Miešať prácu 3

Hermiona rýchlo rozrazila dvere svojho bytu a utekala do kúpeľne, aby sa osprchovala. Ako mohla tak blbo zabudnúť na čas? Musela sa ešte pripraviť na svoje prvé rande na slepo.

Zariadila jej ho kamrátka, pretože vyhlasovala, že Hermiona už jednoducho potrebuje chlapa a ona vedela, že je to pravda. Okrem toho jej Jane prízvukovala, že aj keby to nevidela na niečo perspektívne, nech z toho vytrieska, čo sa bude dať. A Hermiona veľmi dobre vedela, čo tým myslela.

Problém nastal, keď sedela v bare, kde si dohodli stretnutie, už pätnásť minúť a on sa stále neobjavil. Jane jej ukázala jeho fotku, takže keby sa tam zjavil, vedela by to.

Po ďalších pätnástich minútach a dvoch pohárov mojita, sa Hermiona už chcela zodvihnúť zo stoličky, keď do vnútra vošiel niekto, kto úplne upútal jej pozornosť. Po krátkom prieskume miestnosti ju našiel jeho pohľad a ladovomodré oči sa zaborili do jej čokoládových.

Videla, že mal v črtách tváre vpísanú otázku. Okamžite sa vybral k nej a zastal pri jej stole.

"Neruším?" spýtal sa a poobzeral sa, ako keby sa snažil zistiť, či na neho nejaký chlap nevrhá zúrivé pohľady, lebo sa mu snaží baliť jeho dievča.

"Vôbec," povedala Hermiona a ukázala na stoličku. "Posaď sa."

Urobil tak, ako mu povedala a v okamihu sa pri nich objavila čašníčka. Malfoy si objednal koňak, ale ona odmietla jeho ponuku objednať si na jeho účet.

"Prišiel si na pohárik po ťažkom dni alebo tu máš rande?" spýtala sa.

"To prvé," odpovedal jej a zasmial sa, ako keby povedala niečo vtipné.

"Bol si v práci až do teraz?" prekvapene sa opýtala, keď si všimla, že má na sebe to isté oblečenie, aké mal v kancelárii.

"Áno. Je toho veľa a chcem mať vypracovanú kompletnú správu čo najskôr."

"Mohol si to dať spraviť ekonómom v banke alebo niekoho najať, veď vieš."

"Mohol," povedal a napil sa z nápoja, ktorý mu priniesla čašníčka, "ale takéto veci radšej robím sám."

"Ty asi veľmi neveríš ľuďom, však?" zvedavo sa spýtala.

Malfoy pokrčil plecami. "Mám to v povahe."

"Čakáš tu na niekoho?" spýtal sa po chvíli a znova si odpil z koňaku.

"Vlastne áno, čakala som, ale vyzerá to, že už nepríde," skonštatovala, keď sa pozrela na hodinky na ruke, čo bolo úplne zbytočné gesto, pretože to vedela už vtedy, keď sa tam objavil Malfoy. "Kde teraz vlastne žiješ? Na Malfoy Manore?"

Malfoy sa najprv zamračil, ako keby mu tá otázka bola nepríjemná, ale nakoniec odpovedal. "Nie, mám byt v centre Londýna. Je to v staršej časti a mám to blízko do práce." Hermiona prikývla.

Vlastne ani nečakala, že by býval na Manore. Obaja jeho rodičia zomreli vo vojne, keď mal sedemnásť a vedela si predstaviť, že mu to miesto musí pripomínať nepekné veci. Okrem toho by sa v tom obrovskom dome zrejme cítil strašne sám.

Nikdy o tom veľmi nepremýšľala, ale až teraz si uvedomila, že nehľadiac na to, či býva na Manore alebo v byte v centre Londýna, musí sa cítiť strašne sám. Napriek tomu, že už mal sedemnásť, keď Lucius s Narcissou zomreli, stále to bolo strašne skoro a človek potrebuje niekoho, na koho sa môže spoľahnúť za každých okolností a v každom veku.

On nemal nikoho. Ani manželku alebo priateľku. Nevedela, či má nejakých skutočných priateľov, ale na škole to tak nikdy nevyzeralo. Ona sama si to nevedela ani predstaviť. Ona mala svoju rodinu a množstvo priateľov v čarodejníckom aj muklovskom svete. Mala kopu ľudí, na ktorých sa mohla spoľahnúť a ktorí jej pomohli, keď to potrebovala.

Zrazu jej ho prišlo nepochopiteľne ľúto. To musel byť určite pozostatok jej chrabromilskej povahy.

"Stretol si sa už s niekým zo školy odkedy si v Londýne?" opatrne sa opýtala.

"Myslíš s niekým zo slizolinu?" ujasňoval si.

"Myslím s kýmkoľvek."

