Secret Affairs 26

Šialenstvo. To, čo po tých slovách cítila, sa nedalo popísať inak ako šialenstvo. Chcelo sa jej vracať. Niežeby sa jej naozaj dvíhal žalúdok, ale hruď sa jej bolestivo stisla, žalúdok urobil nepríjemný kotrmelec. Hlava sa trochu zatočila a začalo jej tepať v spánkoch.

Prosím, povedzte jej niekto, že to nie je pravda.

Bola taká vyvedená z miery, že tam hodnú chvíľu iba stála a nedokázala vôbec reagovať. Iba cítila, ako mizerne jej zrazu ostalo. Obklopovalo ju ticho, nebolo dokonca ani počuť zvyčajné zvuky, ktoré vydávali obrazy alebo vzdialené hlasy študentov a profesorov. Prosto nič.

"Čo si to povedal?" takmer zašepkala, ale v tom mŕtvolnom tichu sa jej to zdalo ako posledný zúfalý výkrik umierajúceho.

Theovi sa tvár skrivila do výrazu plného zhnusenia. "Využil ťa. To, čo k nemu cítiš, nie je skutočné, Hermiona, všetko to zapríčinil ten elixír."

Vôbec nebola schopná reagovať. Teda, z toho šoku sa necítila veľmi dobre, ale to bolo všetko. Len tam tak stála. Lenže na druhej strane bolo ťažké niečo urobiť. Aká reakcia sa od nej vlastne očakávala? Nech už to bolo čokoľvek, ona toho nebola schopná. Zdalo sa, ako keby to bolo príliš veľké na to, aby to dokázala skonzumovať naraz. Skoro ako keby si poriadne neuvedomovala, čo to znamená. A možno to tak aj bolo.

Použil nejaký elixír, ktorý ju mal oblbnúť, aby ju dostal do postele? Ale prečo? A ak by to aj teoreticky bola pravda, ako by to mohol vedieť Theo? Lenže na druhej strane, ako je možné, že vie o jej snoch? Nemohla príjsť na jedinú možnosť, ako by sa to mohol dozvedieť bez toho, že by vedel, čo jej to spôsobilo. Bolo vôbec možné, že by to bola pravda? Bolo možné, že to, o čom bola presvedčená, že sú jej vlastné pocity, bol iba výsledok Malfoyovej zvrátenej hry?

Otočila sa. Nie pomaly, nie rýchlo. Pozrela sa do jeho tváre a to jej stačilo na to, aby vedela, čo je pravda. Jeho tvár nemohla byť teraz odlišnejšia od jej. Stavila sa, že v tej chvíli sa aj ona tvárila rovnako znechutene a zhrozene.

Po tomto pohľade jej to začalo dochádzať. Začala si uvedomovať, čo jej spravil. Ako strašne a nechutne ju ponížil a zneužil. Stavila sa, že sa so Zabinim na nej dobre zabávali. Možno mu dokonca povedal aj pikantné podrobnosti ich spoločne strávených chvíl.

A ona mu dnes skoro povedala...

V srdci zacítila niečo zlé, nechutné, niečo hnilobné. Natlačili sa jej z toho do očí slzy, prudko ju to zabolelo a šírilo sa do celej hrude. Rýchlo oči zatvorila a snažila sa všetko odohnať preč, ale stále tam stála a cítila sa, ako keby sa jej pohýnala zem pod nohami. Začínalo jej byť čudné, že sa tak dlho nič nedeje a nikto neprehovoril.

A potom sa rozbehla. Otvorila oči, zvrtla sa a utekala tak rýchlo, ako jej to stuhnuté svaly dovolili.

+++

Ani sa ju nepokúsil zastaviť. Otvoril ústa a chcel na ňu zavolať, ale nevyšiel z nich žiaden zvuk. Možno to bolo preto, že bol taký vydesený tým, čo sa práve stalo.

Stál tam ako obarený a pozrel sa na Thea.

"Čo si to urobil?" spýtal sa tenkým zhrozeným hlasom, ale pomaly sa všetko v jeho vnútri premieňalo z ohromenia na zlosť. Na taký veľký hnev, až skoro mohol cítiť, ako sa mu v hrdle dvíha žlč.

