Secret Affairs 21

Ďalší a zároveň posledný výlet školského roka do Rokvillu sa konal začiatkom mája. Hermiona nemohla povedať, že by sa na neho nejako veľmi tešila, ale zrejme to bolo spôsobené tým, že v poslednej dobe toho bolo málo, čo ju dokázalo vytrhnúť zo zlej nálady.

A tú zlú náladu si väčšinou spôsobovala sama. Bolo to hlavne kvôli tomu, aká zmätená bola sama zo seba a to jej liezlo na nervy. Vedela, že držať si Draca Malfoya čo najviac od tela bolo to najmúdrejšie, čo mohla urobiťa naozaj bola na neho nahnevaná, že to nedokázal pochopiť. Lenže na druhej strane musela uznať, že jej v tú noc, keď sa pohádala s Harrym veľmi pomohol, staral sa o ňu a vyzeralo to, že mu na nej záleží. A ona bola k nemu potom tak strašne hnusná.

Akokoľvek neuveriteľne to znelo, mrzelo ju, že bola k nemu taká mrcha. Nechcela byť, fakt, ale on bol neodbytný a ona nevedela, čo má urobiť alebo povedať, aby ju nechal na pokoji a všetci veľmi dobre vieme, že útok je tá najlepšia obrana. Takže sa podľa toho riadila, čo neskôr vyústilo do jej silného pocitu viny.

"Môžeme ísť, Hermiona?" spýtala sa Ginny a prerušila tok jej myšlienok.

Hermiona iba prikývla, na biely tenký sveter si obliekla červené menčestrové sako s nariasenými rukávmi a vyrazila sa ňou. Napriek tomu, že bol máj, nebolo nejako závratne teplo.

Keď prišli do vstupnej haly, už bola plná študentov čakajúcich na profesorku McGonagallovú, aby ich všetkých pustila do dedinky.

"Je niečo nové s Malfoyom?" zašepkala jej Ginny do ucha a Hermione sa pri jeho priezvisku zovrelo vnútro. Trochu sa otriasla a pokrútila hlavou.

"Nie. Čo nové by malo byť?"

Ginny sa mierne zamračila a pozrela sa na priateľku. "Len som chcela vedieť, či ste sa nedali znovu dokopy."

Hermiona sa krátko neveselo zasmiala. "S tým nerátaj."

+++

Draco nenápadne sledoval v preplnenej hale dve chrabromilčanky. Jednu červenovlasú a jednu hnedovlasú. Jeho pohľad sa ustálil na tej druhej a on si sťažka povzdychol. Nič si neprial viac ako to, aby bolo všetko inak, než to bolo teraz.

"Nezízaj tak," povedal mu Blaise, ktorý sa z ničoho nič objavil za ním.

Dracom trochu myklo, ale inak na sebe nedal nič znať. "Nezízam," zamumlal a odvrátil pohľad od Hermiony.

"Ako myslíš. Ale dávaj si pozor, aby si nikto nevšimol, ako na ňu nezízaš."

Na to Blaisovi nič nepovedal. Snažil sa nepozerať sa na ňu nielen teraz ale aj na hodinách a vo Veľkej sieni, ale čím ďalej, tým sa mu to zdalo ťažšie.

"Draco!" vykríkol zrazu niekto a bolo to dosť hlasné na to, aby to počul aj cez hlasnú vravu spolužiakov.

Otočil sa, aby zistil, kto ho otravuje a uvidel Pansy, ako sa k nemu ženie rýchlou chôdzou. V duchu si povzdychol, keď k nemu pribehla.

"Čo potrebuješ, Pansy?" spýtal sa jej a ona sa usmiala.

"Vieš, myslela som, že by sme my dvaja," zdôraznila posledné dve slová, "mohli ísť spolu najprv do toho nového obchodu so starožitnosťami a potom na maslový ležiak k Trom metlám..." povedala a upierala na neho svoje veľké tmavé oči.

"Do Rokvillu idem s Blaisom, prepáč," povedal jej Draco a pokladal to za vybavené, ale ona sa nenechala odbyť tak rýchlo.

"Ale veď Blaise si nájde niekoho, s kým by išiel. Však?" Pansy sa pozrela na čiernovlasého chlapca, ktorý stál teraz vedľa Draca. On však iba bezvýrazne pozeral na blondiaka a ignoroval ju.

