Let's make a deal 8

Hermiona sa na druhý deň zobudila skoro až o jedenástej, ale bolo to pochopiteľné, pretože ten pokerový maratón trval do veľmi neskorých nočných hodín. Ešte stále bola trochu nesvoja z faktu, že sa pred Malfoyom promenádovala v spodnom prádle, ale nahovárala si, že je to v podstate to isté ako plavky a rozdiel je iba v jej hlave.

Na pyžamové šortky a tričko si prehodila tenký župan - Malfoy naozaj myslel na všetko - a vyliezla zo svojej izby. Prešla po chodbe ku schodisku a len čo stúpila na prvý schod, vedela, že niečo bolo zle. Zacítila nepríjemný zápach spáleniny, z prízemia sa po dome rinuli šťavnaté nadávky a vzduch sa naplnil jemným povlakom dymu.

Hermiona okamžite letela dolu do kuchyne, kde našla blondiaka zápasiaceho so skoro horiacim niečim, čo zrovna vyťahoval z trúby.

"Snažíš sa tu vytvoriť dymovú clonu alebo čo?" spýtala sa so zdvihnutým obočím a iba silou vôle si zabránila rozosmiať sa na plné ústa. Ale keď sa k nej Draco rýchlo otočil s panickým výrazom na tvári, vtedy to už nevydržala a vybuchla smiechom.

"Naozaj vtipné, Grangerová. Čo keby si mi radšej pomohla?" vyštekol na ňu a s nevrlým výrazom na tvári sa pozeral, ako sa pobavene uškŕňa.

"Čo si akože robil?" vyzvedala, kým prútikom upratovala tú spúšť, čo spôsobil.

"Mal som ti predsa niečo uvariť, nie?" podráždene zavrčal. "Mimochodom, nemôžeš použiť mágiu!"

Hermiona sa zlomyseľne usmiala. "TY nemôžeš, JA môžem. A čo si sa to snažil uvariť? Z toho, čo zostalo, sa to nedá identifikovať."

"Kura," zamumlal skoro zahanbene.

Najprv na neho vyvalila oči a potom sa nechápavo zamračila. "A prečo si, prepána, chcel urobiť kura, keď ani nevieš, ako uvariť čaj? Mohol si mi spraviť trebars praženicu alebo špagety... niečo jednoduché."

"Teraz si múdra, čo?" odvrkol, prekrížil si ruky na hrudi a oprel sa o chladničku.

"Najprv si si to mal premyslieť a až potom konať," vševediaco odpovedala a dokončila očistu kuchyne. Ešte otvorila okno, aby sa dobre vyvetralo a neudusili sa tam. "Takže, asi budeš musieť začať odznova. A len tak pre informáciu, naozaj by som si dala tie špagety."

"Ako sa robia špagety?" spýtal sa úplne vážne, kým ona na neho valila oči. Ale potom s tým prestala a zatvárila sa pochybovačne.

"To mi chceš povedať, že nevieš, ako sa robia špagety? To najjednoduchšie jedlo na svete?"

Malfoy iba pokrčil ramenami, ale zatváril sa jemne mrzuto. Jej by asi tiež nevoňalo, keby niekto tak okato poukazoval na jej nedostatky. "Nikdy som nebol nútený variť si, Grangerová, takže sa netvár tak ohromne prekvapene."

"Aj napriek tomu, že si si nikdy nemusel variť, to je prekvapujúce."

Chvíľu sa navzájom mlčky prebodávali pohľadmi, potom si Malfoy povzdychol a vrátil sa ku kuchynskej linke.

"Tak povieš mi, ako sa robia tie špagety alebo čo?"

Mala chuť vybodnúť sa na neho, naozaj. Strašne mu chcela povedať, nech si to zistí sám, ale potom jej napadlo, že ak mu bude "asistovať", tak bude mať možnosť kochať sa na jeho neschopnosti.

"Fajn. Základom, samozrejme, je, aby si mal doma špagety a omáčku v konzerve... aby si to mal uľahčené. Ak to tu nie je, budeš to musieť zohnať."

Obaja hľadali a hľadali a hľadali, ale ani jedno z toho nenašli. Malfoy sa teda musel odmiestniť do civilizácie, aby mali čo jesť. Podľa toho, ako dlho mu to trvalo, tipovala, že ani nevie, ako špagety vyzerajú. Keď sa konečne vrátil, vyzeral zničene a to ešte ani nezačal variť. Hermiona sa pri jeho výraze musela uškŕňať ako blázon, lebo jej robilo neuveriteľne dobre, že predsa len existuje niečo, čo božský Draco Malfoy nevie. A po tom včerajšom fiasku v pokri to bolo ako balzam na jej poníženú dušu.

"Zober si veľký hrniec, daj do neho vodu a daj ju zovrieť," inštruovala ho. Malfoy urobil, čo mu kázala, a potom sa k nej otočil s nadvihnutým obočím.

"Ďalej?"

"Teraz musíme počkať, kým zovrie voda, aby si tam mohol dať uvyvariť špagety."

"Vieš, že keby som to vodu zovrel prútikom, bolo by to oveľa rýchlejšie?"

