Secret Affairs 7

"Uvoľni sa," zamrmlal Draco ochraptene Hermione do ucha, ale nezdalo sa mu, že by ho bola poslúchla. Stále bola napätá. Niekedy sa to proste nedá urobiť na pokyn.

Zaprel sa viac o ruky, nech jej nie je príliš ťažký a prudko sa jej prisal na pery, aby odvrátil jej pozornosť od toho, čo sa chystal urobiť. Niežeby nevedel, že to chce tiež, ale bol si cekom istý, že jej od toho treba odpútať myseľ. Asi by neprežil, ak by si to zrazu rozmyslela. Alebo aspoň jedna časť jeho tela by to určite nezvládla. A keďže ona bola Grangerová, niečo také by sa mohlo stať.

Keď do nej pomaly vkĺzal a začala ho obklopovať jej vlhká mäkkosť, bolo to lepšie, než by si kedy myslel, že to s ňou bude. Teda za predpokladu, že by nad tým niekedy premýšľal... čo nerobil. Chcel ju. Strašne. Netušil, odkiaľ sa to nabralo, ale keď mu začala prechádzať chvejúcimi sa rukami po nahej hrudi, nechýbalo málo, aby sa z toho zbláznil.

Cítil, ako sa triasla a vedel, že je najpravdepodobnejšie ešte panna a to je dôvod jej napätosť a triašky. Stále si hovoril, že nech bol na akomkoľvek stupni túžby, mal by ísť pomaly, ale mozog vyplavil všetku krv do miesta o pár centimetrov nižšie a aj keby chcel byť jemný, nemohol by.

Rozhodol sa, že mu nezostáva nič iné, iba sa poddať tomu najstaršiemu pudu a rezignovane zavrčal. Prudko do nej prirazil, tak prudko, až sa Hermiona strhla a jej oči sa rozšírili v tej istej chvíli, ako sa rozšírili jeho. V jej očiach hlad, v jeho ohromenie.

Žiadna prekážka, žiadna bolesť z jej strany. Nebola panna. Počul iba prudké zalapanie po dychu a súhlasné ženské zamrmlanie. Ako to, že nebola panna?

Draco prudko zatvoril oči pred realitou, viac sa nestaral. Definitívne ho to premohlo a on sa v nej začal rýchlo a tvrdo pohybovať. Ale nezdalo sa, že by to Grangerovej vadilo. Práve naopak. Vzpierala sa pod ním a krútila, z mäkkých červených pier jej vychádzali tiché stony, ktoré naberali na intenzite.

Orgazmus ho takmer doslova omráčil. Posledný príraz, pridusený výkrik a potom pocit, akoby sa vznášal s hviezdami. Vyčerpane padol na Hermionu, obaja spotení a na smrť unavení.

Dlhé minúty tam ležali bez slova, obaja si pomaly začali uvedomovať, čo práve urobili a obaja sa báli pohnúť. Hermiona bola vyčerpaniejšia než predtým, keď si ľahla na tú pohovku, aby si trochu oddýchla. Zatvorila oči, naposledy vdýchla vôňu presiaknutý Dracom a sexom a zaspala.

+++

"Draco, hľadala som ťa!"

Draco sa strhol a keď sa mu dostalo do mozgu poznanie, že je to Pansy, prikrčil sa. Ona bola naozaj tá posledná osoba, ktorú teraz chcel vidieť. Potreboval si v pokoji a osamote spytovať svedomie. Na to nepotreboval svedkov a určite nepotreboval ju.

Hneď, ako bol schopný vstať z pohovky, na ktorej, aj napriek tomu, že ním bola privalená, pokojne spala Grangerová, odpratal sa odtiaľ preč. Vlastne, to nebol dobrý výraz pre to, čo urobil. V skutočnosti odtiaľ vypadol, ako keby mu horelo za zadkom.

Utekal celou cestou až do podzemia odmietajúc dovoliť si, aby nad tým premýšľal. Až potom, keď vtrhol do slizolinskej spoločenskej miestnosti a okamžite si to namieril do svojej izby, vkradli sa mu do mozgu tie hrozné myšlienky a... a predstavy.

To bolo práve vtedy, keď sa pred ním zrazu vynorila Pansy, zatarasila mu cestu a takmer z neho vystrašila dušu.

