Prešlo ďalších pár dní a Hermiona si všimla, že Ginny je stále taká zamĺknutá a väčšinu svojho času trávi v chrabromilskej spoločenskej miestnosti. Ľahko si domyslela, že sa asi snaží vyhýbať Blaisovi, ktorý sa topí v zúfalstve, lebo ho Ginny odmieta vziať späť.
Samozrejme, Hermiona o tom s ňou už párkrát hovorila, ale tá malá červenovláska je presne taká tvrdohlavá ako jej brat. Trvá na tom, že ho už v živote nechce vidieť. Ale to nebola pravda. Jasné, že nebola a bolo iba otázkou času, kedy jej začne chýbať a ona bude svoje rozhodnutie ľutovať. A ten čas sa nenávratne blížil, pretože do konca školského roka zostávalo už iba niečo okolo troch týždňov.
Hermione nezostávalo nič iné, iba vziať veci do vlastných rúk. Napriek tomu, že sa jej už iba pri myšlienke na to, že by sa mala postaviť zoči voči Zabinimu, roztriasli nohy a obracal sa jej žalúdok, pre svoju najlepšiu priateľku to jednoducho musela urobiť.
Po obrane proti čiernej mágii Hermiona vyčkala, kým väčšina ich spolužiakov vyšla z učebne, a potom sa so stiahnutým žalúdkom priblížila k lavici, kde stál Blaise a čakal, kým si Malfoy zbalí všetky veci.
"Hm," odkašľala si, aby si získala jeho pozornosť a obaja sa k nej okamžite otočili.
"Hermiona," vydýchol prekvapene Malfoy, keď ju uvidel. Našťastie boli v tej chvíli v miestnosti už iba oni traja.
Hermiona si blondiaka nevšímala. Nemohla sa na neho ani pozrieť a nieto s ním ešte hovoriť. Svoju pozornosť upriamila na Zabiniho, ktorý ju zvedavo pozoroval.
"Mohla by som s tebou hovoriť?" opýtala sa Blaisa a uprene mu hľadela do očí, aby si tak zabránila pozerať niekam inam. Niekam veľmi konkrétne inam.
"So mnou?" uisťoval sa Blaise.
Prikývla. "V súkromí," dodala ešte a pozorovala, ako sa ten čiernovlasý chlapec zadíval na Draca a bez slov mu naznačil, aby ich nechal osamote. Jemu sa to zjavne nepáčilo, ale nezostávalo mu nič iné, iba ich nechať v učebni samých.
"Hermiona," začal len čo osameli, "je mi naozaj ľúto, že som ti..."
"Ušetri si to, Zabini," ostro ho prerušila Hermiona a prižmúrila oči. Takéto sračky nemienila počúvať. "Neprišla som sem kvôli tomu."
"Tak prečo teda?"
"Prišla som ti povedať, aby si to s Ginny nevzdával. Viem, že sa ti vyhýba a je na teba zlá, ale to jej nemôžeš zazlievať však?" spýtala sa a on prikývol.
"Pozri, nie som tým veľmi nadšená po tom, čo sa stalo, ale nechcem, aby zahodila svoje šťastie kvôli mne alebo kvôli tomu, že je na teba nahnevaná."
Blaise znovu prikývol. "Čo navrhuješ? Odkedy som jej to povedal, vyhýba sa mi. Vieš, vy chrabromilčanky ste v tom prekliato dobré," podotkol a Hermiona si v duchu odfŕkla. Samozrejme, že v tom sú dobré, keď majú záškodnícku mapu.
"Buď dnes o desiatej večer v knižnici."
"To je po večierke," podotkol a Hermione sa na tvári objavil úškľabok.
"A? Chceš povedať, že si ešte nikdy nebol po večierke mimo svoj internát?" skepticky sa spýtala, ale nedala mu šancu na reakciu. "Buď tam a ja zariadim, aby tam prišla Ginny. A pre tvoje vlastné dobro to nepobabri."
