Secret Affairs 17

Takže, Malfoy sa jej vyhýbal celý týždeň a bola to od neho celkom múdra vec. Po tom, čo bez slova odišla z prefektskej miestnosti a nechala ho za sebou bez odpovede, potrebovala istý čas, aby si všetko premyslela. Bolo len dobre, že na ňu netlačil.

Nebola si istá, či mu má veriť ten príbeh o tom, že nerobili nič iné, iba sa bozkávali. Vlastne, nie, klame... ona vedela, že mu nemá veriť. Kto so zdravým rozumom by veril Malfoyovi? Ibaže, pozerajúc sa na to zo širšej perspektívy, aj keby sa iba bozkávali, pekelne by jej to vadilo. Kedy sa dostla do tejto fázy?

Bolo unavujúce stále na to myslieť a prehrávať si v hlave tú scénu v učebni, aby si nejakým zázrakom spomenula na nejaký signál, ktorý by jej napovedal, čo bola pravda. Ani sa nemohla sústrediť na prácu a úlohy.

Teraz sedela v prefektskej pracovni miesto toho, aby šla na obed, a robila si úlohy. Nebolo to preto, aby sa vyhla vo Veľkej sieni Malfoyovi, naozaj si potrebovala urobiť úlohy. Vedela, že teraz by mala v spoločenskej miestnosti na učenie pokoj, ale nikto jej nemohol zaručiť, že by bola sama. Stále sa tam niekto obšmietal. Dúfala, že tu bude sama.... A zase sa zmýlila.

"Ešte stále chodíš s Pansy?" spýtala sa znenazdajky Thea, ktorý sedel pri svojom stole naproti nej a niečo písal na pergamen. Tú otázku si mohla ospravedlniť len tým, že jej začínalo strašiť vo veži. Odkedy sa ona zaujíma o niečí milostný život? Vážne nenápadné, Hermiona!

Keď počul, čo sa ho spýtala, prudko zodvihol hlavu a začudovane sa na ňu pozeral.

"Áno. Prečo?"

Hermiona pokrčila plecami a uhla pohľadom. "Len tak."

Vie vôbec Theo s akou mrchou chodí? Mala by mu to povedať? Ale nie. Nemôže. Nie sú priatelia a zrejme by jej vôbec neveril a svoju pravdu ani nemá ako dokázať. Okrem toho, nehľadiac na to, ako veľmi bola na Malfoya naštvaná, netúžila vidieť ho v nemocničnom krídle so zlomeným nosom.

"Musíš mať nejaký dôvod, nie?"

Veď ona na to mala dôvod. Len to nebol dôvod, s ktorým by sa mu mohla zdôveriť.

"Iba som chcela byť v obraze, to je všetko," odpovedala a zbalila si veci. Možno sa jej Theo už nebude vypytovať, ale aj tak sa radšej presunie inam. Vidina knižnice ju pre zmenu tento raz nijako nelákala a do spoločenskej miestnosti nemienila ísť.

Úkosom sa pozrela na hodiny, ktoré viseli na stene nad krbom. O desať minút sa malo začať popoludňajšie vyučovanie, takže by aj tak nemalo zmysel hľadať si pokojné miesto na učenie. Vybrala sa teda rovno k učebni transfigurácie, kde mali mať ďalšiu hodinu.

Kým prechádzala po chodbách a znudene odzdravila pár obrazov, snažila sa prevažne vôbec nemyslieť. Bola to príjemná zmena. Mať prázdno v hlave a žiadne starosti. Ale ani to netrvá večne.

Jej pozornosť upútal až hluk, ktorého intenzita sa každým ďalším krokom zväčšovala. Hermiona sa sama pre seba zamračila a zrýchlila krok. Keď konečne zahla za roh, pred očami sa jej vynoril hlúčik študentov, ktorí boli okolo niečoho zhŕknutí. To vôbec nebolo dobré znamenie, takže keď sa k nim približovala, už takmer bežala.

Jej podozrenie sa iba potvrdilo vo chvíli, keď sa dostala k hlúčiku pokrikujúcich chalanov a šokovaných dievčat. Predrala sa dopredšie, nekompromisne si raziac cestu násťročnými spratkami, až uvidela, ako v strede stojí Michael Corner a oproti nemu začervenaná Ginny s výrazom čistej zúrivosti na tvári.

"Už nikdy sa neopováž povedať niečo také!" mrmlala pomedzi zuby jej červenovlasá priateľka a Hermiona videla, ako sa jej ruka nebezpečne pohla k prútiku.