Vnútro úst mu zhorklo, prudko stisol zuby a cítil, ako keby sa mali každú chvíľu pod tým náporom popraskať a polámať. Nemohol si spomenúť, či vôbec niekedy vo svojom živote cítil takú spaľujúcu zúrivosť.

Draco ani nečakal, kým mu Theo odpovie. V okaminu, ako jeho srdce zaplavil všetok nahromadený jed, sa na neho vrhol a nestrajúc sa o to, ako vážne by ho mohol zraniť, do neho búšil päsťami ako besný. Nezaujímalo ho, ako bolo možné, že to vedel a v konečnom dôsledku ho nezaujímala odpoveď ani na otázku, prečo to urobil. Teraz to bolo aj tak jedno. Čo už záležalo na jeho motívoch?

Všetko, čo v tej chvíli chcel, bolo, aby Theo zaplatil. A on mal v pláne postarať sa o to, aby bola tou cenou krv. Celá jeho bytosť sa upriamila na neho. Na celkom vysokého hnedovlasého slizolinčana, ktorý mu práve zničil život. A stavil by sa, že on si to ani neuvedomuje alebo, ešte horšie, možne je mu to jedno.

Všetko zničil. Všetko! Konečne, keď mal Draco v živote niečo, čo bolo cenné, keď mal niečo, vďaka čomu cítil, že stojí za to prežiť ďalší deň, všetko mu zobral. Keď mal konečne niekoho, koho miloval tou najväčšou a najvrúcnejšou láskou, akou bolo jeho temné srdce schopné, on mu ju vyrval z náručia a postaral sa o to, aby ho znenávidela. Áno, bol si istý, že ho nenávidí, preklína a praje si, aby zomrel. A vedel, že toto mu nikdy neodpustí.

Pri tej myšlienke sa Dracovi natlačili do očí horúce slzy zúfalstva a jeho hnev sa zdvojnásobil. Z hrdla sa mu vydral takmer neľudský výkrik, zvalil sa aj s Theom, ktorý bol už takmer v bezvedomí, na zem a mlátil do neho prudšie a silnejšie než doposiaľ.

"DRACO!!!"

Zdalo sa mu, akoby na neho niekto kričal, ale nebol schopný upriamiť sa na ten hlas. Nebol schopný sústrediť sa na niečo iné ako na svoju pomstu. Jeho päste narážali do Theovej sánky, kĺby už mal celé zodraté a rinula sa mu z nich krv, ale neprestával. Pulzujúcu bolesť v ruke ani nevnímal.

Až keď zacítil, ako ho niečie ruky odtrhli od bezmocnej postavy pod ním, sa prebral z tranzu.

Blaise sa sklonil nad Theom a vystrašene obhliadal jeho dokaličené telo.

"Draco, čo si to urobil?" spýtal sa pošepky a zadíval sa na priateľa. On sa pozeral prázdnym pohľadom na Thea a z očí mu vytrisklo pár sĺz.

"Povedal jej to. Povedal jej o elixíre," neprítomne zamrmlal.

Blaise sa na Draca zhrozene díval, ale vedel, že teraz nebol ten správny čas, aby to preberali. Potreboval dostať Notta do nemocničného krídla a to najrýchlejšie, ako bolo možné.

"Musíme ho dostať do nemocničného krídla," povedal mu Blaise, ale Draco nereagoval. Rýchlo k nemu pristúpil, kľakol si pred neho a drsne ním zatriasol, čím si získal jeho pozornosť.

"Preboha, Draco, veď nie je mŕtva ani nič podobné. Neskôr sa s ňou porozprávaš a všetko jej vysvetlíš. Teraz musíme dostať Notta do ošetrovne."

"Ja pre toho všiváka nepohnem ani prstom," s odporom zavrčal blondiak.

"Prestaň sa správať ako kretén," vyštekol na neho Blaise a pomáhal mu na nohy. "Ja ho odlevitujem, ty nemusíš robiť nič, ale som si istý, že Pomfreyová a určite aj McGonagallová budú chcieť vedieť, kto mu to urobil."

Draco mu nič nepovedal, iba sa k nemu pridal, keď začal kráčať smerom k ošetrovni.

Na malú stotinu sekundy si pomyslel, aké neuveriteľné šťastie mal, že ich našiel zrovna Blaise a nie niekto iný, ale potom tú myšlienku vypustil z hlavy, nezaujímajúc sa o ňu.

