Secret Affairs 8

To týždňové vyhýbanie sa Malfoyovi bolo asi k ničomu. Stačil jeden dobre premyslený ťah a mal ju tam, kde ju chcel mať. Hermiona by nad tým zaškrípala zubami, ale, povedzme si pravdu, teraz, keď ten hnev čiastočne opadol a ona si uvedomila ich blízkosť a najmä JEHO hnev, mala chuť zmenšiť sa a zaliezť do škáry medzi stenou a policou s knihami.

Všetko sa to úplne zvrtlo. Bola totiž rozhodnutá za každú cenu mu nedovoliť sa k nej priblížiť (preto ten cesnak v taške a retiazka s krížikom). Nie, že by si myslela, že ten omyl, čo sa stal pred týždňom, bolo niečo premyslené a ani si nemyslela, že by Malfoy prahol po tom, aby si to zopakovali... určite ani on vôbec nechápal, prečo sa to stalo... ale pre istotu a hlavne kvôli jej nervom a tým rozpakom, čo by z toho vyplynuli, ho nechcela mať nikde vo vzdialenosti minimálne piatich metrov. Pretože stačilo len to, že sa na ňu pozrel a jej to bolo nepríjemné.

A teraz? Len sa na to pozrime. Znova bola v knižnici a znova sa ocitla pritlačená o poličku na knihy s Malfoyovou hruďou opierajúcou sa o tú jej. Jej život bol jeden obrovský bludný kruh. Ale tak trochu si to zavarila sama nie? Ako len mohla byť taká hlúpa a myslieť si, že mu prejde cez rozum? Dobre vedela, že bol rovnako ak nie viac inteligentný ako ona. Podceniť súpera je vždy hrubá chyba a zdalo sa, že teraz mala znášať následky, čo jej ihneď pripomenul nízky mužský hlas.

"Páči sa ti provokovať ma, Grangerová? Len si pamätaj, že kto provokuje, musí vedieť znášať aj následky." To ju trochu vydesilo. Ani nie to, čo povedal, ale skôr tón, ktorým to povedal. Možno to, že ho mlátila, bola noazaj prisilná kava.

"N... následky?" pípla a jej samej to znelo vystrašene. A nie iba pre to, že mala úplne stiahnuté hrdlo a jej hlas bol skôr škripot ako niečo iné. Nechcela vedieť, ako si to vychutnával Malfoy.

"Áno, Grangerová, NÁSLEDKY!" zopakoval a vtedy to Hermiona uvidela. Jeho oceľové oči stmavli a zmenili sa na búrkovú šeď. Tento pohľad už raz videla. Tie nepatrné záblesky, oťažievajúce viečka... všetko to videla v tú noc v prefektskej pracovni.

Och, nie. Dych sa jej zasekol v hrdle a ona dokázala iba zízať. Nevedela, čo bolo to, čo ju tak paralizovalo, ale nech sa snažila akokoľvek, z mozgu sa jej zrazu stala jedna obrovská prázdna diera a ďalej už nič.

Hermiona napriek tej diere v hlave vedela, že teraz je pravdepodobne tou najlepšou alternatívou okamžite odtiaľ uniknúť a nikdy viac sa k tomu chalanovi nepriblížiť. A možno by to aj urobila, keby on nebol rýchlejší.

"Vážne chceš- "

Vrhol sa na jej pery, akoby nemal byť žiaden zajtrajšok. Tento raz to ale pre Hermionu nebol taký šok, skôr by sa dalo povedať, že bola prekvapená, že to urobil už druhý raz a, čo je dôležitejšie, že to urobil v knižnici, kde môžu byť ľahko videní. Šokovaná bola z toho, aký zúrivý bol. Jeho pery ničili.

Mohla si domyslieť, že to mal byť nejaký jeho zvrátený druh trestu. Vydala zo seba tiché nesúhlasné zamraučanie, keď jej silno zahryzol do pery a ona pocítila kovovú chuť krvi. Trhla rukami, aby sa od neho oslobodila a začala bojovať, ale... vážne si nerobila nádeje, že proti jeho svalom niečo zmôže - prekliaty metlobal!