Malfoy si najprv nakrátko povzdychol, dopil zvyšok drinku a otočil hlavu do strany. "Nie. Nikoho som nestretol... teda, okrem teba. A keďže ani nikto nevie, že som tu, tak si nemyslím, že sa to tak skoro zmení."

"To si nikomu neoznámil, že sa vraciaš?" prekvapene vyhŕkla, nadvihla obe obočia a on sa k nej otočil.

Pokrútil hlavou. "Okrem toho mám príliš veľa práce na to, aby som mal čas posedávať s nimi po podnikoch a spomínať na staré časy."

"Určite? No, práve teraz sedíš s jednou tvojou bývalou spolužiačkou v podniku a... síce sa s ňou nerozprávaš o starých časoch, ale rozprávaš sa s ňou," podotkla.

"Bod pre teba," zamračene povedal jej spoločník.

"Čo budeš robiť, keď odtiaľto odídeš?" spýtala sa zrazu a on nadvihol obočie nad jej čudnou otázkou. Potom pokrčil plecami.

"Pôjdem domov, osprchujem sa, pravdepodobne si niečo prečítam a pôjdem spať."

V tej chvíli dostala Hermiona skvelý nápad. Široko sa uškrnula a zalovila vo svojej kabelke.

"To si nemyslím," povedala mu. Vytiahla mobil, vyhľadala v adresári číslo, ktoré potrebovala a kým jej to zvonilo, premýšľala, či Malfoy vôbec vie, čo teraz robí.

"Ahoj, Maya. Ešte stále plánujete ísť na diskotéku?" spýtala sa do telefónu a ľavou rukou sa hrala s práznym pohárom.

"Skvelé! Ste už na ceste? Dobre, o pätnásť minút sa tam stretneme." Ešte sa rozlúčila a zložila.

"Čo?" spýtala sa, keď sa na neho pozrela a on sa na ňu zvláštne díval. "Chceš, aby som sa vrátila do banky a dokončila prácu?"

"Nie, ako si na to prišla?" zmätene sa opýtal.

Hermiona iba pokrčila plecami a vstala. "Vstávaj, ideme," povedala mu, kým si obliekala koženú bundu.

Videla, ako na ňu Malfoy vyvalil oči a pozoroval jej postavu odetú v obtiahnutých džínsoch, priliehavom tričku s dosť solídnym výstrihom a v čižmách opätku. Hermiona si nebola istá, či tak valil oči na ňu alebo to bolo kvôli tomu, čo povedala.

"Čo myslíš tým, že ideme?" spýtal sa, keď znovu našiel svoj jazyk.

"Ideme na diskotéku. Je piatok večer, nebudeš sedieť doma na zadku a niečo si čítať. Musíš využiť, že zajtra je voľný deň. Ale najprv sa zastavíme u teba, aby si sa zbavil toho obleku. Snáď máš nejaké džínsy a tričko," dodala so šibalským úškrnom na tvári.

Rozhodla sa, že ak by aj chcel protestovať, nedá mu šancu. Rýchlo odbehla k baru, zaplatila za svoje aj za jeho pitie a potom vyšla von na ulicu. Vedela, že ju čakal pri stole, ale nemienila sa tam vrátiť a počúvať, prečo s ňou nepôjde.

Keď konečne vyšiel z baru aj on a uvidel ju, ako čaká pred vchodom, zamračil sa a podišiel k nej.

"Čo myslíš tým, že ideme na diskotéku?"

Hermiona prevrátila očami. "Neviem, ako jednoduchšie by som ti to povedala."

Viedla ho do zapadnutej uličky, ktorá bola na rozdiel od ostatných prázdna a chytila ho za predlaktie. "Premiestni nás do tvojho bytu, nemáme čas ísť pešo."

Malfoy na ňu chvíľu ohromene zízal a Hermione sa zdalo, že ju pošle do čerta a jednoducho odíde preč, ale potom si rezignovane vzdychol a aj s ňou sa premiestnil preč.

***

"Mohol by si sa prestať tváriť, ako keby si sa bál, že ak sa tu čohokoľvek dotkneš, dostaneš žltačku?" opýtala sa ho, keď pri vstupe zaplatila a obom na ruky nasadili papierový náramok.

"Netvárim sa tak," zamumlal Malfoy, ale cez hlasnú hudbu ho Hermiona už nepočula. Viedla ho hlbšie do budovy, až prišla k zábradliu, o ktoré sa oprela. Dole bol obrovský parket plný tancujúcich ľudí a na boku bar.

"Prečo si ma sem vôbec zaviedla?" zaznelo jej pri uchu, keď si stal vedľa nej a zízal dole na hmýriacich sa ľudí.

"Lebo si vyzeral znudene a vyhliadka na piatkový večer strávený čítaním knihy, mi nepríde veľmi zábavná. A dnešná noc je stvorená na zábavu," vysvetlila mu, ale to sa už rútila ku schodom, aby sa mohla vnoriť do davu a nájsť svoje kamarátky, ktoré tam prišli pred nimi.

