Secret Affairs 9

Profesorka McGonagallová vybavila Hermione a Theovi cestu do Rokvillu. Ani jeden to ale nemohol považovať za výlet, pretože mali za úlohu v dedinke zariadiť všetko potrebné na oslavu a to nebolo niečo, z čoho by mala byť Hermiona vo vytržení. Ale bola aj tak celkom nadšená. Vedela, že keď sa posledný výlet konal iba pred týždňom a ktorý len tak mimochodom kvôli Malfoyovi zmeškala, riaditeľ celej škole v tak krátkom časovom intervale nedovolí ísť znova. A ona potrebovala toľko vecí! Nové šaty tiež, samozrejme!

Dobre, nemala na tom večierku veľmi koho ohurovať odkedy ju na škole nikto nepriťahoval (až na Malfoya... v určitých situáciách). Ach, áno. Kategória zvaná Malfoy jej skutočne robila vrásky na čele. A to bol ďalší dôvod, prečo bola tak rada, že pôjdu do Rokvillu. Potrebuje si kúpiť antikoncepčný elixír.

A nie! Nechápte ju zle, samozrejme, že si neplánuje vyjsť si s ním na ďalšie sexuálne rande, ale, ako zistila iba pred dňom, nemusí sa to nutne stať iba vtedy, ak to plánuje. Radšej bude pripravená, ako by mala o pár mesiacov chodiť s veľkým bruchom pred sebou.

Bola nekonečne rada, že v tej knižnici si na to spomenul Malfoy, keď ona toho nebola schopná. Vtedy nejako nebola v stave, aby myslela aj na niečo iné ako na jeho ruky na svojom tele, ale, našťastie, mal Malfoy trochu triezvejšie myšlienky a kúzlo proti počatiu použil on.

Nemohla tomu uveriť. Už dvakrát sa jej stalo, že jej ani len nanapadlo použiť pri styku antikoncepciu. Ako môže byť taká nezodpovedná? A práve ona!

Hermiona sa zamračila, keď kráčala vedľa Thea a Hagrida dolu kopcom k Rokvillu. Hagrid mal byť ich takzvaná ochranka. McGonagallová ich nehodlala pustiť samých a Hagrid bol vždy rád, keď si mohol vyraziť do Troch metiel alebo Kančej hlavy.

"Musíme u Troch metiel zajednať pitie a máme sa tam stretnúť s kapelou, potom musíme ísť do Medových labiek po nejaké sladkosti... mimichodom, keď ma Dubmledor stretol na chodbe, podstrčil mi zoznam toho, čo mu mám v Medových labkách kúpiť," povedal Theo a zachichotal sa.

"Počkaj!" zarazila sa zrazu. "O akom pití to hovoríš? Pitie a jedlo majú predsa na starosti škriatkovia."

"No, je predsa vždy lepšie mať viac druhov, nie?" nevinne povedal a Hermiona v podozrení prižmúrila oči.

"Viac druhov? Myslíš tým aj taký druh pitia, ktorý v sebe bude mať alkoho?" spýtala sa odmerane Hermiona a to, že mlčal, jej to iba potvrdilo.

"Theo! Si hlavný prefekt, TY by si mal byť ten, ktorý ostatným zabráni dovliecť alkohol do hradu a nie ho tam sám nosiť!" hnevala sa.

Toto sa jej iba zdalo! Nie je to od neho trochu pokritecké? A ako môže zradiť dôveru profesorky McGonagallovej a Dumbledora

"Hej, upokoj sa. Kto povedal, že to donesiem na ten večierok? Existuje ešte aj večierok po večierku," vysvetlil.

"Aha. Takže súkromná slizolinská párty."

"Presne tak."

Pokrútila hlavou. "Je úplne jedno, kde sa to vypije, Theo, tu ide o to, že sa to vôbec vypije."

"Fajn!" odvrkol jej, ale nebola zas až taká naivná, aby si nemyslela, že si nájde nejaký iný spôsob, ako to tam dostať. Ale ona o tom aspoň nebude vedieť. S týmto naozaj nechcela mať nič na svedomie. Sladká nevedomosť.

