trochu jej pridávalo na sebavedomí aj to, že zatiaľ nikto nevybuchol smiechom. To bolo dobré znamenie, nie?

„Celkom ti to ide," ozval sa zrazu pochvalne Flint a Rose okamžite otvorila oči.

„Ide?" Áno, znela prekvapene, ale keby ste ju videli tancovať niekedy predtým, jej rozčarovanie by ste určite pochopili.

Iba prikývol a pokračoval v zízaní na jej prsia, ktoré zahaľovala iba podprsenka. Normálne by sa jej z toho chlípneho zízania obrátil žalúdok, ale vtedy jej to zvláštne pridávalo na sebavedomí. Z toho pohľadu jej bolo jasné, že sa mu páči, čo vidí, ale akokoľvek očividné to bolo, nemala ani poňatia, že sa mu to pozdávalo až do takej miery, že sa k nej pridá. Hoci prekvapená, Rose pokračovala vo svojom pomalom vlnení s jeho rukami na svojich bokoch, až hudba zrazu dohrala.

S úľavou v očiach sa pozrela na Evana a mlčky sa ho pýtala, či si už môže ísť sadnúť späť na svoje miesto, ale keď sa stretla s jeho očami, vedela, že myslí na čokoľvek iné len nie na to, že ju nechá odísť. V tom dusne, ktoré sa zrazu medzi nimi zrodilo, sa zdal bozk to najprirodzenejšie, čo sa mohlo stať. A keď sa k nej naklonil a skutočne to urobil, Rose iba prekvapene spolupracovala... ale iba do chvíle, keď ticho v miestnosti preťal ostrý hlas.

„Faul!"

Rose sa strhla, odtiahla sa od Evana a obaja otočili hlavy k Basilovi.

„Kázal si jej tancovať, bozk je mimo jej úlohy a to znamená faul. Ešte raz a si z hry vonku, Flint."

Evan pokrčil ramenami. Nezdalo sa, že by ho tá hrozba nejako trápila.

„Stálo to za to," skoro zašepkal a Rose nevedela, či to patrilo iba jej alebo to počuli aj ostatní. Tak či onak, rýchlo sa spamätala, zvrtla sa a kráčala k svojej stoličke s jemnou červeňou na lícach.

***

A zase bola na rade ona. Len pred chvíľou dokončila jednu úlohu a už musí plniť ďalšiu. Tempom, akým išla do teraz, by mohla byť veľmi rýchlo prvá, ktorá z hry vypadne. Otázka bola, či to bola dobrá vec alebo nie. Vlastne nie. BOLA to dobrá vec. To, čo vyvolávalo polemiku, bolo, či by jej to stálo za to poníženie. Možno aj áno. Veď táto hra ju už priviedla do takého stavu, že sa nemôže dočkať toho, ako bude mať nejakú úlohu s Malfoyom. Bolo to k plaču!

A čo by si pomysleli jej rodičia, keby vedeli, čo tu stvára? Mama jej síce povedala, aby bola spoločensky viac aktívna, ale bola si istá, že zrovna TOTO tým nemyslela. Vedela si celkom dobre predstaviť, čo by urobili, keby to zistili. Jej mama by tomu najprv nemohla uveriť, potom by dostala nával hnevu a napokon by s ňou týždne neprehovorila. Medzitým by jej, samozrejme, dala domáce väzenie až do štyridsiatky. Reakcia jej otca by mala určite väčšie grády. Pravdepodobne by najprv dostal infarkt. Potom by na ňu poriadne nakričal a pomohol jej mame zamknúť ju v izbe. A napokon by išiel nemilosrdne zabiť všetkých, ktorí ju videli bez košele.

Lepšie bude, ak sa to nedozvedia. Ak sa to nedozvie vôbec nikto.

„Dúfaš, že k tebe tá karta pribehne sama?" ozval sa sarkastickým hlasom Malfoy, keď sa Rose stále nemala k činu.

Otočila sa k nemu so zamračenou tvárou. Čo má, do pekla, zase za problém?

Rýchlo sa načiahla po kartu, aby albín nedostal z toho čakania mŕtvicu a otočila ju.

„So spoluhráčom po svojej pravej strane..." začala čítať, ale nebolo jej dovolené dokončiť tú vetu.

„Dávam Záchrankyňu!" povedal Malfoy a položil kartu na stôl. Tá okamžite vzbĺkla a zmizla.

Rose ohromene zízala na stôl a potom na Scorpiusa. „Ani nevieš, čo to bola za úloha." Naozaj nevedela, čo na to povedať a toto bola prvá vec, ktorá jej zišla na um.