Musí jej to vysvetliť! To bolo všetko, na čo dokázal v tej chvíli myslieť. Nič nebolo dôležitejšie než to.

+++

Hermiona sa nejako dostala k dievčenským toaletám a vtackala sa dnu. Oprela sa o umývadlo a zúfalo vzlykala. Nuž, možno nie naozaj zúfalo, ale rozhodne to bolo hlasné a vyzeralo to zúfalo. Nemohla tomu uveriť. Ničomu už nerozumela. Ale mala pocit, že tomu ani nechce rozumieť. Nechcela vedieť, čomu všetkému naletela, čo všetko bol iba klam.

"Nemyslela si si, že si výnimočná, však?" ozval sa za ňou nepríjemný hlas a ona sa ani nemusela otočiť, aby vedela, kto to je. Zo všetkých ľudí, ak tam nerátala Malfoya, bola ona tou poslednou osobou, ktorú teraz túžila vidieť.

"Vypadni, Pansy," povedala cez slzy, ale hlas mala dosť pevný a málo poznačený plačom, čo sa pripísalo k jej dobru. Ani nevedela, ako to dokázala. Možno to bol ten hnev.

"Myslela?" spýtala sa sladkým hláskom. "Tak to je naozaj roztomilé."

Hermiona sa na ňu vražedne pozrela, ale teraz už nedôverovala svojmu hlasu natoľko, aby jej niečo povedala. Vlastne, ani nemala čo povedať. Pansy mala pravdu. Mala zasranú, skurvenú pravdu!

"Nabudúce, keď sa rozhodneš zapliesť sa so slizolinčanom, tak si vyberaj spodnejšie vrstvy. Tam budeš mať aspoň nejakú šancu, že si takú špinavú kurvu nechajú dlhšie," zasyčala Pansy a arogantne pohodila vlasmi dozadu.

Hermionu na sekundu zaplavilo ohromné zhrozenie, že aj ona to vie. Čudovala sa, ako mohla zistiť, že mala niečo s Malfoyom, ale potom si spomenula, že sa už hodnú chvíľu vláči s Nottom. A keďže on o tom vedel, tá súvislosť na ňu dosť viditeľne mávala.

Ale to zamyslenie sa trvalo iba takú krátku chvíľu, až Hermiona premýšľala, kde sa ten čas na premýšľanie vzal, pretože ihneď po Pansinom prehlásení, to v nej začalo vrieť a mozog jej zaplavil ohňostroj zúrivosti. Kto je ona, aby ju urážala?!

"Ty hovoríš MNE, že som kurva? Pozri sa na seba. Ja nesedím pri jeho nohách ako poslušný pes a nenechám sa od neho zneužívať iba preto, lebo inak by som od neho nič nedostala. Nebola som to ja, kto musel čakať na to, čo zostane. JA som nemusela čakať na zvyšky. Takže, kto je tu kurva, Pansy?!"

Samozrejme, zabudla sa zmieniť, že je ešte aj patetická a úbohá. Ale v čom to bolo, že sa Hermiona cítila rovnako?

Lenže to dievča sa diabolsky usmialo a nezdalo sa, že by ju to, čo povedala Hermiona, aspoň minimálne urazilo. Je ťažké verbálne raniť človeka, keď sa od neho urážky odrážajú, ako keby mal na sebe nejaký pancier. A k fyzickému násiliu sa Hermiona nechcela uchyľovať.

"Ibaže ja som aspoň tá kurva, ku ktorej sa vždy vracia. To ale ty povedať nemôžeš, humusáčka." Odporne sa zasmiala a za mlčanlivého pozorovania Hermionou sa vytratila z toaliet.

Hermionine oči sa znovu zaplnili slzami. Mala pravdu. Samozrejme, že mala pravdu. To k nej sa vždy vracia. Nebolo to tak už aspoň tisíc ráz predtým? Nestalo sa to tak iba pred pár týždňami, keď jej Malfoy tvrdil, že sa iba bozkávali? Nezáležalo na tom, s kým bol alebo s kým bola práve ona, nakoniec vždy skončili spolu.

Ale teraz to bolo aj tak jedno, nie? Lebo ona ho nenávidela. Nenávidela ho viac, než si myslela, že je možné niekoho nenávidieť.

