Miešať prácu 10

Bol štvrtok a Hermiona Grangerová zúrivo klopala na dvere Dracovho bytu. Nie, to bola lož - trieskala do nich. A ani zamak sa nestarala o to, že boli skoro dve hodiny v noci a už pravdepodobne sladko spí, lebo ten parchant jej urobil ten najväčší podraz v dejinách.

Dnes si Hermiona po trochu dlhšej dobe vyšla s kamarátkami von a keď sa v noci vrátila domov, na vonkajšej parapete ju čakala sova. Nepoznala ju, ale otvorila okno a vzala si od nej odkaz.

Otvorila obálku a s narastajúcou zúrivosťou si prečítala, že ju Malfoy vyhadzuje z práce. On ju jednoducho vyhodil! Ten chorý bastard ju VYHODIL!

"Hermiona?" ozval sa prekvapený, rozospatý hlas, keď sa konečne s trhnutím otvorili dvere.

Hermiona ho sotila dnu a ona vošla za ním, aby nerobila hluk na chodbe.

"Čo tu robíš?" opýtal sa a na odpoveď po ňom Hermiona hodila zmačkaný list, ktorý jej poslal.

"Ty si ma vyhodil?!" vykríkla a pevne stisla pery.

K jeho dobru sa musí pripísať, že sa zatváril trochu previnilo.

"Áno, ale... prečítala si si to vôbec do konca? Máš kráľovské odstupné a napísal som ti skvelé odporúčanie. Jeden môj známy, ktorý mi dlhuje láskavosť, pracuje v Gringot banke a on ťa okamžite zoberie na pozíciu hlavnej manažérky. Už mi to sľúbil."

"Ja nechcem pozíciu hlavnej manažérky," vytisla pomedzi stisnuté zuby. "Nechcem veľké odstupné, chcem pozíciu viceprezidentky, ktorá mi právom patrí!"

Draco sa zrazu zatváril tvrdo a ľahostajne pokrčil plecami. "Tú ale nemôžeš mať."

Hermiona v úžase potriasla hlavou. "Ty hajzel! Nemôžem uveriť, že si ma vyhodil iba preto, lebo si to so mnou ukončil. A to som si o tebe myslela, že si sa úplne zmenil..."

Na chvíľu zostalo v miestnosti po jej slovách ticho, kým si Draco unavene povzdychol.

"Proste si vezmi tie peniaze a zober tú pozíciu. Je to skvelé miesto, určite sa ti bude páčiť."

"Seriem ti na tvoje peniaze aj na pozíciu manažérky. Štyri roky som tvrdo pracovala ako viceprezidentka a robila som to dobre! Nemienim to všetko zahodiť iba preto, lebo tebe sa nepáči, že budeš musieť na chodbe stretávať svoju bývalú milenku."

"Okrem toho," pokračovala Hermiona a nedala mu ani šancu reagovať, "ty si to ukončil, takže som to ja, kto by sa mal cítiť nepríjemne. Lenže ja dokážem neťahať osobné záležitosti do práce. Ak to ty nedokážeš, mal by si sa to čo najrýchlejšie naučiť, lebo mňa odtiaľ nevyštveš. Asi si zabudol, že existujú zákony, ktoré stoja na mojej strane. Nikdy som neurobila ani tú najmenšiu chybičku a nemáš dôvod a ani právo ma vyhodiť."

Počas jej dlhého preslovu sa Dracova tvár stávala čoraz zamračenejšou. Narovnal sa a preložil si ruky na hrudi.

"Mala by si odísť dobrovoľne, lebo inak budem nútený zariadiť, aby si dala sama výpoveď," povedal s hrozbou v hlase, ale ona sa nezľakla.

"Vyhrážaš sa mi?" hrozivo sa spýtala a nadvihla obočie.

"V mojej banke nezostaneš!" rozhodne prehlásil.