Hermiona sa prekvapene zamračila a napäto sledovala situáciu pred ňou. Nevedela, čo Corner Ginny povedal, ale v jeho vlastnom záujme by sa jej mal ospravedlniť a modliť sa, aby jej už nikdy neskrížil cestu. Pretože nahnevaná Ginny bola prekliato nebezpečná Ginny.

"Čo? Nemôžeš počuť pravdu alebo neznesieš, aby tú pravdu počuli ostatní?" spýtal sa Michael s nebezpečným leskom v očiach.

Čo sa to s tým chalanom stalo? Zvykol byť taký milý a hanblivý... a teraz tu jačí na dievča, ktoré je jeho priateľka. Alebo možno ktorá bola jeho priateľka. Hermiona vlastne o Ginninom osobnom živote v poslednej dobe veľa nevedela. Teda, okrem faktu, že sa vláči so Zabinim. V každom prípade, ak ešte boli spolu, bola si istá, že po tejto hádke to bude už iba minulosť.

"Michael, prestaň s tým!" varovala ho Ginny, ale Corner sa zdal byť v nejakom amoku. Bol celý bledý a očami neprirodzene rýchlo preskakoval z jedného človeka na druhého. Diabolsky sa usmial a Hermiona si všimla, že vtedy zbledla aj Ginny.

Čo vie Corner také, čo by mohlo Ginny tak vystrašiť? Hádam len nie... Nie! Nemôže vedieť TO!

"Ale, no tak! Nemajú právo vedieť, aká si šľapka? Prečo všetkým nepovieš, s kým sa si vláčila za mojím chrbtom?" jačal Corner a Hermiona v hrôze rozšírila oči.

Toto musela zaraziť. Nemala tušenia, čo všetko by znamenalo, keby Corner povedal, že Ginny "chodí" so Zabinim, ale bola si istá, že by to bolo niečo veľmi podobné katastrofe.

Vykročila vpred, aby ho nejako umlčala... začarovala, ak by to bolo nevyhnutné, keď kútikom oka zachytila nejaký pohyb. Pozrela sa tým smerom a uvidela, ako sa k dvojici v strede kruhu ženie pomedzi dav Zabini s vražedným výrazom na tvári. Hermiona zmenila smer. Nezastaví ho a potečie krv, tým si bola istá.

Okamžite mu vstúpila do cesty. "Neopováž sa!" zasyčala na neho, kým on na ňu nechápavo civel. Dostrkala ho o niečo ďalej od hádajúcej sa dvojice a zúfalo sa rozhliadala po pomoc.

Našťastie zachytila pohľad strieborných očí. Hlavou mu naznačila, aby k nim prišiel a Malfoy sa rýchlou chôdzou snažil dostať z druhej strany chodby k nim.

"Nedotýkaj sa ma, Grangerová!" protestoval Zabiny, keď sa snažil obísť ju a ona ho nepustila. "Čo si, kurva, myslíš, že robíš?!"

"Zachraňujem ti zadok, ty kretén!" vyštekla a vydýchla si, keď bol Malfoy už pri nich. Od teraz to bola jeho starosť.

"Nedovoľ mu urobiť nejakú sprostosť a dostať Ginny do ešte väčších problémov," prikázala Dracovi uvedomujúc si, že toto sú prvé slová, ktoré mu povedala od toho ich rozhovoru v prefektskej pracovni. Nuž, človek si niekedy nemôže vybrať.

Malfoy iba prikývol a ona sa zvrtla a išla zneškodniť Cornera. Kým sa vybavovala so Zabinim, veľmi im nevenovala pozornosť, ale dúfala, že Ginny ho zabavila dosť na to, aby ešte nepovedal meno.

"O čo ti vlastne ide, Michael? Toto je tvoja pomsta za to, že som sa s tebou rozišla? Naozaj si klesol tak nízko?" spýtala sa Ginny.

"Och, áno. Prosím, poďme hovoriť o tom, kto ako nízko klesol. Čo si myslíš, Ginny, ako nízko klesne niekto, kto podvádza svojho priateľa?"

Ginny sa zostra nadýchla.

"To stačí, Corner!" vykríkla Hermiona a postavila sa vedľa svojej priateľky. "Okamžite zmĺkni a vypadni odtiaľto, inak ti strhnem body."

"Ako nízko asi klesne niekto," pokračoval Michael nevšímajúc si nazúrenú hlavnú prefektku, "kto sa vyspal so slizolinčanom, kto sa vyspal so..."

A potom to išlo ako na rýchliku. Odvšadiaľ sa ozvalo zalapanie po dychu, Hermiona rýchlo, rýchlejšie, než si vôbec myslela, že je schopná, vytiahla prútik a namierila ho na Cornera. Skôr, než mohol vysloviť Zabiniho meno, prekliala ho.