"Teraz nie, Pansy," zavrčal a snažil sa ju obísť. Jeden by povedal, že po sexe by mohol mať lepšiu náladu. Má to niečo spoločné s uvoľňovaním hormónu šťastia alebo niečo podobné.

Pansy, aj keď nebola práve najbystrejšou čarodejnicou, jeho úhybný manéver očakávala a efektívne mu odtrhla cestu dolu do izieb tým, že sa postavila medzi dvere.

Koketne pohodila vlasmi a našpúlila pery. "Nepočká to, Draco."

Zamračil sa. Bolo by viacej možností, ako ju odtiaľ odpratať, aby sa konečne mohol dostať do svojej izby a trieskať si hlavu o záhlavie vlastnej postele, a potom sa udusiť svojím vankúšom. Ale všetky tie možnosti takým či oným spôsobom zahŕňali fyzické násilie a to si naozaj nemohol dovoliť. Už takto jeho vytrvanie na škole viselo na vlásku.

"Uch," znechutene si povzdychol, "tak čo je, Pansy?"

"S kým pôjdeš do Rokvillu?" spýtala sa medovým hláskom ignorujúc jeho do očí bijúcu zlú náladu.

"Čo?"

"No, s kým pôjdeš zajtra do Rokvillu? Vieš, lebo som rozmýšľala... ja som sa s nikým nedohodla, takže by sme mohli ísť spolu."

Zajtra je Rokvill? Draco o tom nemal ani páru. V poslednej dobe bol zavalený prácou do školy a zabúdal čítať aj oznamy. A nikto dokonca ani Blaise sa ho neuráčil informovať.

"Nie," vyletelo z neho.

"Čože?" zmätene sa spýtala Pansy a zachmúrila sa.

"Nejdem do Rodvillu," vysvetlil a netrpezlivo začal podupávať nohou.

"Prečo?"

"Mám veľa úloh, Pansy," podráždene zamrmlal.

"Myslela som si, že si vravel, že ti má pomáhať Grangerová."

"Pomáha."

Pansy nadvihla jedno dokonale klenuté obočie. "Tak prečo jej to nedáš urobiť?"

Draco prevrátil očami a pokrútil hlavou. "Má mi pomáhať, nie to robiť za mňa. A hádam si múdrejšia, než aby si si myslela, že zrovna Grangerová je ten tip, ktorý by sa dal podplatiť."

"A čo takto zastrašiť?" navrhla, ale Draco sa zatváril tak, že si priala, aby bola radšej mlčala.

"Ale... ale..." Pansy vyzerala bezradne. Odlepila sa od zárubne a začala okolo seba rozhadzovať rukami.

"NEMÔŽEM, Pansy. Bodka."

Draco ju odstrčil preč, prešiel okolo nej a stratil sa v chlapčenských spálňach.

+++

Hermiona sa pozvoľna zobúdzala. Nechcela, aby odišiel ten vrelý omamný pocit spánku, ale napokon otvorila oči. Zažmúrila do svetla a zazívala. Práve spala najlepšie v celkom svojom živote. No, dobre... nie úplne najlepšie v celkom svojom živote, ale určite najlepšie za posledných pár týždňov. A potom jej došlo prečo. Nemala žiadne sny. Vôbec žiadne dráždivé predstavy jedného blondiaka, ktorý ju zvádzal.

Načiahla sa, aby dovidela na budík na nočnom stolíku, keď zacítila boleť na takých miestach, kde by ju rozhodne nemala cítiť. Nahlas zamraučala a zamračila sa. Prečo ju bolí... Och! Obrázky toho, čo sa dialo minulej noci sa dovalili do jej hlavy ako cunami. Zastenala a pretiahla si prikrývku cez hlavu.

To bola nočná mora. Naozaj! Inak sa to nedalo popísať. Ako to mohla spraviť? Ako to mohol spraviť ON?

Hermiona na to nechcela myslieť, ale musela. Veď to poznáte, keď sa vám stane niečo zlé alebo strašne trápne, proste to nedokážete vymazať z hlavy. A Hermiona sa z toho rozhodla niečo vyťažiť. Chcela vedieť, ako sa mohlo stať, že to dopustila. Aby sa to prepánajána nestalo ešte niekedy znovu. Keď si spomenula na všetky podrobnosti, na ktoré len mohla, mala chuť skočiť z astronomickej veže.