Potom sa majestátne otočila, vzala si zo stola svoje veci a odkráčala z učebne. Len čo otvorila dvere a vyšla na chodbu, stretla sa s pohľadom dvoch prenikavo búrkových očí. V duchu si namrzene povzdychla a snažila sa krotiť bolesť, ktorá sa jej začala šíriť vnútrom.
Rýchlo sa otočila, vykročila smerom do Veľkej siene, ale Malfoyov hlas ju zastavil.
"Hermiona...!" zvolal a chytil ju za ruku.
Ona sa rýchlo zvrtla späť, striasla zo seba jeho ruku a o krok ustúpila.
"Nie!" vyhŕkla zlovestne sa na neho mračiac. "Neopováž sa ku mne viac priblížiť, Malfoy. Už nikdy!"
Potom sa rýchlo vytratila a nechala ho tam stáť s bezradným výrazom na tvári.
+++
Keď sa v tú noc ozvalo na Hermionine dvere zbesilé klopanie, mala tušenie, kto to môže byť. Svižne vyskočila z postele, hoci už bolo po polnoci a hnala sa ku dverám. Keď ich otvorila, zistila, že jej predpoklad sa potvrdil.
"TY!" vykríkla Ginny, nestarajúc sa o to, že by v takú neskorú hodinu nemala rušiť nočný pokoj. "Ty jedna klamárka! Ako si mi mohla poza chrbát dohodnúť stretnutie so Zabinim?"
Bolo to úplne jednoduché. Ginny na ňu stále naliehala, aby išli vyhľadať v knižnici niečo o tom elixíre, na čo ale Hermiona stále nemala odvahu a ani žalúdok. Stačilo iba Ginny povedať, nech na ňu počká v knižnici, kým Hermiona nedokončí hliadku a spolu sa potom pustia do prieskumu. O tom, že tam na ňu ale bude miesto nej čakať Blaise, sa jej, samozrejme, už nezmienila.
"Ako to dopadlo?" dychtivo sa pýtala Hermiona jej obvinenia si nevšímala.
"To vôbec nie je podstatné," zavrčala Ginny a natlačila sa do jej izby.
"Myslím si, že práve to je najpodstatnejšie. Tak odpustila si mu?"
"Áno," zdráhavo odpovedala Ginny a snažila sa ignorovať ten žiarivý úsmev, ktorý sa objavil Hermione na perách a ktorý bol za poslednú dobu vôbec jej prvým úsmevom.
"Takže mi nemôžeš nič zazlievať," spokojne preniesla Hermiona a uškrnula sa. "Som rada, že mu dáš šancu, Ginn. Nerada to priznávam, ale zdá sa, že ste pre seba ako stvorení."
Jej priateľka sa zamračila a povzdychla si. "Áno, ale odpustila som mu iba preto, lebo som sa niečo dozvedela. Vieš, ten elixír..."
"Nie!" drsne ju prerušila Hermiona s pochmúrnym výrazom na tvári. "Toto nemienim počúvať, Ginny. Som rada, že ste vy dvaja znova spolu, ale slová ako Malfoy a elixír sú oficiálne tabu, jasné?! Nechcem o ňom nič počuť."
Ginny váhavo prikývla, ale v duchu si prisahala, že to len tak nenechá. Hermiona pomohla jej a ona sa zasa postará o to, aby sa to medzi ňou a Dracom vyriešilo. Alebo lepšie povedané, postará sa o to, aby jej to mohol Malfoy vysvetliť a bude sa modliť, aby to ten babrák nepohnojil.
+++
Draco nervózne medzi prstami žmolil lem svojej zamatomodrej košele a každú chvíľu sa pozeral na hodinky, ktoré trónili na jeho ľavej ruke.
"Môžeš s tým konečne prestať?" podráždene zavrčal Blaise a zachmúrene sa na neho pozrel.
"Tebe sa to hovorí, keď ty si si to už u Ginny vyžehlil," rozmrzene odsekol Draco, ale nezabudol stíšiť hlas, pretože spoločenská miestnosť bola ešte plná ich spolužiakov.
"Pozri, iba jej povedz, čo cítiš," radil mu Blaise a Draco prikývol. Modlil sa, aby to stačilo.
