Let's make a deal 5

Hermiona stála presne o deviatej večer pred reštauráciou tak, ako to povedal Malfoy. Ani nebola veľmi prekvapená, že to bol on, kto meškal, ale na to, aby ju to rozčúlilo, bola priveľmi nervózna.

"Dnes si to užijeme, Grangerka," zašepkal jej zrazu niekto do ucha a ona nadskočila. Nielen od prekvapenia, ale aj od tej nečakanej blízkosti osoby za ňou.

Otočila sa, zbadala Malfoya, ako stojí pred ňou a škodoradostne sa uškŕňa. "Alebo JA si to užijem," dodal, kým ona sa snažila presvedčiť sama seba, že to nebol strach, čo jej rozbúchalo srdce.

"Poďme na to," kyslo odvetila, aby mu dala jasne najavo, že to zanietenie je jednostranné. Niežeby jej to malo nejako pomôcť, ale aj tak. "Kedy mi už konečne povieš, čo ma čaká?" spýtala sa, keď kráčali po meste.

"Buď trochu trpezlivá!" naťahoval ju a úplne neskrývane si to užíval. "A ak budeš dnes večer šikovná, mohla by si splniť až štyri úlohy."

"Štyri?" prekvapene zvolala. Čo za úlohy to sú, že ich môže stihnúť za jednu noc?

"Áno, štyri!" pritakal Draco a jeden kútik úst sa jemne nadvihol.

***

Draco ju zaviedol do nejakého klubu, ktorý nepoznala a ktorý bol očividne vysoko nad jej úroveň. Keď sa pozrela na nápojový lístok a uvidela tie sumy, takmer sa jej zatočila hlava. Ona sama by si tu nemohla dovoliť ísť ani na toaletu.

"Tvoja prvá úloha je úplne jednoduchá, ale jej splnenie priamo podmieňuje splnenie druhej úlohy, takže by si to mala brať vážne," vysvetľoval jej, kým im barman nalieval do pohárikov tequilu, postavil pred nich soľničku a nakrájaný citrón.

Hermiona sa na neho nechápavo zamračila a skoro sa rozosmiala pri tom, ako seriózne sa tváril. "Fajn. A čo by to malo byť?"

"Opiť sa," na rovinu odpovedal a ona sa zasmiala.

"To bude jednoduché."

Len čo to dopovedala, chopila sa prvého štamperlíka a kopla ho do seba. Draco nasledoval jej príklad a hneď objednal ďalšie. Po hodine sa Hermiona začala obaváť, že ak sa niekedy odlepí od barovej stoličky, na ktorej sedela, tvrdo pristane na zemi.

"Nie je to už dosť, Malfoyko? Myslím, že budem o chvíľu vracať." Draco zodvihol pohľad, zadíval sa na svoju priopitú spoločníčku a zachichotal sa.

"Áno, Grangerová, myslím, že to už stačí." Vstal zo stoličky, zaplatil barmanovi a odhodlane sa na ňu pozrel. "Poďme sa presunúť k splneniu ďalšej úlohy."

Aj napriek tomu, že mala Hermiona oslabené reakcie a svaly ju neposlúchali tak, ako by mali, dokázala na neho nadvihnúť obočie. "Robíš si srandu? Ak teraz zleziem zo stoličky, tak ti garantujem, že ma dnes v noci tej podlahy nepostavíš."

"Upokoj sa," hovoril jej, kým je podržal kabát tak, aby si ho mohla posediačky obiecť, "pomôžem ti."

Naozaj jej pomohol dostať sa bez zranení z preplneného klubu a ona bola celkom rada, že mala pri sebe niekoho, o koho sa mohla oprieť. Ale nie, klamala. Bola veľmi rada, že sa o neho mohla oprieť.

"Musíš len chvíľu vydržať, Grangerová, pretože tam, kam ideme, si budeš môcť posedieť," záhadne povedal a jej zvedavosť tak iba vystupňoval.

"A kam ideme?" ihneď sa opýtala a rozosmiala sa, pretože alkohol v krvi jej navravel, že to bolo vtipné.

"Nie, nie," pokrútil hlavou s poloúsmevom na tvári. "Nebudem predsa kaziť prekvapenie."

Po tom sa už Hermiona nesnažila ťahať to z neho, lebo vedela, že ak jej to nepovedal doteraz, nemá veľkú šancu presvedčiť ho. A tiež potrebovala všetko svoje sústredenie na to, aby dokázala kráčať rovno a aby nespôsobila pád ich oboch.

"Tak, ako sa cítiš? Stále opitá?" spýtal sa po chvíli Malfoy a Hermiona sa zarmačila.

"Nie som opitá!" pobúrene protestovala aj napriek tomu, že vedela, že vedel, že je opitá.

