Secret Affairs 12

Keď si Hermiona na druhý deň ráno sadla ku stolu, aby sa vo Veľkej sieni naraňajkovala, vedela, že ten šum, čo okamžite nastal, spôsobila ona. Ach, áno, neustále musia rozoberať tú bozkávaciu epizódu so slizolinčanom.

Po raňajkách, na ktoré neprišla Ginny, Harry a ani Ron, čomu sa ani priveľmi nečudovala, poslala Malfoyovi správu, aby sa stretli v knižnici kvôli esejám. V poslednej dobe to obaja trochu zanedbávali a vedela, že minimálne ďalšie tri eseje musí odovzdať už v priebehu budúceho týždňa.

Kým na neho čakala, sadla si do kresla pri okne a čítala ďalšiu kapitolu, ktorú si mali naštudovať na nasledujúcu hodinu elixírov. Čas od času sa pozrela na hodinky a zamračila sa. Jeho neustála nedochvíľnosť jej začínala liesť na nervy.

Bola na štvrtej strane tej kapitoly, keď sa vedľa nej ozvalo tiché zakašľanie a ona sa otočila.

"Počul som nejaké fámy." Ten pobavený úsmev by mu z tváre mohla zmazať tým, že by do neho hodila knihu.

"Áno?" s nezáujmom sa spýtala.

"Vraj si jačala v spoločenskej miestnosti, že nikomu nie je nič do toho, s kým sa bozkávaš." Sú v ich spoločenskej nejaké ploštice? Ako je možné, že hneď na druhý deň, to vie celá škola??? A jej popularita závratne stúpa. "Myslíš, že by ich zaujímalo, s kým spávaš?" spýtal sa so širokým úškrnom na tvári.

"Myslíš si, že by to zaujímalo slizolinčanov?" vrátila mu to a on sa pobavene zasmial. Zdalo sa, že mal dobrú náladu. Na rozdiel od nej.

"Priniesol si tie eseje?" spýtala sa po pár sekundách, čo na ňu iba veselo zízal. Nemala rada, keď si z nej niekto robil srandu. Neznášala to.

Malfoy prikývol, vytiahol z tašky tri zvitky pergamenov a položil ich na stôl. Hermiona odložila knihu, načiahla sa po prvom z nich a rozložila ho na stole.

"To ich budeš čítať teraz?" spýtal sa Malfoy, keď sa oprel o stenu a zvrchu na ňu pozeral.

"A kedy myslíš?" odvrkla Hermiona a dala sa do čítania.

"Prečo nejdeme robiť niečo zábavnejšie?" navrhol Malfoy a keby sa na neho bola pozrela, uvidela by na jeho tvári ten prešibaný výraz.

"Ako čo napríklad?" neprítomne sa spýtala, sústrediac sa na riadky pred sebou.

"No," hravo povedal, "veď vieš..."

Hermionina hlava vystrelila dohora, oči sa jej rozšírili na zaujímavú veľkosť. Boli celkovo dve veci, ktoré ju ohromili. Mal naozaj, naozaj dobrú náladu, rozprával sa s ňou príjemným spôsobom a tú poslednú vetu povedal naozaj... hravo. Nespomínala si, že by ho niekedy počula rozprávať takým tónom.

Tá druhá vec, ktorá ju ohromila... je snáď jasné, čo to bolo.

"To nemyslíš vážne!" povedala po chvíli neveriacky.

"Prečo?" zvedavo sa spýtal.

"Veď... predsa," koktala, "robili sme to včera!"

"No a?"

"Nestačilo ti to?"

Malfoy prevrátil očami. "Grangerová, ešte sa toho musíš veľa naučiť. Nemám sedemdesiat ale sedemnásť, pre Merlina!"

"A?" spýtala sa.

"Chalani môjho veku to potrebujú dosť často," vysvetlil.

Hermiona sa zatvárila pochybovačne a zložila si ruky na hrudi. "Nie až takto často!"

"Dokonca častejšie!"

Zamračila sa. Pozrela na pergamen na stole pred sebou, potom na tie ďalšie dva a na nedočítanú kapitolu z elixírov. "Nuž, tak to máš smolu. Vidíš, že teraz nemôžem."

