Secret Affairs 10

"Práve som ťa pozval na valentínsky večierok, Grangerová, počúvaj predsa!"

Hermiona na neho pozerala ako keby ho videla prvý raz v živote. ON pozýva JU na večierok? ČO???

"Ty a ja na valentínsky večierok?"

Blaise prevrátil očami. "Naozaj ti to treba toľkokrát opakovať? Dopekla, kto kedy povedal, že si múdra?"

Hermiona sa konečne prebrala z ohúrenia a zaksichtila sa na neho. "Toto nie je práve ten pravý prístup, ak ma chceš prinútiť, aby som s tebou šla na večierok," povedala a nadvihla obočie.

"Prinútiť?" Zabini vyzeral byť naozaj prekvapený jej výberom slov. "Kto tu vravel niečo o nútení? Pôjdeš so mnou dobrovoľne a ešte aj veľmi rada."

"Och, naozaj?!" zvolala a zasmiala sa. Na to, že ju na chodbe za posledných šesť rokov ani raz nepozdravil, nehovoriac o normálnej konverzácii, znel celkom isto.

"Samozrejme. Pozri, Grangerová, ja nevidím nijaký dôvod na to, aby si nešla. Som pekný, šarmantný, bohatý, inteligentný... prečo by si nechcela?"

A hlavne nenormálne skromný. Ten chalan bol vážne vtipný, že? Nad jeho popisom svojej osoby sa musela zasmiať.

"A okrem toho, odmietla si McLaggena, nie? Teda... nie že by som načúval," povedal a dramaticky si povzdychol. "Nechcem ťa uraziť, ale čo ak ťa nik iný nepozve? Chceš ísť na večierok s Potterom alebo Weasleym?" presviedčal ju s nadvihnutým obočím.

Nie, samozrejme, že na večierok nechcela ísť s Harrym a ani s Ronom. A aj keď to BOLO mierne urážlivé, mal pravdu. Nebola taká populárna, aby mohla medzi chlapcami preberať a práve odmietla Cormaca. Aká bola šanca, že ju pozve ešte niekto iný? Pravdu? Mizerná.

Hermiona premýšľala a aj keď sa jej toto zdala ako tá najnepravdepodobnejšia vec, nemuselo by to byť také zlé. Veď, čo sa môže stať? Nemyslela si, že by mal Zabini nejaké postratnné úmysly. Chcela tým povedať... nikdy k nej neprejavil ani len štipku náklonnosti. Ale potom prečo to robí?

Kým to zvažovala v hlave, Zabini sa na ňu uprene pozeral, možno si myslel, že ju tým tak rozhodí, až povie áno. Nuž, to, že na ňu tak civel rozhodne nebolo príjemné. Nervózne sa poobzerala, keď si všimla, že kúsok od nich stojí Malfoy a pozoruje ich prižmúrenými očami. Ale možno by bolo lepšie povedať - zabíja Zabiniho pohľadom. Toto nebola nejaká jeho hlúpa hra, však nie?

"Prečo chceš ísť na večierok práve so mnou, Zabini? Mohol by si ísť s kýmkoľvek a ty chceš mňa? Grangerovú, knihoľmoku, humusáčku..." To posledné slovo zdôraznila pre prípad, ak by náhodou zabudol. Nemal by z toho v slizoline nejaké problémy? Napríklad, že by ho kvôli tomu rituálne obetovali alebo také čosi.

Hermiona od jeho odpovede akosi očakávala väčšie oduševnenie, ale on iba pokrčil plecami.

"Mám svoje dôvody, Grangerová."

Aha, takže MÁ postranné úmysly. Slizolinčan s postrannými úmyslami je vždy dôvod na to, aby sa bála. Alebo aby bola minimálne v strehu.

"Svoje dôvody? Aké dôvody?" chcela vedieť. Len povedzte, že vy by ste nechceli!

Zabini záporne pokrútil hlavou. Hm, prečo ju to neprekvapilo?

"To s tebou nemá nič spoločné."

Aha, super. Takže chce s ňou ísť na večierok, ale vlastne to s ňou nemá nič spoločné. To vôbec nebolo lichotivé.

Čo by mala z toho ona, keby s ním išla... okrem tej zjavnej výhody, že by nešla sama? Hm... jej šaty budú vyzerať rozhodne lepšie, ak bude mať mužský doprovod, to bez debaty. Ale na to, aby ju to presvedčilo, to bola trochu úbohá príčina. Možno... možno by mohla naštvať Malfoya. Poriadne naštvať.

