Secret Affairs 14

Och, naozaj. Čo bolo nudnejšie, ako hliadka v stredu v noci? Hliadka, ktorú musela absolvovať sama?! Bola zima, všade bolo šero a tento raz Rokfort vyzeral naozaj trochu strašidelne. Striasla sa, ona sama dúfala, že iba zimou a pomaly sa vliekla po chodbách.

Bola naštvaná a uzimená. Toto si Theo zlízne. Vážne. Rozpučí ho ako úbohého švába. Teraz si celkom začala uvedomovať moc, ktorá vyplývala z jej postavenia hlavnej prefektky. Dobre, hlavným prefektom bol aj Theo, ale to neznamenalo, že mu nemôže dať pekne odporný trest, však? Vlastne to nevedela. Musí sa na to pozrieť do pravidiel.

Ale aspoň mala čas na premýšľanie, nie? Tuho sa zamračila. Ona nepotrebovala ďalší čas na premýšľanie. V poslednom čase premýšľanie nebolo vôbec prínosné. Ak sa o to pokúsila, jediné, čo sa jej vynorilo v hlave, boli pokakané detské plienky a jej zbabraný život.

Keď začula na druhej strane chodby nejaký zvuk, zastala. Zodvihla prútik so svietiacim koncom vyššie, aby tam dovidela, ale nešla sa bližšie pozrieť. No pekne, ona tu má strážiť, ale keď sa ukáže, že na chodbe noazaj niekto je, je príliš zbabelá na to, aby k tomu miestu priblížila.

Znechutene nad sebou prevrátila očami a pomaly vykročila po chodbe. Keď už bola skoro na konci, vynorila sa spoza rohu vysoká štíhla postava, ktorej blonďavé vlasy aj v tej tme žiarili ako maják. Keď sa tak znenazdania vynoril pred Hermionou, tlmene vykríkla a odskočila.

Akonáhle v tej osobe spoznala Malfoya, vydýchla si a oprela sa chrbtom o kamennú stenu. Radšej sa nepozastavovala nad tým, prečo ju upokojilo, že je to on.

"Dopekla, vieš ako si ma vydesil?!" nahnevane vyhŕkla a spamätávala sa.

"To rozhodne nebol môj zámer," povedal, napriahol ruku a podával jej nejaké papierové vrecúško. "Na. Nemohol som ti to dať, keď sa na chodbách obšmietali ostatní."

Hermiona sa podozrievavo zadívala na vrecko, a potom presunula pohľad k jeho tvári. "Čo je to?"

"Test."

Nemusela byť génius, aby vedela, aký druh testu to je vzhľadom na ich včerajší rozhovor. Váhavo k nemu natiahla ruku a vzala si to od neho. Chvíľu sa na to vrecko iba zízala, a potom sa poobzerala po chodbe. Na druhej strane boli dievčenské toalety. Vykročila rýchlou chôdzou a Malfoy ju nasledoval.

Rozrazila dvere dievčenských záchodov, prešla k jednej kabínke, zavrela sa tam, dala poklop dolu a sadla si. Vybrala z vrecka bielu krabičku, na ktorej bolo obrým červeným písmom napísané Magický tehotenský test. A menším písmom tam stálo: spoľahlivý výsledok už do piatich sekúnd.

Hermiona si zložila hlavu do dlaní. Ak je tehotná, nikto ju už z tejto miestnosti nedostane. Ak je tehotná, odstráni veľmi nechutným a bolestivým spôsobom Malfoyove genitálie, aby sa ten šváb už nikdy viac nemohol rozmnožiť. Ak je tehotná, je v hajzli.

Dvere buchli, ťažké kroky čiernych lesklých topánok sa hlasno ozývali na dláždenej podlahe.

"Tak?" ozvalo sa a Hermiona zodvihla hlavu.

"Toto sú dievčenské toalety, Malfoy!" znechutene povedala.

"No a? Nikto tu nie je, Grangerová. Už... už vieš výsledok?" ozvalo z miestnosti.

"Nie, neviem a radím ti, aby si okamžite odišiel."

"Počkám."

"Nepočkáš. Vypadni!" zvýšila hlas.

"Prečo?"

"Preto!"

"Aha, veľmi inteligentná odpoveď, Grangerová," lenivo zatiahol a Hermiona začala peniť.

"Nemôžem to urobiť, keď si tu!" rezignovane vyhŕkla a rukami sa pohrávala s tou strašidelnou krabičkou.

"Prečo nie?"

"Lebo nemôžem cikať, keď stojíš len pár metrov odo mňa a delia nás tenké dvere kabínky, ty imbecil!" vykríkla.

