Secret Affairs 6

Hermiona sa po svojom poslednom stretnutí s Malfoyom necítila najlepšie. Keď si spomenula, čo ju ešte čaká, zvieralo jej žalúdok. Netušila, ako to takto vydrží. Najhoršie bolo, že intenzita snov sa každou nocou zhoršovala. Jej mozog pri pohľade na neho nedokázal zabrániť, aby si detailne nevybavila určité obrázky. Dokonca aj na vyučovaní!

Najlepším spôsobom, ako na to nemyslieť, bolo pustiť sa do práce. Väčšinu času sa snažila vyhýbať knižnici a ak už bola nútená použiť odtiaľ nejakú knihu, zobrala si ju do svojej izby alebo pracovne hlavných prefektov. Prevažne tam si robila úlohy, pretože okrem Thea a nej tam nikto mimo porád nechodieval, a tak tam bol pokoj.

Opraviť Malfoyove eseje spolu s detailnými návrhmi ako ich vylepšiť, jej zabralo tri dni. Každý deň jednu. Bolo to spôsobené tým, že boli prosto hrozné. Netušila odkiaľ ten chalan čerpal informácie, ale to, čo tam napísal, nemohla nazvať inak ako kopou hnoja. Nevedela, čo si o tom myslieť. Bez toho, že by ho chcela stavať na piedestál, čo rozhodne nemala v úmysle, mohla povedať, že bol veľmi bystrý a predtým mal takmer rovnaké známky ako ona.

Preto keď ho stretla na ceste do Veľkej siene na večeru, povedala mu, aby jej priniesol svoje poznámky zo šiesteho ročníka. Keď si ich neskôr večer čítala, pochopila, prečo boli tie eseje také zlé. To, čo tam bolo, musel napísať niekto s rozumom trola. Navyšše to ani nevyzeralo ako jeho písmo, takže ich zrejme mal od nejakého spolužiaka. Smola, že si nevedel vybrať niekoho, kto je aspoň trochu inteligentný.

Hermiona pokrútila hlavou a unavene si povzdychla. Musela odolávať nutkaniu hodiť tie neužitočné papiere do ohňa. Bolo možné, že Malfoy si ich len požičal. Asi si by sa jej potom za ich zničenie nepoďakoval.

+++

Hermiona bola v pracovni hlavných prefektov a trápila sa nad rozvrhom pochôdzok na ďalší týždeň. Mračila sa na pergamen a zamyslene si natáčala jeden uvoľnený prameň vlasov na prst.

Sťažka si vzdychla, prešla si rukou po tvári a počochrala si oči. Pred sebou mala dlhý zoznam prefektov a dní, v ktorých nemôžu mať pochôdzku. A ona sa už dve hodiny snažila nájsť nejaký spôsob, ako by sa mohla vyhnúť byť v utorok na hliadke s Cormacom. Márna snaha. Nech ich vyskúšala poprehadzovať akokoľvek, nech skúšala kohokoľvek prehovoriť, aby si to s ňou vymenili, nemala najmenšiu šancu.

"Robíš rozvrh?" spýtal sa jej zrazu niekto a ona nadskočila, buchla rukou do kalamára a rozliala si atrament po pergamene a, čo bolo horšie, po sebe.

Namrzene vzhliadla do bezvýraznej tváre Theodora Notta.

"Prekliato skvelé, Nott. Musíš sa takto zakrádať?!"

Theo pokrčil ramenami, očividne vôbec nebol z jej výbuchu taký vrušený ako by si priala.

"Nebol to zámer."

"Veď len by skúsil byť," zamumlala Hermiona, kým si kúzlom čistila košeľu.

"Zlá nálada?" spýtal sa s pobavením hlase a Hermiona na neho zazrela. Teraz by nemal provokovať.

Nott sa nahol nad stôl a zadíval sa na už vyčistený kus pergamenu s rozvrhom. Zamračil sa.

"V sobotu nie je hliadka."

Hermiona sa na neho prekvapene pozrela.

"Čože? Prečo by nemala byť hliadka?"

"Ide sa do Rokvillu," pokojne odvetil a možno si ani nevšimol, ako sa v nej začala dvíhať vlna zlosti.