Do hája! Prečo to urobil? Zrazu s ňou nechce robiť žiadne úlohy? Odkedy?

„Je mi jedno, čo tam bolo. Jednoducho to s tebou nechcem urobiť," ľahostajne preniesol a Rose sa skoro poddala nutkaniu hodiť po ňom svoju topánku.

Takže zrazu pre neho nebola dosť dobrá alebo čo? Zrazu sa len tak rozhodol, že tá predchádzajúca úloha s ňou sa mu nepáčila? Alebo sa znova prebudila jeho nenávisť k nej a jednoducho sa už viac nechce dotknúť chrabromilčanky, ktorú kedysi volal Ryšavá zubaňa?

Nebolo ani tak dôležité, čo to bolo, pretože faktom zostalo, že ju práve pred všetkými ponížil. A jej kolovala mysľou iba jedna myšlienka: Ten sukin syn!

***

Bola taká naštvaná! Och, nie! Nebola naštvaná, ona bola rozzúrená! Čo si ten parchant o sebe vôbec myslí?! Odmietnuť ju po tom, čo pred pár minútami všetkým predviedli horúcu predohru? Ako sa vôbec opovažuje?!

Ešte nikdy sa necítila tak zahanbená ako v tej chvíli. Po jeho rezolútnom odmietnutí splniť s ňou úlohu nastalo v miestnosti úplné ticho, čo tiež nebolo veľmi upokojujúce. Vedela, že sú všetci prekvapení a tiež mohla tušiť, že si nikto nevie jeho konanie vysvetliť. Kým na tvárach Evana a Basila neprestával prevažovať zmätok, Rose videla, ako sa pocity jej ženských spoluhráčok zmenili z prekvapenia na škodoradosť a možno aj na určitú satisfakciu. Vtedy zistila, že vysmievať sa mlčky je možno dokonca horšie, ako použiť slová.

Cítila, že jej tvár znova horela červeňou, ale tentokrát to nemalo nič spoločné so vzrušením. Tento raz to bol stopercentný hnev.

„To myslíš vážne?" spýtal sa Evan a pozeral sa na Scorpiusa, no skôr, než mohol blondiak odpovedať, sa ozvala Amanda.

„Nechaj ho, má na to predsa právo," odvetila sladkastým hlasom. Znelo to obranne... trochu, ale z osemdesiatich percent jej tón pretekal posmechom. Rose sa musela premáhať, aby v tej chvíli nesiahla po prútiku a neurobila jej s vlasmi niečo veľmi nechutné.

„Amanda má pravdu, Záchrankyňu môžem použiť kedykoľvek chcem a ja som sa rozhodol, že ju použijem teraz."

Ďalej nebolo o čom hovoriť. Bolo to tak, ako to bolo a Rose si toho bola veľmi dobre vedomá, preto mlčala. Na rade bol teraz znova Malfoy, ale ona sa vôbec nestarala. Pozerať sa na to, ako mu Naomi obsťaštňuje prsty na rukách, ako keby to bola iná časť jeho tela, vôbec nemala v úmysle. Práve teraz na to nemala náladu.

Napriek tomu, že to bolo dosť pritiahnuté za vlasy, Rose sa nemohla zbaviť myšlienky, že jeho odmietnutie bolo plánované. Možno si Malfoy povedal, že jej účasť na tejto hre môže byť dobrá príležitosť zasa jej o niečo viac strpčiť život. Prečo ju najprv nenavnadiť a potom pred všetkými ponižujúco odmietnuť? Či už mala tú úlohu prikázanú kartami alebo nie, nebolo to o nič menej potupné.

Bol to jednoducho parchant a ona sa teraz úprimne zamýšľala nad tým, prečo vlastne tak veľmi túžila zisťovať, čo robia za dverami tejto miestnosti. A aj keby Malfoy nebol tým otravným chumajom, ktorým bol, stále to bol slizolinčan a ona jednoducho mala očakávať nejaký podraz. Je to predsa v ich krvi, tak prečo sa na to nepripravila?!

Bohužiaľ, keď znova začala vnímať okrem svojho nepríjemného vnútorného hlasu aj realitu okolo seba, Naomi si práve sadala späť na svoju stoličku a na rade bola zase ona. Hlboko sa zamračila na karty. Po tom, čo sa stalo s Malfoyom, nemala chuť už vôbec nič robiť, ale nedalo jej to. Dúfala, že dostane nejakú úlohu, cez ktorú by sa mu mohla pomstiť.

„Prezraď tri veci, ktoré ťa vzrušujú." Zachmúrila sa. Toto jej v pomste nijako nepomôže. Iba že by...