Pamätala si, že zaspala. Tiež si pamätala, čo sa jej snívalo a že to pravdepodobne ovplyvnilo jej správanie. Ale bol to Mlafoy, kto to inicioval, pretože ju prvý pobozkal, z čoho ale nemuselo nutne vyplývať, že sa s ňou chcel vyspať. Ten bozk mohol znamenať iba bozk. Ale spôsob, akým mu ten bozk oplácala, bol... lascívny! Pre Merlina, hádzala sa na neho ako nejaká barová pobehlica. Čo to spravila?

Nechcela, ale musela pripustiť, že sa jej to páčilo. PÁČILO! Kriste, naozaj to bolo také skurvene úžasné práve s Dracom Malfoyom?! Tie dva razy, čo sa predtým milovala, vôbec neboli niečo, na čo by spomínala s nejakým prehnaným entuziazmom. Takže, vlastne bola ako keby ešte panna, pretože to, čo zažila vtedy, sa vôbec nedalo porovnať s tým, čo zažila teraz. A už vôbec vtedy nemala orgazmus. Teraz mala. Nie iba jeden.

Chcelo sa jej plakať. Ako mohla? Ako sa mohla tak pozabudnúť a vyspať sa s ním? Ok, sex asi nebol iba o pozabudnutí sa, ale aj tak! Nezáležalo na tom, čo sa jej o ňom snívalo a ako ju to ovplyvňovalo v realite. Proste to nemala urobiť. Čo si, pre Merlina, myslela? Jediná odpoveď bola taká, že asi nemyslela.

A čo sa stane teraz? Vytrúbi to Malfoy do sveta? Bude ju vydierať? Bude mu musieť za jeho mlčanie urobiť všetky eseje? Pochváli sa s tým svojim slizolinským kamarátom, ktorí si na ňu budú na chodbe ukazovať, šuškať si o nej a mať nechutné poznámky? To jej zabezpečí okúzľujúcu povesť. Och, nie! Jej povesť! Bude zničená, zrejme jej odoberú odznak hlavnej prefektky a ona sa bude musieť do konca štúdia plížiť po chodbách Rokfortu s nechutným hnedým vreckom na hlave.

Zostalo jej zle. Strhla si zo seba prikrývku a zoskočila z postele. Netušila, ako sa s týmto vyrovná. Práve otvárala dvere do svojej kúpeľne, keď zastala v pohybe a ruka jej vystrelila k ústam.

Antikoncepcia!

"Do riti!"

Použil Malfoy antikoncepčné kúzlo? Nemohla si spomenúť. Ona sama to určite nebola. Vtedy nebola v takom stave, aby racionálne uvažovala, takže na niečo také ani nepomyslela. Mala plnú hlavu jeho elegantných svalov a jemnej bledej pokožky.

Skôr, než ju začala prepadávať panika, pretože ona rozhodne nechcela byť nabúchaná Malfoyom, si v duchu dokola hovorila, aby sa upokojila. Spomenula si, ako jej raz Ginny hovorila, že Harry sa v jeden večer tak náhlil, až prosto zabudli použiť kúzlo a že si musela ísť vtedy kúpiť elixír, ktorý sa používa až po. A tiež vedela, že si ich Ginny kúpila pár do zásoby. Podľa jej vlastných slov - pre prípad.

Lenže ako sa k nim dostať? To posledné, čo teraz potrebovala, bolo, aby sa Ginny alebo ktokoľvek dozvedel, že prežila vášnivú noc a nedávala si pri tom pozor. Určite by vyzvedala, s kým bola.

Hermiona si najskôr dala rýchlu horúcu sprchu, obliekla sa a potom vyšla z izby. Všade na chodbách bolo podivné ticho. Keď vošla do spoločenskej miestnosti a zistila, že je úplne prázdna, zostala tam prekvapene civieť do vyhasnutého krbu. Kde sú všetci?

Bola si istá, že nie je školský deň, takže nemôžu byť na vyučovaní. Bola sobota. Každú sobotu bola spoločenská miestnosť preplnená ľuďmi takže, prečo... Rokvill! Náhle jej svitlo. Zrejme šli všetci do Rokvillu a tie mladšie ročníky... nuž, netušila, kde môžu byť. Možno na raňajkách alebo na obede. Pri tom všetkom na čo si spomenula, že sa stalo v noci, sa aj zabudla pozrieť, koľko je hodín.