"Ako to, že sa ide do Rokvillu? Prečo to ja neviem a ty áno? Aj ja som hlavná prefektka!"

Nott zodvihol v obrannom geste ruky a pohodil hlavou smerom k nástenke.

"Je to vyvesené. Dala to tam dnes ráno McGonagallová."

Hermiona zakliala... iba v duchu. Srala sa s tým prekliatym rozvrhom dve hodiny a teraz sa dozvie, že v sobotu nie je hliadka?! Teraz mala skazený celý deň. Nemohla sa najprv pozrieť na tú poondenú nástenku?

"Skvelé. Prekliato skvelé!"

Nott sa nad jej frustrovanou náladou uchechtol, ale keď po ňom hodila ostrým pohľadom, prestal. Alebo sa možno iba nesmial nahlas.

"Porada prefektov dnes po večeri," povedala zrazu a vstala. Už toho mala dosť.

Slizolinčan zmätene zamrkal. "Čo?"

"Ja to dám vedieť chrabromilčanom a bystrohlavčanom. Ty sa postaraj o sizolin a bifľomor."

+++

Vo svojom stave, ktorý hraničil s amokom, Hermiona vôbec nemala chuť na večeru. Netrpezlivo čakala sama v chrabromilskej spoločenskej miestnosti, kým nenastal čas, aby šla na schôdzu.

Keď dorazila do pracovne, už tam bolo všetkých šesť prefektov a Nott. Sedeli na pohodlných pohovkách pri ohni a nahlas sa bavili. Akonáhle Hermiona vstúpila do miestnosti, všetko stíchlo a ona nemusela byť ani génius, aby vedela, že sa zrejme bavili o nej.

"Prečo máme stretnutie, Hermiona?" spýtal sa hneď Ethan Gerard, šiestak z Chrabromilu.

"Kvôli tomuto," povedala Hermiona a vytiahla z vrecka rozvrh. Ich zmätené tváre jej utvrdili v tom, že stále nepochopili. "A tomuto," dodala a pridala k tomu ich zoznam, ktorý dostala, keď predtým, než začala robiť rozvrh.

"Každý týždeň dostávam zoznam, kedy nemôžete mať hliadku. S tým je koniec," povedala pevne a pre efekt ten papier roztrhla. Kto povedal, že nemá zmysel pre dramatično?

"Už mám dosť toho, že musím zakaždým pochôdzky napasovať tak, aby to vám vyhovovalo. Vždy mi to trvá minimálne dve hodiny a už toho mám dosť. Odteraz keď urobím rozvrh, bude pre každého záväzný a je mi jedno, či máte v ten večer rande. Budete sa musieť prispôsobiť."

Podľa toho šumu čo nastal, hádala, že sa im to veľmi nepáčilo.

"Nemusíš mať na takéto rozhodnutie aj súhlas druhého hlavného prefekta?" spýtal sa Michael Corner. Na to, že randil s Ginny, sa k jej priateľke nesprával milo.

Všetky tváre sa obrátili z Hermiony na Notta a ona na neho tiež pozerala. Hoci s trochu viac prosiacim pohľadom. V tom svojom rozrušení vlastne ani veľmi nemyslela na to, že potrebuje súhlas druhého hlavného prefekta. Do pekla! Ťažko tomu uveriť, ale ona zvyčajne nebola tá, kto konal impulzívne.

"Theo?" vyzvala ho, ale ten slizolinčan sa na ňu sotva pozrel. Teraz jej asi vráti to, že na neho bola na poslednej hliadke taká nepríjemná. Hurá!

"Hermiona ho má. Súhlasil som s tým."

Nemo na neho zízala. Aby ste nepochopili nesprávne, ona bola naozaj rada, že súhlasil, ale nebolo jej celkom jasné, prečo by niekto, kto bol slizolinčan a ona sa k nemu nesprávala pekne, zachraňoval jej kožu.

"Takže ste počuli. Schôdzka sa skončila," povedala.

"Ale to nemôžeš!" ozvala sa blonďavá piatačka z bystrohlavu a vstala.

Hermiona pokrútila hlavou a sladko sa usmiala. Tú malú hlupaňu nemala rada. Nechápala, ako sa mohla stať prefektkou. V ktorom vesmíre je ona považovaná za dosť inteligentnú na to, aby mohla robiť aj niečo iné, ako si farbiť vlasy a nalepovať umelé mihálnice?