„To je ľahké," povedala Rose a zdvihla jeden kútik úst. „Hnedé oči, tmavé vlasy a trochu robustnejšia postava."

V skratke, bol to úplný opak toho vychrtlého albína, lenže akosi zabudla na fakt, že ten popis sa až príliš dobre hodí na jednu osobu, ktorá s nimi sedela pri stole. Na osobu, ktorá ju teraz prepaľovala svojími orieškovohnedými očami. Rose sa na neho zadívala a keď uvidela, ako sa na ňu Evan pozerá, oľutovala, že najskôr konala a až potom premýšľala.

Začervenala sa a v zápätí v duchu zakliala. Určite si musel myslieť, že zrumenela preto, lebo sa jej páči. Do kelu! Radšej odvrátila pohľad a preniesla ho na Scorpiusa. Na jej ohromné sklamanie a rozzúrenie nevyzeral, že by sa ho to bolo dotklo. Ani najmenej.

Zaškrípala zubami. Takže mu na tom vôbec nezáleží, že?

„Myslím, že na rade som teraz ja," povedal do ticha Malfoy, ako keby to bolo treba oznamovať. Vzal si kartu a mlčky ju prečítal.

Rose tento raz dokonca ani necítila také napätie ako predtým. Nemala strach, že s jeho úlohou bude mať niečo spoločné jednoducho preto, lebo bola naštvaná a to zatienilo akékoľvek emócie, ktoré by normálne cítila. A okrem toho, aká smola by už bola, keby to bola znova ona?

Sledovala, ako sa blondiak načiahol po šípke, zatočil ňou a hádajte, na kom sa zastavila tá malá prekliata beštia. Presne - NA NEJ! Rose bola úplne šokovaná. Kto môže byť taký krutý, že jej spôsobí toto?!

„Čo?" vyhŕkla naproti nej Amanda, ktorej sa na tvári usídlil pobúrený výraz. „Ako je možné, že už trikrát za sebou robí úlohu so Scorpiusom?!"

Znela dosť naštvane a tiež obviňujúco. A Rose značne štvalo, že o nej hovorila, ako keby tam ani nebola. No skôr, než mohla otvoriť ústa, aby sa bránila, zasiahol Malfoy.

„Chceš tým naznačiť, že podvádzam?" opýtal sa so skrytým varovaním v hlase. Modrými očami sa hypnotizujúco zadíval na hnedovlásku a Amanda na neho zostala zarazene zízať.

„Ja... n-nie," neisto jachtala a záporne krútila hlavou. „Z ničoho ťa neobviňujem, Scorpius," uisťujúco povedala a Rose mala chuť uškrnúť sa. Nikdy by jej ani na um nezišlo, že by takto reagovala.

„Nie? Pretože tou šípkou som potočil ja, takže ak by si si myslela, že tu niečo nie je v poriadku, muselo by to súvisieť so mnou," povedal nepríjemným hlasom a Amanda sa skoro prikrčila pod tiahou jeho slov.

„To nie. Iba... zdalo sa mi to čudné," pípla a neisto sa zadívala na ostatných. Oni však ich malú výmenu názorov iba sledovali a nevyzeralo to, že by chceli zasiahnuť. U nich Amanda podporu nenašla. Zjavne sa nikomu nechcelo dostávať sa do roztržky s Malfoyom.

„A ak by ti náhodou napadlo, že v tom mám prsty ja, stačí, keď sa na mňa pozrieš. Vyzerám snáď nadšene?" spýtala sa Rose, nadvihla jedno obočie a opätovala pohľad Amandiných očí, z ktorých sršal jed.

Slizolinčanka neodpovedala, iba na ňu hádzala vražedné pohľady a miestnosťou sa rozprestrelo napäté ticho. Rose otočila hlavu k Malfoyovi. Ten znova zízal na kartu vo svojej ruke a pery sa mu skrivili v úškrne. V tej chvíli mala v ústach úplné sucho.

Prečo nemohla dostať Záchrankyňu aj ona?!

„Tak?" spýtala sa mrzuto, lebo ten jeho úsmev ju znervózňoval. Nehovoriac o tom, že jej liezol na nervy. „Vyklop konečne čo tam je."

Nevyklopil. Iba sa na ňu pozrel, načiahol ruku a ten papierik, ktorý doteraz zvieral v ruke, jej podal. Nechápavo sa na neho zamračila, ale nakoniec si ho vzala.

„Prečítaj si to sama."

Prečítala. A takmer dostala mŕtvicu. Môže sa jej päť minút dotýkať kdekoľvek na tele? KDEKOĽVEK?! Čo?