"Ale prečo?" vyhŕkla. Stále bola hrozne naštvaná, ale tiež chcela pochopiť, prečo ju tak strašne nechce v banke. "Môžem ti sľúbiť, že sa ti nebudem pliesť pod nohy a ak chceš, nemusíme sa vôbec vídať," navrhla, ale on záporne pokrútil hlavou.

"Vôbec tomu nerozumieš," zamumlal akoby neprítomne. "Nie je to kvôli tomu, že som to s tebou ukončil."

Zamračila sa.

"Tak prečo teda? Čo som ti urobila?"

"Nič si mi neurobila," rezignovane povedal, sadol si do kresla v obývačke a zložil si tvár do dlaní. "Pozri, proste odíď z banky po dobrom, bude to tak lepšie. Už mám dosť tvojej prítomnosti... viac než dosť. Iba si chodíš po svete, berieš si, čo chceš a nestaráš sa o to, aké následky to má pre ostatných."

Hermiona na neho vypleštila oči a začínala sa trochu obávať, či je s ním duševne všetko košér. "O čom to, do kelu, hovoríš?"

"A najhoršie zo všetkého je, že si to asi ani neuvedomuješ," pokračoval ignorujúc jej otázku.

"Čo si neuvedomujem?"

Draco vzhliadol, pozrel sa na ňu a na tvári mal znechutený výraz. "Nikdy ti ani len na sekundu nenapadlo, že by mi mohlo vadiť, že si si začala s Woodom?"

Hermionine oči sa rozšírili do ústihodných rozmerov. "Prosím?"

"Ale jasné," posmešne zatiahol, "tebe by možno bolo tiež jedno, keby som si aj ja s niekým začal, tak si predpokladala, že so mnou je to rovnaké. Lenže mýlila si sa!"

"Kto ti povedal takú sprostosť? Ja som s Woodom nikdy nič nemala," bránila sa zamračená Hermiona. Takže toto bol ten problém? Myslel si, že to hrala na dve strany? Hlúpe!

"Wood sám mi to oznámil, keď som ho stretol na ministerstve."

Hermiona prevrátila očami a tento raz sa snažila nenaštvať sa až tak. "A ty si mu uveril," sucho komentovala.

Draco zodvihol hlavu a ostro na ňu pozrel. "Nemal som dôvod neveriť mu."

Odfŕkla si. "Nemal si, však?!"

"Videl som, ako s ním odchádzaš z plesu. A po tom, čo vtedy povedal, sa mi nemôžeš čudovať, že som o tom nepochyboval."

"Nikdy som s ním nespala," naštvane vyštekla Hermiona a kašľala na svoju snahu nenahnevať sa. "Nespala som s nikým iným okrem teba od tej noci v kancelárii. Odišla som z plesu s Woodom preto, aby som mu jasne vysvetlila, že pre jeho zdravie bude najlepšie, keď ma nechá na pokoji. Potom som šla domov - sama. Ak si o tom pochyboval, mal si sa ma opýtať, Draco."

"Takže si s ním nič nemala?" Vyzeral ohromene.

"Nie," potvrdila.

"Aha."

Odľahlo jej. "Takže mám späť svoju prácu?" spýtala sa s nádejou v hlase, ktorá spľasla, akonáhle Draco záporne pokrútil hlavou.

"Do pekla, a prečo nie?"

"Lebo to nebol dôvod, prečo som ťa nechcel v banke... alebo niekde inde blízko seba," zamumlal. "Radšej odíď, pre teba tu už nič nie je."

"Povedala som ti, že ti nedovolím zobrať mi moju pozíciu!" zvýšila hlas a v tom tichu to bolo poriadne počuť. "Nebudeš sa ku mne správať ako k handre!"

"Nesprávam sa k tebe ako k handre!" prudko zaprotestoval a vstal z pohovky.

Hermiona sa na neho zaksichtila. "Ako by si potom nazval to, čo robíš?!"