"Samozrejme, že môžem. Ak chceš, pokojne sa choď sťažovať komukoľvek chceš. V skutočnosti nie je nikde napísané, že sme povinní vyhovovať vašim vrtochom. Bolo iba na našej dobre vôli, že sme vám vždy všetko povolili, ale pohár už pretiakol," dopovedala Hermiona a zhlboka sa nadýchla. Niekedy bola taká oduševnená, že zabúdala, že potrebuje príjmať kyslík.

Po tomto už nikto nemal námietky.

"A čo rozvrh na budúci týždeň? Budeš ho meniť?" ozval sa Michael.

Hermiona nad tým chvíľu premýšľala. Mala dve možnosti. Buď povie nie a tých pár hodín to s Cormacom vydrží alebo povie áno a bude čeliť nepokojom a s následnou možnou revolúciou. Vybrala si to menšie zlo.

"Nie, neubudem ho meniť. Teraz sa môžete vrátiť na svoje fakulty."

Všetci naraz vstali a pomaly sa presúvali k východu, kým tam nezostala iba Hermiona a Theo.

"Vďaka, že si ma podržal," potichu povedala Hermiona. "To by som nečakala."

Nott pokrčil plecami. "Viem. Ani ja nesúhlasím s tým, aby si dávali podmienky. Pekne to liezlo na nervy," povedal a vložil si ruky do vreciek na nohaviciach.

Hermiona krátko prikývla. "Tak... dobrú noc," rozlúčila sa a vyšla z miestnosti.

+++

McLaggena bolo posledných šesťdesiat minút ťažké zastaviť od neustáleho tlachania o všetkom možnom. Nikdy nemal sklony priveľmi rozprávať... skôr preferoval činy pred kecami, ako mohla Hermiona zistiť na vlastnej koži. Bolo prinajmenšom nezvyčajné, že od začiatku ich hliadky stále iba... rozprával.

Možno ju chcel nejakým čudným spôsobom oslniť. Keď prechádzali tou krátkou epizódou v šiestom ročníku, na rande sa ju vždy niekam odtiahol, aby sa zašili a po pozdrave a dvoch - troch slovách sa na ňu vrhol a bolo po zmysluplnej konverzácii. Asi si myslí, že možno to je dôvod, prečo sa rozišli. Prečo sa s ním Hermiona rozišla. Skutočne si myslel, že jeho neustále žvásty o sebe alebo metlobale, ju dostanú do kolien?

Predtým bola zrejme zaslepená jeho šarmom, ktorý na ňu pochopiteľne teraz už nepôsobí, a tak úspešne prehliadala skutočnosť, že ten chalan nebol až tak veľmi bystrý. Teraz sa to naplno prejavovalo. Nejakým zázrakom si medzi chvastaním sa a komplimentami, ktorých si hojne venoval, si všimol, že úplne vypala a ignoruje ho. Chcel sa pred ňou pochváliť vedomosťami z transfigurácie, ale ten chudák sa v tom tak domotal, až chvíľami vyzeral, že mu do plaču.

"Ako dlho budeš doučovať Malfoya?" zmenil zrazu tému a Hermiona prekvapene zamrkala.

"Ako vieš, že doučujem Malfoya?"

Cormac pokrčil plecami a Hermiona prevrátila očami. Čo je to, do pekla, s tými ľudmi? Sledujú ju do knižnice a striehnu, s kým sa tam stretne alebo čo? Keď sa nad tým Hermiona zamyslela, tak myšlienka, že ju McLaggen sleduje na každom kroku, jej prišla dosť desivá.

"Neviem," odpovedala. "Zrejme tak dlho, kým to bude potrebovať."

Zamračil sa. "Nepáči sa mi, že ho s ním musíš byť v jednej miestnosti."

Verte alebo neverte, jej sa to tiež veľmi nepáčilo. V skutočnosti k tomu mala celkom odpor.

"Ty nemáš právo na to, aby sa ti čokoľvek nepáčilo," povedala a snažila sa o mierny tón. Nemala by k nemu byť bezdôvodne podráždená.

