Let's make a deal 7

V ten deň, keď dorazili na ostrov, Malfoy na tej lúke Hemionu tak znechutil, že sa potom jednoducho zavrela do izby a odmietala s ním komunikovať. Nebola to pre ňu príliš veľká tragédia, lebo sa jej izba naozaj páčila a chvíľka oddychu od jeho večného sťažovania sa, jej iba prospela. V jej izbe bolo všetko také biele, svieže a voňavé, že zaspávala s úsmevom na perách. Jeden následok však jej útek mal. A to ten, že jej plán na večerné plnenie úlohy sa musel presunúť na ďalšiu noc.

"Ja sa nudím!" posťažovala sa Malfoyovi, ktorý sedel na bielej pohovke v obývacej izbe a čítal nejakú knihu.

Draco lenivo odvrátil zrak od knihy a prezrel si ju zamysleným pohľadom. "Tak si vyber nejakú knihu a čítaj," navrhol jej.

Hermiona obrátila hlavu k stene, ktorá bola celá pokrytá poličkami s knihami a zamračila sa. Nemala veľmi náladu na čítanie, ale čo iné mohla robiť? Zaplávať si už bola, aj opaľovať sa už bola, ale keď sa pri tom nemala s kým rozprávať, tak to bola nuda. A navyše sa bála, že by na tom slnku zaspala a spálila sa. Stihla im tiež navariť kura so zeleninou a teraz sa jednoducho nudila.

A zvážiac, že Malfoy nevykazoval nijaké známky toho, že by mal záujem zabávať ju, sa rozhodla pristúpiť ku knižnici a vybrať si Veľkého Gatsbyho. Ľahla si na druhú strany pohovky, ako sedel Malfoy, musela pokrčiť kolená, aby sa ho náhodou nedotkla a pustila sa do čítania.

Bola na tridsiatejštvrtej strane, keď ju zo sústredenia vyrušil jeho hlas.

"Čo čítaš?" spýtal sa jej, ona sklonila knižku a zbadala, že sa ani neobťažoval prestať s čítaním a pozrieť sa na ňu.

"Nemôžeš sa pozrieť sám?" opýtala a vyvrátila oči dohora, aby mu dala jasne najavo, že ju tou otázkou otravuje. Teda, za predpokladu, že by sa na ňu pozrel.

"Prečo, keď mi to môžeš povedať?"

"A prečo by som ti to mala povedať, keď si to môžeš sám prečítať bez toho, aby si ma otravoval?" vrátila mu to a uvidela, ako sa uškrnul. A tiež stále neodvrátil tvár od knihy.

"Slepá ulička, čo, Grangerová?" pobavene podotkol a pochechtával sa.

Čo mu bolo také hrozne smiešne? Hermiona na neho chvíľu nechápavo zízala, ale keď si uvedomila, že ho nepochopí a on jej to nepovie, vrátila sa k predchádzajúcej činnosti.

Po piatich minútach. "Páči sa ti?"

"Čo či sa mi páči?" neprítomne sa spýtala.

"Kniha!"

"Celkom aj áno."

Na ďalších pár minút mala Hermiona znova priestor na nerušené čítanie, ale Malfoy sa zrejme rozhodol, že vyrušovať ju, je ohromná zábava, takže to začal praktikovať v plnom rozsahu.

"Čo si myslíš o Gatsbym?"

Hermiona zasa sklopila knihu, aby sa na blondiaka zadívala a prešla ho podozrievavým pohľadom.

"Ty naozaj nečítaš, však nie?"

Tento raz konečne prestal byť tak príšerne zabratý do tej poltonovej lodnej kotvy, ktorú si občas ľudia mýlili s knihou a s nadvihnutým obočím sa otočil k nej.

"Prečo si to myslíš?"

Na Hermioninej tvári sa objavilo jemné zamračenie a trochu zošpúlila pery. "Lebo nie je možné, aby si so mnou viedol rozhovor a naozaj vnímal, čo čítaš. Najmä nie v prípade, ak to sú," prizrela sa bližšie, "Praveké zásady manipulovania s mágiou prírodných živlov. Jednoducho nie je možné, aby si si z toho niečo zapamätal, keď sa na to nemôžeš plne sústrediť. Čo sa nemôžeš, lebo ma otravuješ."

Blondiak na ňu chvíľu zízal, potom zaklonil hlavu a rozosmial sa. Hermiona na neho civela ako tela na nové vráta a ihneď sa jej na lícach objavil červený povlak. A to aj napriek tomu, že ani nevedela, na čom sa smeje. Lenže ona mala nejasné tušenie, že sa smeje na nej, preto sa začala červenať.