"Dávaj pozor, kam stúpaš," upozornila ho, keď začala zliezať po schodoch a cítila, že je tesne za ňou.

"To hovoríš ty mne?" kričal na ňu cez hudbu. "Nie som to ja, kto má na nohách aspoň desaťcentimetrové opätky."

Hermiona zišla zo schodov, vybrala sa k baru, kde si sadla na stoličku a Malfoy si sadol vedľa nej. "Áno, ja mám vysoké opätky, ale nie som to ja, kto vyzerá tak vydesene," pobavene povedala a dívala sa, ako sa Malfoy rozhliada okolo seba.

"Je tu veľa ľudí," povedal tónom, ako keby to malo vysvetliť jeho prestrašený výraz.

Hermiona nad ním prevrátila očami. "A? Bojíš sa, že ťa ušlapú alebo čo?"

"To by sa ale mohlo naozaj stať!" urazene vyhŕkol a Hermiona vyprskla smiechom.

"Bol s vôbec niekedy na diskotéke?" opýtala sa ho, kým sa ešte stále smiala.

Malfoy pokrútil hlavou. "V tomto živote nie."

"Tak to musíme rozhodne napraviť," sebaisto prehlásila Hermiona a zoskočila z barovej stoličky. "Poď!"

"Kam?" chcel vedieť Malfoy s mierne zamračeným výrazom na tvári.

Hermiona si povzdychla, schmatla ho za ruku a ťahala ho za sebou. "Prečo musíš mať zakaždým toľko otázok?"

***

"Ale no tak, Malfoy, hýb sa trochu! Použil na teba niekto stupefy?" chcela vedieť, keď sa s ním snažila tancovať na parkete. Teda, ona tancovala, ale on tam stál ako kôl v plote a zízal na ňu.

"Na toto neviem tancovať," sťažoval sa a Hermiona prevrátila očami.

"Na toto vie tancovať každý! Iba počúvaj hudbu a pohybuj sa do jej rytmu. Žiadne pevne stanovené kroky, ktoré by si musel vedieť, neexistujú."

Ešte chvíľu sa ho snažila zapojiť do tanca, ale keď videla, že sa jej to nepodarí, rozhodla sa pre inú taktiku. Znovu ho zaviedla k baru a obom obiednala dve tequily.

"Už som mal jedne koňak. Snáď vieš, že nie je dobré miešať alkohol," podotkol Malfoy a Hermiona sa usmiala.

"Viem, ja som zas mala v bare dvakrát mojito. A mal by si vedieť, že kvôli tomu, aby som ťa prinútila tancovať, budem mať zajtra zrejme opicu."

Prinútila ho oba štamperlíky vypiť naraz a hneď po sebe, potom ho odtiahla späť na parket a ani jej nenapadlo, že by mala pohľadať kamarátky, s ktorými sa dohodla, že sa tu s nimi stretne. Po pár minútach, keď alkohol začal konečne pôsobiť nielen na Mlafoya, ale aj na ňu, sa ten blondiak konečne trochu odviazal a, ako Hermiona vypozorovala, aj celkom slušne roztancoval.

***

"Takže, bavil si sa?" spýtala sa Hermiona Malfoya, keď obaja sedeli v taxíku, ktorý mieril k jej bytu.

"Prekvapujúco, áno."

Hermiona sa uškrnula. Nevedela, prečo sa cítila tak samoľúbo, ale cítila sa tak.

"Chodíš na diskotéky často?" zvedavo sa jej opýtal.

"Z času na čas... ak mám čas a dobrú spoločnosť. Och, už som doma," zvolala, keď sa auto priblížilo k veľkému domu, kde mala na druhom poschodí svoj trojizbový byt. Šofér hladko spomaľoval a zastal tesne pri chodníku.

Hermiona sa už chystala vystúpiť, keď sa zarazila a zadívala sa na Malfoya.

"Máš peniaze?"

"Samozrejme," odpovedal jej s trochu povýšeneckým podtónom, ale Hermiona pokrútila hlavou.

"Myslím ICH peniaze."

"Ach," pochopil, "áno, mám." Och, jasné, že má, veď ho stretla v muklovskom bare. Ako by zaplatil, keby pri sebe nemal muklovské peniaze?

"Dobre," povedala a začala vystupovať z taxíka.

"Odprevadím ťa," rýchlo zamumlal Malfoy a chystal sa tiež vyjsť von, ale Hermiona zaradila spiatočku, pozrela sa mu do tváre a jej ústa sa sformovali do úškrnu.

"To nie je nutné. Nie som taká opitá, aby som nevedela sama vyjsť po schodoch. Uvidíme sa v pondelok!"

Vystúpila z auta, zabuchla dvere a bez obzretia sa stratila z jeho dohľadu.