Let's make a deal 6

Nie veľmi prekvapujúco bola Hermiona zatknutá. Prosebno-prestrašeným pohľadom sa dívala na Malfoya, keď jej policajt dával putá a posadil ju do auta a viete čo? On sa tváril, ako keby ju ani nepoznal!

Na policajnej stanici musela stráviť celú noc, lebo výšku kaucie stanovili až ráno a jediné, čo Malfoya uchránilo pred útokom rozzúrenej potetovanej a veľmi nasranej ženskej, bol fakt, že tú kauciu zaplatil on. Pár minút pred ôsmou hodinou bola Hermiona prepustená a keďže bol jej trestný register do tej doby panensky čistý, tak dostala na výber. Buď to budú verejnopospešné práce alebo zaplatí nehorázne vysokú sumu.

Ona by, samozrejme, brala tie verejnoprospešné práce, lebo nebola bohvieaká pracháčka, ale Malfoy bol ochotný zaplatiť za ňu, takže z toho vyviazla veľmi dobre. Toto ho tiež uchránilo od toho, aby ho stiahla z kože, rozštvrtila, pomlela, pridala nejaké koreniny a dala zožrať potulným psom. Lenže stále tam bol fakt, že teraz mala záznam. Musí vymyslieť nejakú pomstu!

Kým sa konečne dostala domov, kde sa mohla po prebdenej noci poriadne vyspať, absolvovala s ním ešte jednu búrlivú hádku pred policajnou stanicou a do polovice cesty k jej domu, kde sa od nej Malfoy naštvane odpojil. Pche! Ako si vôbec ON dovoľuje byť naštvaný! Aj keby mu jednu rovno vrazila, mal by len skloniť hlavu a ticho to znášať, lebo na to mala zasrané právo!

Ale to nebolo všetko. Tá hádka, ktorá sa rozvinula do niekoľkominútového obviňovania a jačania, by nebola taká enormná, keby sa Hermiona nedozvedela, že to všetko, čo musela absolvovať bola súčasť Malfoyvho zvráteného zoznamu.

"Takže, opiť sa - hotovo, dať sa potetovať - hotovo, vandalizmus - hotovo, nechať sa zatknúť - hotovo." Toto boli jeho presné slová, ktorými ju vytočil do nepríčetnosti a ona mala pocit, že ak jej čochvíľa nezmizne z dohľadu, znova skončí v base.

"To znamená, že si ma vtedy úmyselne vyprovokoval?" neveriacky sa ho spýtala a v tej chvíli bola taká šokovaná, že na neho aj zabudla kričať.

"Presne tak," odpovedal jej so samoľúbym úšknom a bolo zrejmé, že bol so sebou viac než spokojný.

Takiež jej oznámil, že to on zavolal pár minút pred tým, než vyšla z tetovacieho štúdia, na políciu a oznámil im, že sa tam potulujú nejakí výtržníci. Nečudo, že mu odporučila, aby sa jej minimálne niekoľko týždňov neukazoval na oči, lebo inak by ho skutočne fyzicky zranila.

Už boli skoro tri týždne a on sa jej podľa jej rady vyhýbal. Hermiona vedela, že by mala byť na vrchole blaha, ale v skutočnosti iba celý čas tŕpla, kedy sa znovu objaví a v jej živote nastane ďalšia pohroma. Ten čas nastal práve v deň, keď Hermiona sedela v práci, na stole jej ležali tony papierov, ktoré si musela prečítať a roztriediť a ona nevedela, kde jej hlava stojí.

"Smiem ťa vyrušiť, Grangerová?" slušne sa jej spýtal jeho zamatový hlas a nehľadiac na to, ako pekne to znelo, Hermione po chrbte prebehli zimomriavky.

Zhlboka sa nadýchla. "Malfoy!" zvolala, zodvihla hlavu a jej oči sa zaborili do jeho šedých studníc. "Máš odvahu, že si sem prišiel," podotkla, hlavu sklonila späť k papierom a nevšímala si ho.

"Prišiel som, aby si mohla splniť ďalšiu úlohu," oznámil jej a ona veľmi dúfala, že nezbadal, ako sa jej roztriasli ruky.

"Tak to máš smolu, pretože mám veľa práce a radšej by som pobozkala zadok hrdozobcovi, než splnila ďalšiu z tvojich šialených úloh," odvrkla mu.

