Let's make a deal 4

Prešlo vyše týždňa a Malfoy o sebe vôbec nedal vedieť. Hermiona bola zvedavá, či bol ešte stále odutý kvôli tomu karaoke sólu, ktoré ho "prinútila" zaspievať. Asi bol. Ale na druhej strane, nemal by sa v tom prípade vrútiť do jej domu hneď na druhý deň a vykonať krvavú odplatu? Možno ju necháva iba čakať a škvariť sa vo vlastnej šťave.

Musela priznať, že z toho bola trochu nervózna.

Bol piatok, skoro sedem hodín večer, ona ležala na pohovke s knihou v ruke a snažila sa ju čítať, ale jej myšlienky stála odvievalo niekam inam. Dumala nad tým, ako zariadi, aby mohol Malfoy splniť niektoré body na jej zozname. Keď ho robila, nejako nezvážila, že niektoré veci z toho zoznamu sa nedajú robiť v zime a to bolo poriadne na prd.

Asi nad tým premýšľala iba preto, lebo sa nudila. Bolo to neuveriteľné, ale Malfoy jej do života akosi vnášal potrebné rozptýlenie. A keďže ho nevidela už presne deväť dní, bola taká znudená, že nevedela, čo so sebou.

Lenže ona to nemienila nechať tak. Rýchlo vstala z pohovky, zo skrinky pod televízorom vytiahla tmavozelenú krabicu a išla sa obliecť. Je na čase, aby Draco Malfoy splnil ďalšiu úlohu.

***

Krátko po zaklopaní na hnedé dubové dvere, začula Hermiona zvnútra mrmlanie a sekundu na to ich Malfoy prutko otvoril.

"Čo tu robíš?" vyhŕkol, lenčo si ju premeral rýchlym pohľadom a Hermione sa v tej chvíli na tvári objavila grimasa

"Zdá sa, že si rád, že ma vidíš," sarkasticky podotkla na margo jeho mierne znechuteného hlasu.

"Teba stretnúť je vždy potešenie, Grangerová," povedal falošne sladko a ona sa neveselo uškrnula.

"Tak pustíš ma dnu či nie?"

Malfoy odstúpil od dverí a ona mohla prejsť do jeho domu. Býval v okrajovej a pokojnej časti Londýna a Hermiona nemohla byť prekvapenejšia, lebo to bola časť, ktorú obývali prevažne rodiny s deťmi.

"Prečo si tu?" znova sa jej opýtal, keď vošla.

Hermiona si dala dolu kabát, podala mu ho a keď uvidela jeho otrávený výraz, keď si z neho urobila vešiak, žiarivo sa usmiala.

"Prišla som, aby si splnil ďalšiu úlohu na mojom zozname."

"Čo je...?"

"SCRABBLE!" nadšene vykríkla a podržala mu pred nosom krabicu, ktorú si vzala so sebou.

"Čo je Scrabble?"

"Jedna fantastická spoločenská hra."

Malfoy skepticky nadvihol obočie. "Medzi úlohy, ktoré mám urobiť, patrí aj zahrať si spoločenskú hru?" neveriacky sa spýtal a ona sa skoro pri tóne jeho hlasu začervenala. Vyzeralo to trochu... nudne, knihomoľsky, šprtácky a nezáživne, ale nebolo!

"Bude to sranda, uvidíš!" presvedčivo sa nadchla a on si posmešne odfŕkol.

***

Nebola to sranda. Vôbec.

Jedna z vecí, v ktorých bola Hermiona naozaj dobrá, bolo Scrabble. Mala neuveriteľne širokú slovnú zásobu a dokázala to využiť. Jej okolie už dávno prestalo baviť hrávať s ňou, pretože stále vyhrávala. Ale zdalo sa, že tento raz to bude inak.

Dostávala dobré písmenká a dokázala z nich poskladať dobré slová, lenže Malfoy poskladal lepšie. Bodov mala celkom solídne, lenže on mal viac.

"Takže, to bude.... 274 bodov," oznámil jej Malfoy, keď to rýchlo spočítal a Hermionou skoro trhlo.

