Secret Affairs 13

"Mám skvelý nápad," ozval sa odo dverí Malfoyov hlas o pár dní neskôr a ona zodvihla hlavu od množstva pergamenov na stole. Ako vôbec mohla predpokladať, že v prefektskej miestnosti bude mať pokoj?

"Hm... vážne? Oslň ma," podráždene povedala a sledovala, ako sa oprel o Theov stôl rovno naproti nej a uškrnul sa na ňu.

"Zlá nálada?" spýtal sa.

Hermiona si povzdychla a oprela sa v kresle. Zlá nálada bolo zasrané podcenenie. Zdalo sa, že v poslednej dobe si Theo zobral od všetkej prefektskej práce dovolenku. Jediná vec, na ktorú využíval túto miestnosť, bolo zakrádanie sa sem s tou malou mrchou Pansy Parkinsonovou.

Áno, to bola ďalšia perla. Nejako sa stalo, že tí dvaja spolu niečo majú. Nedalo sa to presne nazvať chodením, pretože na verejnosti sa tvária, že sa ani nepoznajú, ale odkedy ich tu raz Hermiona nachytala takmer inflagranti, už ju viac neoblbli. Hm... niečo jej to pripomínalo. Ale radšej na to nemyslieť.

"To asi ťažko. Skôr by som to nazvala pekelne zlou náladou. Ako Nottov spolužiak a spoluslizolinčan, by si mu mohol povedať, aby sem láskavo priniesol svoj zadok a začal si robiť svoje povinnosti. Ja toho mám viac než dosť aj bez toho, aby som riešila veci, o ktoré sa má postarať on!"

Draco bol jej úprimnosťou trochu prekvapený. Predsa len, nebolo to až tak dávno, čo by mu odsekla, aby sa do nej nestaral a vypadol odtiaľ, aby mohla pracovať.

Zamračil sa. "Theo to fláka? To je prekvapivé, lebo zo všetkých slizolinčanov je jediný, ktorý sa o svoje povinnosti noazaj stará."

Hermiona mu zamračenie opätovala. "No, tak sa asi zmenil," povedala a premýšľala, či o ich pomere vie. Pokiaľ vedela a videla, tak Parkinsonová bola na Dracovi stále navešaná a líškala sa mu. Mala by mu povedať, že ho podvádza? Aj keď vlastne spolu nechodia?

"To je čudné," zamumlal.

Hermiona pokrčila plecami. "Asi je." Nechcela sa o tom baviť, lebo ju jazyk až svrbel, aby mu to povedala. Radšej predíde akejkoľvek hlúposti, čo by jej mohla vyjsť z úst. "Aký skvelý nápad to máš?"

Jeho výraz sa náhle zmenil a tvár mu rozžiaril široký úsmev, ktorý sa pozvoľna zmenil do prešibaného úškrnu. Och, bože, to bolo naozaj príťažlivé...

"Napadlo mi perfektné miesto, kde by sme sa mohli stretávať a nikto by nás tam nenašiel..." zmĺkol a Hermiona prevrátila očami. Oceňovala jeho zmysel pre dramatickosť, ale toto nebola práve tá z chvíľ, kedy bola dostatočne trpezlivá na to, aby jej to nedrážilo nervy.

"Aké?" spýtala sa nakoniec.

"Tribúny na metlobalovom ihrisku!" triumfálne povedal a ona na neho vyvalila oči.

"Čože?!"

"Je to dokonalé. Keď tam odletíš zo zadnej časti hradu, nikto ťa nemôže zbadať."

Hermione neušlo jeho nadšenie, ale ona sa nevedela prinútiť, aby cítila to isté.

"Tribúny? Zbláznil si sa?" vyhŕkla.

"Prečo nie?" zamračil sa a jeho entuziazmus ochladol, keď sa díval do jej zhrozenej tváre.

"Je... tam zima," povedala a on prevrátil očami.

"Sme čarodejníci, pre Merlina!" Hermiona na neho spoza stola zazrela. "No tak, každý tam priletíme, nikto nás nebude vidieť a nikomu by ani len nenapadlo hľadať nejakú dvojicu na metlobalovom ihrisku."

"Priletíme? Nie! Žiadne tribúny!" rázne povedala.

Malfoy prižmúril oči.