"Sľubujem, že sa nebudem pozerať... ani počúvať."

"VON!" zajačala, ale nepočula ani kroky, ani žiadne buchnutie dverí. Len ticho.

"VYPADNI!!!"

Tentoraz vedela, že zostala sama. Malfoy sa vyparil z miestnosti tak rýchlo ako keby na neho poslala cruciatus. Konečne roztrhala krabičku a vybrala test. Chvíľu to trvalo, pretože nemala potrebu ísť na záchod, ale nakoniec urobila, čo bolo treba, spláchla, znova si sadla na poklop a tupo zízala na sivé dvere.

Zodvihla krabičku a čítala návod. Nepodstatné časti preskočila a prešla k tomu hlavnému. Jeden ružový prúžok - nie je tehotná. Dva ružové prúžky - je tehotná. Jeden - nie. Dva áno. Jeden - nie. Dva - áno. Opakovala si to v hlave aspoň desať ráz. Asi jej bude zle.

Vedela, že už prešla minimálne minúta, ale príliš sa bála, aby sa pozrela.

Zbabelec.

"Grangerová?" znova sa ozvalo z miestnosti a Hermiona sa strhla. Bola taká zabratá do vlastných myšlienok, že ho ani nepočula vojsť. Rýchlo, tak aby si to nemohla rozmyslieť, sa pozrela na test.

JEDEN.

Od tej úľavy sa jej takmer zatočila hlava. Vstala, pomaly vyšla z kabínky a vykročila k nemu. Zastala rovno pred ním a zadívala sa mu do očí.

"Nie som tehodná," povedala, netrpezlivo čakala na jeho reakciu, na vybuchovanie ohňostrojov alebo výkriky číreho šťastia, ale nezdalo sa, že to na neho nejako zapôsobilo. Čo to s ním, krucinál, bolo? Práve mu povedala tú najlepšiu správu na svete a on nereagoval?

Načiahol sa, vytrhol z jednej ruky test, z druhej krabičku a keď to porovnal, zaklonil hlavu dozadu a zatvoril oči. Smiešne, on jej vážne neveril? Prečo by, pre Merlina, mala v takom niečom klamať? Ako keby bola zasrane žhavá mať v sedemnástich na krku nejakého sopliaka!

Malfoy stále stískal v ruke jej test, oprel sa o rad umývadiel a zízal na podlahu. Možno aj on mal závrat ako ona.

Chvíľu ho skúmala pohľadom, a potom nadvihla obočie. "Uvedomuješ si, že ten test som ocikala, však?"

Malfoyova hlava vystrelila dohora a stretol sa s jej pohľadom. Chvíľu sa zdal byť zarazený, ale potom na jej zdesenie lebadolo pokrčil plecami. "No a?" Hodil test aj s krabičkou do koša. "Bozkával a lízal som ťa tam už niek..."

"SKLAPNI!" vykríkla Hermiona s očami rozšírenými od šoku na neho zízala. Cítila, ako sa jej zapaľujú líca. Práve to nepovedal nahlas, že nie? Nemohol to povedať nahlas!

Malfoy sa uškrnul. "Nemôžeš to počuť? Prečo, Grangerová? Robili sme to, páčilo sa ti to - tým som si dosť istý, a teba uvádza do rozpakov, keď o tom hovorím?"

On je neuveriteľný! Proste neuveriteľný. Pred malou chvíľou boli ešte obaja chorí z obáv, že budú násťroční rodičia, a o sekundu neskôr začne s týmto?!

Na chvíľu zatvorila oči a snažila sa ignorovať tú horúčavu, čo jej spaľovala líca. Mala chuť odseknúť mu, že on je jediný, kto si myslí, že sa jej to páčilo, ale tak očividne by klamala, že by to bolo trápne. Je dosť ťažké stráviť, keď ju ponižuje on, nepotrebuje sa ponižovať ešte aj sama.

+++

"Čakala by som, že uvidím viac nadšenia," podotkla Hermiona, keď obaja kráčali smerom k podzemiu. Aj tak potrebovala prezrieť zvyšok hradu, a tak sa rozhodla, že ho odprevadí.

Pri tej myšlienke sa skoro rozosmiala. Ona ho odprevádza k jeho fakulte! Zdalo sa, že vždy všetko robili opačne.

"Nie som nadšený, uľavilo sa mi," definoval svoje pocity.

"Aj mne sa uľavilo. Dokonca tak veľmi, že som naozaj šťastná. Ty nevyzeráš byť šťastný."

