Taká malá zvrátená hra: Seduction

Rose sa začali potiť dlane čím ďalej tým viac. Absolútne odmietala zapliesť sa na jednu noc s ktorýmkoľvek zo slizolinčanov, ktorí sa nachádzali v tej miestnosti. Teda, niežeby mala o sebe a svojom vzhľade až takú vysokú mienku, ale pár vecí bolo istých. Nebola síce zrovna to najoslňujúcejšie dievča na škole, ale vedela, že rozhodne nebola škaredá. V ich hre bola tiež nová a je jasné, že nové, nevyskúšané veci lákajú najviac. Vďaka svojmu bratrancovi Alovi bola niečo ako zakázané ovocie a to chutí predsa najlepšie. Plus, bola chrabromilčanka a prefektka, ktorá prakticky nikdy neurobila nič zakázané. No koho by nelákalo zviesť ju na zlé nemravné chodníčky?

Ešte sa ani nič nezačalo diať a už sa zdalo, že atmosféra v miestnosti je presiaknutá chémiou. Rose prišla k názoru, že to bolo spôsobené tým, že ostatní vedeli, čo ich čaká a pravdepodobne sa toho nemohli dočkať. Perverzáci! U nej by podobný entuziazmus hľadali márne.

„S Alom je vždy najväčšia sranda," povedala Amanda, to vysoké hnedovlasé dievča, reagujúc tak na Rosinu otázku, či sa týchto hrátok účastní aj jej bratranec, a zasnene si povzdychla. „Škoda, že tu dnes nie je."

Síce nevedela, čo konkrétne v tomto kontexte znamená slovo „sranda", ale, úprimne, rada sa vzdala tejto informácie, ktorá by ju určite navždy zbavila akýchkoľvek ilúzií o Alovi, ktoré jej ešte zostali. To, že sa dozvedela, že je s ním sranda, nech už to znamenalo čokoľvek, bolo aj tak viac, než kedy túžila vedieť.

„S tým nemôžem súhlasiť," zamumlala si sama pre seba, mysliac si, že to nikto nezačuje, ale hneď na to sa Scorpius vedľa nej uchechtol.

„Naomi, môžeš začať," nečakane povedal blondiak a blondínka vedľa nej sa so širokým úsmevom na perách načiahla po kartách. Siahla po vrchnej, otočila ju a chvíľu študovala.

„Opýtaj sa suseda po tvojej pravici, ktorú časť svojho tela má najradšej," nahlas prečítala a Rose cítila, ako sa všetky pohľady upriamili na ňu. Sčervenala, hoci na to ešte naozaj nemala žiaden dôvod, a zmätene sa zadívala na Naomi, ktorá vyčkávala jej odpoveď.

Načo by jej asi tak bolo vedieť, ktorú časť svojho tela má najradšej? Tá otázka znela príliš jednoducho a nevinne a navyše, ešte ani nebolo povedané, čo má Naomi urobiť. Rose si bola istá, že na tej karte určite ešte niečo je... inak by to predsa ani nemohli byť slizolinčania. Ak sa nemýlila, a ona si bola dosť istá, že sa nemýlila, to, čo sa tam odohrávalo, mal byť nejaký slizolinský variant erotickej hry, však? V tom prípade si ale musela veľmi dobre rozmyslieť, čo bude jej odpoveď.

„Líca," váhavo po chvíli povedala, lebo sa rozhodla, že to je dosť neutrále miesto. Scorpius vedľa nej vybuchol do tichého chichotu. Rose sa nevedela rozhodnúť, či je to preto, že prehliadol jej opatrnú taktiku alebo pre to, že ju neodhalil a myslel si, že je to pravda.

Na Naominej tvári sa v okamihu objavil mrzutý výraz. „Nuda," odfrkla si a znova jej pohľad padol na kartu, ktorú držala v ruke. „Teraz mu na to miesto daj pusu," dočítala.

Skôr, než sa Rose stihli oči rozšíriť ohromením, Naomi sa k nej naklonila a pobozkala ju na líce. Tie sa jej takmer okamžite rozhoreli silnou červeňou a ona sa chcela od hanby prepadnúť do podzemia. Jej telo sa správalo, ako keby nikdy v živote nebola pobozkaná. A to dokonca ani iba na tvár!

„Si na rade, Ryšavka," zašepkal jej do ucha z druhej strany Scorpius a ona sa pri dotyku jeho horúceho dychu s jej pokožkou napla. Čo za úchylku to mal, že s ňou stále komunikoval iba šepkaním?! Vedela už predtým, že s ním nemôže byť všetko úplne kóšer, keď nemá nič lepšie na práci, než vymýšľať úchylné hry pre ešte väčších úchylákov, ale jeho na nervy idúci spôsob komunikácie bolo vážne niečo, kvôli čomu by mal navštíviť psychiatra.

