Secret Affairs 15

"Pansy začína byť podozrievavá," ozval sa Blaise, keď vošiel do ich izby a uistil sa, že sú úplne sami.

Draco sa odtrhol od čítania učebnice na elixíry a hodil po ňom zamračený pohľad, trochu unavený z niekoľkohodinového sústredenia sa na novú látku.

"Čo tým myslíš?"

"Bola za mnou," odpovedal Blaise a posadil sa na svoju posteľ. "Pýtala sa ma, čo sa s tebou deje. Či nemáš nejaké nové dievča."

Draco zavrel učebnicu, celým telom sa otočil na stoličke k Blaisovi a nadvihol obočie. "Ako na to prišla?"

"Povedala, že si za ňou dlho nebol. A že sa jej vyhýbaš. Preto si myslí, že máš nejaké tajnú babu."

Zachmúril sa. Do čerta s Pansy a jej otravnou majetníckou povahou. Do čerta s jej schopnosťou do všetkého špárať.

"Čo s tým budeš robiť?" spýtal sa Blaise.

Draco pokrčil plecami a unavene pokrútil hlavou. "Čo by som mal robiť?"

"Veľmi dobre vieš, čo máš urobiť. Znova sa s ňou daj na pár dní dokopy a ona si prestane myslieť, že sa niečo deje. Nie je to nič nové."

"Nechcem s ňou spať," zamumlal a Blaise nadvihol obočie.

Chvíľu si ho prezeral, prekvapenie načrtnuté v jeho tvári. "Nie?"

"Nie," potvrdil Draco a porkútil hlavou. "Nechcem s ňou mať už nič spoločné. Aspoň nie tým spôsobom, ktorý chce ona."

"No, tak to je novinka," povedal Blaise a potom sa uškrnul. "Nehovor mi, že je to kvôli malej Grangerke!"

"Nie! Ako si na to, do riti, prišiel?" rýchlo vyhŕkol Draco a odvrátil pohľad preč.

Počul, ako sa jeho priateľ uchechtol. "Nie je ona tá, s ktorou chceš spať?"

"Čo to má s tým spoločné?" spýtal sa Draco a zamračil sa.

"Stojíš si na kábli?" neveriacky sa spýtal Zabini. "S Pansy nechceš spať preto, lebo chceš spať s Grangerovou... čiže ona je ten dôvod."

"Nie je to tak. Nechcem spať so-" Zmĺkol skôr, ako by mu tie jeho judášske ústa dovolili, aby vypustil takú ohavnosť. Vraj nechce spať so žiadnou inou. Že nejde iba o Pansy. Úplne zošalel?!

"S kým?"

"Hm... to je jedno. Vymysli niečo lepšie."

"Ja? Sú toto moje sračky?" Blaise sa nahlas zasmial "Okrem toho si nemyslím, že máš inú možnosť, ak nechceš, aby to zistila. A tým pádom aby to zistili ostatní."

"Do čerta!" zaklial Draco a odolával nutkaniu buchnúť päsťou po stole. Naozaj to nechcel urobiť.

"Nechápem, aký máš problém. Ako keby si to nerobil predtým minimálne tisíc ráz."

Možno. Ale nikdy predtým tu nebola Grangerová.

+++

Hermiona sa došuchtala na obed do Veľkej siene, sadla si vedľa Rona, s buchotom hodila tašku na zem a unavene si podoprela hlavu rukou. Do noci študovala novú kapitolu na staroveké runy, pretože inokedy nemala čas a teraz si to začalo vyberať svoju daň. Za dve hodiny spánku by dokázala niekoho zakliať cruciatusom.

"Si v poriadku, Hermiona?" spýtal sa Harry a cez stôl sa na ňu starostlivo díval.

Už len pri jeho hlase ňou trhlo a ona vzhliadla. Pokrútila hlavou.

"Iba únava," odpovedala a rýchlo si začala naberať na tanier zemiaky, aby sa nejako zamestnala a mohla bez podozrievania odvrátiť pohľad. Vedela, že tie inkriminujúce obrázky sa jej z pamäte nikdy nevymažú. Odvtedy, čo bola nie tak celkom hrdým svedkom istej formy sexuálneho styku svojho kamaráta, nemohla sa na neho pozrieť bez toho, aby sa necítila rozpačito. A aby sa necítila trochu odsudzujúco.

