V sobotu ráno sa na raňajkách Hermiona posadila vedľa Ginny a vzala si do ruky džemovú šišku. Ron ešte nevstal a Harry už klasicky sedel minimálne desať miest od nich, takže boli samy.
Hermiona po očku poškulovala po slizolinskom stole a keď uvidela Dracov rozospatý výraz, nemohla si odpustiť malý úsmev, do ktorého sa jej sformovali pery.
"Vyzeráš inak," skonštatovala Ginny a keď sa na ňu Hermiona pozrela, zistila, že ju jej priateľka uprene pozoruje. Potom sa Ginny pozrela na miesto, kam sa dívala predtým Hermiona a uškrnula sa. "Prečo sa na neho usmievaš?"
Hermiona pokrčila ramenami a snažila sa vyzerať nijako neovplyvnená poznaním, že ju nachytala.
"Vyzerá smiešne," odpovedala a zahryzla do šišky.
Ginny ale pokrútila hlavou. "Ja by som povedala, že vyzerá roztomilo. Asi to ti vohnalo do tváre ten nežný výraz."
Hermiona sa na ňu zarmačila. Fakt bola až taká nápadná? Ak áno, tak potom mala tak trochu problém.
"Dali sme sa dokopy," zamrmlala tak, aby to nikto okolo nich nepočul. Draco to aj tak pravdepodobne čoskoro povie Blaisovi, takže Ginny by sa to aj tak dozvedela. A podľa Hermioninho názoru bolo lepšie, ak jej to povedala ona.
Ginny na ňu vyvalila oči a prestala jesť. "Čo presne myslíš tým "dokopy"?"
"Myslím úplne... ako ty s...," zarazila sa, "ako ty."
"To si robíš srandu!" vyhŕkla a keď Hermiona pokrútila hlavou, na jej tvári sa objavil široký úsmev.
"Ja som to vedela! A hovorila som ti, že je to niečo viac, spomínaš si?" povedala namyslene tá krpatá červenovláska. Hermiona neznášala vetu "hovorila som ti to".
"Takže?"
"Čo takže?" nechápala Hermiona.
"No, ako sa s ním cítiš?" spýtala sa celá nedočkavá.
Hermiona sa na chvíľu zamyslela a pohľad jej sám znovu zaletel k slizolinskému stolu. "Dobre. Myslím... hm, myslím, že som šťastná. Teda, je to iba pár dní a ešte naozaj nemôžem povedať, či by to vyšlo, ale zatiaľ som sa cítila naozaj šťasná."
Ginny prikývla a znovu sa uškrnula. "Som rada."
"Zdá sa, že aj ja."
Ticho pokračovali v raňajkovaní, keď si po chvíli Hermiona na niečo spomenula. Alebo vlastne si spomenula, že to Ginny ešte nehovorila. Dožula posledné sústo šišky, zapila ho kávou s mliekom a cukrom a otočila sa k nej tvárou.
"Mimochodom, predvčerom bol za mnou Harry," oznámila jej a Ginny skoro zabehol čaj.
Hermiona sa na ňu zamračila a párkrát ju pobúchala po chrbte a čakala, kým sa upokojí.
"Čo chcel?"
"Prišiel sa mi ospravedlniť. Tiež som sa dozvedela, že už nechodí s Cho," oznámila jej Hermiona a napila sa z džúsu.
"Nemôžem povedať, že by ma to mrzelo. Zaslúži si to."
"Možno... Mimochodom, som prekvapená, že si ho Ron ešte nepodal. Čo sa stalo, že zrazu zmenil názor?"
Ginny si odfrkla. "Myslíš si, že zmenil názor? Ťažko! Vieš, koľko práce mi dalo udržať ho pod kontrolou? Niežeby si Harry poriadny výprask nezaslúžil, ale pri Ronovom šťastí by to dopadlo tak, že by ho dostal on."
Hermiona sa uškrnula a prikývla. Nevedela čím to bolo, ale ak sa Ron o niečo snažil, nikdy to nevyšlo. Stačilo si iba spomenúť na ten incident na metlobalovom ihrisku, keď sa snažil zlomeným prútikom prekliať Draca a nakoniec sa to obrátilo proti nemu.
+++
Krátko po raňajkách si Hermiona išla vziať do izby svoje veci a presunula sa do knižnice. Okrem toho, že ešte stále mala čo doháňať, MLOKy sa blížili závratnou rýchlosťou, takže bolo treba študovať.