Malfoy zafŕkal, čo bol fakt čudný zvuk a potriasol hlavou. "Nemôžeš to dorobiť neskôr?"

"Nie. Mám aj povinnosti hlavnej prefektky a okrem toho, dnes mám dozor na chodbách..."

"Tak si tie eseje prečítaš zajtra."

Hermiona po ňom hodila podráždeným pohľadom. "Nie! Tie eseje máš odovzdať budúci týždeň. Ako to chceš stihnúť, keď máš okrem toho aj iné úlohy? Budeš musieť počkať." Nemohla uveriť, že o jeho priemer sa zaujímala väčšmi ako on sám. A čo s tou hrozbou, že ho vyhodia zo školy? Na to už zabudol?!

Pár chvíľ sa na ňu iba pozeral, čeľusť zaťatú, čo bola neklamná známka toho, že sa mu niečo nepáči. "Fajn!" povedal nakoniec naštvane, odtlačil sa od steny a urazene odpochodoval preč.

Hermiona si len povzdychla a pokračovala v kontrolovaní.

+++

Počas nasledujúceho týždňa prišla k záveru, že bude lepšie, ak bude s Malfoyom ohľadne esejí komunikovať výlučne pomocou sovej pošty. Po tom, čo ho naposledy odmietla, jej to na ďalšom stretnutí už nedovolil. A ani na tom ďalšom. Skôr či neskôr vždy skončili iba pri tom jednom na nejakom kuse nábytku a to nebolo veľmi plodné aspoň pokiaľ išlo o štúdium.

Tešilo ju však to, že Harry sa už upokojil a preniesol sa cez to, čo sa stalo so Zabinim. To však nemohla povedať o Ronovi alebo Ginny. Ani jeden sa s ňou nerozprával. Ron si vybral vyhýbať sa jej, ale s Ginny také šťastie nemala. Pri každej príležitosti sa ju snažila nejako podpichnúť alebo uraziť. Neustále na niečo frflala a Hermionu to už začínalo pomaly unavovať.

Nerozumela tomu. Nechápala, prečo ju to tak veľmi štvalo. Veď odvtedy sa so Zabinim mimo hodín sotva videla a každému na škole už bolo jasné, že to bola iba jednorázová záležitosť... alebo zatmenie zdravého rozumu, ako tomu niektorí hovorili. Ale Ginny vyvádzala, ako keby jej minimálne ukradla frajera.

Lenže Hermiona sa rozhodla nezaoberať sa tým. Ak chce byť na ňu bezdôvodne nahnevaná, tak aj tak nebolo veľa vecí, čo by s tým mohla urobiť nehovoriac o tom, že sa jej ani nechcelo. To Ginny mala problém, tak nech sa s tým vyrovná sama.

Na nasledujúci víkend bol naplánovaný metlobalový zápas bifľomoru proti bystrohlavu. Zdalo sa, že väčšina hradu hýri vzrušením, no čo sa týkalo Hermiony, pokiaľ nešlo o chrabromil, vôbec ju to nezaujímalo.

V sobotu ráno už bolo jasné, že to nebude nič pekné. Vonku bolo stále chladno a hoci sneh už akoby zázračne zmizol, vzduch bol ľadový a keď zafúkal vietor, bolo to ako keby vás pichali do chrbta cencúľe. To bola neklamná známka toho, že zime nie je ešte ani zďaleka koniec. Práve takým dňom spolu so zamračenou oblohou a hroziacim snežením bola sobota.

Už len kvôli tomu počasiu sa Hermiona rozhodla nechať si zápas ujsť a radšej si zaliesť na celý deň do postele s novým románom, ktorý jej poslala mama. V poslednej dobe nemala na čítanie ničoho, čo sa netýkalo školy, vôbec čas a kvôli nejakému hlúpemu zápasu si takúto príležitosť nemienila nechať ujsť.