Hej, ona vedela, že je pokrytec! Ale je chrabromilčanka, to trochu podmieňovalo nesúhlasiť s nesprávnym správaním... aj keď ona robila niečo podobné. Nie to isté, samozrejme, pretože ona nepraktizovala orálny sex. Nuž, Malfoy ho praktizoval - na nej, čo jej pripomínalo, že ak mali pri tom chlapci rovnaké pocity ako dievčatá, tak celkom chápala, čo sa na tom Harrymu páčilo, ale ONA rozhodne nič také ešte nikdy nerobila. Teda, iba v myšlienkach. A to sa nepočíta, však?!

Och, mala by s tým prestať. Toto vážne nie je ten druh mentálneho monológu, ktorý by mala mať pri jedle.

"Hej, počuli ste to?!" ozvalo sa zrazu za jej chrbtom a ona, Ron, Harry a pár ďalších ľudí blízko nich otočili hlavy tým smerom.

Stál tam Colin Creevey, o rok mladší chrabromilčan, ktorý sa vo svojom prvom ročníku takmer stal obeťou baziliska. Na krku sa mu hompálal obrovský čarodejnícky fotoaparát a na tvári mal niečo medzi ustarosteným a zhrozeným výrazom.

"Čo či sme počuli?" spýtal sa Ron a zamračil sa.

"McLaggen je v nemocničnom krídle!" vyhŕkol s patričnou dramatickosťou v hlase a Hermionino obočie sa okamžite zvraštilo.

"Čože?" vyhŕkol Harry. "Čo sa mu stalo?"

"Napadli ho na chodbe Crabbe s Goylom. Je taký dobitý, že skoro ani nevie poriadne sedieť," informoval ich Colin, čo sa ich stolom okamžite roznieslo a všade naokolo nastal hlasný ruch.

"Urobili to naschvál!" vykríkol vedľa nej Ron a buchol päsťou po stole. "Vedia, že ešte stále máme šancu na výhru metlobalového pohára, a tak nám zranili chytača!" rozčuľoval sa a Harry s ostatkom fakulty sa k nemu okamžite pridali. Hádzali po slizolinskom stole vražedné pohľady a pokrikovali nadávky, ale Hermiona ich už prestala počúvať.

Pozrela sa smerom, kde sedel Malfoy, ktorý sa pokojne bavil so Zabinim a na jeho ruku bola natlačená tá malá tupaňa Parkinsonová. Okamžite v nej skrslo podozrenie.

+++

"Nepovedala som ti, že nemáš robiť žiadne hlúposti?!" zasyčala Hermiona nahnevaným hlasom, keď sa zjavila za Malfoyovým chrbtom, ktorý sa práve načahoval k vrchnej polici po knihu.

Bola rada, že ho videla robiť v knižnici aj niečo iné okrem vyzliekania nej a robenia... toho.

"Aké hlúposti?" spýtal sa tlmeným hlasom, pretože bol ešte stále otočený chrbtom a rukou šmátral po knihe, ktorá mu, podľa Hermioninho názoru, čoskoro padne na hlavu.

"Donútiť tie dve duté hlavy, aby ho zbili? Vážne? Aspoň si sa mal posnažiť, aby to vyzeralo ako nehoda."

"O čom to hovoríš, Grangerová?" spýtal sa a keď dosiahol na knihu, ktorá na neho na Hermionino veľké sklamanie nespadla, otočil sa k nej. Och, vyzeral tak dobre v bielej košeli rozopnutej pri krku a s uvoľnenou viazankou...

Hermiona potriasla hlavou. Sústredenie! A musí prestať počúvať svoje hormóny! Jeho výzor je spoľahlivá zbraň proti triezvemu uvažovaniu. Toľko sa už naučila.

"Dal si zbiť Cormaca McLaggena kvôli tomu, čo som ti včera povedala." Nepýtala sa. Pre ňu to bol jasný fakt.

"Neviem, prečo by som mal niečo také robiť." Bol dobrý herec.

"To ani ja, ale viem, že si to bol ty."

Malfoy sa uškrnul, keď okolo nej prechádzal s tou objemnou knihou v ruke a zamieril k neďalekému stolu, ktorý bol pokrytý pergamenmi a, pri bližšom preskúmaní zistila, že aj jej poznámkami.