"Prečo?"

"Tak."

"To je vážne veľavravná odpoveď, Grangerová. A teraz mi povedz, prečo noazaj nechceš, aby sme sa stretávali na ihrisku," prikázal jej.

"Pretože... pretože jednoducho nie." Ako sa má z tohto vykrútiť?

Na Malfoyovej tvári sa zjavil úškľabok. "Ty sa bojíš lietania?" Vedel, že jej to v prvom ročníku veľmi nešlo a vlastne ju nikdy na metle mimo toho ani nevidel, takže to bola logická dedukcia.

"Nie, nebojím sa lietania," odsekla a vrátila sa späť k pergamenom na stole. Alebo sa tak snažila tváriť.

"Ale bojíš," oponoval Mlafoy, pobavenie v jeho hlase bolo citeľné.Hm... skôr by čakala výsmech a nie obyčajné pobavenie, ale ani to nebolo príliš lichotivé. Ako keby vôbec niekto túžil byť iným na smiech.

"Nie, nebojím sa lietania," popravde povedala a pokračovala, "bojím sa výšok."

"Výšok?"

"Vlastne nie," vyhŕkla rýchlo, "ani výšok nie. Báť sa výšok by bolo nelogické. Ja sa bojím, že z tej výšky spadnem. Takže, smola ale tribúny rozhodne nie."

Sťažka si vzdychol. "Tak fajn. Vymyslím niečo iné."

Naozaj tak nejako čakala, že sa jej fóbii zasmeje a na jej hlavu padne pár nepríjemných pomenovaní alebo vtipov alebo čohokoľvek urážlivého. Ale on iba súhlasil. A rýchlo. Prečo tak rýchlo súhlasil a nesnažil sa ju presvedčiť? O čo tu ide?

Hermiona pokrútila hlavou a roztržito sa hrala s brkom. "Nie, nechcem, aby si niečo vymýšľal. Proste tomu... nechaj voľný priebeh. Lepšie bude, ak to bude spontánne."

Malfoy si založil ruky na hrudi a udivene na ňu pozeral. "A to ti nevadí, že nám hrozí, že nás odhalia?"

Iba pokrčila plecami. Tá možnosť tu bola vždy, nie? Bolo jedno, kde by sa stretli. Ale aj tak bola na smrť vydesená z toho, čo by sa stalo, keby ich odhalili.

Malfoy si znova vzdychol. "Vieš, spontánnosť je fajn, vážne, ale je to nepraktické. Potrebujeme nejaké miesto, kde sa budeme schádzať!"

Nechápal to? Nemohla si s ním dohodnúť miesto a čas, kedy s ním bude spať. Cítila by sa ako nejaká šľapka. Okrem toho, doteraz bolo jej správanie také ľahké ospravedlniť! Malfoy za ňou prišiel, inicioval intímnosti a ona neprotestovala, ale ak si to naplánujú, bude to vyzerať.... ako že jej to nevadí, že s ich pomerom je úplne spokojná. Že ju neštve, že mu nedokáže odolať. Proste... bude to iné, bude to príliš skutočné.

Nikdy si nemyslela, že bude mať niekedy v živote čisto fyzický vzťah a v skutočnosti to vlastne vždy odsudzovala. A tak veľmi sa hanbila za to, že to naozaj robí. Plánované stretávanie sa s ním by bolo posledným klincom do rakvy jej morálneho úpadku. Na nižšie dno by spadla iba v tom prípade, keby mu za to platila.

"A okrem toho," pokračoval, "vážne už potrebujem posteľ. Aspoň raz za čas."

Toto bolo ďalšie, s čím nesúhlasila. Ona s ním nechcela robiť v posteli absolútne nič. Postel bola príliš intímna zóna... v emocionálnom slova zmysle. Viažu sa na ňu city a to, čo robí s Malfoyom nezahŕňa žiadny druh citov. Už vôbec nie ten romatický.

"Nie," ostro vyhŕkla a začala si rýchlo baliť svoje veci. O tomto sa nechcela rozprávať. Aspoň nie práve teraz. Mala toho viac než dosť aj bez tohto druhu rozhovoru. Okrem toho, vedela, že by to viedlo... alebo skôr ona by to pravdepodobne viedla k tomu, aby ich vzťah presne definovali a to vážne nechcela.