Sedela na svojom obvyklom mieste úplne na konci knižnice. Na stole mala naskladaných pár kníh, aby konečne dokončila všetky eseje, ktoré zameškala počas tých pár dní, čo bola v nemocničnom krídle.
Pred sebou mala položený pergamen a brko s kalamárom, ale ani sa ich nedotkla. Iba sedela s bradou podoprenou o ruku a zmyslene sa pozerala von oknom. Na perách sa jej nevedomky zjavil jemný úsmev.
"Baf!" ozvalo sa jej zrazu pri uchu a ona skoro vyskočila z kože. Okamžite sa zvrtla na stoličke a s prižmúrenými očami si prezerala štíhleho slizolinčana, ktorý mal na tvári široký samoľúby úsmev.
"Zbláznil si sa?! Skoro si ma vydesil na smrť," podráždene na neho vybehla Hermiona a jej čelo sa zlovestne mračilo.
Draco sa zasmial. "Nebuď taká nedotklivá," poradil jej, prešiel okolo stola a oprel sa o parapetu na okne.
"Nie som nedotklivá!" vyštekla na neho, on naklonil hlavu mierne do strany a nadvihol obočie.
"To vidím."
Hermiona jemne našpúlila pery,oprela sa o operadlo a zložila si ruky na hrudi. "Vieš, na niekoho, kto iba pred pár dňami v nemocničnom krídle žobral, aby som ho neodmietla, si poriadne drzý."
"Nežobral som," zamumlal.
"Ale bolo to blízko."
"Nebolo!" hádal sa.
"Nie?" Jej obočie vyletelo až po korienky vlasov, potom si teatrálne vzdychla a sladko sa usmiala. "Ak hovoríš... Ale pamätaj, že to ešte neznamená, že ťa nemôžem prinútiť žobrať teraz alebo niekedy neskôr," nadhodila a tá narážka mu bola okamžite jasná.
Draco prižmúril oči a premeriaval si jej tvár. "Si si istá, že si v správnej fakulte?" spýtal sa nakoniec a Hermiona sa rozosmiala.
"To, že som chrabromilčanka, ešte neznamená, že nepoznám pár špinavých trikov. Okrem toho, pár vecí sa na mňa od teba nalepilo."
On sa iba usmial a nasmeroval svoj pohľad ku stolu. Uvedomila si, že v poslednej dobe ho videla usmievať sa častejšie než kedykoľvek predtým.
"Na čom pracuješ?" spýtal sa.
Hermiona si sťažka vzdychla a znechutene zazrela na pergameny. "Dokončujem esej na transfiguráciu, a potom ešte musím napísať eseje na elixíry a dejiny mágie."
"Znieš trochu frustrovane," podotkol Draco a ona prikývla.
"Neviem prečo, ale dnes mi to nejako nejde."
Ale ona veľmi dobre vedela prečo. Lenže nemohla mu povedať, že miesto toho, aby si robila esej, myslí stále na neho, že si predstavuje, ako chutne vyzeral na raňajkách a ako rada by k nemu v tej chvíli išla a pobozkala ho na mäkké ružové ústa.
"Nuž, tak potom ťa toto asi poteší," záhadne povedal, siahol do zadného vrecka a niečo odtiaľ vytiahol. Použil zväčšovacie kúzlo a pred Hermionu položil dva zrolované pergameny.
"Čo je to?" spýtala sa.
"Poznáš kúzlo Meus Littera?" opýtal sa jej, ignorujúc jej predchádzajúcu otázku. Keď Hermiona záporne pokrútila hlavou, Draco jej ukázal správny pohyb ruky, potom rozroloval oba pergameny a ukázal na ne.
"Použi to kúzlo," prikázal.
Hermiona ho trochu zmätene poslúchla a sledovala, ako sa Dracov štíhly elegantný rukopis, ktorým bol popísaný pergamen, mení na jej.
"Fajn," povedala, keď dokončila kúzlo, "a teraz mi už povieš čo to je a prečo som to urobila?"
"Je to esej na elixíry a to druhé na dejiny mágie," vysvetlil jej.
Hermiona na neho stále nechápavo zízala, keď jej to konečne došlo. "Ty si ich napísal pre mňa?" vyhŕkla s očami rozšírenými prekvapením a zostala na neho zízať s pootvorenými ústami.
Draco lebadolo pokrčil plecami. "Mal som veľa volného času a nič na práci..."