"Nemôžeš očakávať, že po tom všetkom, po tom, čo sme spolu chodili, nebudem cítiť potrebu ochraňovať ťa."

Po tom všetkom? Po čom všetkom? Po tej obrovskej chybe ktorú urobila? V tej svojej zamilovanej pobláznenosti prehliadala, aký v skutočnosti bol. Sebec a egoista a ona to zistila tým najhorším spôsobom, ako sa dalo. "Vieš, to je vlastne presne to, čo očakávam. A všimol si si, že si použil minulý čas? Už spolu nechodíme. Bodka. Ty voči mne už nemáš žiadne práva, žiadne privilégia, nič."

Cormac zastal, otočil sa k nej a zamračil sa.

"Možno si nemyslím, že bol dobrý nápad rozísť sa. Možno by som chcel, aby to bolo také, ako v šiestom ročníku," povedal Cormac a očami sa jej zabáral do tváre.

Hermiona zaúpela. Len to nie. Všetko, len nie tento rozhovor. Vážne si vôbec nevedel z jej správania vydedukovať, že ho mala plné zuby? A ak mu nič nenapovedalo, to, ako sa mu vyhýbala a vždy pred ním unikala, keď ju pozval, aby šli na Slughornovu párty spolu, povedala mu, aby ju už nechal na pokoji. Ako bolo vôbec možné, že by to nepochopil?

"Vieš, Cormac, nechcem byť zlá," blbosť!, "alebo vyznieť kruto, ale ja s tebou nechcem chodiť. Naozaj. Už som ti povedala, aby si ma nechal tak a myslela som to vážne. Nechcem, aby boli veci tak, ako v šiestom ročníku. Pohla som sa ďalej, to je moje posledné slovo."

Po tom nastalo trápne ticho. Aj keď mala na Cormaca od istej udalosti averziu, ten pohľad smutného šteniatka, ktorý sa mu zjavil na tvári, dokázal spôsobiť, že sa cítila kvôli tomu, čo mu povedala, zle.

"Prepáč," potichu ešte dodala a odvrátila pohľad. Nemohla sa pozerať do tých jeho smutných očí. Ona nebola od prírody zlá alebo pomstychtivá a bolo celkom logické, že sa v jeho trápení nevyžívala.

Pohla sa ďalej, Cormac ju mlčky nasledoval a v podobnej atmosfére prebehol aj zvyšok hliadky. Hermiona jej oficiálne priradila status najhoršej hliadky svojho života.

+++

Bolo piatok po vyučovaní a Hermiona po elixíroch povedala Mlafoyovi, nech za ňou príde do pracovne hlavných prefektov. Mala tam nejaké papiere, ktoré bolo treba roztriediť, na stole jej stály zoznamy porúch a pokazených vecí, ktoré oznámili študenti a bolo treba sa o to postarať a okrem toho im riaditeľ oznámil, že uvažuje o myšlienke usporiadať nejakú šialenú valentínsku párty. Hermiona s Theom majú vraj preskúmať terén. Rada by vedel, čo preskúmať terén znamená. A mohla by sa staviť, že ak sa tá oslava bude konať, budú mať prípravy na starosti určite hlavní prefekti. Veľmi prezieravé, ako keby sa celé dni vyvaľovala pred krbom a rátala si póry na nose.

Dúfala, že do šiestej, kedy má prísť Malfoy, aby s ním mohla prekonzultovať tie katastrofálne eseje, to stihne. Hádala, že ak mienil pokračovať takýmto štýlom aj v normálnych úlohách a nikto mu to nekontroluje, zarobí si na ešte väčší prúser.

Dovliekla sa tam a zvalila sa na pohovku. Hovorila si, že si na desať minút ľahne, len na chvíľu zatvorí unavené, sem-tam krvou podliate oči, aby si trošičku oddýchla a hneď sa pustí do práce. Bolo ešte veľa vecí, ktoré musela urobiť... a zdalo sa, že mala tak málo času.