+++
Nejakým spôsobom sa stalo, že aj napriek Hermioninmu výslovnému prianiu, ju Cormac strčil na hliadku s hlavným prefektom. Práve v tejto chvíli k nemu chovala asi rovnakým odpor ako k Zabinimu, ale naozaj si nemohla vyberať.
Znova išla neskoro, čo sa jej v poslednej dobe stávalo často. Skoro bežala chodbou k hale, kde sa s ním pred Veľkou sieňou mala stretnúť. Keď k nemu prišla, stroho sa pozdravili, ale Nott našťastie nemal potrebu priateľsky s ňou konverzovať, a tak ich hliadka prebiehala v úplnom tichu, čo Hermione nesmierne vyhovovalo.
To, čo naozaj nepotrebovala, bolo, aby sa jej začal pýtať na udalosti okolo jeho "nehody" spôsobenej Malfoyom. Tú tému sa pokúšala vymazať si z hlavy.
Práve robili druhé kolečko obhliadky, keď sa za nimi ozvali rýchle kroky a trochu zadychčaný mužský hlas.
"Theo!" zakričal niekto, oni sa otočili a hľadeli, ako sa k nim rúti Blaise.
Hermiona podvedome zodvihla jedno obočie a čakala, kým k ním príde.
"Môžem s tebou hovoriť?" spýtal sa Notta a na Hermionu sa ani len nepozrel. "Osamote?" dodal ešte.
Nott na chvíľu váhal a nerozhodne sa pozrel na Hermionu, ktorá pokrčila plecami.
"Ak chceš, tak choď. Môžem to dokončiť aj sama," navrhla.
"Vďaka," zamumlal jej a ona sa už iba dívala, ako sa tí dvaja strácajú v šere chodby.
Potom sa zvrtla, aby mohla pokračovať v kontrolovaní hradu a vykročila hlbšie do chodby. Prešla sotva päť metrov, kým zabočila za roh a tam zostala zarazene stáť, keď jej pohľad padol na štíhleho blondiaka opierajúceho sa o kamennú stenu.
Najprv na neho iba obarene zízala, ale potom si dala dva a dva dohromady a došlo jej, že Blaise mal Notta iba odlákať, aby s ňou mohol byť Malfoy sám. Hermiona sa na neho dívala s tvrdým výrazom na tvári a uvažovala, čo má robiť. Zo všetkého najviac ho chcela iba obísť a pokračovať v obhliadke, ale vedela, že to nepôjde tak ľahko.
"Poslal som ti list," ozval sa zrazu veľmi tichým hlasom, ako keby sa bál, že ak bude hovoriť viac než šeptom, vyplaší ju a ona utečie. A to nemohol dovoliť. Už jej viac nemohol dovoliť utekať.
"Viem," odpovedala, "spálila som ho."
Draco sa zamračil. "Prečítala si si ho?"
"Nie," ozvala sa stručná odpoveď, ale po tom, čo mu povedala, že ho spálila, to ani nečakal. "Nepovedala som ti, aby si sa ku mne nepribližoval?" zasyčala.
"Povedala, ale musím s tebou hovoriť."
"Ale ja ťa nechcem počúvať, Malfoy," odsekla Hermiona naštvaným hlasom. Úplne ju zničil, tak čo viac od nej, do riti, chce?
"Ako si vlastne vedel, že mám dnes hliadku ja?" spýtala sa namrzene.
"Ginny sa o tom zmienila," odpovedal jej a Hermiona na neho vyvalila oči.
"Ginny," precedila pomedzi stistnuté zuby. Ta malá intrigánska fúria! Toto jej Hermiona nedaruje.
"Mohla by si ma, prosím, vypočuť? Nezdržím ťa dlho."
Hermiona pokrútila hlavou. "Neviem, či by si mi mohol povedať niečo, z čoho by mi prestalo byť pri pohľade na teba zle," nenávistne povedala a Draco sa snažil ovládnuť sa. Tie slová bodali ako dýka.
"Prepáč mi to," začal, ignorujúc jej štipľavú poznámku. "Nikdy som ti nemal podať ten elixír a veľmi ma to mrzí, ale na druhej strane som aj rád. Keby som ti ho nebol dal, alebo nedonútil Blaisa dať ti ho, nikdy by sme neboli spolu."