Aj päť sekúnd by bolo príliš veľa nieto ešte päť minút. A okrem toho, nie je trochu proti pravidlám? Nemôže sa jej predsa dotýkať TAM. A keby aj mohol a ona by to mala dovoliť niekomu v tej miestnosti, môžete sa staviť, že po tom, čo Malfoy urobil, by to rozhodne nebol on.

„Vyzeráš, ako keby si práve uvidela ducha," posmieval sa jej albín, za čo ho počastovala nevrlým pohľadom. „A tiež nejako napäto... možno by si potrebovala masáž."

On proste miloval, keď si z nej mohol uťahovať, však?

„Poď si ku mne sadnúť."

Rose na neho prižmúrila oči. „Prečo ja? Prečo nejdeš ty sem?" vyzvala ho. Rozhodne sa nemienila iba tak ľahko vzdať.

Malfoy ju ale zjavne nepochopil, pretože jej neodporoval a netrval na svojom, iba pokrčil ramenami na znak, že jemu je to jedno, vstal a pristúpil k nej. Vytiahol ju zo stoličky, ktorá sa v okamihu zmenila na veľké pohodlne vyzerajúce kreslo a sadol si. Ju si posadil pred seba medzi roztiahnuté nohy.

To, že na neho nemala výhľad, bolo veľmi znepokojujúce. Zacítila, ako sa pohol, trochu sa pohniezdil a keď sa o pokožku na jej krku obtrel jeho horúci dych, strhla sa.

„Neboj sa," zašepkal a ona bola prekvapená, keď tento raz v jeho hlase nebola ani stopa po výsmechu. Zdalo sa, že to myslel vážne.

Možno si naozaj myslel, že sa bojí. „Nebojím sa," namrzene odvrkla.

„Tak potom to bude asi iba očakávanie. Už sa nemôžeš dočkať, však?"

Skoro mohla vidieť, ako sa ten arogantný parchant uškŕňa. Zaťala zuby a potláčala nutkanie otočiť sa a jednu mu vraziť.

„To by sa ti páčilo," zamrmlala. „Bola to iba odmietajúca reakcia na tvoj dych na mojom krku. Zdvihol sa mi aj žalúdok, ale to si nemohol vidieť." Po tomto sa cítila omnoho lepšie, pretože Malfoy náhle zmĺkol. Cha! Asi sa nezmohol na odpoveď.

„Došli ti slová?" vysmievala sa.

Rose si plne užívala svoje malé víťazstvo, ale to len do tej chvíle, keď sa jeho ruky naraz z ničoho nič ocitli na jej kolenách a začali sa posúvať smerom hore. Zachvela sa a zatajila dych, kým napäto sledovala pár bledých rúk putovať po jej nohách.

„Teš sa, kým môžeš, Weasleyová. Hovoríš, že sa ti zdvihol žalúdok?" šepkal jej do ucha. „Obaja vieme, že to tak nebolo. Že pri mojich dotykoch cítiš čokoľvek, len nie znechutenie. A teraz to môžem aj dokázať.... mám na to dokonca až päť minút. Je to viac, než by som potreboval, ale môžem ťa uistiť, že si z toho užijem každú jednu sekundu."

To bola hrozba? Znelo to takmer ako hrozba a Rose sa ohrozene rozhodne cítila.

Boli dve veci, na ktoré plne zamerala svoju pozornosť. Jeho hlas a jeho ruky. To druhé jej však robilo omnoho väčšie starosti ako to prvé. Neprestali totižto plieniť pokožku na jej stehnách a ona sa začala obávať, na ktorom mieste sa konečne zastavia.

Tie jeho diabolské prsty sa začínali dostávať na hranu znesiteľnosti a ona už chcela vyhŕknúť prestaň!, keď sa zrazu zastavili a pohli sa späť smerom dole. Rose si vydýchla a jej telo sa trochu uvoľnilo.

„Zľakla si sa?" ozval sa pri jej uchu hlas pretekajúci pobavením. Samozrejme, že ho nesmierne baví mučiť ju!

Chcela sa ho arogantne spýtať, čoho by sa asi tak mala báť, ale po rýchlom premyslení si to rozmyslela. Nechcela vedieť, čo by jej na to povedal a keď si predstavila, že by jej to mohol v skutočnosti aj názorne ukázať, zatočila sa jej hlava. Preto sa rozhodla, že bude najmúdrejšie mlčať a nedávať svoje emócie na javo.

