Miešať prácu 7

"Hermiona!" vyhŕkla Ginny, keď už bola aj s Harrym pri nej. "Si v poriadku? Videli sme, ako si sa bavila s Georogom a potom sa do toho priplietol Mlafoy..."

"Som v pohode," odpovedala Hermiona a kopla do seba ďalší pohár šampanského. Vážne by mala spomaliť. Aj keď nie je nijaké neviniatko a niečo znesie, aj zo šampanského sa dá opiť, keď je ho príliš veľa.

"Si?" uisťoval sa Harry a uprene ju sledoval.

"Som. Nebolo to nič nové. Snažil sa mi ospravedlniť a ja som ho posala do čerta. Prečo sa ešte vôbec snaží?" spýtala sa sama seba a pokrútila hlavou.

"Hermiona...," váhavo začala Ginny a Hermiona sa na ňu rýchlo pozrela. Už iba z toho tónu vedela, čo jej chce povedať. "Možno by si mala popremýšľať o tom, že George..."

"Že George čo? To naozaj ľutuje a prahne po mojom odpustení?" vyštekla na ňu nepríjemne a zachmúrila sa. "Vieš čo? Keď ti to isté, čo spravil mne George, spraví Harry, potom sa porozprávame o odpúšťaní, dobre?" dopovedala, zvrtla sa a odišla.

Hermiona sa nadýchla, aby si upokojila podráždené nervy a pokrútila hlavou. Ten ples vôbec nešiel tak, ako si to predstavovala. To, že sa pochytila s Georgom, ju až tak netrápilo a nebolo to vôbec niečo nové, ale že sa ho Ginny snažila zatávať? To rozhodne bolo nové.

Ona chápala, že je to jej brat, ale Ginny tiež veľmi dobre vedela, čo sa stalo a ako to Hermionu zranilo. Nemohla pochopiť, ako sa vôbec odvážila žiadať od nej, aby jednoducho na všetko zabudla. Ona už nemala záujem znovu nadviazať vzťahy s nikým iných z ich rodiny okrem Ginny, Arthura a Molly. Ostatní boli pre ňu mŕtvi.

***

Iba sa tak potulovala. Draca nikde nevidela a s nikým iným naozaj nemala chuť baviť sa. Vzala si ďalšie šampanské a iba sa... potulovala. Musela vyzerať čudne. A mala by prestať piť.

Keď bola na svojej misii a predierala sa davmi vyobliekaných ľudí, porozhliadla sa a zvažovala, kam sa vydá ďalej, zrazu si všimla, ako sa na ňu uprene díva vysoký hnedovlasý muž. Elegantne jej zamával a ona na neho zostala zarazene zízať. Čoskoro sa však prebrala, jemne sa usmiala a kýval hlavou na pozdrav. Lenže keď zbadala, ako sa pohol a vybral sa k nej, priala si, aby ho bola radšej ignorovala.

"Hermiona, ako sa máš?" opýtal sa, keď prišiel k nej a ona na neho vyvalila oči. On ju pozná?

Prizrela sa mu bližšie, pozorne skúmala črty jeho tváre a zrazu ho spoznala.

"Wood? Oliver Wood?" prekvapene vyhŕkla a on s miernym úškrnom prikývol. "Pre Merlina, strašne si sa zmenil! Vôbec som ťa nespoznala."

"To mi hovorí veľa ľudí, ktorí ma dlhšie nevideli."

Hermiona prikývla. "Nuž, ja som ťa nevidela odvtedy, čo si odišiel zo školy."

"Hej, to už je nejaká doba," pritakal, vzal si z podnosu pohár šampanského, jeden ponúkol aj Hermione, ale ona radšej odmietla.

"Napriek tomu, že sa o metlobal vôbec nezaujímam, počula som, že si stal kapitánom hm...," snažila sa spomenúť si, "nejakého týmu."

Pobavene sa zasmial. "Appelbyské šípy."

"Och, áno, asi. V tomto nie som veľmi dobrá..." trochu zahanbene zamrmlala a pokrčila plecami.

"Si tu s Ronom alebo...?" spýtal sa a Hermiona k nemu ihneď strelila trochu zamračeným pohľadom.

"Nie. My dvaja sme nikdy neboli viac než iba priatelia."