"Nie," vzdychol si Draco. "Blaise si nenájde nikoho iného. Ja s tebou nechcem ísť," definitívne povedal.

Pansy sa zatvárila zdrvene, ale nič nepovedala, otočila sa na vysokom opätku svojich čiernych topánok a odišla preč. Draco ju pohľadom sledoval, kým sa nestretol s jantárovými očami, ktoré ho sledovali.

Hermiona sa po sekunde upreného pozerania na neho odvrátila a Draco útrpne zatvoril oči. Stavil by sa, že si všetko vyložila úplne zle.

+++

"Takže, kedy mi konečne povieš, čo to bolo medzi tebou a Malfoyom?" opýtala sa Ginny Hermiony, keď kráčali lesom k Rokvillu.

Teraz už bolo Hermiona jasné, prečo ju tem malý červenovlasý diabol tak zdržoval, aby šli čo najpomalšie. Chcela, aby zaostali za ostatnými dosť na to, aby zostali na lesnej ceste samé a ona sa jej mohla opýtať na toho otravného slizolinčana.

"Vážne nie je čo povedať, Gin," odpovedala bezvýrazne Hermiona.

"Hermiona," varovne zavrčala Ginny, zastala a chytila kamarátku za ruku, aby zastavila aj ju. "Ja som ti o mne a Blaisovi povedala všetko. Nechcem vyzvedať, vážne nie! Ale zdá sa, že si s niekym potrebuješ pohovoriť. A okrem toho, myslela som si, že vieš, že mne môžeš povedať čokoľvek."

Hermiona sa na ňu pozerala a premýšľala, ako Ginny prišla na to, že si potrebuje pohovoriť. To vyzerá naozaj až tak zúfalo?

"Ginny, prepáč, ale nemôžem ti to povedať," povedala Hermiona a zbadala na Ginninej tvári nahnevané zamračenie. "Nie je to tak, že ti to nechcem povedať," rýchlo dodala, "nemôžem to povedať nikomu."

"Ale prečo?" prekvapene sa spýtala Ginny.

"Lebo... lebo sa hanbím," vysúkala zo seba Hermiona.

"Hanbíš?" Hermiona prikývla. "Predo mnou?" neveriaky vyhŕkla Ginny. "To naozaj nemusíš!"

"Nevieš, o čo ide, Gin," zamumlala Hermiona.

Ginny jej pustila ruku a znova začala kráčať. "Možno neviem, ale myslíš si, že by ťa súdil niekto, kto spal so Zabinim? Mimochodom, ešte som nemala možnosť povedať ti, že skôr, než som ho začala mať rada, som sa s ním vyspala len preto, že som sa cítila ako odpad kvôli tomu, že ma Harry podviedol. Vieš, bolo celkom ľahké podľahnúť mu, keď sa zúfalo potrebuješ cítiť znovu chcená."

"Ty si s ním najprv spala a až potom si sa do neho zaľúbila?" opýtala sa Hermiona s rozšírenými očami.

Ginny mlčky prikývla.

"Och," podarilo sa povedať Hermione.

"Vážne mi môžeš povedať všetko," ešte raz ju uistila Ginny.

"No, ak je to takto... Vieš, môj vzťah s Malfoyom vôbec nebol taký ako je tvoj so Zabinim. My sa nemilujeme, dokonca sa ani nemáme radi. Iba... iba sme...," bolo ťažšie povedať to, než si myslela. Hermiona sa zhlboka nadýchla. "Len sme spolu spávali. A teraz už nespávame."

"Takže čisto fyzický vzťah?"

"Presne."

"Hermiona, si si tým istá?" spýtala sa Ginny a Hermiona sa na ňu zmätene pozrela.

"V čom či som si istá? Že je to iba fyzický vzťah?"

Ginny prikývla.

"Áno," zamrmlala Hermiona mračiac sa. "Prečo sa pýtaš?"

"Pretože si všímam niektoré veci. Je pravda, že som vás spolu ešte nevidela, ale... napríklad dnes, keď sme stáli v hale a čakali sme na McGonagallovú, videla som, ako si sa na neho pozerala. A tiež som videla, ako si sa pozerala na Parkinsonovú. Ja si nemyslím, že to, čo k nemu cítiš, je iba fyzická príťažlivosť."

Hermiona mlčala, až kým neprišli do Rokvillu.