Dovolila si ten luxus vstať až o pol desiatej, keď už boli všetci vonku z hradu a keďže nebola veľmi hladná, rozhodla sa raňajky vynechať a radšej si dopriať dlhú horúcu sprchu. Určite by sa jej viac páčilo ísť si užívať potešenia prefektských kúpeľní, ale to by znamenalo, že by musela prejsť polovicou hradu a keďže sa na chodbách nekúrilo, nikto by ju teraz neprinútil vystrčiť nos z chrabromilskej veže.

+++

Draco si stal pred obrovský obraz ešte väčšej Tučnej pani a suverénne vyslovil heslo. Nie je treba hovoriť, aká prekvapená bola, keď ho naozaj vedel. Ale jej povinnosťou bolo vpustiť kohokoľvek, kto ho povedal.

Obrovský portrét sa oddelil od steny a Draco vstúpil dnu.

Keď sa vplýžil do spoločenskej miestnosti a uistil sa, že tak, ako predpokladal, tu nik nebol, na chvíľu sa porozhliadol. Nejako takto si ju predstavoval. S množstvom dreva, červenej, zlatej a všetko neuveriteľné útulné. Na sekundu dokonca zatúžil, aby mali takú aj v slizoline, a potom nad sebou znechutene pokrútil hlavou.

Vyšiel po schodoch, ktoré viedli k izbám a chvíľu mu trvalo, kým našiel tú, ktorá patrila Grangerovej, pretože bola od ostatných trochu izolovaná. Potichu otvoril dvere s očakávaním, že ju nájde ešte v posteli zachumlanú do prikrývok s knihou v ruke a v starom vyťahanom pyžame. Jeho druhou variantou bolo, že sa bude pri stole drviť poznámky na transfiguráciu.

Jediné, čo ho však čakalo, bola miestnosť zívajúca prázdnotou. Najprv sa zamračil, ale potom začul z vedľajšej miestnosti šušťanie sprchy nasledované Hermioniným spevom.

Tell them all I know now

Shout it from the roof tops

Write it on the sky line

All we had is gone now

Pobavene sa uškrnul, potichu otvoril dvere a nepozorovane vstúpil dnu. Sprcha mala sklenené dvere, ktoré boli pokryté vrstvou pary, ale mohol vidieť obrysy jej tela.

Tell them I was happy

And my heart is broken

All my scars are open

Tell them what I hoped would be

Impossible, impossible…

Nehlučne sa vyzliekol a otvoril dvere.

+++

Hermiona skôr vycítila niečiu prítomnosť, než že by skutočne niečo počula. Práve sa s pocitom zhrozenia začala otáčať, keď sa jej pritislo nahé mužské telo na chrbát a pevné ruky ju objali okolo pásu. Strachom úplne stuhla.

"Ahoj," zamrmlal známy hlas a ona sa uvoľnila. To bol len Malfoy.

"Tú pesničku síce nepoznám, ale som si istý, že melódia je iná," povedal narážajúc na jej falošný spev.

Hermiona potlačila smiech a zamrnčala na neho. "Sklapni!"

Okamžite jej začalo vŕtať v hlave, ako je možné, že je v chrabromilskej veži, ale jej zámer opýtať sa ho, zmarili ruky láskajúce jej telo. Jemne sa o ňu otieral a ona na vrchnej časti zadku zacítila jeho narastajúcu erekciu.

Zrazu sa jej ťažšie dýchalo. Otočila sa k nemu čelom, ponúkla mu svoje pery a ani na chvíľu nezapochybovala o tom, že by to nevyužil. Ako sa zdalo, predpokladala správne. Ich jazyky sa zúrivo preplietali, ruky sa dotýkali každého kúsku holej pokožky, nasledované perami a v tej chvíli nekonečných výbuchov slaste, sa cítila dokonale.

Pozitívum na využívaní sprchy pri súloži je ten, že sa nemusíte zaoberať otravným zobliekaním si vecí. Hermiona mala bez akýchkoľvek prekážok prístup ku ktorejkoľvek časti jeho tela, ktoré sa jej zažiadalo pohladiť a zo zvukov, ktoré pri tom Malfoy vydával sa zdalo, že sa mu to veľmi páčilo.