Videla, že stále na diaľku vrhá po Zabinim imaginárne dýky. Asi mu, merlinvieprečo, vadí, že ju pozýva. A keby to prijala, nahneval by sa ešte viac a ona by mu vrátila to, že jeho vinou dostala trest. Ha! No nie je to geniálne?!

"Dobre."

Zabini na ňu vypliešťal oči.

"Vážne?" podarilo sa mu nakoniec povedať a bolo na čase, lebo práve zazvonilo na začiatok hodiny.

"Vážne. O deviatej pred Veľkou sieňou... nemeškaj!" dodala ešte a rýchlo sa zaradila medzi študentov, ktorí sa tlačili pred dverami učebne.

+++

Ginny na ňu zízala s otvorenými ústami. Hermione to nebolo veľmi príjemné nehovoriac o tom, aké to bolo neslušné.

"Vážne to nie je až taká veľká vec, Ginny," zachmúrene povedala.

"Nie je taká veľká vec?" Zdalo sa, že červenovláske sa jej ležérny prístup k veci nepáčil. No a? Je to jej rozhodnutie, jej život a jej pomsta Dracovi Malfoyovi. Ale to jej nemohla povedať, že?

"Tak idem na večierok so Zabinim, a?" Teraz už bola Hermiona naozaj mrzutá. Prečo to má tak vadiť? Nie je to tak, že ide s Malfoyom. To by ten Ginnyn prehnane šokovaný výraz ospravedlňovalo.

"Zbláznila si sa? On je... slizolinčan! A vedia o tom Ron a Harry?"

Hermiona sa zamračila. "Nevidím jediný dôvod na to, aby som im zverovala to, s kým idem na valentínsky večierok. Nie je to ich vec."

Ginny si odfrkla. "Takže nevedia."

"Dozvedia sa to."

Červenovláska pokrútila hlavou a konečne sa prestala po Hermioninej izbe prechádzať. Sadla si z druhej strany postele a uprene sa na ňu dívala. "Prečo, Hermiona? Prečo ideš práve s NÍM?"

Hermiona pokrčila plecami. "Pozval ma."

"No a? Mňa pozval jeden nechutný piatak z bifľomoru, ktorý ani neviem, ako sa volá, ale viem, že si už minimálne pol roka neumyl vlasy, ale to ešte neznamená, že s ním pôjdem," nasupene odpovedala Ginny a znova vystrelila z postele. Prešla k Hermioninmu písaciemu stolíku a oprela sa oň. "Čo, do pekla, si si myslela, Hermiona?!"

"A prečo nie? Prečo by som s ním nemohla ísť? Nechcem ísť sama a nechcem ísť ani s Harrym alebo s Ronom, aby každý vedel, že sú so mnou len zo súcitu, lebo nik iný ma nepozval. A keď ma pozval Zabini, povedala som áno. Bodka."

"Nemôžeš, Hermiona! Proste nemôžeš. Nepripadá ti to ako zrada?"

"Zrada?" spýtala sa Hermiona s nadvihnutým obočím. "Pre Merlina, nejdem sa za neho vydať, je to iba jeden prekliaty večierok!"

"Možno, ale on je predsa... smrťožrút," zasyčala pomedzi zuby jej priateľka.

Hermiona sa zamračila. "To nevieš. Gin, nemôžeš vynášať takéto rozsudky len na základe toho, že jeho matka je možno vrahyňa a on je zaujatí voči u muklov narodeným," povedala Hermiona tento raz unaveným tónom. Nebavilo ju už pol hodiny stále dookola vysvetľovať to isté. "Okrem toho, to, že ide so mnou, znamená, že nie je až taký zaujatý, nie?!"

"Harry a Ron ti to nedovolia," zamumlala Ginny.

Hermionin výraz sa zo zamračeného premenil na odhodlaný. "Oni nemajú žiadne právo v niečom mi brániť!"

"Ale.... ale...," koktala Ginny a rýchlo sa snažila vymyslieť ďalší argument, ktorý by ju odradil od toho, aby išla s Blaiseom na večierok. Tušila, prečo ju pozval, ale ani v tej najhoršej nočnej more by nepredpokladala, že by Hermiona súhlasila.

"Myslela som si, že ho neznášaš..."