"Aha. Si tu teda sama?"

Nebola si istá, či by to nemala brať ako urážku. Chcel tým azda naznačiť, že ak nie je s Ronom, hneď predpokladá, že je sama, lebo sa nezmôže na nikoho iného? Ale pravdepodobne to nebolo tak.

"Tak nejako."

"Takže," pokračoval a premeriaval si ju intenzívnym pohľadom. Takým intenzívnym, že to prišlo Hermione nezvyčajné. "Čo vlastne teraz robíš, keď ťa pozvali na tento ples? Musíš mať vysoké postavenie."

"Som viceprezidentka Wigle banky, ale tých nikdy nepozývajú na tento ples, takže sa tá pozvánka ku mne musela dostať nejakým nedopatrením. Inak si to neviem vysvetliť."

Wood nadvihol obočie. "Možno ťa tu niekto chcel mať a tak zariadil, aby si tú pozvánku dostala."

"O tom pochybujem," povedala Hermiona a povzdychla si. "Nemôžem prísť na nikoho, kto by ma tu chcel mať a mal také konexie, že by mohol zohnať jednu pozvánku naviac." Klamala. Poznala takého človeka, ale vedela, že to nebol on.

"Možno ho poznáš... možno sa s ním práve rozprávaš," povedal zastretým hlasom a Hermionina hlava okamžite vystrelila k jeho tvári.

"Prosím?" prekvapene sa spýtala a civela na neho. "To ty si pre mňa zohnal pozvánku?"

Prikývol.

"Prečo?" Vôbec tomu nerozumela.

"Videl som ťa zhruba pred týždňom v meste a povedal som si, že by som ťa mohol pozvať von. A čo by bolo originálnejšie rande než toto?"

Teraz bola ešte viac zmätená. "Toto má byť rande?"

"Je to tak naplánované," sebavedome povedal a ona na neho zase iba civela. Teraz rozhodne potrebovala šampanské.

Schmatla jeden pohár z podnosu, ktorý sa práve príhodne vznášal okolo nich a napila sa.

"Nepôjdeme si zatancovať?" spýtal sa jej, bez čakania na odpoveď jej vzal poloprázdny pohár, položil ho na podnos a vzal ju za ruku. Zaviedol ju takmer do stredu tanečného parketu a pritiahol si ju k sebe. Bol k nej bližšie, než by mal byť a Hermiona z toho nebola práve nadšená.

"Neplánoval si sa ma napríklad opýtať, či s tebou chcem ísť na rande? Alebo či nie som už zadaná? A kde si mal vôbec tú istotu, že prídem sama?" vychrlila zo seba otázky a čakala na odpoveď.

Keď mala pravdu povedať, trochu ju to naštvalo. To a aj jeho prehnane sebaisté správanie.

"A si?" spýtal sa s úškrnom na peknej tvári. "Myslím zadaná."

Bola? S Malfoyom rozhodne nechodila, takže sa veľmi nemôže považovať za zadanú. Mala svoju voľnosť rovnako, ako mal voľnosť aj Draco. Ale mala tiež svoje zásady. Nikdy by nebola vo "vzťahu" s dvomi mužmi. To nebol jej štýl.

"Som," rozhodne povedala a čakala, ako bude reagovať.

Očakávala, že bude prekvapený, zarazený, že sa jej ospravedlní a nechá ju samu, ale on urobil skoro praví opak. Zasmial sa! A bolo to skoro posmešné.

"Ak si zadaná, tak prečo tu nie je s tebou?" opýtal sa a nadvihol obočie.

"Je tu."

"Povedala si, že si tu sama," podotkol, ale ona záporne pokrútila hlavou.

"Povedala som "tak nejako", nepovedala som, že som tu sama. Prišla som sama, áno, ale on tu je tiež."

"A čo to znamená?"

"To znamená, že pre teba a ani pre nikoho iného nie som voľná."

Na to ľahostajne pokrčil plecami a ona skoro nemohla uveriť svojim vlastným očiam.

"Po tomto možno už budeš," záhadne povedal, z ničoho nič sa k nej rýchlo nahol a... POBOZKAL ju.