"Nerobím to preto, že by som sa v tom vyžíval. Mám na to svoje dôvody."

"Čo za dôvody?"

Útrpne si povzdychol. "Nemôžeš to nechať plávať?"

Jej oči potemnetli a na tvári sa jej objavil nasupený výraz. "Vieš, že nemôžem. Celkom bez problémov a v pokoji som štyri roky robila svoju prácu, nikto sa na mňa nikdy nesťažoval a bola som spokojná," vrieskala na neho. "A potom si prídeš ty a kvôli tvojej sprostej zranenej pýche alebo čo to je, tom mám všetko len tak hodiť za hlavu?!"

"Nie je to o mojej pýche!" pobúrene vyhŕkol.

"Tak potom o čom?!" hučala. Naozaj sa nestarala o to, že obaja pravdepodobne už stihli zobudiť celú ulicu. "Stále hovoríš, že máš nejaký dôvod, ale podľa mňa ho nemáš! Iba sa snažíš zakryť fakt, že si príliš zbabelý na to, aby si priznal, že jednoducho nedokážeš pracovať s niektým, kto...."

"To nie je pravda! Nie je to kvôli tomu," trval na svojom Draco už skoro zúfalým hlasom.

"Tak prečo teda?"

"Lebo ma nechceš!" zajačal, Hermiona na neho vyvalila oči a okolo nich sa rozprestrelo prenikavé ticho. Draco sa zhlboka nadýchol a potom pomaly zatvoril oči, ako keby si len teraz uvedomil, čo v skutočnosti povedal a začal to ľutovať. Podľa jeho výrazu veľmi ľutovať.

"Prosím?" užasnuto sa ozvala Hermiona necharakteristicky tenkým hlasom. Vlastne neverila, že počula to, čo si myslela, že počula.

Sledovala, ako sa na jeho tvári objavil strápený výraz a on od nej odrazu odvrátil tvár.

"Prečo si to povedal?" zašepkala, lebo v tom tichu sa jej nezdalo vhodné hovoriť hlasnejšie. "Musím ti pripomenúť, že to ty si to ukončil?"

"Nie nemusíš," chrapľavo sa ozval, vzdialil sa od nej k stolíku, na ktorom si všimla pár fliaš s alkohol. Nalial si do pohára a rýchlo ho do seba obrátil.

"Prečo si povedal, že ťa nechcem?" To prehlásenie ju naozaj vyviedlo z miery. Ako mohol povedať, že ho nechce? Kde bol posledné týždne, ak nevedel, že pravdou bol úplný opak?

"Pretože je to pravda," pokojne jej odpovedal Draco, kým si nalieval ďalší pohárik. Ju neponúkol. "Ty chceš... telesné uspokojenie," vytisol zo seba po chvíľkovom zaváhaní.

Hermiona na neho trochu povýšenecky nadvihla obočie. "Nie je to to isté?"

"Nie je!" ostro na ňu vyštekol a ona sa strhla.

Vôbec jej nebolo jasné, prečo sa správa ako psychopat. V jednej chvíli ju skoro prosí, aby odišla a v druhej sa na ňu osopí.

"Myslím, že ti nerozumiem," opatrne povedala a pozorovala ho. Naozaj si nechcela domýšľať súvislosti a spriadať rôzne možnosti, čo tým asi myslel. Chcela, aby jej to proste povedal on, aby sa mohli pohnúť ďalej.

Draco sa zasmial, ale bol to falošný smiech... cynický. "Samozrejme, že nerozumieš," povedal. "Je to také neuveriteľné, že by ti nikdy nenapadlo nad takým niečim ani uvažovať."

"Uvažovať nad čím?" zvedavo sa spýtala.

"Že by si pre mňa nemusela byť iba milenka..."