+++

Po návšteve Zonka a Čarohandier sa Hermiona aj s Ginny presunuli do Medových labiek. Po celý čas, čo blúdili Rokvillom bola Hermiona tichšia a zamyslenejšia než zvyčajne, za čo mohlo to, že sa zmietala medzi premýšľaním o tom, čo jej povedala Ginny a zakazovaním si premýšľať o tom.

"Snažíš sa mi vyhýbať," ozvalo sa vedľa nej a Hermiona zodvihla pohľad. O vysokú poličku preplnenú sladkosťami sa opieral Malfoy. Aké prekvapenie.

Podráždene si povzdychla a krabičku s čokoládovými žabkami vrátila späť na regál. "Všimol si si?"

"Je to...?" Teraz Malfoy vyzeral nezvykle neisto. "Je to kvôli tomu, čo som sa ťa vtedy v noci opýtal?"

Hermiona v tej chvíli stuhla a poobzerala sa po obchode. Nikto im nevenoval pozornosť, ale to nebola pravá príčina jej nepohodlia. Práve sa k nej blížila Ginny s nejakými lízatkami v ruke a akonáhle zbadala, že Hermiona nie je sama, otočila sa na päte a bez slova znova odišla.

"Plašíš mi kamarátku, Malfoy," zamrmlala Hermiona a priala si, aby Ginny nebola taká chápajúca a nenechala ich samých.

"Nezahováraj, Hermiona. Je to kvôli tomu?"

"Toto nie je to vhodné miesto na taký rozhovor. Okrem toho, nemá to byť tajomstvo? Tu nás môžu ľahko vidieť. Radšej odíď skôr, než sa stane niečo, čo ani jeden z nás nechce," radila mu Hermiona.

Draco ale pokrútil hlavou, ostal tam stáť a uprene sa na ňu díval. Zvyčajne sa jej to nestávalo, ale tento raz jeho pohľad nemohla vydržať. Líca jej zružoveli, rýchlo sa od neho odvrátila a vykročilapozdĺž dlhého regálu. On ju nasledoval.

"Ty si sa...," začal Draco, ale potom sa zastavil nevediac, ako pokračovať. "Hm, mohla by si mi odpovedať na otázku?"

"Nie! A teraz už vypadni, do čerta!" zavrčala na neho Hermiona, pristúpila k jednej poličke, z ktorej vytiahla malú hranatú krabičku s chutnými čokoládovými bonbónmi plnenými karamelom a medom. Dala si ju do košíka.

"Tieto som nikdy neochutnal," povedal Draco akoby zamyslene a sám chytil do ruky jednu krabičku. Hermiona na neho zazrela.

"Sú dobré... moje obľúbené. Zober si tú sprostú krabičku a strať sa už!" vyštekla na neho a musela sa veľmi krotiť, aby nekričala.

Draco sa k nej otočil. Krátko si ju prehliadol, potom sa zvrtol a s krabičkou jej obľúbených bonbónov v ruke odkráčal k pokladni. Zaplatil a bez obzretia vyšiel z obchodu.

Hermiona zostala stáť v uličke obklopená sladkosťami a s pocitom, že jej studená ruka zviera hruď. Oči jej trochu zvlhli, kým bola zaneprázdnená zízaním na dvere, kde sa pred chvíľou stratila z jej dohladu Dracova blonďavá hlava.

Zhlboka sa nadýchla a potlačila neodbytné slzy. Prečo sa musí takto cítiť? No tak k nemu bola hnusná... a čo má byť?! Urobila to už tisíc ráz predtým a nikdy sa necítila taká vinná. Nikdy ju nemrzelo, keď bola nepríjemná, tak prečo v posledné dni necíti nič iné iba ten hlúpy zvieravý pocit, z ktorého jej je do plaču?

Jediným vysvetlením pre to, čo Hermiona urobila ako ďalšiu vec, je, že načisto prišla o rozum. V okamihu hodila na zem košík aj s bonbónmi a rútila sa k východu. Keď po ceste narazila na Ginny, iba jej povedela, že musí ísť a ona, hoci bola prekvapená, ju nezastavila.

Vyšla z obchodu, poobzerala sa okolo seba a keď uvidela blonďavú hlavu vyčnievať z davu, rozbehla sa za ním. Netrvalo príliš dlho, kým ho dobehla, lebo nešiel veľmi rýchlo.

Keď už bola blízko, spomalila do rýchleho chodu a chytila ho za ruku. Ihneď sa otočil a keď uvidel, kto to je, prekvapenie na jeho tvári iba na stotinu sekundy vystriedalo niečo žiarivé a sladké, čo sa zjavilo v jeho pohľade, kým mu oči definitívne potemneli hnevom.