Počula, ako si povzdychol, niečo zašuchotalo a on si sadol na stoličku naproti nej. "Viem, Grangerová, ale prisahám, že táto úloha je naozaj neškodná a vlastne je tiež myslená ako ospravedlnenie za tie problémy, čo som ti vyrobil."

Hermiona rýchlo zodvihla hlavu a podozrievavo na neho prižmúrila oči. "Ľahká...?" pomaly neveriacky zopakovala. "A ešte aj ospravedlnenie? Prečo ti len neverím...?"

"Myslím to vážne. Ver mi, nie je za tým nič zlé. A okrem toho, dohoda je dohoda, musíš to urobiť."

Neznášala, keď mal pravdu!

"Veriť ti? Nebuď hlúpy!" odmerane povedala, potom zmĺkla a v jej kancelárii nastalo ticho.

"Čo je to za úlohu?" spýtala sa po chvíli mlčania.

"Musíš so mnou hneď teraz odísť niekam preč bez toho, aby si niekomu niečo oznámila a bez toho, aby si vedela, kam ideme," vysvetlil jej a Hermiona sa trochu zúfalo zasmiala.

"V žiadnom prípade!" razantne povedala.

"Bude sa ti tam páčiť, uvidíš. Musíš mi iba veriť."

"Tebe nikdy nebudem veriť, Malfoy! Aspoň nie od nášho posledného rozkošného stretnutia na policajnej stanici," odmerane odpovedala a jej vnútro znova zaplavil hnev.

"Pozri, účelom mojich úloh je prinútiť ťa urobiť niečo, čo by si nikdy v živote z vlastnej vôle neurobila," povedal, ako keby to všetko vysvetľovalo.

"Áno, máš pravdu. Nikdy v živote by som nedopustila, aby ma zatkla polícia!" vykríkla, vstala a chcela ho vyhodiť z kancelárie, ale on si ju k sebe rýchlo pritiahol a bez ďalších rečí ich na jej zhrozenie premiestnil.

***

"Čo si to dovoľuješ?" jačala na neho Hermiona hneď, ako sa dostali na určené miesto a on ju pustil. "A ako to, že sa ti podarilo premiestniť sa z Ministerstva?"

Draco na ňu chvíľu tupo zízal a potom prevrátil očami. "Nemôžeš sa aspoň poobzerať okolo seba skôr, než na mňa začneš kričať?"

Hermiona na neho najprv chvíľu zamračene zízala, ale potom stisla pery do tenkej včiary a odtrhla od neho pohľad s úmyslom rozhliadnuť sa. A práve v tej istej chvíli stratila reč.

Okolo nich sa rozprestierala nádherná čistá piesočnatá pláž a ligotajúce sa more a na opačnej strane stál menší nabielo natretý poschodový domček s červenou strechou a veľkým množstvom obrovských okien. Pred vchodovými dverami sa rozprestierala mohutná terasa s kreslami a lehátkami, pod ňou bol nasadený dlhý rad ružových kvetov a tráva, ktorá sa o pár metrov ďalej striedala s jemným bielym pieskom.

Dom bol postavený na menšom kopčeku, viedlo k nemu pár schodov a kamenistý chodník, ktorý sa siahal od schodov smerom k pláži a postupne sa strácal pod nánosmi piesku.

Za domom sa v diaľke týčili obrovitánske kopce, na ktorých však rástlo iba málo zelene a Hermiona nezbadala, že by niekde v okolí bola stopa po civilizácii. Začala premýšľať nad tým, či ten ostrov, lebo sa jej zdalo, že je to ostrov, patrí Malfoyovi, ale keď sa otočila znova k blondiakovi, uvidela ďaleko za ním obrysy ďalšieho domu.

Predpokladala, že to bol ostrov, ktorý bol výlučne čarodejnícky, lebo nikde nevidela cesty či elektrické vedenie a tiež si myslela, že Malfoy zrejme bude preferovať väčšie súkromie, ktorého mu čisto čarodejnícke osadenstvo určite poskytne viac.

"Nerada to hovorím, Malfoy, ale som ohromená," potichu povedala, kým ju pozoroval. "Ale to nemení nič na tom, že si ma prakticky uniesol. Čo ak si budú myslieť, že sa mi niečo stalo?" rýchlo dodala a zamračila sa.