Hermiona sa nažila sústrediť na pomalé nádychy a výdychy. Len neskolabovať. Takže... on tu vlastne naznačuje, že chce alebo chcel nejaký hlbší vzťah, ako mali? Nebola blázon a nevymyslela si to, však?

"To myslíš vážne?" šokovane sa opýtala a veľmi zahmlene si uvedomovala, že to asi nebola najlichotivejšia reakcia.

Prikývol.

"A ako som to mala vedieť? Prečo si teda niečo nepovedal?" dožadovala sa.

"Aby si urobila čo? Odkopla ma?" sarkasticky odsekol a ona zamračila.

"Takže si bol radšej ochotný zozbierať omrvinky?" uštipačne sa spýtala, ale po tom, ako sa Draco zatváril, to okamžite oľutovala. Do hrudi ju pichol ostrý osteň viny. "Ja... prepáč, nemala som to povedať."

"Vieš čo? Radšej odíď."

"Nie, nechcem ísť preč." Prečo by, pre Merlina, chcela zostať? Nemala ani najmenšieho tušenia.

"A robiť čo? Použiť ma ako matrac?"

Začervenala sa. Bolo na uváženie či zahanbením alebo zlosťou. Ale potom jej význam jeho slov prenikol do mysle a ona sa zhrozila.

"Nevyužívala som ťa!" vyplašene vyhŕkla, pretože to bolo to, čo si myslel. "Ako si to môžeš myslieť? Bola som v tom, že si s takým stavom spokojný. Nevedela som, že to nechceš!"

"Samozrejme, ako by si to aj mohla vidieť, keď si nevidíš ani pol metra pred nos?"

Zachmúrila sa. "Prečo na mňa útočíš? Má byť moja vina, že si bol zbabelý povedať mi pravdu?!"

Mlčal a iba sa na ňu nazúrene díval.

"Okrem toho, povedal si mi, že ty nie si typ na romantické chodenie," pripomenula mu už trochu pokojnejšie.

"Ja viem, čo som povedal, nemusíš to opakovať."

"Tak? Prečo si mi teda klamal?" To bolo naozaj niečo, čo by chcela vedieť.

"Lebo som nechcel, aby sa medzi nami niečo začalo. Vedel som, že to nebudem môcť brať na ľahkú váhu tak, ako ty. Bola si milá, láskavá a vtipná. Cítil som sa pri tebe, ako keby som prišiel naozaj domov, akoby som sa mal ku komu vrátiť a to bola pre mňa nebezpečná pôda. Vedel som, že si po čase začnem podvedome robiť nádeje."

"Ja som to nebrala na ľahkú váhu," trochu previnilo zamumlala, znova sa zamerajúc iba na jednu časť z jeho preslovu.

Draco sa na ňu pozrel pohľadom, ako keby jej chcel povedať "prosím ťa!", ale Hermiona rázne pokrútila hlavou.

"Nebrala! To, že to bolo najprv iba o príťažlivosti medzi nami, ešte neznamená, že som k tebe nič iné necítila. Okrem toho... ako mi vôbec mohlo napadnúť, že by si chcel niečo viac po tom, čo všetko sa stalo v minulosti? A po pravde, vždy som si myslela, že ty ani iný druh vzťahov so ženami nepoznáš," dodala po chvíli mlčania tichým hlasom a zatvárila sa nešťastne. Bola taká zmätená, až to bolo skoro zúfalé. "Okrem toho, nikdy si sa o mňa nezaujímal ani ako o človeka nieto ešte ako o dievča..."

Hermiona chcela pokračovať, ale Draco ju prerušil hlasným odfŕknutím. Zmĺkla a spýtavo sa na neho pozrela.

"Zaujímal, ale nikdy som to nedal najavo," znechutene povedal.

"Čo?!"

"Prekristapána, Hermiona, vždy si to bola ty! Myslel som si, že som sa toho už zbavil, ale ty ma musíš stále strašiť a nenecháš ma na pokoji."