"Expeliarmus!" vykríkla.Sila zaklínadla odhodila Cornera do davu ľudí, ktorí pod náporom jeho tela popadali ako domino.

"Slečna Grangerová!" vykríkol zrazu prísny hlas a z niekoľkých strán sa ozvali slabé šokované výkriky a nezrozumeteľné mrmlanie. Práve vtedy sa pri nej konečne objavili Harry s Ronom. Kde v pekle boli doteraz?

"Hermiona, čo sa stalo?" spýtal sa Harry a zmätene sa díval na Cornera, ktorý sa práve staval na nohy aj s ostatnými študentami, ktorí sa stali nevinnými obeťami jej útoku.

Ale Hermiona nemala čas odpovedať. Otočila sa, aby čelila neveriacemu pohľadu profesorky McGonagallovej. Tá ju chvíľu prepaľovala rozzúrenými očami a potom nimi prešla po celej scéne, ktorá sa odohrávala pred ňou. Och, toto bude zlé.

Keď McGonagallová zistila, že nikto nie je zranený, znova sa otočila k Hermione. Z výrazu profesorkinej tvári jej prebehli po tele zimomriavky.

"Všetci do svojich učební, hodina sa práve začala," adresovala ostatným. "Po vyučovaní vás čakám vo svojej pracovni, slečna Grangerová," dodala ešte a Hermiona bez slova prikývla a vykročila k učebni.

+++

"Toto jednoducho nemôžem tolerovať, slečna Grangerová. Veľmi ste ma sklamali. Bola som prekvapená už vtedy, keď ste tak zanedbali doučovanie pána Malfoya, ale odôvodnila som si to tým, že ste mali možno priveľa práce a jednoducho ste na neho nemali čas. Lenže toto je príliš."

Hermiona hľadela do tvrdých očí profesorky McGonagallovej a dokola sa v hlave pýtala sama seba, prečo, pre matku božiu, nepoužila silencio. Prečo musela použiť expeliarmus?! Asi bola príliš nahnevaná, aby použila niečo také mierne, ako bolo silencio.

"Ja viem a veľmi ma to mrzí, pani profesorka," zamumlala a sklopila oči k podlahe.

"Nuž, aj mňa to mrzí, pretože vám musím oznámiť, že od dnešného dňa vás zbavujem pozície hlavnej prefektky."

Hermionina hlava okamžite vystrelila dohora. "Čože?" vykríkla a šokovane hľadela na vedúcu ich katedry. Bože, bolo to horšie, ako si predstavovala.

"Je neprípustné, aby hlavná prefektka napádala študentov!"

"Ale... ale on sa chystal pretriasať Ginnin súkromný život pred celým siedmym a šiestym ročníkom. Ja som ju chcela iba ochrániť," zúfalo vyhŕkla Hermiona.

"A urobili ste to tak, že ste ho napadli?" spýtala sa profesorka so zdvyhnutým obočím, jej oči chladné ako ľad.

Hermiona si zahrýzla do pery. "Ale ja... nechcela som ho zraniť. Veď sa vlastne ani nezranil!"

McGonagallová pokrútila hlavou, vstala od stola a prekrížila si ruky na hrudi. "To nemení nič na tom, že ste ho napadli. Vaše zbavenie prefektského statusu zatiaľ nie je definitívne, na porade s riaditeľom a celým profesorským zborom sa rozhodne, či je iba dočasné alebo trvalé. Zatiaľ vaše povinnosti prevezme pán Nott a ostatní prefekti."

"Takže nie som ani prefektka?" spýtala sa slabým hlasom Hermiona a do očí sa jej natlačili slzy.

"Obávam sa, že nie, slečna Grangerová. Odovzdajte mi, prosím, váž odznak."

Hermiona sa ako v mrákotách zadívala na odznak, ktorý mala pripnutý na čiernej látke školského habitu. Pomaly si ho odopla a vložila do nastavenej dlane profesorky McGonagallovej.

"Môžete ísť."

Otočila sa a bez slova vyšla z miestnosti a zotrela si z líca slzu. Jej život sa rútil od zlého k horšiemu.

+++

Hermiona sa ešte nestihla spamätať z jedného šoku a len čo sa otvoril vchod do ich fakulty a ona vstúpila do spoločenskej miestnosti, čakala ju ďalšia dráma.

Boli tam takmer všetci chrabromilčania a lačnými pohľadmi sledovali hádku medzi Ginny, Ronom a Harrym. Nebolo nič lepšie ako medzifakultný škandál. Aspoň že mal Colin toľko slušnosti a nezačal hádajúcu sa trojicu fotiť. Asi to bolo kvôli jeho neutíchajúcemu zbožňovaniu Harryho.