"A čo si to hovoril o tej kapele? My sa tu máme stretnúť s nejakou kapelou?" spýtala sa po chvíli trochu napätého mlčania.

"Hm," pritakal. "Zabudol som ti to povedať. Keď mi včera McGonagallka oznámila, že sa ten večierok bude konať, rozprával som o tom v spoločenskej a Zabini mi dohodol stretnutie s nejakými chalanmi, čo údajne dobre hrajú."

Stíchol a zjavne čakal na jej reakciu, ale ona bola ticho. Téma kapely ju naozaj nemohla menej zaujímať.

"Ja viem," začal trochu váhavo, "že som sa na tom s tebou mal dohodnúť... a pravdepodobne aj s ostatnými prefektmi, ale Zabini prisahal, že sú dobrí a potom som na to úplne zabudol..."

"Nič sa nestalo. Snáď si vybral dobre."

Kým kráčali dedinkou a Theo pokračoval vo vypočítavaní všetkého, čo musia urobiť alebo zariadiť, Hermiona uvažovala nad sebou. Zdalo sa, že jej sexuálne nočné mory sa vyparili zakaždým, keď spala s Malfoyom. To bol očudné. Rozhodne tam bola očividná spojitosť, ale aj tak to celé nedávalo zmysel. Čo mali tie sny znamenať a čo mali spoločné s jej reálnym laškovaním s tým blondiakom? A prestali by aj vtedy, keby spala s niekym iným? To bola rozhodne zaujímavá otázka, ale Hermiona to, nehľadiac na to, aká zvedavá bola, nemienila testovať. Nenarobila si už aj tak dosť problémov?

Rozhodla sa, že musí vymyslieť nový spôsob, ako by zabránila, aby sa to nestalo znova... po tretíkrát. Pri tom čísle - aj keď nebolo nejaké ohromne veľké, ale bolo dosť veľké na to, na čo sa vzťahovalo - si sťažka povzdychla. Musí vymyslieť plán, zmeniť taktiku, preskupiť vojsko... proste niečo urobiť. Ale trochu sa niekde v úplne najtemnejšom kúte svojej hlavy obávala, že na to je už neskoro. Mala pocit, že sa v tej jeho príťažlivosti už utopila.

Okej, takže, spala s Mlafoyom (dvakrát), skurvene si to užívala, zabudla pri tom dokonca aj použiť antikoncepčné kúzlo (!!!) a má podozrenie, že ním začína byť veľmi silne priťahovaná. To značí iba jednu vec - práve sa dotkla morálneho dna!

V žitove už porobila pár hlúpostí... fakt. Napríklad, to bláznovstvo menom McLaggen bola poriadna blbosť, takmer gigantická, ale toto predčilo všetko, čo kedy urobila a zrejme všetko, čo kedy ešte len urobí. Je šialená? Áno, musí to byť tým. Proste je blázon.

Pozrite, vždy vedela, že je pekný, áno?! Nie je predsa ani slepá, ani mŕtva, ale nikdy ju tak naozaj nepriťahoval. Prečo taká náhla zmena citov? Niečo sa proste muselo stať. Teda, ešte niečo iné okrem tých snov.

"A ešte tie Medové labky... ten Dumbledorov zoznam je fakt dosť dlhý," sťažoval sa Theo, keď sa s Hermionou už dve hodiny vláčili po celkom Rokville. Už sa blížil čas, kedy by sa mali vrátiť späť a ona ešte nemala ani šaty, ani elixír.

"Hm... Theo?" váhavo ho prerušila.

"Áno?" Otočil sa, jednou rukou už držal kľučku na dverách do Medových labiek a spýtavo sa na ňu pozrel.

"Vieš, minulý víkend som nebola v Rokville, mala som nejaký prácu a vážne si potrebujem zájsť kúpiť pár vecí. Nemalo by to trvať dlho, ale o chvíľu budeme musieť ísť, tak... nevadilo by ti, keby som ťa tu nechala a rýchlo si to vybavila?" nesmelo sa opýtala a nasadila úplne nevinný výraz.

