Secret Affairs 11

Hermiona dosť vyčnievala. V tej záplave bielej, ružovej a červenej, čipiek a volánov, čo sa nevzťahovalo iba na dekorácie, žiarili jej šaty ako maják. NIKTO nebol oblečený do ničoho tmavšieho než karmínová. Dokonca Ginny mala na sebe bledoružové šaty pekného strihu ale vážne úbohej nevýraznej farby. Možno na nejakom inom dievčati by to mohlo vyzerať dobre, ale jej červené vlasy sa s tou farbou proste bili.

Keď ich Hermiona na nej uvidela deň pred večierkom, úprimne sa zhrozila. Snažila sa jej nejako taktne povedať, že to proste nie je pre ňu, ale ona bola ako hluchá. A potom, keď jej to povedala narovinu, na ňu Ginny vybehla a povedala jej, že vôbec nemá vkus a móde sa nerozumie.

Dobre, Hermiona nebola práve ten typ, ktorý by ustavične vymetal butiky a hrabal sa v módnych časopisoch, ale vkus rozhodne mala. Ale Ginny bola od toho ich rozhovoru o Hermioninom partnerovi na párty stále podráždená, takže sa taká reakcia akosi dala čakať.

"Čo to malo znamenať?" vyletela na ňu kamarátka, lenčo sa k nej a Cornerovi Hermiona priblížila dosť na to, že ich aj cez hlasnú hudbu počula.

"Aj ja ťa zdravím, Gin. Bavíte sa?" sarkasticky odpovedala Hermiona a zarmačila sa. Stavila by sa, že ten bozk obaja videli a práve o tom hovorila. Prečo si vôbec vybrala ísť práve za Ginny? Nepohádala sa s ňou náhodou? Kvôli Zabinimu?

"Prečo si sa bozkávala so Zabinim?" Toto znelo nazúrenejšie.

Hermiona zamrkala, na tvári mala ničnehovoriaci výraz. Nemala v úmysle dať sa nahnevať. "Nebozkávala. On ma pobozkal a ja som sa odtlačila. To nie je definícia 'bozkávania sa'."

"To je jedno! Nemala si to urobiť!" zavrčala Ginny obviňujúcim hlasom a striasla zo seba Michaelovu ruku.

"Ja som nič neurobila!" Hermiona trochu zvýšila hlas. "Čo ťa vlastne žere, Ginny?" Naozaj nemala chuť tam zasa chodiť. Podobný rozhovor, ktorý sa skončil tým, že svoju kamarátku vyhodila z izby, už presa mali.

"Nič ma nežerie, ale nemôžem uveriť, že si to urobila."

Hermiona neveriacky pokrútila hlavou. Je hluchá alebo čo?! "Ešte raz a naposledy, ja som nič neurobila," precedila skrz zuby a zatla ruky v päste. "Ale... čo keby áno? Prečo tak záleží na tom, či som sa s ním bozkávala?"

"Vážne ťa nechápem, Hermiona. Mohla by si mať Cormaca McLaggena!" vyhŕkla Ginny ako keby on mal byť nejaká výhra, pričom Hermiona už vedela, že nie je, a efektívne sa tak vyhla odpovedi. Hermiona si to v duchu poznačila.

"Nechem McLaggena."

"Nie, ty chceš Zabiniho," zasyčala.

"Nechcem! Prečo ti na tom tak veľmi záleží? Prečo ti záleží na tom, že ma pobozkal?"

"On je slizolinčan," odpovedala jej a posledné slovo jej zo znechuteným tónom ledva vykĺzlo pomedzi zovreté pery. Bolo to skoro ako keby povedala nadávku.

"A? Ty si sa bozkávala s tuctom chalanov z rôznych fakúlt a niektorí boli tiež zo slizolinu!"

Teraz sa už ľudia v ich blízkosti po nich začali obzerať. Super! Ako keby nestačila tá bozkávacia scéna so Zabinim. Hermiona určite nepotrebovala byť ešte populárnejšia. Aspoň nie v tento večer.