"Čo myslíš tým, že to nie je moja vec?" jačal Ron na svoju mladšiu sestru, kým ona na neho zazerala. Ach, prečo to nemohli vyriešiť v súkromí nejakej učebne? Prečo museli všetkým robiť divadlo?

"Myslím tým to, čo som povedala. Môj osobný život nie je tvoja vec, Ron. Nájdi si konečne aj ty dievča a prestaň sa starať do môjho života!"

"Čo?! Ak sa vláčiš s nejakým slizolinčanom, je to moja vec!"

"S nikým sa nevláčim! Corner si to iba vymyslel, aby sa mi pomstil za to, že som sa s ním rozišla," klamala Ginny s chladnou tvárou.

"Povedz, že je to noazaj pravda. Že naozaj nemáš nič so slizolinčanom," žiadal Harry, ktorý doteraz mlčal a Ginny sa k nemu rýchlo otočila.

"Čo je teba do toho?" vyhŕkla a pozerala sa na neho blčiacimi očami. "My dvaja už spolu nechodíme, takže aj keby som chodila so slizolinčanom, ty nemáš právo niečo na to povedať."

"Takže chodíš?" pýtal sa Ron.

"Nemôžem tomu uveriť, Ginny," mrmlal Harry a neveriacky krútil hlavou. "Kto je to?"

"Povedala som, že to nie je pravda!" kričala Ginny a otáčala sa na odchod, keď ju Ron chytil za ruku a nedovolil jej urobiť ani jeden krok.

"Neodídeš, kým nám nepovieš pravdu. Kto je ten slizolinčan?"

"Si hluchý? Vymyslel si to, jasné?!"

"Neverím ti," povedali naraz Ron aj Harry, kým Ginny svojho brata odstrkovala, aby mohla ujsť do svojej izby. Škoda len, že Ron bol taký veľký a podstatne silnejší než ona.

"Ron, nechaj ju!" konečne zasiahla Hermiona a Ginny sa zjavne uľavilo, keď zistila, že má zrazu niečiu podporu. Nuž, ako sa to vezme. Hermiona bola riadne naštvaná, že kvôli nej a Zabinimu už nie je hlavnou prefektkou. Alebo dokonca iba prefektkou.

"Hermiona, ty ju obraňuješ?" neveriacky sa spýtal Ron a otočil sa k nej. Och, skvelé, teraz celá chrabromilská fakulta zízala na ňu.

"Neobraňujem ju, iba som povedala, aby si ju pustil," pokojne povedala Hermiona a vlastne sa sama čudovala, že je taká pokojná, pretože v skutočnosti mala chuť niekoho umlátiť do bezvedomia.

Harry pokrútil hlavou a rozšírenými očami na ňu zízal. "To nemôžeš myslieť vážne, Hermiona. Ona nám musí povedať pravdu!" vyhŕkol a Hermionine oči stmavli. Skoro mohla počuť ten treskot vo svojej hlave, keď sa jej starostlivo vystavaný múr trpezlivosti zrútil.

"Musí?" vykríkla zrazu, čo prekvapilo všetkých okrem nej samej. "Tak ako si ty povedal pravdu Ronovi? Ako sa vôbec opovažuješ hovoriť niečo o pravde?! Nikdy som si nemyslela, že si taký pokrytec. Ale dobre, ak chceš hovoriť o pravde, tak sa budeme rozprávať o pravde. Prečo nepovieš pravdu o tom, prečo sa s tebou Ginny rozišla?" spýtala sa nahnevaným hlasom Hermiona a videla, ako Harry stuhol a jeho pohľad vystrašene preskakoval z Hermiony na Rona, potom na Ginny a zasa späť.

"O čom to hovorí, Harry?" spýtal sa zmätený Ron s mierne prižmúrenými očami.

"Áno, Harry, o čom to hovorím?" posmešne zopakovala Hermiona a zložila si ruky na hrudi. Trochu ju desilo, ako si to užívala. Možno mala v sebe viac zlomyseľnosti, než si vôbec kedy mohla myslieť. Ale aj tak v kútiku duše vedela, že neskôr bude zrejme ľutovať, že to prezradila týmto spôsobom. Alebo že to vôbec prezradila.

"Ja... ja...," koktal Harry a úplne zbledol. Napäté situácie evidentne nezvládal veľmi dobre.

"Harry?" znova ho oslovil Ron a Harry sa mu dokonca ani nedokázal pozrieť do očí.