Nehľadiac na to, ako neutrálne sa snažil vyzerať, nikdy by neuverila, že urobil dve eseje naviac iba preto, že sa nudil. A ona bola ohromená, vážne ohromená... a dojatá. To si uvedomila, keď ju trochu zaštípalo v očiach. Vedela, že v žiadnom prípade nebude plakať, pretože to štípanie nebolo také intenzívne a ani necítila, že by sa jej tlačili do očí slzy... bol to len signál.
To, že jej urobil eseje znamenalo, že na ňu myslel, však? Nevedela, či bolo čudné, že bola niekedy ešte taká neistá v týchto veciach. Nechcela sa stále oháňať tou frázou, že je to predsa Malfoy, ale on JE Malfoy, takže... A napriek tomu, čo sa stalo pred pár dňami v nemocničnom krídle, ju udivovalo a znovu hrialo pri srdci, že na ňu naozaj myslel a že jej chcel uľahčiť prácu.
"Urobil si ich pre mňa?" spýtala sa potichu a nedovolila si odvrátiť od neho pohľad. Musel to priznať a ona ho k tomu prinúti, nech to stojí čokoľvek.
"Neviem, o čom to hovoríš. Povedal som ti, že som sa nudil," odpovedal jej Draco tvrdým hlasom a s nie veľmi prívetivým výrazom na tvári.
Snažil sa ju naštvať alebo znechutiť do takej miery, aby sa v tom nechcela hrabať a mámiť z neho pravdu. Po tých mesiacoch ho už trochu poznala. Keď sa nad tým zamyslela, niekedy bol predvídateľnejší a ľahšie čitateľný, než predpokladala.
Hermiona sa potichu zasmiala. "Vieš, ako hlúpo to znie? Nudil si sa, a tak si urobil dve eseje naviac. Naozaj predpokladáš, že tomu uverím?" opýtala sa ho pobaveným hlasom.
Draco po nej hodil podráždeným pohľadom. Prečo musí byť taká otravná?! "Je mi jedno, čomu uveríš."
Hermiona sa zaškerila ešte viac. "Ale no tak, obaja vieme, že to nie je pravda," zapriadla a podišla k nemu.
Keď bola tak blízko, že jej prsia sa takmer dotýkali jeho hrude, naklonila sa k jeho krku a zhlboka sa nadýchla jeho vône. Pochybovala, že niečo na svete vonia lešpie než jeho toaletná voda zmiešaná s jeho prirodzenou vôňou.
"Mimochodom, chýbal si mi," zašepkala a dala si záležať na tom, aby ho jej horúci dych pohladil na pokožke krku. Počula, ako zadržal dych. Toto si Hermiona plánovala užiť.
Zdvihla ruku, ukazovákom sa dotkla miesta nad kľúčnou kosťou a začala mu ním predhádzať hore dole po hrudi. Páčilo sa jej, že keď sa dostala na brucho, prešla ním triaškla.
"Čo robíš?" spýtal sa bez dychu.
"Prečo? Nepáči sa ti to?" nevinne sa opýtala.
Draco si vzdychol a pokrútil hlavou. "Páči."
"Hm... to som si aj myslela," povedala nízkym hlasom. "Takže, ty si sa strašne nudil a napísal si tie eseje, však?" Jemne ho uhryzla do čeľuste.
Sťažka prehltol a prikývol. "Áno."
"No, ja neviem..." Jej ruka zastala na jeho podbrušku, tesne nad sponou opaska. "Si si istý?"
Videla a cítila, ako mu pulzuje žila na krku. Pomstychtivo sa sama pre seba usmiala. Zrejme zabudol, že ona MÁ svoje spôsoby, ako dostať to, čo chce.
"Som." Toto už znelo skôr ako zastonanie.
Rozhodla sa pritvrdiť. Ruku posunula o trochu nižšie, ale tomu najdôležitejšiemu miestu, ktoré najviac prahlo po jej dotyku, sa vyhla. Iba okolo neho krúžila a užívala si chvenie jeho svalov.
"Naozaj?"
"Do pekla!" zavrčal, neodpovedajúc tak na jej otázku a zhlboka a trasľavo sa nadýchol.
"Napísal si tie eseje pre mňa?" dožadovala sa Hermiona.
Draco zaťal čeľusť. "Ty potvora!" Hermiona sa na to iba zasmiala. "Áno, do riti, napísal som ich pre teba. Vedel som, že toho budeš mať veľa a po tom otrase mozgu si sa ešte nemusela cítiť úplne dobre, tak som si myslel, že ti pomôžem. Si šťastná?" zavrčal mrzutým hlasom a ona sa od neho odtiahla.