Po tomto prehlásení už Ginny očividne nemala čo povedať. Zamračila sa na Hermionu, odfrkla si a odvrátila od nej pohľad. Trvalo asi iba päť sekúnd, kým bez slova odišla preč. Ani so sebou nevzala svojho frajera. Netušila, ako sa pri tom cítil Michael, ale keby bola na jeho mieste ona, naštvala by sa.

Keďže ona a Corner sa nepýšili práve najlepším vzťahom, onedlho sa ten chalan so zamrmlaním nejakého spravedlnenia odpratal preč a nechal tam Hermionu stáť samu.... čo tiež netrvalo veľmi dlho.

"Preorientovala si sa na slizolinčanov?" ozval sa za ňou nepríjemný dievčenský hlas. Hermiona sa otočila, aby čelila Pansynmu nepriateľskému pohľadu.

"Čo chceš?"

"Pekné divadielko, vážne. Skoro mi je ťa ľúto, pretože keď zistíš, že nie si ničím výnimočná a Blaise ťa chce iba pretiahnuť ako všetky ostatné, určite to zlomí tvoje chrabromilské srdiečko," povedala Pansy sladkým hláskom a zasmiala sa.

"Teraz nemám náladu, Parkinsonová, takže nehľadaj, čo si nestratila," povedala Hermiona varovným hlasom a zazrela na ňu.

Pansy sa zasmiala krátkym nepríjemným smiechom, vzhliadla ku dverám Veľkej siene a uškrnula sa.

"Rada by som tu s tebou pobudla aj dlhšie," povedala falošne sladkým hlasom ako keby obe veľmi dobre nevedeli, že Hermiona by si dala radšej zašiť ústa, ako by mala viesť konverzáciu s ňou, "ale už sa vrátil môj doprovod."

Hermione bolo nanič.

+++

Asi to fungovalo. Faktom bolo, že to zrejme fungovalo lepšie, než vôbec čakala. Keď sa tí dvaja vrátili z haly, Malfoy vyzeral zúrivo a Blaisov výraz bol niečo medzi hnevom a rozpačitosťou.

"Čo sa tam dialo?" spýtala sa naoko nezaujato Hermiona, keď už pol hodinu stáli pri stolíku s punčom a nalievali sa. Ona menej než Zabini a tiež si do pohára potajomky nenalievala z malej flašky schovanej v náprsnom vačku saka ako on.

"Čo myslíš?" neprítomne sa spýtal Blaise, ale možno to iba hral.

"Pohádal si sa s Malfoyom?" Bola skoro dychtivá vedieť podrobnosti, ale aj napriek tomu, že jej Blaise pred chvílou nanútil svoje pery, nemyslela si, že dospeli do stavu, kedy by jej chcel nanútiť aj svoje myšlienky.

"Nie," zamumlal.

Vedela, že klamal.

Bol zachmúrený a vyzeral trochu... zničene. Niečo nevychádzalo podľa jeho plánov? Možno to dievča nereagovalo tak, ako si to predstavoval. Alebo to bolo kvôli Malfoyovi? Počula, že sú naozaj dobrí priatelia.

Naozaj. Tváril sa tak zúbožene, že k nemu Hermiona veľmi zdráhapo pocítila sympatie.

"Chceš tancovať?" spýtala sa.

"Čože?" Vyzeral naozaj prekvapene.

"No," trochu zaváhala, "kvôli tomu dievčaťu."

Pokrútil hlavou. "Videla, ako som ťa pobozkal. Ak ju nedopálilo to, tanec by to mohol urobiť asi ťažko," povedal mdlo a Hermiona sa zamračila.

"Chceš teda urobiť niečo iné?"

"Čo myslíš?" spýtal sa a vyzral byť zaujatý. Nečudovala sa, sama nevedela, prečo to povedala.

