Secret Affairs 20

Po večernom incidente s Harrym, sa Ron na všetkých hodinách definitívne presťahoval k Hermione. Jej to, samozrejme, nijako neprekážalo a Harryho jej rozhodne ľúto nebolo, pretože sa stále nemohla spamätať z toho, čo sa stalo.

Čím viac nad tým však premýšľala, tým viac ľúto jej to bolo a hnev sa začal premienať na smútok. Netušila, kam to spelo a ako sa to vyrieši. Alebo či sa to nejako vyrieši. Možno sa ich priateľstvo zničilo navždy.

A to ešte ani nespomenula Rona. Pri jeho povahe úprimne pochybovala, že sa niekedy dokáže preniesť cez to, že ublížil jeho sestre a že skoro udrel ju.

"Hermiona?" zavolala na ňu Ginny pri večeri a sadla si vedľa nej.

"Hm?"

"O čo tu ide?"

Hermiona sa k nej otočila a zamračila sa. "Čo myslíš?"

"Odkedy si sa vtedy večer rozprávala s Ronom, vy traja ste čudní. Myslím teba, Rona a Harryho. Stalo sa niečo?"

Hermiona pokrčila plecami a pohľad jej podvedome zaletel k čiernovlasému okuliarnatému čarodejníkovi, ktorý sedel od nich najďalej, ako sa dalo.

"Pohádala som sa s Harrym. To je všetko."

"Muselo to byť drsné," podotkla červenovláska. "Počula som, že Ron už na hodinách nesedáva s Harrym ale s tebou."

"To je pravda," bezvýrazne odpovedala Hermiona. O tomto sa nechcela rozprávať.

"Takže? Nejaké detaily?" vyzvedala Ginny.

"Nie sú tu žiadne detaily, ktoré by si potrebovala vedieť."

Ginny sa zamračila, chvíľu na ňu hľadela a vyzeralo to, ako keby sa jej chcela ďalej vypytovať, ale spôsob, ako to Hermiona povedala, sa tak trochu podobal hrozbe. Takže to nechala tak a nespytovala sa.

Hermiona, po pravde, nemala na jedlo vôbec chuť.Chvíľu tamsedela, pozorovala, ako sa Ginny napcháva a sem-tam s ňou prehodila slovíčko, ale čoskoro sa odtiaľ vytratila.

Lenčo vyšla z Veľkej siene a prešla veľkou halou mieriac ku schodom, z vchodu do podzemia sa vynoril blondiak odetý v čiernych nohaviciach, bielej košeli a slizolinskej strieborno-zelenej kravate, ktorú mal trochu povolenú. Takým tým príťažlivým štýlom, ako si všimla.

Oprel sa o stenu z chladných kamenných kvádrov a pozrel sa na ňu.

"Takže?"

Hermiona si sťažka vzdychla. Čo ten zase chce?

"Takže?" zopakovala po ňom a nadvihla obočie. Mimochodom, nech už je to čokoľvek, čo od nej chce, nemali by sa rozprávať tu, kde ich môže ktokoľvek vidieť.

"Ako ti je?" spýtal sa.

"Som v úplnom poriadku, vďaka."

"Naozaj...?" On jej neverí alebo čo?

Hermiona sa krátko zasmiala. "Hm, áno a ty pretekáš starosťou o mňa," sarkasticky povedala a potom si vzdychla. "Čo chceš?"

Malfoy sa zamračil a odlepil sa od steny. "Prečo si taká nepríjemná?"

"Nie som nepríjemná. Som taká, aká vždy bývam."

Pokrútil hlavou. "Takáto nebývaš, Hermiona."

"Nuž, tak si asi budeš musieť na moje nové ja zvyknúť."

Ale miesto toho, aby sa naštval, vyzeral iba viac znepokojene. Čo je to s ním?

"Si si istá, že si v poriadku?"

"Som si istá. Čo teda chceš? Vyklop to alebo ma nechaj ísť." Dobre, možno k nemu bola trochu zlá, ale všetko to malo svoj dôvod. Tak najprv ju dosť rozčuľovala skutočnosť, že ju videl plakať. Ak vás Malfoy vidí v slabej chvíľke a uvidí, že aj vy máte nejaké citlivé miesta, na ktoré by mohol v príhodnú chvíľu zatlačiť, tiež by ste sa nepoďakovali.