"Prepáč mi to," povedala Hermiona bez dychu skôr, než mohol prehovoriť on.

Teraz sa tváril rozhodne prekvapene. A zmätene.

"Prosím?"

"Prepáč mi, že som...," Hermione sa zasekol hlas, ako sa snažila nedať na javo emócie, ktoré by vyzerali nevhodne. "Prepáč, že som bola k tebe..."

"...mrcha?" skočil jej do reči Draco a Hermiona prikývla.

"Áno." Chvíľu na seba mlčky pozerali. A ona bola zatiaľ zaneprázdnená snahou nedopustiť, aby sa jej nadralo do očí toľko sĺz, že by hrozilo, že sa prelejú a začnú jej stekať po lícach, pretože to by vysvetliť asi nevedela.

"Prečo sa mi ospravedlňuješ?" spýtal sa potichu Draco.

"Lebo," začala Hermiona, ale potom sa zamyslela. Už vedela, že jej je ľúto, keď sa k nemu zle správa, lenže otázka za milión znela: Prečo?

"Lebo mi je to ľúto. Neviem prečo, ale keď si odišiel, cítila som sa zle kvôli tomu, čo a ako som ti povedala. Naozaj ma to mrzí a... a aj ten rozhovor na schodoch pred Veľkou sieňou," povedala Hermiona a nepríjemný tlak v jej hrdi sa trochu utíšil.

Draco sa okolo seba poobzeral a zistil, že pár párov očí ich zaujato sledovalo. "Mala si pravdu, toto nie je vhodné miesto na rozhovor. Porozprávame sa inokedy." Otočil sa, že odíde, ale Hermiona ho nenechala.

"Počkaj!"

"Čo?"

Hermiona si nervózne odkašľala. "Takže..."

"Takže čo?"

"Odpúšťaš mi teda?" spýtala sa tenkým hláskom.

Draco nadvihol obočie. "Ty chceš moje odpustenie?" prekvapene sa spýtal. Hermiona iba prikývla.

Chvíľu ju sledoval pohľadom, než sa napätá pokožka okolo jeho úst uvoľnila a ona mohla povedať, že sa takmer usmial. Takmer. "Fajn. Máš ho mať. Odpúšťam ti, Hermiona."

Potom sa zvrtol a odišiel preč.

+++

Takže, to by bolo. Pekne čudný deň, pomyslela si Hermiona, keď si ľahla do postele. Trochu očakávala, že keď sa vráti z Rokvillu, Malfoy si ju niekde nájde a odchytí ju, aby vykonali ten sľúbený rozhovor.

Lenže nestalo sa tak. A keď za ňou neprišiel ani po večeri, Hermiona s menším chaosom v hlave zamierila do chrabromilskej veže. Vo svojej izbe sa prezliekla do pyžama a zachumlala sa do prikrývok. Zatvorila oči, ale asi po piatich minútach ju vyrušilo netrpezlivé ťukanie na okno.

Vyskočila z postele, prešla k oknu a uvidela, ako z vonkajšej parapety odlieta sova a nechala tam malý balíček. Hermiona ho vzala dnu a zadívala sa na malý lístok prichytený o tmavofialovú priesvitnú mašľu, ktorá zdobila balíček.

Toto sú moje obľúbené bonbóny.

Lístok bol bez podpisu, ale Hermiona dobre vedela, kto jej to poslal. Netrpezlivo odbalila krabičku, otvorila ju a vybrala z vnútra jeden malý bonbón, ktorý bol zabalený do lesklého čierneho papiera, obmotaný zlatou niťou a vyzeral ako vianočný balíček.

Odbalila ho a vložila si tú sladkú kocku od úst. Zacítila mierne horkú príchuť čokolády a mätovú náplň. Hm... sladké, svieže a trochu horké. Bola blázon, keď jej tá chuť celkom presne pripomínala Draca?

+++

Nabudúce:

"Ako vieš, že v tom chcem pokračovať?" spýtal sa Draco a Hermiona v tom momente zamrzla.

Na to, že toto bolo presne to, čo chcela, sa teraz cítila dosť mizerne. "Takže to chceš ukončiť?" Nedokázala sa prinútiť vložiť do tej vety slovíčko 'tiež', ktoré by tam rozhodne malo byť.