"No, vieš, ak nežiarlila na to, že si ma pobozkal, mohli by sme urobiť niečo drastickejšie." Nehovor to! Nehovor, to, nehovor to, nehovor to! "Vieš, ak sa ti tu už nechce byť, mohli by sme odísť spolu, aby to vyzeralo, že sa niekam vytrácame, a potom pôjdeme každý do svojej fakulty."

Do riti, ona to vážne povedala!

Zabini na ňu chvíľu pozeral so zdvihnutým obočím a ona sa začervenala a uhla pohľadom. To bol vážne hlúpy nápad. A dokonca to ani nepovedala pre to, aby naštvala Malfoya! Čo sa to s ňou deje? A čo je na to povedia Harry s Ronom?!

"Dobre."

Rýchlo ju k sebe pritiahol, nečakane sa jej perami jemne obtrel o líce, oblapil ju rukou a viedol von z Veľkej siene. Hermiona mohla na nich cítiť hneď niekoľko pohľadov. Obzrela sa a uvidela Malfoya, ako na nich metá pomyselné blesky. Vau, teraz na seba asi poslala hurikán.

+++

Hermiona zamyslene kráčala po schodoch do svojej izby. Bola ešte len na druhom poschodí neďaleko knižnice a bola unavená len z pomyslenia na cestu, ktorá ju ešte čakala.

Práve uvažovala o Zabinim a o tom, ako nepochopiteľne zmäkla vo chvíli, keď videla jeho zničený pohľad, keď ju niekto zrazu strhol stranou a vhodil do učebne dejín mágie.

Skoro dostala srdcový infarkt a následne sa dostavil hnev. Dvere sa za ňou zaklapli a ona sa rýchlo otočila, aby vynadala komukoľvek, kto ju tak vyplašil. Bola tam skoro tma, ale cez jedno okno dnu svietilo trochu z miesiaca. Stačilo to na to, aby videla, že sa o dvere opiera Malfoy a na tvári má tvrdý výraz. Taký tvrdý, až na malú chvíľu pocítila strach.

"Akú hru to hráš?" spýtal sa nebezpečným hlasom a pozorne ju sledoval.

Hermiona trochu skrčila obočie. "Akú hru?"

"Prečo si sa, kurva, bozkávala s Blaisom?" Malfoy trochu zvýšil hlas a tento raz sa Hermiona zamračila úplne.

Má problém so zrazkom alebo s pojmami?!

"Ja som sa nebozkávala so Zabinim. On ma pobozkal, ja som ho odtlačila. To je všetko."

Jej jednoduché a pravdivé vysvetlenie ho zjavne neupokojilo. Skôr sa zdalo, že sa viac nahneval. Prečo ho vôbec predtým chcela provokovať?

"Och, áno, to som videl," ironicky zavrčal a Hermiona si bojovne zložila ruky na prsiach.

"BOLO to tak! Ak si videl niečo iné, tak si videl zle!"

"No jasné." On jej neveril!

"Neklamem ti!"

"Ako myslíš. Faktom ale je, že necháš môjho priateľa na pokoji, rozumela si?!" Ten tón vôbec nebol dobrý. Skrytá hrozba medzi riadkami bola citeľná.

Hermiona sa na neho chvíľu pozerala a potom zúžila oči. "Aha. A to mi hovoríš prečo?" Myslí si to správne? Nebolo to len o hneve...? Bolo to o žiarlivosti? Alebo sa už načisto zbláznila?

"To je snáď jasné, nie?" pomaly vyslovil, odlepil sa od dverí a ležérnym krokom prešiel až k nej. Nie príliš blízko, len na dosah. "Nechcem, aby si ho pošpinila svojimi humusáckymi rukami."

Skoro jej od toho návalu nenávisti vyhŕkli slzy. Skôr, než by si to bola v hlave prikázala, sa napriahla a vrazila mu. Dlaňou, nie päsťou, ale aj tak to vydalo taký ten krásny tľaskavý zvuk a jeho hlava sa pod tým náporom nahla na stranu. Ihneď mu líce očervenelo.

