Miešať prácu 5

Hermiona si nebola tak celkom istá, ako bral Malfoy to, čo sa stalo, ale v hlave sa jej aj tak zrodila iba jedna možnosť, ako bude prebiehať jej ďalší deň v práci. Myslela si, že jednoducho bude ignorovať fakt, že sa s ním noc predtým vyspala na podlahe jeho kancelárie a proste sa bude tváriť, že sa nič nestalo.

Trochu mala aj pravdu, ale jeho správanie rozhodne nesvedčilo o tom, že sa nič nestalo. Samozrejme, o včerajšej udalosti nepadlo ani slovo, keď vošla do jeho kancelárie, vypila pripravenú kávu a pustila sa do papierov. Ibaže to, ako sa s ňou snažil nerozprávať, vyhýbal sa pohľadu do jej očí, nebola iba ignorácia, bolo to zámerné vyhýbanie sa jej. Tiež napätie, ktoré cítila z jeho strany, bol indikátor toho, že sa cíti kvôli tomu nesvoj. A Hermiona nerozumela prečo.

Vydržala v tej napätej atmosfére pracovať dosť dlho. Vlastne to vydržala do obeda a premýšľala, či ju vôbec zoberie so sebou do reštaurácie tak ako zvyčajne. Po chvíli si ale povedala, že nemieni čakať na to, kým to zistí a všetko to vyrieši hneď.

Položila papiere na sklenený stolík, vstala, prešla k jeho stolu a posadila sa na kreslo naproti nemu. Vedel, že tam bola, pretože ju počul a ona videla, ako mu stuhli plecia, keď sa priblížila. Ale nevzhliadol od papierov, prosto si ju nevšímal. Hermiona chvíľu čakala, mračila sa a aby ho vyprovokovala, začala nechtami poklopkávať po jeho stole.

"Ale no tak!" povedala po chvíli, čo márne čakala na to, kým vybuchne a povie jej, nech ho prestane vyrušovať. "To myslíš vážne?"

Konečne zodvihol hlavu a pozrel sa na ňu. "Čo máš na mysli?"

"Pozri, naozaj sa kvôli tomu, čo sa včera stalo, nemusíš správať takto. Tak sme sa spolu vyspali, a čo?! Je to predsa ľudské a my sme ľudia. Veď o nič nejde."

Draco sa na ňu zamračil a chvíľu na ňu zízal. O nič nejde? "Robíš to často, keď si s tým tak vyrovnaná?" povedal uštipačne a Hermiona na neho nepríjemne zazrela.

Vstala zo stoličky. "Ak o mne po včerajšej noci rozmýšľaš ako o ľahkej žene iba preto, že som sa tomu nebránila, fajn. Ak si chceš myslieť, že poslúžim komukoľvek, kto na to dostane chuť, fajn. Ale prestaň sa správať ako malé decko a neťahaj svoje osobné probémy do nášho pracovného vzťahu a nevyrábaj dusno."

Využila to, ako na ňu Draco vyjavene civel, schmatla svoju kabelku a rýchlo vyšla z jeho kancelárie. Potreboval si ísť doplniť hladinu cukru v krvi.

***

Najprv si Hermiona myslela, že sa pôjde najesť do nejakej reštaurácie, ktorá je veľmi ďaleko od tej, kde bola s Malfoyom, ale potom si to rozmyslela a zamávala na taxík. Po tom, ako ju rozčúlil, nemala najmenšiu chuť vrátiť sa do práce.

Nechala sa odviesť na jedno z množstva predmestí Londýna, ktoré zahŕňalo utešené domčeky pozdĺž vždy čistých chodníkov, dokonale pokosené trávniky a upravené domáce paničky, ktoré vyzerali za každých okolností dokonale. Až podozrivo jej to pripomínalo Zúfalé manželky.

Zaklopala na biele dvere veľkého domu a po chvíli jej otvorila štíhla červenovláska, ktorá na ňu vyvalila svoje prenikavo zelené oči.

"Hermiona! Máš dnes voľno?" prekvapene sa spýtala Ginny a odstúpila od dverí, aby mohla vojsť dnu.

"Ahoj. Nuž, nemala som, ale urobila som si ho."

Ginny sa trochu zamračila, zatvorila za ňou a vybrala sa do obývačky. "Je nejaký problém s Malfoyom?"

"Nenazvala by som to práve problémom. Iba sme sa trochu pochytili a nemám chuť ho dnes znovu vidieť," vysvetľovala, keď kráčala za ňou a vošla do obývačky.

Tam sa na zemi v ohrádke hralo ročné dievčatko s obrovskými hnedými očami, ktoré mala určite po Arthurovi. Len čo ju ta malá uvidela, natiahla k nej rúčky a začala vydávať zvuky, ktoré mali znamenať, že chce, aby ju Hermiona zobrala na ruky.

"Tak ty si rada, že ma vidíš?" prihovorila sa Hermiona s úsmevom dievčatku, podišla k nej a vzala ju do náručia.