"Ako myslíš," povedal s pobavením v hlase, "ale toto ťa bezpečne rozoberie," dodal a o sekundu na to zastal a natočil sa do strany, aby mala dobrý výhľad na malú budovu vedľa nich s obrovským modrým neónovým nápisom Tetovacie štúdio, z ktorého ju boleli oči.

Hermiona sa krátko zasmiala a obrátila k nemu hlavu. "Tak teraz musíš určite žartovať."

"Myslíš?" O fakte, že nežartoval, ju nepresvedčilo ani tak to, čo povedal alebo spôsob, akým to povedal, ako ten nepríjemný lesk, ktorý sa mu objavil v očiach.

"To nemôžeš myslieť vážne!" okamžite vykríkla Hermiona s hrôzou v hlase. Malfoy mal pravdu, že povedal, že keď zistí, čo ju čaká, okamžite vytriezvie. "Nemôžeš ma prinútiť dať si spraviť tetovanie!"

"Nebuď prudérna, Grangerová," s potláčaným smiechom ju tlačil do dverí, kým ona sa mu snažila vzpierať.

"Nie som prudérna! A odmietam sa dať potetovať iba kvôli tomu, že máš chorý mozog!"

"Nezabudni na našu dohodu," pripomenul jej a ona mala chuť privrieť mu hlavu do dverí. To nebolo fér!

"Ale nemôžeš mi predsa nanútiť niečo, čo by mohlo ohroziť moje zdravie!"

Draco posmešne nadvihol obočie. "Ohroziť zdravie?"

Prikývla. "Mohla by som dostať rakovinu kože... alebo by sa mi to mohlo zapáliť!"

"Si paranoidná."

"A ty si blbec."

"To je tvoj názor, ale faktom zostáva, že máme dohodu a ty nemáš inú možnosť, iba splniť úlohu," povedal, otvoril dvere, skoro ju vhodil dnu do tetovacieho štúdia a s buchotom za sebou zatvoril.

Vo vnútri bol iba jeden muž, ktorý sa veľmi podobal členovi nejakej motorkárskej bandy a Hermionou prešla vlna nervozity. Bola rada, že má za sebou Malfoya, ale to nemenilo nič na tom, že by ho teraz najradšej kopla do rozkroku.

"Nenávidím ťa," vytisla pomedzi zuby tak, aby ju počul iba ten, komu bolo to vyznanie určené a bola trochu prekvapená, že jej na to nič neodpovedal a iba mlčal.

***

"Tak už si niečo konečne vyber!" súril ju Malfoy podráždeným hlasom a Hermiona po ňom hodila pobúreným pohľadom.

"Nemôžeš odo mňa chcieť, aby som si za dve sekundy vybrala niečo, čo bude na mojom po zvyšok môjho života. A keďže som nemala tušenia, že budem donútená dať sa potetovať, tak som nad takým niečim ani nikdy nepremýšľala," odsekla naštvane a zúrivo listovala v hrubej knihe plnej najrozličnejších obrázkov.

Ako sa sem mohla dostať? Mala vedieť, že Malfoy vymyslí niečo, čím by jej mohol ublížiť. Dať si tetovanie nikdy nepatrilo medzi desať vecí, ktoré musí za svoj život stihnúť. Vlastne to patrilo medzi desať vecí, ktoré nikdy vo svojom živote neurobí. A potom príde nejaký Malfoy a všetko prevráti hore nohami.

"Môžeš si dať vytetovať moje meno," navrhol jej pobavene, ale ona ho počastovala takým pohľadom, že ihneď stíchol. "Neviem, prečo z toho robíš takú vedu. Môžeš si dať vytetovať niečo úplne maličké na miesto, ktoré nebude vidieť."

To mala rozhodne v pláne. Našťastie, v jeho úlohe nebolo ani zmienky o tom, že tetovanie musí byť na dobre viditeľnom mieste. Aspoň niečo hralo v jej prospech.

"Prepáčte," oslovila Hermiona motorkárskeho típka, ktorý si v kresle listoval nejaký časopis, "už som si vybrala." Holohlavec prikývol a pristúpil k nej.

"Vážne?" nadšene sa spýtal jej mučiteľ a aj on sa k nej priblížil, ale Hermiona natočila katalóg tak, aby nemohol vidieť jeho obsah. "Čo si si vybrala?"

"To nie je tvoja vec," odvrkla. "A uprednostnila by som, keby si odišiel."

"Prečo?"

"Lebo miesto, kam si to dám, nemáš dovolené vidieť!"

