Secret Affairs 5

Hermiona mohla na druhý deň iba ťažko zakrývať únavu. Nezáležalo na tom, ako veľmi potrebovala spánok, jednoducho ho nedostala. Nie taký, ktorý by jej umožnil odpočinúť si.

Na hodine aritmancie sa sotva vedela sústrediť a nemohla si pomôcť, aby jej občas pohľad nezablúdil k Mlafoyovi. A to v nej vyvolalo nevítané spomienky. Zamrkala, zamračila sa a trochu potriasla hlavou, ako keby jej to malo pomôcť prestať si predstavovať, ako ju tisne ku stene a jeho nahá hruď sa opiera o jej prsia.

Keď sa konečne skončila hodina, pocítila úľavu. Teraz nasledoval obed a po ňom mali elixíry, na ktoré chodil aj Harry. Ron sa ich vzdal, pretože kariéru aurora u seba nepredpokladal a elixíry naozaj nenávidel. Určite to malo niečo spoločné viac so Snapeom ako so samotným predmetom.

Hermiona si rýchlo zbalila veci do tašky, pretlačila sa davom valiacim sa ku dverám a vyšla z učebne. Zhlboka sa nadýchla a kráčala dolu schodmi smerom k Veľkej sieni, keď sa pred ňu niekto postavil, ona sebou trhla a ihneď zastala.

"Malfoy," pretisla pomedzi zuby a ústa sa jej sformovali do úzkej čiary.

"Dnes o štvrtej v knižnici, Grangerová. Nemeškaj!" povedal a tak rýchlo, ako sa pred ňou objavil, sa aj vytratil.

Hermiona dvakrát zamrkala a uprene sa dívala na miesto, kde pred malou chvíľou stál. Ani jej nedal priestor, aby mu povedala, nech ide do čerta.

Keď prišla na obed, pri stole už bol Harry aj s Ronom. O niekoľko miest ďalej sedela Ginny so spolužiačkami. Hermiona sa zamračila a premýšľala, ako dlho to asi ešte bude trvať. Neznášala, keď sa vždy musela rozhodovať, či bude s Ginny alebo s Harrym a Ronom. Vždy sa snažila stráviť s oboma znepriatelenými tábormi rovnaké množstvo času, ale bolo to vyčerpávajúce.

"Ahojte," pozdravila Harryho a Rona, keď sa rozhodla a sadla si oproti nim.

Obaja ju naraz odzdravili a pustili sa do jedla. Hermiona veľmi nebola hladná, ale naložila si trochu ryžového nákypu a hrabala sa v ňom lyžičkou. Obzerala sa po miestnosti. Videla, ako sa Ginny mračí na niekoho pri slizolinskom stole, ale mohla to byť aj náhoda. Zrazu sa postavila, zobrala si tašku a vybehla z miestnosti. Hermiona pokrútila hlavou. S tým dievčaťom niečo nie je v poriadku.

"Kedy máš ísť za Malfoyom, Hermiona?" spýtal sa Harry.

"Už včera," odpovedala a vložila si lyžičku do úst.

Ron sa okamžite vystrel a pozeral sa na ňu so zmesou úžasu a hnevu.

"A bola si?" spýtal sa.

Hermiona záporne pokrútila hlavou. "Stretla som ho v knižnici. Správal sa podľa môjho očkávania, takže som sa na neho vykašľala a odišla som."

Obaja jej priatelia sa na ňu zazubili.

"Dobrá práca," povedal sa škeriaci Harry a nakladal si ďalšiu várku zemiakovej kaše.

"Vďaka, ale aj tak sa s ním mám stretnúť dnes po vyučovaní," povedala a povzdychla si.

"No, tak to veľa šťastia," zamumlal Ron a ona prikývla.

"Viete čo, ja už pôjdem. Nie som hladná a ešte si musím pozrieť na elixíry. Uvidíme sa v učebni, Harry. Ahoj, Ron," povedala, keď vstávala a skôr, než jej stihli odpovedať, už mierila ku dverám.