Nahol sa ponad stôl a kôpku s kartami posunul jej smerom.

Tak veľmi to nechcela urobiť! Pozerala na tie karty a snažila sa presvedčiť samú seba, že nie je zbabelec a že dokáže urobiť čokoľvek, čo si pre ňu osud a tie karty pripravili. Ako už bolo povedané, ona nebola človek, ktorý by sa len tak niečoho zľakol, rozhodne nebola žiadna trasorítka, ale aj ona mala svoje hranice a tie, ktoré boli nejakým spôsobom spojené s čímkoľvek sexuálnym, mali obzvlášť pevné základy. Nebolo to tak, že by bola úplne svätá alebo nebodaj chladná či frigidná voči opačnému pohlaviu, ale mala taký staromódny názor, že isté veci bola ochotná robiť iba pred jedným človek - svojím priateľom. Predvádzať sexuálne hrátky sledovaná bandou chlípnych slizolinčanov jednoducho nebolo niečo, o čom by po nociach tajne fantazírovala.

„Tak už sme ťa konečne vystrašili?" ozval sa do ticha slizký hlas Basila sediaceho oproti nej. Rose zodvihla hlavu a vyslala po ňom nevrlý pohľad. Ten chalan sa jej fakt nepáčil. Niežeby fyzicky vyzeral zle - to vôbec nie, ale bol taký hrozne... úlisný! A tiež k nej bol nepríjemný, čo si fakt mohol ušetriť, keďže ostatní sa k nej správali normálne. Zdalo sa, že on bol jediný, kto mal problém s tým, že patrí do inej fakulty.

„Nepovedal som ti, aby si držal hubu?" zasyčal na neho Scorpius a Rose bola úprimne prekvapená jeho reakciou. Keby ho nepoznala, myslela by si, že to povedal preto, že sa ju snažil chrániť. „Tvoje uštipačné poznámky nikoho nezaujímajú, tak nás láskavo ušetri."

Problém bol však v tom, že ona ho poznala.

Basil najprv vyzeral, že sa chystá Scorpiusovi oponovať a povedať niečo urážlivé na jeho adresu, čo by určite vyvolalo potyčku, ale nakoniec iba naštvane odvrátil pohľad preč a mlčal. Rose pevne zomkla pery, sťažka prehltla a načiahla sa po karte. Položila ju na stôl pred seba, ale nepozrela sa, čo tam je.

„Povedala si, že dokážeš urobiť čokoľvek, čo sme vymysleli," potichu jej pripomenul blondiak a ona si povzdychla. Povedala to, však? Hlúpa, hlúpa Rose!

Vedela, že už to nemôže viac naťahovať a tak jednoducho rýchlo otočila kartu.

„Jeden zo spoluhráčov ti na prsia napíše nezmývateľnou fixkou svoje meno," prečítala a celkom sa jej uľavilo. Nebolo to také strašné. Hlavne, že to nezahŕňalo nijaké obchytkávanie. A vzhľadom na to, že v najbližších týždňoch rozhodne neplánovala, že by niekto videl jej nahé telo, tak by to nemalo narobiť žiadne škody.

Práve vo chvíli, keď sa začínala čudovať, kde tam zoženú fixku, jedna sa z ničoho nič objavila na stole rovno pred ňou. Zamračila sa. Zdalo sa, že tá miestnosť bola pripravená na všetko.

Vedľa nej sa Naomi zdvihla zo stoličky, načiahla sa cez stôl a posunula k nej tú vec, ktorá vyzerala ako kompas. „Ak tam nebude napísané, kto to má urobiť alebo komu to máš urobiť, použiješ toto," vysvetlila.

„Okej," pomaly odpovedala, načiahla sa po červenej otáčavej šípke, ktorá bola pripevnená k čiernemu plastovému podstavcu a roztočila ju. Keď sa po pár sekundách konečne zastavila, zo špicu vyšľahol jemný lúč fialového svetla a ukázal na Evana Flinta. Ten sa na ňu zazubil, vstal a pomaly kráčal k nej. Na chvíľu mala dokonca také podozrenie, že sa snažil, aby to vyzeralo zvodne.

Rýchlo pokrútila hlavou a vymazala si tú myšlienku z hlavy. No, nebola síce nadšená, že to bol Flint, ale stále to bolo lepšie ako Basil. Okrem toho, nemyslela si, že keby to bol ktokoľvek z prítomných ľudí, tak by skákala od šťastia po strop, takže to bolo vlastne aj tak jedno. Flint bol síce zlo, ale rozhodne to menšie.