Lenčo si uvedomil, že ju zranil, jeho ústa okamžite zjemneli a láskali jej boľavú pokožku na pere. Pohládzal ju jazykom a jemne bozkával, zatiaľčo ona sa pomaly roztápala a jej ruky zrazu zastali a v okamihu prestali bojovať. Hermiona na ne v duchu jačala, aby sa bránili, ale skôr, než by stihla povedať hlupaňa, sa našla, ako ho pevne zviera za plecia, aby sa pri tom chvení v kolenách, ktoré cítila, nezrútila na zem.

Ďalšie, čo si uvedomila, bola jeho pevná ruka na páse a to, ako sa nevedomky niekam presúva. Otvorila oči, začala registrovať okolie a uvidela, že ju vedie do zakázanej časti.

"Nie..." vydýchla, keď sa presunul k jej krku a objavil tam miesto, na ktoré bola extrémne citlivá.

"Nemôžeme.... tam...ach..." frustrovane vydýchla. Ako, do pekla, mala myslieť, keď jej robil toto? Niekto by jej mal vysvetliť, ako má povedať niečo zrozumiteľne, keď sa jej tak dotýkal a trel ju na tých najnemravnejších miestach takým spôsobom, že chcela kričať, pretože ona v tom práve teraz zlyhala.

Obaja sa dotackali do miestnosti s knihami o poväčšine čiernej mágii. Všade vládlo šero, ale, úprimne, Hermiona si to sotva uvedomovala. Najďalej kam sa dostali, bola iba ďalšia vysoká polica plná zatuchnutých kníh. Hermiona vedela, že o dve uličky ďalej je urobené malé posedenie s množstvom lámp, konferenčným stolíkom a pohodlnými pohovkami. Ale ani jeden nemal chuť ísť tak ďaleko.

Och, bolo tak dobré mať ho pritlačeného na sebe. Možno lepšie, než ten posledný raz. Pri tom všetkom, ako sa jeho pery pohrávali s jej ušným lalôčkom a ako mu jedna ruka zachádzala vysoko pod sukňu a druhá jej masírovala prsia, sa snažila nájsť niekde v tých výbuchoch vzrušenia samú seba a dať sa dokopy.

Hermiona vedela, že nebezpečne balansovala na hrane. Stačilo by proste zabudnúť na okolie a poddať sa. Och, Merlin, bolo by také jednoduché a také dobré proste ho nechať, ale vedela, že keby sa ľahko vzdala, nedokázala by si to prestať vyčítať. Nanešťastie jej telo sa o nejaké výčitky svedomia nestaralo.

Stačilo jemné pohladenie vnútornej strany jej stehna a ona sa proti nemu vypäla a zavzdychala mu do ucha. Nejasne si uvedomila, že toto ho veľmi nepresvedčí o tom, že chce prestať a určite to nepomôže prestať jemu.

"Počkaj..." zamrmlala, kým sa snažila, aby jej tie vlny slaste, ktoré sa jej práve valili telom, prestali oblbovať hlavu.

"Počkaj!" zopakovala tento raz dôraznejšie. Začula, ako Malfoy na jej kľúčnej kosti podráždene zavrčal a zodvihol hlavu. Hermiona musela pripustiť, že hĺbka jeho pohľadu ju takmer zrazila na kolená.

"Čo?!"

"Ob...obrany. Nájde nás tu Pinceová," vydolovala zo seba a následne na to sa zhrozila. Toto bolo to, čo z nej vyšlo, keď sa od nej konečne odtiahol? Keď mala konečne šancu aspoň trošičku si usporiadať myšlienky, tak z nej vyjde to, že sa obáva, že ich tu nájde knihovníčka?! Kde, v riti, je jej odhodlanie dupnúť mu na nohu, vraziť mu jednu do nosa a rýchlo odtiaľ utekať?

Muselo to vyzerať, ako že súhlasí s tým, čo tu stvárajú. Teraz bol čas na to, aby si Hermiona rozrazila hlavu jednou z tých políc.

Zrejmé bolo, že si to uvedomil aj Malfoy a uškrnul sa. "Nie som tu prvý raz, Grangerová, nikto nás tu nenachytá.... samozrejme, za predpokladu, že nebudeš príliš hlučná," jeho úsmev sa rozšíril, "ako naposledy," dodal.

Hermionine oči sa najprv rozšírili a potom sa zamračila. Hlučná?! No pardón, ale ona rozhodne nebola hlučná!

"Ja som nebola hlučná, Malfoy," zasyčala.