Pohovka vyzerala pohodlne a neveľmi prekvapujúco pohodlná aj bola. Na Rokforte by ste ťažko našli nejaké kreslo alebo pohovku, čo by nebola pohodlná. To robila mágia. Čarodejníci si možno niekedy ani neuvedomujú, ako majú uľahčený život oproti muklom. Keby sa vo svete, kde sa narodila Hermiona, u nej doma stala nejaká stolička nepohodlná, museli by dať buď opraviť, čo stálo peniaze alebo ju vyhodiť a kúpiť novú, čo zase stálo peniaze.

Zamračila sa. Nemohla uveriť, že o niečom takom vôbec premýšľa. V poslednej dobe na ňu ten akútny nedostatok spánku začal doliehať a začínalo to byť vidno. Aspoň ona sama na sebe to videla. Ako napríklad teraz. Fantazíruje o stoličkách. Krása! Už bola v stave, že za normálnych desať hodín v hladine alfa by vraždila.

Nedostatok spánku jej ničí mozgové bunky, ktoré sa, len tak mimochodom, neregenerujú. Kvôli svojim úchylným sexuálnym nočným morám je teraz každou sekundou hlúpejšia. Jupí!

Kým takto premýšľala, začínala sa vznášať v stave medzi bdelosťou a spánkom. Potom už netrvalo príliš dlho, kým sa jej začali zatvárať oči a zaspala.

+++

Draco si pomaly vykračoval po chodbe smerom k prefektskej pracovi. Šiel trochu neskoro, ale čo?! Veď na neho počká. Keď došiel ku dverám, otvoril ich a vstúpil dnu, zmätene sa obzeral. Grangerová tam nebola. Zamračil sa a vošiel hlbšie do miestnosti. Ako, do pekla, si predstavuje nebyť tu! Malá namyslená bifľošská mrcha! Draco zúril.

Porozhliadol sa. Ešte nikdy tu nebol. V strede naproti dverám bol veľký krb, pred ním sada pohoviek a po bokoch stáli pri stenách oproti sebe dva pracovné stoly. Hádal, že jeden patrí Grangerovej a ten druhý Theovi.

Skenoval pohľadom miestnosť, a potom to zbadal. Vedľa jednej pohovky bola položená tmavohnedá taška, ktorá vyzerala ako Grangerovej. Podišiel bližšie, huňatý koberec tlmil zvuky jeho krokov. Keď bol dosť blízko gauča, uvidel ju, ako sa tam chúli s mäkko vyzerajúcim vankúšom pod hlavou. Črty mala uvoľnené, ale sčasu na čas ich zbrázdilo zamračenie.

Draco sa zamračil neistý, čo teraz robiť. Mal by ju zobudiť? Mal ju nechať spať? A prečo vôbec spala, keď mala mať schôdzku s ním?! Na takúto situáciu nebol pripravený a už vôbec nebol na takéto niečo zvyknutý. Pohrával sa s myšlienkou, že by počkal, kým sa zobudí. Ale nevyzeral by potom ako... no, proste, asi by to nevyzeralo veľmi slizolinsky.

Zrazu jeho myšlienky prerušil nejaký zvuk. Zvedavo sa pozrel na spiacu ženskú postavu a zbadal, že to ona bola jeho zdrojom. Trochu šokovane si uvedomil, že v skutočnosti zavzdychala, ale on by nemal byť vôbec prekvapený, nie? Nedalo sa zabudnúť na to, aký druh elixíru jej podstrčil Blaise na jeho príkaz. Zdalo sa, že funguje a Grangerová prežíva svoj malý imaginárny románik so šťastným koncom. To by mohlo byť celkom zaujímavé.

Rozhodnutý pobaviť sa, si sadol na pohovku, ktorá bola najbližšie tej, na ktorej sedela Grangerová a pozorne ju sledoval. Tvár mala otočenú k nemu a on mohol celkom dobre vidieť, ako jej sčervenali líca a ako si nepatrne hryzie spodnú peru. Zvláštne, že ten jej zlozvyk sa prejavoval aj keď spala... alebo keď bola vzrušená.