Rád by vedel, kam týmto smerovala.

"Grangerová, tvoje malé chrabromilské srdiečko je trochu iné ako moje. Tak to nechaj tak," povedal s prevrátením očí a mlčky kráčal spolu s ňou dolu chodbou.

"Vieš, že to, že ja som chrabromilčanka a ty slizolinčan, s tým nemá nič spol-" Hermiona náhle zmĺkla pri začutí čudných zvukov spoza rohu na vzdialenejšej strane chodby. Vymenili si s Malfoyom začudované pohľady. Hermiona mu naznačila, aby bol ticho a ona si vytiahla z vrecka na habite prútik.

Čím bližšie bola ku koncu chodby a čím výraznejšie tie zvuky boli, tým si bola istejšia, že tuší, čo to môže byť. Modlila sa, aby tam nenašli to, čo si myslela, že tam nájdu a spolu s Malfoyom nakukli za roh. Len čo zbadala ten oplzlý výjav a zistila totožnosť oboch aktérov, ohromene zalapala po dychu a strhla Malfoya späť za roh, aby ich tí dvaja nezbadali.

Najprv tam len stála s otvorenými ústami a rozhádzanými myšlienkami, ale pohľad na Malfoya ju prebral zo šoku a jej tvár zahorela prudkou červeňou.

Hermiona pochybovala, že ten obrázok niekedy zmizne z jej hlavy. Harry opretý o chladnú stenu hradu so spustenými nohavicami, čiastočne krytý ťažkým purpurovým závesom a pred ním na kolenách Cho Changová, ktorej dlhé husté čierne vlasy našťastie zabránili tomu, aby mohla vidieť detaily jej činnosti. Hermiona to nakoniec ani nepotrebovala. Jej fantázia sa rozutekala všetkými možnými smermi a to, čo sa jej vynáralo v hlave, bolo viac, než kedy chcela v súvislosti so svojím najlepším priateľom vedieť.

Draco sledoval, ako jej líca obsadil rumenec a potichu sa zachichotal.

"Priviedlo ťa to do rozpakov, Grangerová?" spýtal sa pošepky a Hermiona na neho zazrela.

"Všetci to robia... veď vieš..." poznamenal.

Ukázala mu, aby okamžite sklapol a ťahala ho opačným smerom. Bola rada, že do podzemia neviedla iba táto jedna cesta. Síce si urobia malú obchádzku, ale, čo sa týkalo jej, bola viac než ochotná obetovať sa.

"Vlastne si myslím," ozval sa znovu Malfoy, keď už boli dostatočne ďaleko, aby ich ani Harry, ani tá čínska bystrohlavčanka nemohli počuť, "že by sme to rozhodne mali skúsiť."

Hermiona ho prebodla zničujúcim pohľadom, ale nejako tušila, že ten nemiznúci polak červene na tvári jej nepridával na vážnosti... alebo na nebezpečnosti.

"Och, buď ticho!" zavrčala a kým kráčali k slizolinskej fakulte, snažila sa prestať myslieť na to, ako z Malfoya horlivými rukami sťahuje nohavice spolu so značkovými boxerkami,sprevádzaná jeho zrýchleným dychom. Ako ho jemne ale dychtivo pohládza po mliečne bielych stehnách, ako sa jej ústa otvárajú a pohlcujú jeho... Och, Merlin! S týmto musí okamžite prestať, inak jej hrozí, že každú chvíľu vzbĺkne ako fakľa.

"Nebolo by zábavné prerušiť ich?" spýtal sa zrazu a zastal, ako keby sa rozhodoval, či sa nemá zvrtnúť a naozaj to urobiť.

Hermiona sa prebrala z omámenia, zhrozene sa na neho pozrela a vypleštila oči. "To nemyslíš vážne!"

Malfoy iba pokrčil plecami, chvíľu stál na mieste, kým sa ona na neho mračila, potom si povzdychol a znovu vykročil.

"Nevedel som, že Potter chodí s Changovou," zamyslene povedal.

"Nechodí," zamrmlala Hermiona.

"Och," uškrnul sa Draco, "tak toto by mohol byť naozaj dobrý materiál na vydieranie." Nechodí Changová práve teraz s nejakým bifľomorčanom? Zdalo sa mu, že ju videl na valentínskom večierku s takým vysokým blondiakom. Toto by mohlo spoľahlivo zaistiť, aby sa Potter dostal na čas do nemocničného krídla.

Hermiona na neho prižmúrila oči. Nemohla uveriť tomu, že to ani vôbec neskrýval a povedal to pred ňou!

"Neopováž sa!" zavrčala podráždene.