Tento raz chcela, aby to malo trochu dlhšie trvanie než len pár krátkych minút. Chcela sa s ním hrať a skúmať ho a do určitej mieri sa jej to aj podarilo, ale zase bol taký netrpezlivý ako skoro vždy a netrvalo dlho, kým obaja vyvrcholili silným orgazmom.

"Ako si sa sem vôbec dostal?" spýtala sa o pár minút malátnym hlasom Hermiona. Opierala sa o neho a spokojne vydychovala.

"Raz som sledoval nejakého prváka až k obrazu a začul som, ako povedal heslo. Myslel som, že by sa mi to mohlo hodiť." Pobozkal ju na krk. "Ako vidíš, mal som pravdu."

"Áno, lebo ty máš vždy pravdu," sarkasticky vyhlásila, ale potom sa zachichotala. "Nemôžem uveriť, že si mal odvahu prísť sem. Čo ak by tu niekto bol? Ako by si to vysvetlil?"

Malfoy pokrčil plecami. "Vedel som, že tu nikto nebude."

"To určite," odfrkla si Hermiona, odtiahla sa a naniesla si na ruku tekuté mydlo. Draco sa jej snažil v umývaní pomôcť, ale jediná časť jej tela, ktorej mu dovolila dotknúť sa, bol chrbát. Vedela, že ak by ho nechala blúdiť rukami kamkoľvek by sa mu zachcelo, znova by sa vzrušil a o sebe nemohla povedať niečo iné.

"A ako si vedel, že som tu a nie na ihrisku?" zvedavo sa opýtala.

"Jednoducho, bol som sa tam najprv pozrieť," odpovedal, kým si nanášal na vlasy šampón. Keď už bol morký, tak prečo z toho niečo nevyťažiť, nie?

Pri pohľade, ako si rukami šuchorí vlasy a vytvára penu, mala chuť vystriedať ho a hrať sa s tým jemným páperím, až kým by im nezačala tiecť studená voda, ale vedela, k čomu by to viedlo. Okamžite tú myšlienku vypudila z hlavy a venovala sa svojim vlastným vlasom.

"Teraz vážne, Malfoy," povedala, keď vystúpila zo sprchy a zabalila sa do osušky. "Toto je prvý a poslednýkrát, čo si sem prišiel. Je to príliš nebezpečné."

"To riziko bolo na mne, takže ťa to vážne nemusí trápiť," povedal, tiež si vzal jednu z osušiek a utrel sa. Potom si ju obtočil okolo pásu.

Hermiona sa na neho v zrkadle zamračila, kým si prútikom sušila vlasy. "To áno, ale aj tak. Už máš dosť problémov, ďalší trest naozaj nepotrebuješ."

Na Malfoyovej tvári sa objavil široký pobavený úsmev. "Bojíš sa o mňa?"

"Bojím sa, že ak by ťa kvôli ďalšiemu trestu nechali opakovať ročník, moja snaha by vyšla na zmar. A to ti nemienim dovoliť," odsekla a ďalej sa venovala svojim vlasom.

"Nechceš už ísť? Zápas by sa už mohol skončiť," povedala, keď tam už päť minút stál a pozoroval ju, ako sa krémuje.

"To sotva, pri neschopnosti oboch tímov a najmä ich chytačov by som povedal, že budú hrať ešte minimálne dve hodiny," odpovedal, ale napriek svojmu prehláseniu sa odlepil od podlahy a stratilsa za dverami jej izby.

Hermiona si myslela, že už odišiel, keď sa z vedľajšiej miestnosti ozval jeho hlas.

"Grangerová?"

Hermiona prevrátila očami. Naozaj by ju mohol volať krstým menom. Pri tom všetkom, čo robia, je trochu čudné stále ju volať priezviskom. Ale potom si spomenula, že ani ona mu nepovedala inak ako Malfoy, poprípade použila nejakú nadávku a tiež vedela, že má na to svoje dôvody. Uvažovala, či sú jeho dôvody rovnaké ako jej.

"Áno?" zakričala mu naspäť.

"Páči sa mi tvoj stôl."