"Čože?!" zvrieskla Hermiona a napriamila sa. Jej ruka sa akoby mimovoľne posunula bližšie k vrecku, kde mala ukrytý prútik. "Čo myslíš tým, že si rád, lebo inak by sme neboli spolu? My už nie sme spolu, Malfoy a môžem ťa uistiť, že nikdy ani nebudeme. Je jedno, čo teraz k tebe cítim, pretože viem, že je to všetko iba klamstvo. Všetko je to iba výsledok tvojho zvráteného plánu, ako si zo mňa urobiť svoju humusácku kurvu!"
"Čo?" vyhŕkol Draco zamračene. "Nie, to nie je pravda, Hermiona, ani jedno z toho. Prečo si myslíš, že to, čo cítiš, nie je skutočné?"
"Robíš si zo mňa sradu? Podal si mi elixír, ktorý mi spôsobil tie falošné pocity!" kričala na neho.
Draco na ňu zostal na chvíľu iba ohromene zízať a v hlave sa mu už začínala rodiť predstava toho, o čo tam išlo. A tiež sa v ňom začínala zdvíhať vlna podráždenia a hnevu.
"Ty si si o tom elixíre nič nezistila?" opýtal sa hrozivo.
Hermiona záporne pokrútila hlavou a netušila prečo, ale cítila, ako sa jej zapálili líca.
"Takže ty, ktorá, ak niečo náhodou nevieš, si dokážeš vyhľadať v knihách každú jednu sprostú maličkosť, si si nezistila, aký elixír ti Blaise pridal do pitia?!" kričal na ňu a zobudil tak všetky obrazy na chodbe, ktoré na neho namrzene frfľali.
"Prestaň na mňa vrieskať!" jačala mu naspäť Hermiona. "Nemáš na to žiadne právo! Ja som tá, ktorej si prevrátil život naruby." Toto bol moment, kedy jej z očí začali padať slzy a rýchlo jej kĺzali dole lícami.
"Milovala som ťa!" vykríkla cez slzy."Ale ani to nebolo skutočné! Vieš, aký je pocit cítiť k niekomu niečo a vedieť, že je to iba klam?!"
Draco na ňu zostal pozerať s rozšírenými očami. Milovala ho? Ako? A... kedy? JEHO? Jeho, ktorý si zo všetkých ľudí na svete zaslúži jej lásku najmenej?
Ale miesto toho, aby ho to poznanie potešilo, ešte viac sa rozzúril. Ako vôbec môže tak hlúpo pošpiniť lásku k nemu? Ako ju môže tak znevažovať len preto, že si nevyhľadala o tom elixíre žiadne informácie?
Rýchlo sa k nej priblížil, schmatol vzlykajúcu Hermionu za lakeť a ťahal ju preč.
"Ideme," vyštekol na ňu, neschopný ovládať svoj hnev.
"Pusti ma!" prikázala mu Hermiona a začala sa vzpierať, ale proti nemu nemala bohvieakú šancu. Okrem toho, ak by ste to ešte nevedeli, plač uberá z energie dosť značnú časť. "Kam ma vlečieš?"
"Do knižnice," stroho jej odpovedal a snažil sa na ňu nepozerať a nepočúvať jej plač.
Keď zišli o poschodie nižšie, rýchlo prešli dvomi ďalšími chodbami, a potom už Draco otváral dvere do knižnice a vopchal ju dnu. Viedol ju miestnosťou a vydal sa hľadať knihu, ktorú potreboval. Dostal sa k nej celkom rýchlo, pretože vedel, kde má hľadať. Potom našiel najbližší stôl so stoličkami.
Draco ju drsne posadil na stoličku, tresol na stôl pred ňou knihu a nalistoval tú správnu stranu.
"Čítaj!" skoro vykríkol.
Hermiona neprestávala srdcervúco vzlykať a cez slzy ledva dokázala rozoznať jednotlivé písmená. Prečítala si nadpis a ihneď pochopila. Obbligare Anhelo - vyvolaná túžba1.