"Ginny?" Hermiona sa otočila k Ginny a nadvihla obočie. Napriek tomu, koľko toho už povedala, potrebovala od Ginny súhlas na to, aby prezradila celú pravdu a nie len kúsok. Koniec koncov išlo tam hlavne o ňu pretože, povedzme si pravdu, to, že ju Harry podvádzal, bolo trochu ponižujúce. A že by to mala vedieť štvrťka školy bolo ešte ponižujúcejšie.

Ale Ginny sa s tým zrejme už vysporiadala. "Do toho. Povedz to. Mne už je to jedno," povedala, otočila sa a vyšla po schodoch do dievčenských spální.

"Hermiona," oslovil ju Ron, "čo má toto všetko znamenať?"

Hermiona sa zvrtla, aby mohla čeliť svojim dvom najlepším priateľom a sladko sa usmiala. Príliš sladko na to, aby to mohlo byť úprimné.

"Hermiona, prosím, nie," vyjachtal Harry, ale už bolo neskoro. Bola príliš naštvaná.

"Nie, Harry. Som už chorá zo skrývania pravdy. Som chorá z tvojho pokrytectva. Ani nevieš, čo som urobila pre to, aby sa to nikto nedozvedel," trpko povedala, keď si spomenula na to, čo musela za mlčanie prezradiť Malfoyovi. "Myslela som, že to nakoniec povieš Ronovi sám, ale ty si na to príliš zbabelý."

"Okej, môže mi niekto konečne povedať, o čom to, do riti, hovoríte?" vykríkol naštvane Ron a Hermiona prikývla.

"Hovorím o tom, že skutočný dôvod, prečo sa Ginny rozišla s Harrym je ten, že ju podviedol s Cho Changovou. Mimichodom, stále sa s ňou tajne stretáva," povedala konečne a celá spoločenská miestnosť zašumela šepkaním a prekvapenými výkrikmi. Hermiona mala chuť vykríknuť niečo ako "Prekvapenie! Harry Potter predsa len nie je taký svätý ako si všetci mysleli", ale to by bolo naozaj príliš. Okrem toho, znela by skôr ako slizolinčanka, čo bolo fakt desivé.

"Je to pravda Harry?" spýtal sa priškrteným hlasom Ron, ktorý očervenel ako paprika.

Na chvíľu ostalo v miestnosti hrobové ticho a všetci čakali, či to Harry potvrdí alebo nie. Keď sklonil hlavu a súhlasne prikývol, Ron sa rozohnal a vrazil svojmu asi už bývalému najlepšiemu priateľovi päsťou do tváre.

"Ron!" vykríkla Hermiona a hnala sa k nemu, aby ho zastavila skôr, ako sa mohol na Harryho vrhnúť znovu.

"Ty si podviedol moju sestru?! Ako si mohol?" kričal na neho, kým sa Harry staval na nohy. Z nosa mu tiekla krv, ale nesnažil sa ju utrieť. Iba s ľútosťou v očiach pozeral na Rona.

"Je mi to ľúto, Ron," zašepkal Harry, ale Ron sa tváril, ako keby nič nepočul.

"Drž sa odo mňa a od Ginny ďalej," znechuteným tónom vytisol spomedzi zuby Ron, než sa zvrtol a utiekol zo spoločenskej miestnosti.

Hermiona sa chvíľu ustarane pozerala, ako sa zatvára otvor v portréte, kým preniesla svoju pozornosť znovu k Harrymu.

Keď videla, že krv mu neprestala tiecť, zamračila sa a pristúpila k nemu. "Mal by si s tým ísť za madam Pomfreyovou," povedala, ale on sa na ňu pozrel s nenávisťou v očiach.

"Nechaj ma na pokoji," zamrmlal, odsotil ju stranou a stratil sa na schodoch vedúcich do ich spální.

Hermiona si sťažka vzdychla a zahryzla si do pery. Och, bože, toto naozaj prepískla. Prečo to, pre lásku božiu, vôbec urobila? Lebo bola nahnevaná, že jej McGonagallová zobrala prefektský odznak? To sa naozaj nechala tak hlúpo ovládnuť hnevom? Mala chuť do niečoho kopnúť.

"Čo?" vykríkla, keď si všimla, že na ňu všetci zízajú. "Predstavenie sa skončilo, straťte sa odtiaľto!"

+++

Nabudúce:

Hermiona sa chvíľu prehrabávala v taške, kým našla, čo hľadala a vytiahla odtiaľ tri zväzky pergamenov. "Tu máš posledné eseje. Sú opravené, už ich musíš len odovzdať. Týmto sa doučovanie končí. Vlastne, v posledných prácach už aj tak nebolo čo opravovať..."