Uprela na neho svoje hnedé oči a on jej pohľad opätoval. "Som," úprimne povedala, naklonila sa a vrúcne ho pobozkala. Jej ruka sa pri tom bozku dala znova do pohybu, ale neposkytla mu žiadnu úľavu. Musela mu dokázať ešte jednu vec.
"Hermiona," vydýchol jej Draco do pier, jednou rukou ju objal a druhá jej automaticky vošla do vlasov.
"Áno?" spýtala sa sladkým hlasom, ktorý skrýval pobavenie... ale nie až tak, aby ho tam nepočul.
Jeho jedinou odpoveďou bolo frustrované zavrčanie, kým Hermiona sa snažila potláčať zachichotanie. Ešte viac sa k nemu pritlačila, jej bedrá sa spojili s jeho a on zalapal po dychu.
"Čo, Draco?" zašepkala mu do ucha. "Povedz mi, čo chceš," lákala ho.
Draco sa zhlboka nadýchol v snahe upokojiť sa... zbytočná námaha. "Prosím, Hermiona..." mrmlal do jej vlasov.
Hermiona sa od neho odtiahla a s víťazoslávnym úsmevom sa mu zadívala do tváre.
"Nehovorila som ti, že ťa môžem prinútiť žobrať?" povedala, škerila sa od ucha k uchu a trochu čakala, že to Draca podráždi, ale očividne podcenila stav jeho túžby, pretože to, čo povedala, úplne ignoroval, schmatol ju za ruku a ťahal do zákazanej časti knižnice.
+++
Tie Dracove eseje Hermione skutočne pomohli. Odovzdala ich bez toho, aby sa do nich čo i len pozrela, ale o ich kvalitu sa skutočne nebála. Začiatok ďalšieho týždňa bol šialený. Jediné, čo v pondelok a utorok robila, bolo to, že bola zavalená knihami a poznámkami, ktoré jej Draco priniesol do nemocničného krídla.
Jeho vídala iba zriedkavo - vo Veľkej sieni a na hodinách, čo jej pochopiteľne nestačilo. Nebolo by to také zlé, keby sa mohli spolu prechádzať na chodbách, rozprávať sa a držať sa za ruky ako normálny pár, ale to oni nemohli. Hermionu prekvapilo, že to vôbec chcela, ale keď sa nad tým zamyslela, tak zistila, že áno. Chcela robiť všetky tie hlúpe maličkosti.
Predtým si nevedela ani predstaviť, aké ťažké môže byť sedieť na hodine a nemôcť sa na neho pozrieť viac než trikrát, lebo by si to niekto mohol všimnúť a pokladať to za podozrivé. Boli to len dva dni a ona už mala pocit, že to pretvarovanie nezvládne.
To urgentné nutkanie dotknúť sa ho, byť stále pri ňom pripisovala jej obrovskej túžbe po ňom. Chcela ho príliš na to, aby sedela pár metrov od neho a bola úplne pokojná. Asi preto mala pocit, že z toho zošalie, že tú maškarádu nevydrží.
Niekedy nemohla uveriť, ako sa všetko od tej noci zmenilo, ako sa zmenila ona. Nemala by to takto cítiť, ale odkedy boli naozaj spolu, ráno sa zobudila a nezastonala mrzuto nad ďalším dňom. Najprv sa to nezdalo ako niečo veľké, len nepatrná zmena, ale keď sa to opakovalo každé ráno, začala si plne a do hĺbky celého svojho srdca uvedomovať, že tento chlapec je tým, ktorý ju robí šťastnou.
Keď povedala Ginny, že je s ním šťastná, bola to, samozrejme, pravda, ale vtedy si tú definitívnosť neuvedomovala. A tiež si vtedy neuvedomovala ten zvieravý, vrúcny pocit, ktorý jej začal pučať v hrudi.
Stále spolu pravidelne spávali, samozrejme... no aj to sa nejako zmenilo. Bolo to viac o nežnej, vrúcnej túžbe než o agresívnej žiadostivosti a neukojiteľnom hlade po rozkoši. Niekedy ešte stále mávali hektický sex o stenu, no zdalo sa, že ten pomalý a zmyselný spôsob sa Dracovi páči viac. A Hermiona tiež nemohla povedať, že by s tým nebola viac než spokojná.
+++
"Ahoj," pozdravil ju Draco, keď otvoril dvere na Núdzovej miestnosti.