Rose v mysli rýchlo poďakovala Merlinovi za to, že sa po vyučovaní nešla prezliecť, ale zostala vo svojej školskej uniforme, ktorá sa skladala zo sukne, bielej košele, vesty a kravaty, pričom tie posledné menované spokojne odpočívali na jej posteli v chrabromilskej veži. Keď si predstavila, že keby mala na sebe tričko, musela by sa z neho celá vyzliecť, oblieval ju studený pot. Takto všetko, čo musela urobiť, bolo rozopnúť jeden, nanajvýš dva gombíky a problém bol vyriešený.

So zmiešanými pocitmi, ktorým určite dominovala nervozita, pozorovala, ako Evan vzal do ruky fixku, naklonil sa k nej a začal jej rozopínať gombíky. V jeho blízkosti sa podvedome napla a zadržala dych. Napriek tomu, že z toho bola dosť mimo, si ale stihla všimnúť, že sa okolo jeho tela vznáša príjemná vôňa nejakej mužskej voňavky. Nadýchla sa a usmiala. Naozaj sa jej páčila.

Keď Evan rozopol tri gombíky jej bielej košele, čo bolo len tak mimochodom viac, než bolo nutné, odstránil vrchnák fixky a začal jej tesne nad okrajom čipkovanej bielej podprsenky písať svoje meno. A to bol moment, kedy sa Rose úplne prebrala z opojenia, ktoré jej poskytoval jeho parfum. Nebol to ani tak ten samotný fakt, že jej písal na prsia, ako skôr to, že jeho druhá ruka sa rozhodla, že je nevyhnutné, aby jej prsia pridŕžal.

Jemne zovrel jedno jej ňadro do ruky, trochu ho podvihol a palcom ho začal šúchať presne na mieste, kde zacítil bradavku. Rose zalapala prekvapením po dychu a keby pri plnení tej úlohy stála, v tejto chvíli by už určite sedela na zadku. Rukami pevne zovrela opierky a stískala ich. Bolo to vôbec povolené? Porozhliadla sa okolo seba a zistila, že všetci na nich zízajú, ale nikto nič nenamietal, takže to zrejme bolo dovolené.

Určite to musela byť ich zvrátená forma mučenia. Napísanie svojho mena mu trvalo tak nekonečne dlho! Evan Flint vôbec nebolo dlhé meno! Za iných okolností by jej to, samozrejme, nerobilo také vrásky, ale jeho palec ju neprestával dráždiť a ju to začínalo pomaly pekne rozpaľovať. Keď zacítila, že je na pokraji hlasného zastenania, rýchlo si bolestivo zahryzla do pery a otočila sa na Malfoya, nech niečo urobí. MUSELO byť proti pravidlám takéto nehorázne zdržovanie!

Avšak keď sa zadívala na blondiaka po svojej pravici, zistila, že ten si to malé divadielko užíval rovnako ako Flint. On mal zo všetkých asi ten najlepší výhľad na Flintovo počínanie na jej prsiach. Prižmúrenými očami sledoval, ako jej dráždi prsia, jeho tvár stuhnutá v... bolo to vzrušenie? Rose ešte nestihla nabrať také skúsenosti, aby to vedela s istotou rozoznať, ale nejako vycítila, že bol z pohľadu na nich vzrušený.

Zrazu sa jeho oči pohli vyššie a stretli sa s jej pohľadom. Rose zacítila, ako jej zrazu zostalo neuveriteľne teplo a vedela, že jej na líca vystúpila červeň. Sťažka prehltla a vyslala po ňom prosebný pohľad. Alebo aspoň dúfala, že to vyzeralo prosebne... aj keď si nevedela vysvetliť, prečo predpokladala, že by jej zrovna on pomohol. Ale na jej prekvapenie to bolo presne to, čo urobil.

„Dokončiš to skôr, než sa dočkáme dôchodku, Flint?" spýtal sa ostrým, trochu chrapľavým hlasom Scorpius a Rose videla, ako sa Flint strhol a mierne sa zamračil. Dokončil poslednú čiarku svojho mena, odstúpil od nej a išiel sa posadiť na svoje miesto.

Ona si zatiaľ s červeňou na tvári začala zapínať košeľu.

„Nie," vyhŕkol Basil, ktorý na ňu, prekvapujúco, pozeral ako hladný pes na kus párku. „Čo sa raz odhalí, zostáva odhalené," vysvetlil, keď sa na neho nechápavo pozrela.

