Secret Affairs 16

Asi prvý raz v živote bola Hermiona naozaj vďačná za to, že prechladla. Mnohokrát predtým sa desila už iba pomyslenia na to, že by mala ochorieť a nemohla by ísť na vyučovanie. Nebolo to ani tak preto, že by sa tak zúfalo túžila zúčastniť vyučovania, ale doháňanie všetkého učiva bola daň, ktorú nerada platila.

Bola si ale istá, že tento raz jej to vôbec nebude prekážať. Úspešne sa vyhýbala Malfoyovi celé dva dni. Najskôr to ale bolo pre to, že bol víkend a kým nebola nútená vyjsť z chrabromilskej veže, nehrozilo, že by na neho narazila. A teraz bola chorá, mala teplotu a myslela si, že nič lepšie sa jej ani stať nemohlo.

Hneď v pondelok krátko po začiatku vyučovania sa obliekla do tmavých voľných teplákov, červeného chrabromilského trička, teplej bundy, omotala si okolo krku obrovský huňatý šál a vybrala sa do nemocničného krídla.

Lenčo nakukla dnu, uvidela jedinú obsadenú posteľ, na ktorej ležal Cormac. Sťažka si povzdychla, vstúpila dnu a tak pritiahla jeho pozornosť na seba. Nemohla sa jeho prekvapenému výrazu čudovať.

Chvíľu tam iba stála a premýšľala, čo spraviť, ale potom si povedala, že by bolo veľmi neslušné nepristaviť sa pri ňom. A navyše by sa ho aj rada niečo opýtala.

Prešla k posteli, ktorá susedila s jeho a sadla si na ňu.

"Ahoj," pozdravila ho a on prikývol. Vyzeral celkom dobre. Vlastne, vôbec nevyzeral, že sa mu niečo stalo, ale vedela, že keby prišla pred dvomi dňami, bola by svedkom samých modrín a možno aj krvi.

"Ahoj," odzdravil ju Cormac, ale sotva sa na ňu pri tom pozrel. Možno že vedel skutočný dôvod, prečo skončil v nemocničnom krídle. V tom prípade by sa jeho prístupu Hermiona ani veľmi nečudovala.

Povzdychla si a prehliadla si ho.

"Ako ti je?" spýtala sa.

"Fajn."

"A kedy ťa pustia?"

"Neviem, možno o dva alebo tri dni," odpovedal jej a z tej samej lásky v hlase sa Hermiona mohla roztopiť. Vážne jej už nemohol dať viac najavo, že nechce, aby tam obsmŕdala. Nuž, ale ona neprišla za ním, však?

"Kde je madam Pomfreyová?" spýtala sa, keď vstala z postele a pozrela sa smerom, kde bola pracovňa ošetrovateľky.

"Je dnu. Prišla si za ňou?"

"Vlastne áno. Nejako som prechladla." McLaggen iba prikývol a nejavil záujem ďalšej konverzácie, takže sa zvrtla, prešla cez miestnosť a zaklopala na dvere.

Ďalšia výhoda vyplývajúca z toho, že nie ste veľmi často chorý a ste považovaný za nadpriemerne vzorného žiaka, je tá, že keď sa raz za milión rokov dostanete s obyčajnou nádchou do nemocničného krídla, ošetrovateľka je taká ochotná, že miesto elixíru a jedného preležaného dňa, ktoré by naordinovala každému inému študentovi, dostanete ako bonus ďalšie dva.

To znamenalo, že minimálne do štvrtku sa nemusí na Malfoya ani pozrieť. To sa jej náramne hodilo.

Keď vychádzala z Pomfreyovej pracovne, zbadala, že McLaggen je ešte hore a tupo civí do stropu. Na chvíľu zaváhala, predsa len dal jasne najavo, že jej prítomnosť nie je žiadaná, ale musela to vedieť. Potrebovala sa zbaviť podozrenia.

"Smiem sa ťa niečo opýtať?" spýtala sa Hermiona, keď sa nehlučne dostala k jeho posteli. Ten chudák sa tak zľakol, že z nej skoro spadol.

Hermiona potlačila smiech a zamrmlala ospravedlnenie.

"Čo chceš vedieť?"

"Prečo ťa Crabbe s Goyleom zbili?"

Cormac sa zamračil a strelil po nej zmäteným pohľadom. "Prečo sa na to pýtaš?"

