Miešať prácu 1

Hermiona rozrazila drevené dvere, na ktorých bol pripevnený pozlátený štítok s nápisom Hermiona Grangerová, viceprezidentka. Už to bolo šesť rokov, čo nastúpila do Wigle banky ako manažérka.

Odkedy sa skončila vojna, vzťahy medzi čistokrvnými a nečistokrvnými čarodejníkmi sa o niečo zlepšili. Stále ešte existovali rody, ktoré nedovolili pošpiniť svoju čistokrvnú líniu, ale väčšine populácie na tom už nezáležalo. Taktiež sa značne upravilo aj nazeranie na muklov. Dôkazom bolo rozširovanie čarodejníckych korporácií aj do nečarodejníckeho sveta.

Ich banka, samozrejme, nemohla zaostávať. Zriadila muklovské oddelenie, na čele ktorého sa po dvoch rokoch od svojho nástupu ocitla Hermiona. Tvrdo pracovala na tom, aby sa Wigle banka mohla plnohodnotne zaradiť medzi prestížne muklovské britské banky.

Po dvoch rokov, počas ktorých úspešne viedla svoje oddelenie, odišiel vtedajší viceprezident do dôchodku a ju odporučil ako človeka, ktorý bol najvodnejší na jeho pozíciu. A tak sa Hermiona vo svojom dvadsiatom prvom roku stala viceprezidentkou čarodejnícko-muklovskej Wigle banky.

Keď vstúpila do svojej kancelárie na dvadsiatom treťom poschodí jedného z množstva mrakodrapov v Londýne, sťažka dosadla na pohodlnú koženú stoličku a okamžite sa zamračila na stohy papierov na svojom stole.

Zodvihla slúchadlo a čakala, kým jej to zodvihne jej sekretárka.

"Alice, kto priniesol tie zložky?"

"To bol Matt," odpovedal jej melodický hlas mladej dievčiny.

Matt bol vedúci oddelenia účtovníctva. Dosť vysoký a aj celkom pekný muž. Párkrát sa pokúsil pozvať Hermionu na rande, ale ona ho, ako svojho podriadeného, slušne odmietla. A tiež sa jej nepáčil natoľko, aby s ním išla na drink.

Hermiona nahliadla do prvého z tej kopy fasciklov a zmätene sa zamračila. "Nežiadala som ho, aby mi priniesol učtovné uzávierky."

"Och, nie, samozrejme, že nie. Tie ne sú pre vás. Mal ich zaniesť riaditeľovi, ale keďže sa jeho kancelária práve renovuje a je tam všade hrozný neporiadok, dal to do kancelárie vám."

Hermiona prekvapene zamrkala. "Hneď som tam," rýchlo povedala, položila slúchadlo, vystrelila z kresla a hnala sa k dverám. Otvorila ich a svoje medovo sfarbené oči uprela na útlu krátkovlasú blondínku sediacu za svojim pracovným stolom.

"John si dáva prerábať kanceláriu?" vyhŕkla Hermiona asi stotinu sekundy po tom, čo sa zjavila vo dverách. "Prečo? Mal tam červotočov alebo čo?"

"Nie John," odpovedala Alice a ohromene sa zadívala na svoju šéfku. "Vy o tom neviete?"

"O čom?"

"Och, pre Merlina! Jasné, že o tom neviete. Dozvedeli sme sa to iba dnes ráno a odvtedy o tom každý hovorí, ale vy ste prišli neskôr, takže ste zameškali, ako nám oznámili tú novinku. A poviem vám, je to vážne bomba, toto sa len tak nevi..."

"ALICE!" vyhŕkla netrpezlivá Hermiona. To dievča malo vždy tendenciu hovoriť viac, než bolo potrebné. "O akú novinku sa to jedná?"

"Dnes ráno nám oznámili, že sa zmenil majiteľ banky," dôležito jej povedala Alice a Hermiona na ňu vyvalila oči.

"Prosím?"

"Povedali nám, že predchádzajúci majiteľ musel nejaké akcie predať, lebo mal vraj dosť veľké finančné problémy."

"Ako to, že o tom neviem? Ako to, že mi to nikto nepovedal?" rozčuľovala sa vykoľajená Hermiona. Veľmi presne vedela, čo môže pre ňu znamenať zmena majiteľa. Mohli by ju vyhodiť alebo zosadiť z jej pozície rýchlejšie, než by stihla mrknúť a dosadiť si tam vlastných ľudí. Jej kariéra bola nepochybne v ohrození.

"Už som vám povedala, že ste tu vtedy neboli a..."

"Dobre, dobre," rozladene jej skočila Hermiona do reči. "Kto je teda väčšinovým vlastníkom akcií banky?"

Jej sekretárka sa nadšene uškrnula. "Určite bude rada, keď sa to dozviete. Myslím, že ste s ním chodili do jedného ročníka na Rokforte. Je to Malfoy. Draco Malfoy."