Každopádne, to, že všetci sú preč, jej ponúkalo neskutočnú výhodu. Mohla proste bez obáv vplávať do Ginninej izby, nájsť ten elixír a všetko bude vyriešené. Presne tak aj Hermiona urobila. Keď mala už elixír bezpečne v sebe a vykračovala si na obed - všimla si čas na malých hodinách postavených na krbe v spoločenskej miestnosti - cítila sa o niečo lepšie. Ale nie dosť dobre na to, aby jej zo seba nebolo zle.

+++

Blaise Draca donútil ísť na prechádzku po Rokville. Žiadny romantický význam za tým ale, samozrejme, nemohol hľadať. Obaja vedeli o tom druhom, že je sú až príliš heterosexuálne ladení.

Blaise svoju požiadavku argumentoval tak, že si s ním potrebuje pohovoriť osamote. Pre Draca bolo nepochopiteľné, čo mu vadí na Troch metlách, kde si ich nikto nevšíma, takže prakticky boli sami. Nebolo to tak, že by ich tam snáď niekto odpočúval. Určite o ich rozhovor nemal nikto záujem.

Ibaže ten hlupák bol taký neoblomný, že proste musel súhlasiť a aj keby nesúhlasi, vo chvíli keď mu rezignovane povedal, že zaplatia a pôjdu, ho už Blaise aj tak nekompromisne ťahal za lakeť. Niekedy dokázal byť vážne neznesiteľný.

"Čakám, Blaise. Čo také dôležité si mi chcel povedať?" spýtal sa Draco s drkotajúcimi zubami. Zabudol sa zmieniť, že bolo minimálne tridsať pod nulou? Bolo jedno, aký kvalitný a drahý kabát mal na sebe. Ten zasraný mráz sa dostal všade. Ak mu niektoré údy omrznú a budú ich musieť amputovať, Blaise to má spočítané.

"Čo sa deje, Draco?" spýtal sa Blaise.

Draco sa zatváril začudovane. Takže on mal byť témou ich rozhovoru? Prečo? "O čom hovoríš?"

Pokrčil plecami. "Neviem. Dnes - už od rána - si strašne čudný a Pansy tiež niečo spomínala."

"Pansy? Čo ti povedala?"

"Že si k nej bol hrubý a odmietol si s ňou ísť do Rokvillu."

Draco sa uchechtol. "A to má byť čudné? Vážne, Blaise, vymysli si niečo lepšie."

Blaise sa pobúrene zamračil. "Nič si nevymýšľam. Dobre, možno sa k Pansy tak zvyčajne správaš, ale celý tento deň si mimo. Má to...," stíšil hlas, "má to niečo spoločné s Grangerovou a tým elixírom?"

Draco skoro vyskočil z kože. Strhol sa, zastal a zízal na neho.Čo je on? Zasraný jasnovidec? Keď si Blaise všimol, že Draco vedľa neho nie je, otočil sa a prižmúril oči.

"Mám pravdu, že?"

Draco prudko pokrútil hlavou. "Nie!" vykríkol, aj keď to muselo znieť ľahko hystericky. "A neviem, ako si na to prišiel. Iba mám plnú hlavu školy, to je všetko," povedal už pokojnejšie.

Ten čiernovlasý chalan ho uprene pozoroval a Draco by dal hlavu pod gilotínu na to, že mu neuveril ani slovo. Ale to posledné, čo by urobil, by bolo, že by mu to povedal. Ten omyl, čo sa stal v prefektskej pracovni, bol tabu. Navždy, pred všetkým a všetkými. Nikdy sa nikto nedozvie, že sa spustil so špinavou zasranou humusáčkou. To by radšej umrel, čo by mu ľahko mohol splniť jeho otec, keby sa to donieslo až k nemu.

"Pamätáš si, ako som ťa varoval, že ten elixír nie je na to, na čo si ho použil?" spýtal sa Blaise.

Draco na neho len zízal.

"Daj si pozor, aby to nepohltilo aj teba," dodal ešte, ale Draco vedel, že na také varovania je už trochu neskoro. Preto iba niečo zamumlal a pokračoval v chôdzi.