Čo sa týkalo jeho odpovede, bola si trochu neistá. Theo nebol síce ten najhorší zo slizolinčanov, vlastne sa tomu ani nepribližoval, ale stále bol slizolinčan a ona chrabromilčanka a tak... Navyšše k nemu v poslednej dobe práve nehorela láskou, takže nemal dôvod robiť jej láskavosti.

Keby šlo len o tie blbé šaty, netrhalo by jej žily, keby s tým Nott nesúhlasil, ale jej šlo hlavne o ten antikoncepčný elixír.

"Ja by som ti to nejako vynahradila," dodala ešte rýchlo. Ale rozhodne nie tým, že by som ti dovolila prepašovať do školy alkoho, pomyslela si, ale potom sa zarazila. Veď práve to sa chystá robiť! Práve mu ponúkla perfektnú príležitosť, ako kúpiť chľast bez toho, aby ho videla.

Och, do kelu s alkoholom, nech sa tam spijú aj do bezvedomia. Jej zmysel pre plánované rodičovstvo mal v tomto súboji rozhodne navrch.

Theo ale pokrútil hlavou. "Nie, to je v poriadku, choď kam chceš, Hermiona. V Medových labkách nemusíme byť obidvaja."

Tak to jej odľahlo. "Vďaka, som tvoja dlžníčka." Alebo možno ani nie.

"Nie, nie si," povedal Theo, usmial sa a ona sa zvrtla a rýchlo si to rázovala na druhú stranu ulice.

Vlastne, Hermiona nikdy predtým nepremýšľala nad tým, aké to je, keď si niekto kupuje antikoncepciu. Po tom, čo ju tá stará rachetla trikrát prešla pohľadom od hlavy až po päty, zamračila sa a zafŕkala nosom nad jej vekom, zistila, že trochu ponižujúce. Ale zažila aj horšie, nie? Napríklad, že ju videl Malfoy nahú. Z toho sa asi nikdy nespamätá.

Keď Hermiona vstupovala do Čarohandier, jej nálada sa krčila niekde pri jej opätkoch. Akonáhle povedala predavačke, že hľadá šaty na valentínsky večierok, začala jej nosiť nejaké čudá v ružovej a červenej farbe, ktoré mali všade volániky, čipky a srdiečka. To jej na nálade rozhodne nepridalo. Ona sa za žiadnu cenu nemienila navlieknuť do niečoho podobne curkového. Pre ňu ten sviatok ani nebol, nie? Ona nebola zamilovaná, nikto ju nemiloval... tak načo má šaškovať?

Znechutene sa presunula na druhú stranu miestnosti, vytiahla zo stojanu čierne kožené šaty bez ramienok a ignorujúc skeptický výraz na tvári predavačky, zapadla do kabínky. Sedeli perfektne. Siahali jej po kolená, ale Hermiona vedela, že ich môže jednoduchým kúzlom trošku skrátiť, pretože tá dĺžka jej na nich celkom nesedela.

"Zoberiem ich," povedala predavačke, ktorá na ňu zostala ohromene zízať.

"Toto si chcete obliecť na valentínsky večierok?" spýtala sa.

Hermiona iba pokrčila plecami. "Páčia sa mi." Mala nejakú rebelantskú náladu. Možno to bude už zajtra ľutovať, ale teraz bola naozaj rozhodnutá. Tie šaty by vlastne ani neboli také odviazané napriek ich farbe, keby neboli z kože. Ale, vlastne, kto kedy povedal, že sa na valentínsky večierok musí chodiť ako niekto, kto práve spadol do tortovej polevy?

+++

Hermiona sa nevyhýbala Malfoyovi už vyše týždňa. Bolo to ľahšie než predpokladala, ale tušila, že to malo niečo spoločné s tým, že bola neustále zavalená prácou. Škola, povinnosti hlavnej prefektky, hliadky, pomáhanie Harrymu a Ronovi s úlohami, pomáhanie Malfoyovi s esejami, staranie sa o prípravy na večierok... ako by si mohla pri tom všetkom nájsť čas na to, aby zažila malú erotickú epizódu s Malfoyom v kumbále na metly?