"To platí možno v tvojom prípade. Ja dokážem rozložiť svoju pozornosť a pritom neobmedziť jej funkčnosť."

Neverila tomu. Stavila by sa, že keby si vzala tú knihu a spýtala sa ho na obsah posledných desiatich strán, nevedel by ani ceknúť. Ale nemienila sa o tom hádať alebo to rozoberať. Jednoducho sa vrátila k čítaniu. Ale...

"Neodpovedala si mi na otázku. Čo si myslíš o Gatsbym?" zopakoval a Hermiona na neho podráždene zazrela.

"Keď som bola znudená a nemala čo robiť, tak si ma ignoroval a teraz, keď si čítam, tak ma stále otravuješ?!" rozčuľovala sa. "Buď už ticho a nechaj ma čítať!"

Na to jej neodpovedal. Teda... odpovedal, zahundral si niečo, čomu Hermiona nerozumela, ale stavila by sa, že to bolo niečo urážlivé. Možno sa na ňu urazil, lebo potom ju naozaj nechal na pokoji. Až príliš na pokoji, lebo do dvadsiatich minút sa jej začali zatvárať oči a snívať podivné veci.

***

Keď sa zobudila, za gigantickými oknami obývacej izby už bolo všetko oranžové a na okolie začalo pomaly dopadať šero. Hermiona otvorila oči iba na krátku chvíľku, aby sa utvrdila v tom, že ešte tále leží na pohovke v obývačke a hneď ich zavrela, lebo sa cítila pridobre na to, aby tú chvíľu rušila.

Ale potom si všimla, že je niečo inak. Hrozne inak. A to niečo iné malo veľa spoločného s faktom, že sa cítila tak príjemne. Zistila totiž, že jej niekto pohládza nohy. Jej lýtka boli položené na niečích stehnách a jedna mužská ruka ju po nich hladkala.

To bolo čudné. Nie, bolo to veľmi, veľmi čudné. Jasne si pamätala, že aj keď sa na pohovke trochu zošuchla, aby bola vo vodorovnej polohe, určite sa nedotýkala žiadnej časti Malfoyovho tela. Tak prečo boli teda jej nohy na jeho stehnách? A prečo sa jej, prepána, dotýka?!

Na takéto situácie nebola zvyknutá. Netušila, ako by sa mala zachovať, takže si vybrala taktiku, ktorá bola podľa nej najbezpečnejšia. Tvárila sa, že stále spí, začala sa pomaly mrviť a až potom otvorila oči.

"Ránko," privítal jej zobudenie Mlafoy so svojim typickým zízaním do knihy a nezízaním na ňu.

"Hm," zabručala na odpoveď Hermiona, rýchlo sa posadila a tvárila sa, že si ani nevšimla, že bola dolnou časťou svojho tela prilepená na ňom. Snáď ju ten rumenec príliš neprezradil. "Koľko je hodín?"

Draco sa pozrel na svoje značkové nárakové hodinky. "Sedem."

"A to si si čítal celý čas?" udivene sa spýtala a keď prikývol, nechápavo nad ním pokrútila hlavou. "Nie si hladný?"

"Vlastne, som," odvetil a ako keby na potvrdenie mu vtedy zaškvŕkalo v bruchu. Hermiona sa uškrnula, vyskočila z pohovky a s Malfoyom v závese si to namierila do kuchyne.

***

Po večeri sa Hermiona utiahla na terasu, kam si sadla do kresla a iba sa mlčky dívala na už takmer zapadnuté slnko. Takto by si vedela predstaviť celý život. Teda, až do doby, kedy by jej ničnerobenie nezačalo liezť na mozog a ona by začala mať ponorkovú chorobu.

Ale aj napriek tej ponorkovej chorobe to bola pekná predstava a ona si s pôžitkom užívala pohodový večer. Lenže ani táto idylka netrvala večne, pretože sa vo dverách zjavila Malfoyova blonďavá hlava. A všetci vieme, keď sa niekde zjaví Malfoy, nikdy to neveští nič dobré.

"Si pripravená na ďalšiu úlohu?" spýtal sa jej s úsmevom a ona si ho prehliadla zhrozeným pohľadom.

"Zase?" útrpne zastonala a potom sa zamračila. "Myslela som si, že toto má byť tvoje ospravedlnenie... čo znamená, že nebudem musieť plniť žiadne úlohy."

Naozaj si nemyslela, že by to zabralo, ale za pokus predsa nič nedá, nie? Ako predpokladala, Malfoy si ju prehliadol takým pohľadom, že sa už len porazenecky spýtala o čo ide.

"Vyzliekací poker!" nadšene vyhŕkol, kým Hermione v tej istej chvíli spadlo srdce do nohavíc.