+++

Hermiona nervózne sedela pri svojom stole v knižnici a hrala sa s brkom. Pôvodne si chcela urobiť úlohy, kým čakala na Mlafoya, ale bola taká nervózna, že to radšej nechala tak. Cha, to bolo smiešne, nemala byť vôbec prečo nervózna.

Malfoy už meškal päť minút, čo zistila hneď, ako sa pozrela na hodinky. Ako sa opovažuje meškať, keď JEJ povedal, aby nemeškala?! Chvíľu dokonca rozmýšľala, či by si nemala presadnúť niekam inam, viac dopredu. Možno nevedel, že toto je "jej" stôl a včerajšie stretnutie bola len náhoda. Potom sa zamračila nad svojím iracionálnym uvažovaním a prestala s tým.

"Potty vraj zlomil srdce malej Weasličke," ozvalo sa zrazu za ňou a ona sa otočila. Pohľad jej padol na Mlafoya ležérne sa opierajúceho o jednu z množstva políc s knihami, ktoré ich obklopovali.

Zamračila sa. "Do toho ťa nič nie je, Mlafoy. A meškáš."

Nepríjemne sa uškrnul. "To je moja výsada ako čistokrvného. Niečo, o čom ty nemáš ani páru, Grangerová."

Hermiona pretočila oči. "Och, áno, samozrejme, ja nie som čistokrvná. Vďaka za pripomenutie, lebo keby nebolo teba, zabudla by som na to," sarkasticky odvrkla, a potom pohla hlavou k miestu naproti nej. "Tak si švihni, nech to mám čo najskôr za sebou."

Malfoy sa odlepil od police a pomalým krokom, ktorý ju rozčuľoval, prešiel ku stolu a sadol si. Položil na hladké drevo malý papier a posunul ho pred Hermionu.

"Čo je to?" spýtala podozrievavo a zamračila sa.

"Prečítaj si to, to hádam zvládaš."

Hermiona preletela očami po papieri dvakrát. Prvý raz, aby si prečítala názvy predmetov spolu s názvami esejí a druhý raz, aby ich spočítala.

"Dvadsaťdeväť?!" neveriacky vyhŕkla a zízala na papier. "Kedy si ten zoznam dostal?"

"Pred prádzninami."

"A koľko už máš spravených?"

"Tri."

Hermiona na neho vyvalila oči. "Tri? Ty si cez prázdniny urobil iba tri eseje?! A čo si celý ten zvyšok času robil? Škrabal sa na zadku?"

Draco sa nad jej urážkou zarmačil, ale nekomentoval to. Okrem toho mal pocit, že má deja vue.

"Okrem tých esejí musím urobiť z niektorých predmetov aj pár skúšok zo šiesteho ročníka, Grangerová!"

Hermiona na neho urobila grimasu. "Och, no tak to si ma naozaj dojal."

Chvíľu rozmýšľala a bavila sa skrúcaním okraju papiera, kým sa rozhodla.

"Urobíme to takto. Ja si zoberiem ten zoznam a ku každej eseji ti pripravím osnovu. Budeš sa iba riadiť bodmi, ktoré ti zadám. Napísať k nim pár viet by zvládol aj polointeligentný človek, takže si v suchu. Potom to po tebe ešte skontrolujem."

Malfoy na to iba pokrčil ramenami. Nezdalo sa, že by bol z toho v extáze. "Fajn."

"A chcem, aby si vedel, že ti robím poriadne veľkú láskavosť, keď sa chystám nad tými esejami stráviť pravdepodobne viac času, než ty sám."

No dobre, trochu preháňala, určite pri nich nestrávi až tak veľa času. A samozrejme, že to nebolo iba tak z dobroty jej srdca. Čím skôr to budú mať za sebou, tým skôr sa ho Hermiona zbaví. Vedela si predstaviť, že ak by to nechala všetko na neho, musela by vydržať podstatne viac jeho prítomnosti. Ale to nepotreboval vedieť. Nech má pocit, že jej dlhuje.