"Nelichotíš si tak trochu, Grangerová?" spýtal sa s podivným tónom v hlase. "Nie sme na takej úrovni, aby mi stálo za to niečo také urobiť."

"Ja viem veľmi presne, aký je náš vzťah, nemusíš mi to pripomínať," odvrkla.

"Tak potom nechápem, prečo si myslíš, že som to urobil... alebo že som zariadil, aby to urobil niekto iný."

"Môžeš to nazvať ženskou intuíciou," povedala, priblížila sa k stolu a oprela sa rukami o opierku stoličky.

"Tak sa tvoja intuícia zjavne pletie. Aby som to urobil, musel by som ťa... veď vieš, mať rád. A obaja vieme, že ja ťa nemám rád."

Prečo jej navrela v hrdle hrča?

"To viem veľmi dobre."

Pozerala na neho.

"Chceš mi pomôcť s úlohami?" spýtal sa, keď si sadal za stôl a ani sa na ňu nepozrel.

Možno sa zmýlila. Možno nebol taký dobrý herec.

"Som si istá, že to zvládneš aj sám," povedala, zvrtla sa a kráčala stráviť voľnú hodinu niekde inde. Zotrela si z kútika oka nahromadenú slzu skôr, ako mohla vykĺznuť von. Zamračila sa. Nič to neznamená.

+++

Draco si zťažka povzdychol a nútil sa, aby prestal zízať do prázdna a pustil sa znova do práce. Prerušenie Grangerovou nebolo vôbec žiadúce. Teraz sa nevedel znovu začať sústrediť.

Bola taká čudná. Keď odchádzala, vyzerala trochu zmätene, ale bolo tam niečo... niečo zvláštne v tom, ako sa na neho pozrela pred tým, než odišla. To niečo spôsobilo, že mu zovrelo hruď. Vôbec to nechápal.

"Vedela som, že ťa tu nájdem," ozval sa ženský hlas a zrazu sa odnikiaľ vynorila Pansyna čiernovlasá hlava.

Potlačil útrpný povzdych a schmatol prvý pergamen, na ktorý mu padla ruka.

"Pansy," nezúčastnene zamrmlal a tváril sa, že pozorne študuje poznámky. "Potrebuješ niečo? Musím dokončiť jednu esej a potom sa ešte naučiť na ďalší test z elixírov..."

"Och, viem, že si teraz zaneprázdnený, ale..." Pristúpila bližie, odtiahla stoličku, ktorá bola rovno pred ním a sadla si. "Nemôžeš si dať na chvíľu pauzu?"

"Pansy..."

"Videla som tu Grangerovú," prerušila čokoľvek, čo chcel povedať a Draco, hoci nechtiach, náhle spozornel a všetky svaly na tele sa mu napäli. Myslel si, že to celkom pohotovo zakryl, ale Pansy ho poznala príliš dobre.

"Áno, bola tu," opatrne povedal starostlivo vážiac každé slovo a tón hlasu.

"Čo chcela?"

"Ako zvyčajne... prišla mi povedať, že meškám s esejami a aby som si pohol."

"Naozaj?" povedala Pansy zamyslene a Draco ju pozorne študoval. Čo má za lubom? Tuší niečo?

Ale nie. Nie je žiadna šanca, že by ktokoľvek mohol tušiť, že sa deje niečo medzi ním a Grangerovou.

"Vyzeráš unavene," podotkla, náhle sa postavila a prešla za neho. Zrazu zacítil, ako sa rukami dotkla jeho pliec, pomalým kĺzavým pohybom postupovala smerom ku krku a začala ho masírovať.

"Si stuhnutý," zamumlala mu do ucha, keď sa naklonila a on iba prikývol.

Bol stuhnutý. Najviac z toho, aký bol vystresovaný z jej prítomnosti, jej otázok a podozrievavých pohľadov.

"Mal by si sa uvoľniť," povedala, kým ho pohládzala na pleciach. "Chceš, aby som ti dala masáž?"

Bola to šifra. A on veľmi dobre vedel, pre čo.