Zadívala sa najprv na hraciu podložku, potom na neho a podozrievavo prižmúrila oči. Predsa nie je možné, aby mal niekto, kto to hral prvý raz v živote, toľko bodov!

"Ak mi neveríš, tak si to spočítaj sama," vyzval ju, keď sa naďalej mračila a tie body mu nezapísala. "Pozri, POŤAŽKAL má spolu 22 bodov. Ale pokrylo obe políčka "trikrát hodnota slova", takže 22x9 je 198. Plus ešte tvoje ZABŔDA, ktoré som doplnil o Ť, je 224 a k tomu ešte bonus 50 bodov za využitie všetkých písmenok, ktoré som mal. A to je 274."

Hermiona to rýchlo v hlave prepočítavala a keď zistila, že má pravdu, stisla pery a na papierik naškriabala jeho posraných 274 bodov.

Začula, ako sa Malfoy potichu zachichotal, ostro sa na neho pozrela a našla ho, ako sa na ňu uškŕňa.

"Ty asi nerada prehrávaš, však?" pobavene sa spýtal.

"Ja neprehrávam!" vyštekla na neho. Prinajmenšom nie oficiálne. Kým nie sú spočítané všetky body a kým to nie je čierne na bielom, tak neprehrávala. Aspoň to sa snažila navrávať si.

"Keď myslíš," povedal Malfoy s potláčaným smiechom. Znovu bol na rade a znovu sa mu podarilo vyššie skóre než jej. Hermiona skoro prederavila papier, ako veľmi tlačila ceruzkou, keď písala jeho 153 bodov.

"Mala si pravdu, hrať Scrabble je fakt sranda," oduševnene jej oznámil, kým Hermiona po ňom hádzala vražednými pohľadmi. Radšej by mal byť ticho, aby jej ceruzka neskončila v jeho oku.

***

Prehrala. Spočítala body a bol to žalostne a ponižujúco veľký rozdiel. 683 pre Malfoya a 425 pre ňu. Dokonca si ani netrúfala vyžiadať si odvetu, lebo tušila, že by to skončilo rovnako, ak nie horšie.

"Vyhral som, nie?" vypytoval sa Malfyo a nakúkal jej cez plece, keď spočítala body.

"Áno," ľahostajne odpovedala Hermiona a podala mu papierik. Ale asi to nevyzeralo až tak ľahostajne, ako by sa jej páčilo, lebo videla, ako sa Malfoy snaží skrývať úškrn.

Nafúkanec! Raz vyhrá a už si myslí, že aký je úžasný!

"Takže," začala, vstala a ponaťahovala sa, "svoju úlohu si splnil a to znamená, že je čas na odchod."

"Hou, hou, hou, nie tak rýchlo Grangerka. Ja som splnil tvoju úlohu a ty musíš splniť tú moju," povedal jej a vyznelo to skoro škodoradostne. Žeby už nadišiel čas tej sľúbenej odplaty? Teraz vážne nebola v nálade.

Pokrútila hlavou. "Nemôžeme to urobiť zajtra? Som hladná a uťahaná z práce," snažila sa z toho vyvliecť. Ale na jej obranu treba povedať, že bola naozaj hladná a uťahaná.

"Žiadne výhovorky!" vyroval ju a ona sa zamračila.

"To nie sú výhovorky! Naozaj som hladná a unavená."

Malfoy pokrčil plecami. "Tak sa pôjdeme najprv niekam najesť."

Fakt si myslela, že mu prejde cez rozum?

***

Hermiona položila vidličku a dala si ruku pred ústa, aby tak zakryla zívanie. Bola taká unavená, že skoro ani nevnímala, čo mala vlastne na tanieri.

"Zdá sa, že si mi neklamala," zamračene zašomral Malfoy a napil sa z vína.

"Prečo by som mala asi tak klamať? Tak či tak ma to neminie."