Draco nadvihol jedno obočie. "A čo budeš za túto láskavosť chcieť?"

Hermiona sa diabolsky uškrnula. "Nechaj sa prekvapiť! Dám ti vedieť, keď budem mať hotové osnovy. A nabudúce dones tie, čo už máš, aby som ich skontrolovala," povedala, strčila zoznam do jednej z učebníc, zhrabla svoje veci a postavila sa.

Vykročila, prešla sotva štyri kroky, keď začula jeho hlas.

"Grangerová."

Nepočula, kedy sa postavil zo stoličky. Nepočula šušťanie látky habitu alebo jeho nohavíc, keď bol za ňou. A potom už bolo neskoro. Otočila sa a našla ho stáť blízko nej. Príliš blízko, nebezpečne blízko. Ustúpila a on urobil krok k nej. Znovu ustúpila, mračiac sa nad tým, ako sa zrazu zmenilo ovzdušie okolo nich a on sa k nej zasa priblížil. Pokračovala vo svojom ústupe a rozmýšľala, či sa má báť, lebo nevedela, čo je toto za hra, no zrazu nohou vrazila do poličky a už nemala kam uniknúť.

Malfoy sa k nej neprestal približovať. Jeho oči sa na ňu pozerali s takou intenzitou, až jej vyschlo v krku a ona namáhavo prehltla. Pritlačil sa na ňu celým telom. Cítila na sebe jeho hruď, boky. Snažila sa uniknúť, vyhnúť sa jeho dotyku, ale jeho ruky sa opreli vedľa nej a efektívne jej zmarili akýkoľvek úhybný manéver, ktorý by chcela urobiť.

Pozorovala ho s rozšírenými očami a v duchu hádala, čo chce teraz urobiť. Neprišla na jedinú rozumnú odpoveď. Ak jej chcel ublížiť, začarovať ju, na to predsa nemusel byť tak blízko a rozhodne by to podľa nej nepredlžoval a urobil to už dávno. A okrem toho, začarovať ju nemohol. Kto by mu potom pomohol s esejami?

Hermiona s hrôzou pozorovala, ako sa jeho hlava začala približovať k nej. Ostro vsala vzduch a nadýchla sa jeho vône. Bola to nejaká korenistá kolínska zmiešaná s vôňou jeho vlastnej pokožky. Tlačila hlavu dozadu, kým nenarazila temenom hlavy o poličku a jej tvár bola teraz zodvihnutá hore a bližšie k tej jeho. To nebolo presne to, čo chcela.

Bol blízko. Tak blízko, že mohla cítiť jeho dych na svojich perách. Keď už mala pocit, že ak sa pohne ešte o milimeter, dotkne sa jej pier, zrazu zmenil smer a presunul sa k jej uchu.

Dýchol jej horký vzduch do ucha a jej naskočila po celom tele husia koža.

"Tak, čo ma bude tá tvoja láskavosť stáť, Grangerová?" spýtal sa hlbokým hlasom a pri každom pohnutí sa jeho pery opierali o jej ucho. Hermiona sa zachvela a musela silno stisnúť poličku, aby nevzdychla.

Malfoy sa o ňu perami naposledy obtrel, a potom sa rýchlo odtiahol. Hermiona vydýchla úľavou a šokovane sa na neho zadívala. Nedokázala posúdiť, aký mala výraz, ale on mal na tvári široký ironický úsmev. Nechápala to, nerozumela, prečo sa tak škeril, ale keď od nej o dva kroky ustúpil, konečne bola schopná myslieť a vtedy jej to došlo. Ten slizolinský bastard sa s ňou iba pohrával. Všetko to robil zámerne! Myslel si, že by zrejme bolo vtipné jej takto dať priúčku. Nuž, ale nemohla poprieť, že sa mu to podarilo.