"Ako sa opovažuješ?!" zasyčala hlasom, z ktorého sršal jed. "Ty pokritecký bastard! Nebolo to len pred pár dňami, čo si skoro žobral, aby som sa s tebou vyspala a teraz mi nadávaš do humusáčiek?! Ak sa ti tak veľmi hnusia humusáci, ak sa ti tak veľmi hnusím ja, prečo máš chuť preťahovať ma?" vykríkla a dívala sa na neho divokým pohľadom.

Bolo to nechutné... to, čo povedala. Odporné. Ale chcela, aby to také bolo, pretože bola nahnevaná a chcela, aby si uvedomil, že to, čo robí a hovorí je pokritecké. Chcela, by prestal hovoriť také veci alebo aby ju prestal nahovárať na sex.

"Neviem, jasné?! JA NEVIEM!" vykríkol jej späť rezignovaným hlasom.

Na Hermioninej tvári sa zjavil znechutený výraz. "Fajn. Tak do tej doby, než na to prídeš, ma nechaj láskavo na pokoji." Ustúpila od neho. "Alebo nie. Vieš čo? Nechaj ma na pokoji už navždy!"

Obišla ho a vykročila. Chcela byť odtiaľ čo najskôr preč. Chcela to mať za sebou, zaliesť vo svojej izbe do postele a ukrivdene a nahnevane plakať. Ale Malfoy jej to nedovolil.

"Neodídeš," oznámil jej pokojným hlasom, čo ju zastavilo.

Obrátila sa. Od dverí bola už iba kúsok.

"A čo by ma mohlo zadržať? Ty?" Krátko neveselo sa zasmiala. "Daj si pohov, Malfoy, nemám náladu."

Otočila sa, ale on sa načiahol a chytil ju za ruku. Dlhé bledé a tak prekliato elegantné prsty sa jej so železnou silou obtočili okolo zápästia. Nepritiahol si ju k sebe, on prišiel k nej. Držal ju iba preto, aby si bol istý, že mu neutečie. A ona sa o to nesnažila... zatiaľ.

"Prečo si prijala Blaisovo pozvanie?" spýtal sa jej a na Hermionino obrovské prekvapenie, bol stále úplne pokoný. Nejačal na ňu pred chvíľou niečo o tom, že je humusáčka? Neudrela ho práve?

"Pretože som to tak cítila...?"

"Myslím to vážne."

Povzdychla si a pokrčila plecami. Bez odpovede ju asi nenechá odísť. "Nechcela som ísť s Harrym alebo s Ronom. A keď sa ma opýtal, povedala som áno."

"McLaggena si odmietla." Dobrý postreh.

"Nechcela som ísť s Cormacom."

"Chcela si ísť s Blaisom," podráždene povedal. Čím to bolo, že použil takmer tie isté slová ako Ginny?

"Nechcela."

"Ale išla si."

"Pretože ma pozval," povedala a Malfoy vydal taký čudný zvuk, ktorý znel ako zavrčanie. Toto nikam neviedlo.

"Prečo si odmietla McLaggena?"

"Pretože my dva sme spolu už pred časom skončili a ja sa nemienim vracať do minulosti," po pravde odpovedala.

"A prečo si neodmietla Blaisa?"

Tak fajn, asi je čas na kúsok pravdy. Ale nemienila mu poveda o tom kúsku, že jeden z dôvodov bol naozaj ten, že sa bála, že by ju nikto iný nepozval. To by umrela hanbou.

"Pretože som sa ti chcela pomstiť za to, že som kvôli tebe dostala trest... a za to, čo tomu trestu predchádzalo."

Napäto čakala na to, čo povie. Chvíľu bolo ticho a potom...

"Dobre."

Dobre? Dobre?! To je všetko? Po tom, ako vyvádzal? Prečo nie je teraz zúrivý, prečo na ňu nejačí ako zmyslov zbavený?

Zostala na neho zarazene pozerať.

"Mimochodom, v tých šatách vyzeráš pekne," dodal ešte.