"Nič si nepovedal," znovu omámene zopakovala, ale na jej obranu treba povedať, že bola úplne mimo. Cítila sa, ako keby niekto obrátil miestnosť hore nohami a jej sa ešte stále točila hlava a krútil žalúdok.

Bolo to príliš neskutočné. Nikdy jej nedal ani ten najmenší náznak. Ani v poslednej dobe, ani nikdy predtým. A ona neanalyzovala jeho konania. Nikdy. S tým už skončila pred veľmi dlhým časom.

Raz urobila takú chybu s Ronom. Preanalyzovávala každú vec, ktorú urobil, vyfantazírovala si jeho motívy... samozrejme, všetky boli žalostne mylné. Uvedomenie si, že sa mýlila, bolo bolestnejšie, než čakala. Vyžiadalo si to všetko jej úsilie dostať sa z tej poblúznenosti a otvoriť oči pred realitou. A potom prišiel George, ktorý ju emocionálne úplne vycical a nechal ju utrápenú a citovo úplne zlomenú.

"Nie, však?" zamumlal.

Hermiona si uvedomila, že nevie, čo mu povedať. Draco sa na ňu díval, v očiach náznak porážky ona tam iba stála a nemohla sa spamätať.

"Proste odíď, Hermiona. Nemám chuť ďalej si pred tebou vylievať dušu," povedal podivne chrapľavým hlasom a jej z toho zovrelo srdce. Ale nie tým dobrým spôsobom.

"Už som ti povedala, že nechcem odísť," vyhŕkla rýchlejšie, než vôbec stihla popremýšľať nad tým, čo sa chystá povedať. Ale potom to do nej vpálilo ako rana z guľometu. Naozaj nechcela odísť.

Rada s ním trávila čas. Rada sa s ním rozprávala o čomkoľvek a chodila na spoločné obedy. Páčilo sa jej, ako s ňou občas žartoval a ako mu pri tom vždy zasvietili oči alebo ako býval sarkastický iba preto, aby ju pobavil. Mala rada, ako sa na ňu niekedy pozeral, keď si myslel, že ho nevidí a ona si teraz uvedomila, čo ten pohľad znamenal. A ona mala ten pohľad rada. Nie, nie rada, milovala ho.

"Nechceš? A čo teda chceš, Hermiona? Očividne je to niečo, čo ti ja nemôžem dať, ale aspoň mi to povedz."

"Ja... ja..." habkala a za pochodu sa snažila urobiť z toho chaosu, čo mala v hlave aspoň aký-taký poriadok. Zhlboka sa nadýchla. "Môžeš ma nechať na chvíľu popremýšľať? Trochu si ma zaskočil," vysvetlila a ktovie prečo sa cítila zahanbene.

Draco ľahostajne pokrčil plecami, ale ona vedela, že to bolo iba hrané, pretože videla, že mal napäté snáď všetky svaly na tele. Sadol si na pohovku a Hermiona sa rohodla pre pochodovanie po miestnosti.

"Ako môžeš vedieť, že ťa nechcem?" spýtala sa ho po pol minúte a zastala.

Draco k nej prekvapene vzhliadol.

"Nikdy si sa ma nespýtal..." nahlas premýšľala a zadívala sa na okno, za ktorým nebolo nič iné iba tma.

"A chceš?" potichu vyslovil, v jeho hlase váhanie, skoro ustráchanosť, ale rozumela tomu. Nádej je mrcha.

"Dostala by som potom svoju prácu späť?" smrteľne vážne sa spýtala a on na ňu vyvalil oči. Keď si uvedomil, že iba žartovala, zamračil sa a pobúrene vyhŕkol jej meno.

"Hermiona! Teraz vôbec nemám náladu na žarty."

"Viem, prepáč," povedala, ale nevyznelo to nijako prehnane kajúcne.

"Miluješ ma?" znenazdania sa spýtala po ďalších pár minútach ticha.