Takže tam musela sedieť s odhalenou podprsenkou?! Ach jaj.

***

Rose si bola vedomá, že toto je zatiaľ len začiatok. Pravdepodobne by to mohla klasifikovať aj ako zahrievacie kolo a fakt, že už teraz tam sedí s takmer nahou hornou polovicou tela, ju dosť znepokojil. Čo ak ju donútia vzdať sa aj tej podprsenky? Čo ak tam bez nej bude musieť sedieť celý čas? Čo urobí potom?

Samozrejme, vedela, že mala možnosť odísť. Nikto ju nenútil pridať sa k nim a určite ju nikto nebude nútiť zostať tam... veď o takom niečom nepadlo ani slovo. Bola si toho veľmi dobre vedomá. Netušila však, prečo tam ešte stále sedí a snaží sa prestať červenať z pohľadov, ktoré po nej vysielala mužská časť ich skupiny. Prečo sa jednoducho nezdvihne a neodíde? Možno bola jednoducho zvedavá, aj keď daň, ktorú by mala za takú hlúpu vlastnosť zaplatiť, sa jej zdala priveľká. Rozhodne si odmietala priznať, že by ju to, čo sa dialo v tej miestnosti, nejako priťahovalo... alebo nebodaj vzrušovalo. Vzrušovalo... naozaj na pomenovanie toho pocitu neexistovalo originálnejšie a menej dehonestujúce slovo.

Možno rada pokúša osud.

A možno iba tajne prahla po verejnom ponížení, lebo v živote si pozornosti od okolitých ľudí ešte neužila dosť. Ha, ako keby jej fakt, že je dcérou dvoch členov Zlatého tria, nespôsobil dostatok slávy a záujmu čarodejníckej populácie. Pre jej zvrátenú myseľ to zrejme jednoducho nebolo dosť.

Či už bola príčina taká alebo onaká, normálna alebo jasne choromyseľná, jej hlúpe, nerozvážne činy by mohli mať nedozierne následky. Následky, ktoré nemala chuť naprávať. Tiež by k tomu mohla pripočítať hlboké jazvy na svojej hrdosti. A aj napriek TOMU tam stále bola a čakala, čo sa bude diať ďalej. Musela sa proste zblázniť.

Po svojom a Flintovom predstavení bol na rade Scorpius a Rose bola zrazu vo zvláštnom napätí. Bola zvedavá, čo si na neho karty prichystali, ale čokoľvek to bolo, pevne dúfala, že to nijako nebude zahŕňať ju. Nechápte ju zle, nemala vypálené obe oči, aby nevidela, že Scorpius Malfoy bol, čo sa týkalo vzhľadu, fakt úlovok, takže úplne rozumela dychtivosti Amandy a Naomi, s ktorou ho sledovali a pravdepodobne sa v duchu modlili, aby s ním úlohu mohli robiť ony. Naozaj to chápala a keby nebol Malfoy tým, kým bol, ona by sa asi tiež topila v tom istom poblúznení ako tie dve. No, a ešte tu bola aj skutočnosť, že sa nestihla celkom spamätať zo svojej vlastnej úlohy.

Sledovala, ako Malfoy dosť nadšene siahol po kôpke kariet a jednu vybral. Okamžite ju prevrátil a dal sa do čítania. Žiadne váhanie ako v jej prípade. Rose na neho prižmúrila oči. On sa na to vážne teší, však? Potom si však všimla, ako sa jeho úsmev o niečo zmenšil a on prevrátil očami.

„Ústami rozopni spoluhráčovi opačného pohlavia zips na nohaviciach," prečítal nahlas a zvraštil čelo. „To je nuda," potichu zamrmlal, ale keďže Rose sedela hneď vedľa neho, začula to. Uškrnula sa a potlačila zachichotanie.

Chuť smiať sa ju však prešla v momente, keď sa načiahol po červenej šípke. Povedal spoluhráčovi opačného pohlavia? Nezahŕňa to náhodou aj ju? Och, nie. Nech to nie je ona. Nech to nie je ona! Fialový lúč sa našťastie zastavil na Amande a keď Rose zbadala, ako sa jej tvár rozžiarila, proste si nemohla pomôcť a na tvári sa jej objavila grimasa. Skoro k tej babe pocítila ľútosť. Byť taká nadšená iba z toho, že jej Malfoy rozopne džínsy ústami? To muselo mať niečo spoločné s tumorom tlačiacim na čelový lalok v jej mozgu.