"Nie," povedala Hermiona a pokrútila hlavou, "Ako si na to prišla? Nikdy som nič také nepovedala, pretože mi nikdy nič neurobil a ani ma nikdy naozaj neurazil. A nemala som vlastne veľa šancí spoznať ho. Viem len to, čo sa o ňom hovorí."

"A predpokladáš, že sa to všetko zakladá na klamstvách? Aspoň niečo z toho musí byť pravda a už to je dosť zlé! Čo ak... čo ak má nejaké postranné úmysly?" spýtala sa Ginny.

"Čo myslíš tými 'postrannými úmyslami'?"

Ginny sa znova vydala na pochod jej izbou. Ak s tým okamžite neprestane, v Hermioninej dlážke ostanú navždy odtlačky jej topánok.

"Mohol by... ja neviem, mohol by ťa zviesť. Možno si myslí, že si ľahká korisť a..."

"Čože?" nahnevane ju prerušila Hermiona. "Ľahká korisť? Radšej sa ani nebudem pýtať, prečo si myslíš, že by si mohol myslieť, že môžem byť ľahká korisť. Toto bolo naozaj dosť urážlivé, Ginny. A, mimochodom, ja sa o seba viem postarať."

"Hermiona, ja som to tak nemy..."

"Choď preč!" odsekla Hermiona.

"Ale.."

"Choď preč!" vykríkla Hermiona a odolávala nutkaniu niečo po nej hodiť. Ako si môže jej PRIATEĽKA myslieť, že je taká chudera, že keby sa naskytla príležitosť, tak by chňapla po komkoľvek nestarajúc sa o to, kto to je. Dokonca po Zabinim. Nemohla tomu uveriť. Nemohla uveriť, že má o nej takú mienku.

"Fajn!" vyhŕkla Ginny, rozrazila dvere jej izby a vyparila sa.

+++

Možno to za to nestálo. Nestálo za to pohádať sa s Ginny, Harrym a Ronom iba kvôli tomu, že ide na večierok so Zabinim. Veď ho ani nepozná! Nie je to trochu priveľká obeť za to, aby naštvala Malfoya?

Kým sa Hermiona súkala do tesných čiernych šiat, premýšľala o poslednom rozhovore s jej priateľmi. Ani jeden nechápal, prečo práve Zabini a Hermiona im to vysvetlila rovnakým spôsobom ako Ginny. Nuž, až na tú pasáž, že tam nechce ísť s nimi, lebo by všetci vedeli, že je neschopná zohnať si vlastný doprovod. To bolo trochu príliš osobné a zahanbujúce.

V každom prípade, po jej vyhlásení prišla na rad búrka menom Ron. Vyslovil sa o slizolinčanovi pár pekne nechutnými urážkami, potom sa uchýlil k urážaniu jej osoby a nakoniec naduto odišiel zo spoločenskej miestnosti. Celú tú tirádu sledovala minimálne polovica chrabromilčanov, ktorí boli práve vtedy v miestnosti. Dokonca aj oni na ňu zazerali! Ale bolo to zrejme skôr pre to, lebo to absolútne nečakali. O jej nezvyčajnom kroku sa bude ešte hovoriť asi pekne dlho.

Harry bol o niečo chápavejší, aj keď sa až úzkostlivo bál, že ju veľký zlý slizolinčan Zabini oberie o nevinnosť. Keby len vedel... Samozrejme, nepovedal to týmito slovami, ale z tých jeho náznakov to bolo ľahko badateľné.

Keď si Hermiona zapínala na krk honosný náhrdelník, ktorého kamienky boli napodobeniny ametistov, nemohla sa zbaviť pocitu, že možno robí chybu. Možno sa príliš vkladá do toho, aby to vrátila Malfoyovi a zbytočne si robí nepriateľov.

Na ruku si pripa náramok s rovnakým motívom ako bol na nárdelníku, vlasy si pomocou prútika sčesala dohora a pár prameňmi si nechala lemovať tvár. Vkĺzla do lesklých čiernych lodičiek na vysokom opätku, zhlboka sa nadýchla a vyšla zo svojej izby. Bola nervóznejšia, než sama sebe priznala. Vedela, že ľudia asi nebudú reagovať priaznivo, ale nevedela, ako bude reagovať Malfoy. To bol pádny dôvod na to, aby sa cítila trochu nesvoja.