"Ahoj, drobček, ako si sa mala?" rozprávala jej a pobozkala ju na ružové líčko. Potom sa obrátila k Ginny. "Prišla som vás dve vziať na obed a potom na nákupy. Stavím sa, že na materskej si veľa spoločenského života neužiješ."

Ginny sa rozžiarili oči, ako keby jej Hermiona dávala do daru briliantový náramok a vďačne sa usmiala. "Ani nevieš, akú pravdu máš. Mama je dobrá spoločnosť, ale..."

"...ale nie je to ono," dokončila za ňu Hermiona a Ginny prikývla. "Tak sa choď prezliecť a ja oblečeniem Lilly."

Ísť za Ginny a vziať ju aj s tým malým anjelikom na obed, bolo úplne spontánne rozhodnutie, ale Hermiona bola rada, že jej to napadlo. Nemala voľno už veľmi dlho a so svojou najlepšou priateľkou a dieťatkom mohla byť zvyčajne iba cez víkendy. Lenže tie väčšinou Ginny tvárila s Harrym alebo so svojou rodinou v Brlohu, kam Hermiona prestala na spoločné večere chodievať už pred takmer rokom a pol a iba zriedka ich mala takto pre seba.

***

"Takže, kvôli čomu si sa pochytila s Malfoyom?" vyzvedala Ginny, keď sedeli v reštaurácii a pochutnávali si na svojom jedle.

"Ále, je to len taká hlúposť s účtovnými dokladmi," klama Hermiona a rýchlo si vložila do úst sústo, aby to nemusela ďalej rozvádzať. Nebolo to tak, že by jej nechcela povedať o tom, čo sa stalo, ale nemyslela si, že by mala. Nebolo to nič dôležité, nemali spolu vzťah a tak o tom Ginny nemusí vedieť.

Okrem toho, Hermiona sa s ňou nerada rozprávala o svojich priateľoch. Akokoľvek mala svoju priateľku rada, jedna vec ju na nej vedela dokonale dožrať. Bola to jej staromódnosť. Ginny bola stará škola a mala pocit, že sex má prísť až po svadbe a ak sa to náhodou prihodí mimo manželstva, musí si toho človeka okamžite vziať. V záujme zachovania ich priateľstva a predchádzania hádok, sa Hermiona rozhodla, že pokiaľ z nejakej tej občasnej aférky neotehotnie, nie je nutné, aby sa jej zverovala.

A bola si istá, že Ginny by nikdy nepochopila, ako sa mohla iba tak vyspať s Malfoyom.

"Och, keď hovoríme o práci... musím tam zavolať a povedať, že neprídem," povedala Hermiona a vytiahla z kabelky mobil. Rýchlo vyhľadala v zozname číslo na Alice, svoju sekretárku, a poprosila ju, nech povie Malfoyovi, že sa necítila dobre, takže už nepríde do práce.

Potom zložila a vypala si mobil. Keď zodvihla hlavu, uvidela, ako sa na ňu pozerá Ginny s nadvihnutým obočím.

"Som si istá, že bude volať späť," vysvetlila a jej priateľka si iba vzdychla.

"Vieš, v škole si bola taká poriadna žiačka a aha čo je z teba!"

"Hej! Čo tým myslíš?" opýtala sa Hermiona s úškrnom na perách.

"Dobre vieš, čo tým myslím. Čo sa to len s tebou stalo?" naoko zhrozene sa spýtala Ginny a vybrala z kočíka Lilly, ktorá začala plakať a posadila si ju na kolená.

"Asi som konečne sama sebou," vyhlásila Hermiona a natiahla k Ginny ruky. "Daj mi ju a dojedz to, ja už viac nebudem."

Po skvelom obede sa vybrali do nákupného centra a keď sa zastavili v detskom oddelení, Hermiona neodolala a aj napriek Ginniným protestom kúpila pre Lilly chutné červené šatočky s mašľou a bielymi bodkami.

"Rozmaznávaš ju!" hnevala sa červenovláska. "Má ešte len rok a ty ju už rozmaznávaš. Si rovnaká ako Harry. Mala si ho vidieť, keď ešte v noci zle spávala. Zakaždým, keď trochu zamrnčala, už bol na nohách a išiel k nej. Povedala som mu, že keď si ju nebude všímať, zaspí aj sama, ale on nie... a potom to robila každú noc až dovtedy, kým si Harry konečne uvedomil, že mám pravdu a prestal s tým."

Hermiona na zasmiala a pozrela sa na Lilly, ktorá sedela v kočíku, v ruke mala obrovskú chrumku, tlačila si ju do úst a celá bola od nej zababraná. V živote nevidela niečo tak krásne, ako bola tá malá.

"Ja si myslím, že taký anjelik si zaslúži trochu pozornosti naviac. Však, chrobáčik?" povedala Hermiona maznavým hlasom, pohladila dieťa po hlavičke a Ginny prevrátila očami.

***

Keď sa Hermiona konečne dostala z domu svojich priateľov, bolo skoro sedem hodín a to mohla zdrhnúť iba preto, lebo Ginny išla malú okúpať. Po náletoch na obchody ju jej priateľka donútila ísť k nim, potom prišiel z práce Harry a trval na tom, že musí zostať na večeru, lebo sa nevideli už veky a ona sa tomu jednoducho nemohla ubrániť.