Plnenie tej úlohy bolo krátke. Mlafoy na nič nečakal, proste si pred Amandu kľakol, zohol hlavu a o chvíľu mala hnedovláska tmavé džínsy rozopnuté. To primälo Rose k dvom myšlienkam. Fakt by ju zaujímalo, čo by sa stalo, keby na sebe Amanda nemala džínsy ale sukňu ako Rose. Tá druhá myšlienka sa týkala Malfoya. Ako, do pekla, dokázal tak rýchlo zubami odopnúť gombík a stiahnuť zips? Vyvolalo to v nej podozrenie, že toto nie je prvýkrát, kedy sa potýkal s podobnou činnosťou. Ale koniec-koncov môže sa vôbec ešte čudovať?

Och, samozrejme, že nie! Zvrhlík jeden! Keď sa Scorpius znova postavil na nohy a sadol si na svoju stoličku, na tvári hnedovlásky sa objavilo mierne sklamanie, ale jej oči stále svietili ako lampióny uprostred noci. To Rosine znechutenie iba prehĺbilo. Amanda bola do neho tak očividne žhavá, až sa z toho Rose zdvíhal žalúdok.

Zrejme by mala uviesť svoju averziu voči blondiakovi na správnu mieru. Nebolo to tak, že by ho úplne nenávidela... na to nemala dôvod, len ho naozaj nemala rada. Keď odchádzala do prvého ročníka na Rokforte, od svojho otca dostala dostatočné poučenie, ktoré sa týkalo Scorpiusovho otca a to, čo si od neho vypočula, sa jej vôbec nepáčilo. Ale keď sa s ním začal kamarátiť Al, jednoducho sa cez to preniesla a myslela si, že nie je možné, aby bol taký hrozný ako jeho otec, keď strýko Harry dovolil Albusovi kamarátiť sa s ním. Potom však prišlo leto pred ich druhým ročníkom a Scorpius bol pozvaný k Alovi na prázdniny v rovnakom čase ako tam bola aj Rose. To leto bolo ich potenciálne priateľstvo osudové.

Rose bola pevne rozhodnutá definitívne zabudnúť na počiatočnú nesympatiu, za ktorú mohla z veľkej časti poďakovať svojmu otcovi, a chcela sa s ním spriateliť v zmysle filozofie „Priateľ môjho priateľa (v tomto prípade bratranca) je aj môj priateľ". Dokonca sa o tom rozprávala s Albusom a pýtala sa ho, či by mu neprekážalo, keby sa k nim cez leto pridala a snažila sa prelomiť ľady. Jej bratranec bol nadšený, ale tým jeho nadšením sa tá príjemná časť príbehu začína a zároveň aj končí. Netušila, čo tomu vzpurnému blondiakovi kedy urobila, ale jej pokusy o normálny rozhovor, hranie metlobalu alebo rachotiacej sedmy boli z jeho strany zadupané pod čiernu zem a odčarované do nenávratna. Bol k nej nepríjemný, tajne ju volal Ryšavá zubaňa, tajne preto, lebo pred Alom by si to nedovolil, a vrchol všetkého nastal vtedy, keď Alovi jednoducho povedal, že si musí vybrať. Buď on alebo ona.

Čo si myslíte, koho si vybral Albus? Presne tak. Jeho. Vtedy mala skoro dvanásť a naozaj ju nezaujímali Alove motívy. Proste sa na neho naštvala, dlhé mesiace sa s ním nebavila a Scorpiusa v duchu preklínala. Ale, kto ju môže viniť, však? Každý by sa v takej situácii cítil ukrátený a zranený. Bolo jasné, že ona mala na Ala väčšie právo, bol to jej bratranec! Scorpius bol nikto a ona túto horkú pilulku nemohla prehltnúť celé mesiace... v jej srdci sa to ale v skutočnosti tiahlo roky. Zvykla predstierať, že na to už zabudla, ale skutočne pochopila, ako sa veci mali, až keď mala pätnásť. Zrazu si uvedomila, že Alov vzťah voči nej sa ani trochu nezmenil. Vždy tam bol pre ňu, keď ho potrebovala. Stále s ňou chodil lietať a niekedy si vo Veľkej sieni sadol k stolu jej fakulty, kde spolu večerali, aby sa mohli porozprávať, stále to bola ona, ku komu chodil po rady, keď nevedel, ako ďalej s nejakým dievčaťom. Stále to bol ten istý Al, jej bratranec a najlepší priateľ. Jediné, čo sa zmenilo, bolo, že svoj čas rozvrhol medzi ňu a Scorpiusa.