Naklonil sa k nej a pobozkal ju na miesto pod uchom. "Samozrejme, že si bola," zašepkal.

Zapremýšľala nad tým. V tú noc bola tak trochu omámená tým snom, ale potom bola už úplne čulá a ona si vážne nepamätala, že by bola nejako extrémne... och! To, čo musela naozaj uznať, bola Malfoyova brilantná schopnosť urobiť z jej tela klbko rozochvených nervov, ktoré prahnú po tom, aby sa jej znova dotýkal. Prečo ju nemohol prestať osahávať?!

Hermiona si v jednom mlhavom momente uvedomila, že už nie je na zemi a že ju Malfoy zodvihol na ruky a oprel o stenu. Jediné, čo mohla v tej chvíli robiť, bolo obtočiť si okolo neho nohy na oporu. Zároveň s tým, ako ju zatlačil do kamennej steny, ňou prešla vlna chladu. Striasla sa a pozrela dole.

Tak to dávalo perfektný zmysel. Nemalo logiku, aby jej bolo tak zima, keby na sebe mala košeľu... ktorú nemala. Ako sa mu, pri Merlinovej brade, podarilo vyzliecť ju do podprsenky bez toho, aby si to bola všimla? Kým nad tým dumala, Malfoy pokračoval v robení si svojej práce. Nejako sa mu podarilo odopnúť sponku, ktorou mala zopnuté vlasy a zaboril do nich jednu ruku a príjemne jej masíroval pokožku na temene, kým si bozkával cestičku po jej krku až na plece, ktoré rýchlo zbavil jedného červeného ramienka.

Akonáhle sa tak stalo, ako blesk Hermionou prešla myšlienka, že on to nemieni zastaviť. Že nemieni skončiť len pri maznaní sa a ona tam bola jediná, kto mal tú silu vôle, aby zabránila ďalšiemu šialenstvu.

S tým najväčším sebazaprením ho od seba odtisla a pozerala do jeho zamračenej tváre.

"Čo zas?!"

"Toto nemôžeme urobiť," povedala a snažila sa vyznieť pokojne a presvedčene. Nemohlo na nej byť vidieť, že je to to posledné, čo túžila spraviť. Stačilo, aby uvidel náznak zaváhania a je v keli. Dúfala, že to, že na ňom bola prilepená a bola bez košele, sa za zaváhanie nepokladalo.

Malfoy sa odtiahol ešte viac a ona si najprv myslela, že ju pustí a nechá ísť. A presviedčala sa, že to, čo v tú chvíľu pocítila, vôbec nebola ľútosť. Ale nepustil ju. Iba sa na ňu pozeral. Premeriaval si ju od hlavy až k pásu, kde začínala jej sukňa a jeho nenásytné oči sa pásli na jej nahej pokožke. Hermiona sa pri tom pohľade - AŽ VTEDY - začervenala. Smutné bolo, že keď jej po tej istej pokožke prechádzal rukami a najmä keď jej po prsiach prechádzal rukami, tak jej to trápne nebolo.

"Ale môžeme, Grangerová. A nezdá sa mi, že by sa ti to nepáčilo," s úškrnom povedal narážajúc na jej nahotu, ale potom zbadala, že možno narážal aj na tú svoju. Konečne mala šancu prvý raz sa na neho pozrieť, odkedy ju začal bozkávať, a to, čo uvidela, jej tak trochu vyrazilo dych. Mal rozopnutú košeľu.

Nebola to ona, však?! Spomínala si na nejaké prsty, ktoré mu netrpezlivo trhali za gombičky, ale tie neboli jej... alebo boli? Kedy sa to stalo? A ako? Ak to vôbec bolo možné, jej rumenec sa prehĺbil.

"To...to," koktala, "to je chyba."

"Prečo?" spýtal sa a rukou, ktorou ju podopieral, jej znova začal pomaly masírovať stehno. Aj keby na to vynaložila nejakú náhamu, nemohla by skryť, ako sa jej pri tých pohyboch zasekol dych. Usmial sa.

"Nie je to správne."

Malfoy pokrčil plecami. "No a? Musíš robiť vždy to, čo je správne, Grangerová? Prečo proste neprestaneš premýšľať a neurobíš to, čo vieš, že chceš urobiť?"