Hermiona pokrčila plecami. "Všetci hovoria o tom, že to bolo preto, lebo chrabromil má stále šancu vyhrať metlobalový pohár a tak nám chceli vydariť z hry chytača. Ale mne sa to nejako nezdá."

Teraz to bol on, kto jemne pokrčil plecami. "Neviem. Možno to bolo kvôli tomu. Vieš, keď do mňa búšili, akosi sme si nestíhali pokecať," sarkasticky odpovedal a Hermiona sa zamračila.

Dobre, možno vyzvedala, ale nemusel k nej byť hnusný, nie?!

"Aha," bola jej odpoveď. Ale povedal by jej, keby vedel, že je za všetkým Malfoy? Možno sa mu ten slizolinský parazit vyhrážal alebo také niečo.

"Okej, ja už musím ísť. Takže... rýchlo sa uzdrav," povedala tónom, ktorý absentoval akýkoľvek entuziazmus alebo aspoň štipku toho, že to myslela vážne a ona sa odtiaľ rýchlo vyparila.

+++

"Je chorá," zamumlal Blaise na večeri smerom k Dracovi, ktorý upieral prázdny pohľad na chrabromilský stôl, kým sa vidličkou prehrabával v zemiakovej kaši.

"Čože?"

"Grangerová," povedal šeptom. "Je chorá."

"Ako to vieš? A čo jej je?" spýtal sa s náznakom obavy v hlase, o ktorej dúfal, že si ju Blaise nevšimol.

"Len tak medzi rečou som sa Ginny zmienil, že nebola na vyučovaní a ona mi povedala, že má chrípku alebo niečo také. Dnes ráno bola v nemocničnom krídle a Pomfreyka jej dala tri dni voľna," povedal Blaise a zadíval sa na Draca. "Vedel som, že by ťa to mohlo zaujímať," dodal ešte.

"Hm...," bola Dracova odpoveď. Takže možno to nebolo kvôli nemu. Možno si nič nevšimla a všetko je tak ako predtým. Možno. Ale niečo vzadu v hlave mu hovorilo, že si robí príliš veľké ilúzie. Videl, ako sa vtedy na neho pozerala.

"Už sa nemusíš tváriť, že ťa to nezaujíma, Draco. Nie predo mnou," podotkol Blaise a Draco po ňom strelil vražedným pohľadom.

"Neviem, o čom hovoríš," zamumlal.

Blaise sa zamračil a zložil si ruky na hrudi. "Ja som ti o svojom malom tajomstve povedal-"

"Pod nátlakom. Keď si nemal inú možnosť," prerušil ho Draco a on prikývol.

"Mám to z teba vytiahnuť?" spýtal sa.

Draco pokrútil hlavou. "Nie je nič, čo by si zo mňa musel vyťahovať."

O tom si nebol Draco až taký istý. Rozhodne tam nebolo nič veľmi jednoznačné, ale tak nejak v náznakoch už začal tušiť, že sa do niečoho pomaly zamotáva. Do niečoho, čo mu narobí problémy.

Premýšľal, či by sa s tým ešte dalo niečo robiť. Predchádzať problémom bolo vždy lepšie, než ich potom riešiť, ale, aby bol k sebe úprimný, vedel, že na to je už trochu neskoro.

"Fakt? Nie je nič, čo by si predo mnou alebo pred Grangerovou skrýval?" spýtal sa ho Blaise a Draco sa na neho začudovane pozrel.

Nie celkom chápal, čo mala tá otázka znamenať.

"Čo tým myslíš?" Samozrejme, že Grangerovej sa nespovedá. Vlastne, sotva sa tak naozaj rozprávajú. Všetko, čo oni dvaja spolu zdieľajú, je posteľ. Alebo skôr nábytok.

"Nezabudol si náhodou, za akým účelom som jej podstrčil ten elixír? Tvoj pôvodný plán bol nechať ju zblázniť sa do teba a potom ju ponížiť pred jej malými chrabormilskými priateľmi. Nie?!" Blaise povytiahol obočie.

Dracovi sa vôbec nepáčilo, kam toto smerovalo. Samozrejme, že si pamätal, prečo to urobil, ale skutočnosť bola taká, že na to rád zabúdal. Bolo oveľa jednoduchšie zabudnúť na to, pretože keby na to musel myslieť, automaticky by sa dopracoval k otázke, prečo to už dávno neurobil. A to by následne viedlo k podrobnej analýze jeho dôvodov, ktoré, ako sa v poslednej dobe zdalo, mali niečo spoločné s jeho citmi.