Minúty sa míňali a ona sa začala pomaly nepkojne mrviť a prehadzovať, všetko doprevádzané tichými vzdychmi. Draco ju pozoroval ako zhypnotizovaný. Nechápal, čo ho na tom tak fascinovalo, že len sedel a nemohol od nej odtrhnúť zrak. Pri pohľade na ňu a pri vedomí, čo tie vzdychy spôsobilo, sa mu celé telo naplo a pocítil horko. Nechcel si uvedomiť, čo ten pocit znamenal. A už vôbec by si nikdy nepripustil, že to spôsobil pohľad na nejakú prašivú humusáčku nehľadiac na to, ako veľmi eroticky práve v tej chvíli vyzerala.

Draco nevedel až tak presne, ako ten elixír naozaj funguje, ale podľa stavu, v ktorom sa nachádzala mohol povedať, že rapídne napreduje k vrcholu. Ale vedel jednu vec, a to, že ten elixír má navodiť túžbu a nie uspokojiť. Jediným logickým spôsobom, ako sa to dalo prerušiť, bolo prebudiť sa. A on vedel, že sa to stane každú chvíľu. Vedel, že by mal odtiaľ odísť. Vo svojom terajšom stave by nemal byť v blízkosti rozpálenej humusáčky, ktorá sa nachádza na pokraji orgazmu. Také veci sú príliš lákavé, aby ich nadržaný chalan s pokojom ignoroval.

Niekde vzadu v hlave na neho jačal tichý hlások: Vypadni! Vypadni! Vypadni! Ale z nejakého jemu neznámeho dôvodu ostal. Bol posadnutý dívaním sa na jej pootvorené pery, z ktorých vychádzali rozkošné zvuky, na to, že aj napriek podprsenke jej bolo cez košeľu vidieť obrysy bradaviek. Cítil, ako sa mu žilami ženie adrenalín.

Podvedome sa priblížil bližšie, až sa našiel kľačať pred pohovkou, jeho tvár blízko jej, keď sa zazu strhla, hlasno zavzdychala, prudko otvorila oči a pohľad zaborila do neho. Draco úplne ustrnul, ale Hermiona nebola o nič menej v šoku. Najprv sa skôr zdalo, že si nevedela jeho tvár v hlave vôbec zaradiť, tak na neho iba zmätene hľadela, až kým jej nedošlo, kto to je. A potom sa dostavil ten šok.

Hermiona nevedela, čo robiť, aby to všetko potlačila. Tú túžbu a vášeň. Lebo prakticky sa s ním v sne milovala a ako zakaždým nedosiahla vrchol ani tento raz. Dívala sa mu do tváre, jeho výraz bol trochu zarazený a ona si nemohla pomôcť, aby si nepredstavovala, ako ju jeho pery pred malou chvíľou bozkávali a šepkali jej do ucha, aká je krásna. Hlúposť, ona to vedela, ale v tom stave, keď bol jej mozog obklopený oparom túžby a potreby uvoľniť sa, nemohla logicky premýšľať. Niežeby sa o to nesnažila.

Videla, že zrazu začal ťažko dýchať a mala len veľmi málo času na uvažovanie prečo, pretože sa jej zazdalo, ako keby sa jeho hlava začala pomalinky približovať. Zovrel sa jej z toho žalúdok a skôr, než sa stihla zastaviť, natiahla ruku a dotkla sa ho na sánke. Palcom ho nesmelo pohľadila po líci a v duchu si stále opakovala, že sa chová šialene.

Vlastne, naozaj tak trochu čakala, že od nej odskočí, strhne si jej ruku z tváre a nakričí na ňu, nech sa k nemu nepribližuje. Možno si myslela, že by ju mohol aj udrieť. Vážne by to nebolo až také prekvapujúce. Ale on nič z toho neurobil. Práve naopak. Zrazu bol pri nej tak blízko, že cítila jeho dych na perách a on ju bez okolkov pobozkal. Nedal jej ani možnosť odtiahnuť sa alebo si rozmyslieť, či je to to, čo chce.

A bolo to lepšie, než si kedy predstavovala alebo než si vysnívala. V sne to bolo naozaj dobré, čo si budeme klamať, ale teraz... vau! Nenašla na to nijaké iné slovo, čo u nej nebolo zrovna obvyklé.