A potom, čo ju utešoval (a ona absolútne nevedela, skadiaľ sa to vzalo)ju znovu prinútil vyspať sa s ním. No, nie doslova prinútil... ale keď sa na ňu pozrel tými svojimi otrasne opantávajúcimi očami a keď zacítila jeho vôňu, ako ju obklopuje a pohlcuje, a keď bol tak blízko pri nej, proste nemohla odolať. A to bola jedine jeho vina, pretože ona ho niekoľkokrát žiadala, aby odišiel a nechal ju samu. Lenže on ju neposlúchol, a potom sa stalo... to. Keď sa konečne ako tak dostala zo zívislosti na ňom, on jej to musí takto prekaziť.

Ďalším dôvodom bolo, samozrejme, to, že si stále nebola istá, či mu veriť v tom prípade s Pansy. Pokojne sa s ňou mohol vyspať a s kamennou tvárou jej klamať, ale nejako pochybovala, že by tak namáhal stále a zas ju presviedčať o svojej pravde. A Pansy mohla v záujme zachovania si svojho postavenia klamať. Hermiona jednoducho nevedela, komu alebo čomu má veriť a to ju zneisťovalo... čo ju následne štvalo.

"Ponáhľaš sa niekam?" spýtal sa.

"Som unavená a chcem si ísť ľahnúť. Čo nechcem robiť, je hádať sa s tebou."

"Nemusíme sa hádať. Ja sa nehádam."

"Ja sa tiež nehádam. A aby som prípadnej hádke predišla... dobrú noc," povedala Hermiona, otočila sa na opätku a začala kráčať po schodoch.

"Počkaj! Hermiona!" zvolal za ňou vzápätí Malfoy a hnal sa k nej.

Hermiona sa podráždene otočila a rýchlo skontrolovala halu, či niekto náhodou nestihol vyjsť zo Siene aleboz nejakej bočnej chodby.

"Nekrič!" zasyčala na neho. "A, mimochodom, kedy sme sa dopracovali k tomu, že sa budeme oslovovať menami? Na takú dohodu si nespomínam!"

"Je to jednoduchšie," vysvetlil.

"Nie, nie je. Nerob to."

Malfoy sa zamračil a keď sa znovu otočila, aby odišla, chytil ju za zápästie.

"Čo je to s tebou?" podráždene sa spýtal.

Hermiona si nazúrene vytrhla ruku z jeho zovretia a odtiahla sa. "So mnou nie je nič. Čo je s tebou? Čo chceš?"

"Teba," jednoducho odpovedal a Hermiona pokrútila hlavou.

"Och, tak to je vážne zlé, lebo ja nechcem teba."

Malfoy si odfrkol. Zdalo sa, že už aj jeho začínala prechádzať dobrá nálada. "Neklam mi. Naposledy sa mi nezdalo, že by si ma nechcela."

Chcieť jeho a chcieť TO, boli dve odlišné veci, ale Hermiona to radšej nechcela vyťahovať. Bolo to totiž niečo, čo ona sama nemala vyriešené. Kedysi v tom mala úplné jasno, ale už si nebola istá.

"Bola som zničená, emocionálne vyčerpaná a slabá. Využil si príležitosť, to je všetko."

"To nemôžeš myslieť vážne! Takže čo...? Naznačuješ, že som ťa znásilnil?! Pretože mne to ako znásilnenie vôbec nepripadalo."

"Nie, neznásilnil si ma!" Hermiona si povzdychla. "Pozri. Toto sme už ukončili. Nechcem sa k tomu vracať, jasné? Ten posledný raz bol naozaj posledný raz."

"Ale..."

"Nie je tu žiadne ale! Prekonaj to!"

Hermiona sa rýchlo zvrtla, skôr, než by ju mohol znovu zastaviť a utekala hore schodmi do chrabromilskej veže. Akonáhle bola na prvom poschodí a bola zdohľadu, zastavila, aby sa mohla konečne vydýchať. Predklonila sa a chytila sa za bok. Jej kondička stála za prd.