Hermiona prikývla a uškrnula sa. "Áno, ale ty prútik použiť nemôžeš," povedala zlomyseľným tónom.

Keď sa na neho pozrela, aby zistila, ako berie jej ľstivé chovanie, snažil sa tváriť, že sa ho to nijako nedotýka, ale videla na ňom, že by po nej ten hrniec najradšej hodil. Ale musela mu uznať, že sa celkom držal.

"Teraz tam daj trochu soli, vhoď tam špagety a vyber zo skrinky ďalší menší hrniec."

Počkala, kým urobil to, čomu povedala, ale zasekol sa už pri druhom kroku a bojoval s tým, ako napratať špagety do hrnca.

"Môžeš mi povedať, čo robíš?" spýtala Hermiona znudeným hlasom a nadvihla jedno obočie.

"Nevidíš?" vyštekol. "Ako to tam mám dať, keď tie špagety sú väčšie ako hrniec?"

Prevrátila nad ním očami. To mu musí vysvetľovať vážne všetko? "Tak ich buď zlom napoly alebo ich tam normálne postav a keď trochu zmäknú, ponorí sa do vody aj ten zvyšok."

"Ako dlho ich tam mám nechať?"

"Zhruba sedem až desať minút."

Malfoy sa uprene díval na hrniec, čelo mal zvraštené a na tvári sústredený výraz.

"Dobre, povedz mi ešte jednu vec," povedal napokon.

"Čo?"

"Ako, do pekla, tie špagety vyberiem z hrnca? To ich mám vyberať po jednom?"

Hermiona na neho najprv asi dve sekundy zízala s otvorenými ústami, kým pokrútila hlavou a povzdychla si. "Čo by si bezo mňa robil?!"

***

Nakoniec sa špagety Malfoyovi aj napriek jeho kulinárkej nevedomosti predsa len podarili. Hermiona už umierala hladom a chvíľami mala počas celého procesu varenia chuť odstrčiť ho stranou a urobiť to sama, ale odolala a počkala si. A stálo to za to. Najmä tá pasáž, keď zápasil s hrncom a sýtkom.

"Takže?" napäto sa jej pýtal Malfoy ihneď, ako dala do úst prvé sústo.

Hermiona chvíľu vstrebávala chuť a tvárila sa, že premýšľa. "Hm, myslím, že obaja budeme súhlasiť, keď poviem, že rozhodne nie si nijaký šéfkuchár."

Pozorovala, ako sa jeho napätá tvár plná očakávania mení na číre sklamanie a skoro jej ho začalo byť ľúto. Preto sa rozhodla, že to radšej nebude naťahovať. Ešte by mohla pri jeho náladovosti prísť k úrazu.

"Ale musím ti povedať," pokračovala, "že je to fakt dobré."

Nikdy by si nebola pomyslela, že niečo, čo povie alebo urobí ona, by ho dokázalo prinútiť úprimne sa usmiať, ale zdalo sa, že jej pochvala to dokázala. Sklamanie na jeho tvári sa premenilo na radosť a pery sa sformovali do úprimného úsmevu. Jedného z mála, ktoré na ňom videla.

"Och, zadrž, Malfoy!" okamžite vyhŕkla. "Už vidím, že sa tvoje ego začína nafukovať závratnou rýchlosťou, takže radšej rýchlo uber. To, že si zvládol špagety, ešte neznamená, že je z teba odrazu Jamie Oliver."

"Kto?"

"Ale nikto," zamumlala.

Malfoy sa na ňu na chvíľu zamračil, potom sa mu tvár rozjasnila a pokrútil hlavou. Bolo to ako pozorovať schizofrenika.

"Povedala si, že ti to chutí, nie?! Tak prečo by som nemal byť pyšný na to, čo som uvaril?" chcel vedieť a tváril sa trochu vzpurne.

"Nepovedala som, že nemáš byť pyšný, povedala som, že tvoje ego nemá narásť do obrovitánskych rozmerov. To je všetko... aj keďna to je už asi neskoro," dodala ešte.

"Jasné," zamrmlal a zazrel na ňu.

Hermiona sa skoro pri tých jeho pohľadoch rozosmiala. Niekedy sa správal ako decko. Fakt.

***

"Vieš, čo by ma vážne zaujímalo? Či si už niekedy videl nejaký film. Vieš, myslím normálne v kine... alebo vlastne aj iba v telke. Vy ste doma asi nemali telku, však?" rapotala Hemiona, podoprela sa na laktiach a otočila sa k blondiakovi, od ktorého očakávala odpoveď.

"Niečo som sa ťa pýtala!" pripomenula mu, keď jej neodpovedal. Malfoy sa k nej otočil a premeral si ju odmeraným pohľadom.

"Mohla by si už konečne sklapnúť, Grangerová?!" rozčuľoval sa. "Nestačí ti, že si ma vytiahla von OPAĽOVAŤ SA, pretože si sa tu sama nudila? Musíš ma mučiť ešte aj neustálym kvákaním?"

Zamračila sa na neho. "Očakávala som, že budeme niečo robiť! To, že tu len ležíš a čítať si nejakú blbú knihu, mi asi veľa zábavy neponúka, nemyslíš?"