Nemohla uveriť, že to robí. Nemohla uveriť, že mu ten bozk naozaj opätuje, ale nebolo to to, po čom prahla už odvtedy, čo sa jej o ňom začalo zdať? Zakaždým, keď ho videla v triede alebo na obede, tak sa ho chcela dotknúť, zistiť, čo je to za čudnú šialenú túžbu, ale vždy to... potlačila. Takže nebolo až také prekvapujúce, že sa na neho vrhla s takým zúrivým entuziazmom.

Ale aj tak! Bol to Mlafoy, Draco Malfoy. Prečo ju neodtlačí? On nemá také problémy ako ona. Jemu sa o nej nesníva! Mohlo by byť možné, že ju proste z nejakého zvláštneho dôvodu chcel? Hermione sa začalo zdať, že čo sa týkalo sexuálnej túžby, tak tam meno či krvný status nehral veľmi veľkú úlohu.

Už sa bozkávali nejakú tú minútu a bolo jasné, že jeden z nich sa bude musieť odtlačiť, aby sa mohli obaja poriadne nadýchnuť. Nečakala, kým to urobí on a zároveň si uvedomí, čo stvára. Presunula sa od jeho úst dolu po brade a zaútočila na jeho krk. Ten zvuk čo vydal - niečo medzi vzdychom a zavrčaním - spôsobil, že sa jej skrútili prsty na nohách.

Všetko sa jej to prelínalo. V tejto chvíli nebola schopná rozoznať medzi následkami sna a jej vlasnými pocitmi a iba málo záležalo na tom, ako zúfalo sa o to snažila. Ale potom si povedala, že na tom možno nezáleží. Naozaj, možno na tom nezáleží, pretože on jej bozky opätuje a ona to tak veľmi potrebovala, že by snáď nebola ochotná prijať, keby odrazu cúvol.

Trochu silnejšie mu zahryzla do krku a on sa zarazil, dívajúc sa na ňu so zmesou zmätku, šoku a túžby. Kvôli tomu poslednému jej zavibrovala pokožka a ona sa zachvela. Práve sa naučila, že zistenie, že človek, s ktorým sa bozkávate, vás naozaj chce tak veľmi... ak nie viac, ako vy jeho, je lepšie a vzrušujúcejšie, než by kedy čakala. Spôsobilo to, že sa jej žiadostivosť zdvojnásobila.

Nebola to ona, ktorá ho potiahla k sebe, ale on. Zatlačil ju hlboko na pohovku a zľahka si na ňu lahol, ale tak, aby mu nič nebránilo v tom, aby sa jej mohol po celom tele dotýkať.

Hermiona sotva dokázala vnímať okolie. Bolo to také dobré! Nikdy nezažila taký obrovský nával túžby a už vôbec nezažila to, aby ju tej túžby zbavoval niekto, na koho tak citlivo reagovala. Stačilo iba, aby sa jeho vlhké pery pritlačili na miesto tesne nad jej ňadrom a ona musela zaťať nechty do pohovky, lebo inak hrozilo, že svojím krikom zobudí polku Rokfortu.

Nedokázala si spomenúť, ako sa stalo, že jej vyzliekol košeľu a sukňu. Zrazu ich iba nemala. Človek by si myslel, že to, že sa pod ním zrazu ocitla iba v spodnom prádle a jeho horúca pokožka sa dotýkala tej jej, ju aspoň trochu preberie. Ale nie. Ako šialená si ho k sebe priťahovala bližšie. Potrebovala viac. Viac bozkov, viac trenia, viac jeho pokožky na jej... proste viac.

Prechádzal jej rukami po tele a v momente, ako jej podprsenku odhodil na zem, sa vrhol na jej citlivé prsia. Nebol to nežný sex, vôbec nie. Obaja boli príliš prevalcovaní zúfalou túžbou na to, aby dokázali ísť pomaly a jemne. Ale Hermione to neprekážalo, naozaj nie, bola úplne pokojná, aj keď sa snažila neuvedomovať si, čo robí, ale to bolo iba do chvíle, keď do nej vstúpil.

+++

Nabudúce:

Malfoy sa uškrnu. "Samozrejme, že to viem, Grangerová."

"Ale...," zastavila sa, aby popremýšľala a potom, až potom jej to došlo. Oči sa jej rozšírili a zalapala po dychu. "Urobil si to zámerne!" vykríkla. "Zámerne si ten test pokašľal, aby si mi narobil problémy!"