Ale Draco sa uškrnul. "Nemaj strach, nič také sa nestane," upokojoval ju.

"Ako to môžeš vedieť?" dožadovala sa.

"Jednoducho to viem," odpovedal jej a povzdychol si.

"Ale... a čo moje veci? Nemám tu nič na prezlečenie a v tomto teple v svetri dlho nevydržím. Ak by si náhodou zabudol, v Británii je zima," sarkasticky mu oznámila, ale on iba pokrútil hlavou a pohol sa smerom k domu.

"To je vyriešené. Kúpil som ti pár vecí, máš ich vo svojej izbe."

Tento raz už nemala čo namietať. Ale aj keby mala, nepomohlo by jej to, ale to bola jej úloha a ona ju musela splniť.

***

"Ako je možné, že ja som splnila už sedem úloh a ty iba tri?" spýtala sa, keď už bola prezlečená do tmavomodrých šortiek a bieleho trička s krátkym rukávom. Medzi vecami, ktoré jej Malfoy kúpil, našla, samozrejme, aj nevyhnutné spodné prádlo a pri pomyslení, že Malfoy museli pri nákupe odhadnúť jej veľkosť, sa tuho začervenala. Rozhodne netúžila po tom, aby si vo svojej mysli vybavoval jej intímne partie.

Blondiak, ktorý ju nepekným podrazom uniesol, sedel rozvalený na lehátku na terase pred domom a na jej otázku krčil ramenami. "To by si sa mala pýtať seba a nie mňa, Grangerová."

Mal pravdu, nebola to jeho vina.

On bol už tiež prezlečný do krémových bermúd a bielej vzdušnej košele. V takých bledých farbách vyzeral kvôli svojej skoro priesvitnej pokožke a blond vlasom trochu čudne, ale nebolo to čudné v zlom slova zmysle. Iba na to nebola zvyknutá.

Hermiona si sadla do jedného prúteného kresla, vyložila nohy na stôl, zadívala sa na more a v duchu si prechádzala svoj zoznam. "Nie," povedala nakoniec, "teraz asi nemôžeš urobiť ani jednu úlohu. Budeme musieť počkať do večera."

"Grangerová!" laškovne vyhŕkol, otočil k nej hlavu a uškrnul sa. "Čo je to za úlohu, keď sa musí odohrávať v noci?"

"Ani na to nepomysli!" znechutene vyhŕkla Hermiona a zvraštila tvár do grimasy.

***

Po dvoch hodinách zmenila názor a zmyslela si, že predsa len bolo niečo, čo mohol Malfoy urobiť hneď. Predtým to zamietla iba preto, lebo bola lenivá niekam s ním ísť, ale teraz bola trochu znudená, takže sa jej to celkom hodilo.

"Vstávaj, rozmyslela som si to," vykríkla, keď sa zjavila medzi dverami vedúcimi na pláž. On bol ešte stále na terase a vylihoval na lehátku a podľa toho, ako sa strhol, to vyzeralo, že spal.

"Nemôžeš byť trochu jemnejšia, Grangerová?" spýtal sa podráždený z toho, že vyrušila jeho popoludňajší šlofík. "A o čom to hovoríš?"

"Predsa len je úloha, ktorú môžeš teraz splniť."

"Čo je to?" ospalo sa opýtal.

Hermiona sa usmiala. "To ti poviem až vtedy, keď budeme na mieste. Je tu v okolí nejaká lúka?"

Malfoy zmätene prikývol, kým ona sa rozžiarila, vytiahla ho na nohy a nútila ho, aby ju tam zaviedol.

***

"Ja to nechápem!" rozčuľoval sa Draco. "Čo mi akože má dať do života prechádzanie sa naboso po lúke?"

Hermiona prevrátila očami a potom zažmúrila do slnka, kým pohľadom hľadala jeho pochodujúcu postavu. "Nie je to úžasné? Všade okolo sú nádherné kvety, ktoré krásne voňajú a ty môžeš zabárať nohy do chladivej trávy..." rozplývala sa.

"Jediné, čo cítim ja, sú kamienky, ktoré mi pichajú do chodidiel," hundral Draco a Hermiona sa na neho zamračila.

"Už ti niekto povedal, že si osina v zadku, Malfoy?" odsekla a hádzala po ňom pobúrené pohľady.

"Nie."

"Tak ma považuj za prvú!"