+++

Hermiona za sebou zatvorila dvere svojej izby a ihneď sa zvalila na posteľ. Všetko bolo také dovrzané! Chcela z toho von.

Musí sa mu vyhýbať. Už vedela, aká slabá je v jeho prítomnosti a to rozhodne nebolo dobré. Veď už len keď si pomyslela na ich poslednú noc, tú v jej izbe, mala po celom tele zimomriavky.

Ale tento raz to bolo iné. Nevedela, prečo presne mala pocit, že sa niečo zmenilo, ale cítila to. Možno... možno to bolo preto, lebo sa ju snažil brzdiť. Stále to bolo dosť rýchle a vášnivé presne také, aké to vždy bývalo, lenže občas mala pocit, že je oveľa jemnejší a nežnejší, než býval predtým. Ale prečo?

To, ako horúčkovito prechádzal po jej tele svojimi rukami a perami, až kým až do nebies nevykrikovala jeho meno… nikdy predtým to neurobil. Nemyslela tým, že ju predtým úplne ignoroval a staral sa iba o svoje vlastné uspokojenie, lenže tento raz bolo poznať, že sa stará viac o ňu. A potom do nej vrážal jemne a divoko a ona si myslela, že sa z toho zblázni...

A to čo jej povedal? Či ho chce...? Nemohla sa zbaviť pocitu, že tým myslel niečo iné. Že to niečo znamenalo. Niečo s veľkým N. Tá otázka bola sama o sebe čudná, ale bolo to skôr v tom, ako to povedal a ako sa pri tom na ňu pozeral. Nemajú už dosť problémov? Pre všetkých by bolo lepšie, keby to nič neznamenalo.

Ale Hermiona začínala mať zlé tušenie, že sa to pre ňu stáva komplikovanejšie. Že už to neberie ako neškodné odreagovanie sa. Bála sa, že k nemu začína niečo cítiť. To, čo vo svojom živote noazaj nepotrebuje, je zamilovať sa do neho.

+++

Blaise vošiel po večeri do spoločenskej miestnosti slizolinu a položil pred Draca sediaceho v kresle malý balíček.

"Doniesol som ti z večere pizzu," vysvetlil Blaise a Draco prikývol. Odbalil starostlivo zabalené jedlo a hneď sa doňho pustil.

"Takže, čo sa stalo takého, že si neprišiel na večeru?"

Draco pomaly prežúval a pozrel sa na priateľa. "Stretol som ju pred Veľkou sieňou."

Keďže ešte nebolo neskoro, spoločenská miesnosť bola zaplnená ich spolužiakmi a rozhodne nebolo bezpečené povedať nahlas Grangerovej meno. Ale Blaise veľmi dobre vedel, o kom Draco hovorí, takže to ani nebolo treba.

"Myslel som si to. Čo ti povedala?"

Draco pokrčil plecami a oprel sa v kresle. "Tie isté sprostosti ako naposledy. Že je koniec."

"Nevyzeráš veľmi zdrvene," podotkol Blaise a sadol si naproti nemu.

"Nemyslí to vážne. Keby to naozaj chcela skončiť, nebolo by stalo to, čo sa stalo, keď sa vtedy pohádala s Potterom," posledné slovo zašepkal.

Chvíľu trvalo, než Blaise odpovedal.

"Vieš, to, že s tebou chce skončiť nemusí mať nič spoločné s tým, že ju priťahuješ."

"Čo tým myslíš?" spýtal sa Draco so zvrašteným obočím.

"Myslím tým, že aj napriek tomu, že ju priťahuješ, jej prekáža mať iba čisto fyzický vzťah, a tak ho chce skončiť nehľadiac na svoje vlastné túžby. V tom prípade by neklamala, keď ti povedala, že chce, aby sa to skončilo."

Draco sa zamračil ešte viac a nechal si to v mysli spracovať. Možno mal Blaise pravdu. Možno to Grangerovej tak veľmi vadí, že dokáže obetovať ich vzťah... alebo čo to bolo. Ibaže on nebol ochotný! On nechcel, aby sa to skončilo. Nechcel sa jej vzdať!