Znova sa k nej začal približovať a to vôbec nebolo dobré. Len ju chcel znovu rozptýliť, odviesť jej pozornosť. Vedela to, ale aj tak tam nebolo veľa vecí, ktoré by s tým mohla urobiť.

"Ja... nechcem..." vzdychla.

"Nie?" pobavene sa spýtal a palcom jej premyslene prešiel po bradavke. Dokonca aj keď mala na sebe podprsenku, cítila to tak intenzívne, že zamraučala blahom. Pri tom zvuku sa zasmial.

"Telo neoklameš, Grangerová. Chceš to a ja ti to dám."

Chcela znovu protestovať, ale už jej to nedovolil. Jeho ruky boli všade a to jej vyplavilo z hlavy akékoľvek slová, ktoré chcela povedať. Dobre, takže, snažila sa to zastaviť, ale nešlo to. Teraz jej nezostalo už nič iné iba sa poddať, nie? Jej telo vedelo lepšie než jej myseľ, čo robiť. Bez toho, aby sa o to nejako pričinila svojou vôlou, začala spolupracovať. Až príliš horlivo.

Po prvýkrát takmer dobrovoľne hodila následky za hlavu a vrhla sa na jeho krk, kým mu rukami strhávala bielu košeľu. Začula, ako sa Malfoy tlmene zachichotal, ale nestarala sa. Teraz ju naozaj zaujímalo iba to, ako sa dostať k viac jeho holej kože.

Kým bola ona zaujatá oslavovaním každého kúska jeho krku a najmä oblasti, kde mu pumpovala žila, on jej dal dolu podprsenku a takticky ju začal bozkávať na mieste nad prsiami. Netrvalo dlho a jeho jazyk sa presunul o niečo nižšie a dotkol sa bradavky. Vydala zo seba mraučavý zvuk a nechty mu jemne zaryla do chrbta. Potom uvoľnila prsty a pohládzala miesto, kde mu na pokožke ostali stopy.

Hermiona si ho k sebe ťahala zúfalo potrebujúc cítiť jeho telo na svojom. V polohe, v akej sa nachádzala, veľmi dobre cítila, ako na ňu reaguje. Pohla panvou dopredu a obtrela sa o neho. Obaja zastonali a Hermiona pokračovala v pohyboch a tichom vzdychaní mu do ucha.

Už to viac nevydržala. Musela ho mať. Strčila medzi nich ruku a zaťahala za jeho nohavice, kým si neuvedomila, že ich ešte nerozopla. Chopila sa opasku, ktorý bol v sekunde uvoľnený, potom odopla gombík, rozopla zips a vytiahla jeho pýchu z boxeriek. Akonáhle sa ho dotkla rukou a jemne stisla, Malfoyova hlava sa oprela o priehlbinku pod jej krkom a zalapal po dychu.

Jeho reakcia jej na tvári vylúdila úsmev. Páčilo sa jej, že tak reagoval. Už jej začínalo dochádzať, prečo ho tak bavilo doháňať ju do šialenstava svojimi dotykmi. Zmyslela si, že chce trochu experimentovať a začala mu po ňom prechádzať rukou v pravidelnom tempe. Jeho ťažký dych a občasné vzdychy ju poháňali vpred až dovtedy, kým sa jeho ruka nedostala na jej stehno nebezpečne blízko nohavičiek. Zrazu si spomenula, prečo bola taká horlivá. Všetka tá potreba mať ho v sebe znovu vzplanula a ona ho pritiahla bližšie k sebe.

Teraz už nebol čas na ďalšie vyzliekanie. Všetko, čo Malfoy urobil, bolo, že jej odhrnul nohavičky stranou a vnoril sa do nej. Počula, ako sa ostro nadýchol. Chvíľu sa nehýbal, kým si nebol istý, že si na neho privykla, a potom ju trochu nadvihol. Keď ju na seba pustil a Hermiona na neho prudko dopadla, chrbát sa jej prehol a hodila hlavou dozadu tak prudko, až sa buchla o stehu. Zamračaučala z časti od bolesti a z časti od slasti.

Kým ju Malfoy pridržiaval na stene a prudko sa v nej pohyboval, ona sa rozhodla užívať si ten pocit a rukami ho jemne škrabkala na chrbte.