Povedal práve, že je pekná? Nesníva sa jej? "Čo?" Nemohla zabrániť tomu, aby jej neklesla sánka.

"Povedal som, že v tých šatách vyzeráš pekne," zopakoval, trochu silnejšie jej stisol zápästie a pristúpil až úplne k nej. Zadíval sa na ňu 'TÝM' pohľadom a ona začínala premýšľať nad tým, či sa práve nerozhodol, že budú mať sex číslo tri.

"Ale radšej by som ťa videl bez nich," zašepkal jej do ucha.

Hermiona sa striasla.

Stále bola nahnevaná. Najprv jej povedal, že je humusácka suka a pred pár minútami ju obivinil, že siaha svojimi humusáckymi rukami na jeho priateľa. Okrem toho, že to bolo od neho hnusné, že ju to nehorázne nahnevalo, ju to trochu zasiahlo aj citovým spôsobom. Nebolo to tak, že ju BOLELO, čo povedal, už si na také reči zvykla. Tiež nečakala, že kvôli nej prehodnotí svoj postoj k u muklom narodeným, ale nejakým spôsobom dúfala, že sa mu prinajmenšom nehnusí, keďže s ňou dvakrát spal.

Chcela nad tým dumať viac, ale on jej palcom masíroval vnútornú stranu zápästia a to ju rušilo. Druhú ruku zamestnal tým, že ju vnoril do jej vlasov a ničil účes. Letmé pohyby jeho prstov na pokožke jej hlavy v kombinácii s tým, ako jej prechádzal po zápästí spôsobili, že sa cítila veľmi príjemne.

Nevedomky sa jej zatvorili oči a ona bola schopná iba si to užívať. Nevedela, či si po tom, čo ho v tej knižnici odmietla, vyrazil s niekym iným, ale spôsob, akým sa jej dotýkal a akým zaútočil na jej pery, hovoril, že možno ani nie. Zvláštne.

Zase to bolo... živelné. Prudké a horúčkovité. Jej šaty boli preč rýchlejšie, než si vôbec stihla všimnúť, že jej ich dáva dole. Pritisol si ju za bedrá pevne k sebe a jej sa zatajil dych. Nevedela, že dnešná noc sa skončí tým, že sa bude skrúcať v nápore vášne pod dotykmi Draca Malfoya, ale Merlin vedel, že s tým bola viac než spokojná. Napriek všetkému ju priťahoval, to proste nemohla popierať a zdalo sa, že mu ani pri najväčšej vôli nedokázala odolať.

Malfoy ju zrazu vzal na ruky, prešiel tých pár krokov ku stolu, ktorý bol najbližšie k nim, roztvoril jej nohy a postavil sa medzi ne. Divoko jej plienil ústa svojimi a ona mu to ochotne umožnila. Jeho jazyk vkĺzol hlboko do jej úst, hral sa s tým jej, pohládzal ho a ochutnával, kým mu ruky vnorila do vlasov a pritiahla si ho bližšie.

Milovala jeho vlasy. Spôsob, ako si ich vždy česal, zapríčinil, že si vždy myslela, že sú hrubé a drsné. Skutočnosť, že sú jemné ako páperie ju prvýkrát, keď sa ich dotkla, skoro šokovalo. Boli ako hodváb a ona začínala tušiť, že sa jej nikdy nepreje dotýkať sa ich.

"Toto," zašepkala a vytiahla jeho snehobielu košeľu z nohavíc a hrabala pod ňou rukami, "mi zavadzia," povedala, bojovala s gombíkymi, ktoré, keď ju vystriedal on, mal rozopnuté za sekundu a strhla ju z neho.

"Áno, to už je lepšie," usmiala sa a rukami blúdila po jeho pleciach. Boli bledé, tak ako celé jeho telo, ale nebola to mŕtvolná bledosť. Vo svetle mesiaca vyzeral ako pokrytý perleťou.