Kým sa dopracovala k tomuto záveru a zodvihla hlavu, aby mu vynadala, bol preč. Uprene zízala na prázdne miesto, kde pred pár sekundami ešte stál a ohrozoval ju svojimi perami. Keď sa jej nimi dotkol, myslela si, že sa tam zloží. Zvláštne, nikdy, naozaj NIKDY vo svojom živote neuvažovala o jeho ústach. Teraz ich mala plnú hlavu.

Zatvorila oči a vydala útrpný ston. Teraz si dokonca ani nebola celkom istá, či sa jej uľavilo, keď sa odtiahol. Pokrútila hlavou. Toto muselo byť spôsobené tými snami. Ona sama od seba by určite nechcela, aby vzal jej ušný lalôčik do úst a hral sa s ním až do skonania sveta.

Trvalo jej ešte pekných pár minút, kým bola schopná odlepiť sa od poličky a vyjsť z knižnice.

+++

Pár hodín po incidente v knižnici sedel Draco na večeri a pochutnával si na vyprážanej rybe a hranolkách. Blaise sa tam ešte neobjavil a on nemal ani potuchy, kde môže byť.

Odkedy deň predtým utekal zo spoločenskej miestnosti akoby mu horelo za zadkom, aby stihol svoje rande, s ním nebola reč. Snažil sa s ním rozprávať na raňajkách, cez prestávky a aj na vyučovaní, ale Blaise si pri kažom Dracovom pokuse na ňom vylial svoju zlú náladu. Nakoniec to dospelo tam, že sa Draco nad jeho nevyberanými slovami urazil a odvtedy spolu neprehovorili.

Ale už na to zabudol a keď sa o desať minút neskôr objavil vo Veľkej sieni, uvoľnil mu vedľa seba miesto a on si tam sadol. Stále bol mierne zamračený a zmĺknutý.

Draco si povzdychol a rozhodol sa, že to ešte raz skúsi.

"Má tvoj uprený pohľad na chrabromilský stôl niečo spoločné s tvojou zlou náladou? Alebo presnejšie s tvojím nepodareným radne?"

Keď sa na Draca Blaise otočil s vražedným leskom v očiach, uznal, že to možno nebola tá najmúdrejšia otázka, ktorú mu mohol položiť.

"Ako vieš, že sa to rande nepodarilo?" spýtal sa Blaise so zdvihnutým obočím.

"Lebo odvtedy máš zlú náladu. A nešnaž sa mi nahovoriť, že nie, nie som úplne blbý."

Blaise sa zamračil. "Nechaj to tak, Draco. Nie je nič, čo by som ti o tom chcel povedať, takže si ušetri čas a prestaň sa pýtať."

Draco si sťažka povzdychol a nechal tú tému plávať. Poznal Blaisa dosť dobre na to, aby vedel, že ak on sám nebude chcieť, nič mu nepovie.

"Ako to šlo s Grangerovou?" spýtal sa po chvíli ticha Blaise.

Draco sa uškrnul.

"Dobre. Zdá sa, že ten elixír zabral."

"Pýtal som sa na doučovanie," povedal Blaise a prevrátil oči. "A samozrejme, že ten elixír funguje, prečo by nemal?! Mimochodom, ako si sa dozvedel, že funguje?"

"Ľahko, dostal som sa do jej intímnej zóny a ona sa skoro zložila. A ver mi, že od strachu to nebolo."

"Aha," odpovedal Blaise sucho, "a čo s tým mieniš teraz robiť?"

Draco trochu naklonil hlavu a zadíval sa naproti na chrabromilský stôl, kde sedlo Zlaté trio. "Uvidím, čo sa naskytne."

+++

Hermiona sa zúfalo potrebovala zamestnať. Preštudovala Malfoyov zoznam esejí a vybehla si do svojej izby po poznámky z minulého roka, pretože zistila, že niektoré eseje obsahujú aj staršiu látku. Všetko si naskladala na kôpku a pustila sa do vypracovania oporných bodov.