"Prečo nie," povedal, snažil sa vložiť do hlasu trochu entuziazmu, ale zdalo sa mu, že žalostne zlyhal. Vstal zo stoličky, ani sa neobťažoval pobaliť si veci a nechal sa Pansy odtiahnuť za ruku smerom k ich fakulte.

+++

No tak jej povedal, že ju nemá rád. Vážne, je to taká veľká vec? Nevedela to? Pche, samozrejme, že to vedela! Nie je naivná a nie je hlúpa. Okrem toho, nepovedal jej to aspoň miliónkrát predtým? Nepovedal jej niekedy predtým aspoň raz, že ju nenávidí?

Nepovedal jej predtým už veľakrát, že je obyčajná špinavá humusáčka, ktorá nie je dobrá dokonca ani na to, aby si o ňu utrel topánky?

Povedal.

Tak prečo, do pekla, sedí, civí do blba a užiera sa tým, čo sa dnes stalo v knižnici? Prečo je toto iné?

Čo sa zmenilo tým, že sa s ním párkrát vyspala? Ona ho tiež nemá rada. Ich pomer nič nezmenil na tom, že ním stále pohŕda a myslí si o ňom, že je iba neškodný kus hovna, ktorý nevie nič iné, iba byť k iným odporný a otravovať vzduch všade, kam chodí.

Všetko to bola pravda až na to, že ním viac nepohŕdala. Zhrozene si uvedomila, že niekde medzi časom, kedy sa jej začali tie čudné sny a tým, kedy párkrát skončila úplne nahá nalepená na jeho hrudi, sa to stratilo. Proste zmizlo.

Stále si, samozrejme, myslela, že je neškodný kus hovna, ale mnohokrát k nej nebol odporný. Vlastne, skôr by vedela narátať na prstoch jednej ruky, kedy k nej odporný bol, také to bolo v poslednej dobe zriedkavé.

Och, pre Merlina! To vážne nemala niečo iné na premýšľanie? Čo takto tie spomenuté sny? Bolo veľmi čudné, že tak náhle, ako sa zjavili, zrazu zmizli. Boli to už vlastne zhruba tri týždne od jej posledného sexuálneho zážitku v nie celkom bdelom stave.

Nemalo to niečo spoločné s tým, že jej podvedomie po ňom už dlhšie túžilo a teraz, keď dostala, čo chcela, tak jej už nebolo treba dávať vodítka? Ale to by prestali už v dobe, kedy sa s ním vyspala po prvý raz, nie? Alebo minimálne vtedy, keď s ním začala spávať viac-menej pravidelne.

Proste to nedávalo zmysel.

Hermiona odvrátila oči od počmáraného pergamenu a pozrela sa na hodiny na stene. Už o chvíľu sa mala začať hodina dejín mágie.

Porozhliadla sa a ako vždy, keď bola v tejto učebni, jej to privodilo spomienky na noc, kedy sa konal valentínsky večierok. Rozhodne to tu pre ňu malo iný význam než predtým.

Keď sa otáčala, aby v dave študentov valiacich sa do učebne zahliadla Rona alebo Harryho, ktorí predtým nemali voľnú hodinu, zavadila pohľadom o svetlú čmuhu, čo ju, ako to v poslednej dobe už bývalo zvykom, zaujalo.

Plne tam zamerala svoj pohľad a zistila, že to boli naozaj Malfoyove vlasy, ktoré upútali jej pozornosť. Trochu na tú diaľku zažmúrila a až potom začala rozoznávať detaily. Vyzeral inak. Vlasy mal trochu strapaté, ale bolo vidieť, že sa ich snažil dať doporiadku. Líca mal mierne sčervenané, čo bol u neho nezvyčajný jav.

Ona ho videla červenať sa iba z dvoch dôvodov. O tom prvom si nebola veľmi istá, lebo to bolo vtedy, keď sa jej pýtal na to, s kým stratila pannenstvo, ale určite to malo niečo spoločné s rozpakmi. A ten druhý dôvod bolo vzrušenie. Keď spolu spali, vždy bol trochu začervenaný.

Do zorného uhla sa jej zrazu vkradla niečia ruka. Hermiona ju pohľadom nasledovala a civela na Pansy, ako sa tisne k Malfoyovi a niečo mu šepká do ucha.

Nie. To určite nie. Nemohli spolu...