"Nahlas," dodal ešte, keď Hermiona mlčky prechádzala pohľadom po zažltnutej stránke.
"Oblligare Anhelo je málo známy a málo používaný elixír, ktorý vynašli v dvanástom storočí lesné víly. Je určený pre páry alebo manželstvá, ktorým má spestriť nudný sexuálny život. Podáva sa v malých dávkach a navodzuje silnú túžbu po milovaní. Ak sa podá vo väčšom množstve, môže u človeka vyvolať účinok v podobe erotických snov o majiteľovi elixíru.
Nebezpečné na tomto elixíre je jeho vysoká návykovosť. Používať ho častejšie ako raz za mesiac sa neodporúča. Najvyššie bezpečné množstvo, ktoré sa môže jednorázovo podať človeku, sú štyri kvapky. V tomto prípade trvá účinok elxíru maximálne dva mesiace. Potom sa jeho účinok prirodzene stratí."
Hermiona s ťažkosťami dočítala krátku stať a v miestnosti zostalo nepríjemné ticho, prerušované iba jej tlmenými vzlykmi.
"Tak vidíš. To, čo ku mne cítiš, nech je to už čokoľvek, je skutočné, Hermiona. Nie je to vyvolané elxírom. Nemusíš veriť mne, ak nechceš, ale ver tomu, čo je napísané v tej knihe."
Hermiona odvrátila zrak od knihy, zaklonila hlavu a zadívala sa na neho. Slzy jej v tichom plači kĺzali po lícach. Draca bodalo ako nôž vidieť ju v takom stave. Kvokol si vedľa nej, aby sa nemusela zakláňať a aby jej videl do očí.
"Milujem ťa, Hermiona," povedal jej po prvý raz v živote vetu, ktorú sa jej chystal vyzradiť už dávno. Natiahol ruku a zotrel jej slzy z líca. Ona sa pri tých slovách a jeho dotyku striasla a nahlas vzlykla.
"Nie," zamrmlala a odhodila jeho ruku stranou, "neverím ti. Klameš. Vždy si mi len klamal. Nič iné ani robiť nevieš."
Tá bolesť mu skoro spálila srdce na popol. Čakal skoro všetko, ale to, že mu nebude veriť, že ju miluje, bolo niečo, čo by mu ani vo sne nenapadlo. Veď to na ňom bolo vidieť tak, že aj Blaise a Ginny si to všimli.
"Sú to len slová, Malfoy," zasyčala."Ty nie si schopný cítiť niečo, ako je láska."
"Prestaň! Ako to môžeš povedať? Ty to necítiš? Necítiš, že si pre mňa to najdôležitejšie na svete? Necítiš, že ťa milujem tak, že by som pre teba zomrel?!"
Krvácal. Áno, definitívne krvácal. Inak by to tak nebolelo. Rýchlo zamrkal, keď pocítil, že mu podozrivo zvlhli oči.
Hermiona sa od neho odvrátila a nanovo sa nahlas rozplakala. Draco sa postavil, dvakrát sa prešiel pred stolom, pri ktorom sedela a keď sa upokojil, podišiel k nej a postavil ju zo stoličky.
"Pozri sa na mňa," prikázal jej, ale ona neposlúchla.
"Hermiona," chytil jej bradu, zodvihol ju a ona bola nútená pozrieť sa na neho. "Pozri za mi do očí a povedz, že ti klamem, keď ti hovorím, že ťa milujem."
Mlčala.
"Myslíš si, že keby som ťa chcel využiť, hoci to na začiatku bol môj zámer, nechal by som to trvať tak dlho? Myslíš si, že by som sa ťa po chvíli nezbavil? Prečo by som riskoval svoje postavenie a hnev svojho otca tým, že som s tebou chodil, keby to z mojej strany nebolo úprimné?" zúfalo sa ju snažil presvedčiť.
Hermiona silno zamrkala, aby konečne prestala plakať a mohla sa sústrediť. Keď jej konečne preniklo do mozgu to, čo jej vravel, zdalo sa jej to celkom logické. Prečo by iba kvôli pobaveniu riskoval, že by sa jeho otec dozvedel, že sa zaplietol s humusáčkou?