Hermiona mu o nej povedala, aby mali pokojné miesto, kde by sa mohli stretávať a neobávať sa, že ich niekto odhalí. Miestnosť bola premenená na spálňu, ktorá bola celá biela. Biele steny, pár kusov nábytku z bieleho dreva, posteľná bielizeň bola z bieleho hodvábu a tiež aj malá pohovka, ktorá bola otočená k oknu a v ktorej sedela Hermiona, bola snehovobiela.
"Ahoj," opätovala mu pozdrav, keď sa otočila a široko sa na neho usmiala. Videla, ako si s prekvapeným výrazom prezeral miestnosť.
"Máš rada bielu?" opýtal sa s nadvihnutým obočím, keď kráčal k nej a prisadol si.
Hermiona sa nad tou otázkou slabo zasmiala a pokrútila hlavou. "Nijako obzvlášť, ale tu na Rokforte biela chýba. Okrem toho, vyzerá to tu ako v nejakom dome na pláži... jedine ten výhľad je iný."
"Chcela by si bývať na pláži?" zvedavo sa jej spýtal Draco, obtočil okolo jej pliec ruku a ona sa mu stúlila v náručí.
Hermiona chvíľu nad odpoveďou premýšľala, než sa rozhodla, čo mu povie.
"Myslím, že áno. Vieš, Londýn milujem a určite by som nezniesla, keby som sa niekam presťahovala natrvalo, ale žiť pár mesiacov v roku v dome priamo na piesočnatej pláži... to by som neodmietla."
Draco sa v duchu pousmial. Dom na pláži? Predstavil si, že by sa s ňou chodil každý deň vyblázniť do mora, večer by ho donútila pozerať sa s ňou na západ slnka a v noci by sa milovali v piesku na pláži. Malfoyovský majetok taký dom síce nezahŕňal, ale mali dosť peňazí, aby si mohol jeden zadovážiť.
Tá myšlienka bola najprv skvostná, ale potom sa Draco zamračil. Naozaj si s ňou robil plány do budúcnosti? A ak áno, ak s ňou naozaj chce zostať, musel by to povedať rodičom a bol si istý, že v tom prípade by sa žiaden dom na pláži nekonal. Vlastne by bol zrejme chudobnejší než ten prašivý Weasley.
"Na čo myslíš?" opýtala sa Hermiona, keď mlčal.
"Na to, že by som si teraz išiel zaplávať do mora."
Hermiona sa usmiala. "Pridala by som sa," odpovedala a očami sledovala pomaly sa pohybujúce oblaky za oknom. "Ozaj, čo ťa tak zdržalo? Čakala som tu viac než pol hodinu."
Draco si sťažka povzdychol a Hermiona sa od neho okamžite odtiahla, aby sa mu mohla pozrieť do očí.
"Čo je? Deje sa niečo?" spýtala sa s obavou v hlase.
"Nie, len..." Spomenul si na rozhovor s Blaisom, kvôli ktorému prišiel neskôr. Na to, ako mu oznámil svoje rozhodnutie ohľadne budúcnosti s Ginny, na jeho naliehanie, aby povedal Hermione pravdu o elixíre a jeho vyhrážky, že ak jej to nepovie, bude mu to stále visieť nad hlavou.Prinútilo ho to premýšľať. "Nechcem o tom hovoriť. Okrem toho, aj tak sa to čoskoro dozvieš od Ginny..."
"Od Ginny?" prekvapene vyhŕkla. "Len mi nehovor, že sa rozišli!"
Draco pokrútil hlavou. "Nie."
"Och, tak potom dobre," oddýchla si a pritisla sa k nemu. Potom sa ale zamračila a znova sa od neho odtiahla.
"Povedal si Ginny?"
"Áno. A?"
"Nikdy si ju nevolal Ginny, ale Weasleyová."
Draco si najprv povzdychol, ale potom sa nepatrne usmial. "Je to tvoja najlepšia priateľka a ako sa zdá, tak aj životná láska môjho najlepšieho priateľa. Myslím si, že volať ju Ginny je vhodné."
Hermiona sa na neho široko usmiala, na krátku chvíľu sa obtrela svojimi perami o jeho, a potom mu položila hlavu na plece. "Áno, to rozhodne je."
+++
Nabudúce:
"O čom to hovoríš?" spýtala sa zamračene a nerozhodne sa zadívala na Draca, ktorý sa zatváril podozrievavo a zmätene zároveň.
"Prehovoril Blaisa, aby ti dal na Slughornovej večeri do pohára elixír, ktorý vyvoláva túžbu. Nemala si po tej noci náhodou nejaké čudné sny?"
Hermiona pri tých slovách stuhla a málo chýbalo, aby ju oblial studený pot.