A to bol moment, kedy si uvedomila, že sa na neho nemôže hnevať, pretože nič zlé neurobil. To, že ona nemá rada Malfoya, predsa neznamená, že sa s ním nemôže priateliť on. Scorpius bol jeho priateľ, jej nie. A to bolo všetko, o čo tam šlo. Týmto uvedomením sa však jej nesympatia voči Malfoyovi nezmenšila. Počas rokov ju ten malý albín prestal obťažovať a nazývať ju tou ohavnou prezývkou (mala podozrenie, že to bola Alova práca) a jednoducho si ju nevšímal. Nezdravil ju, neoslovoval ju a snažil sa s ňou prísť do kontaktu čo najmenej... čo bola koniec koncov vzájomná snaha. Iba jedno jej už od dvanástich rokov vŕtalo hlavou. Čo také mu v minulosti urobila, že ju tak neznáša?

Rose nepatrne potriasla hlavou a vytesnala tie spomienky z hlavy. Toto nebolo to pravé miesto na rozjímanie nad minulosťou. Teraz sa musela sústrediť a sledovať hru. Bolo iba šťastie, že sa tá prekliata šípka nezastavila na nej.

Ako si všimla, na rade bol Evan Flint. Rose ho ani veľmi nevnímala, ale akonáhle prečítal to, čo mal na karte, zaujalo ju to. Jediné, čo povedal, bolo: „Najprv zatoč šípkou.". To bolo na jej vkus príliš tajomné. Najprv mal niekoho vybrať a až potom sa ukáže úloha? Vôbec sa jej to nepozdávalo. A pozdávalo sa jej to ešte menej, keď sa fialový lúč vydal jej smerom. Skoro spadla zo stoličky, ako ňou myklo, keď sa snažila tej šípke namierenej na ňu vyhnúť, ale magický lúč oblafnúť nemohla. Do pekla! Pekné irónia. Iba pred pár sekundami sa tešila, že ešte nebola nikým vybraná a zrazu toto?! Keď ani nevedela, čo vlastne bude musieť pretrpieť?

S obavami sa zadívala na Evana, ktorý sa na ňu jemne usmial. To bolo niečo nové.

Rose sa jeho úsmev ani nesnažila opätovať, keďže mala v tej chvíli chuť skôr plakať a vedela, že prinútiť svoje ústa do niečoho iného ako útrpnej grimasy, by bolo prosto nemožné. Radšej s búšiacim srdcom čakala, aká úloha sa objaví na jeho karte.

„Stiahni jej silonky."

Uf, tak to nebolo to najhoršie, čo mohla dostať. A vyzeralo to pomerne jednoducho. Iba jej dá dole silonky a to je všetko.

Postavila sa, prešla okolo stola na druhú stranu a zastavila sa pred Flintom. On si pred ňou kľakol, zaklonil hlavu a zadíval sa dohora. Rosinou tvárou prešla vlna rumenca, lebo videla, že sa jej nedíva do tváre, ale o niečo nižšie.

Odvrátil pohľad od hornej časti jej tela a ona mala možnosť obzrieť si jeho lesklé hnedé vlasy. Trvalo iba sekundu, kým zacítila, ako sa jej sukňa pohla a jej telom trochu trhlo, keď sa jeho ruky ocitli na jej zadku. Snažila sa upokojiť a tváriť nezaujato, ale, povedzme si pravdu, nie je veľa ľudí, ktorí jej siahali na túto časť tela a bolo trochu obtiažne vyzerať, že jej sa to netýka.

Evanove ruky prešli hore na jej boky, palce pohladili bedrovú kosť a jej brušné svaly sa stiahli. Okrem toho, že to bolo mierne príjemné, to trochu aj šteklilo. Prstami prešiel ešte o niečo vyššie, zahákol ich za lem jej siloniek a začal sťahovať dolu. Keď Rose predpokladala, že toto je pomerne neškodná úloha, zrejme Flinta hlboko podcenila.

On jej iba nesťahoval silonky, medzitým ju stihol hladkať, jemne škriabať a pasírovať jej zadok a stehná. A aby toho nebolo málo, posunul sa ešte o niečo bližšie k nej, oprel si o ňu hlavu a ona mohla cez košeľu na bruchu cítiť jeho pravidelný horký dych. Svaly na bruchu sa jej znova stiahli a ona sa prudko nadýchla. Našťastie, v tej chvíli sa Flint už blížil k jej lýtkam, neskôr k členkom a zrazu bola úloha splnená.

Keby mala povedať pravdu, nebola si istá, či sa jej uľavilo alebo to ľutovala. Ale skôr, než nad tým začala seriózne premýšľať, sa s topánkami a silonkami v ruke presunula k svojej stoličke a sadla si.