"Nie? Čo myslíš tým nie?" rozhorčene sa pýtal, kým ju sledoval, ako zúrivo strká nejaké papiere do svojej tašky.

"Proste nie! Teraz nemám na takúto debatu čas. Porozprávame sa inokedy," rýchlo povedala a vystrelila z miestnosti, ako keby ju naháňala svorka vlkolakov.

+++

Bol prvý marcový týždeň a na sobotu bol naplánovaný ďalší metlobalový zápas. Tento raz medzi chrabromilom a slizolinom. Nálada by sa medzi oboma fakultami dala krájať a už týždeň si išli všetci, nie iba hráči, po krku.

Hermiona sa snažila nevšímať si to, ale ako prefektka to musela riešiť. Tak sa zamerala len na tie najnutnejšie prípady a sústredila sa hlavne na prácu. Odkedy sa Malfoy dožadoval viac jej pozornosti, mala na učenie čoraz menej času.

Teraz sa Hermiona v doprovode Nevilla a Seamusa blížila k ihrisku, aby si našli dobré miesta na sedenie a mohli tak povzbudzovať Harryho, Rona a Ginny. Na chvíľu jej zišlo na um, ktorému tímu bude asi tak fandiť Zabini, ale do týchto vôd nechcela ísť.

O tej veci, ktorú si vypočula počas prvého zápasu roku, ktorý si nechala ujsť a zostala v hrade, si s Ginny ešte nepohovorila. Chcela, ale nevedela, čo by mala povedať, aby sa necítila ako pokritec. Zabini bol sukničkár a jeho matka je ako čierna vdova, čo jej, samozrejme, nebolo dokázané. Opovrhuje zradcami a nenávidí muklov. Ginny sa radila do tej prvej skupiny.

Ale mohla jej niečo z toho povedať? Keď ona sama sa s ním bozkávala... teda, on ju pobozkal, a oháňala sa takými argumentami ako, že nie je taký zlý a že ho ostatní dosť nepoznajú. Keď ona sama presviedčala Ginny, že ísť s ním na večierok nie je zrada a že je to v poriadku? Mohla robiť jediné... mlčať.

Hermiona ani nevedela, ako prebiehal zápas. Bola plne ponorená do svojich myšlienok, občas ju prebralo to, keď sa celá tribúna postavila, keď sa stalo niečo mimoriadne alebo dali gól, ale inak bola v celkom inom svete. Iba ohromné výkriky od slizolinskej strany a nahnevané šomranie okolo nej, jej napovedali, že zápas sa práve skončil a oni nevyhrali.

Chrabromilčania a celá spoločenská miestnosť boli pri každom ich zápase pripravené na oslavu. Nachystané bolo jedlo a pitie... nie iba tekvicový džús, ale tento raz sa zdalo, že to výjde na zmar. Ak si to aj niekto myslel, bol by sklamaný. Prvý, kto siahol po fľaške s ohnivou whisky bol Ron za doprovodu početných nadávaní na slizolinčanov. A potom to už išlo z kopca.

Hermione sa zdalo, že pil asi každý. Ona sama to nemala vôbec v úmysle, ale zrazu bol niekto vedľa nej, strčil jej pohár do ruky a ona sa napila. Nebol to alkohol bol to len nejaký džús, tekvicový rozhodne nie, lebo chutil podobne ako kokos. Naozaj jej to zachutilo, zistila, kde sa ten nápoj nachádza a nalievala si znova a znova a znova...

Až zrazu zistila, že je nejako príliš veselá a komunikatívna a že má krk ako zo želatíny, pretože jej hlava neustále padala na jednu alebo druhú stranu. Jazyk sa jej začal pliesť a ona dospela k rozhodnutiu, že najlepšie bude, ak sa prejde. To bol jasný znak toho, že musela byť opitá, pretože ani len nezvážila možnosť, že by ju mohli na chodbe chytiť.

Bolo už skoro dvanásť hodín a okrem prefektov, s ktorými by si hravo poradila, by sa mohli po chodbách ponevierať aj profesori a tým by len ťažko vysvetlila, prečo z nej cítiť alkohol.