+++

Keď sa Grangerová zjavila pred dverami Veľkej siene, Blaise takmer zatajil dych. Nehľadiac na to, že k nej nič nepociťoval, jej výzor mu vyrazil dych. Čierne šaty perfektne obopínali jej až hriešne peknú postavu a výstrih, hoci decentný, rozkošne naznačoval, čo sa skrýva za ním.

Hoci s Dracovým vzťahom, aj keď bol iba fyzický, nikdy nesúhlasil, musel uznať, že teraz vedel, ako k nemu mohlo dôjsť... ak si odmyslel ten elixír. Keby v tejto chvíli nemal hlavu pri niekom úplne inom a ona by nebola Dracovou hračkou, možno by dokonca uvažoval o malom romániku s ňou. Tajnom, samozrejme.

"Musím povedať, Grangerová, že si mi vyrazila dych," povedal popravde, keď sa k nemu priblížila.

Hermiona sa usmiala... alebo skôr zaškerila. "Nebol to môj zámer, to ťa môžem uistiť, Zabini."

"Tým som si istý," povedal a oplatil Hermione úškrn.

Hermiona si nebola istá, aká aliancia sa tu práve udiala, ale vedela určite, že Zabiniho postranné úmysli sa netýkajú toho, ako ju dostať do postele.

Keď vstúpili do veľkej siene, ktorá bola celá v ružovej a červenej, Blaise zistil, že takmer všetci na nich zízajú. Za tie tri dni sa fámy o tom, že pôjdu spolu stihli rozniesť po celej škole, ale nikto si nebol istý, či je to pravda. Teraz tí supi dostanú to, čo chceli.

Blaise si v skutočnosti tú pozornosť pozoruhodne užíval. Ale nič ho nezaujímalo viac, ako zelené oči istej červenovlásky, ktoré ho prepichovala nazúreným pohľadom. Musel sa sám pre seba uškrnúť. Ak vie hrať hry ona, bude ich hrať aj on. A práve teraz mal tromfy vo svojej ruke.

"Smiem sa spýtať, pre koho si sa tak vyobliekala?" spýtal sa zrazu Blaise, keď sa väčšina párov preniesla na tanečný parket a oni zostali stáť pri stoloch s občerstvením, pretože vlastne ani nemali inú možnosť. Nemohli sedieť s chrabromilčanmi, pretože oni by Zabinimu nikdy nedovolili byť v ich blízkosť a slizolinčania by zase urobili Hermione pri ich stole z tohto večierku peklo. Stôl s občerstvením bolo strategicky to najlepšie miesto.

"Pre seba," odľahčene odpovedala Hermiona a rozhliadala sa po sieni. Nahovárala si, že to nie je pre to, aby našla Malfoya.

"Hľadáš niekoho?" pobavene na to reagoval Zabini.

Hermiona na chvíľu ustrnula, ale potom sa uvoľnila. Prečo tá paranoia? "Nikoho špeciálneho, Zabini. A kde je tá, ktorej žiarlivosť mám vyvolať?"

Keď uvidela, ako sa Zabinimu vytratil úsmev z tváre a celé jeho telo sa naplo, triumfálne sa uškrnula. Takže mal pravdu. Dlho premýšľala nad tým, prečo by to Zabini robil. Prečo by bral ju na večierok... Jediné, čo jej napadlo, bolo, že chce, aby niekto žiarlil.

Hermiona nebola naivná a voči sebe bola viac než realistická. Vedela, že nepatrí zrovna k tým najnádhernejším dievčatám na škole, ale musel existovať nejaký dôvod, prečo si vybral práve ju. Určite je v kontakte s tým dievčaťom a Zabini by mohol chcieť dve veci. Buď jej ublížiť a to by znamenalo, že je to niekto, s kým sa priatelí alebo ju chce nahnevať a v takom prípade to bude niekto, kto Hermionu neznáša.

Či už to bolo tak, či onak, ani pri najväčšej vôli nedokázala určiť, kto by to mohol byť. Hádala, že všetko, čo musela urobiť, je dobre si všímať jeho správanie a dúfať, že sa prezradí sám.

Blaise na ňu nadvihol obočie, snažil sa o to, aby to vyzeralo lebadolo, ale Hermiona videla, akú má napätú pokožku okolo úst. Neklamný znak toho, že bol nervózny.