Ten pohľad bol príliš. Nepriťahoval ustavične iba jej ruky. Nevedela sa zastaviť. Musela sa nahnúť a ochutnať ho. Jazykom mu jemne prešla po kľúčnej kosti a začula od neho chrčavý zvuk. Páčilo sa mu to, ale jej sa to páčilo viac.

Vydala sa skúmať jazykom jeho odhalenú hruď, kým on sa jej snažil dať dolu podprsenku. Keď sa mu to podarilo a začal jej jemne hnietiť prsia, bola to ona, kto zavrčal blahom. Tie hladkania sa opakovali, rozbíjali jej sústredenie sa na jeho svaly, spôsobili, že musela zakloniť hlavu a zapriasť. Zapriasť! Nemysela si, že niekedy vo svojom živote priadla.

Myslela si, že ten zvuk sa Malfoyovi zapáčil, pretože sa bedrami pritisol viac k nej a pevnejšie ju chytil za vlasy. Hermiona bola podráždená. Prečo jej to musel stále robiť? Chcela mu to neustále vyvádzanie z miery oplatiť rovnako.

Rýchlo, tak, aby ju nestihol zastaviť (vlastne, nebolo isté, či by ju zastavil chcel), mu odopla nohavice a stiahla ich spolu s boxerkami. Začala ho pomaly a premyslene pohládzať, postupne zvyšovala tempo a Malfoy zachrčal.

"Počkaj," vydýchol.

Pobozkala ho na krk. "Na čo?"

Ďalší prudký pohyb a on zastonal.

"Potvora," podarilo sa mu zamrmlať.

Možno by ju mal nechať, aby ho urobila a potom jednoducho odísť a nechať ju neukojenú. Ale neurobil to. Viac než urobiť sa jej do ruky, chcel byť v nej.

Hermiona sa nad jeho zaskučaním sama pre seba zasmiala a pokračovala v jeho mučení až do chvíle, kým jej doslova neodhodil ruku stranou, pritiahol ju na kraj stola a prudko do nej vrazil.

Šlo to ľahko a vôbec to nebolelo, vedela že to príde a bola pripravená. Vyšla mu v ústrety zakaždým, keď sa do nej vnoril a snažila sa pohybovať bokmi naproti tým jeho. Spôsob, akým do nej narážal, bol zničujúci. Privádzalo ju to do šialenstvu.

Keď jej Malfoy za stehno nadvihol jednu nohu, vedela, že jej po tom ostanú modriny, ale nevadilo jej to. Trochu to bolelo, ale ona si to zvláštne užívala. Zvyšovala prudkosť a frekvenciu prírazov, cítila, aká je napätá a vedela, že čoskoro vybuchne a podľa Malfoyovho prerývaného dýchania a trhaných pohybov hádala, že on tiež.

Rýchlo napredovali a ona si pomyslela, že by možno chcela, aby to trvalo aspoň o trochu dlhšie, ale už bolo neskoro. Ani keby sa o to naozaj snažila, v tejto chvíli by sa už nemohla zastaviť. A určite by nezastavila jeho.

Stačilo už iba pár divokých pohybov, posledný príraz, bolestné stisnutie jej stehna a výkrik.

Hodiny dejín mágie už nikdy nebudú také ako predtým.

+++

Nebolo možné, aby sa Hermiona dala do takého stavu, v akom bola, keď šla na večierok. Vedela, že aj v ich klubovni bude malý alebo skôr veľký večierok, ktorý bude pravdepodobne trvať až do rána a dostať sa do svojej izby úplne nepozorovane, by nebolo možné. A ona nesmela vyzerať tak, akože sa práve s niekým vyspala.

Prečo? Okrem tej zjavnej príčiny, by si každý myslel, že to bol Zabini. Napriek tomu, ako ju štvalo, ako sa Ginny, Ron, Harry... a vlastne takmer všetci chovali kvôli tomu, že s ním išla na večierok, nemohla to takto prehnať.