Ale aj tak to nechápala. Veď pila iba ten kokosový džús alebo čo to bolo. Ako môže byť opitá? Kým takto dumala, zrazu si uvedomila, že je jej zimšie a našla sa stáť v jednej z chodieb v podzemí. Prečo, do pekla, chodila sem? A ako sa jej podarilo dostať sa tam bez toho, aby ju chytili?

Už sa otáčala, aby sa vrátila späť do ich veže, keď sa chodbou rozliahol mužský hlas.

"Grangerová?" niekto sa prekvapene spýtal a ona vzhliadla.

"Malfoy!" nadšene povedala a široko sa usmiala.

Pristúpil k nej bližšie, lepšie sa jej prizrel a prižmúril oči. Potom sa uškrnul "Ty si opitá!" zvolal, ale podľa toho kolísavého a o tón vyššieho hlasu, by mohla povedať, že on už tiež niečo vypil.

"No a? Preto, že som Hermiona Grangerová nemôžem piť alkohol?" urazene sa spýtala a odula sa.

"Nie, samozrejme, že nie. Iba som prekvapený. Ešte nikdy som ťa nevidel piť," vysvetlil a ona prikývla.

"Ach, viem. Vlastne, toto je prvýkrát," povedala a potom si poklepkala prstom po brade, ako keby premýšľala. "Nebude ma zajtra bolieť hlava?"

Malfoy sa uchechtol. "Asi bude. Mala by si si zohnať elixír proti opici."

"Áno. Ale ja žiadny nemám!" zhrozene povedala.

"Nejaký si už zoženieš. Ale teraz by si mala ísť... skôr, než ťa tu uvidí niekto zo slizolinu," povedal, vzal ju za lakeť a viedol preč z podzemia, ale ona sa po pár krokoch vzpriečila.

"Ja ešte nechcem ísť do spoločenskej miestnosti. Je tam McLaggen a stále ma otravuje," sťažovala sa mrnčavým hlasom, takým netypickým pre ňu. Mlafoy sa na tom zasmial.

"Ale tu zostať nemôžeš."

"Tak niekam poďme!" vyhŕkla, ťahala ho za sebou a vošla do prvých dvier, ktoré uvidela. Bola to miestnosť, v ktorej nebolo nič iné, iba nejaké krabice s haraburdami.

"Fajn a čo teraz?" spýtal sa Malfoy.

Hermiona sa uškrnula. "Naozaj ti nič nenapadá...?"

+++

Draco sa netrpezlivo prechádzal pred jazerom, vyšlapával v snehu malú cestičku a čakal, kým sa príde Blaise. Nebolo práve najteplejšie, ale bol si istý, že tu ich rozhovor nikto nebude počuť.

Po tom, čo ich videli alebo skôr začuli s Grangerovou v chrabromilskej veži, mu dával čas, aby sa mu zdôveril. Myslel si, že to bolo možno prvý raz a on mu to čo nevidieť povie, ale koho sa snažil oklamať? Ak sa dostal do chrabromilskej veže, je jasné, že tam nešiel iba tak dúfajúc, že ho Weasleyová nepreklaje niekam do pekla. Muselo to trvať dlhší čas.

Draco tomu nemohol uveriť. On mu povedal o Grangerovej... aj keď pravda je, že to nemal v úmysle a Blaise to z neho prakticky vydoloval, ale nemusel mu to povedať. Mohol mu pokojne klamať a nechať si to pre seba, ibaže on ho pokladal za priateľa, a tak sa mu zdôveril. Bolo príliš očakávať to isté od Blaisa?

Aký druh priateľstva vlastne majú, keď mu neverí?

"Čo je tak prekliato dôležité, že si mi to musel povedať tu? Nedá sa tu práve hrať plážový volejbal a opaľovať sa!" ozval sa za ním podráždený Blaisov hlas a Draco sa otočil.

"Bolo načase. Mal si tu byť pred desiatimi minútami," zavrčal a Blaise pokrčil plecami.

"Zdržal som sa," pokojne vysvetlil. Zrejme si ešte Dracov nazúrený výraz, ktorý varoval, aby sa s ním nezahrával, nevšimol.

"Och! A s kým si sa zdržal?" uštipačne sa spýtal. "S Weasličkou?!"

Blaise stuhol. Mlčky zízal na priateľa a študoval jeho tvár. Zaťal čeľusť tak silno, až to mohol Draco vidieť.