"Okej, nová téma," povedal po chvíli Blaise, keď Draco stále mlčal. "Som vážne prekvapený, že si ešte Pottera nezmlátil."

Draco sa zrazu zatváril znechutene a kôrku od pizzi odhodil do ohňa. "Ver mi, ani si nevieš predstaviť, ako strašne chcem dať tomu kreténovi poriadnu nakladačku. Ale nemôžem."

"Zaslúži si to za to, čo takmer urobil. Ak potrebuješ pomoc, stačí povedať... vlastne, asi by som si to aj poriadne vychutnal."

"Vďaka, ale nemôžem to urobiť," odpovedal Draco a vzdychol si.

"Prečo?"

"Pretože keby sa mu niečo stalo, som si istý, že ona by hneď vedela, že som to bol ja. A som si celkom istý, že by to neocenila. Nechcem si to u nej pokašľať ešte viac," zamumlal Draco a Blaise chápavo prikývol.

"Ale aj tak si to zaslúži," dodal ešte Blaise.

+++

Hermiona sedela za stolom vo svojej izbe, keď jej niekto naliehavo zaklopal na dvere. Akonáhle ich otvorila,vrútila sa dnu Ginny, ktorej tvár horela ako dobre rozpálená fakľa.

"Čo sa stalo? Si v poriadku?" spýtala sa Hermiona, keď si všimla priateľkin výraz.

"Blaise mi povedal, čo sa stalo vtedy v noci, keď sa s tebou chcel Ron rozprávať. Je pravda, že ťa Harry takmer udrel?"

Hermiona si vzdychla, na chvíľu zatvorila oči, a potom zatvorila dvere. Do pekla so Zabinim a jeho podrezaným jazykom! A prečo mu to vôbec Malfoy vykecal? Toto mu ešte vytmaví.

"Je to pravda," pokojne povedala Hermiona a sadla si na posteľ.

"A to mi hovoríš len tak?" vykríkla Ginny.

"Ako inak by som ti to mala povedať?" spýtala sa Hermiona.

"Mala by si byť nahnevaná!"

Hermiona pokrčila plecami a zložila si ruky do lona. "Bola som. Ale po čase hnev vyprchal a zostala iba ľútosť," smutne povedala.

Ginny sa na ňu chvíľu pozerala, a potom si prisadla k nej. "Nemôžem uveriť, čo sa tam stalo! Nikdy v celom svojom živote by som si nemyslela, že je Harry taký kretén."

Hermiona iba mykla plecami. Nemala na to čo povedať.

"Si v poriadku?" spýtala sa Ginny po chvíli, keď obe mlčali.

"Neviem," povedala Hermiona. "Neviem, čo si mám o tom myslieť. Ale nemôžem uveriť tomu, že by takmer sedem rokov priateľstva mohlo zrujnovať iba to, že som povedala pravdu."

Ginny mlčky prikývla a zjavne sa už aj ona upokojila. "Hm... ale aj tak mu pekne vynadám," zlomyseľne povedala. "Prečo si mi to nepovedala, keď som sa ťa pýtala?"

"Pretože som ťa do toho nechcela ťahať. A ja tiež nie som hrdá na to, čo som povedala."

"Och, áno," povedala červenovláska a prikývla, "počula som."

Hermiona sa zamračila a neisto sa k nej otočila. "Čo ti ešte Zabini povedal?"

"Vlastne nič."

Našťastie! Dúfala, že Zabini nebude taký trkvas, aby jej povedal aj zvyšok príbehu, ktorý sa už odohrával v jej izbe. Pretože ona si bola istá, že mu to Mlafoy všetko vylíčil.

"Často sa bavíte o mne alebo o Malfoyovi?"

"Občas. Prečo?" spýtala sa Ginny a Hermiona sa odvrátila.

"Iba som bola zvedavá."

Zaujímalo by ju, aký názor má Zabini na Draca a na ňu, ale neodvážila sa spýtať. Okrem toho, zrejme sa o tom vážne veľminebavia, pretože Ginny žila stále v presvedčení, že Hermiona k Malfoyovi niečo cítila. Keby sa s ňou o tom Zabini rozprával otvorene, určite by bola iného názoru.