***

Keď Hermiona konečne vyšla z tetovacieho štúdia, od bolesti, ktorú tam musela pretrpieť bola naštvanejšia, než vtedy, keď sa dozvedela, čo bude musieť podstúpiť. Malfoy ju poslušne čakal na chodníku a len čo sa zjavila vo dverách, pribehol k nej.

"Takže?"

"Čo?!" vyštekla na neho zachmúrene. Toto mu nemienila odpustiť... ak by niekedy chcel, aby mu odpustila.

"Čo si si dala vytetovať? A kde?" zvedavo sa spýtal, ale ona iba pohŕdavo odvrátila hlavu a vykročila vpred.

"Nestaraj sa," odvrkla.

"Ale no tak! Čo s tým robíš také tajnosti?"

Nemohla uveriť, že sa jej to naozaj pýta. "Ako by si sa tváril, keby som ťa donútila stráviť celý víkend vypekaním koláčov s pani Weasleyovou? Stavila by sa, že by s ňou do konca života neprehovoril," povedala, ale potom sa zarazila. "Vlastne... to nie je taký zlý nápad," povedala sama pre seba a uškrnula sa. Ale potom si spomenula, že Molly by zrejme nebola dvakrát nadšená, tak od toho nápadu upustila.

Jej zámerom bolo zariadiť, aby trpel Malfoy a nie dobrosrdečná Molly Weasleyová.

"Už som ti povedal, že robíš z komára somára. Veď to nie je nič strašné."

Hermiona zastala, otočila sa k nemu a prižmúrila oči. "Vieš, na niekoho, kto nemá tetovanie, si až príliš múdry."

Malfoy mlčal a vykročil, aby pokračoval v ceste, ale Hermiona ho chytila za ruku.

"Počkaj! Ty máš tetovanie?" neveriacky vyhŕkla, lebo usúdila, že ak mlčal, znamenalo to, že zrejme naozaj vedel, o čom hovoril.

"To nie je tvoja vec," odvrkol zrazu naštvane a ona sa nechápavo zamračila. Žeby stupila do osieho hniezda? Ale čo ho mohlo na tej otázke nahnevať?

Keby nebola ona sama tak strašne naštvaná, istotne by sa o to zaujímala viac, ale v tej chvíli bol jej hnev na rebríčku priorít vyššie ako jeho.

"Dáš si?" spýtal sa jej zrazu, odnikiaľ vytiahol fľašu nejakého alkoholu a ona na neho vyvalila oči.

"Kde si to vzal?" zaujímala sa, kým sa chopila fľaše a poriadne si odpila. Po tom, čo zažila, si alkohol rozhodne zaslúžila.

"Myslel som si, že by si niečo tvrdšie privítala," vysvetlil a ona prikývla. Všetok alkoholový opar sa definitívne stratil vo chvíli, keď sa prvýkrát ihla dotkla jej pokožky.

"Dúfam, že si sa tam vo vnútri nezosypala, Grangerová," podotkol po chvíli Malfoy a ona na neho pobúrene zazrela.

"Sklapni!"

"Takže zosypala?" škodoradostne sa spýtal a rozosmial sa.

"Nezosypala!" vytisla pomedzi zuby. "Ja nie som taká padavky ako ty!"

"Och, jasné. A nie si padavka preto, lebo si sa vôbec netriasla od strachu, keď som ti povedal, že si budeš musieť dať urobiť tetovanie," posmieval sa jej a Hermiona nechápala, prečo sa zrazu tak zmenil. To však ale nemenilo nič na tom, ako sa jej rozčúlenie rapídne zvyšovalo.

"Ale vlastne za to nie si zodpovedná ty, Grangerová," pokračoval v chovaní sa ako idiot a ani jej nedal šancu na reagovanie. "Môžeš za to viniť príliš veľa času stráveného s tou weasleyovskou bandou."

"Buď ticho, Malfoy," varovala ho naštvaným hlasom a prižmúrenými očami po ňom hádzala pomyselné dýky.

"Povedz mi len jedno. Už si konečne kúpili poriadny dom, alebo bývajú ešte stále v tom chlieve a spolunažívajú s prasatami?"

"Povedala som drž hubu!" zajačala Hermiona a ani nevedela ako, ale fľaša alkoholu, ktorú dovtedy stále držala v ruke, zrazu letela vzduchom a mierila rovno na Malfoya.

Ale ten parazit sa, samozrejme, musel včas uhnúť a tak fľaša s ohromným treskotom skončila vo výklade, pred ktorým bývalý slizolinčan nonšalantne postával. Hermiona sa zhrozeným pohľadom dívala na rozbité sklo a do uší sa jej zarývalo iritujúco hlasné pišťanie poplašného zariadenia, ktoré sa zrazu začalo miešať s hukotom policajných húkačiek.

Teraz mala naozaj malér.