Malfoy si vzdychol a jedným plynulým pohybom si dal ruky do vreciek. "Vôbec nemáš zmysel pre zábavu?"

"Hlavne mám zmysel pre takt a morálku, Malfoy! Nemôžeš to nikomu povedať a rozhodne nebudeš nikoho vydierať!"

"Tomu nezabrániš."

Hermiona zo seba vydala rezignovaný povzdych. Chcela sa tomu vyhnúť, naozaj, ale nemohla dovoliť, aby sa to ostatní dozvedeli. Aby sa to dozvedel Ron! Mohol by si z toho nejako vydedukovať, že kvôli nej pustil Harry Ginny k vode... alebo možno nemohol. Veď nie je možné, aby na to podľa tohoto prišiel!

Ale aj tak. Nemohla dopustiť, aby sa na druhý deň niesli školou nechutné podrobnosti toho, čo robili. To nedovolí, je to predsa jej priateľ! Takže urobila, čo musela urobiť.

"Prosím! Prosím, nechaj si to pre seba," zakvílila.

Malfoy sa na ňu zadíval a jeden kútik úst sa mu zdvihol do jemného aleho trochu hrôzostrašného úsmevu. "Hm... vieš, Grangerová, nič nie je zadarmo. Čo mi dáš za moju mlčanlivosť?" spýtal sa.

Ten mizerný slizký červ!

"Čokoľvek chceš," ihneď vyhŕkla a vzápätí si rukou zhrozene zakryla ústa. Hneď, ako to vyšlo z jej zradných úst, vedela, že to nemala povedať. A on by neprijal, keby to chcela vziať späť.

Uvidela, ako sa na jeho tvári objavil diabolský úškrn. Och, Merlin jej pomáhaj!

"Hm, takže, čokoľvek, hovoríš?" zatiahol a Hermiona potláčala chuť zaškrípať zubami. Toto ju bude asi mrzieť.

"Čo chceš?" odmerane sa spýtala.

"Nie tak rýchlo! Je to veľmi lákavé, Grangerová, takúto šancu nedostávam práve každý deň. Musím si to premyslieť."

Áno, musí si do detailov premyslieť, ako ju dokonale ponížiť.

"Fajn. Ale nepremýšľaj dlho."

Asi dve minúty kráčali mlčky a Hermiona sa mohla zblázniť napätím. Nech už to bolo čokoľvek, chcela to, do pekla, konečne vedieť. Všetko bude lepšie než čakanie na ortieľ.

"Tak?"

"Okej. Chcem odpoveď," povedal napokon.

"Odpoveď?" spýtala sa Hermiona a nadvihla obočie. Nemyslela si, že ak by od nej mohol Malfoy žiadať čokoľvek, vybral by si práve odpoveď na nejakú otázku. Skôr predpokladala, že to bude niečo viac... fyzické.

"Áno, odpoveď."

"Fajn, tak sa pýtaj!" povedala a premýšľala, čo môže byť pre neho také dôležité, že to uprednostnil pred čímkoľvek zvráteným, čo by ju mohol prinútiť urobiť.

"Kto bol tvoj prvý?"

Zastala. Otvorila ústa a zízala na neho. Po sekunde zovrela pery do tenkej čiary, potom ich znova otvorila, ako keby chcela niečo povedať, ale bola v takom šoku, že ani nevedela, čo chce povedať.

A nakoniec...

"ČO???!!!"

"Myslím... s kým si spala prvýkrát," potichu zopakoval, jeho oči sa vyhli pohľadu do tých jej a sklonil hlavu. Zdalo sa jej, že jeho bledé líca sa jemne sfarbili do ružova.

"Ja viem, ako si to myslel, ty kretén! Prečo, prekristapána, chceš vedieť niečo také?"

"Ja... proste odpovedz. Sľúbila si to!" zamračene povedal stále sa vyhýbajúc pohľadu na ňu.

Nuž, povedala, že urobí čokoľvek. Nezostávalo jej nič iné iba odpovedať. Zhlboka sa nadýchla a pomaly vydýchla.

"Dobre. Bolo to s Cormacom na konci šiesteho ročníka. A teraz mi povedz, prečo, do pekla, si to chcel vedieť."

"Len som to chcel vedieť." Pokrčil plecami.

Pokrčil plecami?! Ako, do riti, môže po takej otázke len tak pokrčiť plecami a správať sa, ako keby na tom vôbec nezáležalo! Pretože záležalo. Záležalo na tom, prečo to chcel vedieť.