Zbadala, ako Draco stuhol, jeho oči sa premiestnili k jej tvári a ona v nich uvidela tieň strachu.

"Čo myslíš?" vyhýbavo odpovedal a ona pokývala hlavou.

"Áno," zašepkala.

Nič jej na to nepovedal, ale to ani nebolo treba. Jeho mlčanie bolo výrečnejšie než slová. Vzdychla si, sadla si vedľa neho a študovala svoje ruky položené na stehnách.

"Tak potom by sme s tým mali asi niečo robiť, nie?" zamyslene zamrmlala.

"Čo tým myslíš?" nerozumel.

Pokrčila plecami. "Mohli by sme ísť zajtra do kina a potom na večeru," povedala akoby mimochodom.

Draco sa zmätene zamračil. "Myslíš... ako rande?" vysúkal zo seba a ona prikývla.

Znenazdania ju chytil za obe ruky a to ju prinútilo otočiť sa k nemu tvárou.

"Ty to chceš so mnou skúsiť?" užasnuto sa spýtal. Asi bol dosť šokovaný, keď sa pýtal dokola to isté.

"Prečo nie...?" nedbalo odvetila, pokrčila jedným plecom a potom sa uškrnula. "Za post viceprezidentky mi to stojí."

A okrem toho si tiež myslela, že do neho už trochu zamilovaná bola... iba trošičku. Práve sa ho s tým chystala oboznámiť, keď sa k nej zrazu naklonil a perami sa pritisol k tým jej.

Bol to vášnivý bozk, hrejivý a plný túžby. Ale najmä tam bola vrúcnosť, ktorú si vychutnávala plnými dúškami. Keď sa od nej trochu odtisol, aby sa obaja nadýchli, Hermiona pomaly otvorila oči a našla ho dívať sa na ňu s takým zbožňujúcim výrazom na tvári, že sa do neho v tej chvíli zamilovala úplne.

Bláznivý Malfoy! Keby to nekomplikoval, celé toto divadlo si mohli ušetriť a takto by to bolo už dávno.

Koniec

Epilóg:

"Ty si taký trkvas, Draco!" informovala ho Hermiona, keď sa vrátili z reštaurácie, kde boli na večeru. Ten blonďavý blbec sa tam skoro pobil s čašníkom, ktorý jej údajne zízal do výstrihu, zatiaľ čo jej nalieval do pohára minerálku. No verili by ste tomu?

A potom ich vyhodli z podniku nehľadiac na to, aký vplyvný a bohatý jej čerstvý manžel je. Ale keby sa boli predtým aspoň najedli! Takto skončili s tým, že sa cestou domov zastavili v McDonallde.

"Povedz mi niečo, čo neviem," podráždene zamumlal.

"Ale aj tak ťa milujem," pokračovala Hermiona s povzdychom, ako keby ju ani nebol prerušil.

"To nie je niečo, čo neviem," podpichol ju Draco s úškrnom na tvári a Hermiona ho jemne buchla po ruke.

"Vlastne, môžem ti povedať niečo, čo nevieš," povedala Hermiona po chvíli, čo ju držal v náručí a spolu sa pozerali na televízor.

"Hm...? Čo to je?" spýtal sa Draco nespúšťajúc oči z obrazovky a Hermiona mala podozrenie, že ju poriadne ani nevníma. Nuž, ona mala niečo, čo určite upúta jeho pozornosť.

"Som tehotná," pokojne povedala, ako keby vo svojom vnútri práve nemala uložené zatiaľ iba maličké niečo, z čoho sa onedlho stane maličké bábätko. Povedala to, ako keby to nebolo to najúžasnejšie v jej živote... ich životoch.

Zacítila, ako Dracom trochu trhlo a okamžite ju od seba odtlačil, aby sa jej mohol pozrieť do očí.

"Čo si povedala?" opýtal sa necharakteristicky tenkým hlasom.