Obaja sa rozhodli, že sa vyberú do Medových labiek. Hoci by to na príslušníka Malfoyovskej rodiny málokto povedal, Draco mal naozaj rád sladké. Hlavne čokoládu a sušienky. Urobiť si zásoby pred týždňami, či strávi písaním nekonečných esejí a drilovaním sa na testy, bol celkom dobrý nápad. Mal pocit, že nielen kvôli tomu bude potrebovať vyššiu hladinu cukru v krvi.

"Vieš, s kým nakoniec šla Pansy do Rokvillu?" spýtal sa zrazu Blaise asi iba preto, aby nešli v tichosti, pretože Draca to vážne nezaujímalo a on to vedel.

"Hmm..." záporne zamumlal a trochu neprítomným pohľadom prechádzal po ľuďoch kráčajúcich okolo nich.

"S Theom."

Draco prekvapene nadvihol obočie. "Nottom?"

"Presne."

"Nevedel som, že sú tí dvaja priatelia... Vlastne, nevedel som, že by si vôbec povedali jedno slovo - čo zahŕňa aj pozdrav."

Blaise pokrčil plecami. "Nie sú a nerozprávajú sa."

"Tak prečo potom išla s ním? Myslel som si, že pôjde s Milicant alebo s niekym podobným," povedal Draco a tesnejšie si pritiahol značkový šál.

"Čo ja viem. Asi trucuje, keď si s ňou nechcel ísť a..." Blaise zrazu stíchol a pozeral sa na niečo pred nimi. "Zdá sa, že trúchlenie sa rýchlo skončilo."

Draco sledoval jeho pohľad. Ginny Weasleyová kráčala bok po boku s nejakým plavovlasým chalanom. Rozprávali sa, smiali a práve otvárali dvere do Medových labiek.

"Á, Weasleyová. S kým to je?" spýtal sa Draco a pozrel sa na Blaisovu stuhnutú tvár.

"To je Ethan Gerard," odpovedal Blaise.

Dracovi sa v snahe spomenúť si na toho človeka zvraštilo obočie. "Kto?"

"Šiestak, prefekt."

"Ach, aha. Zdá sa, že Pottík nebol taký dobrý, ako si všetci mysleli, keď si tak rýchlo našla náhradu," dodal Draco uštipačne a už tlačil do dverí Medových labiek.

"Nechodia spolu," zavrčal mu na odpoveď Blaise a Draco sa na neho prekvapene otočil, ale nič nepovedal. Teraz sa musel rozhodnúť, či si kúpiť radšej bielu alebo mliečnu čokoládu.

+++

Hermiona zúrila. Práve odchádzala z pracovne riaditeľky ich fakulty a jej zblednutá tvár, ktorú mala tam vo vnútri, sa jej v okamihu zmenila na červeň. Ako sa opovažuje?! Ako sa opovažuje dostať z testu z transfigurácie "hrozný"?!

Od tej nešťastnej noci, čo už bolo viac než týždeň, Hermiona preferovala Malfoya radšej nevidieť. Stretávala sa s ním síce na hodinách, ale tam sa s ním nemusela rozprávať a nemusela byť v jeho blízkosti. Všetky poznámky zo šiesteho ročníka, o ktorých vedela, že ich bude potrebovať, mu kúzlom prekopírovala a poslala po sove. Presne pre to, aby sa vyhla tomu, že by pohorel na teste.

Ten bledovlasý kus lajna mal k dispozícii pravdepodobne najlepšie poznámky v dejinách Rokfortu - niežeby sa chvastala alebo čo - a on sa to nenaučí?!

Naškriabala na kus papiera odkaz, aby ju čakal o štvtej po vyučovaní v knižici a poslala to po Harryho sove.

Keď vstúpila do knižnice a zahla za roh k svojmu miestu, kde vždy sedávala, Malfoy tam na ňu už čakal. Naozaj smutné bolo, že sa dopracovala do tej fázy, že len čo ho zbadala, vystúpila jej na líca červeň. Sama nad sebou pokrútila hlavou a priblížila ku stolu.