"Ginny?"

"Hm?"

"Premýšľala si, čo bude po škole? Myslím s tebou a Zaninim," spýtala sa Hermiona. Trochu sa k Ginny natočila a uvidela, ako sa zamračila, a potom si povzdychla.

"Áno. Vlastne ma to straší takmer stále. Škola sa skončí o dva mesiace a... vôbec netuším, čo sa stane potom."

Ginny sa nadvihla, dala si pod seba jednu nohu a otočila sa tvárou k Hermione. "Blaisa milujem, Hermiona. Je to oveľa silnejšie ako to, čo som cítila k Harrymu a niekedy si myslím, že si viem predstaviť, že s ním strávim celý život. Lenže vieš, z akej rodiny pochádza, vieš, aká je jeho matka. A... my sme sa o tom ešte nerozprávali, takže vlastne neviem, či jej to chce povedať. Ale ak by nechcel, pochopila by som to. Jeho matka je smrťožrútka, ktorá pravdepododne zabila všetkých svojich manželov. Blaise o nej sotva prehovorí jednu vetu, ale podľa toho, čo mi povedal o nej a o svojom detstve, si myslím, že by ho bola schopná zabiť, keby zistila, že chce byť so mnou."

Hermiona si ju pritiahla k sebe a objala. "Mala by si sa s ním o tom porozprávať. A to čo najskôr."

"Ja viem," zafňukala, "ale, ak mám povedať pravdu, bojím sa toho, čo by mi povedal. Okrem toho, naši o tom tiež nič nevedia a ja neviem, či by mu boli ochotní poskytnúť azyl, keby musel utiecť. Ďalej je tu Ron, ktorý ho určite bude neznášať a moji ostatní bratia na tom asi nebudú veľmi odlišne. A...a možno je to pre neho iba stredoškolská aférka a o ničom takom ani neuvažuje."

Teraz už Ginny otvorene plakala a Hermiona ju chcela utešiť a povedať jej, že pre neho je to určite niečo viac. Ale je? Ako by to mohla vedieť? Koniec koncov to bol slizolinčan.

"Pozri," začala Hermiona, "Tvojich rodičov dobre poznám a sú to tí najmilujúcejší ľudia na svete. Verím, že ak by videli, že mu na tebe skutočne záleží, určite by mu pomohli, aby mu jeho matka neublížila. Milujú ťa a urobia všetko pre to, aby si bola šťastná," presviedčala ju. "A tvoji bratia si na neho zvyknú. Si ich malá sestrička, proste majú pocit, že ťa musia za každých okolností ochraňovať. Ale keď zistia, že s ním si v bezpečí, všetko bude v pohode. No... s Ronom to možno pôjde trochu horšie, ale on sa prispôsobí. Uvidíš."

Ginny sa od nej odtiahla, utrela si slzavé oči a mierne sa usmiala. "Chcela by som mať tvoj optimizmus."

Tak o tom Hermiona úprimne pochybovala. Ona nebola optimistická osoba, bola realistka. Možno bola optimistická, keď išlo o Ginnin život, ale o tom svojom si rozhodne nerobila žiadne ilúzie.

"Teraz mi povedz niečo ty o tebe a Malfoyovi. Ako ste sa vy dvaja mohli dať dokopy?" vyzvala ju Ginny a napäto čakala na Hermionino rozprávanie. Tá z toho ale vôbec nebola nadšená.

"Och, nie," zaúpela. "Poďme sa radšej baviť o niečom inom..."

+++

Nabudúce:

"Snažíš sa mi vyhýbať," ozvalo sa vedľa nej a Hermiona zodvihla pohľad. O vysokú poličku preplňenú sladkosťami sa opieral Malfoy. Aké prekvapenie.

Podráždene si povzdychla a krabičku s čokoládovými žabkami vrátila späť na regál. "Všimol si si?"

"Je to...?" Teraz Malfoy vyzeral nezvykle neisto. "Je to kvôli tomu, čo som sa ťa vtedy v noci opýtal?"