Prvé kolo ich hry sa skončilo a po karte sa načiahla jej susedka Naomi. Zadívala sa na papierovú kartičku a jej tvár sa v okamihu zmenil na výraz číreho sklamania. Rose ju zvedavo sledovala a hádala, čo tam tak asi môže byť.

„Dostala som Záchrankyňu," zamrmlala, položila kartu pred seba, založila si ruky na hrudi a oprela sa o opierku.

Rose na ňu s úžasom zízala. Ona dostala Záchrankyňu a neskáče kvôli tomu okolo stolu a nespieva oslavné piesne? Pretože to by bolo pravdepodobne presne to, čo by urobila ona. Naozaj tomu nerozumela. Zrejme hlboko podcenila perverzitu slizolinských čarodejníkov. Nehľadiac na pohlavie, všetci sú jednoducho dychtiví po prasačinkách.

„Si na rade, Weasleyová," pripomenula jej Naomi a Rose si povzdychla. Ešte pár kôl a z toho návalu paniky, čo ju ovládne zakaždým, keď si má vziať kartu, dostane infarkt.

Rozhodnutá nepredlžovať nevyhnutá vytiahla kartu a prečítala si jej obsah.

„Spoluhráča, ktorý sedí naproti tebe bozkávaj na krk dovtedy, kým sa nevzruší."

Rose zhrozene zodvihla hlavu a jej oči sa zabodli do postavy pred sebou. DO RITI!

Nie. Nie, nie, nie! Hocikto iný len nie on. To nemohla byť pravda. Odmieta to urobiť. Nebude olizovať krk Basilovi Nottovi! Nech už existovalo podľa profesorky Trelawneyovej koľkokoľvek vesmírov, ani v jednom z nich by neolizovala krk jemu. Dokonca by bola ochotnejšia túto úlohu splniť s Malfoyom a to už je čo povedať, keď dá prednosť jemu.

Ako môžu byť tie karty také kruté? Jasné, ona vedela, že vždy nebude mať také šťastie, že sa mu nemôže vyhýbať navždy a úloha s ním raz jednoducho musela prísť. Ale táto?! Prečo práve táto? Pozrela sa na neho trochu znechuteným pohľadom zaujímajúc sa, ako na niečo také reaguje on, ale Basil sa na ňu iba pokojne díval a vyčkával. Tiež bola zvedavá, ako sa asi cítil, keď veľmi dobre vedel, s akou nechuťou bude tú úlohu plniť... niežeby sa o to fakt starala. Tá, ktorá tým bude trpieť, bude rozhodne ona nie on.

„Urobíš to ešte dnes, Weasleyová?" spýtala sa pomalým ťahavým tónom tá čiernovlasá osina v zadku a Rose sa na neho smrteľne zamračila, ale potom sa žiarivo usmiala.

„Ale iste," sladko odvetila a vstala z mieste. „Len som si vychutnávala to očakávanie," sarkasticky dokončila, prešla pomalou chôdzou okolo stola, až skončila pri ňom. Och, Merlin, toto bude katastrofa.

Lenčo sa priblížila k Basilovi, vstal zo stoličky. Bol od nej o niečo vyšší, ale zase nebol až taký vysoký, aby nedosiahla na jeho krk. Trochu tápavo sa zadívala na tú časť jeho tela, s ktorou sa mala tak dôverne zoznámiť, a v duchu si povzdychla. Ako to má vôbec urobiť, do pekla?! Nemohla si spomenúť, či sa niekedy s niekým ocitla v podobnej situácii... teda, nerátajúc kontext ich malého intímneho zblíženia.

Och, prečo sa vôbec tvári, že nad tým premýšľa? Samozrejme, že ešte žiadnemu chlapcovi neolizovala krk. To by si bola pamätala a ani by nad tým nepotrebovala premýšľať. Hej, nesúďte ju! Ona nie je netýkavka iba... ešte sa jednoducho s nikým nedostala tak ďaleko. V prípade, že sa maznanie s krkom druhého človeka klasifikuje ako ďaleko a nie blízko.

Rose k nemu trochu zdráhavo prikročila a zahryzla si do pery. Nemala ani potuchy, čo bude robiť. Ako vôbec môže niekoho vzrušiť ústami na jeho krku, keď ani nevie, či je takého niečoho schopná? Čo ak tam budú stáť hodiny a hodiny, ale Basila to jednoducho nenažhaví? Ako ho môže vzrušiť, keď vôbec nevie, ako to má urobiť?

„Ak potrebuješ manuál...?" začal Basil s jedným obočím nadvihnutým a niečím veľmi blízkym opovrhnutiu v tvári.