Keď sa večer vracala do svojej izby, niekedy sa ani neobťažovala prezliecť do pyžama, proste sa zvalila na posteľ a spala až do druhého dňa. Všetko jej to začalo akosi prerastať cez hlavu. Začala zaspávať na prvé hodiny, tie sprosté sny sa vrátili a ona po nich niekedy nemohla spať až do rána. Proste začínala byť unavená.

Preto sa rozhodla, že výzdobu zámku a hlavnej sienie dá na starosti Sheile Brooksovej, tej blonďavej dutej hlave z bystrohlavu. Okrem toho, že Hermiona nedokázala pochopiť, ako sa ona mohla stať prefektkou, tak nechápala ani to, ako ju mohli zaradiť do bystrohlavu. To by mala byť... bystrá, nie? Ona a jej podobne peroxidové kamarátky takmer vyskočili z kože, keď sa dozvedeli, že budú môcť robiť výzdobu. Mohli byť tupé ako chceli, ale Hermiona uznala, že len ťažko by niekto urobil lepšiu valentínsku výzdobu. Veď ružová farba a srdiečka... to je ich, nie?

Zdalo sa, že medzi Hermionou a Malfoyom vládne prímerie. A Hermiona musela pripustiť, že bola s tým stavom veľmi spokojná, lenže neskôr zistila, že to bolo len preto, že nemala čas ho stretávať mimo vyučovacích hodín. Dokonca aj medzi hodinami, keď sa premiestňovali do tried, vždy niečo riešila, čiže ho výdala naozaj minimálne. A ona to tak naivne pripisovala tomu, že po tom, čo sa stalo, sa jej rozhodol dať pokoj. Cha!

Malú nápovedu toho, ako sa mýli dostala raz popoludní, kedy bola zavretá v prefektskej pracovni a jej hlava bola zahrabaná niekde medzi nekonečnými sťažnostami na otravných duchov, rozvrhmi pochôdzok a Malfoyovými esejami. Nemýľte sa, vôbec nebola vo vytržení z toho, že musela byť práve tu, kde jej to pripomínalo istú noc, kedy zaspala na pohovke. Ale v spoločenskej miestnosti sa nevedela sústrediť, lebo onedlho sa mal konať prvý metlobalový zápas a všetci to tam každý večer rozoberali, čo sa zmiešalo so všeobecnou eufóriou kvôli tomu večierku. Viac pokoja by mala v prvej línii vo vojne so smrťožrútmi. Knižnica bola logicky vylúčená a byť zavretá v nejakej práchnivej zatuchnutej miestnosti, sa jej vážne nechcelo. Ešte jej zostávala jej izba, ale keby bola niekde v blízkosti postele, už len pri pohľade na ňu by zaspala.

Hermiona čítala pergamen, na ktorom nejaký anonym oznamoval, že na druhom poschodí pobehuje po obrazoch chlapík, ktorý si pred dievčami sťahuje nohavice a ukazuje holý zadok (fuj! bola rada, že toto zmeškala.), keď sa ozvalo v miestnosti zaťukanie. Na parapete z vonkajšiej strany stála hnedá školská sova a v zobáku držala malý kúsok pergamenu. To bolo trochu čudné. Sovy nenosia poštu v zobákoch!

Keď otvorila okno, aby ju pustila dnu, ihneď vletela do miestnosti, pustila lístok na jej stôl, dvakrát obkrúžila izbu a hneď vyletela. Hermiona prešla ku stolu, sadla si a otvorila lístok.

Mala by si si dopriať trochu viac spánku, Grangerová... nevšimla si si , že vyzeráš ako hovno? Okrem toho, preťahovanie spiaceho dievčaťa je ako preťahovať mŕtvolu a to vážne nie je môj šálok kávy.

Hermionine oči potemneli a ten pergamen okamžite prútikom spálila. Nebol tam podpis, ale nemusela byť práve génius, aby vedela, kto to poslal. Takže keď ju nestihol urážať na hodinách alebo inokedy, keď ju stretol, ako okolo neho prefrčala, tak jej pošle odkaz. No nie je milý?!

+++

Dobre, takže Hermiona si oficiálne prestala myslieť, že sa niečo zmenilo. Okrem toho jedného, teda. S Malfoyom bola na takmer rovnakej vojnovej nohe ako predtým, aj keď musela uznať, že počet a intenzita jeho podlostí sa o niečo znížili. Občasné urážky sa objavili vždy, ale podkopávanie nôh alebo iné fyzické napádanie sa stalo minulosťou. Ale stále bol hnusný.