Kurva! Prečo to musel teraz vytiahnuť?!

"Už sklapni, Blaise," zavrčal na neho a otočil sa.

Toto nie je rovnaký príbeh ako lovestory Blaisa a malej Weasličky!

+++

Hermiona sa so zakňučaním pretočila na posteli a pritisla si vankúš na hlavu, ale to neustále na nervy idúce ťukanie stále neprestávalo. S podráždeným zavrčaním sa vyhrabala z teplých prikrývok a ponáhľala sa k oknu. Hneď ako zbadala sovu, ktorá ju zobudila, vedela, že je Malfoyova.

Chvíľu pozorovala, ako sa jej pomalé ťukanie mení na zúrivejšie tempo a pohrávala sa s myšlienkou, že by ju vôbec nepustila dnu. Čo také by jej mohol Malfoy poslať, čo by nemohlo počkať ešte jeden deň, kým začne znova chodiť na vyučovanie? Potom si ale spomenula, že v takom prípade by prišiel za ňou a hovoril s ňou, takže bolo jasné, že si radšej vybrala sovu než rozprávať sa s ním. To bolo niečo, na čo naozaj nemala v posledných dňoch chuť.

Hermiona otvorila okno, vzala od nej balíček, ktorý ihneď otvorila a vytiahla z neho pergameny. Nechcelo sa jej príliš do ich kontrolovania, ale povedala si, že čím skôr to bude mať za sebou, tým skôr bude mať voľno.

Sadla si na posteľ a pustila sa do čítania. Celkom jej poslal tri eseje. Pozorne prechádzala pohľadom po každom riadku, nedovoľujúc, aby jej ušla ani tá najmenšia chybyčka. Prekvapujúco, žiadnu nenašla. Čo tam ale našla, bol stručný odkaz adresovaný jej napísaný na poslednom pergamene.

O piatej v prefektskej pracovni.

Hermiona sa zamračila. Nemusela snáď ani dodávať, že sa s ním nechcela stretnúť, ale udivovalo ju, že mal odvahu navrhnúť stretnutie v prefektskej pracovni. Tam, kam by mohol kedykoľvek vtrhnúť Theo alebo iný prefekt či profesor. Samozrejme, knižnica tiež nebola bezpečná pôda, ale ako sa pred pár týždňami presvedčila, zakázaná časť bola viac než vhodná na tajné schôdzky... a vôbec nezáležalo na tom, aká hlučná pri tej schôdzke je.

Bohužiaľ, bola si takmer úplne istá, že ich rozhovor sa nebude točiť okolo učiva. Kiežby sa tomu dalo nejako vyhnúť. Ale takú chybu by už neurobila. Presvedčila sa, že vyhýbať sa Malfoyovi, keď s ňou chce hovoriť, môže mať katastrofálne následky.

Takže hádala, že nemá inú možnosť, než ísť. 'Hurá!'

+++

Draco bol v pracovni prefektov už desať minúť pred piatou. On rozhodne nebol povestný svojou dochvíľnosťou a byť tam o desať minút skôr, než bolo nevyhnutné, bolo prosto... čudné. Ibaže vo svojej fakulte ostať nemohol. Odkedy po ňom Blaise vrhal veľavravné pohľady, Pansy sa na neho zasa lepila a on ju nemohol poslať do čerta, bolo ťažké tráviť tam popoludnia.

Obyčajne sa utiahol do "svojej" izby, kde ale zvyčajne tiež nemal pokoj, pretože Blaise sa ho občas rozhodol prenasledovať a liezť mu na nervy. Potom tu bola, samozrejme, ešte knižnica, ktorá v ňom ale evokovala priveľa dráždivých spomienok a to bolo naozaj to posledné, čo teraz potreboval, pretože si nebol vôbec istý, či mu ešte niekedy v tomto živote bude dovolené sa na Grangerovú čo i len pozrieť.

Bol nervózny a netrpezlivý. Dve veci, ktoré sa vôbec nezlučovali s jeho povahou a on vôbec netušil, z ktorého pekla sa vynorili, aby rušili jeho pokoj. Vlastne, keď vzal do úvahy pradvedpodobnosť, že sa na neho Grangerová po tom s Pansy nevykašle, začínal tušiť, prečo bol nervózny.

Keď konečne s malým meškaním dorazila aj Grangerová, Draco sa postavil a ostražito ju pozoroval.