Malfoyova hlava sa zničoho nič zodvihla, pohľad sa rozletel po miestnosti, až kým sa nezastavil na nej. Všimol si, že na neho zíza. Pozrela sa mu do očí, ktoré boli podivne lesklé a to bolo to posledné, čo ju utvrdilo, že jej podozrenie je správne. V skutočnosti bola taká šokovaná poznaním, ktoré práve zistila, že sa ani nezačervenala. Vlastne, myslela si, že skôr zbledla.

Pomaly sa odvrátila a dávala si záležať na tom, aby to bolo naozaj pomaly. Aby si nemyslel, že ju pri niečom prichytil. Aby si nemyslel, že to zistila. Aby si nemyslel, že jej na tom záleží.

Aby nevidel, ako sa jej začali lesknúť oči.

+++

Takže sa vyspal s inou. Nemohla povedať, že by od začiatku nečakala, že sa to stane. To ale nemenilo nič na tom, že ju to prekvapilo. Čakala, že jej to prinajmenšom predtým oznámi. Ale neurobil to.

Okej, možno už zabudla, že je slizolinčan a oni väčšinou nerobia pekné alebo správne veci. Bolo očividné, že je mu jedno, či by jej to mal povedať alebo nie. Nuž, ona si bola pekne istá, že mu chce povedať, nech ide do riti.

Hermiona vkĺzla na toaletách do kabínky, sklopila kryt a sadla si. Prejsť hodinou mágie a pozerať sa, ako sa Parkinsonová na neho po celú hodinu lepí, bolo ako sypať si soľ do otvorenej rany. Musela sa niečím zamestnať a jeden celý pergamen zapísala dosť nechutnými nadávkami a opismi, ako by tú malú cundru zniesla zo sveta, aby si tak zabránila pozerať sa na nich. Našťastie, všetci ostatní si mysleli, že si robí poznámky. Byť oficiálne triednou šprtkou bolo niekedy užitočné.

Zložila si hlavu do dlaní a premýšľala, čo teraz vlasne cíti. Prečo by jej to nemalo byť jedno? Prečo jej to nie je jedno? Veď toľkokrát premýšľala nad tým, aké nízke bolo to, čo robila a teraz sa jej naskytla príležitosť prestať s tým. Tak prečo sa cíti tak, že by bola radšej, keby tú možnosť nemala?

"Všetko je konečne v starých koľajách," ozvalo sa zrazu spolu s buchnutím dverí a Hermiona okamžite spozornela, pretože si bola úplne istá, že práve počuje hlas Pansy Parkinsonovej.

"Už bolo na čase, Pans. Nesmieš mu dovoliť, aby ťa tak dlho zanedbával. Potrebuješ, aby všetci vedeli, že je tvoj," povedal niekto, koho hlas sa podobal Millicent Bulstrodovej.

Hermiona si musela zahryznúť do jazyka, aby si nahlas neodfrkla. Keby len tie dve kravy vedeli...

"Viem," povzdychla si Parkinsonová. "Ale teraz je to už v poriadku. Bola som za ním v knižnici, dala som mu masáž a potom sme išli do jeho izby..."

V knižnici? Potom, čo bola za ním ona a povedal jej, že ju nemá rád? Hermiona počula, ako sa obe zachichotali. Bolo jej z toho zle. Uprene sa dívala na sivé dvere kabínky a želala si, aby odtiaľ mohla nejakým spôsobom zmiznúť a nepočuť, ako tie dve preberajú detaily toho, čo sa dialo v jeho izbe.

Cítila sa byť zradená. Vedela, že je to úplne smiešne a nemala právo cítiť sa tak, ale nemohla si pomôcť. Nemohla uveriť, že sa to stalo a nemohla uveriť, že jej to tak prekáža.

+++

Nabudúce:

"Hm...," bola Dracova odpoveď. Takže možno to nebolo kvôli nemu. Možno si nič nevšimla a všetko je tak ako predtým. Možno. Ale niečo vzadu v hlave mu hovorilo, že si robí príliš veľké ilúzie. Videl, ako sa vtedy na neho pozerala.

"Už sa nemusíš tváriť, že ťa to nezaujíma, Draco. Nie predo mnou," podotkol Blaise a Draco po ňom strelil vražedným pohľadom.