Merlin, bolo to také skvelé, možno lepšie než minule. Tie pohyby boli nekonečné. Narážal do nej znova a znova čoraz zbesilejšie v snahe uvoľniť napätie. Hermiona si pomyslela, že od neho počula potláčaný ston, ale v tej chvíli do nej narazil taký silný orgazmus, že sa jej hore krkom valil hlasný výkrik.

Nejako si zrazu spomenula na jeho slová o hluku a o tom, že by mala byť ticho, pretože sú v knižnici, a tak skôr, než sa jej ten zvuk vydral z pier, sa sklonila k nemu a stlmila ho jeho plecom.

Prešlo pár minút, kým sa tlkot jej srdca upokojil a ona si začala plne uvedomovať situáciu, v ktorej sa nachádzala. Malfoy k nej bol stále pritisnutý, tiež už dýchal rovnomerne, ale nepohol sa. Zodvihla hlavu z jeho pleca a narovnala sa. Malfoy urobil to isté. Bola si vedomá toho, že sa na ňu díva, ale ona sa mu naozaj nemohla pozrieť do tváre. Najviac preto, že sa bála, čo by v nej našla.

"Ehm..." odkašľala si a snažila sa nečervenať. Toto bolo také trápne! Zamrvila sa, aby mu dala vedieť, že ju má pustiť.

Trochu ju nadvihol, opatrne z nej vyšiel, lebo, áno, stále v nej bol a ona si to nejako ani nevšimla. To jej vohnalo do tváre ešte viac červene. Potom si odmotala nohy, spustila ich a on ju nechal skĺznuť na podlahu. Rýchlo si popravila nohavičky a zohla sa pre podprsenku a košeľu.

Vedela, že ju Mlafoy pozoruje, cítila na chrbte jeho pohľad, keď sa otočila, aby sa obliekla. Nezačula za sebou nijaký šuchot, ktorý by naznačoval, že sa obliekol aj on a keď už bola oblečená, tak nejako sa bála otočiť sa. A fakt, že práve mali sex a naozaj by ju nemalo uvádzať do rozpakov vidieť ho nahého, na tom nič nezmenil.

Pomaly sa zvrtla, zrak jej padol na neho a úprimne sa jej uľavilo, keď zbadala, že si predsa len zapol zips na nohaviciach. Aj keď to bolo jediné, čo sa obťažoval urobiť. Hermiona už bola rozhodnutá vykročiť a bez slova rýchlo uniknúť do útočiska svojej izby, keď niečo na ňom upútalo jej pozornosť. Podišla o dva kroky bližšie a zažmúrila očami na ranu na jeho pleci.

Oči sa jej rozšírili. "Och, pre Merlina," vydýchla, keď v tej rane spoznala odtlačky zubov. Jej zubov.

Malfoy trochu prekvapene sledoval jej pohľad a keď to uvidel, zdalo sa jej, že sa mu jeden kútik úst nadvihol, ale nebola si istá, pretože mal od nej odvrátenú tvár.

"Ja...ja... prepáč," koktala Hermiona a červenala sa viac než kedy predtým. Toto bolo také zahanbujúce. "Neviem, čo to...."

"Orgazmus," skočil jej do reči Mlafoy. "To bol orgazmus. Verím, že si to už pred tým zažila. Minimálne vtedy pred týždňom."

Sklopila pohľad k podlahe. "Nechcela som... Povedal si, že nemám byť hlučná, lebo... veď sme v knižnici a ja som to naozaj nedokázala potlačiť a tak som..." bľabotala, kým ju neprerušil Malfoyov smiech.

"Ošetrím ti to," rýchlo povedala, hlava jej vystrelila dohora a vykročila ku vchodu, lebo tušila, že prútik asi nechala na stole s ostatnými ich vecami.

Malfoy jej ale zatarasil cestu. "Nechaj to tak," povedal, zohol sa pre svoju košeľu a obliekol si ju.

"O nič nejde." Pokrčil plecami, kým si zapínal gombíky.

"Hm... tak... tak dobre. Ja teda radšej pôjdem," povedala a zamierila preč, ale keď už bola medzi dverami, znova ju zastavil.

"A, Grangerová?"

Hermiona sa zvrtla, aby sa na neho pozrela.

"Už sa mi nevyhýbaj. Aj tak by to nefungovalo," s úškrnom dodal a ona sa rýchlo otočila a vypadla odtiaľ.