"Neviem, ako si na to prišla, Grangerová, ale ja naozaj nemám za potrebu vyvolávať u niekoho žiarlivosť. Ak niekoho chcem, tak ho dostanem a nemusím sa uchyľovať k nejakým intrigám alebo hrám. To by si už mala vedieť."

Hermiona sa uškrnula. Klamal jej a ona to vedela. A zdalo sa, že aj on zistil, že ju neobalamutil.

"Fajn, nechaj si svoje malé tajomstvo, Zabini. Ale ak by si mi povedal, kto to je, mohla by som ti pomôcť."

Dobre, to nebola tak celkom pravda. Nemala záujem na tom, aby sa kvôli jeho aférkam stala terčom zákulisných intríg alebo, čo by bolo horšie, ohovárania celého klanu chrabromilčanov. Len chcela vedieť, do čoho sa tu práve zaplietla. A od koho by mohla potenciálne čakať napadnutie. Lebo všetci vieme, že žiarlivé dievčatá sú nebezpečné dievčatá.

"Odo mňa sa to nedozvieš, Grangerová," zašepkal jej do ucha Zabini, keď sa k nej zrazu naklonil. "Chceš si zatancovať?"

+++

Hermiona ani sama nevedela, prečo jeho pozvanie prijala. Alebo možno vedela. Napriek tomu, že všetko toto bola iba fraška, chcela sa zabávať. Nechcela sedieť v kúte a čumieť na tých, ktorí tancujú na parkete a užívajú si.

Takže išla. A tancovala so Zabinim. A nebolo to nepríjemné. V skutočnosti sa jej to celkom páčilo. Blaise bol dobrý tanečník. Myslela tým, že to neboli žiadne trápne kreácie, ktoré predvádzal Ron alebo nesmelé pohupovanie do taktu ako to robil Harry. Bolo to fajn. Až do chvíle, keď sa skupina rozhodla, že na valenstínsky večierok by sa predsa len patrilo hrať aj niečo pomalé.

Hermionina prvá reakcia hneď ako začula prvé tóny slaďáku, bola okamžite odtiaľ zdupkať, ale potom ju Zabini chytil okolo pásu a pritiahol k sebe. Mohla sa od neho odtiahnuť a odísť z parketu, lenže už aj tak si o nich všetci šepkali a zazerali na nich. Jeden tanec to predsa nemôže nijako zhoršiť, nie?

A vôbec s ním nechcela tancovať slaďák preto, že v dave zbadala Malfoya, ako tancuje neďaleko nich s Pansy Parkinsonovou zavesenou okolo jeho krku. Hermiona nebola hlúpa, vedela, že Malfoy z večera do rána nezažil náhlu zmenu citov. Ona vedela, že pre neho nič neznamená. Nie že by chcela znamenať! Ale pohľad na to, ako mal okolo tej malej zmije obtočené ruky, ju nútilo cítiť niečo čudné. Nútilo ju to cítiť sa ukrivdene, myslieť si, že tá malá šťanda nemá právo sa k nemu pritláčať. Že to mala byť ona!

Absurdné. Bolo to proste absurdné.

"Na koho tak zazeráš?" spýtal sa jej zrazu Zabini a ona sa strhla. Odtrhla od Malfoya a Parkinsonovej pohľad a obrátila hlavu, aby sa mu mohla pozrieť do tváre.

"Čože?" Zmätene sa zamračila.

"Tie vražedné pohľady, čo vrháš... Pýtam sa na koho."

"Na nikoho," zamumlala. To, že si ju tak všímal, jej začalo úprimne naháňať hrôzu.

"Hm... tak na nikoho?" podozrievavo sa na ňu zahľadel, ale potom od nej odtrhol pohľad, zadíval sa na niečo za ňou a jeho výraz sa náhle zmenil. "Grangerová?"

"Čo?"

"Chceš urobiť niečo šialené?"

"Čože?"

A vtedy sa to stalo. Ani keby tušila, že chce niečo také urobiť, nestihla by reagovať. V jednu chvíľu sa s ním rozpráva pri tanci a v druhú jej bránia v rozprávaní jeho pery.

Odlepila sa od neho a zamrkala. Mohol by jej niekto vysvetliť, prečo sa jej práve pred chvíľou prisal Blaise Zabini na pery? Nie, že by to nebolo príjemné... byť bozkávaná je takmer vždy príjemné, ale nemal by mať na to nejaký dôvod? Nejaký veľmi pádny dôvod, keďže jeho priateľ sa s dievčaťom, ktoré práve pobozkal dvakrát vyspal? Och, dúfala, že o tom Zabini nevedel.