Keď konečne sedela v taxíku a viezla sa domov, cítila sa ako po trojhodinovej túre. Ale to, čo ju hriadlo pri srdci, bola taška, ktorú mala položenú vedľa seba a v ktorej boli uložené jej nové a úplne dokonalé biele lodičky od Alberty Ferretti.

Keď začalo auto pozvoľna spomaľovať, Hermiona podvedome vykukla z okna a zostala zarazene pozerať do diaľky, kde pri vchode do domu, kde mala byt, stál vysoký blonďavý muž v obleku s príručným kufríkom v ruke.

Hermiona sa zamračila. Čo, do pekla, robil pred jej domom?!

Akonáhle auto zastavilo pri chodníku, uvidela, ako sa pohol k nej s úmyslom otvoriť jej dvere, ale ona bola rýchlejšia. Otvorila, podala vodičovi bankovku, ktorá pokryla cenu cesty niekoľkokrát, schmatla kabelku a tašku s nákupom a vyskočila von.

"Čo tu robíš?" ihneď sa spýtala a prudko zabuchla dvere auta.

Draco na ňu prižmúril oči a prezrel si papierovú tašku s obrovským nápisom Alberta Ferretti. "Takže ty sa necítiš dobre?"

"Neodpovedal si mi na otázku," nekompromisne povedala Hermona. "Čo tu robíš?"

"Keď si volala a povedala si, že sa necítiš dobre, chcel som sa uistiť, že si v poriadku. Ale vidím, že ti je viac než dobre."

Hermiona nadvihla jedno obočie. "To je sprostosť, Malfoy, neprišiel si za mnou preto, že by si sa bál o moje zdravie. Ani sa nesnaž nahovoriť mi niečo také. A, áno, cítila som sa dobre, ale bola som si istá, že len čo ťa uvidím, zodvihne sa mi žalúdok a, ako vidím, mala som pravdu," odsekla, zvrtla sa a kráčala do domu. Odomkla, vošla dnu, ale nezačula, ako sa za ňou zabuchli dvere, čo znamenalo, že ju nasledoval.

"Čo som ti urobil?" vyštekol, naštvaný jej urážkou.

Hermona sa k nemu otočila a prižmúrila oči. "Tu nejde ani tak o to, čo si urobil, ale o to, čo si myslíš. A vieš čo? Ak si myslíš, že ja som štetka, mal by si si to myslieť aj o sebe. Ale stavím sa, že si toho názoru, že keď sa muž nezáväzne vyspí so ženou, tak je mačo!"

"Hermiona, nikdy som nepovedal, že si to o tebe myslím," bránil sa Draco.

"Ale nevyvrátil si to."

"Samozrejme, že nie, nedala si mi na to čas. Iba si sa zvrtla a než som sa spamätal a pochopil, čo si vlastne povedala, bola si preč. Celé poobedie som sa ti snažil dovolať, ale mala si vypnutý mobil a doma si nebola."

Hermiona na neho vypleštila oči. "Ty si prišiel ku mne domov?"

Draco prikývol. "Niekoľkokrát."

"Ako dlho si stál vonku, kým som prišla?" opýtala sa zrazu.

"Nejakú dobu to bolo," záhadne jej odpovedal a Hermiona na neho zarazene pozerala. Prečo, pre Merlina, by mal na ňu čakať niekoľko hodín pred domom iba preto, aby jej povedal, že si o nej nemyslí, že je štetka? Bola jediná, komu sa to zdalo zvláštne?

"Takže si sa neprišiel pozrieť, ako sa cítim..."

Potriasol hlavou. "Iba som ti chcel povedať, že si to nemyslím a že iba neviem, ako sa v takej situácii zachovať, lebo je to pre mňa nové."

"Nuž, pre mňa je to tiež nové. Nikdy som nemala aféru s niekym z práce," povedala Hermiona a vykročila po schodoch.

"Aféru?" neveriacky sa spýtal.

"A ako by si to nazval ty?" spýtala sa ho naspäť Hermiona a Draco iba pokrčil plecami.

"Tak čo budeme robiť?" opýtal sa jej a to Hermionu skoro rozosmialo.

Uškrnula sa a obrátila k nemu hlavu. "Nemôžem ti dať síce nijaký spoľahlivý manuál, ale mám jeden nápad. Čo keby sme tomu nechali voľný priebeh? Prestaň sa tým stresovať a nechaj to plávať."

V tej chvíli už stáli pred dverami jej bytu. Hermiona rýchlo zalovila v kabelke, vytiahla kľúče a odomkla. Potom sa zvrtla k blondiakovi, schmatla jeho kravatu a pritiahla si ho k sebe.

"Ideš dnu?" opýtala sa a dychom mu pohládzala pery. Na jeho odpoveď ani nečala, v okamihu s ním zmizla vo vnútri a zabuchla za nimi dvere.