+++

Bol skoro zázrak, že sa Hermiona vedela dostať do svojej izby. Zo všetkých síl sa snažila zadržiavať slzy, aby si ich všimol čo možno najmenší počet ľudí a to bolo dosť vyčerpávajúce. Keď už bola dnu, zamkla sa a zvalila sa na posteľ. Nemohlo ju zaujímať menej, kto je teraz na hliadke, ona by sa nemohla vrátiť k Nottovi, ani keby na tom závisel jej život.

Keď už ležala v mäkkých perinách a v zúfalom objatí mačkala vankúš, zaborila do neho tvár a dovolila si naplno preliať horké slzy bolesti a sklamania. Ale neplakala. Bolo to niečo horšie, intenzívnejšie, bol to nárek. Predtým ani nevedela, že niečo môže tak veľmi bolieť. Nemala ani tušenia, že takáto bolesť existuje.

Dlhú dobu sa vôbec nevedela zastaviť. Podľa toho, že sa zdalo, že za oknami bola hlboká noc, predpokladala, že musela preplakať celé hodiny, kým sa konečne trochu upokojila. Hlava ju neznesiteľne bolela a chcelo sa jej strašne spať, ale zakaždým, keď zatvorila oči, uvidela ten jeho výraz. Výraz, ktorý jej všetko potvrdil.

Rýchlo znovu otvorila oči a posadila sa. Bola odhodlaná nad tým všetkým premýšľať, rozanalyzovať to, lebo sa jej to zdalo také neskutočné, ale iba na to pomyslela a z očí jej vykĺzlo pár ďalších sĺz. Asi bolo ešte priskoro, aby zisťovala, ako mohlo byť vôbec možné, že to, čo k nemu cítila, bolo falošné. Ona to tak nikdy necítila.

Ale záležalo na tom vôbec? Nebolo jedno, či k nemu prechovávala pravé city alebo nie? Pretože stále zostávalo faktom, že ju odporne oklamal, využil a ponížil. A ešte omnoho viac.

Celý ten čas sa strmhlav rútila do priepasti sklamania a bolesti. Vedela to! Už od chvíle, kedy jej na ňom začalo záležať, vedela, že toto nedopadne dobre. Prečo s tým len neprestala? Prečo, keď vedela, že jej podrazí nohy, tomu nezabránila?

Odpoveď bola jednoduchá. Pretože ho milovala. Aj teraz by pravdepodobne dala dušu za to, aby ju znova objal tak, ako to urobil tisíckrát predtým, než sa to pokašľalo, a ona by sa cítila najbezpečnejšie na svete. A hlavne chcela, aby to bolo skutočné, úprimné.

Možno by dokonca zabudla aj na to, že skoro zabil jej srdce. Že do neho vrazil nôž a šmátral tam s ním dovtedy, kým bola od tej bolesti nepríčetná a slzy sa sfarbili dočervena. A možno nie. Pravdepodobne by nezabudla.

Ale vlastne by nemala byť prekvapená, že?! Vždy vedela, že je bastard a bola iba jej chyba, že sa nechala obalamutiť pár peknými rečičkami. A svojimi citmi, ktoré zrejme vôbec nie sú jej, ale sú výsledkom nejakého zvráteného elixíru.

No mohla by byť ešte vo väčších sračkách?

+++

O niekoľko minút neskôr začula, ako jej niekto zúrivo klope na dvere. Jej prvá reakcia bolo úplne stuhnutie, ale potom si uvedomila, že by Malfoy neriskoval dobíjať sa do jej izby priamou cestou cez ich spoločenskú miestnosť, keď by ho tam mohol niekto zahliadnuť.

Ktokoľvek to však bol, Hermiona neplánovala postaviť sa z postele a ísť otvoriť. Toho rozhodnutia sa držala, kým sa spoza dverí neozval dievčenský hlas.

"Hermiona, to som ja, Ginny! Otvor mi, prosím, musím ti niečo povedať!"

Hermiona sa zamračila a rýchlo si zotrela z líc posledné stopy po slzách. Čo bolo také naliehavé, že sem prišla uprostred noci? Rýchlo prešla tú malú vzdialenosť k dverám a otvorila ich.

"Čo sa deje?"