"V tom máš pravdu," súhlasil s ňou. "Musím ti povedať, Grangerová, že som trochu prekvapený, že nežiješ s Weasleym v tom ich zapadákove. Konečne si si uvedomila, že tá Lasica pre teba nie je dosť dobrá?" spýtal sa s pobavením v hlase a nadvihnutým obočím.

"Ocenila by som, keby si neurážal mojich priateľov," vyštekla na neho.

Uškrnul sa. "Ešte som poriadne ani nezačal."

Hermiona po ňom hodila pobúreným pohľadom, pokrútila nad ním hlavou a vzdychla si.

"Ešte počas vojny som pochopila, že my dvaja nemôžeme byť spolu. Nikdy by to nefungovalo," povedala trochu trpko.

"Tým chceš povedať, že ste to spolu skúsili?" spýtal sa skoro udivene. Nechápala, prečo ho to prekvapuje. Na Rokforte vedel skoro každý, že je do Rona zamilovaná. Ale on sa možno o podobné klebety nezaujímal. Kto vie...

"Áno, ale nevyšlo to. Neviem, či to bolo kvôli vojne alebo nie, ale aj keby v tom zohrala veľkú úlohu vojna a naša pozícia v nej, nemám chuť skúšať to znova."

"Prečo nie?" zvedavo sa spýtal.

"Lebo," odsekla, neochotná sa o tom ďalej baviť.

Na chvíľu medzi nimi zavládlo ticho.

"A teraz čo?" opýtal sa zrazu Malfoy a Hermiona sa na neho zmätene zadívala.

"Čo myslíš?"

"Hľadáš si teraz niekoho iného?"

Skoro sa rozosmiala... alebo si znechutene odfŕkla. Ale miesto toho na neho sa na neho iba šokovane dívala.

"Prečo sa to pýtaš?"

Pokrčil plecami. "Len tak."

Záporne pokrútila hlavou. "Celá vojna bola, ako keby mi niekto držal hlavu pod vodou a ja som iba lapala po dychu. A teraz, keď som sa konečne mohla normálne nadýchnuť, sa musím najprv zorientovať a užiť si to."

"Takže nikoho nehľadáš," potvrdil si to.

"Nie. Prečo? Máš pre mňa niekoho?" spýtala sa zo žartu, ale jeho tvár zostala smrteľne vážna a prikývol.

Hermiona na neho vyvalila oči. "Čože? Koho?"

"Myslím, že Goyle je sám a naozaj by sa mu hodila ženská spoločnosť," povedal a keď uvidel jej znechutený výraz, uškrnul sa.

"Ó, vážne neuveriteľne vtipné, Malfoy," urazene vyhŕkla, načiahla sa po pohári s minerálkou a odpila si. "Ale ty mi povedz, prečo ešte nemáš nasťahovanú v dome Parkinsonovú. V škole ste boli skoro ako siamské dvojčatá."

"O tom nič nevieš, Grangerová," nečakane ostro na ňu vyštekol a ona sa zachmúrila.

"Nepovedala som, že viem..."

"Už si dojedla?" opýtal sa jej, čo bol jasný znak toho, že o Pansy Parkinsonovej sa nemieni baviť. Ktovie čo sa medzi nimi stalo...

Prikývla. "Áno."

Obaja vstali od stola, Malfoy zaplatil účet a kým sa navliekal do kabáta, ona sa oprela o zárubňu dverí a zazívala. Pretrela si unavené oči a kým sa znova rozpozerala, on jej už otváral dvere, aby mohla vyjsť von.

"Vieš čo, Grangerová?" povedal po pár minútach chôdze. "Choď domov."

"Čože?" ohromene sa opýtala.

"Je jasné, že v takom stave to vôbec nebude zábavné," sklamane povedal a ona sa zamračila.

Má to byť zábavné? Zábavné pre neho? To znamenalo, že to bude určite niečo veľmi nezábavné pre ňu. Och, Merlin jej pomáhaj.

"Buď zajtra o deviatej večer pred reštauráciou, kde sme dnes jedli. A nemeškaj," prikázal, zvrtol sa na päte, prešiel pár krokov, potom zabočil do nejakej uličky a Hermiona začula, ako sa premiestnil.