Do chrabromilskej veže sa dostala niečo po dvanástej. Presne ako predpokladala, spoločenská miestnosť bola plná tancujúcich a smejúcich sa ľudí. Porozhliadla sa, kým ju ešte nikto nezbadal, aby zmapovala situáciu a vedela, že pri nijakej inej situácii by nebola taká rada, že boli takmer všetci na mol. Theo asi nebol jediný, komu sa podarilo do hradu prepašovať alkohol.

Z toho zbežného pohľadu zahliadla na pohovke Ginny, ako sa zúrivo bozkáva s Michaelom a jediný dôvod, prečo toho chalana Ron ešte nechytil pod krkom a nevymlátil z neho živú dušu bol ten, že on sám zúrivo skúmal ústa nejakého tmavovlasého dievčaťa.

"Hermiona," ozvalo sa vedľa nej a ona sa otočila.

"Cormac," zdvorilo povedala a kývla mu hlavou. Mala prekvapivo dobrú náladu. Asi to je vina tej predchádzajúcej aktivity.

"Dáš si?" spýtal sa jej blondiak a zodvihol svoj pohár s pitím.

Hermiona záporne pokrútila hlavou.

"Ty si išla radšej na večierok so Zabinim než so mnou?" spýtal sa zrazu a Hermiona iba zamrkala. Odkiaľ sa to vzalo tak rýchlo? Mal ju aspoň nejako varovať, že sa ich konverzácia bude uberať týmto smerom.

"A bozkávala si sa s ním!"

Prevrátila očami. Prečo sa do toho vôbec všetci starajú? "Nebozkávala. On pobozkal mňa a trvalo to asi štvrť sekundy, než som ho od seba odtlačila."

Cormac už otváral ústa, aby jej niečo odpovedal, keď sa vedľa neho zrazu objavil Harry a Cormac sa s naštvaným výrazom odplížil. Chvalabohu!

"Harry!" zvolala s úľavou Hermiona a usmiala sa.

"Videl som ťa!" vykríkol so zamračenou tvárou a jej bolo hneď jasné, že je poriadne opitý. "Ako si sa mohla bozkávať s tým skurveným imbecilom?" zajačal na ňu tak, že prehlušil aj hudbu, ktorú vzápätí niekto stíšil, aby mohli vetci počuť ich hádku. Celá spoločenská na nich civela.

Hermiona na Harryho prižmúrila oči, v ktorých blčal oheň. Porozhliadla sa po ostatných. Nie, nebola tam ani jedna tvár, ktorá by sa pozerala na niečo iné. Čo je, do pekla, s tými ľuďmi?! Nevedia, čo to je súkromný rozhovor?

Mlčky prešla ku schodom do izieb, vyšla na tretí, otočila sa čelom k nim a zajačala:

"NIE, NEBOZKÁVALA SOM SA SO ZABINYM. ON POBOZKAL MŇA! A AJ KEBY SOM SA BOZKÁVALA, NIKOHO Z VÁS DO TOHO NIČ NIE JE, LEBO TO, S KÝM SA BOZKÁVAM, JE MOJA ZASRANÁ VEC!"

Všetci na ňu pozerali s otvorenými ústami a ona sa iba zvrtla a stratila sa na schodoch.

+++

Nabudúce:

"Počul som nejaké fámy." Ten pobavený úsmev by mu z tváre mohla zmazať tým, že by do neho hodila knihu.

"Áno?" s nezáujmom sa spýtala.

"Vraj si jačala v spoločenskej miestnosti, že nikomu nie je nič do toho, s kým sa bozkávaš." Sú v ich spoločenskej nejaké ploštice? Ako je možné, že hneď na druhý deň, to vie celá škola??? A jej popularita závratne stúpa. "Myslíš, že by ich zaujímalo, s kým spávaš?" spýtal sa so širokým úškrnom na tvári.

"Myslíš si, že by to zaujímalo slizolinčanov?" vrátila mu to a on sa pozbavene zasmial. Zdalo sa, že mal dobrú náladu.