"Takže? Čo si chcel?" spýtala sa a zložila si ruky na hrudi, čo bol rýdzo obranný postoj. To nebolo dobré znamenie. Už dávnejšie sa dostali cez túto obozretnú časť ich vzťahu a teraz to tu bolo zase.

"Chcem sa s tebou porozprávať."

"O čom?"

"Myslím, že vieš o čom," odpovedal Draco a oprel sa o stôl.

Hermiona zodvihla obe obočia. "Pripomeň mi."

Dracovi sa zvraštilo obočie, ale naozaj sa nemohol naštvať na to, že mu to nehodlá uľahčiť. "Viem, že si ma videla," opatrne začal, ale potom zmĺkol. Aby bol úprimný, tak si vlastne nepremyslel, čo jej povie. Sakra!

"Pozri," začal znovu, "viem, čo si myslíš..."

"Pcha! Ty nemáš ani poňatia o tom, čo si myslím," prerušila ho Hermiona s prižmúrenými očami.

"Nechaj ma hádať. Myslíš si, že som sa vyspal s Pansy."

Hermiona mohla povedať, že trafil kliniec po hlavičke, ale v jej hlave toho bolo o toľko viac... Väčšinou temné a vražedné veci týkajúce sa jeho osoby. Hm... ale keď nad tým tak uvažovala, možno by uhádol aj to.

Stisla pery tak pevne, až z nich ostala jedna tenká vodorovná čiara a zazrela na neho. "Čo chceš?"

"Vysvetliť ti to. Viem, ako to asi-"

"Nemusíš mi vôbec nič vysvetľovať. My dvaja nemáme vzťah, nie?!"

Draco sa zamračil. "V nejakom druhu vzťahu SME!"

"Ale nie v takom, kde by si bol povinný vysvetľovať mi, s kým spávaš a prečo a rozhodne nie v takom, kde by som to vysvetlenie potrebovala ja."

"Znamená to teda, že je všetko v poriadku?" opatrne sa spýtal, ale, vážne, koho tu chcel balamutiť? Videl na nej, aká bola naštvaná a neprístupná. Nič nebolo v poriadku.

"Samozrejme, že je všetko v poriadku," sladko mu odpovedala Hermiona a otočila sa na odchod. "A, mimochodom, už s tebou spávať nebudem," prehodila ponad plece, kým kráčala ku dverám.

"Čože?!" vykríkol Draco a hnal sa za ňou. Stihol ju dobehnúť ešte pred tým, než sa dostala ku dverám. "Čo myslíš tým, že so mnou nebudeš spávať?"

"Neviem, ako jasnejšie ti to mám povedať, Malfoy."

"Ale povedala si, že je všetko v poriadku!"

Hermiona pokrčila plecami a elegantným spôsobom sa snažila dostať svoje zápästie z jeho oceľového zovretia. "Všetko JE v poriadku. Naša aférka sa skončila a to je v tom najlepšom poriadku."

"Prečo?"

"Zdá sa, že už máš niekoho iného na ukojenie svojich sexuálnych chúťok. Takže ja končím."

Draco si zhlboka vzdychol a pokrútil hlavou. "Ja som to vedel. Pre toto, som ti to chcel vysvetliť. Nevyspal som sa s Pansy."

Hermiona sa posmešne zaškľabila a pohodila vlasmi. "Jasné, verím ti, pretože to tak vôbec nevyzeralo."

"Pozri, nehovorím, že sa nič nestalo, ale nespali sme spolu."

"A toto ma má akože upokojiť?" neveriacky vyhŕkla Hermiona. Robí si z nej srandu?

"Možno... pravda je, že sme sa bozkávali a tak, ale urobil som to iba preto, lebo mi Blaise povedal, že začína mať podozrenie, že niekoho mám. Iba som chcel odpútať jej pozornosť. Teraz ma nebude tak pozorne sledovať," vysvetlil a s nádejou sa na ňu pozrel, ale Hermiona sa stále mračila.

"Takže si sa s ňou muchloval kvôli tomu, aby neprišla na to, že spolu spávame. Chápem to správne?"

Už len z toho cynického tónu hlasu vedel, že mu neverila. Och, samozrejme, že mu neverila. On by sám sebe neveril, keby bol na jej mieste. Ale musela poznať pravdu. Musela mu uveriť, že sa nič nastalo! No... skoro nič.