To, že sa nechcela nudiť a preto ho prinútila ísť von, bola síce sčasti pravda, ale skôr chcela vedieť, čo sa stane, keď sa vytasí na slnko niekto s tak neuveriteľne bledou pokožkou. Dúfala, že večer sa bude mať na kom smiať.

"Tak si choď čítať. Priniesol som knihu aj tebe," navrhol, ale ona iba namosúrene zavrčala.

"Už ma nebaví stále len čítať," odsekla. "A vraj ja som knihomoľka!" zašomrala ešte, znova si ľahla, zatvorila oči a nechala sa pohládzať teplými lúčmi slnka.

O tri minúty neskôr na tom Hermiona nebola o nič lepšie. Tak čo iné mohla robiť, ako otravovať Malfoya?

"Ach! Mám nápad!" z ničoho nič vykríkla a blondiak následne skoro zletel z lehátka. Približne ďalšie dve minúty strávila Hermiona rehotaním sa na ňom a on nadávaním na ňu.

"Dobre," vzdychla si, keď si poutierala slzy. "Späť k tom nápadu. Poďme si zarať Človeče nezlop sa!" nadšene navrhla, ale on ju poctil iba zmäteným výrazom.

"Čo to, pre Merlina, je?"

Uškrnula sa. "Ukážem ti." Vytrhla mu z rúk jeho knihu a jedným pohybom prútika ju premenila na žltú krabicu s veľkými farebnými hracími figúrkami nakreslenými na obale.

"Toto bude určite niečo detinské," zamumlala si popod nos Draco a Hermiona na neho zazrela.

"Je to zábavné!"

Uškrnul sa. "To si hovorila aj o Scrabble a poriadne som ti to natrel. Uvidíme, ako sa budeš tváriť, keď ťa znova porazím."

"Na to, že ešte ani nevieš, o čom tá hra je, máš silné reči," odvrkla Hermiona a rozložila hraciu plochu.

***

Bolo jasné, že ak sa mal Malfoy spoliehať na šťastie, lebo tá hra bola čisto iba o šťastí, mal zaručené, že ho niekto imaginárne nakopne do zadku. Musel tam hore niekoho riadne naštvať, lebo to hrali celkovo trikrát a zakaždým prehral.

Hermiona si nemohla odpustiť smiešne detinské (ale cekom neškodné) posmievanie sa a výsledok bol ten, že sa urazil a namosúrene vpochodoval do domu. Niekedy sa správal vážne hlúpo.

Rozhodla sa, že ho nechá až do večera na pokoji. Potreboval vychladnúť a ona mala ešte naplánované sľúbené bezplavkové kúpanie. Skoro sa nemohla dočkať večera. Nie preto, že by bola horlivá vidieť Malfoya tak, ako ho Pán Boh stvoril... tomu by sa vážne radšej vyhla. Ale zdalo sa, že toto bol deň jej osobnej malej pomsty, pretože jej všetko vychádzalo a Malfoyovi nie. A ona sa nemohla dočkať, kedy ho dovŕši.

Keď už bolo skoro desať hodín večer, uvidela Draca sedieť vonku na terase v jednom z prútených kresiel. Potichu vyšla za ním von a oprela sa o dvere.

"Si pripravený na kúpanie?" opýtala sa a naozaj sa snažila, aby jej to zlomyseľné nadšenie nebolo na hlase počuť.

Bolo jasné, že bol na ňu stále naštvaný, lebo iba niečo zavrčal, postavil sa a zamieril k pobrežiu. Hermiona ho nasledovala, obaja zastali pri vode a nerozhodne postávali. Malfoy viac nerozhodne, ona iba vyčkávala, ako sa zachová.

"Plánuješ na mňa zízať, ako sa budem vyzliekať?" vyštekol na ňu a Hermiona sa zamračila. Dobre, možno z tej úlohy nebol práve nadšený, ale ona zažila vďaka nemu horšie.

"To si stále naštvaný kvôli tomu Človeče?" prekvapene sa spýtala, ale nezabránila si, aby jej na hlase bolo poznať, že ju jeho chovanie podráždilo. Veď čo iné aj mohol čakať...

"Naozaj si myslíš, že tá tvoja trápna hra ma mohla vyviesť z rovnováhy?" Otočil sa k nej a hľadel na ňu s jasne povýšeneckým výrazom na tvári.

Hermiona na neho prižmúrila oči a už sa chystala začať epizódu novej hádky, ale potom sa zarazila. Prečo by si mala kaziť voľno hádaním sa s Malfoyom? Nemohla mu predsa dovoliť, aby ju dokázal vyviesť z rovnováhy až tak, že by jej pokazil tento výlet.

"Fajn, ako myslíš," zamumlala, zvrtla sa a kráčala k domu.

Vo svojej izbe sa postavila k oknu, vyzrela von a zbadala, ako sa takmer bielovlasá hlava vznáša na hladine nie veľmi ďaleko od pláže. Hermiona sa zľomyselne uškrnula, zvrtla sa a zamierila na prízemie a následne späť k pláži.