"Hej, to už viem. Ale chcem viedieť prečo!" povedala Hermiona, podráždená jeho nečakaným laxným prístupom.

"To nebola časť dohody." Och, áno, pravý slizolinčan!

Hermiona stisla zuby. "Nie, nebola. Ale ver mi, že ak mi neodpovieš, spravím ti zo života peklo."

"Tak fajn!" zavrčal, oprel sa o kamennú stenu a jednou rukou si vošiel do perfektne učesaných vlasov, čím nenapraviteľne poprehadzoval starostlivo upravené blonďavé pramienky.

"Keď sme spolu prvýkrát spali, niečo som si všimol. Najprv bolo všetko v poriadku, ale potom, keď som... hm... vieš, keď som sa k tebe viac priblížil a... chcel do teba vstúpiť..." Ha! Kto má teraz problémy hovoriť o tom? "Zrazu ako keby si zamrzla. Správala si sa tak... ja neviem... bojazlivo. Ako keby si bola panna. To bolo aj to, čo som si myslel, kým som nezistil opak. A došlo mi, že si musela mať zrejme v minulosti zlú skúsenosť."

"Aha." Nevedela, čo čakala, že povie, ale určite to nebolo toto. Nepamätala si, že by sa správala bojazlivo alebo nejako inak podozrivo. "A s kým to bolo prvý raz si chcel vedieť lebo...?"

"Iba som to chcel vedieť."

Hermiona prižmúrila oči. "Aby si urobil čo?"

"Nič! Len som to chcel vedieť, to je všetko," rozrušene oponoval a ona pokrútila hlavou.

"Hovor si, čo chceš. Ale neurob nič hlúpe, jasné?!"

"Nemal som v úmysle urobiť niečo hlúpe," zamrmlal a pozrel sa na ňu. "Čo to bolo? Čo ti urobil?"

Hermiona na neho nechápavo pozrela. "Čo tým myslíš?"

"On ťa... znásilnil ťa?" vydoloval zo seba Draco.

"Čože?" Vypleštila na neho oči. "Nie! Prečo si to... Ak by ma znásilnil, nedovolila by som, aby si sa ma vôbec dotkol! A určite by som ti o tom nič nerozprávala," znechutene povedala a vôbec sa jej nepáčilo, kam sa toto všetko uberalo.

"Tak čo ti urobil?"

"Nič mi neurobil."

"Viem, že áno."

"Nie! Neurobil a nechcem o tom hovoriť!"

"Dohodli sme sa, že urobíš čokoľvek chcem. A ja chcem, aby si mi odpovedala na otázku."

"Povedal si na otázku, nie na otázky. Jednu si mi už položil a ja som odpovedala. Už nemusím vôbec nič."

"Udrel ťa?"

On si nedal pokoj, však? Mala chuť dupnúť nohou ako nahnevaná školáčka.

Hermiona si pozdychla a prešla si rukou po čele. "Nie. Nič mi neurobil, noazaj. Len to... nebol veľmi pekný zážitok. Bol trochu hrubý, za čo ho až tak neviním, keďže bol v takom stave, v akom bol, ale... Veľmi to bolelo a krvácala som viac, než by som mala, ale on sa nestaral. Bol to trochu traumatický zážitok. Síce sa ospravedlnil, ale druhý raz nebol oveľa ohľaduplnejší. Úplne to zmenilo môj vzťah k nemu, a tak sme sa rozišli."

"Si s odpoveďou spokojný?" spýtala sa so sarkazmom v hlase po chvíli absolútneho ticha. Nevedela, prečo mu to povedala. Mohla klamať! Och, priala si, aby jej napadlo klamať. Napriek ich vzťahu on nebol osobou, s ktorou by sa o tom chcela rozprávať. Vlastne, vôbec sa o tom nechcela rozprávať. Čo sa týkalo jej, bola to uzavretá kapitola.

"Nie. Spokojný nie," odpovedal jej čudným chrapľavým hlasom a ona sa na neho zvedavo pozrela.

"Už musím ísť," vyhŕkol zrazu a vyštartoval po chodbe rýchlym krokom skôr, než stihla Hermiona otvoriť ústa, aby ho zadržala. Nechal ju tam stáť so zmäteným výrazom a totálnym bordelom v hlave. Čo sa to práve stalo?

+++

Nabudúce:

"Môžeš to nazvať ženskou intuíciou," povedala, priblížila sa k stolu a oprela sa rukami o opierku stoličky.

"Tak sa tvoja intuícia zjavne pletie. Aby som to urobil, musel by som ťa... veď vieš, mať rád. A obaja vieme, že ja ťa nemám rád."