"O čom to hovoríš?"

Draco prižmúril oči. "Neopovažuj sa mi klamať do tváre!" zavrčal a odolával nutkaniu do niečoho kopnúť. "Počul som vás!"

"Neviem, čo si počul, ale urči-"

"A teraz mi chceš nahovoriť, že to čo som počul, bolo v skutočnosti niečo iné? Chceš zo mňa robiť idiota?!" vykríkol a definitívne prestal krotiť svoj hnev. Predsa mal právo hnevať sa a o toto právo sa nemienil oberať.

"Prestaň na mňa jačať," vyštekol Blaise naštvane.

"Chrabromilská veža, sobota, bifľomor hral proti bystrohlavu. Bol si tam za Weasleyovou. Počul som ťa!"

Zdalo sa, že Blaise bol ako paralizovaný. Iba na neho pozeral, v očiach výraz čistej hrôzy, keď si všetko uvedomil. Kým on nebol schopný prehovoriť, Draco sa na neho mračil. Nechápal to. Čo si myslel, že urobí, keď bol tak očividne vydesený? Že s tou novinkou pobeží rovno za jeho matkou? Mal by ho poznať lepšie.

"Čo by si ty robil v chrabr... Bol si tam za Grangerovou?" spýtal sa a znelo to ohromene, ale Draco vedel, že to je len trik. Nemienil odpočiť od témy.

Draco pokrútil hlavou. "Je skurvene jedno, prečo som tam bol a o Grangerovej teraz hovoriť nebudeme. Môžeš prestať zapierať, Blaise, pretože by to bolo zbytočné. Jediné, čo chcem vedieť, je, prečo si mi to nepovedal. To mi neveríš alebo čo?"

Blaise si zhlboka vzdychol a vošiel si rukou do čiernych vlasov, biela pokožka s nimi ostro kontrastovala.

"Vôbec nejde o to, že ti neverím, Draco. Verím! Ja som... nechcel som ti to povedať, lebo... neviem, čo to znamená..." povedal nakoniec a Draco sa zamračil.

"Nevieš, čo to znamená? O čom to hovoríš?" zmätene sa spýtal.

"Toto je...," zdalo sa, že nemôže nájsť to správne slovo. "Je to iné," povedal napokon.

"Iné?" Draco nadvihol obočie. "Ako iné?"

"Ja... nemyslím si, že o tom chcem hovoriť."

Draco sa zamračil a bojovne zodvihol hlavu. "A ja si zas nemyslím, že máš inú možnosť."

Blaise si vzdychol, prútikom premenil obrovský kameň neďaleko nich na lavičku, postaral sa, aby bola vyhrievaná a sadol si. Draco ho váhavo nasledoval.

"Takže?" vyzval ho, keď už sedeli a on bol stále ticho.

"Som s ňou od toho Slughornovho večierku," začal tichým hlasom.

"Čože?!" Ak nepočítal prázdniny, tak to bolo skoro dva mesiace. Blaise nikdy v živote s nikým nechodil tak dlho. Počkať! Blaise nikdy v živote s nikým nechodil!

"Vtedy sa rozišla s Potterom a po tom večierku som sa s ňou zrazil na chodbe. Vyzerala naozaj zle, plakala a no... vyspal som sa s ňou. Myslím, že sa mu chcela tak iba pomstiť alebo čo, ale bola taká...," zmĺkol.

"Chcel som ju vidieť znova," pokračoval v rozprávaní a Draco sa rozhodol, že lepšie bude, ak ho nebude prerušovať a nechá ho vyrozprávať sa. Veď, koniec koncov to bolo to, čo chcel.

"Ale ona so mnou odmietala dokonca aj hovoriť. Lenže vedel som, že aj jej sa to páčilo, to len tie prekliate chrabromilské morálne zábrany. Nechcela so mnou nič mať, ale potom som ju presvedčil... alebo skôr vydieral, ale to je teraz jedno. Začali sme sa stretávať a nemyslím to iba... vieš... fyzickým spôsobom. Raz za čas som sa jej opýtal na metlobal, na súrodencov, ona sa pýtala mňa na život s takým bohatstvom a zrazu sme sa začali rozprávať a... páčilo sa mi to! Bolo to úplne iné ako rozhovor so slizolinčanmi. Nemusel som si dávať pozor na to, čo hovorím, mohol som jej povedať čokoľvek. Bolo to také oslobodzujúce!"