Miera jeho odpornosti sa naplno prejavila o týždeň neskôr v stredu, tri dni pred valentínskym večierkom. Hermiona práve išla po chodbe smerom k prefektskej pracovni, bolo tesne po vyučovaní a chodba bola plná študentov, ktorí mierili do svojich fakúlt, a rozprávala sa s Ginny o nejakej jej rovesníčke, ktorá má pocit, že má nárok na jej staronového frajera, Michaela Cornera, ktorý urobil cez prázdniny všetkým láskavosť a dal sa konečne ostrihať. Okrem toho mu trochu zmužneli črty tváre a už sa netváril ako niekto, koho práve tresli po hlave zmetákom.

Ginny bola plne zabratá do rozhovoru, keď zrazu prekvapene zhíkla, keď jej z ničoho nič vyleteli z rúk učebnice a vzniesli sa k otvorenému oknu. Obe boli také prekvapené, že iba stáli a pozerali sa, ako knihy rapídne rýchlo vyleteli von oknom a rútili sa dolu.

Za ich chrbtom sa zrazu ozvalo chichotanie, na čo sa obe ihneď otočili. Hermiona prižmúrila oči, keď tam zbadala stáť Malfoya s jeho niekdajšími kumpánmi Crabbeom a Goylom. Nevedela, že sa s tými dvomi za posledný rok vôbec pozdravil.

Hermionin pohľad sa stal vražedným. Vrhla sa k nim skôr, než ju stihla Ginny chytiť za ruku a zastala až tesne pred ním.

"Nepribližuj sa ku mne, humusáčka," zavrčal na ňu Malfoy ešte predtým, než mala vôbec vymyslené, čo mu povedať.

"Prosím?" omámene sa spýtala. To slovo na H jej nepovedal už... no, veď viete od kedy. Nikto jej nemohol zazlievať, že ju to trochu šokovalo.

"Počula si," zasyčal Malfoy a odporne sa uškrnul. A to bol čas, kedy sa Hermiona prebrala.

"Strhávam slizolinu tridsať bodov za to, že si vyhodil Ginny učebnice von oknom a tridsať bodov za to, že si tým hnusným slovom nazval hlavnú prefektku," vyslovila Hermiona najpokojnejším hlasom, akým len mohla, ale jej oči blčali. "A," pokračovala, "pôjdeš po tie veci dole a prinesieš jej ich."

Malfoy sa zasmial. "Donúť ma, humusáčka!"

Prižmúrila oči. Nemá potuchy, s čím sa zahráva. "Povedz to ešte raz, Malfoy..." precedila pomedzi stisnuté zuby. Kútikom oka zachytila, že ich ostatní obstúpili a teraz majú celkom pekné obecenstvo.

"Humusácka suka," vyslovil pomaly a zreteľne a Hermiona prestala rozmýšľať. Hodila logiku za hlavu, nechala sa pohltiť zúrivosťou a prútik jej sám vyletel z vrecka a poslal Malfoya pozdĺž chodbou, kde ho zatavila až sklenená vytrína. Davom sa prenieslo zalapanie, občas šokovaný výkrik a následne na to, sa jej za chrbtom ozval nahnevaný hlas profesorky McGonagallovej.

Áno, dostala trest. Vlastne, oni obaja a mali prísť za ňou hneď, len čo sa Malfoy dostane z nemocničného krídla. Našťastie nemal vážne zranenie, iba nejaké škrabance a modriny, lebo inak by si to proti logike Hermiona fakt vyčítala.

+++

Bolo už pol deviatej, keď ich profesorka McGonagallová odviedla do knižnicice, kde mali bez prútikov zoradiť ohromné množstvo kníh podľa abecedy. Hermiona by mohla odprisahať, že ich McGonagallová naschvál poprehadzovala, pretože vedela, že madam Pinceová si zakladá na tom, aby boli knihy na správnom mieste.