"To nemyslíš vážne!"

***

Myslel to vážne. Dokonca sa na to aj zodpovedne pripravil a miesto konferenčného stolíka stál v strede obývacej izby okrúhly stôl s kartami položenými na tmavom povrchu a na proti sebe boli postavené dve stoličky.

Hermiona by ani nebola tak veľmi zhrozená, keby mala aspoň najmenšiu šajnu, ako sa hrá poker. A tiež to slovo vyzliekací bolo veľmi iritujúce.

"Musíš mi najprv vysvetliť pravidlá," zničene zamumlala a skormútene sa posadila na stoličku. Už sa jej kvôli nemu stalo veľa vecí a to sa má pred ním ešte aj vyzliecť?!

Preklínala sama seba, že sa z tých plaviek vyzliekla a vymenila ich za normálne spodné prádlo.

Po tom, čo jej Malfoy vysvetlil pravidlá, pustili sa do hry a Hermiona si potvrdila svoje veľmi opodstatnené podozrenie, že on vie hrať poker excelentne. Ešteže mala na sebe aj ponožky, sadu náramkov a gumičku do vlasov, čo jej totálne poníženie trochu oddialilo. On síce najprv namietal, že sa to nepovažuje za oblečenie, takže sa to neráta, lenže Hermiona sa tento raz nedala a vydupala si svoje.

Po pár hrách si už musela vyzliecť šortky, čo však našťastie nebolo vidieť, lebo sedela za stolom. Ale keď prehrala aj ďalšie kolo, nebolo iného východiska, iba sa zbaviť aj košele. Pomaly a zdráhavo si začala rozopínať gombíky a keby nebola taká sústredená na nečervenanie sa, možno by si všimla, ako sa Malfoy nepokojne pomrvil na stoličke a zľahka zatajil dych.

S čudným pocitom zo seba Hermiona strhla tenkú košeľu a ostala sedieť iba v červenej čipkovanej podprsenke. Nedokázala sa Malfoyovi pozrieť do očí, ale kto by sa jej mohol diviť, že? Tiež jej v tom zabraňoval strach z toho, čo bude, až prehrá ďalšiu hru. Na ten moment nemusela ani čakať dlho a tá osudná chvíľa nastala.

"Dúfam, že nečakáš, že si dám pred tebou dole podprsenku?" pobúrene sa opýtala.

"Čože?" neprítomne jej odpovedal, Hermiona k nemu otočila tvár a vyvalila na neho oči.

"Ty mi zízaš na prsia?!" šokovane vyhŕkla. To Draca konečne prebralo, presunul svoj pohľad o pár centimetrov vyššie a začervenal sa.

"Ty mi zízaš na prsia!" neveriacky zopakovala Hermiona a okamžite si preložila ruky na hrudi, aby sa ako-tak zahalila. "Prestaň s tým!"

"Nič som nerobil," obhajoval, sa ale po tom zamračení, ktoré mu venovala Hermiona, radšej zmĺkol.

"A pre tvoju informáciu, nemienim dať zo seba dole už ani jediný kúsok!"

"Si si istá?" s úškrnom reagoval Malfoy, za čo si od nej vyslúžil pohŕdavý pohľad a zafŕkanie.

"Úplne. Ale mám lepší nápad. Jedna úloha na mojom zozname, ktorý som pre teba prichystala, je aj kúpanie sa v mori pri mesiačku," urobila dramatickú pauzu, "...nahý!"

"Čo?!" vykríkol, kým na neho Hermiona cerila zuby.

"Presne tak. A rozhodla som sa, že tú úlohu splníš teraz."

"Nie!" razantne povedal Draco. V žiadnom prípade teraz nemohol vstať od stola. Keby to urobil, tak... . Jednoducho povedané, bolo by to najväčšie zahanbenie v jeho živote.

Mala vôbec predstavu, ako by na hocakého chlapa pôsobil fakt, že sotva meter pred ním sedí takmer nahá žena? Že pred ním sedí TAKÁ žena?!

Samozrejme, že sa najprv museli poriadne pohádať, kým mu dala pokoj, ale Draco bol ochotný urobiť alebo povedať hocičo, len aby sa jej zbavil. A aby ju presvedčil, aby mu dovolila splniť tú úlohu až zajtra. Nakoniec sa tak predsa len stalo a ona namosúrene dupotala hore schodmi do svojej izby, aby tam na neho mohla nadávať.

"A, mimochodom, ďalšia úloha je pre niekoho navariť alebo napiecť. BEZ PRÚTIKA! Takže očakávam, že zajtra nebudem musieť variť ja!" kričala na neho ešte z poschodia a následne už iba počul, ako za sebou hlasno zatresla dvere.