"Veríš mi?" dychtivo sa spýtal po chvíli ticha, ale Hermiona ešte nebola rozhodnutá.
"Neviem," zašepkala s tvárou odvrátenou od tej jeho. "Neviem, čomu mám veriť." Vymanila sa z jeho zovretia a odstúpila od neho. Potrebovala sa poriadne nadýchnuť.
"Pozri, dokonca aj Ginny mi uverila, keď som jej všetko vysvetlil. Inak by mi nikdy nepovedala, ako sa s tebou stretnúť."
Tušila, že musel dať Ginny niečo, čo ju presvedčilo, že jej nechce ublížiť. Ale bolo to dosť? Bolo to dosť na to, aby uverila?
"Takže, ty hovoríš, že ma... hm..."
"Milujem," pomohol jej Draco. "Áno."
"Nikdy si mi to nepovedal," podotkla a chrbtom obrátená k nemu sa zamračila. Vykukla z okna, pri ktorom stála, ale keďže bola noc, až toľko tam toho nevidela.
"Nie, ale Merlin vie, koľkokrát som sa o to pokúšal. Vieš, pre slizolinčana to nie je ľahké."
"Zdalo sa mi, že teraz ti to išlo celkom dobre."
Draco sa smutne usmial a jednou rukou si vošiel do vlasov. "Nemal som veľmi na výber," odpovedal a zízal na jej chrbát.
Hemiona zmĺkla a premýšľala. Má mu veriť? Vyzeral dosť zúfalo a aj úprimne a na deväťdesiatdeväť percent bola presvedčená, že jej neklame. A tiež zistila, že jej láska k nemu je pravá. Lenže to, ako veľmi bola zranená počas posledných dní, bolo reálne. Čo ak sa niečo podobné stane znova?
Alebo... ani by to nemuselo byť nič podobné. Čo ak sa proste stane NIEČO a on jej znova ublíži? Nebola si istá, či by tú bolesť dokázala znovu zniesť. Ale na druhej strane si musela priznať, že viac jej už asi ublížiť nemôže.
Ale Hermiona bola chrabromilčanka, čo so sebou prinášalo hlúpo vysokú dávku odvahy. Nebola by tým, kým je, keby sa nevrhala aj do vecí, ktoré by mohli ohroziť jej život alebo, v tomto prípade, jej srdce.
"Takže, hm...," odkašľala si a od nervozity sa jej triasol hlas. "Vtedy v nemocničnom krídle si povedal, že na to pôjdeme pomaly, správne?" spýtala sa a otočila sa k nemu tvárou.
Draco na ňu podozrievavo prižmúril oči, prikývol na súhlas a zvedavo ju sledoval.
"Myslím si, že to už asi nie je nutné," potichu povedala a jej pery sa zvlnily do jemného a neistého úsmevu.
"Myslíš tým...?" spýtal sa bez dychu Draco a vypliešťal na ňu svoje šedé oči.
Hermiona prikývla. "Ak hovoríš, že to, čo obaja cítime, je skutočné, tak potom si myslím, že..."
Ale to ju už nenechal dokončiť. Čokoľvek, čo mala v úmysle mu povedať, mu môže povedať predsa aj potom, čo z nej vybozkáva dušu, nie?! Draco sa k nej v okamihu prihnal a vrhol sa na jej pery, ktorých jemná červená farba ho vždy tak lákala.
"Milujem ťa," zašepkala mu do úst Hermiona a Draco sa od nej odtiahol. Uprene sa jej pozrel do očí.
"Miluješ?" spýtal sa trochu neistým hlasom, ako keby o tom naozaj niekde v kútiku duše ešte pochyboval a potreboval, aby mu to potvrdila.
"Jasné, že ťa milujem," povedala Hermiona a uškrnula sa. "Kto by si ťa nezamiloval, keď si taký skvelý v posteli?" spýtala sa.
Draco sa nahlas rozosmial, pevne ju objal a pokračoval tam, kde predtým prestali.
Koniec
1obbligare - po taliansky prinútiť
anhelo - po španielsky túžba