Ginny už-už otvárala ústa, aby jej odpovedala, keď sa jej oči rozšírili a ona si pozornejšie prezrela priateľkinu tvár. "Ty si plakala?"

Hermiona iba záporne pokrútila hlavou. "Čo si chcela?"

Skôr, než jej Ginny odpovedala, natlačila sa do jej izby a zatvorila za sebou dvere. "V spoločenskej miestnosti sa hovorí, že Theo leží strašne dobitý na ošetrovni a vraj ho tak doriadil Draco."

Hermionu tu to trochu prekvapilo, ale nemohla povedať, že by to bol pre ňu až taký šok.

"Nevyzeráš prekvapene," podotkla Ginny, keď bola Hermiona ticho. "Hermi, čo sa stalo? A nehovor mi, že nič, vidím, že si plakala!"

Mala by jej povedať? Bola si istá, že keby si pred ňou začala teraz vylievať srdce, začala by znovu nariekať ako malé decko a to nebola veľmi lákavá predstava. Na dnes mala sĺz až až.

"Koľko je vlastne hodín?" spýtala sa Hermiona.

"Skoro polnoc, ale nezahováraj. Čo sa stalo?"

"Ak to chceš vedieť, spýtaj sa Blaisa," odpovedala jej a Ginny na ňu zostala obarene zízať.

"Prosím?"

"Počula si ma. Spýtaj sa Blaisa. A ak by ti to neprekážalo, naozaj by som chcela ísť spať..."

Hermione iba hralo do karát, že bola Ginny taká vyvedená z miery tým, čo povedala, lebo ju vedela ľahko vystrčiť zo svojej izby na chodbu a zatvoriť jej dvere pred nosom.

+++

Akonáhle sa dostal Draco konečne z pracovne profesorky McGonagallovej, namieril si to do podzemia, rýchlo preletel spoločenskou miestnosťou a v izbe, ktorú zdieľal s ďalšími tromi ľuďmi, sa zvalil do postele.

Tá stará vrana mu dala trest do konca školského roka a ešte mu povedala, že môže byť rád, že je taká zhovievavá a nechá ho skončiť školu. Vraj ak by sa takéto niečo stalo na začiatku roka, s takým pestrým rebríčkom priestupkov by ho okamžite vyhodili zo školy. Ale v tom okamihu sa to nezdalo byť tou najväčšou hrozbou.

Hoci sa dosť intenzívne snažil zaspať, ďalšie dve hodiny sa mu to vôbec nedarilo. Jeho mozog odmietal spomaliť a v jeho hlave stále rotovali myšlienky na Hermionu. Nechcel si ani len predstaviť, ako jej teraz asi je.

"Draco?" ozval sa Blaisov hlas pri jeho posteli a o stotinu sekundy sa odtiahli závesy.

"Čo je?" hlesol blondiak a neprítomne zízal na baldachýn nad hlavou.

"Čo sa, do pekla, stalo?"

Draco sa na neho na chvíľu zadíval, ale potom znovu odvrátil pohľad. "Musím ti to vysvetľovať? Stačí ti vedieť to, čo som ti už povedal. Nott prezradil Hermione pravdu o elixíri."

"Ale ako je to možné?" vyhŕkol Blaise a posadil sa na svoju posteľ, ktorá susedila s Dracovou.

"Neviem. A nie je to jedno? Čo by sa zmenilo tým, keby som to vedel?"

Zrejme nič. Ale muselo existovať nejaké vysvetlenie pre to, že sa to Theo dozvedel.

"Vieš, že ja by som nikdy nikomu nič nepovedal," opatrne sa ozval Blaise a Draco ihneď pokrútil hlavou.

"Ja ťa neobviňujem, Blaise, viem, že ty si to nebol."

"Lenže nejako sa to musel dozvedieť!"

Draco pokrčil ramenami, čo nebolo až tak dobre vidieť, keďže stále ležal. "Možno nás začul, ako sa o tom rozprávame."

"Možno," pritakal Blaise. "Je mi to fakt ľúto, kamoš," dodal po chvíli ticha a Draco začal znovu bojovať s tými otravnými a veľmi nepríjemnými emóciami.