„Nepotrebujem manuál!" vyštekla na neho naštvane Rose a cítila, ako sa jej zapaľujú líca.

Jasné, že potrebuje manuál! Ale skupinka, ktorá sa nachádzala v tej miestnosti, neboli práve ľudia, ktorým by sa s tým túžila zveriť.

„Iba pritisni svoje pery na môj krk..."

„Sklapni," zasyčala.

„...použi trochu jazyku a sania..."

„Povedala som, aby si sklapol!" vyhŕkla tento raz veľmi naštvane a s veľmi intenzívnym pocitom rozpakov.

Videla, ako sa Basil škodoradostne zaškeril. „Môžeš použiť aj zuby, ale dávaj pozor, nechcel by som m..."

Urobila to. Pomyslela si, že to bol jediný spôsob, ako ho donútiť, aby konečne zavrel tie svoje uštipačné ústa a prestal spôsobovať, že sa cítila nanajvýš zahanbene. Jednoducho sa rozhodla, že prestane premýšľať a pustí sa do toho, lebo aj tak nebola žiadna šanca, že by prišla na to, ako to urobiť iba tým, že by nad tým premýšľala.

Iste, stále sa cítila málinko nepríjemne, pretože prakticky ani nevedela, čo robila, ale nebolo to zase až také zlé. A musela uznať, že tie Basilove keci boli aspoň na niečo dobré. Keďže bola tak trochu v koncoch kvôli svojim žalostným skúsenostiam v tejto oblasti, jednoducho urobila to, čo povedal on. Pritisla svoje pery na jeho krk a nesmelo nimi pohybovala hore dolu. Po chvíli sa rozhodla riadiť sa ďalšou jeho radou a vystrčila jazyk. Párkrát ním prebehla po jeho hladkej pokožke a keď na jeho krku zacítila, ako sa mu zrýchlil pulz, nemohla sa neusmiať.

„No vidíš, že ti to ide," zašepkal skoro nežne do jej vlasov, keď k nej trochu naklonil hlavu. Ach, tak predsa ho to úplne neumlčalo.

Fungovalo to. Napriek tomu, že bola nútená použiť systém pokus-omyl, zdalo sa, že na to reagoval priaznivo. Že sa mu to páčilo. Bolo normálne, že cítila také silné zadosťučinenie napriek tomu, že viac citov prechovávala k svojej sove než k tomu chalanovi? Nebolo to zvrátené, však? Možno to bola vec jej sexuálneho ega. Rose si náhle spomenula, že jej Lily kedysi vravela, že chalani sú dosť citliví najmä na ušných lalôčkoch a v oblasti pod ušami. Nuž, možno aj ženy, ale ona to zatiaľ nemala ako zistiť. Ale teraz mala možnosť vyskúšať si jej teóriu na Nottovi.

Presunula sa perami o niečo vyššie a Basil naklonil hlavu na stranu, aby mala lepší prístup. Jeho ochota ju trochu prekvapila, ale to nebolo nič oproti tomu, ako prekvapene sa cítila, keď ju pevne chytil za pás, objal ju a pritisol k sebe. Ale Rose to v tej chvíli vôbec neprekážalo, takže jeho majetnícke gesto iba premlčala a ďalej sa venovala svojej práci. Keďže jej povedal, že by sa nenahneval (niežeby jej na tom fakt záležalo), keby použila aj zuby, rozhodla sa to urobiť. Jemne zahryzla do hebkej kože jeho ušného lalôčka a začula, ako takmer nečujne zasyčal. Bola si istá, že ho to nemohlo bolieť, ale aj napriek tomu po tom mieste prešla chlácholivo jazykom.

„To by už stačilo!" ozval sa zrazu Malfoyov ostrý hlas, ktorý preťal ticho v miestnosti ako blesk na nočnej oblohe a Rosino telo sa nepatrne strhlo. Odvrátila hlavu od Basilovho krku, aby sa na neho pozrela a uvidela, že na jeho lícach sa vynímajú dve ružové škvrny. Až teraz si všimla, ako tesne si ju držal pri sebe a ako zhlboka dýchla.

Chvíľu na neho iba zízala a na jej zlosť to bol on, kto sa prvý spamätal. Dal z nej dole svoje ruky, chytil ju za boky a odtiahol ju od seba. Rose od neho od ďalší krok ustúpila sama a zmätene sa zadívala po miestnosti. Ako môže Malfoy vedieť, že už je koniec?

Pátravo sa znovu pozrela na Basila a vtedy... Och! Už si to všimla aj ona. Nuž, nebolo pochýb, že všetci v miestnosti mali možnosť vidieť, že svoju úlohu úspešne dokončila.