Blaise zmĺkol a Draco nad jeho slovami rozmýšľal. Začalo sa to podobne ako jeho vzťah s Grangerovou, keď si odmyslel ten elixír, ale oni dvaja sa nerozprávali. Teda... nerozprávali sa tak, ako Blaise s Weasličkou. Žiadne prezrádzanie tajomstiev a vylievanie si duší. Žiadne príbehy z detstva alebo rozhovory o ich priateľoch. Iba obyčajné veci... ak vôbec hovorili.

Dracovi sa úprimne uľavilo, že nikdy neprešli na osobnejšiu úroveň. Za prvé si myslel, že by sa to ani jednému nezdalo prirodzené a určite by sa ani jeden necítil príjemne a za druhé, ak by to malo viesť k nejakému emocionálnemu zblíženiu sa s ňou, tak bude radšej ochodne do konca života mlčať. Pretože Draco tušil, k čomu Blaise smeruje. A bol rád, že on v niečom takom nelieta.

"A potom sa niečo stalo," rozhovoril sa znova Blaise a keď sa na neho Draco pozrel, zistil, že sa pozerá na jazero a mierne sa mračí. "Zrazu povedala, že je koniec a že to už viac nechce. Dokonca mi nedala ani poriadne vysvetlenie! Povedala iba, že už nemôže. Asi o dva dni neskôr som ju videl s Cornerom a počul som, že s ním začala znovu chodiť. Bolo to... ako rana do žalúdka. Bol som zúrivý! Len dva dni po tom, čo ma odkopla, sa dá dokopy s tým bezcenným kusom hovna?!" Blaise zvýšil hlas a Draco mohol povedať, že, nehľadiac na to, či s ním Weasleyová znova je, ho to zrejme stále poriadne štvalo.

"Snažil som sa s ňou hovoriť, ale vyhýbala sa mi ako moru. Chcel som niečo urobiť, MUSEL som niečo urobiť! Potreboval som aspoň vedieť dôvod. A potom," zhlboka si vzdychol, "prišiel deň, keď si jej vyhodil von oknom knižky. Vážne som sa na teba nasral, tak som pozval Grangerovú na ten večierok."

Draco sa pri tej spomienke zamračil.

"Neskôr mi došlo, že je to skvelá príležitosť, ako ju prinútiť žiarliť. Okrem toho, Grangerová je jej najlepšia priateľka, takže to bolo dvakrát tak účinné. Najprv bola strašne naštvaná, ale potom mi povedala pravdu, prečo sa so mnou rozišla a... znovu sme spolu."

"Prečo sa s tebou rozišla?" spýtal sa Draco.

"Povedala," začal, ale potom sa zarazil a chvíľu premýšľal. "Nemyslím si, že by sa jej páčilo, že ti to hovorím, keby o tom vedela. Je to príliš osobné. Ale povedala mi, že ma má rada... viac než rada a to bol z jednej časti tiež dôvod, prečo si chcela udržať odstup."

"A ty tiež... myslím, tiež si do nej... však vieš... zaľúbený, nie?"

Blaise sa strhol a zadíval sa na Draca, ktorý mu pohľad opätoval. Blaise tam nevidel nič z toho, čo čakal. Žiadne opovrhovanie či výsmech. Potom sa zháčil a sám nad sebou pokrútil hlavou. Draco bol jeho najlepší priateľ, samozrejme, že by ho nevysmial. Len ho to aj tak akosi... prekvapilo.

"Neviem. Mám ju rád, naozaj. Dokonca veľmi rád, ale... neviem, či to je láska," povedal potichu, zamračil sa a zastrčil si ruky do vreciek kabátu. "Myslím tým... mám iba sedemnásť, pre Merlina! Ako by to vôbec mohla byť láska?"

Draco si vzdychol a pokrútil hlavou. "To si myslel tým, že nevieš, čo to znamená?" spýtal sa.

"Sčasti."

"Kamoš... si v riadnej kaši, vieš to?" povedal zamyslene Draco.

"Som si toho vedomý, Malfoy."