Hermiona sa nechápavo zamračila a vošla do svojej izby. "Čože?"

"Povedal som, že sa mi páči tvoj stôl. Čo takto vyskúšať ho?" spýtal sa s veľavravným úškrnom.

Hermiona na neho zízala a neveriacky pokrútila hlavou. "Ty si neukojiteľný alebo čo?"

"Už som ti raz povedal, že mám sedemnásť. To hovorí za všetko."

Hej, a ona má koľko? Deväťdesiat? "Ja mám tiež sedemnásť!"

"Ale ty si dievča," prehlásil a ona prevrátila očami. Vážne, to, že on je chlapec a ona dievča má byť odpoveď?

"No tak, poď sem, Grangerová. Nenechaj sa prosiť," povedal a potľapkal po doske stola.

"Prosil by si?" spýtala sa Hermiona s nadvihnutým obočím a smiechom v hlase. Veď už to koniec koncov raz zažila... ako žobral o to, aby sa s ním vyspala.

"Odpoveď už zrejme poznáš," zamračene zamumlal pamätajúc si tú trochu zahanbujúcu scénu, ktorá sa odohrala v knižnici.

Uškrnula sa. "Asi poznám," odpovedala, ale v tej chvíli Malfoyovi skĺzol z bedier uterák, ktorý mal stále na sebe a ona už neváhala ani sekundu.

+++

"Ale teraz by si mal už naozaj ísť."

Hermiona sa práve obliekala do pohodlných džínsov a obtiahnutého červeného trička, na ktorý si obliekla čierny sveter. Obzrela sa ponad plece a zistila, že aj Malfoy je už oblečený.

"Viem," odpovedal a kráčal ku dverám.

Hermiona ho nasledovala a on na ňu nadvihol obočie.

"Pre prípad, že by sa tu niekto zrazu zjavil. Mňa by nikto nepreklial v sekunde, kedy by ma uvidel. Poviem, že si tu kvôli doučovaniu," vysvetlila a on prikývol.

Mlčky kráčali po chodbe a prišli až k točitým schodom, keď sa zrazu ozvali z nižšieho poschodia nejaké hlasy. Obaja okamžite zamrzli, Hermionino srdce začalo búšiť strachom a nervozitou a automaticky zovrela Malfoya za predlaktie. Že by sa už skončil zápas a všetci sa vracajú späť do spoločenskej miestnosti?

Hermiona bola pred kolabsom.

"Už musíš ísť. Skôr, než sa ostatní vrátia a uvidia ťa tu," zašepkal tlmene dievčenský hlas nasledovaný chichotom.

"Nerob a choď už!"

"Bojíš sa, že by ma tu mohol vidieť Corner?" spýtal sa mužský hlas ironickým tónom a Hermiona stuhla. Pozrela na Malfoya.

"Ty si o tom vedel?" pošepky sa spýtala, ale on iba nemo pokrútil hlavou. Koniec koncov aj jeho prekvapený výraz plný zmätku a rozčarovania dosť vypovedal o tom, že ani len netušil, že Zabini má niečo s Ginny.

Hermiona potichu zastonala a oprela sa o stenu. "Nemôžem tomu uveriť! On a Ginny?! Ako je to vôbec možné?" pýtala sa.

"Oni by sa asi pýtali to isté, keby vedeli o nás," zasyčal Malfoy a zazrel na ňu.

Hermiona prikývla na súhlas. Mal pravdu. Oni boli rovnako nepravdepodobný "pár" ako Ginny a Zabini. Teraz už chápala, prečo bola Ginny skoro šialená pri myšlienke, že s ním bola na večierku. A že ju pobozkal! Nečudo, že si vybral práve ju. Nič nemohlo Ginny dopáliť viac, ako keď pozval jej najlepšiu kamarátku a potom sa s ňou ešte olizoval na parkete pred celou školou. Ale zjavne to fungovalo.

+++

Nabudúce:

"Áno?" povzbudil ju.

Asi by bolo najlepšie to proste... povedať. "Došla mi antikoncepcia."

Malfoy rozšíril oči a zhrozene sa na ňu díval.

"Čo?!"