Hermiona bola viac než prekvapená. Bola šokovaná, úplne mimo a naštvaná. Ako si dovolil pobozkať ju, keď mu povedala, že je už zadaná a že ten muž je práve teraz v tej miestnosti?

Jej ruky sa opreli o jeho hruď a snažila sa ho odtlačiť, ale s ním to vôbec nič nerobilo. Keď sa od nej konečne odlepil, jej ruka sa už-už zdvíhala s úmyslom dať mu jednu zaucho, ale bola si až priveľmi dobre vedomá toho, že je v miestnosti plnej tých najvýznamnejších čarodejníkov Anglicka. Nemohla si dovoliť vyrobiť škandál.

"Tak čo? Ešte stále si zadaná?" spýtal sa a sebavedomo sa uškrnul. Ale Hermione sa to nezdalo vtipné.

"Som. A pre teba budem zadaná aj vtedy, keby som v skutočnosti nebola. Už nikdy viac to neurob, Wood," precedila pomedzi stisnuté zuby, vytrhla sa mu a okamžite sa od neho vzdialila. Ale on ju, samozrejme, nasledoval.

***

Čomu ten chlap nerozumel? Nepovedala mu snáť veľmi jasne, že ju má nechať napokoji? Rozzúrene sa rútila vstupnou halou k vchodovým dverám a ignorovala jeho keci, ktorými ju obťažoval, keď kráčal vedľa nej.

"Hermiona?" zvolal zrazu niekto jej meno a ona zastala a zvrtla sa. Draco stál pri vchode ho plesovej sály a zarazene sa na ňu díval.

"Odchádzaš?" opýtal sa, pohľadom prešiel po Woodovi, ktorý stál vedľa nej a pristúpil k nim.

"Áno, rozhodli sme sa, že pôjdeme niekam, kde budeme mať súkromie," odpovedal miesto nej Wood a bol vážne pohotový, lebo ona ešte ani len nestihla otvoriť ústa.

Teraz mu už skoro vrazila. Obrátila sa k nemu a prepaľovala ho zúrivým pohľadom. Toto len tak nenechá. Tomu namyslenému, arogantnému kreténovi jednoducho musí ukázať, že s ňou sa zahrávať nebude. Ale nechcela sa znova začať hádať pred Dracom, a tak sa rozhodla, že najlepšie bude, keď to vyrieši bez jeho prítomnosti.

"Ospravedlníš nás?" zamumlala k Dracovi, schmatla Wooda za lakeť a ťahala ho von.

"Čo si, do pekla, myslíš, že robíš?" zajačala na neho, keď boli konečne vonku.

"Čo myslíš?" nonšalantne sa opýtal a to Hermionu ešte viac dožralo.

"Prestaň klamať ľuďom o tom, že ideme niekam, kde budeme mať súkromie," napodobnila jeho hlas a on sa uškrnul.

"Upokoj sa, bol to len Mlafoy!"

Hermiona neveriacky pokrútila hlavou. "Nezáleží na tom, či to bol iba Malfoy alebo minister mágie! Ak chceš ľuďom klamať, tak to pokojne rob, ale mňa do tých lží láskavo nezaťahuj!"

"Si nejaká nedotklivá vieš to?"

Naozaj mala chuť začať kričať. Tak strašne ju vytáčal!

"Nuž, niekto je nedotklivý a niekto je kretén! Drž sa odo mňa ďalej, Wood, lebo inak zistíš, aké nepríjené a bolestivé kliatby poznám!"

Tento raz mu nedala šancu reagovať a jednoducho sa rýchlo premiestnila.

***

Klop, klop, klop, KLOP!

"Čo, do kelu...?" mumlala Hermiona, keď sa vyhrabávala z postele a náhlila sa ku dverám, na ktoré niekto zúrivo klopal. Ten šialenec na druhej strane dverí zobudí celý dom!

Nevie snáď, koľko je hodín?! Nuž, ona to vedela. Keď si brala župan a navliekala sa do neho, stihla mrknúť na budík, položený na nočnom stolíku. Bolo chvíľu pred treťou ráno.

"Už idem!" podráždene vykríkla a rýchlo odomkýnala dvere. Chvatom ich otvorila, pozrela sa, kto ju to zobudil a jedno obočie jej okamžite vystrelilo skoro až ku korienkom vlasov.

"Draco?!"