"Fajn. Len som sa chcel uistiť."

Na chvíľu tam obaja sedeli celkom potichu, pozerali sa na takmer zamrznuté jazero a obaja cítili akúsi úľavu. Blaise preto, že to už nemusí pred ním držať v tajnosti a Draco preto, lebo ich priateľstvo to nepoškodilo. Aj keď, ak z toho majú v úmysle urobiť normálny a oficiálny vzťah, malý ryšavý Weasley pravdepodobne Blaisa uškrtí vlastnými rukami už iba za to, že si dovolil o jeho sestre vôbec premýšľať. A ak by nezomrel pri útoku horkokrvného nádejného švagra, určite by to dokonala Blaisova matka. Ten chalan bol vo vážnych sračkách.

Blaise zrazu vstal, premenil lavičku späť na kameň, pri čom Draco skoro skončil na zemi a kráčal spolu s ním späť do hradu.

"Ešte raz sa opováž vyhodiť jej knihy von oknom a nakopem ti zadok," zavrčal zrazu a Draco sa uškrnul.

"Neboj sa, už sa na ňu ani nepozriem. Nemôžem riskovať, že zase niekam pozveš Grangerovú."

+++

Hermiona sa oprela čelom o ruky, ktoré mala vyložené na stole v knižnici a vzdychla si. Toto bude trápne. Keby žiadala kamarátku, tak by to bolo iné, s tým by nemala nijaký problém. Ale Malfoya? Asi jej bude zle.

Prečo si, do pekla, nekúpila toho antikoncepčného elixíru viac? Och, áno, pretože nevedela, že to s Malfoyom bude dlhodobejšie.Takže, trápne netrápne, opatrnosť je nadovšetko. A špeciálne v prípade keď šlo o rozmnožovanie malfoyovského pokolenia, ktorým by sa to malo neodvolateľne zakázať.

Keď sa Malfoy konečne uráčil ukázať, zrazu nevedela, ako začať a len na neho civela.

"Hm...," začala Hermiona a cítila, ako sa začervenala. Vlastne, ani nevedela prečo sa jej to zdalo také trápne. Iba to... bolo. Pre ňu.

"Áno?" povzbudil ju.

Asi by bolo najlepšie to proste... povedať. "Došla mi antikoncepcia."

Malfoy rozšíril oči a zhrozene sa na ňu díval.

"Čo?!"

Nebola si istá, prečo vyzerá, ako keby práve videl ducha svojho otca. Veď mu to povedala a chystajú sa to vyriešiť. Možno bol taký zhrozený preto, že kým ho nezoženie, bude abstinovať.

"Došla mi antikoncepcia. Potrebujem, aby si ju kúpil ty. Nemôžem si dovoliť ísť do Rokvillu a kúpiť to tam, keď budeme mať ďalšiu vychádzku. A, bohužiaľ, mám priateľov, ktorí sa o mňa starajú a keby videli, ako mi sova doručuje balíček s vysačkou z čarolekárne, pýtali by sa. A keď príde na to, aká dobrá klamárka som, Malfoy, tak ti hovorím, že nie až taká dobrá, aby nemali podozrenie, že sa niečo deje," vysvetľovala.

"A kedy presne ti došla antikoncepcia?" spýtal sa jej s permanentne zvyšujúcim sa hlasom.

"No kedy asi?" sarkasticky sa spýtala. "Keď sme spolu vyspali naposledy... skončili sme zašití v tom sklade s haraburdami miesto toho, aby sme sa venovali tvojim esejám."

"Och, aha," vydýchol si, ale zrazu sa jeho tvár zmenila na výraz plný desu. "Počkaj! Kedy?"

"Nejač tak," zasyčala na neho nahnevane Hermiona a zamračila sa. "Veď vtedy keď sme mali mať doučovanie!"

"A čo v tú noc, keď sme hrali proti vám metlobal?" Silno ju schmatol za ruku a jeho oči ju prepaľovali s desivou intenzitou.

Hermiona sa zmätene zamračila. "Prečo sa pýt-"

"Prečo?!"

"O čo ti, do pekla, ide?" spýtala sa tento raz podráždne a vstala.