+++

Hermiona si v rekordnom čase strčila tie blbé papiere, ktoré dala na vyplnenie Malfoyovi do tašky a rýchlo si predierala cestu von vysokými policami. Mala také silné nutkanie bežať, že sa takmer neudržala, ale vedela, že keby bežala, pritiahla by oveľa viac pozornosti.

Keď konečne rozrazila dvere knižnice a dostala sa na chodbu, zhlboka sa nadýchla a na chvíľu si dovolila zatvoriť oči.

"Hermiona," začula svoje meno a v domnení, že je to Malfoy, sa strhla a rýchlo otvorila oči.

Ešte skôr, než začala skenovať okolie a všimla si, že neďaleko nej na schodoch stojí Nott, si uvedomila, že to nie je Malfoyov hlas, takže to nemôže byť on. Viditeľne jej odľahlo, vzdychla si a spustila plecia. Hneď na to ju ale ovládla nervozita. Musela sa odtiaľ ihneď dostať. Vedela, že nemohol zistiť, čo sa pred malou chvíľou stalo, ale ona mala taký čudný pocit a potrebovala sa osprchovať.

"Čo je?" vyhŕkla a v duchu nad sebou zalomila rukami. Vyznelo to oveľa ostrejšie, než zamýšľala.

"Si v poriadku?" spýtal sa Theo a pristúpil bližie.

Hermiona, ani nevedela, prečo sa dala obranne na ústup a o krok odstúpila. To muselo vážne vyzerať úžasne! Naozaj si potrebuje znepriateliť druhého hlavného prefekta? Najprv na neho bez príčiny nepríjemne vyštekne a potom pred ním ustupuje ako keby mal mor. Fajn. Čo bude ďalej?!

"Hm... ja... áno, som. Len unavená," odpovedala a ani vôbec neklamala. Bola vyčerpaná a niektoré svaly sa jej ešte stále chveli od námahy. "Potrebuješ niečo?"

"Práve idem od profesorky McGonagallovej. Chcela sa s nami oboma stretnúť, ale nevedel som ťa nájsť. Bol som aj v knižnici a videl som tvoje veci na stole, ale nikde si nebola."

OCH MÔJ BOŽE!

"Ja, no... hľadala som... KNIHU! Hľadala som jednu knihu a asi sme sa museli minúť," povedala. Dúfala, že keď bol pri jej stole, nič nezačul. Že to nebolo práve vtedy, keď ani ona, ani Malfoy nedokázali potlačiť stony. Ale na druhej strane, asi by si s niečim takým nespájal práve ju, nie? Veď ona nebola práve ten typ dievčaťa... čo bolo celkom paradoxné.

"Asi." Pokrčil plecami. "McGonagallka mi len oznámila, že ten valentínsky večierok sa bude konať, ale keďže si tam nebola s nami, podrobnosti preberieme zajtra hneď po vyučovaní."

"Ach, aha. Dobre."

"Hermiona, čo to máš na ústach?" spýtal sa zrazu Theo, keď sa naklonil smerom k nej a zúžil oči, ako jej skúmal ústa.

Hermiona sa zmätene zamračila a ruka jej okamžite vystrelila k tvári. Nemusela byť ani pred zrkadlom, aby vedela, čo uvidel. Keď sa prstom dotkla spodnej pery, zacítila krátku štípavú bolesť a uvedomila si, že to Malfoy ju pohrýzol.

"Nič," vyhŕkla asi príliš rýchlo, lebo oči hlavného prefekta sa prekvapene premiestnili k jej očiam. "Iba som sa... porezala o papier," vysvetlila a s krátkym pozdravom sa ponáhlala hore schodmi do chrabromilskej veže.

+++

"No nie! Kto je tá vyvolená, ak sa smiem spýtať?" ozval sa Blaisov pobavený hlas a Draco vrhol ku dverám ich izby rýchly pohľad.

"Aká vyvolená?" spýtal sa s predstieraným nezáujmom.

Blaise sa uškrnul. "Hm, takže... máš neupravené oblečenie, opuchnuté ústa, cucflek na krku, tváriš sa spokojne a, to najhlavnejšie, máš strapaté vlasy. Draco, ty NIKDY nechodíš so strapatými vlasmi. Takže, kamoš, neoklameš ma. Ty si mal práve sex."

No dobre, nechodí o strapatými vlasmi! Ale to ho má usvedčiť z toho, že mal práve sex?! Počkať! O akom cucfleku to hovoril?