"Áno," povedal so stiahnutým hrdlom. Keď to plánoval, nevyznelo to tak úboho ako teraz.

Lenže nemal na výber, nie? Musel Pansy nejako prinútiť, aby sa na neho prestala sústrediť. Nebolo to tak, že by bol celý bez seba z toho, že jej musel venovať pozornosť. Nemohol uveriť, že by mu priateľstvo s výhodami mohlo takto skomplikovať život. Ale už od začiatku vedel, že Pansy to neberie tak ako on. Mal si na to dávať lepší pozor.

Hermiona sa zaškľabila "No to je podarené!" vyhŕkla a konečne si vytrhla ruku z jeho zovretia. "Maj sa, Malfoy."

Zvrtla sa a načiahla sa po kľučku.

"Čože? Kam ideš?"

"Do svojej izby," prehodila cez plece a viac si ho nevšímala. To v Dracovi vyvolalo hnev.

"Samozrejme!," vykríkol."Utekať od problému je vždy jednoduchšie, však?"

Hermiona sa otočila späť k nemu a nadvihla obočie. "Utekať od problému? Toto nie je problém, Malfoy. Je to riešenie."

"Riešenie čoho?"

"Naozaj si myslíš, že som hrdá na to, že sme nepriatelia s výhodami? Myslíš si, že som šťastná z toho, že som vlastne tvoja osobná prostitútka? Ak áno, tak prekvapenie! Nie som. Ukončenie čohokoľvek, čo to bolo, je RIEŠENÍM nie problémom," vyhlásila nekompromisným hlasom a želala si, aby ju to rozhodnutie naozaj tešilo. Bohužiaľ, už sa stihla dostať do fázy, kedy by v tom s Malfoyom radšej pokračovala. Mala vedieť, že sex je návykový. Alebo možno iba sex s ním.

Malfoy na ňu okamih hľadel, kým sa jeho výraz vyjasnil a jemu sa rozšírili oči. "Ty si to naozaj myslíš."

"Samozrejme, že si to myslím," odvrkla. Musela byť neoblomná.

"Je to tak preto, že to tak cítiš alebo preto, že si myslíš, že som spal s Pansy?" spýtal sa.

"Spal si s ňou!"

"Nespal, jasné?! Nespal! Ak chceš, poviem ti to aj sto ráz."

"Je jedno, koľkokrát to povieš, pravdu tým nezmeníš," vytisla pomedzi zuby Hermiona a snažila sa potlačiť sklamanie, ktoré sa jej znova nakopilo v hrudi. Prečo cítila vždy tie najnepríjemnejšie pocity v ten najnevhodnejší čas?!

"Ale TOTO je pravda!"

Hermiona pokrútila hlavou. "Och, aj tak je to jedno. Skončila som s tebou a bodka."

"Nie. Nie kým mi nepovieš skutočný dôvod."

"Práve som ti ho povedala."

"Nemôžeš poprieť, že sa ti to páčilo, Grangerová. Tak prečo chceš skončiť?"

Okej, tak toto rozhodne nemohla popierať. Musela staviť na polopravdu. Polopravda by nemala byť vyložená lož, takže to bolo fajn.

"Možno sa vo mne ozvali oneskorené morálne rozpaky." Jasná polopravda. Výčitky svedomia mala už aj predtým. Tá jeho aférka s Parkinsonovou ju dohnala k tomu, aby ho pomyselne kopla do zadku.

"Tomu neverím."

Pokrčila plecami. "To je mi jedno."

"Nerob to!" vykríkol zrazu, Hermiona zdvihla hlavu a prekvapene sa na neho dívala. Možno sa jej to zdalo, ale jeho hlas bol niečím medzi zúfalstvom a ľútosťou.

"Neodstrkuj ma preč len kvôli tomu, že som urobil to, čo som musel urobiť pre to, aby sa naše tajomstvo nikto nedozvedel."

Prečo znel tak... zraniteľne? Doriti! Doriti, doriti, doriti. Toto na ňu urobilo dojem. Čo má urobiť?

Nabudúce:

"Nedotýkaj sa ma, Grangerová!" protestoval Zabiny, keď sa snažil obísť ju a ona ho nepustila. "Čo si, kurva, myslíš, že robíš?!"

"Zachraňujem ti zadok, ty kretén!" vyštekla a vydýchla si, keď bol Malfoy už pri nich. Od teraz to bola jeho starosť.