"Tak ja ti poviem, o čo mi, do pekla, ide. Ty si so mnou spala bez ochrany!" vyhŕkol a keby neboli práve v knižnici, asi by na ňu zreval tak, že by jej praskli ušné bubienky. Tá mrchla má teda šťastie.

Hermiona na neho vypleštila oči. "Ja som s tebou nespala bez antikoncepcie!"

"Nie, myslím v ten večer, keď si sa opila."

"Čo?! Ja som s tebou nespa..."

Och, bože! Spomenula si. Na ten večer si príliš nepamätala, ale mala v hlave isté útržky, ibaže si myslela, že je to sen! Nemyslela si, že to naozaj urobila a ani jej nenapadlo opýtať sa ho, či sa niečo nestalo. Pretože, nebolo by trochu trápne spýtať sa "prepáč, Malfoy, ale spali sme minulú noc spolu? Lebo neviem, či to bol sen alebo skutočnosť...".

Zrejme by ju považoval za toho najväčšieho lúzera pod slnkom. Ale mala sa ho spýtať aj keď si bola istá, že sa to nestalo. Och, pre Merlina, čo ak je tehotná?!

Hermiona v tom okamihu, ako si to uvedomila, zbledla a Malfoy nemal v tvári o nič viac farby než ona. Zhrozene sa na neho pozrela a zakryla si ústa rukami.

"Ja som... ja som si to nepamätala," zašepkala a zrútila sa na stoličku. "Myslela som si... bol to iba... och, môj bože."

Prikryla si rukou ústa a do kútikov očí sa jej začali hrnúť slzy paniky. Toto sa nedeje. Nie! Nemôže sa to diať! Nemôže s ním byť tehotná. Je príliš mladá, prekrista! Má svoje plány a tie určite nezahŕňajú Malfoya a jeho uvrešťané decko.

"Ja nemôžem byť tehotná," vyhŕkla zhrozeným hlasom a bezducho sa dívala na podlahu. "Mám iba sedemnásť!"

"Musíš si spraviť test," povedal zrazu Malfoy dutým hlasom, ale bolo zjavné, že napäté situácie zvláda lepšie než ona. Čudovala sa, ako vôbec dokáže teraz normálne myslieť, keď ona bola na pokraji nervového šoku.

Zadívala sa mu do tváre a videla v nej rovnaký strach, aký sa zrejme odrážal aj na tej jej. Nemo prikývla.

"Ale... kde ho zoženiem?" zúfalo sa spýtala.

"Ja sa o to postarám."

Zahryzla si do spodnej pery. "Okej," povedala so stisnutým hrdlom a z očí jej konečne vykĺzli slzy. Potichu zavzlykala a Malfoy sa na ňu rozpačito pozeral.

"Prečo plačeš?" spýtal sa. "Nemáš na to dôvod... zatiaľ."

Hermiona po ňom hodila ostrým pohľadom. "Pretože s tebou nechcem mať dieťa!"

"To ani ja nie a neplačem," zamumlal a spomenul si na to, ako mu mama, keď bol malý, vždy hovorila, že chlapci neplačú. Zamračil sa. Necítil sa príliš príjemne, keď videl na jej lícach slzy.

"Och, sklapni!" zavrčala, potom si zložila hlavu do dlaní a snažila sa prestať vzlykať.

Draco tam nerozhodne stál neistý, či ju má utešiť a ak áno, ako to má urobiť. Nakoniec sa rozhodol, že bude lepšie, ak odíde. V tomto nebol príliš zbehlý. Pravdepodobne by povedal niečo hlúpe a rozplakala by sa ešte viac. Na chvíľu sa začudoval, odkiaľ sa vzala tá nechuť vidieť ju plakať, pretože to nebolo až tak dávno, keď sa vsádzal s Crabbeom a Goyleom, kto ju rozplače ako prvý.

"Hej, bude to v pohode," povedal ešte tichým hlasom a odišiel. Nechápal, prečo to urobil.

+++

Nabudúce:

Zodvihla krabičku a čítala návod. Nepodstatné časti preskočila a prešla k tomu hlavnému. Jeden ružový prúžok - nie je tehotná. Dva ružové prúžky - je tehotná. Jeden - nie. Dva - áno. Jeden - nie. Dva - áno. Opakovala si to v hlave aspoň desať ráz. Asi jej bude zle.