Draco bol v okamihu dvomi skokmi pri veľkom zrkadle v rohu miestnosti a s hrôzou si uvedomil, že ten chalan mal pravdu. Na krku sa mu vynímal veľký červený cucflek. Ihneď chmatol prútik a odstránil ho. Nehovoril, že sa mu niektoré značky po milovaní nepáčili, ale toto nebola práve jedna z nich.

Ale zato ten odtlačok, čo mu nechala Grangerová na pleci, sa mu podivne páčil. Pripomínalo mu to, že ju vedel dohnať do extázy.

"Pekná prácička," utrúsil ešte Blaise na margo toho cucfleku a Draco sa zaškľabil. "Tak, kto to bol?"

"Daj si odchod, Blaise, aj tak sa idem osprchovať," zamumlal Draco a vylovil z veľkej skrine osušku, čisté spodné prádlo, tričko a tepláky.

"Veď hej, hneď ťa pustím, ale musíš mi povedať, kto to bol. Nevšimol som si, že by si sa v poslednej dobe snažil s niekym zblížiť," povedal Blaise zamyslene, keď sa opieral o zárubňu.

"Nesnažil," zamumlal Draco.

"Tak potom? Čo si len tak niekoho stretol na chodbe, odtiahol ju do nejakého kumbálu, oprel o stenu, ošukal ju a išiel ďalej?" spýtal sa Blaise so zdvyhnutým obočím.

Naozaj vtipné bolo, že to skoro naozaj pasovalo. Až na pár detailov sa to vlastne stalo tak, ako to povedal.

"Čo chceš, Blaise?" zavrčal podráždene blondiak, keď došiel ku dverám, ale Blaise ho nepustil.

"Pôvodne som sa prišiel iba spýtať, ako reagovala Grangerová na tú tvoju známku z transfigurácie, ale teraz, keď vidím, v akom stave si sem prišie..."

Draco mohol presne povedať, kedy mu to došlo. Teraz, keď to vyslovil nahlas, nebolo také ťažké dať si dva a dva dohromady.

Čiernovlasý chlapec najprv ohromene rozšíril oči, a potom ich zúžil a zvraštil obrvy.

"Nebola to ona, však?!" pridusene vykríkol.

"Uhni," povedal Draco, keď chcel popri ňom prejsť, ale Blaise pokrútil hlavou.

"Bola to ona!" obviňujúco vyprskol. "Draco, zbláznil si sa?! Ja som ťa varoval, že sa to môže stať, prečo si ma, kurva, nepočúval?! Nemôžeš sa zapliesť s humu-"

"Sklapni!" zasyčal Draco a nakukol do chodby, či ich niekto nezačul. "Už sa to stalo, Blaise, teraz mi tvoje kázanie naozaj nepomôže," odsekol a všetka postorgazmová eufória bola preč.

"Ale pomôže a pomôže ti tak, že sa to už nikdy viac nezopakuje. Budeš sa jej vyhýbať a ani sa na ňu nepozrieš. Bolo to iba raz, rýchlo na to zabudneš a už nikdy o tom nebudeme hovoriť," povedal prísne jeho priateľ, ale niečo na Dracovej tvári ho zarazilo. "Čo?"

"Jedna vec je na tvojom pláne nesprávna."

"Aká?"

"Toto bolo už druhý raz," zamrmlal Draco a čakal výbuch. Je pravda, že mu to nemusel povedať, ale on bol jeho najlepší priateľ a ak už vedel, že spal s Grangerovou, ako môže ublížiť to, že bude vedieť aj to koľkokrát?

"Preskočilo ti?! Toto sa musí skončiť, Draco. Ak sa to dozvie tvoj otec, tak si to nezlízneš iba ty ale aj ona."

Draco sa zamračil a odstrčil kamaráta stranou, aby mohol prejsť. "A čo je ma po nej?!"

+++

Nabudúce:

"Zabini..."

"Len som sa chcel spýtať..." Nechal vetu nedokončenú a zvodne sa uškrnul lebo vedel, že sa na neho Draco uprene díva.

"Áno?" netrpezlivo povedala Hermiona a nadvihla jedno obočie.

"Bolo by mi nesmiernym potešením, keby si so mnou išla na valentínsky večierok," dokončil a Hermiona na neho zostala zízať so šokovaným výrazom na tvári.