"No, ak si nepočul, tak som povedala, že som tehotná. Budeme mať bábo."

"To si zo mňa robíš srandu!" vyhŕkol zrazu Draco a zízal na ňu rozšírenými očami. V tej chvíli v Hermione zomrela všetka neha, ktorú v sebe skoro nemohla udržať, odkedy sa dozvedela, že je tehotná.

"Čože?" dokázala zo seba vytisnúť a bola si istá, že zbledla ako stena. Do očí sa jej v okamihu natlačili slzy a ruky sa jemne roztriasli. "Ty nie si rád?" zašepkala a vôbec nedokázala pochopiť, ako sa jej to mohlo podariť, keď mala také stiahnuté hrdlo.

"Strieľaš si zo mňa? Veď to je prekliato fantastické!" zajačal a zaútočil na ňu objatím.

"My budeme mať dieťatko," zašepkal jej o pár sekúnd neskôr do ucha nežným hlasom plným úžasu, keď ju ešte stále držal v náručí.

"Áno, budeme," potvrdila Hermiona, všetko, sa v jej vnútri znovu rozhorelo a jej začali po lícach stekať tiché slzy. "Som taká šťastná, Draco," dojato povedala, ale potom sa odtiahla a poriadne ho buchla do pleca.

"Zošalel si? Vieš ako zasrane si ma vystrašil?" kričala na neho a neprestala ho búchať, kým Draco sa na nej smial a potom jej krik umlčal svojimi perami.

***

"A čo Victory?"

"Victory Malfoyová? Ja neviem... znie to trochu čudne, nie? A okrem som kedysi poznal jednu Victory... bola to mrcha."

"Mala by som žiarliť?" spýtala sa Hermiona s miernym úsmevom na perách.

Draco sa k nej naklonil, jemne ju pobozkal na kútik úst a odtiahol sa. "Ty na to nemáš vôbec žiadny dôvod."

Hermiona sa široko usmiala.

Ale meno Victory sa jej celkom páčilo. Pokrčila plecami. Nevedela, či to znelo zrovna čudne, ale ak sa to jemu nepáčilo...

"A čo takto Hermiona?"

"Och, nie!" vyhŕkla a rázne pokrútila hlavou.

"Prečo nie?"

"Lebo sa mi moje meno nepáči a nechcem, aby ho mala naša dcéra."

"Fajn," zamumlal Draco a chvíľu rozmýšľal. "A Isabell? Vždy sa mi to meno páčilo."

"Isabell," skúsila, ako to meno znie a to, čo pri tom cítila, sa jej páčilo. Znelo to správne. Znelo to ako jej dcéra. "Isabell Malfoyová... myslím, že máme víťaza."

"Áno," povedal Draco s úsmevom a jednou rukou pohladkal Hermionu po vypuklom brušku. "Ahoj, Isabell Hermiona Malfoyová."

"Draco! Nevolaj ju tak! Povedala som, že sa nebude volať Hermiona."

Draco prevrátil očami nad jej nerozumnosťou. "Ale veď je to len druhé meno. Nikto ju tak nebude volať, všetci jej budú hovoriť Isabell, tak v čom je problém?"

"Problém je v tom, že to jednoducho nechcem a bodka."

"Dobre!"

Hermiona chvíľu rozmýšľala nad tým, ako ľahko sa niekedy dokáže Draco uraziť, keď jej niečo napadlo. "A čo keby sa volala Izabell Narcissa Malfoyová?"

"Ty ju chceš pomenovať po mojej mame?" šokovane sa spýtal a pozrel sa na ňu.

"Prečo nie? Veď je to jej stará mama..."

V Dracových očiach sa niečo mihlo, dlhú chvíľu iba mlčal a pozeral sa jej do očí. Potom sa k nej naklonil a vrúcne ju pobozkal.

Po chvíli sa od tiahol a zašepkal jej do ucha. "Ďakujem, láska."