Keďže sa snažila zaplniť tým každú voľnú chvíľu, aby sa jej nedrali do hlavy otravné myšlienky, mala to hotové už za dva dni. A potom zostala sedieť v spoločenskej miestnosti s hotovými úlohami, nemajúc čo robiť a jej myseľ sa túlala na tie nesprávne miesta.

Nemohla sa ubrániť myšlienkam na jeho príjemnú korenistú vôňu s náznakom sviežosti. Omamovala ju a už len pri spomienke na ňu, sa jej zatúžila znova nadýchnuť. Smiešne bolo, že si ju stále tak presne pamätala. Vtedy, keď bol tak blízko pri nej, a ona si na krátku milisekundu myslela, že ju chce pobozkať, jej jej vlastná túžba po tom bozku vyrazila dych. Vtedy sa jej možno uľavilo, keď to neurobil a bola vystrašená z toho, že by sa to mohlo stať, ale teraz vedela, že to bol iba reflex, pretože on je Draco Malfoy.

Skôr to bola túžba zistiť, či to ja také, aké sa jej to vždy sníva. Chcela porovnať sen s realitou. Aspoň to bolo to, čo si navrávala. Iba to. Nemalo to nič spoločné s tým, že by ho chcela!

Hermiona nemohla uveriť, že o tom stále premýšľa! Nemala na premýšľanie niečo iné? Odfrkla si. Samozrejme že mala!

Keď si predstavila, že len pred pár týždňami by radšej ochotne pobozkala Snapeov zadok plný vredov než jeho, zrazu po tých časoch zatúžila.

Bola naštvaná sama na seba a znechutená tým, po čom, ako sa zdalo, podvedome túžila. A hlavne bola unavená z premýšľania nad tým, odkiaľ to prišlo. Kde sa vzala tá náhla príťažlivosť, keď tým spôsobom tak na Malfoya nikdy nemyslela?

+++

Bol štvrtok večer a Hermiona mala na rozpise pochôdzku s Theodorom Nottom. Celá úplne žiarila nadšením, ale vedela, že to bolo lepšie nie Cormac. Keď chodila kontrolovať chodby s hlavným prefektom, nikdy sa veľmi nerozprávali. Jej to ale celkom vyhovovalo.

Preto bola taká prekvapená, keď sa zrazu na štvrtom poschodí rozhovoril.

"Hm... takže Potter sa rozišiel s Weasleyovou?" spýtal sa ležérnym tónom a Hermiona sa zamračila. Prečo sa do toho, do pekla, všetci starajú? A prečo sa to pýtajú jej? Ako keby to už nevedela celá škola.

"Áno, niežeby ťa do toho niečo bolo," odpovedala Hermiona trochu ostrejším tónom.

Možno ho jej tón trochu urazil, lebo cez piate a šieste poschodie prešli mlčky, ale Hermiona bola s tým stavom absolútne spokojná.

"Takže ty a Malfoy?" Smola, asi ho neurazila dostatočne.

"Čože?" vypískla Hermiona a bola si vedomá toho, že tá reakcia bola možno prehnaná. Úplne zamrzla a zostala na neho zízať.

"Doučuješ Malfoya, nie?"

"Och," vydýchla úľavou, "áno, to je pravda. Ale iba od utorka... ako to teda vieš ty?"

Nott pokrčil plecami. "Reči sa šíria."

"Tak rýchlo? Skvelé," zamumlala pod nosom Hermiona, ale inak to nekomentovala. Toto bola presne tá téma, ktorej by sa veľmi rada vyhla.

"Vychádzate spolu?"

Hermiona nechápala, čo sa vôbec stará. Čo ho zaujíma, či spolu vychádzajú alebo nie?

"Je to Mlafoy, ako sa to vôbec môžeš pýtať?"

Theo pokrčil plecami, ale keďže Hermiona kráčala vedľa neho a nepozerala sa na neho, nemohla to vidieť.