Mlafoy sa díval z okna a ona si dávala pozor, aby šla potichu, takže keď položila alebo skôr treskla svoju tašku na stôl, vystrašene nadskočil. Hermiona mu bez slova strčila pod nos papier, na ktorom boli otázky, čo si pre neho hneď po návšteve v pracovni McGonagallovej pripravila.

Malfoy sa na najprv zmätene zadíval na ňu a potom na papier. Hermiona sa snažila jeho očiam vyhnúť, a tak najvyššie, kam si dovolila pozerať sa, bol jeho krk.

"Tak píš!" podráždene vyhŕkla Hermiona, keď tam iba tak sedel a tváril sa priblblo.

Kým on vypĺňal jej minitest, Hermiona stála pred oknom a pozerala sa von. Bolo jej tak nekonečne trápne! Keď si predstavila, čo pred pár dňami robili v prefektskej pracovni, zalievalo ju horko a začali sa jej potiť ruky. Keby mala viac odvahy, poprosila by Ginny, aby na ňu použila obliviate.

Malfoy si odkašľal a Hermiona sa strhla. Otočila sa k nemu a prižmúrila oči nad jeho širokým úškrnom. Ten chalan nemal najmenší dôvod na uškŕňanie sa. Práve pohorel na teste, čo je na tom také zábavné?

"Už to mám," oznámil jej a ona nadvihla obočie.

"Tak rýchlo?"

Iba pokrčil plecami a ona sa zamračila. Vzala si od neho papier, oprela sa o okno a dala sa do kontrolovania. Po chvíli vzhliadla.

Hermiona sa zarazila a zamračila sa. "Veď to vieš," zmätene povedala.

Malfoy sa uškrnu. "Samozrejme, že to viem, Grangerová."

"Ale...," zastavila sa, aby popremýšľala a potom, až potom jej to došlo. Oči sa jej rozšírili a zalapala po dychu. "Urobil si to zámerne!" vykríkla. "Zámerne si ten test pokašľal, aby si mi narobil problémy!"

Draco pokrútil hlavou. "Nelichoť si, Grangerová. V poslednom čase si mi nedávala veľa možností vidieť ťa. Vyhýbala si sa mi. Len som ti chcel dokázať, že robiť to, by mohlo byť nebezpečné."

Hermiona mala chuť vraždiť. Zovrela v ruke papiere tak silno, až hrozilo, že ich nenapraviteľne poškodí. Priblížila sa k škeriacemu sa Malfoyovi.

"Samozrejme, že som sa ti vyhýbala, ty," zvreskla, napriahla sa a začala ho mlátiť svojimi poznámkami, "zasraný," tresk!, "imbecilný," tresk!, "kretén!"

"Už nikdy, NIKDY, sa neopováž urobiť niečo podobné, lebo prisahám pri Merlinovi, že ťa zoderiem z kože!"

Mlátila ho najsilnejšie ako vedela, ale Malfoy úspešne odrážal tie horšie rany a ešte sa pri tom stihol aj smiať. Až kým neprišiel ten posledný úder. Na chvíľu stratil jej ruku z dohľadu a prebral sa až vtedy, keď mu tie papiere s plesknutím dopadli na líce.

Toto ho už naštvalo. Hermiona mu to nemohla mať za zlé, ju by to naštvalo tiež. Chytil ju za obe ruky, pritisol jej ich k bokom a tak jej znemožnil pohyb. "To by už stačilo, humusáčka! Ešte jedna rana a vrátim ti to!"

"Och, vážne? Nechceš mi nahovoriť, že už si z toho zbabelca vyrástol, však nie? Pretože to by bolo naozaj niečo nové a nečakané," posmievala sa mu Hermionona, úplne ignorujúc ten tenký hlások vzadu jej hlavy, ktorý jej hovoril, že teraz nie sú priaznivé okolnosti na to, aby ho provokovala. Videla, ako sa mu očiach zalesklo a to nikdy nemohlo byť dobré znamenie. Musel to byť hnev, ktorý ju tak oslepil, že stratila pud sebazáchovy.

+++

Nabudúce:

"Páči sa ti provokovať ma, Grangerová? Len si pamätaj, že kto provokuje, musí vedieť znášať aj následky." To ju trochu vydesilo. Ani nie to, čo povedal, ale skôr tón, ktorým to povedal. Možno to, že ho mlátila, bola noaza prisilná kava.