"Takže, znova v knižnici..." ozval sa Malfoy, ale Hermiona ho ignorovala, vytiahla dve obrovské kopy kníh na stôl a dala sa do ich rozdeľovania. Na toho idiota sa už nikdy ani nepozrie. Ako sa vôbec opovážil povedať jej niečo také?!

"Chceš niečo vedieť, Grangerová?" opýtal sa lenivým hlasom, keď si sadol na stoličku a nohy si vyložil na stôl, kde ona pracovala. Kretén!

Neodpovedala.

"Chceš vedieť, prečo som to povedal?"

Zasa nič.

"Chceš vedieť, prečo som ťa nazval humusáckou sukou?"

Pri tých dvoch slovách sa strhla a dúfala, že si to nevšimol.

"Je mi to jedno, Malfoy. Tvoje zasrané motívy sú mi ukradnuté," preniesla najľadovejším hlasom, akého bola práve schopná.

"V poslednej dobe si na mňa nemala veľa času, Grangerová. Takto máme minimálne ďalšie dve hodiny iba sami pre seba," pokojne povedal.

Hermionine oči sa rozšírili, keď na neho vrhla ohromený pohľad.

"Ty- ty si to urobil, aby... veď vieš čo?" spýtala neistá si, či to správne pochopila.

"Veď vieš čo? Volá sa to SÚLOŽ, Grangerová. Povedz to!" vyzval ju a ona sa k nemu otočila celým telom. Vyzeral tak bezstarostne a pobavene, keď sa pohupoval na nohách stoličky, až mala chuť drgnúť do neho, aby sa rozpleskol na zemi.

"Teda si to urobil pre to, však?" uisťovala sa a prižmúrila oči.

"Už skoro dva týždne abstinujem kvôli tvojim stupídnym povinnostiam," ponosoval sa a ona sa načiahla a hodila po ňom knihu. Nanešťastie sa stihol uhnúť.

"Takže len preto, že ty si nadržaný a rád by si ma znova oprel o stenu, som ja dostala TREST?!" zajačala na neho. Asi po prvýkrát na niekoho kričala v knižnici, ktorá bola ako jej svätiňa. Ale nikto tu nebol, dokonca madam Pinceová odišla.

"Hm... takže to bude agresívne? Rozhodne nie som proti," reagoval na jej výbuch a ona po ňom v zlosti hodila ďalšiu knihu. Keď sa jej ale tento raz uhýnal, pohol sa príliš rýchlo, nohy stoličky sa šmykli na podlahe a on zletel s hukotom na zem.

"Kurva! Grangerová!" naštvane vykríkol a staval sa na nohy.

"Ešte nikdy som nedostala trest!" odsekla Hermiona a ruky stískala v päsť. Čo takto vraziť mu jednu?

"Dostala. V prvom ročníku," oponoval jej a ona sa ešte viac zamračila.

"Och, áno, ako som len mohla zabudnúť, že?! A príčinou môjho trestu si bol... prekvapenie!... zasa TY!"

Malfoy sa zamračil. "Hej, upokoj sa! Veď o nič nejde a získali sme dve hodiny, sami, v knižnici..." nechal vetu doznieť, priblížil sa k nej a možno za iných okolností by to v Hermione vyvolalo chvenie, ale tento raz nie.

"O nič nejde?! Tak vieš, čo? Keď si taký hrozne nadržaný, choď za niekym iným, ja nie som tvoja štetka!"

+++

Hermiona bola nazúrená. Vážne veľmi nazúrená. Po tom incidente v knižnici, už prácu dokončili v tichosti a zdalo sa jej, že sa Malfoy na ňu urazil. Ako keby sa mal vôbec prečo urážať! Nazval ju humusáckou sukou. Humusáckou sukou! A to len preto, aby ju pretiahol!

Na druhý deň ho ignorovala. Nemala chuť sa na neho vôbec pozerať. Celý deň mala zlú náladu a keď za ňou prišiel Cormac, aby ju pozval na valentínsky večierok, ktorý sa konal v sobotu, len sa všetko zhoršilo. Ten chalan nerozumie slovu nie? Čo je to za trkvasa, keď mu musí stokrát povedať, aby ju nechal na pokoji?