"Viem, ale... neviem, možno som si myslel, že by sa niečo mohlo zmeniť," povedal a Hermiona sa zastavila a prekvapene na neho hľadela. "Lebo mu pomáhaš," dodal.

Nadvihla obočie. "Zmeniť? Ako čo? Jeho názor na to, že som špinavá humsáčka? Že stojím tak hlboko pod ním, že si o mňa môže otrieť topáky? Fakt? To si nemyslím."

"Fajn! Nemusíš byť hneď taká ofenzívna. Nechcel som tým nič naznačiť."

"Nie som ofenzívna," zamumlala Hermiona a mračila sa.

"Nie, vôbec nie," sarkasticky povedal a Hermiona sa zamračila ešte viac. No tak je! A čo?

+++

Hermiona poslala po Theovi Malfoyovi zoznam, ktorý vypracovala, takže z pochôdzy s tým slizolinčanom nakoniec vzišlo niečo dobré. Tiež mu odkázala, že sa stretnú na druhý deň v knižnici.

Keď tam konečne dorazil, zase s meškaním, Hermiona bola na pokraji pekne silného podráždenia. Jeho neschopnosť chodiť načas jej liezla na nervy. Hermiona bola opretá o parapetu okna a prepaľovala ho pohľadom.

"Na stole je ten zoznam," povedala a ukázala na to miesto rukou.

Malfoy si ich vzal a hodil na stôl tri zrolované pergameny.

"Eseje," povedal bezvýrazne Mlafoy.

Hermiona prikývla. Strohá výmena jej vyhovovala. Čakala, že odíde, ale on tam iba stál a opätoval jej pohľad.

"Čo ešte chceš?" spýtala sa Hermiona s nakrčeným čelom.

"Musíš na mňa stále tak zazerať, Grangerová?"

"Musíš sa pýtať hlúpe otázky, Mlafoy?"

"Ts, ts, ts..." Pokrútil hlavou a prikročil bližšie k nej. V skutočnosti až povážlivo blízko. Už sa necítila tak bezpečne. Keby mala kam ustúpiť, urobila by to. Nedialo sa niečo podobné iba pred pár dňami? Bude sa jej minulosť opakovať znova a znova a znova...?

"Vieš, Grangerová, ako si si mohla všimnúť, odkedy ma doučuješ, čo sú presne štyri dni, snažímsa byť k tebe... civilizovaný. A ty si stále taká drzá mrcha, ako si bola predtým," zašepkal, keď sa k nej naklonil a očividne mu neuniklo, ako ostro do seba vsala vzduch.

Uškrnul sa. "Bojíš sa ma?"

Hermiona sa zamračila. Nemohla dopustiť, aby toto robil. Nemohla dopustiť, aby ju zastrašoval a hnal do kúta... či už meraforicky alebo naozaj. Musela si udržať nejaký status, ktorý by mu nedovolil ohrozovať ju.

"Nepribližuj sa ku mne, Malfoy," zavrčala a z celej sily do neho strčila.

Draco bol nútený o pár krokov ustúpiť a v skutočnosti trochu vletel do stola, ale Hermiona by sa stavila, že to bolo skôr tým, že to nečakal. O svojej fyzickej sile si v porovnaní s ním nerobila žiadne ilúzie.

Rýchlo prikročila ku stolu, schmatla jeho eseje, svoju tašku a vybehla odtiaľ skôr, než by ju stihol zastaviť.

+++

Nabudúce:

Trochu silnejšie mu zahryzla do krku a on sa zarazil, dívajúc sa na ňu so zmesou zmätku, šoku a túžby. Kvôli tomu poslednému jej zavibrovala pokožka a ona sa zachvela. Práve sa naučila, že zistenie, že človek, s ktorým sa bozkávate, vás naozaj chce tak veľmi... ak nie viac, ako vy jeho, je lepšie a vzrušujúcejšie, než by kedy čakala. Spôsobilo to, že sa jej žiadostivosť zdvojnásobila.