Na chvíľu ho dokonca opantala silná túžba postaviť sa z postele a utekať do chrabromilskej veže, aby jej všetko vysvetlil a naozaj by sa iba pramálo staral, kto by ho tam uvidel. Lenže neurobil to. Upokojil sa a vystačil si s plánovaním toho, čo jej povie, keď ju na druhý deň stretne.

Veľkou trhlinou v jeho pláne však bolo to, že na druhý deň sa Hermiona na vyučovaní neukázala. Prvé hodiny skoro pretrpel a zaumienil si, že cez obedňajšiu prestávku sa dostane do jej izby, aj keby ho to malo zabiť. Plánoval znovu použiť metlu, keďže vedel, že by asi neocenila, keby si to rázoval ich spoločenskou miestnosťou a zapríčinil tak veľa otázok a podozrení.

Pred poslednou hodinou pred obedňajšou prestávkou, postával ako všetci ostatní neďaleko učebne elixírov a čakal, kým sa začne hodina. Blaise sa vyparil, lebo v hale uvidel Ginny, ako mu naznačuje, aby za ňou išiel. Šťastný bastard!

"Ako sa máš, Draco?" spýtal sa ho niekto za jeho chrbtom a on sa otočil k zdroju toho hlasu.

Bola to iba Pansy. Stála tam pred ním v sizolinskej uniforme, rovné čierne vlasy jej padali na plecia a ramená a ruky mala prekrížené na hrudi.

Draco si sotva počuteľne povzdychol. "Potrebuješ niečo? Dnes nemám práve najlepšiu náladu," unavene povedal.

Ona sa okamžite zvodne uškrnula a pristúpila k nemu bližšie. "Práve preto som tu," záhadne povedala. "Počula som, že si konečne voľný a tak som si myslela, že budeš možno potrebovať utešiť."

Zmätene sa na ňu pozrel a zamračil sa. "Voľný?" tázavo sa spýtal.

"Áno. Nevieš si ani len predstaviť, ako sa mi uľavilo, keď som sa dozvedela, že s tou humusáckou šľapkou je koniec," povedala a Dracovi sa v tej chvíli zastavilo srdce. Čo to povedala?

"Prosím?" opýtal sa úplne stŕpnuto, ale Pansy pokračovala, ako keby si ani nevšimla, že niečo povedal.

"Nechutná malá chudera! Ale neboj sa, včera som ju stretla a povedala som jej, kam patria také ako ona." Škodoradostne sa uškrnula.

"Ako si sa to dozvedela?" opýtal sa jej rýchlo Draco, keď z neho konečne opadol počiatočný šok a prestal na ňu iba omráčene zízať.

"Theo mi to nedávno povedal."

"A odkiaľ to vedel on?"

"Povedal mi, že vraj začul, ako sa o tom rozprávate v tú noc, keď jej Blaise dal na Slughornovej oslave elixír."

Takže vie aj o elixíre. Bolo to dokonca horšie než v jeho najtemnejších nočných morách.

"Čo si jej povedala?" pokračoval v otázkach.

Pansy ľahostajne pokrčila plecami. "Iba pravdu... že je obyčajná chudera a štetka."

Dracove oči zahoreli zlobou. Zaťal ruky v päsť a musel sa veľmi premáhať, aby tú sprostú kravu nechytil pod krk a nevytriasol z nej dušu. Nehľadiac na to, aké zvesti o ňom kolovali, dievčaťa by sa nikdy nedotkol. Pristúpil k nej dosť blízko na to, aby mohol na spodnej časti krku cítiť jej dych a týčil sa nad ňou ako mohutná hradná veža.

"Počúvaj ma veľmi pozorne, Pansy, lebo ti to nebudem opakovať. Už nikdy sa neopováž k Hermione ani priblížiť. Nehovor s ňou, nepozeraj sa na ňu, tvár sa, ako keby neexistovala. Ak ju ešte raz urazíš tými svojimi prehnitými ústami, oľutuješ to. Rozumela si?"

Pansy na neho zaskočene zízala s očami rozšírenými strachom a prekvapením. "Draco, čo to...?"

"Rozumela si?" znovu sa opýtal a tento raz o niečo zvýšil hlas.

Ona iba nemo prikývla hlavou, otočila sa na podpätku a odišla.

+++

Nabudúce:

"Varujem ťa, Malfoy, ak sa k nej ešte raz priblížiš a ublížiš jej, použijem na teba cruciatus!"