+++

Draco sa díval, ako sa ten chrabromilský chytač priblížil ku Grangerovej, oprel sa o stenu vedľa nej a hádzal na ňu zvodné pohľady. Čo od nej ten parazit chcel?

Chcel sa opýtať Blaisa, či náhodou nevie nejaké podrobnosti o ich vzťahu, lebo si vlastne nikto nebol istý, či spolu niečo mali alebo nie, ale už len pri pohľade na svojho kamaráta si to rozmyslel. Nevedel, čo bolo vo veci, ale od včera s ním neprehovoril. Och, vlastne, nie, večer, keď sedeli v spoločenskej miestnosti a Draco sa ho pýtal na niečo z úlohy na elixíry, mu odsekol, aby mu dal pokoj. Nechápal, čo toho chalana žralo.

Draco si nad tým len v duchu vzdychol a znova sa venoval sledovaniu Grangerovej. Od včera si ho nevšímala. Nemohol uveriť, že bola taká napálená. Veď to bol iba jeden poondený trest. A dostali zrovnávanie kníh podľa abecedy! To mohol byť ťažko ten najhorší trest, aký mohla dostať.

Všimol si, ako jej McLaggen niečo horlivo vysvetľoval, kým Hermiona sa mračila. Bol k nej dosť blízko na to, aby Draco zo svojej diaľky, čo boli asi štyri metre, vedel, že musí na tvári cítiť jeho dych.

"Vyjebaný kučeravý kretén!" zasyčal si popod nos a následne na to začul, ako Blaise vedľa neho vyprskol smiechom.

"Čo?" zavrčal zamračene Draco.

"Uvedomuješ si, čo sa práve stalo?" spýtal sa Blaise a Draco bol úprimne prekvapený, že na neho prehovoril. Na jeho otázku pokrčil ramenami a naďalej sa mračil na McLaggena.

"Žiarliš," povedal a potláčal smiech, kým na neho Draco valil oči.

"Žiarliť? Prečo by som ja mal žiarliť?!"

"Pretože McLaggen je chytač, dobre vyzerá, je milý, má dobrý priemer a práve sa snaží zbaliť Grangerovú?" spýtal sa Blaise a jej meno vyslovil o niečo tichšie, aby ho nikto nezačul.

"Nežiarlim, Blaise," naštvane precedil cez zuby.

Blaisove oči sa nebezpečne zaleskli, keď v tom uvidel príležitosť na pomstu a zdvihol jedno obočie.

"Nie? Tak potom ti nebude vadiť, ak ju pozvem na valentínsky večierok..." A skôr, než Draco stihol vôbec otvoriť ústa, sa odlepil od steny, predrel sa kým hlúčikom ľudí na chodbe pred učebňou a postavil sa pred Hermionu, ktorá už bola sama, opierala sa o stenu a čítala v otvorenej knihe.

Keď Hermiona zacítila, že niekto pred ňou stojí, odtrhal pohľad od trochu zažltnutých stránok a zdvihla hlavu. Vo chvíli, ako jej zrak padol na Blaise Zabiniho, jej pohľad sa stal obozretným

"Ahoj, Grangerová," povedal milým hlasom, čo v nej podozrievavosť ešte viac podnietilo.

"Zabini..."

"Len som sa chcel spýtať..." Nechal vetu nedokončenú a zvodne sa uškrnul lebo vedel, že sa na neho Draco uprene díva.

"Áno?" netrpezlivo povedala Hermiona a nadvihla jedno obočie.

"Bolo by mi nesmiernym potešením, keby si so mnou išla na valentínsky večierok," dokončil a Hermiona na neho zostala zízať so šokovaným výrazom na tvári.

"Čože?" vyliezlo z nej a rýchlo párkrát zamrkala.

+++

Nabudúce:

Odlepila sa od neho a zamrkala. Mohol by jej niekto vysvetliť, prečo sa jej práve pred chvíľou prisal na pery? Nie, že by to nebolo príjemné... byť bozkávaná je takmer vždy príjemné, ale nemal by mať na to nejaký dôvod? Nejaký veľmi pádny dôvod, keďže jeho priateľ sa s dievčaťom, ktoré práve pobozkal dvakrát vyspal?