Možno to bolo pre to dievča... aby žiarlila. Och, Hermiona dúfala, že si ju nepočká niekde po vyučovaní, aby si to s ňou vybavila.

"Čo si to...? Prečo si to urobil?" spýtala sa Hermiona bez dychu. Ale Blaise nemal šancu odpovedať jej. Zrazu bol za ním Malfoy, tváril sa ako boh pomsty a schmatol ho za rameno.

"Môžem s tebou hovoriť?" opýtal sa temným hlasom pri ktorom Hermione prešiel po chrbte mráz. Na ňu sa ani nezadíval, zvrtol sa a ťahal Blaisa so sebou preč.

Keď od nich Hermiona odtrhla pohľad, zrazu akoby precitla a poobzerala sa. Takmer všetci na ňu civeli. Och, bože, do čoho sa to dostala? Z bezúhonnej hlavnej prefektky sa stane škandalózna školská hviezda?

Hermiona sa prudko začervenala a začala si raziť cestu preč z tanečného parketu. Zamierila k Harrymu a Ronovi, ale stačil jeden pohľad na nich a vedela, že to videli a u nich pochopenie nenájde. Zmenila teda smer a zamierila k Ginny, ktorá držala v ruke pohár s punčom a okolo pása ju objímal Michael Corner, jej staronový frajer. Vlastne ani nevedela, kedy presne sa tí dvaja dali zase dohromady.

+++

Lenčo sa Draco a Blaise stratili z dohľadu zvedavých pohľadov a vyšli von do haly, Blaise sa ocitol pritlačený ku stene rukami svojho priateľa. Nešetrnosť jeho zaobchádzania ho trochu prekvapila, ale keď sa vrhol na Grangerovú, vedel, že niečo také by mal očakávať. Ale úprimne dúfal, že k tomu nedôjde.

"Čo to robíš, Blaise?" spýtal sa Draco a Blaise sa aj napriek svojej snahe zostať pokojným, trochu striasol. Vedel, že Draco by mu vážne nikdy neublížil, ale tón, ktorým to povedal, bol smrteľný. Naozaj desivý.

"Prečo, Draco? Prekáža ti to?" spýtal sa, ale nepoužil svoj obvyklý podpichovačský tón. Dobre vedel, že teraz na to nebola vhodná chvíľa.

"Zničíš si reputáciu..."

"A to ťa tak trápi, však?" Blaise sa krátko ostro zasmial, odtlačil ho od seba a odtiahol sa od steny.

"Prestaň sa mi pliesť do cesty. Čo je moje, je moje, Blaise," povedal temným hlasom a pristúpil k nemu.

"Tak potom si nemal..."

"Nemal som čo?"

"Nemal si... nemal si stále popierať, že žiarliš." Blaise na chvíľu dokonca zvažoval, že mu povie pravdu, ale nakoniec si to rozmyslel.

"Ja nežiarlim. Malfoyovci nežiarlia, sú majetnícky. Grangerová je možno humusáčka, ale je to MOJA humusáčka." Draco takmer vykríkol, ale stihol sa zastaviť.

"Vieš, že jediné, čo ti umožňuje spať s ňou, je ten elixír, však? Pretože inak by si ju nikdy nemohol mať."

Skoro ho udrel. Vedel, že má pravdu, ale z neznámych príčin ho to vyhlásenie strašne nahnevalo. Nemohol vystáť myšlienku, že... že ho Grangerová v skutočnosti nechce, keď jeho privádzalo do šialenstava iba pomyslenie na jej telo.

"Čokoľvek máš v pláne, Blaise, prestaň s tým!" zavrčal, naposledy ho počastoval nahnevaným pohľadom a vrátil sa späť do siene, späť k Pansy.

+++

Nabudúce:

"Preorientovala si sa na slizolinčanov?" ozval sa za ňou nepríjemný dievčenský hlas. Hermiona sa otočila, aby čelila Pansynmu nepriateľskému pohľadu.

"Čo chceš?"

"Pekné divadielko, vážne. Skoro mi je ťa ľúto, pretože keď zistíš, že nie si ničím výnimočná a Blaise ťa chce iba pretiahnuť ako všetky ostatné, určite to zlomí tvoje chrabromilské srdiečko," povedala Pansy sladkým hláskom a zasmiala sa.