Malfoy sa za ňou znova pohmýril, posadil sa trochu dozadšie a ju za boky pritiahol k sebe. Obtočil jej jednu ruku okolo pásu a keď ju prinútil, aby sa o neho oprela, prešla ňou zvláštna vlna dosť podobná elektrickému výboju. Ach, áno, veď to bola vlastne ona, kto mu dal tú prekliatu košeľu dole.

Dobrá práca, Rose! Teraz nielenže bude musieť vydržať dotyky jeho rúk, ale jeho nahú hruď pritisnutú na jej chrbte. Proste skvelé.

Ruky presunul na jej paže, ktoré nimi šúchal, ako keby jej bolo zima a on ju chcel zahriať, ale po chvíli jeho dotyky zjemnel. Končekmi prstov putoval k plecu, po kľúčovej kosti až ku krku. Rukou jej pohol hlavou do strany a ona si ju o neho oprela. Keď zrazu zacítila na ohybe medzi plecom a krkom jeho vlhké pery, musela zozbierať všetku svoju silu, aby nahlas nevzdychla.

„Faul!" okamžite vyhŕkol niekto v miestnosti a Rose bola taká mimo, že ani nespoznala, kto to bol.

Otočila hlavou smerom do miestnosti a chcela sa posadiť vzpriamene, ale Malfoyova ruka na bruchu ju zastavila.

„Nie je to faul, Flint," vyhŕkol Scorpius podráždený, že ho vyrušili. „Aj bozk je dotyk, takže nerobím nič, čo nie je povolené."

Rose videla, ako sa Evan otočil k Basilovi po pomoc, ten však iba lebadolo pokrčil plecami. „Karta nesčernala, takže je to v poriadku," povedal a hlavou kývol na kartu ležiacu na stole.

Vyzeralo to, že Evan chce ešte niečo povedať, ale Malfoy bol rýchlejší. „Nevyrušuj nás už!"

Zdalo sa, že tmavovlasý slizolinčan je albínovou rakciou dosť pobúrený, ale nakoniec predsa len nič nepovedal a Malfoy znova začal so svojím mučením, takže ju to ani veľmi nezaujímalo. Na teraz bola úplne fascinovaná rukou, ktorá ju jemne pohládzala po bruchu a vlhkými perami, ktoré si nachádzali cestu od jej pleca ku krku.

„Povedz mi jednu vec, Weasleyová. Páčilo sa ti, ako som sa bozkával s Evanom?" šepol jej od ucha, na ktorom vzápätí zacítila jeho jazyk. Pre Merlina! Musela zaťať nechty do operadiel kresla, aby dokázala nevydať žiaden zvuk. „Je v tom celkom dobrý, nie? Stavím sa, že aj ty si si to s ním užila."

Naozaj mu chcela povedať, aby sklapol, ale niekde medzi tým, ako ju začal hladiť na ramenách a tým, ako pomaly zvádzal jej stehná, sa stalo, že prišla o reč. A aj keby o ňu neprišla, radšej bola ticho, pretože mala dôvodnú obavu, že ak by otvorila ústa, jediné, čo by z nich vyšlo, by bolo roztúžené stonanie.

„Hm, ja viem, že páčilo," zašepkal a v skutočnosti jej ani nedal priestor na odpoveď. „Rada sa pozeráš, však?"

Čo to malo znamenať? Na čo sa má rada pozerať?

„Na mňa s Flintom," upresnil. „Alebo iba na mňa. Videl som tvoj výraz, keď si mi dala dolu košeľu. Páčilo sa ti, čo si videla?"

Och, tak toto tým myslel? Nuž, v tom prípade mu musela dať za pravdu. Naozaj sa rada pozerala.

„Nemusíš odpovedať," povedal, ale Rose sa vlastne ani nesnažila. Rýchlo jej došlo, že to od nej vlastne nečaká. „Všetko si to mala vpísané na tvári."

Mala? Bola veľká pravdepodobnosť, že v tomto prípade neklamal. Asi fakt hovoril pravdu, lebo vtedy určite nemyslela na to, či je z jej výrazu niečo badateľné alebo nie. Boli oveľa zaujímavejšie veci, na ktoré sa sústredila.

„Vieš, prečo som odmietol plniť s tebou úlohu?" náhle sa spýtal a keby ju nebol rozptyľoval svojimi rukami, Rose by určite v tej chvíli viac spozornela. „Chcel som, aby si trochu vychladla. Nechcel som, aby sa zábava skončila skôr, než skutočne začala. Keďže to robíš prvýkrát, nebolo by odo mňa fér, aby som... zariadil, aby si vypadla ako prvá."

Ten namyslený egoistický bastard! To jej chce nahovoriť, že jej urobil láskavosť?! Robí si z nej sradnu?

Toto ju definitívne prebralo z opojenia.